You are on page 1of 4

(Tenyidie Vernacular Daily)

CAPI VOL. 30 NO. 255 KOHIMA ZHADUO (TUESDAY) ZIEPHIE (NOVEMBER) 02, 2021 RAKA 5/

Kohima nu Naturally Nagaland kekhrü chüshükelie India nu bouru 78% khokelie


Kohima, Ziephie 1: Agricu- sakelie mu liethocha pesiepie New Delhi, Ziephie 1: India krieza 78 bourulie baketau
lture Production Commi- entrepreneur kemedzü lau nu nuolhou COVID-19 bouru mhachü rükrürüyolie bataü
ssioner (APC) Nagaland tsüshülie kevichülieketuo pushü. lielie kevi teicieu tso baketamia di kenei die pushü.
Kik het o S ema, I AS bu APC-e stat e sorkari krieza 78 bouru kerieu rulieta Zhali duü ketso daru (dose)
Ziephie zha 1 nhie Kohima Naturally Nagaland vieko se mu krieza 35 liro va kenieu Crore 106.31 pie themia gei
nu ‘Naturally Nagaland’ vo chazou state ba hurei Delhi, lielieketa Union Health shülieketa rei pushü.
outlet-u kekhrü chüshülie. Kolkata, Guwahati, Shillong, Kilonser Mansukh Manda- India nu voketa bavüdo 24
Puo tei hau nu APC Bangalore kemhieko nu khashü viya-e Zhali pushüte. donu COVID positive kesa
Kikheto-e ‘Naturally Naga- di sünu phrükeba u nuonuoko Seyieu kechükhuu penyü- 12,514 parta mu mia 251 sia lata.
land’-u ciethie Kezei zha 18 bu u thuo u vieko ngulie di u lieketuo chau nu rükri se di Tsie ketso Seyieu nu mia Crore
nhie Midan Kilonser mu rakhe nu keba kele penyilie mu mhachüliekezhü pushü. Nuo- 3.42 thepeu mekapfülie mu mia
Finance Minister-in-charge se vo kekreimiako rei tsoshü- lhou kekrathorkecü Seyieu nu 4,58,437 siaketa zaru chülie.
budget dieyie nu, Naturally lieketuo merükeba pushü.
Nagaland banner khronu
lieciemia mu entrepreneur-mia
Sizo kemo thepetheruo
donu rei mhanyako ketsekeshü
Khrieshübou LPG ma hekeshü
Guwahati, Ziephie 1: India pushü. Delhi nu puoma
vieko biekemeyie mu zelie- la Horticulture department mu nu midzü ma rekezhü ze midzü Raka1,733 nunu Raka
ketuo gei Agri & Allied vieko APC Nagaland, Kikheto NSAMB kepezie pushü. company-koe ki petekhre nu 2,000.50 nu khota, Mumbai nu
kemeyie pukeshü, state Sema-e kekreimiako ze Kikheto Sema-e Naturally seyakezha k hrieshübo u Raka 1,950 khota, Kolkata nu
sorkari diephrako chülie- mirhi chü keba Nagaland mharhüu chükhrie- Liquefied Petroleum Gas Raka 2,073.50 mu Chennai nu
ketuo la kecü pushü. nu lieciemiako, entrepreneur- kelie la mhachükeshü officer- LPG ma Zhali nhie nu Raka Raka 2,133 khotaketuo pushü.
Puoe ciethie Mvüsa zha 9 ko, SHG-ko biekemeyieshü- mia pete kepezie rei pushü mu 266 keheshüketa pushüte. Siro kg 14.2 vieu non-
nhie 4th mile, Dimapur nunu ketuo mhicie kenyi Chief state kinyi thau piesielieketuo Seyieu nu state kekrei- subsidize ma Raka 899.50
outlet kerieu sedeükeshü se Secretary chükevor Lt. Temjen la lieciemiako, SHG-ko mu kreikecü nu puoma kekrei ba kho baketa mu voketa
pesishü mu state sorkari pieu Toy mharhü khronu teicie 2019 entrepreneur-ko mhapfhü sirei Raka 266 heshüketa geinu Thenyie Zha 6 nhie nu Raka
sü lieciemia mu entrepreneur- cie Ziephieu khrü state sorkari chüpekralieketuo nu thehie- state petekhre LPG khrieshü- 15 heshüketa pushü. Seyieu
mia bu u vieko chü pekralie mu kitsanu Naturally Nagaland-u chü sashü nu tarhoshü. bou kg 19 vieu puoma Raka nu tsi erei ki j üu ze di
zelieketuo la khruohishü- rhü separkeshü pushü. Additional Directo r, 2,000 mho kho phretaketuo midzü ma khozhü zo.
