ECLI:SK:SSPK:2022:9521100277.

12
sp. zn. 7T/5/2021
IČS: 9521100277

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozhodujúc

samosudcom JUDr. Jánom Hrubalom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. marca 2022
v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému xxxxxxxx, pre zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a iné, vedenej pod sp. zn.
7T/5/2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný xxxxxxxx, nar. xxxxxxxxx v xxxxxxx, trvale bytom

xxxxxxxxxx

j e v i n n ý , ž e

1/
v presne nezistený deň na jar roku 2016 pravdepodobne v začiatkom mesiaca máj v hoteli
xxxxx v Bratislave na stretnutí obžalovaného xxxxxxxxx,  xxxxxxxxx (ktorý má v tejto veci
dočasne odložené vznesenie obvinenia), xxxxxxxx (ktorý je ohľadne tohto skutku trestne
stíhaný v inom konaní a o jeho vine doteraz nebolo rozhodnuté), xxxxxxxx a xxxxxxxx,
obžalovaný xxxxxxxxx, v tom čase príslušník Policajného zboru vo funkcii staršieho
vyšetrovateľa špecialistu expozitúry Bratislava národnej jednotky finančnej polície národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NJFP NAKA P PZ“), ktorý
viedol trestné konanie na expozitúre Bratislava NJFP NAKA P PZ pod ČVS: PPZ-891/NKA-
FP-BA-2013 vo veci tzv. „xxxxxxx“, ktorá sa týkala obchodovania so stavebnou oceľou,
v súvislosti s uvedeným konaním opísal tzv. karuselovú schému, v rámci ktorej xxxxxxxx,
spolu so svojou spoločnosťou mal byť zapojený do tzv. karuselového podvodu, ktorého
cieľom bola úprava výšky daňovej povinnosti u koncového užívateľa ako tzv. prietoková
firma, následne v presne nezistenom krátkom čase po 18.05.2016, kedy bol v predmetnej veci
 2 sp. zn. 7T/5/2021

xxxxxx vypočutý ako svedok a jeho účasť na výsluchu zabezpečil xxxxxxxx, v priestoroch
spoločnosti xxxxxxx v xxxxx xxxxxxxx uviedol xxxxxxxx, v tom čase riaditeľovi NJFP
NAKA P PZ, že je dobré, ak sa vec „mladého xxxxxx“ (xxxxxxxx) vyrieši k jeho spokojnosti
a následne odovzdal xxxxxxxx finančnú hotovosť vo výške 50.000,- € s tým, aby polovicu z
uvedenej sumy odovzdal obžalovanému xxxxxxxxx, na čo xxxxxxxxx v ten istý deň
v Bratislave na Riazanskej ulici pri hoteli xxxxxx odovzdal obžalovanému xxxxxxxx
finančnú hotovosť vo výške 25.000,- € s vyjadrením, že ide o peniaze od xxxxxxxxx za to,
aby sa pomohlo ,,mladému xxxxxxxxx“ a obžalovaný xxxxxxxxx túto finančnú hotovosť
prevzal a ponechal si ju,

2/
po vzájomnej komunikácii xxxxxxxx (ktorý je ohľadne tohto skutku trestne stíhaný v inom
konaní a o jeho vine nebolo doteraz rozhodnuté) s xxxxxxx (ktorý zomrel a o jeho vine
nebolo rozhodnuté) krátko pred dňom 21.09.2017 o tom, že je pripravovaná policajno –
zaisťovacia akcia, v rámci ktorej majú byť zadržaní za ekonomickú trestnú činnosť xxxxxxxx,
xxxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxxxxx xxxxxxxx a xxxxxxxx, oslovil xxxxxxxxx tieto osoby
s tým, že plánovaná akcia v prípade poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 50.000,- €
na osobu sa uskutoční bez vykonania zaisťovacích úkonov u týchto osôb a domových
prehliadok a následne xxxxxxxxx oslovil xxxxxxxxx (ktorý je ohľadne tohto skutku trestne
stíhaný v inom konaní a o jeho vine doteraz nebolo rozhodnuté), v tom čase riaditeľa NJFP
NAKA P PZ, s požiadavkou na zabezpečenie uvedenej akcie bez vykonania zaisťovacích
úkonov uvedených osôb a ich vecí s tým, že za jej vybavenie je ponúknutých 50.000,- € za
osobu každého z podozrivých a po prevzatí vyššie uvedených súm xxxxxxx za osoby
xxxxxxx, xxxxxxxxx, xxxxxxxxx a xxxxxxxxx,
xxxxxxxx o uvedenom následne informoval obžalovaného xxxxxxxx, v tom čase príslušníka
PZ vo funkcií riaditeľa expozitúry Bratislava NJFP NAKA P PZ, ktorý bol nadriadeným
vyšetrovateľa v tejto veci xxxxxxxxx a následne o niekoľko dní po vydaní uznesenia
o vznesení obvinenia dňa 21.09.2017 vyšetrovateľom xxxxxxxxx vyššie uvedeným šiestim
osobám v trestnom konaní vedenom v tom čase na expozitúre Bratislava NJFP NAKA P PZ
pod ČVS: PPZ-585/NKA-FP-BA-2013 (vec tzv. „xxxxxxxx“, ktorá sa týkala obchodovania
s pohonnými látkami) a po doručení uznesenia obvineným osobám bez ich zadržania, a tiež
bez toho, aby ktokoľvek priebeh trestného stíhania nezákonne ovplyvňoval, xxxxxxxx
prevzaté finančné prostriedky za osoby xxxxxxxx, xxxxxxxxx, xxxxxxx a xxxxxxx v celkovej
výške 200.000,- € odovzdal v hotovosti v športovej taške na parkovisku pri reštaurácií
xxxxxxxx v Bratislave xxxxxxxxx, ktorý sa skontaktoval s obžalovaným xxxxxxx, dohodli si
stretnutie a obžalovaný xxxxxxxxx v ten istý deň pred svojim domom v mieste vtedajšieho
bydliska vo Vajnoroch v Bratislave prevzal od xxxxxxxx hotovosť vo výške 200.000,- €
v športovej taške, ktorú v rovnaký deň priniesol do bytu v mieste prechodného bydliska
xxxxxxx na xxxxxxx v Bratislave, kde obžalovaný xxxxxxxx a xxxxxxxx prepočítali
a rozdelili hotovosť na tri približne rovnaké časti, z ktorej jednu si ponechal xxxxxxx a dve
časti hotovosti vo výške spolu minimálne 133.000,- €, o ktorej sa dohodli, že jedna patrí
obvinenému xxxxxxxxx a jedna xxxxxxxxx, prevzal obžalovaný xxxxxxxx a túto si ponechal,

teda

v bode 1/ obžaloby
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre seba prijal
úplatok a taký čin spáchal ako verejný činiteľ,
 3 sp. zn. 7T/5/2021

v bode 2/ obžaloby
spoločným konaním v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu pre seba a inú
osobu prijal úplatok a taký čin spáchal vo veľkom rozsahu,

č ím spáchal

v bode 1/ obžaloby
zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák.,

v bode 2/ obžaloby
obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 3 Tr. zák.,
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Z a  t o  s a  o d s u d z u j e :

Podľa § 329 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36

písm. j), 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia

majetku.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému tiež ukladá

ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 31.08.2021 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry (ďalej „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného xxxxxxxx na tom skutkovom
základe, že

1) v presne nezistený deň na jar roku 2016 pravdepodobne v mesiaci máj v hoteli xxxxx
v Bratislave na stretnutí obvineného xxxxxxxxx,  xxxxxxxxx (ktorý má v tejto veci dočasne
odložené vznesenie obvinenia), xxxxxxxxx (ktorý je trestne stíhaný v inom konaní), xxxxxxx
a xxxxxxxx, obvinený xxxxxxxxx, v tom čase príslušník Policajného zboru vo funkcii
staršieho vyšetrovateľa špecialistu expozitúry Bratislava národnej jednotky finančnej polície
národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NJFP NAKA P PZ“),
ktorý viedol trestné konanie na expozitúre Bratislava NJFP NAKA P PZ pod ČVS: PPZ-
891/NKA-FP-BA-2013 (vo veci tzv. „xxxxxx“), uviedol v súvislosti s uvedeným konaním, že
xxxxxxxxx, spolu so svojou spoločnosťou, bol zapojený do tzv. ,,karuselového“ podvodu,
ktorého cieľom bola úprava výšky daňovej povinnosti u koncového užívateľa, následne
v presne nezistenom čase roku 2016 v priestoroch spoločnosti xxxxxxxx v xxxxxx xxxxxxxx
uviedol xxxxxxxxx, v tom čase riaditeľovi NJFP NAKA P PZ, že vec „mladého“ xxxxxxx je
potrebné vyriešiť k jeho spokojnosti, na čo xxxxxxx uviedol, že podľa jeho informácií od
obvineného xxxxxxxx je vec vo vzťahu k nemu riešiteľná a xxxxxxxx odovzdal xxxxxxxx
 4 sp. zn. 7T/5/2021

finančnú hotovosť vo výške 50.000,- € s tým, aby polovicu z uvedenej sumy odovzdal
obvinenému xxxxxxxx, na čo xxxxxxxx v ten istý deň v Bratislave na Riazanskej ulici pri
hoteli xxxxxxx odovzdal obvinenému xxxxxxxxx finančnú hotovosť vo výške 25.000,- € s
vyjadrením, že ide o peniaze od xxxxxxxx zato, aby sa pomohlo ,,mladému“ xxxxxxx a
obvinený xxxxxxxx ju prevzal a ponechal si ju,

