www.priemyseldnes.

sk

www.prumysldnes.cz

03 / 2016 3,50

TATRA TRUCKS
POPREDN ESK VROBCA
NKLADNCH
VOZIDIEL

BBRSC

Star sa o cesty v najvom

kraji na Slovensku

BILSTEIN CEE

Ich valcovan oce zaujme

prvotriednymi vlastnosami

HANT BA

Patr k vekm hrom

na stavebnom trhu

Nov WANDLER
Do kadho poasia
Gladitor, ktor sa neboj akej prce ani nronch podmienok.
Nov genercia vysokozdvinch vozkov so spaovacm motorom z dielne
prmiovej znaky Jungheinrich je zrukou vysokej spoahlivosti, nzkych
prevdzkovch nkladov a prepracovanho dizajnu, ktor garantuje bezpen
azrove komfortn a presn manipulciu. Doprajte si nemeck kvalitu
zacenu, ktor dva zmysel.
Zaate ns otzkami na www.najlepsisklad.sk

E DITORIL
Eurpa stoj pred udalosou, ktor ou me otrias v zkladoch 23. jna sa bude vo Vekej Britnii kona referendum
o zotrvan v Eurpskej nii. Hoci zo vetkch strn pou varovania, e prpadn vystpenie z eurpskej dvadsaosmiky
spsob na druhej strane Lamanskho prielivu hospodrsku katastrofu, verejnos obavy odbornkov a tak jednoznane
nezdiea. Krtko pred plebiscitom je podiel sympatizantov s E a jej odporcov a povlivo vyrovnan. Pritom zrejme ani
samotn odporcovia lenstva v nii neveria, e Britsk ostrovy odchod preij len s miernymi stratami. Tie toti bud obrovsk.
Nacionalizmus je vak silnej ako elementrne ekonomick pravidl, obzvl v tak hrdej krajine s bohatou minulosou akou
je Vek Britnia.
Do diskusie sa nedvno vloila Federcia britskch odborov, ktor varovala, e v prpade vystpenia z nie relne hroz pokles
prlivu zahraninch investci a zdraenie britskch vvoznch produktov. To me ma dopad na stratu neuveritench
4 milinov pracovnch miest na ostrovoch. Konen slo bude zlea na podobe obchodnej dohody s E, no je mlo
pravdepodobn, e ohrdnut Eurpa bude voi Britnii stretov, a na cestu von zo spoloenstva jej skr pribal vemi tvrd
podmienky medzinrodnch zmlv. Vyhlsenia odborrov s vak len vrcholom adovca varovan, ktor odbornci smerovali
k verejnosti. Napriek tomu, e je zoznam monch nevhod dlh, pri pohade na prieskumy pred referendom sa v oiach
domcich oividne nestretva s vekm pochopenm.
Priemyseln podniky a organizcie bytostne naviazan na otvoren niu a fungujci obchod ostvaj vo zvyku Eurpy
zatia pokojn. Stabilita eurpskeho hospodrskeho priestoru je pre firmy starho kontinentu mimoriadne dleit a je
kom k ich efektvnemu podnikaniu. Aj strnky Priemyslu Dnes, ktor prve drte v rukch, s pln firiem, ktorch spechy
do vekej miery zvisia na eurpskych obchodnch dohodch a pravidlch. Tie, naastie, zatia nemusia eli podobnm
dilemm ako firmy z Britnie. Naopak, prpadn odchod ostrovnej krajiny z E by sa mohol odrazi na ich podnikan
a prleitostiach, ktor by im izolcia dleitho priemyselnho ttu a oslabenie konkurencie mohli prinies. Pre obchod
je vak fungujci status quo stle prijatenej ako experimenty s nejasnm, hoci predvdatenm vsledkom. Nu, nechajme
sa prekvapi, i na starom kontinente ostane po jni vetko po starom...

Monika Majerov
fredaktorka

Vydva:
BUSINESS MEDIA, spol. s r.o.,
Trnavsk cesta 50, 821 02 Bratislava,
IO: 45 930 678.

Jazykov korektra:
Mgr. Monika Majerov

fredaktorka:
Mgr. Monika Majerov

Obchodn riadite:
Bc. Peter Hlozek

Redaktori:
Mgr. Marek Mitta
Ing. Martin Glik, PhD.
Mgr. Jana Poncarov
Ing. Martina Vampulov
Mgr. Michal Majer
Dave Foxall LLB (Hons)
Mgr. Jana Kritofov
Mgr. Daniel Hevier ml.

Produkn riaditeka:
Mgr. Lucia Hlozek

Manari rozvoja obchodu:

Mgr. tefan Balog
Dvid Szeman
Mgr. Lucia Horvthov
Mgr. Marta ubnov
Asistenti redakcie:
Romana Hurtkov
Mgr. Kristna Civov
Grafika: Martin Babark

Tla:
Ultra Print, s.r.o.
Pluhov 49, 831 03 Bratislava

slo vydania: 03/2016, 6. ronk

Dtum vydania: mj 2016
Periodicita: dvojmesank

Cena vtlaku: 3,50

Autorsk prva s vyhraden a vykonva ich vydavate. Akkovek

rozmnoovanie obsahu alebo jeho asti akmkovek spsobom
v slovenskom, ale aj v inom jazyku
bez psomnho shlasu vydavatea
je zakzan. Uverejnen lnky
obsahuj aj nzory autorov a nemusia by vdy toton so stanoviskom redakcie a vydavatea.
Redakcia nezodpoved za obsah
jednotlivch inzertov.

Cena ronho predplatnho:

16,80
Objednvky na predplatn:
admin@priemyseldnes.sk
Web: www.priemyseldnes.sk
www.prumysldnes.cz
Registran slo
MK SR EV 4360/11
ISSN 1338-9254

www.priemyseldnes.sk l 03 / 2016

tiraz.indd 3

03

16.5.2016 19:26:32

O BSAH

Editoril

................ 03

Obsah

................ 04

Sprvy z priemyslu
Energetika

................ 06

Automobily

................ 08

Strojrstvo

................ 10

Stavebnctvo a reality

................ 12

Report
Kam kr esko-nsk byznys?

................ 14

Zaostren
TATRA TRUCKS, a.s.
Na startu nov etapy

................ 18

VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.

Vaka novm investcim platy v automobilovom odvetv
porast

................ 22

Kster automobilov technika, spol. s r.o.

Vrobn proces stradciou

................ 28

HBPO Slovakia, s.r.o.

Uplynul rok bol vznamen rastu

................ 30

HELLA AUTOTECHNIK NOVA, s.r.o.

Rozvoj LED technologi do aut bude i nadle pokraovat

................ 32

ZKWSlovakia, s.r.o.
Inteligentn reflektory prispej kvej bezpenosti na cestch

................ 34

ICOM transport, a.s.

St vozovho parku je 2,5 roku, tm je nejni vesk republice ................ 36
indel Spedition, s.r.o.
U 20 let kiuje Evropu

................ 38

TQM - holding, s.r.o.

Tradice vnkladn aautobusov doprav

................ 40

Banskobystrick regionlna sprva ciest, a.s.

Retrukturalizcia povedie kznanm sporm

................ 43

Revitrans, a.s.
Od transportu zeminy krevitalizaci krajiny po dln innosti

................ 46

AWT Rekultivace, a.s.

Nvrat kist prod

................ 50

TSS Grade, a.s.

Spoahliv partner pri vstavbe elezninch koridorov

................ 52

HANT BA, a.s.

Nestavaj vzdun zmky

................ 55

FAGUS, a.s. a FAGUS SK, s.r.o.

Dveryhodn partner aj na nronch trhoch

................ 58

HELUZ cihlsk prmysl, v.o.s.

Ron zpracujeme zhruba milion tun surovin

................ 60

LESY Slovenskej republiky, .p.

