Priemysel

Priemysel
Moderný priemysel sa začal rozvíjať od poslednej tretiny 18. storočia premenou feudálnych manufaktúr na prvé
feudálne závody v .............................................
Činitele, ktoré vplývajú na lokalizáciu priemyselných závodov: suroviny, energia, voda, pracovná sila, doprava,
trh, poloha, finančný kapitál, ekologické činitele, aglomerácia.
- PRÍRODNÉ FAKTORY:
.......................................– klesajúci význam, najvýznamnejšie klim.prvky – teplota, vlhkosť, kvalita vzduchu
..................................... – ak je obťažné alebo ekonomicky nevýhodné suroviny prepravovať, tak priemyselný závod,
ktorý ich potrebuje, sa umiestni blízko k nim.
.............................................– viaceré priemyselné výroby sú náročné na kvalitu alebo na veľký objem priemyselnej
vody.
- SOCIOEKONOMICKÉ FAKTORY:
 ......................................... (cena pracovnej sily, kvalifikovanosť, dostatočný počet pracovníkov)
- textilné, obuvné a montážne závody v menej rozvinutých štátoch
 ................................................ (výhodná lokalita pre dopravu rôznych prvkov – pracovná sila, suroviny, trh)
 ........................................................vysoká a rýchla spotreba vyrobeného tovaru)
- trh, miesto odbytu – mäsokombináty, polygrafické závody, stavebniny
 ...............................................................(možnosť využitia existujúcich zariadení)
 .....................................................(zohráva úlohu pri výbere miesta na menšom území – prírodné danosti a i.)
 ....................................................... (základný predpoklad realizácie závodu)
 ................................................................ (politika vyváženého rozvoja regiónov)
 .................................................. (minimalizácia negatívnych dopadov pri výbere lokality na menšom území)
Súčasné tendencie vývoja priemyselnej výroby
 klesá množstvo základných surovín potrebných na výrobu hotového výrobku
 zdokonaľovanie dopravy - lokalizácia priemyselného závodu je menej závislá výskytu surovín a zdrojov energie
 zvyšuje sa význam pracovnej sily, aglomerácie a miesta odbytu
 predvýrobné štádiá (založené na práci vedeckovýskumných oddelení) sú často finančne náročnejšie
ako samotná výroba - čoraz užšie spojenie priemyselnej výroby s centrami vedy a výskumu
 nové prvky (činitele) priemyslu – nadnárodné spoločnosti, konkurencia a ceny na trhoch, práca s informáciami,
ochrana životného prostredia ....
Hlavné oblasti koncentrácie rozmiestnenia priemyslu

Rozmiestnenie priemyslu je nerovnomerné, ¾ priemyselnej výroby sveta sa sústreďuje do niekoľkých priemyselných

oblastí.

Tradičné oblasti koncentrácie priemyslu sú:

- ............................................................ – tiahne sa od UK, severné Francúzsko, krajinami Beneluxu do Porýnia
v Nemecku. Je to tradičná priemyselná oblasť s výskytom nerastných surovín a výhodnou dopravnou polohou.
- ...................................... – oblasť Veľkých jazier a pobrežie Atlantického oceánu, ktoré má dostatok surovín
-...................................... – ostrovy Honšú a Kjúšú má nedostatok surovín, ale dostatok kvalifikovaných pracovných
síl

Ďalšie oblasti koncentrácie priemyslu

- v pobrežných oblastiach Číny, na juhozápade USA, v európskej časti Ruska, v Indii, v Južnej Kórei, na východe a
juhovýchode Brazílie, juhovýchode Kanady a i.

Priemysel podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám delíme na:

primárny - ťažba surovín zo zeme, oceánov a vzduchu (ťažobný priemysel), energetika
sekundárny - strojová veľkovýroba tovarov (spracovateľský priemysel),
 terciárny - opravárenská činnosť, vybrané služby spojené s predajom priemyselných výrobkov.
Priemysel sa delí:
a).........................................................................
b)................................................
c) ......................................................................

Ťažobný priemysel:
Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív
Nerastné suroviny delíme na tieto hospodársko-technické skupiny:
energetické - ......................................................................
metalurgické - železná ruda, bauxit, medená ruda, oloveno-zinkové rudy
chemické - síra, pyrit, draselná soľ
stavebné - ..................................................., tehliarske hliny, kaolín
..........................- Perzský záliv, Mexický záliv, Severné more, severná Afrika,
............................ - Austrália, Švédsko, India, Brazília, Rusko, Venezuela,
............................. - Indonézia, Malajzia, Thajsko, Bolívia, Peru
................................... - Čile, Peru, Kanada, Zair, Zambia.
Oblasti, ktoré majú najväčšiu ťažbu:
A. Rusko, USA, Mexiko, Spojené kráľovstvo - .........................................
B. Taliansko, Poľsko, Španielsko - .....................................
C. Austrália, Jamajka, Guinea, Maďarsko - ........................................
D. Brazília, JAR, Ghana, India - ............................................
E. Kanada, Austrália, Rusko, Kuba - ................................................
F. Maroko, Tunisko, USA, Rusko - ..............................................
G. Zair, Zambia, Kanada - ..............................................
Najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie priemyslu v súčasnosti je strojárstvo dopravné strojárstvo a automobilový
priemysel. Polovica produkcie je sústredená v USA a Rusku.