2) po vzájomnej komunikácii xxxxxxxx (ktorý je trestne stíhaný za tento skutok v inom

konaní) s xxxxxxxxxx (ktorý zomrel) pred dňom 21.09.2017 o tom, že je pripravovaná
policajno – zaisťovacia akcia, v rámci ktorej majú byť zadržaní za ekonomickú trestnú
činnosť xxxxxxxx, xxxxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxxxxx, xxxxxxxxx a xxxxxx, oslovil xxxxxxx
osoby xxxxxxxx, xxxxxxxxx, xxxxxxxxxx a xxxxxxxx s tým, že plánovaná akcia v prípade
poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 50.000,- € na osobu sa uskutoční bez
vykonania zaisťovacích úkonov u týchto osôb a domových prehliadok a následne xxxxxxx
oslovil xxxxxxxx (ktorý je za tento skutok trestne stíhaný v inom konaní), v tom čase riaditeľa
NJFP NAKA P PZ, s požiadavkou na zabezpečenie uvedenej akcie bez vykonania
zaisťovacích úkonov uvedených osôb a ich vecí s tým, že za jej vybavenie je ponúknutých
50.000.- € za osobu každého z podozrivých,
xxxxxxxx o uvedenom následne informoval obvineného xxxxxxxxx, v tom čase príslušníka
PZ vo funkcií riaditeľa expozitúry Bratislava NJFP NAKA P PZ, a následne o niekoľko dní
po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia dňa 21.09.2017 uvedeným osobám v trestnom
konaní vedenom v tom čase na expozitúre Bratislava NJFP NAKA P PZ pod ČVS: PPZ-
585/NKA-FP-BA-2013 (vec tzv. „xxxxxxx“) a doručení uznesenia obvineným osobám bez
ich zadržania, xxxxxxxxx prevzaté finančné prostriedky za osoby xxxxxxx, xxxxxxx, xxxxxx
a xxxxxxxx od niektorých z nich v celkovej výške 200.000,- € odovzdal v hotovosti
v športovej taške na parkovisku pri reštaurácií xxxxxxx v Bratislave xxxxxxxx, ktorý sa
skontaktoval s obvineným xxxxxxxx a dohodli si stretnutie a obvinený xxxxxxxxx v ten istý
deň pred svojim domom v mieste vtedajšieho bydliska vo Vajnoroch v Bratislave prevzal od
xxxxxxxx hotovosť vo výške 200.000,- € v športovej taške, ktorú v rovnaký deň priniesol do
bytu v mieste prechodného bydliska xxxxxxxxx na námestí xxxxxxx v Bratislave, kde
obvinený xxxxxxxx a xxxxxxxx prepočítali a rozdelili hotovosť na tri približne rovnaké časti,
z ktorej jednu si ponechal xxxxxxxxx a dve časti hotovosti vo výške minimálne 133.000,- €,
o ktorej sa dohodli, že jedna patrí obvinenému xxxxxxxx a jedna xxxxxxxx, prevzal obvinený
xxxxxxxxx a túto si ponechal.

Prokurátor videl v bode 1/ obžaloby zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. (teda prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného
záujmu ako verejný činiteľ), v bode 2/ obžaloby obzvlášť závažný zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (teda prijímanie úplatku v  súvislosti
s obstarávaním veci všeobecného záujmu ako verejný činiteľ a vo veľkom rozsahu)
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Podľa prokurátora teda v odovzdávaných sumách išlo o úplatok (plnenie majetkovej

alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok, pričom z tejto definície v § 131
ods. 1 Trestného zákona a jej dostupných vysvetlení vyplýva, že nejde o dar ani o žiadne
iné ničím nepodmienené a na nič neviazané plnenie), v obidvoch prípadoch išlo
o vybavovanie veci všeobecného záujmu, v obidvoch prípadoch mal obžalovaný konať ako
verejný činiteľ, pričom chronologický „tok“ úplatku (a jeho „dôvod a vznik“) mal podľa
prokurátora vyzerať nasledovne:
 5 sp. zn. 7T/5/2021

- V prvom prípade na jar roku 2016 kolobeh odovzdávaných peňazí mal mať pôvod
vo „vybavovaní nestíhania“ za tzv. karuselový podvod xxxxxxxx, vo veci sa mal
angažovať xxxxxxxx, ktorý odovzdal xxxxxxx 50.000,-€ (pôvod peňazí nezistený)
s pokynom polovicu tejto sumy odovzdať vyšetrovateľovi predmetnej veci
obžalovanému xxxxxxxx, čo xxxxxxxxx mal aj urobiť a mal odovzdať
obžalovanému sumu 25.000,- €.
- V druhom prípade koncom leta roku 2017 mal úplatok „vyprovokovať“ xxxxxx,
ktorý oslovil v skutkovej vete aj tohto rozsudku uvedené osoby a požiadal ich o
zaplatenie 50.000,- € za to, že plánované úkony voči ním súvisiace aj v tomto
prípade s vyšetrovaním ekonomickej trestnej činnosti súvisiacej s  odpočtami DPH
sa vykonajú bez tzv. zaisťovacích úkonov zameraných proti slobode preverovaných,
pričom štyria z celkovo šiestich oslovených osôb sa poskladali na celkovú sumu
200.000,- €, ktorú odovzdali xxxxxxxx a ten ju následne odovzdal xxxxxxxx,
xxxxxxxx potom túto sumu odovzdal xxxxxxxx na ulici pred miestom jeho
vtedajšieho trvalého bydliska a ten ju následne priniesol do miesta prechodného
bydliska xxxxxxxxxx, kde uvedenú sumu rozdelili na približné tretiny určené pre tri
posledne menované osoby, pričom tretinu určenú pre seba a pre xxxxxxxxx si
odniesol xxxxxxxxxx.

Z hľadiska genézy celej trestnej veci je potrebné (v súlade s príslušným zhrnutím

v rámci úvodu odôvodnenia obžaloby) ešte uviesť, že obv. xxxxxxxxx bolo vznesené
obvinenie uznesením vyšetrovateľa ČVS:PPZ-339/NKA-BA2-2020 zo dňa 02.12.2020, a to
pre skutky v bodoch 7/ a 8/ citovaného uznesenia. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 30.04.2021
bola vec obvinených xxxxxxxx a obv. xxxxxxxx vylúčená na samostatné konanie a odvtedy
bola vedená pod sp. zn. ČVS:PPZ-120/NKA-BA2-2021. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa
02.06.2021 bola vec obv. xxxxxxxxx vylúčená zo spoločného konania s vecou obv. xxxxxxxx
na samostatné konanie. V trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:PPZ-120/NKA-BA2-
2021 bol teda v čase podania obžaloby stíhaný len obv. xxxxxxxxx.

Po preštudovaní spisového materiálu a jeho preskúmaní podľa § 241 Trestného

poriadku súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, obžalobu teda prijal (nestotožnil sa
s výhradami obhajoby týkajúcimi sa logistiky vzniku a tvorby spisu a vo veci nevidel
porušenie obhajobných práv – v tomto smere sa stotožnil s do obžaloby zahrnutou
argumentáciou prokurátora) a v rámci hlavného pojednávania vykonal relatívne rozsiahle
dokazovanie. Toto prebehlo priebežne v rámci niekoľkých dní, pričom priebeh dokazovania
skomplikovala prebiehajúce pandemická situácia a predovšetkým z tohto dôvodu došlo
k viacerým odročeniam hlavného pojednávania resp. jeho rušeniu. Dokazovanie sa vykonalo
výsluchmi obžalovaného, viacerých svedkov, čítaním výpovedí svedkov a oboznámením
všetkých dôkazných prostriedkov vrátane relevantných listín, uznesení o vznesení obvinenia
a začatí trestného stíhania z relevantných „ekonomických“ trestných vecí (hrali úlohu ako
vysvetľujúce faktory genézy a dôvodu úplatkov) v súlade s tým ako to navrhol prokurátor,
pričom spôsob vykonania dokazovania zo strany strán v konaní nebol nijak namietaný. Súd
akceptoval v podstate všetky návrhy na vykonanie dokazovania zo strany obhajoby učinené
po doručení obžaloby postupom podľa § 240 Trestného poriadku i viaceré návrhy obhajoby
na vykonanie dôkazov počas hlavného pojednávania (stručné zdôvodnenie odmietnutia
vykonania niektorých dôkazov ešte bude nasledovať).

Už na tomto mieste odôvodnenia rozsudku je vhodné uviesť, že súd sa v súlade

s návrhmi strán, samozrejme, za preferovania autenticity (bezprostrednosti) výkonu
 6 sp. zn. 7T/5/2021

dôkazov, nevyhol ani primeranému skúmaniu vývoja postojov jednotlivých vypovedajúcich

osôb k relevantným udalostiam – nemožno sa totiž „tváriť“ že vývoj postojov (spôsob
prezentovania pre vec dôležitých faktov a jeho genéza) nehrá v posudzovaní dôveryhodnosti
výpovedí vypovedajúcich osôb žiadnu úlohu a nie je jedným z indikátorov posúdenia toho,
nakoľko je tá ktorá prezentovaná verzia pravdivá. Niet sporu o tom, že doterajšia prax súdov
v zásade chronológii vývoja výpovedí a jej posúdeniu prikladala význam (odstraňovanie
rozporov vo výpovediach a pod.), avšak v zásade len pokiaľ ide o úkony vykonané podľa
Trestného poriadku a pokiaľ ide o úkony „v tej ktorej veci“. Podľa názoru vec
prejednávajúceho samosudcu (mimochodom, v súlade s názorom strán v konaní) je však
takáto formálna striktnosť „odmietania skúmania toho, čo o relevantných súvislostiach osoby
hovoria v iných veciach“, aké súvisiace listiny sa vyskytujú v iných veciach, okolnosťou
obsolentnou a situácia, v rámci ktorej je potrebné väčšinovo zaužívané modus operandi súdov
primerane zmeniť, v tomto prípade nastala – samozrejme za rešpektovania „nezameniteľnosti
statusov“ vypovedajúcich pokiaľ ide o postavenia obvineného a svedka. Súd si neosobuje
právo hodnotiť zmysluplnosť vylučovania či spájania vecí, je však zrejmé, že rozsah i kvalita
v súčasnosti preskúmavaných podozrení si môže vyžadovať takéto kroky, nakoľko
preverovanie rôznorodej trestnej zodpovednosti osôb, ktorých počet sa počíta na nie málo
desiatok zrejme nemôže prebiehať striktne v rámci „jednej veci“. Ak takáto situácia vznikne,
chronológia vývoja postojov je dosledovateľná len porovnávaním – a to aj dôkazných
prostriedkov z rôznych vecí.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva so sídlom v Štrasburgu (ďalej „ESĽP“) v žiadnom zo svojich rozhodnutí nehovorí
o automatickej nemožnosti použitia nekontradiktórne vykonaných dôkazov, dôkazov z iných
konaní a nepodmieňuje zákonnosť dôkazu jeho vykonaním až v priebehu trestného stíhania
proti určitej osobe, z čoho minimálne implicitne možno vyvodiť vskutku „neformalistickú“
definíciu dôkazu, v rámci ktorej je expresis verbis diskvalifikovaný len dôkaz získaný
násilným donucovaním (ESĽP v podstate odmietol aj apriorné aplikovanie anglosaskej teórie
„ovocia otráveného stromu“, okrem iného aj tzv. teóriou pretrhnutej reťaze). Za danej situácie
je definícia dôkazu v § 119 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorej „za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“ a následný demonštratívny výpočet
dôkazných prostriedkov definíciou zrozumiteľnou a dostatočne širokou na to, aby sa súd vo
veciach vyžadujúcich si komplexné hodnotenie mohol zaoberať jednoducho všetkým, čo bolo
získané zákonne.