Nrodn poklad v najlepch rukch

................ 62

Povod Ohe, s.p.

Sucho me bt nebezpenj ne povode

................ 66

Letit Praha, a.s.

Letit Vclava Havla Praha posiluje bezpenost
a spn se rozvj

................ 68

Aircraft Industries, a.s.

esk vrobce usiluje o certifikaci novho letadla L 410 NG

................ 70

06
Energetika
Odbornci oakvaj al nrast zujmu
o mal zdroje slnenej energie

08
Automobily
Automobilka koda zaznamenala
za 1. tvrrok rekordn predaje

10
Strojrstvo
U.S. Steel ru alie
pracovn pozcie

LATECOERE Czech Republic, s.r.o.

Vrobce leteckch komponent pouv nejmodernj technologie ................ 74
AIR POWER, s.r.o.
Szka na jednoho zkaznka se vyplatila

................ 77

TOMARK, s.r.o.
Vpodnikan je najhorie prebudi sa uprostred sna

................ 80

OFZ, a.s.
Vnronom obdob pome diverzifikcia

................ 82

04

obsah.indd 4

13
Stavebnctvo a reality
Zujem kupujcich previl v Bratislave
ponuku vonch novch bytov

OBSAH

14.5.2016 17:12:19

BILSTEIN CEE, a.s.

Vlcovna ocelovch ps za studena zmnila jmno
a navila vrobu

................ 85

Doosan koda Power, s.r.o.

Svkonnmi turbnami expanduje na nov trhy

................ 88

KOVOSVIT MAS, a.s.

Ldr ve vrob obrbcch stroj hled cesty kjet vt efektivit ................ 94
KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.
Kvalitn vrobky skontruovan svou

................ 96

NN Slovakia, s.r.o.
Celosvetov lder v oblasti vroby loiskovch komponentov

................ 99

Huisman Konstrukce, s.r.o.

Chystme rozen vrobnho portfolia i vstup na nov trhy

................ 102

Rieter CZ, s.r.o.

Nepostradateln soust vcarskho koncernu Rieter

................ 104

MORA MORAVIA, s.r.o.

Sporky, kter maj tradici a styl

................ 108

Draka Kabely, s.r.o.

Ldr ve vrob kabel a kabelovch svazk investuje
do rozvoje

................ 110

Jadern elektrrna Dukovany EZ, a.s.

Vznamn energetick zdroj je opt pln vprovozu

................ 112

Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s.

Jadrov bezpenos Slovenska je v najlepch rukch

................ 114

Teplrny Brno, a.s.

Nron generln oprava turbny byla spn dokonena

................ 116

EZ Distribuce, a.s.
Svoji energii smuje do sprvy a rozvoje distribun st

................ 119

Unipetrol
Na cestch s kvalitnmi produktmi

................ 122

Czech Aerosol, a.s.

Spreje vyrb u pes 50 let, stle s nadenm pro vvoj

................ 126

Hexion, a.s.
Sokolovsk chemika investuje do ekologick a efektivn vroby ................ 128
SIAD Czech, spol. sr.o.
Dvacet ti let ve slubch plyn

................ 130

CHIRANA Medical, a.s.

Vye 80 rokov strojrskej vroby

................ 132

Savencia Fromage & Dairy Czech Republic, a.s.

Investcie do modernizcie a bezpenosti s naou prioritou

................ 134

EUROMILK, a.s.
KUKKONIA symbolizuje prrodu, tradciu akvalitu

................ 136

Pchovsk msov priemysel, a.s.

Nezle na porad, sta by prv

................ 138

Hubert J.E., s.r.o.

Kr slovenskch sektov

................ 141

PIVOVAR SVIJANY, a.s.

Severoesk pivovar loni vyrobil rekordn mnostv piva

................ 144

Nov Mosilana, a.s.

Zprvotdnch tkanin ije obleky i Hugo Boss

................ 146

BLAN NBYTEK, a.s.

alounn postele it spnku na mru

................ 148

IKEA Components, s.r.o.

Dizajn, cena akvalita

................ 150

Giesecke & Devrient Slovakia, s.r.o.

Budcnos sa tvor na naich vrobnch linkch

................ 152

Towercom, a.s.
Digitlna dianica spjajca svet televzie, rdia ainternetu

................ 155

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

Ozbrojen sily id cestoukoncepnej modernizcie

................ 158

Hospodrstvo a financie

................ 160

Abecedn zoznam inzerentov

................ 162

Zaujalo ns

................ 164

REPORT
KAM KR
ESKO-NSK
BYZNYS?

14

Konec bezna nebyl pli tepl.

Bez ohledu na poas se ale oteplily
esko-nsk vztahy. Vlastn nic,
co by se nedalo oekvat...

162
Hospodrstvo a financie
Maarsko chce zni bankov da
aj v budcom roku

www.priemyseldnes.sk l 03 / 2016

obsah.indd 5

05

14.5.2016 17:12:21

SPRVY Z PRIEMYSLU

Energetika
EZ Slovensko vlani zaevidoval nrast trieb
Spolonos

EZ Slovensko, s.r.o., dodvate elektriny

a zemnho plynu, zaevidovala v roku 2015 medziron nrast trieb o 20,2 % na 250,93 milina eur. Zisk po
zdanen sa v medzironom porovnan zvil o 27,7 % na
1,46 milina eur. Informovala o tom spolonos. Vsledky
spolonosti okrem spenho predaja vrazne podporila
aj sprvne zvolen stratgia riadenia portflia a optimalizcia finannch a prevdzkovch nkladov. Na vsledok
vak mal vplyv aj mimoriadny jednorazov nklad,
ktor vznikol v dsledku prechodu na nov zkazncky
informan systm, zhodnotila uplynul rok riaditeka pre
financie a sprvu spolonosti Miroslava alfov. Celkov

objem dodvok energi koncovm zkaznkom v SR vlani

dosiahol 3,67 TWh.
Dar sa nm posilova pozciu spoahlivho dodvatea pre vznamnch priemyselnch zkaznkov a objem
dodvky v oboch komoditch za ostatn roky rastie,
povedal generlny riadite EZ Slovensko Igor Nagy. EZ
Slovensko je sasou skupiny EZ, najvej energetickej spolonosti v strednej a juhovchodnej Eurpe.
EZ Slovensko je alternatvnym dodvateom elektriny
a plynu s psobenm v segmente od domcnost a po
vekoodberateov.

Odbornci oakvaj al nrast zujmu o mal zdroje slnenej energie

Spojenie domu, fotovoltiky a solrnych systmov predstavil 4. ronk vstavy Solaris Nitra, ktor sa skonil 17.
aprla na nitrianskom vstavisku Agrokomplex. Vetrh
prezentoval npady a inovcie, ktor sa tkaj malch
zdrojov slnenej energie, teda technolgi, oktor je momentlne vek zujem. Predpokladme, e sa tento zujem bude ete zvyova, povedala vkonn riaditeka Slovenskej asocicie fotovoltickho priemyslu (SAPI) Veronika
Galekov. Poda jej slov je potencilny dopyt po slnenej
energii obrovsk, o potvrdzuje aj zujem obanov orozbiehajci sa program Zelen domcnostiam.
Program umouje domcnostiam zska prspevok z eurofondov na intalciu vlastnho zdroja energie. Hoci sa
podpora tka piatich druhov energie, najvraznej je prve