ketuou zokecü pushü. Sema-e Agri & Allied DUDA, Dr. Anungla-e hau
Naturally Nagaland mha- depart ment -ko, Rural Nagaland nu Agri& Allied,
nyako daru vakemo mu state Development (NSRLM), handicraft & Handloom vieko Kijüu le keyiekecüu khalieketuo
nu lhenu nyolhe se pelhoukelie DUDA, Hand loom & khashülieketuo cha puokecü Rome, Ziephie 1: Kijüu theshü di teikhrie kerhu
vie phre mu SHG-ko, liecie- Handicrafts mu Missions ba pushü mu Dimapur outlet nu Industry sedekelie sie teikhrie petashü kebako khalieketuo la
miako mu entrepreneur-mia hurei Honey, Bio Resource mhanyako biekemeyie mu kerhuko la kijüu le kuotakezhüu mhachüketuo kepfhekholie
pete u thuo u za se di Naturally kemhieko kedzieduo pevi di zekecü nu mhachü pevikezhü bu degree Celsius 1.5 mho pata derei kimhie di mhachü
Nagaland khronu u vieko lieciemiako, SHG-ko mu rei se pesishü. molieketuo la kijü nu Seyie votuo shikecü chatha dieu
biekemeyie mu zelie kevi entrepreneur-ko bu tuo pedzü Mhathochieu nu Agri & kekuo mepfü G20 krütamia se parketuo nu tha.
pushü. Puoe mhanya pete par Naturally Nagaland khronu Allied Deptts, Rural Develo- Rome nunu Niepuuzha nhie G20 Seyieko nunu teikhrie
Nagaland district kekreikecü u vieko se pekieshülieketuo pment (NSRLM), DUDA, kehoukecü nu kepushüte. kerhu ‘carbon emission’ krieza
nunu se vorkeba ngushü di hükeshü ngushü di puo Hand loom & Handicrafts Kijüu le miemietakezhüu 80 petashü ba mu hau UN-e
puo neikeba pushü. neikeba rei pushü mu hau geinu officer-ko mu Mission team kekhalieketuo la ketsiemizhü (4 nu)
Süsierei Sema-e Nagaland puotei kecha mhachü pekra tsüphrümiako vorshü.
Sada vieko kha peto morokesuo
Kijü nu COVID kesia million 5 cieketa New Delhi, Ziephie 1: India kemeyiekecü, pie meshükecü
New Delhi, Ziephie 1: China mese kinyi kekho seyie United shürho ketheke mhatho khru- nu kemedzü lau sada vieko kha petolie kemosie nhicu
nunun riecie (2019) Corona- States, European Union, khre bakecü seyieko nu rei sekecü kra se ba mu hako kemedzüko rei cüthor baketa
virus thepe kechü nyie kerietho Britain mu Brazil seyie hako themiako bu chazou kevo cha- sekecü geinu thepeu mekalie- la tsie nu kha peto zo rei
tekelie mu tsie teicie kenie tsoke- nunu sier. US rübei zocü kha, kinyi thau biethachüwa mu ketuo mu kechüu geinu siatalie kekhalie re sekecü nu baketa
mo nu kijüu gei Covid-19 kechüu COVID kesia 740,000 kechüki pieu biepereshü di kevi kemichie krakeba la sorkari ki chakeshü nu pushü.
la mia million 5 kezie siaketa kezie khota di COVID kesia tsienyha kekreikekra ze kesezhü. seyieu hako kha petokecü Scientific study nu, themia
Reuters report nu pushüte. kekratho seyieu chü ba. Yale School of Public thezho khashü morokesuo kelhouzha cie 21 ketso sada
Seyieko pete kesakeshü Thepe kechüu la mhakejü Health nu virologist Dr. Albert Ministry of Health & Family vieko se tuoketa puo kelhou
COVID kesia thenyie ketou- seyieko zokemo mhakenyi mu (4 nu) Welfare, Indian Council of nu sada vieko se mo di
Medical Research, National lhoulieketuo kemerü kra
Commission for Protection of sekeba ngukelie la sada
Mnp electoral-roll nu thenu dzieyhamia kra kuo Child Rights (NCPCR) sekechü vie kehoupuorei pie
Imphal, Ziephie 1: Manipur mia 9,55,657 mu ‘gender’ mu DVD-ROM se parshüta- chairman-ko kitsanu central kelhouzha cie 21 khroko ki
Chief Electoral Officer (CEO)- kekrei 164 bakecü ngulie. ketuo pushü. sorkari ki chashüte. zekecü kha tseiwa morosuo
e Zhali nhie state nu dzieyha- Manipur CEO Rajesh Uttar Pradesh, Uttara- Seyieu nu nhicu kemedzü mu sada vieko ngurüüthor
mia zaru ‘electoral roll’ separ- Agarwal-e Zhali nhie state khand, Punjab mu Goa ze lau sada vieko cükecü krathor bakecü la kemedzü lau rei
keshüu nu tsie dzieyhamia seluoba Imphal nunu thedze- kemetha di Manipur state rei ba mu thezho rhü separ hau cükecü kra se baket a
19,68,476 baketa mu sünu kethumia ze kehoukelie nu, thecie teicie therieki dzie- khalie mu kemedzü lau NCPCR chairman Priyank
thenuko thepfuko ki dzieyha state mu national political yhakelie pebatuo üzhie. rüguolie morosuo bei baketa Kanongoo-e pushü.
kra kuo bakecü pushüte. party-ko la methuo nu state CEO Agarwal-e ciethie mu sada vieko se kelhouzha Seyie kekra rei sada vieko
State nu dzieyha zaruu gei assembly constituency pete nu Doshüu khrü separkeshü cie 21 khroko ki zekecü cü mu sekecü geinu shürho la
thenumia 10,12,655, thepfu- dzieyhamia zaru leshü ‘copy’ (4 nu) kha petowa, sada vieko bie (4 nu)
CAPI Kohima, Zhaduo (Tuesday) Ziephie (November) 02 2021 2
Peren ASHA-ko kedojü bakelie
Kohima, Ziephie 1: Aapke mu partner organization-ko nu Implementation Unit (AB-
VOL. 30 No. 255 Ziephie (November) Tuesday 02, 2021 Dwar-Ayushmangei block Operator-ko ze dzieduo di PMJAY)-e BIS Operator mu
level ASHA kedojü mhatho- mhachütuo shikecü sa se Village Council ze kepfhesi di
chie puoThenyie zha 27-29 ASHA pethashü. e-card kechü rüsie keseshü
Mhathochie pebakezhü teiu Peren district nunu pebalie. ASHA-ko mu Health Care voketuo pushü.