Podporne k takejto interpretácii vyznieva i vyhodnotenie všetkých relevantných

súvislostí veci ESĽP Unterpentinger v. Rakúsko, pričom ohľadne veci, ktorej sa týka tento
rozsudok, nie je až tak dôležité konštatovanie, že odsúdenie nie je možné založiť na
nekontradiktórne vykonaných dôkazoch (menovaný bol odsúdený rakúskym súdom výlučne
na základe „len policajných“ výsluchoch rodinných príslušníkov, ktorí v rámci
kontradiktórnych výsluchov už nevypovedali), ako skôr to, že ESĽP inak nijak nespochybnil
tú časť rakúskeho Trestného poriadku, ktorá umožňuje (v podstate predpisuje) zaradiť do
spisového materiálu zjednodušene povedané všetky výpovede vrátane výsluchov
nekontradiktórnych – teda nespochybnil to, že s takýmito výpoveďami v rámci dokazovania
je možné pracovať, len nie je možné výlučne na takýchto dôkazoch založiť vinu. Sčasti sa
použiteľnosti dôkazov z iných vecí týka aj vec NS SR 1TdoV 10/2018 – o. i. išlo
o použiteľnosť tiež „policajných“ výsluchov vykonaných v inom štáte - kde dovolací súd
s týmto nemal problém a o. i. uviedol, že „zápisnica o výpovedi takejto osoby (osoby
 7 sp. zn. 7T/5/2021

vypočutej inak ako podľa Trestného poriadku – pozn. samosudcu) v inom type konania (napr.
v civilnom procese, správnom konaní a pod.) môže byť prečítaná ako listinný dôkaz, ak to
môže prispieť na náležité objasnenie veci.

Len na margo možno dodať, že ak by súd dospel k záveru, že mu nie je umožnené

pracovať s materiálmi z iných konaní (vrátane výsluchov, trestných oznámení a pod.), všetky
nasledujúce pre obžalovaného v konečnom dôsledku negatívne úvahy by boli len zosilnené
a v konečnom dôsledku by to malo negatívny dopad pre posúdenie jeho zavinenia.

***

V rámci Trestným poriadkom predpísaných úvodných častí hlavného pojednávania

obžalovaný nechcel konať o dohode o vine a treste (hoci obhajoba zhruba 10 dní pre začatím
hlavného pojednávania takúto snahu avizovala) a urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný.
Obsah následne vykonaného dokazovania možno zhrnúť nasledovne:

Obžalovaný xxxxxxx na hlavnom pojednávaní v rámci jeho úvodných fáz uviedol, že

nevyužíva svoje právo odoprieť vo veci vypovedať, zároveň však požiadal súd, aby mu bolo
umožnené vypovedať vo veci až keď budú vypočutí svedkovia xxxxxx a xxxxxx, nakoľko
podľa jeho názoru títo svedkovia určite prispôsobia výpoveď tomu, čo on teraz povie. Daný
stav samosudca vyhodnotil ako situáciu v rámci ktorej vznikajú podmienky na prečítanie
skoršej výpovede obžalovaného v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku (tá by inak v rámci
vývoja situácie bola ako celok v rámci vysvetľovania rozporov čítaná tak či tak, keďže – ako
vyplynie z ďalšieho - stratégia obhajoby sa v podstate komplexne zmenila). Tento právny
predpis totiž najmä úvodné fázy trestného konania predpisuje vykonať v podstate
chronologicky, pričom, samozrejme, obžalovanému bolo oznámené, že v ďalšom priebehu
konania sa bude môcť nielen vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom, ale pokiaľ sa rozhodne,
bude mu umožnené aj súvisle vo veci vypovedať.

V priebehu prípravného konania obžalovaný vypovedal dva krát a podrobil sa

konfrontácii so svedkom xxxxxxxxx, pričom v rámci svojho prvého z výsluchov v podstate
využil svoje právo vo veci nevypovedať a uviedol len stručne, že „udalosti sa nestali tak, ako
sa to tvrdí v uznesení o vznesení obvinenia, v ďalšom využívam svoje právo nevypovedať“.
Vypovedal potom dňa 25.05.2020, pričom je možné konštatovať, že obidva tieto výsluchy
boli kontradiktórne a vykonali sa za účasti viacerých obhajcov, ktorí boli v tom čase vo veci
činní aj v súvislosti s ostatnými obvinenými. Rovnako kontradiktórne bola vykonaná aj už
spomenutá konfrontácia, pričom jej obsah zo strany v tom čase obvineného ohľadne skutku
bol v podstate totožný s obsahom výsluchu zo dňa 25.05.2021.

V súvislosti s obsahom tohto výsluchu je potrebné konštatovať, že potvrdil záujem

xxxxxxx ako v tom čase nadriadeného obžalovaného o kauzu, v rámci ktorej vystupoval
xxxxxxxx ako vzdialený príbuzný v tom čase politicky exponovanej osoby xxxxxxxx. V tom
čase obvinený xxxxxxx uviedol, že spoločne s xxxxxxx na jeho aute prišli do hotela xxxxxxx
v Bratislave, uviedol ulicu, na ktorej sa hotel nachádza, tu išli výťahom a presne nevie, na
ktorom poschodí po vystúpení z výťahu išli doprava a vstúpili do miestnosti, kde bol veľký
konferenčný stôl a sedeli pri ňom tri osoby. Z týchto troch osôb poznal len vtedajšieho
ministra vlády xxxxxxxx. Obžalovaný xxxxxx vedel, čoho sa stretnutie má týkať, pričom on
však odmietal nejaké stretnutia so svedkami a keď sa jeden z prítomných vyjadril
ospravedlňujúco o konaní svojho príbuzného, on sa po piatich až desiatich minútach zdvihol
 8 sp. zn. 7T/5/2021

a odišiel čakať pána xxxxxxxx do auta, ktorým prišli.

Keď sa potom pán xxxxxx vrátil do auta, vysvetlil mu, že tam bol práve mladý
xxxxxxxx, pričom ďalšou osobou na stretnutí bol pán xxxxxx. V ďalšom priebehu udalostí
xxxxxxxx od neho pýtal telefonický kontakt na xxxxxxx, ktorí mu on poslal. xxxxxxx mu tiež
navrhol, aby xxxxxxxxxx vypočul ako svedka, čo on aj urobil, hoci ho sám iniciatívne
nepredvolal a zadným vchodom ho priviezol xxxxxxx. Obžalovaný xxxxxxx po vyhodnotení
dôkaznej situácie skoncipoval 107 stranové uznesenie o vznesení obvinenia, kde ako
obvinený bol xxxxxxxx. xxxxxxx na neho naliehal, aby mu uznesenie dal prečítať, pričom
keď zistil, že je tam ako obvinený uvedený aj xxxxxxx, vtrhol mu do kancelárie a povedal, že
xxxxxx je jeho kamarát a nech ho okamžite z toho uznesenia vyčleníme, nakoľko ako by to
vyzeralo z politického hľadiska, keby bol obvinený rodinný príslušník ministra. On xxxxxxxx
vyhovel a následne skoncipoval uznesenie tak, že xxxxxxx už obvinený nebol.

Po nejakom čase ešte stále v roku 2016 mu volal pán xxxxxxx, aby prišiel do baru
xxxxxx, pričom po krátkom stretnutí po tom ako nastupoval do svojho vozidla mu pán
xxxxxxxx hodil na predné pravé sedadlo podlhovastú obálku. Nič o nej nepovedal, pričom on,
keď sa do obálky pozrel, nachádzalo sa tam 20.000,- € v päťstoeurových bankovkách. On sa
o tejto príhode bližšie so xxxxxxx nerozprával, tento mu k tomu nič nepovedal a bližšie mu
nevysvetlil, prečo mu odovzdal peniaze.

Pokiaľ ide o druhý skutok opísaný v obžalobe, aj v rámci neho obžalovaný pri tomto
výsluchu priznáva, že od pána xxxxxxx prevzal čiernu športovú tašku pre xxxxxxx
a v konečnom dôsledku priznáva i to, že i v rámci tohto konania prevzal peniaze, nie však
sumu, ktorá bola uvádzaná v tom čase v uznesení o vznesení obvinenia, ale sumu 50.000,- €,
ktorá bola v sto a dvesto eurových bankovkách. Túto sumu prevzal po dvoch, troch, možno
štyroch týždňoch ako vyššie uvedenú čiernu tašku hneď na druhý deň odovzdával pánovi
xxxxxxxx tak, že ju osobne vložil do kufra jeho služobného motorového vozidla.

Ani v tomto prípade nevedel, za čo tieto peniaze sú, i keď predtým spontánne hovoril
o prípade ekonomickej trestnej činnosti aj vo výroku tohto rozsudku uvedených spolu šiestich
osôb, pričom išlo o prípad, ktorý dozoroval prokurátor xxxxxxx. Tento pre obvinených
nenavrhoval väzbu a uznesenie o vznesení obvinenia, nakoľko išlo už staršiu vec, malo byť
doručené osobne bez akéhokoľvek zásahu obmedzujúceho osobnú slov dotknutých osôb. On
v tejto veci nevykonával žiadne úkony a z obsahu jeho výpovede nie je zrejmé, prečo si
odovzdanie peňazí dáva do súvisu s vyššie opísanou vecou, čo implicitne vyplýva zo spôsobu
jeho výpovede.