Rozmiestnenie priemyslu
A/ Hutníctvo /metalurgia/ – rozmiestnenie a prosperitu podmieňuje faktor surovín, dopravy a pracovnej sily. Zahŕňa
výrobu železa, ocele, neželezných kovov a ich zliatin, vytvára surovinovú základňu pre strojárstvo a stavebníctvo.
- čierna metalurgia /hutníctvo železa a ocele/ - oblasť Veľkých jazier /Pittsburg, Cleveland/, Porúrie, Francúzsko,
UK., severné Taliansko, Rusko, Ukrajina, Japonsko, Čína, Brazília
- farebná metalurgia – najtypickejšia výroba /Kanada, USA, Japonsko/. Spracovanie CU, Zn, Co, Pb ... rudy –
Rusko, USA, Kanada, Brazília, Čína, Austrália
 
B/ Strojárstvo – má viacero pododvetví, je charakteristické menšou koncentráciou ako hutníctvo. 
- výroba obrábacích strojov a zariadení – USA, Rusko, Japonsko, Nemecko, Taliansko, Brazília, Čína
-  výroba automobilov – založená na tradíciách a sústreďuje sa oblasti s väčším počtom obyvateľov – Japonsko, USA,
Francúzsko, Nemecko, Švédsko,  
Rusko, Španielsko, Taliansko, UK, Kórea
- výroba lietadiel – USA, Rusko, Taliansko, Francúzsko, Švédsko, UK
 
C/ Elektrotechnický a kovospracujúci priemysel – nie je náročný na suroviny, zameraný na výrobu pre auto
priemysel, spotrebnú elektroniku, optické prístroje, presnú mechaniku
Oblasti: Japonsko, USA /Silicon Valley/, Kanada, Nemecko, Francúzsko, Rusko, Švajčiarsko, UK, Kórea , Singapur,
Malajzia, Čína
 
D/ Chemický priemysel
- náročný na suroviny a vodu
- základnou surovinou je ropa /petrochemický priemysel/, okrem nej uhlie, rôzne soli, síra, fosfáty.
- chemická výroba sa zameriava na anorganiku – kyseliny, chemikálie , umelé hnojivá a organiku – chemické vlákna,
plasty, farby, prostriedky proti škodcom...
- oblasti: Nemecko, Benelux, USA, Francúzsko, Ukrajina, Mexický záliv, Perzský záliv, Japonsko, Rusko a Čína
- samostatnými pododvetviami sú farmaceutický a kozmetický priemysel náročné na kvalitné  
ŽP a kvalifikovanú pracovnú silu /Japonsko, USA, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, UK./
 
E/ Spotrebný priemysel
- 2 časti: jedna produkuje módny tovar /obuvnícky, textilný a odevný/ a druhá zahŕňa produkciu drahých výrobkov
/klenoty, kožušiny, nábytok/
- v textilnom priemysle dominuje bavlnárstvo, ďalej spracúva vlnu, syntetické vlákna, hodváb, ľan... /Čína, USA,
India, Taliansko, stredné Anglicko, Japonsko, stredná a západná Európa, Indonézia
- na textilný nadväzuje odevný – Taliansko, Francúzsko, USA, Poľsko...
- Obuvnícky – Španielsko, Portugalsko, Grécko, Čína, Brazília, Taiwan...
- Klenotníctvo  - India, Španielsko, Grécko, Taliansko
- Nábytok – USA a Nemecko
 
F/ Priemysel potravín a pochutín
- je jedným z najrovnomernejšie rozmiestnených odvetví priemyslu, je sústredený v mieste spotreby najmä do oblasti
veľkých miest do oblasti produkcie základných surovín
- zaraďujeme sem mliekarenský /Dánsko/, mlynársky, mäsopriemysel, spracovanie rýb /prístavy Japonsko, Island/,
pivovarníctvo /Nemecko/, výroba cukru /Brazília, Kuba, Austrália/
- špecifický odbor – tabakový priemysel /Čína, USA, štáty EÚ/

ENERGETIKA
Energetika tvorí základ moderného hospodárstva. Vyrába elektrickú energiu, plyn, paru i teplo. Je súčasťou odvetvia
priemyslu palív, ktoré patrí do ťažkého priemyslu.
Zdroje na výrobu energie: delíme: 

A) ............................................................. (uhlie, ropa, zemný plyn, urán, horľavé bridlice)

B)............................................. (slnečná energia, vodná, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia,
energia biomasy)

Najvýznamnejším produktom energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na
tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alernatívne).

...................................: spaľujú ropu, zemný plyn i menej kvalitné uhlie, ktorého spotrebujú veľké množstvo. Sú
lokalizované v blízkosti uhoľných panví a významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Vo väčšine krajín
prevažuje výroba elek.enrgie v tepelných elektrárňach.

...........................................: využívajú prevažne urán. Objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody nachladenie.
S využívaním jadrovej energie vznikajú problémy so skladovaním jadrového odpadu, možnými havariami jadrových
reaktorov, ako s ich rekonštrukciou a odstavovaním. Najväčšia jadrová elektráreň na svete sa 
nachádza v Japonsku (Fukushima).

Najviac elektrickej energie vyrobia: USA, FRANCÚZSKO, JAPONSKO, NEMECKO. Najviac spotrebujú: USA,
ČÍNA, JAPONSKO, RUSKO, KANADA,...

.......................................: nachádzajú sa v blízkosti veľkých vodných tokov. Najmenej znečisťujú ŽP.

Najväčšie vodné elektrárne sa nachádzajú: Tri Rokliny (Čína); na rieke Paraná - ITAIPU (Brazília), GURI vo
Venezuele, ďalej na Niagarských vodopádoch, riekach Colorado, Columbia, na severe Švédska, na alpských tokoch,
v Rusku,...

Podiel ostatných – prílivových, slnečných, veterných, geotermálnych – je malý. Budujú ich vyspelé krajiny: napr.
FRANCÚZSKO, USA, JAPONSKO, NOVÝ ZÉLAND, TALIANSKO, FÍNSKO,...
Najviac elektrickej energie sa vyrobí v tepelných, jadrových a vodných elektrárňach.