Teicie kenie khre thepe thesau la mechü Scheme mu scheme khro Worker-ko bu Village Council Kedojü teiu District
mhathoko chükehielieketuo, ze kedzieduo di kekhruohi Community Mobilizer mu
mhathochieko kedei se vorta di tsie mechü
zhapukechü mharhüko, ngulie kevi kikruko ‘veri- ASHA Coordinator-ko bu
kehouko, kerüsuo mhathochieko, rüzhürübie mu AYUSHMAN card-ko mu fication’ chü voketuo pushü. kepet hashü. Aht hibung,
kikru zaru chükelie krieza thau Süsierei kedojü teiu zaru mu Jalukie mu Tening block-ko
miakra kepetshü kepekrokecüko sedezhie. Leshü se zhapukechü mhathoko e-card chülieketuo la bene- nunu ASHA petekesa 122
biepekralieketuo mhicie ficiary-ko pfhü kengupie vor kedojü mhathochieu nu
kephrümia la shierei mu mhathomhachüko shierei
mharhü se di ASHA-kola mhachülie nukecü se ASHA- kepekrokelie CMO office
sede phre lazhie derei kejüu jülie kemo la u kerei kedojü keseshü. ko hüshü. Verification mhatho P e r en Dist r ict Med ia
Süsierei kikemhie di tseiketa sie ngulie kevi Officer S hek ho S o p hie
morokesuo chathako medzi di mhachü tha. Thepeu service-ko ngulie mu BIS team beneficiary-ko zaru la District kitsanu keyieshüte.
rübie selie bate derei jülie mo. Darukesimia
DIPR-e Director chükevor-u se mezhiekeshü
pukecü nu India nu tsiewe kechükhuu thechü kro
Kohima, Ziephie 1: DIPR puo mu sorkari liethomia geinu krotho-u mu department
puo nu ba di parkecü (endemic stage) nu bata mu officer-ko mu staff-e K.K. chükesüthomia puo chü di rei kaseketa mu puo mhathoko
Peseyie, Information & Public rükrakeba pushü. Puoe la puo rükra tuoketuo pushü.
süu kechüu bo kemere se baketa puya. Tsie kemhie Relations Department Director dietho mu pecü di K.K. Peseyie-e kephrümia
chü kevor-u puotei kecha department liechü mu sorkari krüta kemetei puo chü di
di bo kemerelie mu poukra lakecü chü mo tsiu
suomezhie vor di Thenyie zha lietho nu puo mhatho keviko kephrümia krotho nu puotha
kechükhuu rüdi pesuo sekecü chü mokelie sie 31 nhie Kewhira nu puo tei geinu Kepenuopfü khrieke- kemeyie puo pfü vor mu krüta
voketa sipie thenouvapetho pfü kelhou ngukecü pushü. kevi kize di puo mhasi rei kra
thepe khre kesa lakecü va seu par motalie kevi pu mu thenousuokeba pushüte. Puoe shügeshühie seya- di tsiekenuo state mhathoko
ba. Sirei u kijü nu kechüu ba zokecü la kerüguo IPR Director Z Tokishe kezhamia puo, puo khro nu chieketha nyieko geirei
Sema kit sanu nousuo liethomiako rüguo mu khrie mhathukeshü chü kevor pushü.
chathako medzi pecüzhü zolie morokesuo chatha dieyiekeshü nu, Late K.K. ketho chükeshüu rükra sei Nousuo tei hau nu Depart-
Peseyie-e Inform ati on tuoketuo pushü. ment nu officer-mia mu staff
khashü ba. Thepeu bu mha pete biekebvü se vorte Officer puochü di ler DIPR K.K. Peseyie-e pete ze pete rei thenousuokezhü Late
mu puotei kichie puo kijüu ze votuo shi simo. Puotei nu mhachülie mu teicie kenousi pevi seya mu puo K.K. Peseyie kikru mu
1983-1991 teiu par Director krüta khronu department-e kekhriemiako ze di nousuo
huo kechüu ze keperhie voketuo mhakesimia puya, chü mu puoe Director chü di lietho pie themiako mu sorkari kezapfü keba pushü mu
retire keta sienu teicie 30 ketsü nu vikechü sekelie pushü. Kerükrietho Kepenuopfü bu
süla kerüguo zhoko medzilie di lhou vo morosuo. lhoukelie pushü. Süsierei puoe khatseipie thenouthukepeluo mu kekuo
Thiethie vakrakecü la shierei, u kenei DIPR nu officer-mia mu mhachükeshü mhicie kenyi khapie uko tsüshülie nu di
staff pete puo pie krüta kevi krüta puo mu puo tuomoketa kekhruo chashüte.
