Vlak „život“

Pred časom som čítal knihu, v ktorej bol život

prirovnaný k ceste vlakom.
Je to výnimočne zaujímavé čítanie,
pod podmienkou,
že ho správne interpretujeme.
 Život nie je ničím iným, ako cesta vlakom.
Cesta vlakom,
skladajúca sa z nastupovania a vystupovania, preplnená
nehodami, príjemnými prekvapeniami ale tiež hlbokým
smútkom......
    Narodením nasadáme do vlaku a stretávame v ňom osoby,
s ktorými by sme si priali ostať počas celej našej cesty -
našich rodičov.
 Bohužiaľ,
realita je iná.

Oni na niektorej stanici

vystúpia a my
prichádzame o ich
lásku, pochopenie,
toleranciu, priazeň a
nenahraditeľnú
prítomnosť.
To ale neprekáža tomu, aby
nastúpili iné osoby, ktoré sa
pre nás stanú veľmi
dôležitými.  
Prichádzajú naši priatelia a zázračné lásky........
 Medzi osobami, ktoré
cestujú týmto vlakom sa
nájdu i také, ktoré sa
prišli len previezť.
 Také, ktoré pri
cestovaní vyvolávajú
len smútok...

...ale tiež také, ktoré

chodia po vlaku a sú
pripravené pomôcť
tým, čo pomoc
potrebujú.
 Mnohí po vystúpení
zanechávajú v nás stálú
clivotu...

Iní prejdú tak

nepozorovane, že si ani
neuvedomíme, že
uvoľnili miesto.
Je zaujímavé, že niektorí
cestujúci, ktorých často veľmi
milujeme, obsadia miesta vo
vagónoch, ktoré sú najďalej
od toho nášho.

Preto budeme musieť prejsť

našu cestu bez nich.

Samozrejme nič nebráni

tomu, by sme sa počas cesty
poobzerali - aj keď s
ťažkosťami - po našom
vagóne a vybrali sa k nim...
 ...bohužiaľ ale,
môže sa stať, že
si nebudeme
môcť sadnúť
vedľa nich, lebo
toto miesto už
bude obsadené
niekým iným.
Nedá sa nič robiť.
Treba s tým žiť.
Táto cesta vyzerá práve takto: plná výziev, snov, fantázie,
očakávaní a rozlúčok...
Ale nikdy návratov.
 Pokúsme sa
nadviazať známosť
s čo najväčším
množstvom
cestujúcich,
hľadajúc v každom
z nich niečo dobré,
čo pomôže aj nám,
aby nám cesta
ubiehala v pohode a
s úsmevom .
Pamätajme, že v každom momente cesty môžu koktať a my
im pravdepodobne budeme musieť porozumieť...
Pretože aj nám sa mnohokrát
bude pliesť jazyk a nájde sa
niekto, kto nám bude
rozumieť.
 Veľké tajomstvo nášho
cestovania spočíva v tom,
že sa nikdy nedozvieme
na akej stanici
vystupujeme, ani kde
vystupujú naši spoločníci,
ani nám milý cestujúci z
vedľajšieho vagóna..... a
dokonca ani ten, kto má
miesto po našom boku.
 Zamýšľam sa, či vo chvíli keď
vysadnem z vlaku pocítim
nostalgiu...
Verím, že áno.

Oddeliť sa od niektorých
priateľov s ktorými som
cestoval, bude bolestné.
Dovoliť, aby moje deti zostali
samé, bude veľmi smutné.

Ale držím sa nádeje a verím, že

raz prídem na hlavnú stanicu a
uvidím, ako prichádzajú s
batožinou, ktorú nemali pri
nastupovaní.
 Myšlienka,
že som sa pričinil k tomu,
aby sa ich batožina
zväčšovala a stávala sa
hodnotnejšou ma urobí
šťastným.
 Priateľ môj.
Urobme všetko pre to,
aby náš pobyt v tomto
vlaku bol pokojný a
hodný úsilia.

Správajme sa tak, aby

keď príde chvíľa
vystupovania, na
našom prázdnom
mieste zostali milé
spomienky pre tých,
ktorí pokračujú v ceste.
 Tebe, keďže si časťou môjho
vlaku, prajem...

Šťastnú
cestu !!!