V tom čase obvinený zotrval na tom, že on nevedel, za čo dostáva peniaze. Zotrval i

na tvrdení, že sa na dôvod odovzdania peňazí ani nepýtal a nik mu s týmto súvisiace okolnosti
nevysvetlil. Ich odovzdanie a prijatie však ani v náznakoch nebolo z jeho strany spochybnené,
pričom je však evidentné, že priebeh udalosti v rámci ich relatívne dôležitých častí
obžalovaný opisuje inak ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a inak ako o tom
vypovedajú svedkovia. Tak isto však ani v náznakoch nespochybňuje stretnutie v hoteli
xxxxxx a nielenže podrobne popisuje, kde sa stretnutie malo uskutočniť, ale orgánom činným
v trestnom konaní poskytol aj opis miestnosti, kde sa malo rokovať, pričom sa sám iniciatívne
ponúkol, že to nakreslí. Na stretnutí pri tom osobu menom xxxxxxx opoznal, poznal ju
z televízie, a kto boli ďalší dvaja, mu vysvetlil xxxxxxxx. Obžalovaný do ním poskytnutého
nákresu zakreslil tiež spôsob sedenia jednotlivých osôb.
 9 sp. zn. 7T/5/2021

V ďalšom priebehu hlavného pojednávania obžalovaný sporadicky komentoval

niektoré z vykonaných dôkazov v zmysle prezentovania svojej neviny a namietania
usvedčujúcich dôkazov a v podstate v posledný deň dokazovania súdu uviedol, že bude vo
veci vypovedať. Jeho výpoveď sa však sústredila výlučne na prečítanie sedem stranového
písomného dokumentu, po ktorého prednese odmietol odpovedať na prípadné otázky
a odmietol tiež samosudcom požadovanú skúšku rukopisu – poskytnutie vzorky písma ako
dôkazného prostriedku v zmysle Trestného poriadku. Pokiaľ ide o obsah prečítanej listiny,
celá sa niesla v duchu, že obžalovaný kategoricky vyhlasuje, že je nevinný a skutky, z ktorých
je obžalovaný, nespáchal.

Zdôraznil, že dňa 02.12.2020 síce podrobne nevypovedal, avšak uviedol, že skutky,

tak ako sú popísané v uznesení o vznesení obvinenia, sa nestali. Jeho ďalší postoj k veci,
ktorý prezentoval v rámci dokazovania, je potom výsledkom zmäteného stavu mysle, v rámci
ktorého sa rozhodol postupovať tak ako mu neustále naznačovali dozorujúci prokurátor,
vyšetrovateľ aj operatívci - teda, že sa ku skutkom prizná, hoci ich nespáchal. V jeho zúfalej
situácii to považoval za jediné možné východisko ako sa čím skôr dostať na slobodu k svojím
deťom, ktoré mu neskutočne chýbali. Preto jeho výpoveď zo dňa 25.05.2021 nie je pravdivá
a priznal sa len preto, že do poslednej chvíle veril, že s ním prokurátorom uzavrie dohodu
o vine a treste a uloží mu podmienečný trest odňatia slobody.

V rámci svojho písomného vyjadrenia sa obžalovaný sťažuje i na spôsob

zaobchádzania v rámci výkonu jeho väzby zo strany orgánov štátu, pričom na viacerých
miestach zdôrazňuje i to, že bol psychiatricky liečený a jeho zdravotný stav nebol dobrý.
Obžalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia doslova uvádza :

Od novembra 2020 na mňa prokurátori ÚŠP p. xxxxxx a p. xxxxxx začali vyvíjať

nátlak, aby som vypovedal k rôznym prípadom vyšetrovaním na expozitúre Bratislava NFJ a
na rôzne osoby (xxxxxxx, xxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxxxx a iných), inak budem vo väzbe srať krv
ako xxxxxxxxx, pristane mi na pozemku vrtuľník a spravia hanbu aj mojej manželke, ktorá je
prokurátorkou. Žiadali odo mňa, aby som vypovedal na vyššie postavené osoby, na mojich
nadriadených a boli veľmi nespokojní, keď som s nimi odmietol spolupracovať. O ich
počínaní a nátlaku, ktorý na mňa vyvíjali, som spísal dve notárske zápisnice zo dňa
16.11.2020 a 25.11.2020, v ktorých je presne zadokumentovaný spôsob, akým so mnou p.
xxxxx a p. xxxxxxxx komunikovali. Uvedení prokurátori ma dali do pozornosti aj mojim
vtedajším kolegom z NAKA xxxxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxxx, xxxxxxx a xxxxxxx, ktorí sa ma
neustále dotazovali na skutky, za ktoré bol vtom čase trestne stíhaný xxxxxx a žiadali odo
mňa, aby som k nim vypovedal. Opakovane mi naznačovali, aby som hovoril „vyššie“, ja som
im však žiadne relevantné informácie poskytnúť nevedel. Napriek tomu, že som im viackrát
vravel, že nič uviesť neviem, ma počas pracovnej doby navštevovali v kancelárii a dožadovali
sa mojej výpovede. Kolega xxxxxxxx mi po zadržaní xxxxxxxx tlmočil odkaz od vyšetrovateľa
xxxxxxx, že mám za ním prísť a zobrať si OP a kartičku poistenca, z čoho sa dalo usúdiť, že
ma chce zadržať. Taktiež za mnou prišiel operatívec xxxxxx, ktorý sa ma pýtal, či som zobral
nejaké finančné prostriedky od p. xxxxxx, na čo som uviedol, že nie. Potom ma poslal za
vyšetrovateľom xxxxxxxxx, ktorý ma vyzval, aby som začal vypovedať a spolupracovať s
políciou. Vyšetrovateľ xxxxxxxx mi povedal, že obvinený xxxxxxx začal spolupracovať až po
10 mesiacoch vo väzbe, avšak po takom dlhom čase ho už nikto nechce počúvať. Nerozumel
som, prečo na mňa všetci tlačia, o žiadnej trestnej činnosti som nevedel a nebol som ochotný
dať za zatiahnuť do toho, aby som vypovedal lživo.
 10 sp. zn. 7T/5/2021

Keď som trval na svojom a odmietol som spolupracovať, dňa 02.12.2020 sa vyhrážky
pánov prokurátorov naplnili a so sľúbeným humbukom si pre mňa v skorých ranných
hodinách prišlo domov Lynx commando. ( Len vrtuľník sa nekonal...).
Po mojom zadržaní, ktoré vykonal vyšetrovateľ OBKOK mi po mojom zadržaní
viackrát opakoval, nech vypovedám vyššie, vztýčeným ukazovákom so slovami „ vyššie“ mi to
naznačovali aj operatívci na chodbe NAKA pred mojím výsluchom. Chápal som to tak, že odo
mňa očakávajú, že budem vypovedať na vyššie postavené osoby a na svojich nadriadených,
aby im to sedelo s výpoveďami ďalších osôb.

Pokiaľ ide o výpovede svedkov, priamo k žalovaným skutkom vypovedajú

svedkovia xxxxxxxx, xxxxxx a xxxxxxx a sčasti šestica v bode dva tohto rozsudku
uvedených osôb „z okolia firmy xxxxxx“, ktorá vysvetľuje „vznik“ sumy 200.000,- €“.
Výpovede ostatných vo veci vypočutých osôb z hľadiska teórie dôkazných prostriedkov
možno vyhodnotiť ako dôkazy nepriame, resp. dôkazy odvodené. V mnohom však zapadajú
do kontextu udalosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom v priebehu
hlavného pojednávania boli sčasti preberané (vysvetľované) i okolnosti, ktoré sa týkajú
okolností vzniku toho-ktorého dôkazu, resp. okolností, ktoré sa týkajú zjednodušene
povedané motívov, ktoré dôvodili obsah tej ktorej výpovede. V rámci zamerania sa na
skutkovú vetu toho, čo bolo žalované, dodržiavajúc zásady rýchlosti hospodárnosti konania,
sa však samosudca snažil udržať smer dokazovania výhradne k okolnostiam, ktoré
s predmetnou vecou súvisia. Samozrejme, okolnosti vzniku toho ktorého dôkazu nie sú
nepodstatné, pre hodnotenie veci je však dôležité len to, či tieto okolnosti dôkaz v konečnom
dôsledku z hľadiska jeho vierohodnosti z hľadiska podstaty skutku deformujú alebo nie.
Takéto okolnosti vo väčšine prípadov zistené neboli resp. ak boli zistené rozpory, poskytnuté
vysvetlenia, o ktorých ešte bude reč, je možné považovať za vysvetlenia dostačujúce
a relevantné fakty objasňujúce.

V ďalšom obsahy výpovedí jednotlivých vypovedajúcich osôb budú prerozprávané

naozaj len stručne s dôrazom na podstatu toho, čo ktorý svedok chcel povedať. Nie
nepodstatnú časť dokazovania tvorili vysvetlenia k jednotlivým údajom, ktoré nie vždy boli
úplne zhodné, pričom však možno zopakovať, že poskytnuté vysvetlenia dostatočne dôvodia
skutkový i právny záver, ktorý súd učinil a zďaleka nenarúšajú koncepciu prokurátorom
formulovaného skutku v takej miere, ako to obhajoba zdôrazňovala.

V osobe svedka xxxxxxxxx ide preukázateľne o osobu, ktorá vypovedá v rámci

viacerých políciou skúmaných skutkov a ktorá sa doznala k trestnej činnosti nielen v rámci
tohto konania, ale aj v rámci konaní iných. Tento svedok odhaduje, že na úplatkoch zobral
zhruba 350.000,- €, pričom 200.000,- € aj vrátil orgánom činným v trestnom konaní. Ide
o bývalého riaditeľa Finančnej národnej jednotky na Národnej kriminálnej agentúre, ktorý
v rámci tejto veci vypovedal k obidvom skutkom.