mhathochieko shierei, mechü kehouko shierei mu
kerüsuo mhathochieko chü molie kenjü. NSUD Alumni Naga Patient Guest nu kevo
Kohima, Ziephie 1: Naga krütapeyu khronu teicie 1982 cie puo donu chü tseilietaketuo nu
Kehoukengukecü chü molie kenjü mu huoniehuo Students’ Union Dibrugarh piekelie Naga Patient House ba mu kiu nu conference room
therhie tuo tsolie kenjü. Sirei keduoyo puo nunu (NSUD) Alumni tsüphrümia keweu suotazhü mu metsü tei morei hall puo mu semorokesuo
thetseikoe vo tsie chü pedze- metsei dzüdi ze kezetayakezha pete sa di kibou 30 kezie ba mu
therhielie mu kira nu mekaliete shikecü sikemo kra keba Naga Patient Guest la Alumni tsüphrü thetseikoe hau Nagamia kephrünuomiako,
sete. Umo kekuomia la mhapuorei kemo kechü House (NPH), Dibrugarh, thenyie hau pie kijü gekecü nyieu nadi nu kevor kechümiako
Assam Building-u mehoshü. sa di pie Nagaland State ki mu Naga Christian Fellow-
puo derei huomia kra pesuo setayakezha kechü Dr. Ditsole Mero (1981-84) pushü. Tsie chükeba kiu teicie ships bu selieketuo pushü.
puo, süla u thuo u kerüguo la rei mu mia kekhrie la
u kirei phrezhü zo morosuo bei. Mechü kro nu kevo
Lhesuomia ‘RPwD Act 2016’ zhapu chükeshü
Kohima, Ziephie 1: Mission 2016 dze pie state sorkari Nagaland sorkari-e Miss-
teiki u we rei u tie kedze selie ro mia rei selieya Mode Team (Accessible India nu official-ko mu khenu ion Mode Team (AIC) ketho-
Campaign)-e Office of State krothoko tsiu kekuo-kese- ushü mu sünu Team Leader
derei we se mota ro mia rei se mia kereitaya.
Commissioner for Persons miako ki zhapu chüshü- Commissioner & Secretary,
Kerüguo dorhüko medzi mo di kepekro pekra with Disabilities ze kedzieduo ketuo pie campaign mhicie K. Libanthung Lotha, IAS,
di State Government official- chükeba se kezashü. Member Secretary, Er K. John
bakecü sie mhakere pesiewalie kevi kemichie ko la Rights of Persons State Commissioner for Mera, Executive Engineer
ba. Tsiewe kimhie di thepeu se chüketamia with Disabilities (RPwD) Persons with Disabilities, Social Welfare & WRD, mu
Act 2016 gei zhapukechü Diethono Nakhro-e RPwD member-ko Nungsangwati,
me z a mo r o su o sh i ke cü mo r e i ke ch ü u rüsie puo keseshü. Act 2016 nu thezho chüpie- Senior Archit ect, Chief
Campaign la (phase) kenieu kezhü kekreikreicüko Architect’s Office NPWD, mu
baketamia mere morosuo shikecü si bate. Cu
Thenyie zha 28-30 teiu nu pushü mu RPwD Act se Tarachu Fithu, Joint Director
ketso philie vi mu philie kesuoko rei ze kese di Zunheboto, Longleng, & Mon mhachükecü nu district Urban Development. K.
district-ko bo di pebalie. La administration-ko mu depar- Wango Langsym (Asst
si bate. Siro puotei kecha kha se vorketa la
kerieu tsiemhodzü Kohima, tment kekreikreicü mhatho Director & Nodal Officer
kishükiya shierei mu mechü mhathochieko rei Dimapur, Peren mu Wokha mu thepieko se kepushü. (AIC) Social Welfare) bu
district-ko bo di balie. Apila Sangtam (Advocate, associate member chü ba.
temo sa votuo. Themia kelhou nu puoteiu ze Commissioner & Secre- Guwahati High Court, Kohima Vorkezhü zhadoudoko nu
tazhüyakezha la molie kenjü zo derei sikemo tary, K. Libanthung Lotha, IAS Bench) bu RPwD Act 2016 se district keshako nu campaign
bu kehou tashü mu Rights of mhachüketuo la Court chatha peba vo ketuo kezhamia
nunu huoniehuo pie chüwa molieketuo le morosuo. Persons with Disabilities Act khakeshüko pie kezashü. kitsanu keyieshüte.
CAPI Kohima, Zhaduo (Tuesday) Ziephie (November) 02 2021 3
Special Summary Revision of Photo Electoral Roll la rüchü District Governor Rtn-e RCK ze kehoukeshü
Kohima, Ziephie 1: Special Deputy Commissioner Con- 01.01.2022 pie ‘qualifying date’Kohima, Ziephie 1: District Savi-e vevori die pukeshü nu
Summary Revision of Photo ference hall nunu pebalie. chü di ‘photo electoral roll’ meho-
Governor Rtn. Dr. Mohan S ciethie “Serve to change lives”
Electoral Roll la rüchü puo Puotei hau nu ADC Kohima, lakecü ‘special summary revision’
Konwar-e First Lady mu Asst. ikecüu pie Rotary International
Ziephie zha 1 nhie Kohima N. Bhavani Sri IAS-pfüe la puoteiko se pesi mu kezashü. Governor ze di Thenyie zha 29 diebo chükeba pushü.
