Gymnázium Jána Hollého, Na Hlinách, Trnava 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
1. Projektová práca z Fyziky 
ČIERNE DIERY VO VESMÍRE 
 
 
 
 
 

 
 
 
Patrícia Zuščíková, 1.B            Trnava, december 2022 
 Čo je to čierna diera???
Čierna diera je kozmický objekt so  silnou gravitáciou, ktorý neumožňuje uniknúť zo
svojej blízkosti ani svetlu. Práve z tohto dôvodu je jej pozorovanie veľmi náročné.
Gravitačné sily pôsobiace v jej okolí sú také silné, že čokoľvek sa k nej priblíži je
roztrhané na malé častice a nakoniec skončí ako súčasť plochých diskov rotujúcich v
podobe špirály smerom do čiernej diery.  Čiže všetok materiál v ich blízkosti padá do
stredu čiernej diery. Práve týmto spôsobom astronómovia zmerali veľkosť mnohých
čiernych dier vo vesmíre. Vieme, že v súčasnosti sa vo vesmíre nachádza okolo
miliardy týchto objektov.                                                       

Obr.1 – d
                     
diery
             
 
                                                                         
     
História 
V roku 1783 John Michell najprv
navrhol, že tam môže byť teleso v
priestore, ktoré má hmotnosť, ktorá je
taká veľká, že ani svetlo by uniklo.
Einsteinova vedecká revolúcia, teória
relativity, zmenila spôsob myslenia a pochopenie gravitácie.
Einsteinove teórie opisovali gravitáciu ako deformáciu
vesmírneho času a to povzbudilo vedcov, aby znovu
premýšľali o možnostiach čiernych dier. Použitím
Einsteinovej teórie relativity.
Karl Schwarzschild vypočítal okruh sféry, kde by sa hmotnosť sféry stlačila do malého
priestoru, hmota a svetlo
by nebolo možné uniknúť.
Táto hranica medzi
miestom, kde svetlo môže

Obr.5 - Karl Schwarzschild

Obr.4 – John Wheeler
a nemôže uniknúť, je známe ako horizont udalostí. Termín "čierna diera" vytvoril John
Wheeler. 
 

 
Vznik čiernej diery
Väčšina čiernych dier vzniká z hmotných hviezd, ktoré vyčerpali palivo a vybuchli.
Jadro vyhasnutej hviezdy už nedokáže odolávať vlastnej drvivej gravitácii a skolabuje v
priebehu milisekúnd a zrúti do veľmi malého objemu. Jadro hviezdy sa premení na to,
čo vedci nazývajú singularita: objekt tak nesmierne malý, že má takmer nulové
rozmery, ale nekonečnú hustotu. Väčšina čiernych dier vzniká na konci života hviezdy.
Vyskytujú sa vtedy, keď sa jadro hviezdy zrúti na seba, spôsobí výbuch supernov. Slnko
v našej slnečnej sústave sa nikdy nestane čiernym otvorom, pretože nie je dosť masívne.
Hviezdy potrebujú niekoľkokrát hmotnosť nášho Slnka, aby vytvorili čierne diery.
Čierne diery, ktoré sú veľmi veľké, sú známe ako supermasívne čierne diery. Majú
hmotnosť jedného milióna násobku hmotnosti Slnka alebo viac. Predpokladá sa, že
veľké galaxie majú v strede supermasívnu čiernu dieru. Pozorovania našej galaxie,
Mliečna dráha, ukázali, že v strede je supermasívna čierna diera. 

Obr.6 – vznik čiernej diery

 
Zrážka a splynutie čiernych dier
Signál trvajúci len 0,1 sekundy, katalogizovaný pod označením GW190521, vznikol
pred zhruba 7 miliardami rokov, keď sa dve čierne diery s hviezdnymi hmotnosťami vo
vzdialenej galaxii zrazili a splynuli na obra s hmotnosťou 142 hmotností nášho Slnka –
na najhmotnejšiu dieru doteraz objavenú pomocou gravitačných vĺn vyžiarených pri jej
vzniku splynutím dvoch menších. Tento objav poukazuje na to, že čierne diery môžu
rásť pomocou splývania s inými a možno takto vznikajú aj superhmotné čierne diery,
ktoré nachádzame v jadrách galaxií. Detailná analýza signálu ukazuje, že kolidujúce
čierne diery mali hmotnosť 66 a 85 hmotností Slnka. Ale výbuchy supernov by nemali
produkovať čierne diery s
hmotnosťami medzi 65 a 120
hmotností Slnka. Predchodca
supernovy by potom mal mať
hmotnosť 130 až 200
slnečných hmotností, lenže
takéto veľmi hmotné hviezdy
končia svoj život procesom
nazývaným párová nestabilita,
pri ktorom je hviezda
Obr.7 - GW190521
explóziou úplne zničená bez toho, aby zanechala po sebe nejaký
kompaktný zvyšok. V prípade GW190521 teda minimálne čierna diera s hmotnosťou 85
slnečných hmotností musela vzniknúť iným spôsobom – možno predchádzajúcim
splynutím iných čiernych dier.  