06

zujem ofotovoltick panely. Poda pvodnch odhadov

by vaka tomuto programu malo pribudn do roku
2020 zhruba 50-tisc domov s vlastnm zdrojom slnenej
energie. Vsasnosti ich je ete stle len pribline 1500,
skontatovala Galekov. Fotovoltick zdroje sa poda jej
slov vaka tomuto programu intaluj tam, kam patria,
teda predovetkm na strechy domov. Rovnako tento spsob podpory nijako nezaauje slovenskho zkaznka,
pretoe projekt je financovan z eurofondov. Treba vak
doda, e vaka zlacneniu technolgi dnes intalovan fotovoltick zdroje nepotrebuj iadnu podporu as aj bez
nej rentabiln aekonomicky vhodn, tvrd Galekov.
Obnoviten zdroje energie, konkrtne fotovoltika, dnes
patr k najdynamickejm energetickm odvetviam. Investcie do obnovitench zdrojov
vlani dosiahli okolo 250 milird
eur, o je dvojnsobok v porovnan
sfoslnou energetikou. VEurpe by
do roku 2030 mala slnen energia pokrva 10 a 15 % dopytu.
Intalovan vkon obnovitench
zdrojov energie na Slovensku predstavuje zhruba 10 %, priom 6,6 %
patr slnenej energii. Celkov intalovan vkon fotovoltickch
zdrojov na Slovensku predstavuje
570 MW. Atraktvnos tohto energetickho odvetvia zvyuj aj oraz dostupnejie technolgie, ktor
umouj vyuva slnen energiu
efektvne, i u ukladanm vyrobenej
elektriny do akumultorov alebo inteligentnm riadenm domcnosti
a jej spotrebiov, zhodnotila Galekov.

SPRVY Z PRIEMYSLU l Energetika

spravy z priemyslu-energetika.indd 12

14.5.2016 17:14:25

Kabinet bude vytvra podmienky pre dostavbu blokov v Mochovciach

Vlda

SR bude vytvra podmienky pre dostavbu 3. a 4.

bloku Jadrovej elektrrne
Mochovce (EMO). Zanalyzuje
monosti alieho postupu
prpravy novho jadrovho
zdroja v lokalite Jaslovsk
Bohunice. Vyplva to z Programovho vyhlsenia vldy
(PVV) SR, ktor schvlil vldny
kabinet. V energetickej politike ako sasti hospodrskej politiky vlda povauje
za svoj hlavn cie vyven
prstup medzi jej troma piliermi bezpenosti, konkurencieschopnosti a udratenosti
s cieom zabezpeenia bezpenej, udratenej a cenovo
dostupnej dodvky vetkch
druhov energie.
V rieeniach energetickej bezpenosti bude kladen draz na udranie vyvenho
energetickho mixu a zvyovanie bezpenosti dodvok
energie. V rmci zdrojovej zkladne je to optimlne
vyuvanie domcich zdrojov energie a nzkouhlkovch
technolgi, ako s obnoviten zdroje energie (OZE)
a jadrov energia. Slovensk republika je poda PVV
vysoko zvisl od dovozu energetickch surovn. Preto
bud vytvran podmienky pre zvyovanie bezpenosti

dodvok plynu a ropy a podporu infratruktrnych projektov, ktor umonia diverzifikciu energetickch zdrojov a trs. Posilnme regionlnu spoluprcu podporou
vznamu medzittnych prepojen energetickch sstav
so susednmi krajinami. Prioritou bude podpora konceptu
severojunho energetickho prepojenia. Zrove bude
presaden maximlne vyuitie prenosovch sstav a prepravnch siet prechdzajcich cez zemie SR.

Zatvorenie jadrovch elektrrn v E by vylo na 253 milird eur

Eurpska komisia zaiatkom aprla odhadla, e zatvorenie vetkch jadrovch elektrrn v lenskch krajinch
E a vyrieenie otzky, ako naloi s jadrovm odpadom,
by si do roku 2050 vyiadalo investcie vo vke 253 milird eur. Exekutva E zverejnila prv sprvu od havrie
v japonskej jadrovej elektrrni Fukuima v roku 2011, ktor
sa zameriava na investcie svisiace s aktualizciou bezpenostnch opatren a bezpenou prevdzkou existujcich jadrovch zariaden. Ilustratvny jadrov program
EK (PINC) zdrazuje aj odhadovan finann potreby
spojen s vyradenm jadrovch elektrrn a s nakladanm
s rdioaktvnym odpadom a vyhorenm jadrovm palivom.
Komisia na zklade dajov poskytnutch lenskmi ttmi
E odhaduje, e bude potrebnch 123 milird eur len na
likvidciu jadrovch elektrrn na konci svojej ivotnosti.
alch 130 milird eur by bolo potrebnch na vyrieenie
likvidcie jadrovho odpadu. Nemenovan zdroje z Eurpskej komisie naznaili, e v porovnan s predchdzajcim
programom PINC, zverejnenom v roku 2008, nklady na
likvidciu zastaranch jadrovch elektrrn a likvidciu vy-

horenho paliva sa zvili o 47 %. Poda upozornenia EK

v celosvetovom meradle s len obmedzen sksenosti
s vyraovanm jadrovch elektrrn z prevdzky. Do oktbra 2015 bolo v Eurpe trvalo uzavretch 89 jadrovch
reaktorov, ale iba tri reaktory boli plne odstaven, vetky
tri na zem Nemecka.
S ohadom na zostvajcu ivotnos eurpskych jadrovch
elektrrn ich prevdzkovatelia si u odloili viac ako polovicu finannch prostriedkov potrebnch na investcie tohto
druhu. Poda exekutvy E to vak nesta, lebo doterajie
spory by mali by na rovni 64 %. Nejde o presne ustlen
poloky, lebo mnoh lensk krajiny uvauj o preden
ivotnosti svojich jadrovch elektrrn. Eurpska komisia
nem iadnu prvomoc rozhodova o zloen nrodnho
energetickho mixu, o tom rozhoduj vlune lensk krajiny nie. Komisia chce vak do konca tohto roka zverejni
stanovisko, v ktorom zhodnot nrodn jadrov programy
jednotlivch ttov. V 14 lenskch ttoch E v sasnom
obdob existuje 129 jadrovch reaktorov, s vrobnou kapacitou 120 GW a priemernou ivotnosou 30 rokov.
www.priemyseldnes.sk l 03 / 2016

spravy z priemyslu-energetika.indd 13

07

14.5.2016 17:14:27

SPRVY Z PRIEMYSLU

Automobily
Automobilka koda zaznamenala za 1. tvrrok rekordn predaje
Od janura do marca tohto roka dodala automobilka
koda zkaznkom 276600 automobilov, teda o 4,3 % viac
ako v rovnakom obdob minulho roka. V marci bolo na
celom svete zkaznkom dodanch 106 300automobilov,
o je viac ako v ktoromkovek predchdzajcom kalendrnom mesiaci. Pozitvny vvoj na dleitch trhoch
v ne a Eurpe, spolu s dvojcifernm rastom na mnohch
jednotlivch trhoch, prispel k rekordnmu odbytu, rovnako ako nrasty predajov modelovch radov koda Fabia, Superb a Yeti. Registrcie na slovenskom trhu v prvom
kvartli 2016 narstli o 6,09 %, trhov podiel v rovnakom
obdob dosiahol rove 20,17 %.

najvom trhu v Nemecku zaznamenala znaka v marci

nrast o 5,1 % na 16 300automobilova v prvom tvrroku
o 7,8 % na 38 900 automobilov. Dvojcifern rast dosiahla esk automobilka v marci vo Franczsku, Belgicku,
Taliansku, rsku a alch krajinch. Vrazn rast zaznamenala koda tie v strednej Eurpe. V marci predala znaka
v tomto regine 16 500 automobilov. V prvom tvrroku
vzrstli dodvky zkaznkom o 6,8 % na 46 100. Na domcom eskom trhu vzrstol odbyt znaky koda v marci
o 9 % na 8-tisc automobilov a v prvom tvrroku o 8,3 %
na 21 900 automobilov. Nrasty zaznamenala znaka aj
v Posku a Slovinsku.