Svedok uvádza, že dôvod prečo sa zaujímal o trestnú činnosť xxxxxxxx bol ten, že sa
o to zaujímal vtedajší prezident Policajného zboru xxxxxxxx, nakoľko vo veci mal
vystupovať vzdialený príbuzný v tom čase politicky exponovanej osoby ministra vlády
xxxxxxx. V súvislosti s touto vecou dostal pokyn od xxxxxxx, že je pripravované nejaké
stretnutie, na ktorom by sa mal zúčastniť aj vyšetrovateľ predmetnej veci obžalovaný
xxxxxxx, pričom v rámci tohto stretnutia by sa viaceré veci mali vysvetliť. Toto stretnutie sa
aj uskutočnilo a to konkrétne v hoteli xxxxxxxx v Bratislave za účasti pánov xxxxxx
 11 sp. zn. 7T/5/2021

a xxxxxx xxxxxxx, za účasti xxxxxx a za účasti obžalovaného xxxxxxx. Aj tento svedok
presne opísal, ako k tomuto stretnutiu došlo pričom na ňom mal xxxxxxx uviesť, že on
nepripúšťa, že by jeho rodinný príslušník mohol takéto veci robiť (malo ísť o tzv. karuselové
podvody zamerané na nezákonné uplatňovanie odpočtov a nadmerných odpočtov DPH
v rámci ktorých xxxxxxxx bol štatutárnym zástupcom tzv. prietokovej alebo nárazníkovej
firmy). Celé to stretnutie trvalo zhruba 20 až 30 minút, pričom pri odprevádzaní to bol
xxxxxxx, ktorý mal povedať, že vec sa má vyriešiť tak, aby pán xxxxx neniesol žiadne
následky.

On sa s obžalovaným xxxxxxxx dohodol na tom, že xxxxxxxx vypočujú ako svedka,

pána xxxxxxxx osobne do areálu prezídia Policajného zboru doviezol zadným vchodom on,
pričom vec bola v zmysle požiadavky v podstate vyriešená, na čo mu mal pán xxxxxxxx
volať, aby sa zastavil u pána xxxxxxx vo firme xxxxxxx. Svedok sa na predmetnom mieste aj
zastavil, pričom xxxxxxxx mu povedal, že sa to dobre rieši a podal mu obálku za to, že on
a pán xxxxxxxx prejavili iniciatívu a viac-menej vyšli v ústrety. V obálke bolo 50.000,- €,
z ktorých polovicu odovzdal pánovi xxxxxxxx ešte v ten deň na Riazanskej ulici pri hoteli
xxxxxxx pri aute obžalovaného.

Pokiaľ ide o skutok číslo 2 svedok zdôrazňoval, že v rámci s týmto skutkom

súvisiacimi udalosťami komunikoval predovšetkým s xxxxxxx a s xxxxxxx. Aj v tomto
prípade malo ísť o nejakých „dépéháčkárov“ konkrétne z okolia Galanty a vybavovalo sa to,
aby proti ním neboli učinené invazívne úkony. Pán xxxxxx mal podrobné informácie o tejto
veci, pričom bolo zrejmé, že prokurátor väzbu voči obvineným osobám nebude žiadať.
Následne, keď veci takto aj prebehli, volal xxxxxxxx, že je pripravená odmena za to, že sa to
takto podarilo urobiť vo výške 200.000,- € a pýtal sa, čo má s s nimi urobiť. Svedok povedal,
že to treba rozdeliť na tri časti medzi neho, obžalovaného a xxxxxx. On však v tom čase
nemal čas a odkázal, aby sa xxxxxxxx spojil s pánom xxxxxx, nech dá peniaze jemu a potom
sa rozdelia. Obžalovaný po prevzatí peňazí mu potom volal, že má u seba nejaké veci, či sa
môže zastaviť, na, čo mu on odpovedal že áno. Obžalovaný ho teda navštívil a v športovej
čiernej taške doniesol kopec peňazí rôznych nominálnych hodnôt, ktoré si rozdelili na tri
časti. Časť určenú xxxxxxxx odniesol obžalovaný xxxxxxx.

V súvislosti s bodom 1 obžaloby je potrebné uviesť, že stretnutie v hoteli xxxxx

popreli tak svedok xxxxxx, ako aj svedok xxxxx, xxxxxxx v predmetnej veci nevypovedal,
nakoľko je aj v pozícii obvineného. Výsluchy týchto svedkov boli relatívne krátke, nakoľko
obidvaja vyslovene popreli, že by k akémukoľvek stretnutiu súvisiaceho s trestnou činnosťou
xxxxxxxxx došlo. Nespochybnili však, že v hoteli xxxxxx sú kancelárie podnikateľského
subjektu xxxxxx, pričom aj usporiadanie kancelárskych miestnosti je zhruba s menšími
odchýlkami také ako je popisované ostatnými svedkami, resp. ako je zakreslené na základe
nákresu obžalovaného xxxxxxxx (ten okrem označenia rokovacej miestnosti uviedol i to, že
za ňou bola kancelária, čo je tiež v súlade so svedkami popisovanou realitou).

Ku skutku číslo 1/ boli vypočutí aj ďalší v tom čase policajti pracujúci na vyšetrovaní
danej veci a to xxxxxxx a xxxxxxxxxx. Ani jeden z týchto svedkov nemal konkrétne
poznatky o akomkoľvek úplatku, ani jeden zo svedkov však nespochybnil, že v predmetnej
veci podľa ich úsudku mal byť stíhaný aj konateľ spoločnosti xxxxxxx (už spomínaná
„prietoková“ firma) xxxxxxxx. Napriek tejto skutočnosti a napriek tomu, že xxxxxxxx sa
v rámci už spomenutej výpovede ku skutku v podstate doznal, sa stalo, že xxxxxx medzi
obvinenými nefiguroval. Pokiaľ ide o vysvetlenia zo strany obžalovaného, prečo je to tak,
 12 sp. zn. 7T/5/2021

tento sa im v danom čase v podstate vyhýbal, pričom za zmienku v každom prípade stojí tá
okolnosť, že podľa vyjadrenia svedka xxxxxxx - vyšetrovateľa, ktorí pokračoval vo
vyšetrovaní vyššie uvedeného skutku - tento na hard disku „po obžalovanom“ našiel rôzne
súbory súvisiace s vecou, okrem iného aj pracovnú verziu materiálu (uznesenia), kde medzi
obvinenými figuroval aj xxxxxx, pričom táto okolnosť je súladná s pôvodnou výpoveďou
obžalovaného z mája roku 2021. V každom prípade obidvaja títo svedkovia hovorili o tom, že
predmetná vec podozrenia podvodov s DPH zo strany ich nadriadených bola dôsledne
sledovaná, nakoľko v nej vystupoval príbuzný politicky exponovanej osoby. Svedok xxxxxx
naviac ešte potvrdil, že viezol xxxxxxx do Košíc na stretnutie so xxxxxx, čo sa jemu nepáčilo
a ohradil sa, na čo ho s takým človekom zoznamuje.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka xxxxxx, tento tak isto uviedol, že ku dvom skutkom,
ktoré sú predmetom obžaloby a predmetom tohto konania, teda k tomu, že by pán xxxxxxx
mal alebo nemal zobrať nejaké peniaze, nevie uviesť nič. Spomenul však, že obžalovaný mu
hovoril o tom, že je na neho vyvíjaný nátlak zo strany prokurátorov Úradu špeciálnej
prokuratúry konkrétne pánov xxxxxxx a xxxxxx  smerujúci k dosiahnutiu jeho priznania,
pričom obžalovaný mu hovoril, prečo sa týchto skutkov on nemohol dopustiť a hovoril mu,
ako to malo byť. Ako vysvetlenie tento svedok poskytol fakt, že k nezadržaniu páchateľov
„ekonomického“ skutku uvedeného v bode číslo 2/ dal pokyn prokurátora xxxxxxx. Pokiaľ
ide o prvý skutok, podľa vedomosti tohto svedka úplatok mal byť údajne za to, že nebude
obvinený xxxxxxx, on však od počiatku mal informácie, že v tej dobe mal byť vydaný pokyn
dozorujúcou prokurátorkou, aby sa už neobviňovali ďalšie osoby. V ďalšom tento svedok
hovoril predovšetkým o súkromných stretnutiach rôznych osôb pred zadržaním niektorých
z nich a spomenul že xxxxxxx hovoril, že je na neho vyvíjaný nátlak, že musí spolupracovať
a musí im „dať nejaké veci ako svoju spoluprácu“ Prokurátori mu mali povedať, že „ak nič
nevie, má aspoň potvrdzovať to, čo hovorí xxxxxx“.

Za dôležitú skutočnosť tento svedok považoval to, že po zadržaní xxxxxxx získal

informáciu o tom, že zo spisového materiálu xxxxxxx pred podaním návrhu na jeho väzobné
stíhanie bol zo spisu vybratý listinný dôkaz, ktorý pochádzal z iného trestného konania
pričom išlo o dôkaz – výsluch pána xxxxxxxx, kde ku skutku úplatku 200.000,- € vypovedal
tak, že tieto peniaze prevzal priamo on od pána xxxxxxx a  pána xxxxxxx vtedy nijako
nespomína. Podľa názoru tohto svedka xxxxxxxx bol ten, ktorý navádzal xxxxxxx na
spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkov xxxxxxx a xxxxxxx samosudca

z vlastnej iniciatívy pristúpil ku konfrontácii týchto dvoch svedkov - najmä v súvislosti
s tvrdením svedka xxxxxxx smerujúcim k tomu, že xxxxxxx mali prokurátori povedať, že
„ak nič nevie má aspoň potvrdzovať to, čo hovorí xxxxxxxx“. Svedok xxxxxxxx
nespochybnil stretnutie, o ktorom hovoril svedok xxxxxx v dome na xxxxxx, v ktorom sa
v tom čase nachádzal otec xxxxxxx, poprel však, že by ktokoľvek z prokurátorov či iný
subjekt vyvíjal na neho akýkoľvek nátlak, všetko urobil z vlastnej iniciatívy. Tiež však
pripustil, že od xxxxxxx chcel, aby mu pripomenul niektoré informácie a fakty, nakoľko si už
presne nespomínal (viackrát zdôraznil, že bol súčasťou viacerých korupčných konaní a presné
detaily aj z tohto dôvodu si už nepamätá).