 
Druhy čiernych dier 
Rozlišujeme dva druhy čiernych dier:
hviezdne a superhmotné. Hviezdne čierne
diery vznikajú pri výbuchu supernov,
čiže obzvlášť hmotných hviezd na konci
ich života. Superhmotné čierne diery sú
oveľa väčšie a vznikajú v strede galaxii,
kde bývajú obklopené rotujúcim diskom
veľmi horúcej a žiariacej hmoty. 
Obr.8 – hviezdna čierna diera

Červie diery
Einsteinova teória relativity hovorí, že
hmotné telesá ohýbajú štyri spojené
rozmery priestoru a času
(časopriestor). Niektorí odborníci
uvažovali o tom, že čierne diery by
mohli ohýbať časopriestor natoľko, že vzniknú skratky nazývané červie diery medzi
rozličnými časťami  vesmíru alebo medzi rôznymi časmi. Priamy dôkaz o ich existencii
ale nexistuje. 
 

Najbližšia čierna diera k Zemi

Najbližšia doteraz objavená čierna diera sa nachádza len 1 560 svetelných rokov od
Zeme. Čierna diera nazvaná Gaia BH1 má približne 10-násobok hmotnosti Slnka a
obieha okolo hviezdy podobnej Slnku.
Astrofyzik Kareem El-Badry a jeho kolegovia z Harvard-Smithsonian Center for
Astrophysics v Cambridgei v Massachusetts skúmali údaje z vesmírnej sondy Gaia,
ktorá presne mapuje polohy miliárd hviezd. Keďže gravitácia čiernej diery ťahá hviezdu
obiehajúcu v bezpečnej vzdialenosti tam a späť, z pohybu hviezdy možno odvodiť
prítomnosť čiernej diery. Zo stoviek tisíc hviezd, ktoré vyzerali, akoby ich ťahal
neviditeľný objekt, sa iba jedna javila ako správna možnosť. Pozorovania ďalšími
teleskopmi podporujú
myšlienku čiernej diery.
Gaia BH1 je najbližšia
čierna diera k Zemi, aká bola
objavená, zrejme však nie je
najbližšou, ktorá existuje.
Astronómovia sa
domnievajú, že v Mliečnej Obr.10 - Gaia BH1
ceste je asi 100 miliónov čiernych dier, ale takmer všetky sú neviditeľné.  

Prestence okolo čiernych dier

Vnútri jasného hala okolo čierneho tieňa je tzv. fotónový kruh, ktorý označuje
najtesnejšiu dráhu k čiernej diere, kde ešte môže obiehať svetlo (fotón) bez toho, aby
skončil v
čiernej
diere.
Fotónový
prstenec
nie je iba
jeden. Je to vlastne nekonečný rad podprstencov, každý z nich tenší než ten vedľa neho
z vonkajšej strany. Fotóny, ktoré vytyčujú podprstence, sú dočasne rukojemníkmi
čiernej diery a ich dráhy sú rozptýlené jej gravitáciou. Dráha fotónu v podprstenci sa
mení podľa toho, koľkokrát obehne čiernu dieru pred tým, než od nej unikne. Čím viac
obehov urobí a čím bližšie leží k horizontu udalostí, tým tenší bude podprstenec. Práca
skupiny Harvard’s Black Hole Initiative ukázala, že technika nazývaná interferometria s
veľmi dlhou základňou môže vystopovať hrúbku, tvar a jasnosť každého podprstenca.
Výsledný obrázok potom prezradí, ako čierna diera zakrivuje okolo seba priestoročas,
čo závisí od jej hmotnosti a rotácie.

Obr.11 – prstence čiernej diery

Odborné pojmy 
Horizont udalosti – Všetko, čo prekročí túto pomyselnú hranicu, už nikdy nemôže
uniknúť preč. 
Šošovkovanie – Čierne diery ohýbajú svetlo. Svetlo akrečného disku sa ohýba, čím
vzniká žiarivé halo obklopujúce čiernu dieru. 
Singularita – Uprostred čiernej diery je schovaná singularita, kde je hmota stlačená až
na nekonečne vysokú hustotu. 
Akrečný disk – Plyn, prach a rozpadnuté hviezdy špirálovito obiehajú v disku okolo
niektorých čiernych dier. Hmota v disku nie je ešte stratená – môže zostať na obežnej
dráhe podobne ako plan
Zdroje 