Vrazn rast dosiahla koda v marci a v prvom tvrroku

v zpadnej Eurpe. V marci vzrstol predaj o 6,4 % na
49 600 automobilov. Za prv tri mesiace roka zlepila
znaka svoj odbyt o 8,5 % na 115-tisc dodanch automobilov, km vlani za rovnak obdobie to bolo 106-tisc.
Trhov podiel znaky dosiahol hodnotu 3,2 %. Na druhom

koda na Slovensku zaznamenala v prvom kvartli tohto

roka 4039 registrci novch automobilov. V porovnan
s rovnakm obdobm minulho roka to predstavuje nrast
o6,09 %. Mladoboleslavsk znaka obsadila v prvch troch
mesiacoch tohto roka viac ako ptinu trhu a s podielom
20,17 % si dr pozciu trhovho ldra.

Jaguar predloil projekt vstavby automobilky na posdenie EIA

Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., predloil projekt vstavby automobilky v nitrianskom priemyselnom parku na
posdenie vplyvu Automotive Nitra Projekt na ivotn
prostredie (EIA). Uvdza sa v om, e investor je povinn spracova zmer pre potreby povinnho hodnotenia. Prslun orgn pre posdenie vplyvu navrhovanej
innosti na ivotn prostredie bude Ministerstvo ivotnho
08

prostredia SR. Vo februri tohto roka podal oban Nitry

Roman Cerulk alobu na Krajskom sde Nitra na preskmanie rozhodnutia Okresnho radu Nitra so iadosou
o odklad vykonatenosti rozhodnutia, ke rad rozhodol
neposudzova vplyv automobilky Jaguar Land Rover na
ivotn prostredie. Od augusta minulho roka tvrdm, e
orgn ochrany ivotnho prostredia, ako aj navrhovate

SPRVY Z PRIEMYSLU l Automobily

spravy z priemyslu-automobily.indd 12

14.5.2016 17:15:01

zmeru vstavby automobilovho zvodu SARIO, ttna

agentra ministerstva hospodrstva, pre investciu Jaguar Land Rover skreslili daje, ktor boli podkladom pre
zistenie nutnosti povinnho posudzovania vplyvov tejto
investcie na ivotn prostredie. ttny orgn na zklade
neplnch a zavdzajcich dajov odmietol posudzovanie vplyvov tejto najvej investcie desaroia na ivotn prostredie, a tm samozrejme aj na ochranu zdravia
a kvalitu ivota obanov, skontatoval Cerulk.
Zavdzajcim dajom bol poda neho naprklad daj
o pote plnovanch parkovacch miest, ktorch poda pvodnho zmeru malo by 440. Pri pote nad 500 by u
bolo povinn posudzovanie vplyvov na ivotn prostredie.
Tento daj bol elovo poddimenzovan, tvrd Cerulk.
Vsasnom zmere, predloenom na posdenie vplyvov,
u investor uvdza 3900 stojsk aparkovacch miest. Krajsk
sd v Nitre iadosti Cerulka v svislosti s investciou automobilky Jaguar Land Rover nemieni vyhovie. Upovedomenie
otomto rozhodnut doruil prvnemu zstupcovi alobcu
1. aprla. Cerulk skontatoval, e rozhodnutie sdu poklad
za prekvapujce, pretoe vetky tri automobilky na Slovensku povinne posudzovali vplyvy na ivotn prostredie.
Poda zmeru predloenho na posdenie vplyvov na
ivotn prostredie m plocha pre vstavbu zvodu Jaguar Land Rover v priemyselnom parku Sever v Nitre
1 852 569 m2. Zaiatok vstavby je naplnovan na tento
rok, ukonenie v roku 2018. V prvej fze plnuje investor vyrba rone 150-tisc automobilov. V druhej fze,
ktor nie je asovo vymedzen, by sa mal objem vroby
zdvojnsobi. Spolonos plnuje vytvori 2-tisc a 4-tisc
pracovnch miest, zvi sa aj sekundrna zamestnanos

v oblasti subdodvok, sluieb a logistiky. Oakva sa, e

nov automobilka vytvor celkovo vo vetkch oblastiach
14 500 pracovnch miest. Poda Intittu finannej politiky pri Ministerstve financi SR investcia 1,4 miliardy eur
me zvi kumulatvne hrub domci produkt (HDP)
Slovenska do roku 2020 o 2,5 %, priom vrchol vplyvu na
tempo rastu HDP dosiahne v roku 2019. V tom istom roku
bude kulminova i vplyv na trh prce. Celkov poet automobilovvyrobench na Slovensku vroku 2019 me poda
intittu dosiahnu vye 1,2 milina rone.

Dopyt po ojazdench autch rastie, AAA Auto otvor nov poboky

Dopyt po ojazdench autch prudko rastie. Spolonos
AAA AUTO preto pripravuje v tyroch krajinch - esku,
Posku, Maarsku a Slovensku otvorenie novch poboiek,
prpadne rozrenie kapact existujcich. Uviedla na stretnut s novinrmi generlna riaditeka spolonosti Karolna Topolov. Poda nej zkaznci vyaduj stle mladie
a menej ojazden vozidl. Tie si ich stle viac vyberaj
prostrednctvom internetovch strnok alebo mobilnou
aplikciou. Rapdne tak rastie aj podiel takto zobchodovanch automobilov. Ako uviedla, slovensk motoristi
vak vynievaj aj zo stredoeurpskych tatistk, poaduj
mladie, menej jazden a tak aj drahie vozidl. Poda
kontinulneho sledovania trhu, ktor AAA AUTO analyzuje zo vetkch dostupnch inzertnch auto serverov
u konkurencie, a tie poda vlastnch vkupnch a predajnch dt, bolo vmesiaci marec na slovenskom trhu inzerovanch 46-tiscojazdench vozidiel.
Je viditen, e na zaiatku sezny rchlo rastie ponuka
jazdeniek na Slovensku. Ztohto dvodu budeme aj vtomto roku rozirova sie poboiek. Na Slovensku aveskej
republike otvorme tento rok po jednej poboke, niekoko

alch aj v Posku a v Maarsku. Na Slovensku, kde u

psobme v kadom kraji minimlne jednou pobokou,
sa budeme rozhliada po mestch s viac ako 30-tisc
obyvatemi. Vlani sme otvorili poboku vTrnave a spolu
s tohtoronou bude ma Slovensko najhustejiu sie naich
autocentier spotom 14 poboiek. Na jednu poboku tak
pripad pribline 386-tisc obyvateov, povedala Topolov. Slovci boli vroku 2015 ochotn za ojazden vozidlo
min takmer 11 600 eur, priom v eskej republike len
6700 eur a v Posku dokonca iba 4800 eur. V marci 2016
klesla cena vozidla na Slovensku vpriemere na 10 547 eur.
V AAA AUTO predvaj aut spriemernou cenou 6422 eur.
Najmladie vozidl (9,3 roka) poadovali minul rok na
Slovensku, najstarie v Posku (11,9 roka). V eskej republike predstavuje priemern vek ojazdenho vozidla
rovnch 10 rokov. Jarn mesiace zrazili na Slovensku vek
vozidiel dokonca na priemer 8,6 roka. Vzrstol tie podiel vozidiel, ktor si zkaznci vyberaj na internete acez
mobiln aplikciu. V sieti spolonosti sa za posledn dva
roky zvil zhruba o desa percentnch bodov na 80 %, o
vrmci skupiny reprezentuje asi 50-tiscautomobilov.
www.priemyseldnes.sk l 03 / 2016