Sl. No. Activity Time line nhie Kewhira vor di vo Hotel Rtn. Dr. Ketoulelhou Vizo-e
l Publication of Integrated draft electoral roll On 01.11.2021 (Monday) Japfü, Kohima nunu Business Secretary report khakeshü nu
2 Period for filing claims & objections 01.11.2021 (Monday) to Session kerieu pebalie. Thenyie zha 22 nhie Rotary
30.11.2021 (Tuesday) Puotei hau nu Konwar-e Club, Kohima oxygen concen-
3 Special campaign dates 12.11.2021 (Friday) Rotarian tsüphrümiako bu trator, oximeter, sanitizerutie-
dietho pecü mu kha tseipie u kedze khapie Phek district
13.11.2021 (Saturday)
kevitho-u se krotho mu mechü khrokeba Community Health
26.11.2021 (Friday)
la mhachüshülie nu chashü. Centre, Pfutsero mu Primary
27.11.2021 (Saturday)
Puoe tsüphrümiako bu Health Centre, Khezhakeno
4 Disposal of Claims and Objections By 20.12.2021 (Monday) themiako la mhatho kevi nie tsükeshü pushü. Mhatho-
5 Final Publication of electoral roll By 05.01.2022 (Wednesday) chüshüli e mu süsierei chie nu club tsüphrümiako mu
Süsierei ADC pfüe8- keta pushü. panyakecü sükemhie kehou- krotho biekedilie kevi kele kekhriemiako vorshü.
Western Angami, 9- Kohima Siro electoral roll kese puorei puotei rhiekeshüu k es a k o s e d i m h a ch ü Ashok Kumar Agarwal bu
Town, 10- Northern Angami-I, dojükecü la 01.01.2022 pie mhodzü vor tsolieketuo la pevishülie nu cha sashü. diepushü. Rotn mu Rtn. Dr.
11- Northern Angami-II, 12- ‘qualifying date’ chü ba mu süu khapie mereibou nu moro President of Rotary Club, Rosemary Dzuvichu bu
Tseminyu, 14- Southern medzi di mhanu roll nu theza Booth Level Officer moro post Kohima Rtn. Kezhokhoto kepezie die pushü.
Angami-I mu 15- Southern khapie baketuo morei theza geinu ketsepie Additional
Angami-II Assembly Consti- khashüketuo nu kepanya Deputy Commissioner &
tuency-ko la draft nunu ‘Election kehoupuorei morei theza Electoral Registration Officer, Central team Wokha nu tsukeshü
roll’ separ dzieyhamiako khakeshü kehoupuo nu rei Kohima, N. Bhavani Sri, IAS Kohima, Ziephie 1: Central chü nunu Wokha Deputy
tsüshüketa pesi sashü. Regis- panyakecü chüketuo sie tsüwa morosuo pushü. official team-e Joint Secretary Commissioner Orenthung
tration of Electors Rules, 1960 Ziephie zha 30 nu morei Rüchüu tseikelie sie (C&NER), Ministry of Lotha mu ULBs official-ko rei
medzi di ‘electoral roll’ kese sümhodzü Form 6, 6A, 7, 8 draft roll copy-ko keyie- Housing& Urban Affairs, ze kerüchüshü.
dojükelie mu merei teiu meho- morei 8A nunu chülie ro puotou pie political party-ko nu Pankaj Kumar Singh mu Puotei hau nu Lotha-e
ketuo la copy puo pie office nu kuoketuo pushü. soukechümiako tsüshükelie Director (MC&NER) Mo Wokha district nu vorkeshü
mu ‘polling station’ nu khashü- Chükemezhükecü morei kezhamia kitsanu pushü.
HUA, G. Ravindernie bu taze mu district la thenoumecakeba
di Thenyie zha 31 nhie tsu thakeshü la district sounu
Nzaunalui Union Jalukie Valley ‘NsimNgi’ nyikelie Wokha district nu Housing & Central mu state sorkari nu
Kohima, Ziephie 1: Nzaunalui Jalukie Valley kelushü. Süsierei pu di themiako bu u kelhou- Municipal Affairs Department official-ko kepezie pushü.
Union Jalukie Valley-e Naga- puoe state nu pekhrotho tsatie zho medzikecüko gei kele- kitsanu ‘development’ mhatho DC-e department kitsanu
land Legislative Assembly bakecü ze di chüümo mu keviu kedalie nushü. chükeba dzeko sishü mu se mhachükeba mhatho,
Member mu Midan Kilonser kishükinyi thachükecü donu rei President, Zeme Council
Nagaland, Dr. Tumda New- mehokeshü chülie. mhachietho mu scheme-ko
chü kevor T.R. Zeliang bu rünamiakoe krotho kitsa u pieu me-e u zasi chükeba krütsa- Chief Engineer, Urban geinu district nu kelhoumiako
sokhrie chü di Thenyie zha 30 si pevi se di mhachükeba la zho mu kelhouzho pekrulie Engineering Wing, Er. kemevi ngu selieketuo
nhie Dr. Tumda Newme Com- Nzauna rünamiako thezieshü. morokesuo pushü. Puoe Yanbemo Humtsoe, Joint pelekeba pushü. Süsierei
pound, Jalukie Pungchi nunu Süsierei puoe Zeliangrong Zeliangrong helim mu ü tsaliko
Secretary, MunicipalAffairs to thepiekepfü department
‘NsimNgi’ nyiu nyiliete. rütsonyieko, cümenyie, Horn- kemeyie rei se kezashü.