Čo sú čierne diery a kde je najbližšia? - Vzdelávanie - Užitočná pravda - Pravda 

https://www.storyboardthat.com/sk/space-words/%C4%8Dierna-diera 
https://www.google.com/search?q=Superhmotn%C3%A9+
%C4%8Dierne+diery&tbm=isch&ved=2ahUKEwiDxpONyIP8AhUO76QKHWn9CDIQ2-
cCegQIABAA&oq=Superhmotn%C3%A9+
%C4%8Dierne+diery&gs_lcp=CgNpbWcQAzoECAAQQzoFCAAQgARQmAtYwytgli5oAXAAeACA
AWiIAcIJkgEEMTUuMpgBAKABAaoBC2d3cy13aXotaW1nwAEB&sclient=img&ei=jDyfY4PQFo7ek
wXp-qOQAw&bih=681&biw=1280#imgrc=2mw79GWdOTq8PM 
https://www.google.com/search?q=Hviezdne+
%C4%8Dierne+diery&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwihw7OLyIP8AhW1gf0HHXWaD
lUQ_AUoAXoECAEQAw&biw=1280&bih=681&dpr=2 
https://www.google.com/search?q=vznik+%C4%8Diernej+diery&source=hp&ei=-
yKeY7iNFpmW9u8PyYCl8Aw&iflsig=AJiK0e8AAAAAY54xC079CtnUSCQ0CDBnN0YVuvkRetlI&o
q=vznik+
%C4%8Dier&gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAEYADIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgYIABAWEB46CAguELE
DEIMBOggIABCxAxCDAToLCAAQgAQQsQMQgwE6CAgAEIAEELEDOg4ILhCABBCxAxDHAR
DRAzoFCC4QgAQ6CAgAEBYQHhAPUABY2ihgyThoAHAAeACAAcIHiAHhHZIBDTAuMy4xLjM
uMS4xLjGYAQCgAQE&sclient=gws-wiz 
Čo je to čierna diera? - Vedátor (vedator.space) 
http://www.gcm.sk/studium/predmety1/fyzika/127-co-je-to-cierna-diera 
https://www.google.com/search?q=
%C4%8Dierna+diera&source=hp&ei=u5CdY8rmGpSFlQfjlbCgBQ&iflsig=AJiK0e8AAAAAY52eyzRz
Qd8K01_Lr_xSy492UenUW5aS&oq=
%C4%8Dier&gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAEYCDIFCC4QgAQyBQguEIAEMggILhCABBCxAzIFCAAQg
AQyBQgAEIAEMgUILhCABDIFCC4QgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQ6CwgAEIAEE
LEDEIMBOhEILhCABBCxAxCDARDHARDRAzoLCC4QgAQQsQMQgwE6CwguEIAEEMcBEK8B
OggIABCABBCxA1AAWIEIYLIcaABwAHgAgAGBAYgB9AKSAQMzLjGYAQCgAQE&sclient=gw
s-wiz 
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierna_diera 
https://www.google.com/search?q=te
%C3%B3ria+relativity&tbm=isch&ved=2ahUKEwiOobOpwoD8AhUNx7sIHRzJCIkQ2-
cCegQIABAA&oq=te
%C3%B3ria+relativity&gs_lcp=CgNpbWcQA1CKB1iDEGD8EmgAcAB4AIABAIgBAJIBAJgBAKAB
AaoBC2d3cy13aXotaW1nwAEB&sclient=img&ei=1aOdY87iL42O7_UPnJKjyAg&bih=681&biw=1280 
https://www.google.com/search?
q=John+Wheeler&tbm=isch&ved=2ahUKEwiVucq0uID8AhVl8LsIHXajBYUQ2-
cCegQIABAA&oq=John+Wheeler&gs_lcp=CgNpbWcQAzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQEzIHCA
AQgAQQEzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQ
EzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQEzoECAAQQzoFCAAQgAQ6BggAEAcQHjoHCAAQgAQQGDo
GCAAQBRAeULdKWLdKYLhUaABwAHgAgAHVBYgB3g2SAQU1LTIuMZgBAKABAaoBC2d3cy
13aXotaW1nwAEB&sclient=img&ei=cJmdY5XBNeXg7_UP9saWqAg&bih=681&biw=1280 
https://www.google.com/search?
q=Karl+Schwarzschild+&tbm=isch&ved=2ahUKEwjaraeSwYD8AhVZmf0HHR6ADUEQ2-
cCegQIABAA&oq=Karl+Schwarzschild+&gs_lcp=CgNpbWcQAzIHCAAQgAQQEzIHCAAQgAQQEz
IGCAAQHhATUKkXWKkXYIsdaABwAHgAgAGgAYgB-
gGSAQMxLjGYAQCgAQGqAQtnd3Mtd2l6LWltZ8ABAQ&sclient=img&ei=mKKdY9qBONmy9u8Pn
oC2iAQ&bih=681&biw=1280 
https://www.google.com/search?
q=albert+einstein&tbm=isch&ved=2ahUKEwis_4LlwYD8AhUS_rsIHaXSA2sQ2-
cCegQIABAA&oq=albe&gs_lcp=CgNpbWcQARgAMgcIABCxAxBDMgQIABBDMgQIABBDMgUIA
BCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDIFCAAQgAQyBQgAEIAEMgUIABCABDoECAA
QAzoICAAQsQMQgwE6CAgAEIAEELEDOgsIABCABBCxAxCDAVAAWJQGYMoSaABwAHgAg
AHBBIgBxAmSAQkxLjEuNC0xLjGYAQCgAQGqAQtnd3Mtd2l6LWltZ8ABAQ&sclient=img&ei=Rq
OdY6zEF5L87_UPpaWP2AY&bih=681&biw=1280 
Archívy čierna diera - Časopis Quark