spravy z priemyslu-automobily.indd 13

09

14.5.2016 17:15:02

SPRVY Z PRIEMYSLU

Strojrstvo
U. S. Steel ru alie pracovn pozcie
Koick oceliarne ruia alie pracovn pozcie. Kzmene
organizanej truktry v U.S. Steel Koice, s.r.o., dsledkom
ktorej bude 29 zamestnancov nadbytonch, dochdza od
1. mja. Manament U. S. Steel Koice podnik kroky svisiace s aktulnou situciou v oblasti oceliarstva. Musme
ma efektvnejiu truktru, aby sme zostali konkurencieschopnmi a viac efektvnymi v naom podnikan. 13. aprla sme oznmili zruenie viac ne 20 pracovnch pozci
k 1. mju v administratve, uviedol hovorca hutnckej
spolonosti Jn Baa. Tieto kroky s poda neho jednou
z aktivt zameranch na prispsobenie nkladov zloitm
trhovm podmienkam vrtane oslabenia cien ocele a importov za nefrovch podmienok.
Odborri v U.S. Steel potvrdili, e zmena organizanej
truktry sa tka ruenia celkovo 29 pracovnch pozci.
S postupom firmy neshlasia. Zamestnvate nenapa
ustanovenia 237 Zkonnka prce tm, e odborovej
organizcii v primeranom asovom predstihu nepredklad nov organizan truktru, ani predpokladan
vvoj zamestnanosti na dlhie obdobie, m dokazuje, e plnovan opatrenia, pri ktorch je ohrozen zamestnanos, realizuje iba z mesiaca na mesiac. Vytvra
tm stav neistoty, nervozity a situcie, ktor s pri vkone
jednotlivch pracovnch innost neiaduce, informoval
o stanovisku hutnckych odborrov ich predk Mikul
Hinto.
Odbory iadaj vedenie spolonosti o spracovanie ucelenej koncepcie zamestnanosti pre rok 2016, a to vrtane
vytvorenia novej organizanej truktry. Chc, aby tak
bolo z dlhodobho hadiska zamestnancom zrejm,
s km sa v novej organizanej truktre nepota a kto
sa stane nadbytonm. Naalej poadujeme vytvorenie efektvnejch organizanch truktr znenm riadiacich rovn, a tm aj riadiacich kovch manarov,
kontatovala Rada odborov OZ KOVO U.S. Steel Koice.

Vyjadrila alej predpoklad, e po rokovan jej zstupcov

s ministrami vldy sa v dohadnom ase uskuton spolon rokovanie vldy SR a vedenia spolonosti U.S.
Steel Koice.
U.S. Steel Koice u k 1. aprlu tohto roku zruil 29 pracovnch administratvnych a manarskych miest. Zamestnvate je povinn ponknu nadbytonm zamestnancom in von pracovn miesto, prpadne im ponknu
monos rekvalifikcie. Vprpade, e zamestnanec nespa
podmienky alebo ponkan pracovn miesta odmietne,
firma s nm poda Zkonnka prce rozviae pracovn
pomer vpoveou.

Produkcia ocelev ne vzrstla na rekordnch vye 70 milinov ton

Produkcia ocele v ne vzrstla v marci na rekordnch
vye 70 milinov ton, ke vrobu pomohlo potiahnu
seznne zvenie dopytu. daje pochdzaj z nskeho
tatistickho radu. Poda neho sa produkcia ocele v marci
zvila medzirone o 2,9 % na 70,65 milina ton. Tempo
rastu tak prekonalo odhady trhov, aj ke za cel 1. tvrrok
dosiahla produkcia 192,01 milina ton, o medzirone
znamen pokles o 3,2 %. Je to skutone prekvapujce.
Je mon, e v dsledku rastu dopytu bude produkciaocelers aj v 2. kvartli, no za cel rok potame s jej
miernym poklesom, povedal Ju Jang, analytik zo spolo10

nosti Shenyin & Wanguo Futures v anghaji. Dvodom

je najm silie nskej vldy obmedzi vrobn kapacitu
oceliarn v nasledujcich rokoch.
Minul rok klesla produkcia ocele v ne o 2,3 % na 803,8
milina ton. Bol to prv celoron pokles od roku 1981,
napriek tomu nska oce naalej zaplavuje trhy a najm
v Eurpe spsobuje problmy miestnemu oceliarskemu
priemyslu. Vvoz toti stle rastie. nske rady uviedli, e
v marci vyviezla na celkovo 9,98 milina tonocele, o je
medzirone o 30 % viac.

SPRVY Z PRIEMYSLU l Strojrstvo

spravy z priemyslu-strojrstvo.indd 12

14.5.2016 17:16:21

Londn chce podpori oceliarne projektmi vo verejnom sektore

Britsk vlda chce zlepi nepriazniv situciu domceho oceliarskeho priemyslu podporou vyuvania britskej ocele v stavebnch projektoch vo verejnom sektore.
Ako uviedla vlda, nov opatrenia by mali pomc domcim
oceliarom zvi konkurencieschopnos voi zahraninm
rivalom. Britsk oceliarsky priemysel, podobne ako toto
odvetvie v inch priemyselnch krajinch, tvrdo zasiahli
lacn dovozy ocele z ny. Tie spsobili, e ceny komodity prudko klesli. Situcia v Britnii sa vrazne zhorila, ke
indick spolonos Tata Steel oznmila, e vetky svoje
prevdzky v Britnii pred. Ako dvod uviedla, e zvody,
ktor zamestnvaj takmer 20-tisc ud, s stratov. Prpadn predaj alebo retrukturalizcia sa pravdepodobne
nezaobdu bez vraznej redukcie pracovnch miest.
Niektor analytici upozoruj, e bude vemi ak njs
kupca pre britsk zvody, ktor denne generuj stratu
okolo 1 milina libier (1,25 milina eur). al analytici
nevyluuj ani fakt, e Tata Steel nem zujem na hadan
novho kupca, kee britsk zvody by sa potom mohli

sta konkurenciou oceliaram Tata Steel v inch krajinch. John McDonnell z opozinej Labour Party uviedol,
e rieenm by mohlo by doasn znrodnenie, o by
sa z pohadu nkladov z dlhodobho hadiska oplatilo.
Premir David Cameron vak nepovauje znrodnenie
za najlepie rieenie. Uviedol, e vlda by skr mala poskytn oceliarom urit stimuly, priom spomenul aj monos,
e pri vekch zbrojrskych a infratruktrnych projektoch
by sa vyuvala ocevyroben v Britnii.
Teraz sa vlda rozhodla, e pravidl, ktor boli prijat ete
koncom minulho roka a tkali sa iba intitci centrlnej
vldy, rozri aj na loklne rady a intitcie. Na zklade
tchto pravidiel sa pri vbere dodvatea ocele musia
zohadova nklady, ale aj socilne, ekonomick a ekologick otzky. Labour Party tento krok privtala, no uviedla, e prichdza dos neskoro. Opozcia aj odbory obviuj
vldu, e v otzke lacnch dovozov z ny je slab a vyzvaj Londn aj Eurpsku niu, aby voi nskej oceli zaviedli antidumpingov cl.

Dopyt poocelibude tento rok alej klesa, pokles sa vak zmierni

Dopyt po oceli bude v poklese pokraova aj tento
rok, tempo poklesu by sa vak malo zmierni. Uviedlo to v najnovej sprve Svetov zdruenie pre oce
(WSA). Zdruenie uviedlo, e dopyt po oceli by mal tento
rok klesn pribline o 0,8 % na 1,488 miliardy ton. V minulom roku predstavoval pokles 3 %. K miernemu zotaveniu
by malo poda WSA djs na budci rok, kedy sa oakva
zvenie dopytu o 0,4 % na 1,494 miliardy ton. Dvodom
je najm spomaujce sa tempo rastu nskej ekonomiky,
ale aj problmy alch vekch rozvjajcich sa ekonomk
ako Rusko a Brazlia. Dopyt po oceli v ne by mal poda
WSA tento rok klesn o 4 % po 3-% poklese v predchdzajcom roku.