Puotei hau nuT.R. Zeliang- bill mu Amur Falcon helim R. Andrew Disong mu the Government of Nagaland kitsanu se mhachükeba
T. Nchumbemo Odyuo mu mhathoko chükhrielieketuo la
e Nsim Nginyiu kesekeshü nu rükrükecü rei se kezashü. Puoe Kidwayile Disong bu thenyi
keriechü di mhachükeshü la kelhouzho mu nanyü hanie pie kehou tashü. Nangkamlak State official kekreiko rei kesietha mu kedzieduo
Pame bu kerükrü tsali puo
kenei se Nzaunalui Union puochü di le kekrüwa suokecü chüshü, Chairman NUJV, Central official-ko ze tsushü. tseiketuo rei pushü.
Official-koe Wokha nu District nu official-ko
Haipham Pame bu vevori die
pushü mu vice chairman NUJV, tsukelie sie vo thechü ke- kitsanu u themia dzevi la se
Mechü Diephra Shilu bu kethezie die pushü. kreikecü nu Ministry kitsanu se district nu mhachü morosuo-
Hieko Late. Vizotuolie Dzüvichü (s/o, Lt. Lhoutsolie Thenyi teiu NUJV kitsanu mhachükeba development keba kropuo sa se central
utsiepfumia helim rhi mhachietho, scheme-ko mu team ki pushü. Team-e Yikhum
Dzüvichü) kikru/ kayiemia L.Khel, Kohima Village, kekreikecü Herielim (Hornbill ‘infrast ructural’ mhat ho rüna nu rei voshü mu tsu
District-Kohima, Nagaland nu kelhoukoe mechü Dance), Awo ilim (Amur chükezhüko mehoshü. Wokha nu Doyang Hydro
Falcon Dance) and Rehoilim
diephra chü di Eno Pelhoushilie Dzüvichü (s/o, (Howling Dance) kemhieko Süsierei official-koe vo Electric Project rei mehokeshü
Deputy Commissioner keba- Wokha DPROkitsanu keyieshüte.
Thekebeilie Dzüvichü) L.Khel, Kohima Village, chüshü, süsie Haiguateung
Newme mu Dirua Disuang nie
Kohima, Nagaland nu ba vor shierei morei ba shierei bu NraZube (Single string Patna nu kepounya pie mhavakeshü 4 kesia
puo meliewate mu puo ze keperokecü peta khawate, Violin) pe mu Ntiam Mmutbe New Delhi, Ziephie 1: NIA mia 1 tsüwaketa Special
(Flute) khoukeshü chülie.
mu kiülie shierei mu mhanyamhara shierei puoyie Nsim Nginyiu tse Zeme-ko Court Patna-e Zhali nhie kesia Public Prosecutor Lalan
puoya puorei jü. nyi kemeyietho puo, Thenyieu zhakhra pie voketa teicie 2013 Prasad Singh-e pushü.
khrü thelaki mu Ziephieu khrü cie Patna nu kepounya pie 2013 cie Thenyie 27 nhie
therieki nyiya. Thenyi teiu mhavakeshü nu mhachü- Modi-e Gandhi Maiden nu
Süsierei themia kehoupuo shierei Eno kichüki peso mu pekhro keshümia 4 tsüwa mu rheichie BJP party la ‘Hunkar Rally’
kenienie nu thepfumiako keze
Pelhoushilie Dzüvichü ze mhachü ro u thuo u kere zo di rüna chako mu lietsu chako die pie mia 2 tsüwaketa pushüte. kesekeshü teiu kepounya
Zhali nhie NIA court-e teicie pepoupie mhavakeshü nunu
mu u tsügei zo mu phrakeshü kikruu/kayiemia mesakecü chüya mu Zeme nu 2013 cie Patna nu Ato Kilonser huomia vakhriwa mu huomia
süu pie ‘Kepheupualu Lamdi
mhakipuorei mhatho kehoupuo la shierei, lhitho Simbe’ idikieyakezha pushü. Narendra Modi Gujarat CM kedekhriwa di mia 6 siata mu
kemhie kehoupuo la shierei thepieu pfülie kenjü. Süsierei thenyi teiu chükeba teiu political kehou mia kekrarüzakewa nyieu gei
miakrünuo mu u nuonuoki puo nu kepounya pie vashü di mhachükeshü Imtiaz Ansari,
shükiya chütuoketa thenumia mia 6 vakhriw amu mia kekra Mujibullah, Haider Ali,
morei thepfumiako donu, prüu- vakerüzakewa nyieu kecü di FirozAslam, Omar Ansari,
üpfüko donu, u tsunuo kishü-
RUOKUOZHADI DZÜVICHÜ kiya chü tuoketako mu pie u theca khakeshü nu, kesia Iftekhar, Ahmed Husain, Umair
L.Khel Kohima Village nienuo chü di kedakelieko zhakhra pie mia 4, rheichie die Siddiqui, Azharuddin uko
donu kepero di lhoukecüu pie mia 2, cie 10 kedie pie mia kepejowa zhakhra khashü-
Kohima Nagaland Chükesa lakecü chüya üsi. 1 mu cie 7 kedie zhakhra pie keta Singh-e pushü.