Zo svedeckých výpovedí možno ešte spomenúť výpovede svedkov vyšetrovateľa

xxxxxx a viacerých osôb menovaných v bode 2/ tohto rozsudku, ktorí potvrdili v zásade
nikým nespochybňovanú vec. Do „kauzy xxxxxx“ (tu išlo o podvody s DPH súvisiace
 13 sp. zn. 7T/5/2021

s pohonnými látkami, s ktorými obchodoval i už spomínaný svedok xxxxxx) v zmysle

vybavovania takého či onakého postupu nikto nezasahoval a nebolo sporu ani o tom, že
štvorica v skutku vymenovaných osôb sa vyzbierala po 50.000,- € na to, aby voči obvineným
nebolo postupované invazívne a nebola im obmedzená osobná sloboda, i keď podľa výpovede
niektorých svedkov im bolo sľubované viac – aj upustenie od trestného stíhania vo veci.

Výpoveď svedka xxxxxxx mala vskutku len doplňujúci charakter a možno

konštatovať, že v úvahách súdu nezohrala v podstate žiadnu úlohu. Ide o klasický dôkaz tzv.
z druhej ruky (tzv. hearsay evidence a priori v slovenskom právnom poriadku síce vylúčený
nie je, pri jeho hodnotení je však potrebné byť maximálne opatrný a v žiadnom prípade na
takomto type dôkazu nie je možné výhradne založiť žiadny voči obvinenej osobe negatívny
výrok), kedy xxxxxxxx relevantné fakty počul v rámci rôznych rozhovorov. Teda možno
uviesť, že svedok mal byť svedkom rozhovorov, v rámci ktorých odznelo, že sa jednoducho
vybavovalo, aby xxxxxxx nebol obvinený a aby v rámci kauzy xxxxxxx nebolo pristúpené k
rôznym invazívnym úkonom zo strany polície. Svedok bol účastný rozhovorov, v rámci
ktorých bola v prvom prípade reč o 50.000,- € a v druhom o 200.000,- €. Svedok potvrdil i tú
skutočnosť, že xxxxxxxx vozieval autom a viezol ho aj do hotela xxxxxx.

Ku skutku 2/ vypovedal i svedok xxxxxxxx a to dňa 27.01.2021 v rámci prípravného

konania, pričom výpoveď tohto svedka bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, nakoľko tento
svedok v priebehu trestného konania zomrel. V zásade však tento svedok len potvrdil to, čo
inak nebolo sporné, že v predmetnej veci sa malo vyzbierať po 50.000,- € za to, že nebudú
vykonávané žiadne zaisťovacie úkony a ani domové prehliadky voči osobám ktorých mená sú
uvedené v skutkovej vete. V súvislosti s touto vecou ho kontaktoval xxxxxxx, pričom tento
uvádzal, že osobám, ktoré sa vyzbierajú bude cez vyšetrovateľa finančnej polície postupne
zastavené trestné stíhanie, ak je to nepôjde tak sa na Generálnej prokuratúre sa „vybaví §
363“. Spolu 200.000,- € teda tento svedok odovzdal xxxxxxx.

Tieto pre skutok zásadné okolnosti nespochybňoval a ani svedok xxxxxxx, akurát
podľa jeho verzie udalosti to mal byť xxxxxxx, ktorý mal žiadať o informácie, či sa voči
vyššie uvádzaným šiestim osobám majú vykonávať invazívne úkony. On sa o tejto veci
rozprával s xxxxxxxx, ktorý mu následne dal vedieť, že je možné, aby tam nebola represívna
zložka a uviedol, že za jednu osobu by bolo z ich strany očakávaných 50.000,- €. On toto
tlmočil xxxxxxxx ktorý mu uviedol, že je to odsúhlasené a uviedol, že len dvaja ľudia
odskakujú od toho, aby dali po 50.000,- €. xxxxxx takto vyzbieral 200.000,- € a odovzdal
čiernu športovú tašku s peniazmi svedkovi xxxxxxx, ktoré peniaze on chcel odovzdať
xxxxxxx. Ten však uviedol, že na to teraz nemá čas a aby to riešil s pánom xxxxxx. Preto
svedok potom zavolal jemu a cestou z Bratislavy sa u neho zastavil vo Vajnoroch, keď bol
pán xxxxxxx vonku – uvádzal, že bol vonku aj s deťmi - vybral z auta tašku s peniazmi
a odovzdal mu ju. Tento svedok však poprel, že by z odovzdania týchto peňazí mal on osobne
akýkoľvek prospech, poprel teda, že by mu mala byť odovzdaná 1/3 z týchto peňazí.
Nepochyboval o tom, že xxxxxxx vedel, s akou vecou a ako odovzdávané peniaze súvisia.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného v rámci dokazovania v tejto veci súd vykonal dôkazy
čítaním podstatného obsahu viacerých listín sprevádzajúcich vývoj s úplatkami súvisiacich
konaní (uznesenia o začatí trestného stíhania, vznesení obvinenia a pod.) zápisníc
o výpovediach svedkov žurnalizovaných dnes v rámci iných konaní, pričom súd
s vysvetlením, ktoré je uvedené vyššie, dôkazné návrhy zamerané na skúmanie genézy
postojov jednotlivých vypovedajúcich vo všetkých prípadoch akceptoval. Vyhodnotenie
 14 sp. zn. 7T/5/2021

dokumentovaného aj v iných veciach však nijakým spôsobom nenarušilo záver súdu, že

v tejto veci ohľadne dôkaznej situácie ide o vskutku ničím neprerušovanú a súvislú niť
dôkazov, ktorých vyhodnotenie môže mať len jediný záver – uznanie viny obžalovaného
v zásade za akceptovania tých skutkových a sčasti i právnych tvrdení, ktoré uvádza (a v
zásade aj správne zdôvodňuje) v obžalobe prokurátor. Nič nenasvedčuje tomu, že by v tejto
veci priami svedkovia – osoby priznávajúce sa k vlastnej trestnej činnosti a usvedčujúce
v tejto veci obžalovaného, mali voči nemu akúkoľvek malígnu motiváciu smerujúcu k jeho
bezdôvodnému „namočeniu“ do protiprávnej schémy konaní, pričom súd v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku už nepovažuje za potrebné podrobne rozoberať dnes už
notoricky známu judikatúru Ústavného súdu SR i ESĽP týkajúcu sa relevantnosti a významu
výpovedí osôb, ktoré sa rozhodli spolupracovať s políciou a usvedčujú aj ostatných
páchateľov.

Pokiaľ ide o ďalšie návrhy zo strany obhajoby – výsluchy viacerých svedkov, súd
uvádza, že výpovede svedkov xxxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxx, xxxxxxxx ani xxxxxx nie sú
výpoveďami, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli zasiahnuť do objektivizácie skutkového
deja, ako bol učinený v rámci tohto rozsudku, resp. ide o výpovede, ktorých obsah je možné s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou doslova predikovať (vskutku nemožno
predpokladať, že by xxxxxxx potvrdil okolnosti uvádzané xxxxxx, že to bol on, ktorý ho do
skutku uvedeného v bode číslo 1 zaangažoval, pričom táto okolnosť majúc na zreteli
totožnosť skutku ani nie je významná). Výpovede ostatných menovaných svedkov súvisia
s pre prípad okrajovými okolnosťami, ktoré v zásade ani nie sú spochybňované (nik netvrdí,
že do nezávislosti napr. v tejto veci neobvinených policajtov bolo zasahované) a skúmanie
toho, či prokurátor xxxxxx na svedka xxxxxxx kričal alebo nie za akceptovania výpovede
tohto svedka nijak nenaznačujúceho vedomosti o podstatných okolnostiach o dvoch skutkoch,
ktoré sa v tejto veci skúmajú, súd vyhodnotil ako pre podstatu veci irelevantné, pričom dôvod
nepredlžovania dokazovania skúmaním ďalších okolností vyplynie i z analytickej časti
odôvodnenia tohto rozsudku.

***

V zásade teda základnou výzvou tohto konania bolo posúdenie vierohodnosti

v podstate troch verzií priebehu udalostí, ktoré jedine teoreticky i prakticky prichádzajú do
úvahy – prvou je, že „príbeh prezentovaný hlavne svedkami xxxxxx a xxxxxx, sčasti xxxxxx
je úplne vymyslený a nič také sa nestalo“, druhou je „trochu sa to stalo, ale peniaze neboli
v množstvách ako sa v obžalobe uvádza a nebolo zrejmé, za čo sú“, a treťou verziou je, že
„príbeh sa vo vzťahu k obžalovanému stal tak ako ho opisujú vyššie spomenutí a priznávajúci
sa svedkovia (tu však nemôže ujsť pozornosti, že títo svoju participáciu buď na delení týchto
peňazí alebo spôsobe i miesta odovzdania neopisujú vždy a vo všetkých detailoch identicky,
trestnoprávne postihnuteľnú participáciu však nespochybňujú)“.

V rámci vysvetlenia svojho stanoviska súd bude vychádzať zo štruktúry opisu svojho
uvažovania, ako ho prezentoval pri ústnom odôvodnení rozsudku, ktoré prioritne zameral na
vysvetlenia adresované „na pochopenie“ obžalovanému, i keď tento sa vyhlásenia rozsudku
nezúčastnil.

Samosudca nielen v tejto, ale i v iných veciach si vie predstaviť, že sa niekto

v priebehu trestného stíhania prizná k tomu, čo nespáchal. Dôvody takéhoto kroku môžu byť
rôzne – podozrivý sa prizná z dôvodu, že jednoducho „chce mať pokoj“, podozrivý podľahne
 15 sp. zn. 7T/5/2021

nátlaku vyšetrujúcich orgánov, ktoré „chcú vykázať úspešný príbeh vyšetrovania postihujúci
tie najvyššie miesta“, podozrivý je v zlej psychickej kondícii, v zlom psychickom stave.
Prípadné nepravdivé alebo vynútené priznania sú síce v kriminalistickej praxi výnimočné, nie
sú však a priori vylúčené a stávajú sa. V súvislosti s čiastočným priznaním sa obvineného
v rámci prípravného konania preto toto súd mal neustále na pamäti a neustále konfrontoval
všetko zistené s tým, či naozaj príbeh ako ho prezentoval obžalovaný v máji roku 2021 nie je
príbehom úplne vymysleným alebo „vynúteným“ od úplne nevinného človeka. Záver súdu je
jednoznačný. Tento príbeh z hľadiska podstaty skúmaného (nátlak, prípadne v podstate veci
nepravdivé „uľavenie si“ aspoň čiastočným, hoci vskutku v detailoch ťažko uveriteľným
priznaním sa) takéto znaky ani v náznakoch nevykazuje a podstatné udalosti súvisiace s
presunom peňazí prebehli tak ako ich uvádzajú jednotliví svedkovia.