Brazlia, kde dopyt minul rok klesol takmer o 17 %, by aj

tento rok mala zaznamena prudk pokles dopytu, aj ke
nie tak vrazn, ako v roku 2015. WSA oakva, e dopyt
po oceli v Brazlii klesne tento rok o 8,8 %. So zotavenm
pota na budci rok, kedy by dopyt v juhoamerickej krajine
mal vzrs pribline o 3 %. Naopak, oakva sa tohtoron
rast dopytu pooceli v Indii, pribline o 5,4 %. V tomto tempe
by rast mal pokraova aj na budci rok. S rastom pota
WSA aj v Turecku i v krajinch juhovchodnej zie. o sa
tka Eurpskej nie, dopyt v tomto roku by sa poda WSA
mal zvi o 1,4 % a na budci rok by mohlo djs k miernemu zrchleniu tempa rastu. WSA oakva, e v roku 2017
sa dopyt pooceliv krajinch E zvi o 1,7 %.
www.priemyseldnes.sk l 03 / 2016

spravy z priemyslu-strojrstvo.indd 13

11

14.5.2016 17:16:22

SPRVY Z PRIEMYSLU

Stavebnctvo a reality
tt vlani podporil rozvoj bvania sumou viac ako 206 milinov eur
ky Eurpskej nie a vlastn zdroje fondu zskan zo spltok
verov poskytnutch v prechdzajcich rokoch.
Na poskytovanie dotci pre rozvoj bvania ili finann
prostriedky v celkovej vke viac ne 34,8 milina eur.
Smerovali na financovanie stavieb njomnch bytov,
technickej vybavenosti k tmto bytom a na odstrnenie
systmovch porch bytovch domov. Na obnovu bytovho fondu v bytovch domoch bolo poskytnutch
zhruba 111,1 milina eur, z ktorch takmer 109,4 milina
eur (98,45 %) predstavuje verov zloka a 1,7 milina eur
(1,55 %) dotan zloka.

Na rozvoj bvania na Slovensku dal tt v minulom roku

celkovo viac ako 206,1 milina eur. Takmer 171,3 milina
eur poskytol vo forme verov zo ttneho fondu rozvoja
bvania (FRB) a vye 34,8 milina eur vo forme dotci.
Vyplva to z informatvneho materilu z dielne Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Najv
objem ttnej podpory bol v roku 2015 poskytnut prostrednctvom FRB, konkrtne takmer 171,3 milina eur.
Z tejto sumy pribline 32 milinov eur predstavovali zdroje
ttneho rozpotu. Zvyn as tvorili finann prostried-

Finann prostriedky vo vke 92,7 milina eur ili na obstaranie obecnch njomnch bytov vrtane prislchajcej technickej vybavenosti. Z tejto sumy pritom 59,6 milina eur (64,27 %) tvorili very a 33,1 milina eur (35,73%)
dotcie. FRB poskytol podporu viac ako 1,6 milina eur
na obstaranie bytov v rodinnch a bytovch domoch do
vlastnctva fyzickch osb. Na obstaranie zariadenia socilnych sluieb ili verov prostriedky v sume 618 200
eur. Stavebnm sporiteniam boli na ttnu prmiu k stavebnmu sporeniu poskytnut finann prostriedky vo
vke takmer 35,9 milina eur. Na ttny prspevok k hypotekrnym verom a ttny prspevok pre mladch k hypotekrnym verom dostali banky zo ttneho rozpotu
pribline 33 milinov eur.

Trendy v logistike sa menia, procesy sa sstredia pod jednu strechu

Centralizcia

skladov do vekch logistickch hubov,

kde sa procesy koncentruj pod jednu strechu, je jednm z aktulnych trendov v odvetv priemyselnch
nehnutenost na Slovensku. Poukzal na to riadite developrskej spolonosti P3 Slovensko Peter Jnoi,
poda ktorho dnes u nie je v logistickom centre nim nezvyajnm ani kaviare i veterinrna klinika. Ako
upozornil, v sasnosti dochdza k zmene vnmania logistiky a skladovania. Cel logistick sektor ovplyvnila vlna
vznamnch inovci. Dnes s logistick parky ivotn
priestor, kde udia trvia vea pracovnho i mimopracovnho asu. Snahou je, aby sa ctili komfortne, prjemne
a mali vybudovan socilne zzemie. Nutnosou je dopravn dostupnos aj hromadnou dopravou a zka spoluprca so samosprvou, priblil Jnoi.
V parkoch tak poda neho mono njs bankomaty, kancelrie s gaumi, s obrovskou lobby a recepciou ako z hotela,
ale naprklad aj kuchyu, kaviare i dokonca veterinrnu
kliniku. Obraz modernej logistiky a skladovania sa men tak
dynamicky, e to, o bolo pred tromi rokmi nepredstaviten
12

a luxusn, dnes je vnman ako medzinrodn tandard,

kontatoval Jnoi. Dodal, e z pohadu firiem u logistika
nie je iba samostatn oddelenie, ktor funguje mimo ostatnch procesov. Naprklad marketingov oddelenie pri
prprave akciovej ponuky mus kooperova s logistikou,
aby zkaznci dostali tovar vas a v dostatonom mnostve.
Trendom je konsolidcia a centralizcia skladov do vekch
logistickch hubov, kde sa procesy koncentruj doslova pod
jednu strechu, opsal f spolonosti.
Za tandard povauje LED osvetlenie, zven pomer
svetlkov v strope alebo senzorick a stlmovacie osvetlenie, ktor doke uetri a polovicu elektrickej energie.
Kad takto inteligentn rieenie okrem znenia prevdzkovch nkladov zrove minimalizuje dosah na
ivotn prostredie, zdraznil Jnoi. Trendom pri stavbch
logistickch budov oznail aj vyuitie dreva. Vaka tlaku
zo zahraniia sa poda neho na Slovensku udomcuj
naprklad solrne panely, systm solrneho ohrevu vody,
zadriavanie daovej vody na budovch alebo nabjacie
stanice pre elektromobily.

SPRVY Z PRIEMYSLU l Stavebnctvo a reality

spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 12

14.5.2016 17:16:54

Zujem kupujcich previl v Bratislave ponuku vonch novch bytov

V Bratislave bolo v prvom tohtoronom tvrroku 3370
vonch novch bytov. Vyplva to z aktulnej analzy
spolonosti Bencont Investments, poda ktorej znamen
medzikvartlny pokles potu bytov o 2 % prevahu dopytu
nad ponukou a prina so sebou rast cien. Tie dosiahli za
posledn roky rekordn vku. V priemere stoj tvorcov
meter novho bratislavskho bytu 2317 eur s daou z pridanej hodnoty (DPH). Medzikvartlne sa jeho cena zvila
o 2 % a medzirone a o 9 %. Rast priemernej ceny vonch
novostavieb spsobuje aj skutonos, e sa vypredvaj
lacnejie byty a v ponuke ostvaj tie drahie. alm faktorom je rastca vstavba drahch bytov v lepch lokalitch, kde s spotrebitelia ochotn za bvanie zaplati viac,
zdvodnili analytici.
Priemern rozloha vonch bytov medzitvrone klesla
a znamen poda nich pokraovanie trendu klesajcej
rozlohy bytov, ke developeri obetuj priestor, aby prilkali zkaznkov na niiu absoltnu cenu. Priemern absoltna cena dosiahla 156-tisc eur s DPH, o predstavuje
pokraovanie rastceho trendu za posledn rok. V priemere s vak absoltne ceny bytov stle niie ako v krzovch
rokoch 2009 a 2011. Od janura do marca sa v hlavnom
meste SR predalo 887 bytov. V porovnan s predchdzajcim tvrrokom tak ide o mierny, 3-% pokles predaja.
Stle je to vak poda analytikov viac ako dvojnsobn