CAPI Kohima, Zhaduo (Tuesday) Ziephie (November) 02 2021 4

Nagaland-e Medal 20 krakelie Kijüu le keyiekecüu ..... (1 nunu)


Glasgow nunu puotei puola mhaperhukecüu petsalie-
(climate) la kerüchü pedeituo ketuo la chü kemesakecü
üzhü. Mu G20 krütamiakoe chü ba kemoko ciethie sie
kimhie di teikhrie kerhu süko khruohi sa mota-
petashü kebako bie petsalietuo ketuo krütamiako kepfhekholie.
shikecü chathako se parzhie. Mhachü di t eikhrie
Teikhrie perhuwa kebako perhukecüu mu kinyi kepfhüu
khalie di teile kuokecüu bu unie kehie keba la Anti-poverty
degree Celsius 1.5 mho pata group Global Citizen senior
molieketuo la mhakenyi director Friederike Roder-e
Seyieko rie di teikhrie kerhuko G20 krütamia mhakha peto
khalie mu mhachükehie sekecüu mo di kha petsalie-
parkezhüko bu rei rülili di ketuo mharhü se mhachülie ro
teikhrie kerhu petashü kebako viketuo pie AFP ki pushü.
NWA Medal krakelieko u medal piekelie sie mirhi chü keba
bie petsa voketuo mharhü tha. Tsie kijüu gei China-e teikhrie
Kohima, Ziephie 1: Naga- Belt Wrestling (Thepfuko) Expert-miakoe chathazho kerhu peta pekrathoshü ba mu
land Wrestling Association Sl Category Name of Winner Position pfhekho dieko medzi pecükelie kinyi thau la teicie 2060 tsatie nu
(NWA)-e Thenyie zha 30-31 sie teicie 2030 teiki krieza ketou carbon bie petsa se kerketuo nu
01 100+ Kg Keduovilie Zumu Gold
teiu nu Goa nunu pebakelie puo kerlietuo mu teicie 2050 teiu tha. Mhanu kijüu teicie 2050
Surhoneyi Soho Silver nu ‘zero’ nu kerlieketuo merü teiki carbon petakeshüu zero
‘9 th National Traditional 02 85+ Kg Venuzo Dawhuo Gold
Wrestling & Pankrat ion ba. SireiIndustry-ko ketsiemizhü nu se kerketuo nu ba liro
Mezhüvil Kiso Silver thekecüu khashü ro mhachü- mhakenyi Seyieko teicie 10
Championship 2021’ nu 03 85 Kg Below Kevizhakho Suokhrie Gold kehiekezhüko kinyi thau bie mhakejü Seyieko mhodzü
Gold 10, Silver 7 mu Bronze Vekutho Soho Silver kethachü sewaketuo nu bakecü khalie morokesuo nu tha.
3 idi Medal 20 ngulie. 04 76 Kg Below Seyiejalie Gwirie Gold la kedieze tseilie re tha. Pope Francis rei kehou nu
NWA Technical Secretary Keneiselie Khawakhrie Silver Siro US, China, India, vor mu süu sie tweet chükeshü
Mitwat ei Hebwang mu Thechamo Murry Bronze Russia, mu EU Seyieko sa di, nu, chü morokesuo kerieu le di
Women Coordinator Kudu- 05 65 Kg Below Vevotso Lase Gold tsie teiu nu mu vorketuo teiko mhakezha chüshü morosuo mu
kholu D. Vadeo bu official Rokokehie Khawakhrie Silver nu u Seyieu mharhü rhü tsie kere di morokesuo-u chüshü
supervisor, Keduovilie Zumu 06 59 Kg Below Rokovotuo Khawakhrie Gold kemecü se parketuo krütamia morokesuo teiu nu bate ishü.
bu Team Coach chü di team Vizose-u Metha Silver kehou nu kepulie, mu kijüu Chinese President Xi Jinping
taze vo mu Surhoneyi Soho bu Itingchi Bronze kekhruohi se di mhachü votuo vor mo, mu Russian President
Referee chü dibelt wrestling seshü. 07 54 Kg Below Kütho Luruo Gold üzhie. Süsierei ketsiemizhü Vladi-mir Putin-e video link
Vikelieko bu vorkezhü thekeshü nu puo mikhu nunu mia ze kehoushü.
International Championship nu Belt Wrestling (Thenuko)
India souchü voketuo nu ba. Sl Category Name of Winner Position Sada vieko kha peto..... (1 nunu)
Team-e Thenyie zha 23 01 56 Kg Below Vekhonielu Curhah Silver kemichie kekra pesieshü 13 sada geinu pesiekeshü
nhie tashüte mu train geinu Mas Wrestling (Thepfuko) keba la kelhouzha rhieshü kechüko la siakeba, süsie mia
Ziephie zha 5 nhie vor Dimapur di kemedzü lau ki zekecü lakh 10 sada tekecü la siakeba,
tsolietaketuo nukeba pushü. Sl Category Name of Winner Position kha petoketa chü ba mu mia 20,00,000 mia sada
NWA President Dr. Hiabe 01 49 Kg Below Bongtang Phom Gold t hezho hako nunu sada mikhuoko kelhekelie la kechü
Zeliang-e uko vorkelie sie 02 100+ Kg Keduovilie Zumu Bronze vieko sekecü geinu kesia, parta di siakeba mu mia 35,000
NWA kitsanu Kewhira nu kechü, shürho kemichie tsa sada cü-kecü la siakeba ngulie.