Podľa názoru súdu tento príbeh reflektujúc dôkaznú situáciu prezentovanú v tomto
konaní teda vyzerá nasledovne:

Bod 1/

Prokurátor, ktorý sa samozrejme môže mýliť a môže neuniesť dôkazné bremeno, tvrdí,
že sa odovzdali peniaze, ktoré kvalifikuje ako úplatok, na jar roku 2016. Podľa jeho názoru
má dávať osoba menom xxxxxxx, ktorej sa tento rozsudok v zmysle odsúdenia netýka, za
„vybavenie veci xxxxxxxx“ xxxxxxx 50.000,- €. Tieto peniaze sú určené pre neho a pre
obžalovaného, pričom xxxxxx následne dáva obžalovanému 25.000,- €. Tomuto má
predchádzať stretnutie u xxxxxxx v sídle jeho firmy v hoteli xxxxxx, kde sa mali zísť
nasledovné osoby – xxxxxxxx, xxxxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxxx a xxxxxxx ako vtedajší
vyšetrovateľ veci xxxxxxxx. Témou tohto stretnutia, ktoré malo byť dopredu zorganizované,
bolo to, či má byť xxxxxxx obvinený alebo nie. Výsledkom je nasledovný stav – „pracovne“
xxxxxxx obvinený je (viď výpoveď svedka xxxxxxxx), v skutočnosti však obvinený nie je
(viď čítané uznesenia z čísiel listov 1095 a nasledujúcich zo 07.11. až 04.12.2016, kde meno
xxxxxxx medzi obvinenými nefiguruje. Toto sa prokurátor dozvedel z listín a ohľadne
podstaty trestnoprávneho rozmeru veci od svedkov.

Tu teda medzi jednoznačne overiteľné fakty, čiže fakty zachytené ľudským faktorom
neovplyvniteľnými nosičmi (listiny kamerové záznamy a pod.) možno zaradiť len to, že
xxxxxxx za ekonomickú trestnú činnosť bolo vznesené obvinenie až v roku 2020
vyšetrovateľom xxxxxxxx (ide o uznesenie z 01.11.2020 z čísiel listov 1002 a nasledujúce),
predtým nie.

Bod 2/

Pred dňom 21.09.2017 (doručovanie uznesení obvineným xxxxxx) podľa prokurátora

malo dôjsť k toku peňazí, ktorý je už vyššie opísaný, pričom v konečnom dôsledku xxxxxxxx
preberá vyzbierané peniaze od xxxxxxxx a dáva ich obžalovanému xxxxxxx. Malo ísť
o 200.000,- € a peniaze mali byť v bankovkách nižšej nominálnej hodnoty a uložené v čiernej
športovej taške. Aj tu trestnoprávny rozmer veci dedukuje z obsahu svedeckých výpovedí

Tu je overiteľné v zmysle ako je uvedené vyššie jedine to, že vyššie uvedeným

osobám bolo vznesené obvinenie dňa 21.09.2017 a to, že vec nebola realizovaná väzobne
a neboli vykonané ani ďalšie invazívne úkony zo strany polície, teda domové prehliadky
a pod.
 16 sp. zn. 7T/5/2021

Je teda potrebné zdôrazniť, že všetky ostatné fakty, s ktorými pracuje prokurátor

v obžalobe pochádzajú výhradne z úst svedkov, obvinených teda „z úst ľudí“. Výpovede ľudí,
či už obvinených alebo svedkov sú nezastupiteľnými dôkaznými prostriedkami, pričom
ľudské bytosti vo svojich výpovediach referujú o tom, čo vnímajú svojimi zmyslami. Niet
sporu, že ľudské bytosti môžu hovoriť pravdu a môžu tiež klamať – vo všetkom, prípadne vo
vybraných detailoch. Môžu tiež mylne uvádzať okolnosti. , na ktoré si buď nespomínajú
alebo ich pamäťová stopa je chybná bez toho, aby za chybným referovaním o prežitých
udalostiach bol úmysel. Niet sporu ani o tom, že vo všeobecnosti indikátormi vierohodnosti
každej výpovede sú jej konzistentnosť/inkonzistentnosť – najmä vo vzťahu k vývoju
postojov, logickosť/alogickosť, uvádzanie rôznych periférnych detailov/všeobecný
a schematický opis situácie, presvedčivá/nepresvedčivá neverbalita (pri hodnotení tohto typu
prejavov je namieste veľká opatrnosť) a pod. Celý príbeh je tu teda vystavaný na výpovediach
svedkov, ktorých mená sú uvedené vyššie, pričom je už na prvý pohľad zrejmé, že
prezentácia pre vec relevantných faktov zo strany vypovedajúcich (obvinený, obžalovaný,
svedkovia) nie je jednotná a v popise situácií možno nájsť viacero zásadných, podstatných či
menej podstatných alebo čiastočných rozporov.

V zásade však do schémy ohľadne rozporov podstatného významu možno postaviť

doslova proti sebe dve verzie priebehu udalosti – jedna je verzia (resp. dve verzie)
obžalovaného (nič som neurobil, resp. „trochu som niečo zlé urobil“) a druhá je verzia vo veci
vypočutých svedkov, ktorí buď priamo alebo nepriamo popisujú zavinenie obžalovaného
xxxxxxxx.

V rámci posledne prezentovanej aktuálnej verzie obrany obžalovaného xxxxxxx vo

veci vypovedajúci svedkovia, ktorí ho usvedčujú, klamú jednoducho vo všetkom. Príbeh je
teda podľa neho vymyslený. Čiže v prvom prípade nebolo odovzdaných 50.000,-  €, táto
suma následne nebola rozdelená na polovice a nebolo ani stretnutie v hoteli xxxxxx.
V druhom prípade nebolo odovzdaných 200.000,- €, xxxxxxx nikomu nič nedal a so
xxxxxxxx si nikto nič nedelil, resp. obžalovaný ničoho takéhoto svedkom nebol.

Tu je potrebné zdôrazniť, že nie je možné spochybniť nasledovné skutočnosti – hotel

xxxxx v Bratislave na Bajkalskej ulici existuje, má v ňom priestory firma xxxxxx, ktorá patrí
do portfólia aktivít xxxxxx a tieto priestory pozostávajú z dvoch kancelárií, z ktorých prvá
pripomína rokovaciu miestnosť, sú na štvrtom poschodí napravo od výťahu a do tohto
priestoru sa vchádza „cez kartičku“, rovnako existuje na prechodný pobyt určený jednoizbový
byt xxxxxxx v Bratislave. Tieto tvrdenia faktov nikto nespochybňuje, všetko ostatné
súvisiace s tým, čo sa tu malo udiať/neudiať spochybňované je - teda podľa poslednej verzie
obžalovaného a verzií xxxxxxx a xxxxxxxx je príbeh v súvislosti s nimi vymyslený úplne.
Inak povedané vymýšľajú si xxxxxxx, xxxxxxx, xxxxxxx a za neinvazívne úkony v kauze
xxxxxxx nebolo treba nič platiť, lebo ani neboli plánované.

Tu je možné skonštatovať, že tak ako každý román ako fiktívny a vymyslený príbeh,
aj každý vymyslený príbeh zo strany iných ľudí než spisovateľov musí mať svojho autora.
Autori klamstva a neprávd môžu byť len tí, ktorí klamstvo a nepravdy prezentujú. Klamstvo
si môžu vymyslieť sami alebo na prezentovanie klamstiev môžu byť niekým nahovorení
(klamú na objednávku). Iný scenár (napr. „zle si to pamätajú“) tu z hľadiska podstaty obsahu
toho, o čom „usvedčujúci“ i „neusvedčujúci“ svedkovia vypovedajú, s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou, neprichádza do úvahy.
 17 sp. zn. 7T/5/2021

Ak si ilustračne prvý scenár nazveme ako scenár „A“ (klamú svedkovia „sami od
seba“), je potrebné opätovne zdôrazniť, že po príbehoch opisovaných viacerými svedkami
nie sú žiadne hmatateľné a kontrolovateľné, ľudským faktorom nedeformovateľné stopy – už
spomínané nahrávky kamerové záznamy, odtlačky prstov a pod. Niet teda ničoho hmatateľne
overiteľného, čo by dôvodilo obavu potenciálne vymýšľajúcich si, že sa aj na tieto ďalšie
príbehy trestnej činnosti (priznávajú sa aj inde) príde. Súd teda konštatuje, že sa jednoducho
priznávajú napriek nedostatku stôp, ktorých objavenie objektívne hrozí.

O týchto príbehoch svedkovia rozprávajú a angažujú do nich trestnoprávne

postihnuteľným spôsobom seba, vysoké sumy i ďalšie osoby. Na otázku prečo, obhajoba
odpovedá – lebo chcú mať výhody. V tomto prípade je však nad mieru jasné, že keby nič
nepovedali, nič zlé by sa ani o nich nikto nedozvedel. Takýto druh dovtedy skrytých skutkov
teda určite nie je z portfólia tých, u ktorých by sa o skutkoch vypovedajúci mohli obávať, že
sa práve na tieto ich protiprávne skutky príde. Je teda namieste otázka – „stojí im to za to?
(veď „usvedčujú aj inde“). Odpoveď môže byť aj tu „áno“ – napríklad sa chcú pomstiť
xxxxxxxx, xxxxxxxx, xxxxxxx a spol., chcú nepravdami zobchodovať zníženie trestu, ktorý
im aj tak hrozí za iné skutky, lebo „usvedčení je zatiaľ málo“...