poet predanch bytov oproti pokrzovm rokom. Najviac

bytov sa predalo v Petralke. Po nej so silnejm predajom prili aj Bratislava II a Bratislava IV, zatia o v Starom
Meste a Bratislave III bol predaj oproti poslednm kvartlom slab. Priemern rozloha predanch bytov dosiahla
62 m2.
Spolonos pripomenula, e vlani dolo k takmer zdvojnsobeniu predaja novostavieb aj ich vstavby v porovnan
s rokmi 2008 a 2014. Celkov poet vonch bytov sa tak
pohybuje okolo 3300 a 3500. Predaj bytov za rok 2015
dosiahol 3840, o predstavuje viac ako priemern objem
vonch novostavieb na trhu. To znamen, e sa vina
bytov, ktor pribudn do ponuky, vypred v priebehu
dvoch rokov a medzi vonmi bytmi tak ostvaj len
predraen alebo horie situovan byty, vysvetlili analytici. Dvojnsobn rast vekosti trhu s novostavbami poda
nich spsobil, e udia plnovan kpu bytu odkladali
a akali na zlepenie trhovch podmienok. Tie pri momentlnych rokovch sadzbch oznaili za idelne. Aj
napriek tomu, e sa makroekonomick prostredie na
Slovensku zlepuje, v roku 2016 neoakvame vrazn
rast predaja bytov. Skr je pravdepodobn, e predaj ete
mierne klesne a ustli sa na rovni okolo 800 bytov, avizuje spolonos s tm, e sa d oakva rastca tendencia priemernej ceny na trhu.

ania vlani zdvojnsobili investcie do austrlskych nehnutenost

ania rozhodne nestrcaj apett, o sa tka skupova-

v Austrlii.

nia domov v Austrlii. Obyvatelia zijskej krajiny vlani op

zdvojnsobili investcie do austrlskych rezidennch
aj komernch nehnutenost, u druh rok po sebe.
Presnejie, ania za 12 mesiacov do konca jna 2015,
teda vo finannom roku 2014/15, zvili investcie do austrlskych obytnch a komernch nehnutenost na 24,3
miliardy austrlskych dolrov (16,59 miliardy eur) z 12,4
miliardy AUD v predchdzajcom roku 2013/14 a z 5,9
miliardy AUD v obdob 2012/13. Vyplva to z vronej
sprvy o zahraninch investcich v Austrlii. A separtny
prieskum spolonosti KPMG a Univerzity v Sydney ukzal, e vetci nski investori chc zvi objem investci

Trh s nehnutenosami sa pritom te mimoriadnemu zujmu anov, ktor vlani predbehli aj Amerianov a stali
sa najvmi zahraninmi investormi v Austrlii. Skupovanie nehnutenost cudzincami vak enie ich ceny nahor,
konkrtne, ceny domov vo vekch austrlskych mestch
za uplynulch sedem rokov stpli o takmer 55 %. Prispel
k tomu vak aj pokles rokov z hypotk. Rastci zujem
cudzincov o domy v Austrlii vak zrove vyvolva obavy,
e vytlaia z trhu miestnych, pre ktorch sa nehnutenosti
stan cenovo nedostupnmi. To printilo vldu, aby zaviedla prsnejie kontroly investci do realt.
www.priemyseldnes.sk l 03 / 2016

spravy z priemyslu-stavebnictvo.indd 13

13

14.5.2016 17:16:55

REPORT

KAM KR
ESKONSK
BYZNYS?

Konec bezna nebyl pli tepl. Bez ohledu na poas se ale oteplily esko-nsk vztahy.
Vlastn nic, co by se nedalo oekvat. Nen to tak dlouho, co prezident Milo Zeman
vystoupil vnsk televizi s kreslenou postavikou Krteka a symbolicky tak potvrdil
zmnu vorientaci esk zahranin politiky. O spoluprci esk a nsk kinematografie
zatm nebyla e, ale esko-nsk byznys se otevr napklad voblasti automobilovho
prmyslu, finannictv nebo energetiky. Zatmco politick delegace i pedstavitel
firem podepisovali memoranda o spoluprci, vPraze se tie demonstrovalo stibetskmi
vlajkami a diskutovalo se o tom, kam esko-nsk byznys smuje a zda je vn
vpodku vymnit investice za lidsk prva.
14

REPORT l Kam kr esko-nsk byznys?

report01.indd 4

14.5.2016 20:12:57

Dnem D v esko-nskch vztazch

se stal 29. bezen 2016, kdy se na
rznch konferencch nap obory
setkali v Praze et a nt politici
i podnikatel. Napklad Ministerstvo
prmyslu a obchodu R a nsk rada
pro propagaci mezinrodnho obchodu (CCPIT) podepsaly memorandum
o porozumn. Podobn prohlen
stvrzovali svm podpisem i esk
firmy s nskmi protjky. Seteno
a podtreno, esko podepsalo jen
tento den snou na 30 obchodnch
dohod. Z druh nejvt svtov ekonomiky m do eska letos pitct na
95 miliard korun. an zde pitom
v pedchozch letech investovali
pouze nkolik miliard korun.

Nov hedvbn cesta

pot seskem
Logick otzka proto zn: Pro? Podle
The Economistu nsk ekonomika
zpomaluje a juan kvli politice centrln banky oslabuje. Protoe podobn vvoj oekvaj nsk podniky i v dalch letech, smuj svoji
pozornost za hranice. Letos by mly
nsk firmy v zahrani proinvestovat
2,4 biliony korun. Stle jde sice jen
o ohlen investice, nicmn trend,
kter na ukazuje, je jasn. A netk
se jen esk republiky. Vbec nejvt
nskou akvizic v zahrani by se
mohla stt investice ve vi 43 miliard
dolar do vcarskho producenta
hnojiv Syngenta. O spolenost projevil zjem sttn podnik ChemChina.
esk republika je pro nu zajmav
hned z nkolika dvod. Pedseda
nsk rady pro propagaci mezinrodnho obchodu pi nvtv eska
zdraznil pedevm vhodnou polohu. esk republika pedstavuje pro
nu most mezi Vchodem a Zpadem a je povaovan za vznamnho
lena vprojektu Nov hedvbn cesty.
Tento ekonomick projekt odkazujc
ke starovk Hedvbn stezce pot
s investicemi do dopravn, pozemn
i nmon infrastruktury, do prmyslu,
energetiky i zemdlstv. na si od
tohoto projektu slibuje velk vci.
Podle zveejnnho aknho plnu
by mlo dojt k rozvoji stt, kter
le na tto stezce, a ke zmn politickho i ekonomickho prosted.

nsk prezident Si in-pching loni

na Boao Forum for Asia prohlsil, e
bhem pouhch 10 let ron objem
zbo pepravenho na tto stezce
peshne 2,5 bilionu dolar.
Dleit je pro nu i skutenost, e
v esk republice pracuj experti,
jejich rove je velmi vysok, ale
jsou ochotni odvdt svoji prci za
mn penz ne odbornci v zpadoevropskch zemch. A pro spn
byznys jsou dleit kvalitn informace, znalost podnikatelskho prosted
nebo schopnost vypodat se s normami a zkonnmi poadavky. Typickm pkladem je teba oblast energetiky. Aby an mohli investovat
v tomto sektoru, potebuj pomoci
s licencovnm svho designu podle
standard Evropsk unie. Podobn
konzultan sluby nejsou v byznysu
ojedinl a na analogickm principu
spolupracuje napklad spolenost
koda Praha s korejskou firmou KEPCO.