Mas Wrestling (Thenuko) selie bakecü pushü. Süsierei India nu cancer
kenemiako mu official-ko
zekelie mhathochie keseshü- Sl Category Name of Winner Position Ethiopia, Guam, Honduras, kechü 27% sada vieko sekecü
01 56 Kg Below Vekhonielu Curhah Gold Japan, Kuwait, Mongolia, la parkeba mu sada geinu
ketuo pushü.
Palau, Philippines, Samoa, kechü pesieshü kebako la
NWA t eam result -ko :
Singapore, Sri Lanka, Thailand, seyieu kinyi GDP krieza 1.8 (
Uganda, U.S seyie hako nu crore 182,000) bie kethachü
Mnp electoral-roll nu thenu dzieyhamia..... (1 nunu) sada vieko pie kelhouzha cie keba ngukelie pushü.
dzieyhamia zaruu gei ‘gender- mese khotaketuo ba üsi. tsie ketso Jiribam district rübei 21 khroko ki zekecü pejo- Süsie India nu kephrümia
ratio’ 1058 mu tsieuva1060 Siro state nu polling station FLC chütseikelie zokecü ketuo thezho khashüketa mu kelhouzha cie 13-15 keba lau
tuokecü mu sidi Thepfuko kire kesa 65 parlie di tsie 2,959 CEO-e pushü. seyie 86 nu sada kete vieko zapengou zapuo sada vieko
puo bou nunu phalie di petse cüya mu hako krieza cigarette
ithenuko dzieyha la zaru khoketa pushü. Electronics Election Commission of
zekecü khawaketa pushü. teya, mia krieza 47 beedi teya,
chükelieu krakeba pushü. Corporation of India Ltd nunu India (ECI) deputy election
Siro tsiedokinu pfhü krieza 52 sada vie kekreiko
St ate nu elector to engineer 44 pethoshü di commissioner Nitesh Vyas bu separkeshü Global Youth cüyamu sada vieko se keba
populat ion ratio (EPR) dzieyhakelie kemeduonya taze di ECI team puo Thenyie Tobacco Survey nu India nhicu hako kelhouzha cie 10
kijüthou district-ko nu tsadi EVMs la first level checking zha 27 nhie vor state nu thecie nuolhou million 268 sada vieko tsokemo nu sedetayakezha
EPR 55.81% zo mu state (FLC)-u electoral district 11 dzieyhakelie pebaketuo cüya mu teicie kepra mia lakh survey nu ngukelie pushü.
nuolhou pa thecie 35,27,064 pete nu sedeliete mu süu nu dojüko mehoshüte.

GOVERNMENT OF NAGALAND
Kijü nu COVID kesia..... (1 nunu)
DIRECTORATE OF EMPLOYMENT, SKILLDEVELOPMENT & ENTREPRENEURSHIP Ko-e Covid-19 thepeu kemerie perhie la bouru chükecü thau
NAGALAND, KOHIMA chü di tsie nuolhou pete mhake- gei kinyi keba seyieko ta pedzü
retho puo ze kese ketha pushü. mu kemoko pesiethor tuokecü
NOTIFICATION Johns Hopkins University kitsa ngulie. Mhakenyi seyieko
Dated Kohima, the 1st Nov‘2021 COVID tally nu kesia (million 5) COVID daru ke-khruohikeba
NO.DET-2/14/2001 (Pt-I):/609 It is hereby notified that regular classes/ training for the New Academic nyieko Los Angeles, San Fran- donu rei kinyi kekho US
session 2021-2022/23 and 2nd Year Classes in all the Govt. Industrial Training Institutes (ITIs) will commence cisco nadi nuolhou kesakeshüu kemhieko Covid bouru kenieu
from 22nd November, 2022 as per Ministry’s letter NO. DGT-12/1/2020-TC Dated 29th October, 2021. ze ketou di teicie 1950 sie zokemo bour kerükrü
In this regard, all the trainees are informed to report on the 22nd of November, 2022 at 9:00 A.M to their seyie rhüko nu miasiaketa ‘booster’ sa ge baketa mu
respective Institute positively. nyieko ze ketou tuoketa pushü. kekreitsa kejü seyie Africa
All training activities will be carried out as per the Standard Operating Procedure (SOP) as
prescribed by the Ministry of Health & Family Welfare (MoHFW), Govt. of India.
Peace Research Institute kemhieko nu tsie zorei bouru
Sd/- Oslo-e tsie umelou kechü mu kerieu zorei gelie mo b azo.
CHIDEN YADEN st roke sie kijü nu kesia Puo nuolhou billion 1.3 keba
Director pesieshü kekratho seu Covid- nu nuolhou 5% rübei ge tseikelie
19 kechüu kecü pushü. Africa tsie kijü nu COVID bouru
Issued by DIPR Siro, thepe kechüu ke- chü ketsatho chü ba.
Printed, Published and Edited by M halezolie Kire at Mewi Press, Near NSF Martyrs' Park Kohima- 797001. Phone No. 6909365957
e-mail: capicapi@rediffmail.com, capidaily@gmail.com

You might also like