Leteck i automobilov
prmysl
K hlavnm oblastem, ve kterch
nachz esk a nsk firmy spolenou e, pat finannictv, automobilov prmysl, energetika, dopravn infrastruktura nebo cestovn
ruch. Dohody s nskmi partnery
podepsaly napklad spolenosti J&T,
EZ, koda Auto nebo esk Aeroholding. Do ny by se na zklad
novch mluv mohly zat exportovat napklad esk letadla. Jedn se
o certifikaci ultralight, kter by nae
podniky vyvely do ny. I o export
letadel L410, kter by tam mohla
dostat licenci, uvedl ministr dopravy
Dan ok. Ultralehk letadla vyrb
napklad spolenost Evektor, letadla
L410 zase spolenost Aircraft Industries.
V nkterch ppadech spolenosti
jen navzaly na byznys, kter spolen realizuj dlouhodob. Napklad
mladoboleslavsk koda Auto ve
spoluprci s dlouholetm nskm
partnerem (jedn se o tzv. spolen
podnik se SAIC Volkswagen Automotive Company Limited) plnuje poslit
svoji ptomnost na nskm autowww.prumysldnes.cz l 03 / 2016

report01.indd 5

15

14.5.2016 20:13:01

REPORT

281 700 voz v roce 2015.

Finannictv nezstv
stranou

mobilovm trhu. Rozhodujc pitom

bude roziovn modelov palety
a investice do perspektivnch automobilovch technologi. Na zklad
dohody plnuje spolen podnik SAIC
Volkswagen Automotive Company
Limited v nsledujcch pti letech realizovat investice do roziovn modelov palety znaky KODA v n.
Hodnota investic v pepotu pedstavuje piblin 2 miliardy euro.
V tto stce jsou zahrnuty i vdaje
na koncepty elektrickch pohon,
konektivitu voz znaky KODA

16

a digitalizaci individuln mobility.

Od vstupu na nsk automobilov
trh ped devti lety se zde koda
Auto rozvjela velice pozitivn. na
se mezitm stala nam nejvtm odbytitm. V ptch letech budeme
nabdku automobil znaky KODA
v rychlm tempu roziovat o modern koncepty. Naim clem je do
roku 2020 zdvojnsobit dodvky
naich voz nskm zkaznkm,
uvedl pedseda pedstavenstva spolenosti koda Auto Bernhard Maier.
KODA sv ron prodeje v n
zvila z 27 300 voz v roce 2007 na

Vedle prmyslovch odvtv se bhem nvtvy nsk delegace jednalo tak o finann spoluprci. Banki
a byznysmeni se seli na pd centrln banky na esko-nskm fru
finann spoluprce. esk nrodn
banka a nsk komise pro bankovn
regulaci podepsaly memorandum, kter rozilo stvajc dohodu o kooperaci. Zstupci nskho a eskho
bankovnho sektoru se pravideln
setkvaj na rznch frech. Spoluprce, obchod, investice a sdlen
zkuenost a znalost jsou prospn obma stranm, sdlil guvernr
esk nrodn banky Miroslav Singer. Spoluprce mezi obma institucemi v oblasti dohledu je podle NB
postavena na dlouhodobm zklad
(dohoda o spoluprci byla podepsna u v roce 2010). Prohlen
o spoluprci voblasti krizovho zen
pin podle NB poslen bilaterln
komunikace a spoluprce v oblasti
dohledu. Podle centrln banky tak

REPORT l Kam kr esko-nsk byznys?

report01.indd 6

14.5.2016 20:13:02

vytv iniciativa Nov hedvbn cesta potencil pro vzjemn vhodnou

ekonomickou spoluprci mezi nou
a eskou republikou.
Vedle sttnch instituc jednaly
v oblasti finannictv i obchodn spolenosti. Svj byznys v n plnuje
napklad poslit spolenost Home
Credit, kter je vlastnn finann skupinou PPF. Hlavnm clem spolenosti
v n je monost vydvn platebnch karet, co dosud nebylo mon.
Spolenosti spotebnho financovn v n nemohou aktuln platebn karty vydvat. Nicmn plat, e
Home Credit dlouhodob podporuje
vechny kroky nskch regultor
smujcch k tomu, aby tyto firmy
mohly nabzet uivatelsky pvtivj
produkty vetn platebnch karet,
dodal Milan Tomnek, editel komunikace spolenosti Home Credit.

a stedn exportr u vyv do ny

a firmy hovo o dal expanzi. Jsou
to pitom hlavn men spolenosti,
kter vnmaj nu jako rizikovho
partnera. Podle nedvnho przkumu
AMSP R maj esk firmy stle obavy z urit nespolehlivosti nskch
odbratel. Tato obava dokonce pevauje i nad tm, jak komplikovan
vid podniky nalezen zajmavho obchodnho partnera. A je tady i dal
rozmr tm polovina firem, kter
naopak zbo z ny dovej, hodnot
jeho kvalitu spe negativn.
U citovan The Economist zase

upozornil na to, e nsk firmy jsou

zadluen a penze na investice zskvaj prostednictvm dalch pjek.
nsk vlda tuto strategii podporuje
a nen divu, e vry podnikm poskytuj hlavn nsk banky, ale i nkter
zahranin instituce (napklad Credit Suisse, UniCredit nebo HSBC).
an kupuj to, co chtj, a ne to,
co potebuj. To vede k en trendu, kdy se v zahraninch akvizicch
pidvaj ke sttnm tak soukrom
spolenosti, uvedl Stephen Williams
z banky HSBC, kterho citoval denk
Financial Times.
Jana Poncarov

Rizika obchodovn snou

na nen jen domnou velkch
eskch firem nebo nadnrodnch
pod nik. Podle Asociace malch
a stednch podnikatel a ivnostnk R (AMSP R) kad dest mal

www.prumysldnes.cz l 03 / 2016

report01.indd 7

17

14.5.2016 20:13:05

ZAOSTREN

TATRA TRUCKS, a.s.

Na startu nov etapy

ok nabit dleitmi udlostmi

m za sebou akciov spolenost
TATRA TRUCKS, pedn esk
vrobce nkladnch vozidel. Obchodn editel firmy David Pipal hodnot
uplynulch 12 msc jako klovch,
kdy firma dokonila svou restrukturalizaci, podailo se j otoit nepzniv
vvoj v prodeji vozidel, kdy na trh
dodala 850 novch nkladnch aut
a dokzala pesvdit zkaznky, aby
pokraovali ve spoluprci s vrobcem, kter klade draz na spolehlivost a flexibilitu. Celkem 850 prodanch vozidel nezn nijak extrmn,
na druhou stranu kapacita na
vroby byla vtinu roku naplnna
na 100 %, nkdy jsme vyrbli i vce,
k David Pipal a dodv dal podrobnosti: Efekt snhov koule zatm beze zbytku naplujeme. Prvn
zkaznci, kte se po vstupu novch
akcion rozhleli, jak bude podnik
fungovat, zjistili, e i nadle na trhu
nabzme spolehliv vozidlo, a e
stejn spolehliv je tak fungovn

na spolenosti, obzvlt co se poprodejnch slueb te.

nedostatku prce. Postupn rostl

zjem odbratel na domcm trhu,
kam nov management firmy ad
vedle esk republiky i Slovensko.
Krom toho je v souasn dob ji
dokonena zkladn restrukturalizace dealersk st, ke spoluprci veden firmy zskalo nov producenty
nstaveb a podailo se vyvinout
aplikace nezbytn k zavren komplexnosti nabdky firmy.

Cen se flexibilita
a osobn kontakty

David Pipal

Firma m od roku 2013 nov majitele,

kte i pes znaen vodn problmy
dokzali ve vrobnm zvod udret
vrobu, ani by musela bt, by na
jeden jedin den, peruena zdvodu

David Pipal si mysl, e obchodn strategie TATRA TRUCKS bude muset bt

i nadle odlin od ostatnch hlavnch
hr na trhu. Jsme mal firma,
nevyrbme desetitisce vozidel, ale
dokeme bt flexibiln, umme bt
bl zkaznkm, ale hlavn, a to se mi
na na firm lb nejvce, si meme
dovolit ten luxus znt zkaznka jmnem a on me znt jmnem ns,

TATRA T815-7, 4x4, Firefighting (Austrlie)

18

ZAOSTREN l TATRA TRUCKS, a.s.

zaostrene-tatra.indd 6

14.5.2016 17:18:40