Ak si ilustračne druhý scenár nazveme scenárom „B“, teda, že autori klamstiev sú iné
osoby než osoby vypovedajúce a oni len reprodukujú to, čo im bolo nahovorené, musia
existovať objednávatelia takéhoto klamstva. Ak si opäť položíme otázku kto môže byť
takýmto objednávateľom, odpoveď je relatívne jednoduchá – musia to byť osoby, ktoré sa
buď chcú pomstiť alebo osoby, ktoré chcú jednoducho „zožať slávu“. Buď teda
„pomstychtivé osoby z úzadia“ (nič neevokuje existenciu takýchto osôb) alebo premotivovaní
policajti prípadne prokurátori, ktorí vo „svätom boji proti korupcii“ (výraz, ktorý použil
obžalovaný vo svojom prečítanom vyjadrení) sa neštítia klamstiev a doslova podlých
spôsobov usvedčovania nevinných. Za takejto situácie si tieto premotivované osoby musia
príbeh vymyslieť, rozhodnúť sa, že „ideme našiť niečo práve na xxxxxx, xxxxxxx a pod.“
a tiež presvedčiť v tomto prípade minimálne xxxxxxx, xxxxxxx a xxxxxx (ale i svedkov
xxxxxx a xxxxxxx a spol.), aby sami seba usvedčovali a ku svojim hriechom pridali ďalšie –
mimochodom hriechy, o ktorých doteraz neboli žiadne stopy a ani náznaky, že by existovali.

Súd nemusí obzvlášť obsiahlo zdôrazňovať, že teoreticky síce ide o prípustnú, ale
v tomto prípade priam o absurdnú predstavu – tak pokiaľ ide o scenár A , ako aj o scenár B.
Okrem logiky vyhodnocovania dôkazov o tomto hovoria aj nasledovné fakty.

Svedkovia xxxxxxx a xxxxxxx v zápale prípadného boja proti xxxxxxx, xxxxxx

a ostatným osobám nehovoria, že boli len nosiči úplatkov, hoci by bez rizika, že sa na to
príde, mohli. Jednoznačne trestnoprávne postihnuteľným spôsobom angažujú do príbehu aj
seba.

Ak má platiť obžalovaným xxxxxxx naposledy prezentovaný tlak prokurátorov

zameraný na „vyššie, vyššie“ (... chceme počuť o vyššie postavených osobách, obviňujte
takéto osoby ...), xxxxxxx ani xxxxxxx nejdú podľa takéhoto scenára a angažujú do veci
predovšetkým „obyčajného vyšetrovateľa xxxxxx“, ktorý z hľadiska hierarchie požadovanú
pozíciu nezastáva, a napr. xxxxxxx a xxxxxxx (xxxxxx možno charakterizovať ako politicky
výrazne exponovanú osobu) xxxxxxx opisuje len ako zadanú úlohu vysvetľujúcich lobistov,
ktorých do korupčnej schémy nezaraďuje trestnoprávne postihnuteľným spôsobom (nie oni
 18 sp. zn. 7T/5/2021

majú dávať úplatok), hoci by – v prípade pripustenia scenára A alebo B – mohol a mohol by
si tak v zmysle obhajobou prezentovaného obchodovania so spravodlivosťou pomôcť viac.

Príbeh opísaný v bode 1/ skutku je, okrem iného, zasadený do priestorov hotela
xxxxxxx, pričom nič nenaznačuje, že by ktokoľvek z potenciálne klamúcich mal mať
vedomosť o tom, že tam sídlia nejaké firmy či už xxxxxx alebo xxxxxxx resp. ako tieto
priestory vyzerajú. xxxxxxxxx tam podľa žiadnej z prezentovaných verzií predtým
v priestoroch firmy ani v hoteli xxxxxx nebol a napriek tomu opísal priestory v podstatných
rysoch zhodne s tým ako to popisovali xxxxxxx a xxxxxx – vrátane vstupu do priestorov
výťahom, pokračovanie po vystúpení napravo“ a pod.

Príbeh opísaný v bode 2/ skutku je v súlade s tým, ako zbierku peňazí popisujú vo
veci vyššie uvedené osoby, pričom o zbierke týchto osôb svedkovia xxxxxxxx a
xxxxxxx nemali odkiaľ vedieť. Pritom (podobne ako pri opise kancelárskych priestorov
vyššie uvedení svedkovia) tieto osoby resp. vyššie popísaná skupina osôb nemá žiadny dôvod
klamať a bez akéhokoľvek pre nich zvýhodňujúceho dôvodu tvrdí, že niekomu odovzdali
50.000,- €, nespochybňujúc fakt, že išlo o úplatok.

Nie bez povšimnutia môže ostať chronológia vývoja postojov obžalovaného xxxxxx -

teda nie bez povšimnutia môže ostať fakt, že z prípravného konania existuje výpoveď,
v ktorej sa v podstate doznáva – i keď spôsobom, ktorý doslova natíska mnohé otázky (napr.
ako sa dá veriť tomu, že niekto dostane peniaze nie v malých sumách a nevie za čo).
Mimochodom, ak aj pripustíme nátlak na v tom čase obvineného, otázkou ostáva, prečo tento
nátlak nebol úspešný absolútne a úspešne mu nevložili do úst rovnakú verziu ako produkoval
xxxxxxxx, xxxxxxx, xxxxxxxx i xxxxxxxx.
.
Pokiaľ ide o nátlak či presviedčanie, paradoxne ho vylučuje sám obžalovaný, ktorý
predkladá súdu lekárske správy z jeho vyšetrení z čias kedy bol hospitalizovaný vo
väzenských zdravotníckych zariadeniach. Je potrebné uviesť, že tam ani v rámci časti
diagnózy opierajúcej sa o subjektívne uvádzané údaje (diagnózy v lekárskych správach sa
obvykle štrukturujú ako „subjektívne“, kde sa jednoducho prerozprávajú údaje uvádzané
pacientom a „objektívne“, kde sa uvedú výsledky vyšetrení), nič o nátlaku a z neho
vyplývajúcich klamstiev nie je. Naopak, v lekárskych správach sa (okrem popisu
„objektívne“) uvádza „…mám sa dlhodobo zle, ťažko sa mi znáša väzba... viete, hlúposť som
spravil, teraz budú moje deti a rodina za to trpieť, snažím sa teraz spolupracovať, aby som to
teraz čo najlepšie vyriešil (24.03.2021) ... vypovedal som proti niekomu, nie je to jednoduché
znášať (23.04.2021) ... nadobúda dojem, že je chorý ... vyčíta si, čo spôsobil, že manželke,
ktorá je svätica ublížil, je postavená mimo služby, majú dve deti... nevie prečo takto konal,
takto klamal (prepúšťacia správa zo dňa 05.05.2021 – teda aj v tomto prípade z obdobia pred
jeho čiastočným priznaním sa pri výsluchu dňa 25.05.2021, teda z času, kedy ešte vinu
popieral absolútne).

Nemožno nespomenúť i fakt, že za danej situácie paradoxne vyznieva aj obhajobou

deklarovaná snaha o uzavretie dohody o vine a treste desať dní pred začatím hlavného
pojednávania (viď. obhajobou nenapadnuté vyjadrenie prokurátora z úvodu hlavného
pojednávania). K tomuto však súd uvádza, že postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti
pokiaľ ide o eventuálne odklony od trestného stíhania alebo prezentovanie takýchto snáh ani
v tejto veci pre súd nezohráva žiadnu úlohu (nepriznanie sa nijak nemôže byť vyhodnotené
v neprospech obvineného) a tento odsek je súčasťou odôvodnenia len z dôvodu vysvetlenia
 19 sp. zn. 7T/5/2021

faktu, že súd – síce si uvedomujúc diskomfort vo väzbe dokonca možno v tomto prípade nad
rámec požadovaných obmedzení – neuveril verzii o neprimeranom nátlaku na obvineného.
(Inak, samozrejme, už z významu termínu „dohoda“ možno dovodiť, že „dohadovanie sa
o takých či onakých výhodách v prípade priznania sa“, je legálnou, legitímnou
i proporcionálnou súčasťou vyjednávania o spôsobe skončenia veci a tak je to vo všetkých
krajinách, ktoré „plea bargaining – v priebehovom tvare doslova vyjednávanie o vine –
zaviedli do svojho právneho poriadku ako súčasť výkonu spravodlivosti.)

Samozrejme, až absurdne vyznieva to, že by autorom obsahu nákresu, ktorý zhodou

okolností je súladný s realitou a aj autorom nápadu s nákresom je sám obžalovaný, nebol sám
obžalovaný xxxxxx – ak by sám v tej kancelárii nebol, ťažko vysvetliť fakt, že nielenže vedel,
kto kde sedel, ale aj v najdôležitejších rysoch správne popisuje usporiadanie priestoru, kde
k stretnutiu došlo. Rovnako nič nenasvedčuje tomu, že by o usporiadaní relevantného
priestoru stretnutia mal informácie napríklad prokurátor, vyšetrovateľ alebo tzv. operatívci pri
eventuálnom klamaní v rámci už spomínaného „svätého boja proti korupcii“ v rámci scenára
„B“.

Ako už bolo uvedené, niet sporu, že vo výpovediach jednotlivých svedkov sú isté

rozpory a možno konštatovať, že vskutku nie okrajová časť dokazovania bola venovaná
vysvetľovaniu rozporov resp. vývoju chronológie postojov vypovedajúcich. Súd v konečnom
dôsledku všetky vysvetlenia považoval za akceptovateľné, je teda možné uviesť, že súd
považoval za logicky vysvetliteľné všetky nezrovnalosti.

Ako príklad je možné uviesť dôveryhodnosť vysvetlenia toho, prečo spočiatku trestné
oznámenie podávajúci xxxxxxxx nehovorí v súvislosti s prejednávanou vecou o obžalovanom
xxxxxxx. Spočiatku (niekoľko dní) mal totiž na pamäti v podstate vyhrážky xxxxxxx, ktoré
predniesol pri ich poslednom vzájomnom stretnutí a ktoré smerovali k tomu, že „pokiaľ
nebude riešiť situáciu tak, že jeho (xxxxxxxx) z veci nevynechá, lebo podľa jeho názoru
všetko treba tlačiť na xxxxxx a xxxxxx , tak on od nich príkazy nedostával, ale to, čo oni mne
povedali, všetko som ja riešil s ním a následne on (xxxxxx) bude tvrdiť, že tieto veci som ja
nariaďoval, ja organizoval a ich z týchto vecí ako organizátorov z toho vynechá“ (údaje
v zátvorke do citácie doplnené samosudcom v zmysle významu hovoreného). Až neskôr sa
potom rozhodol povedať celú pravdu, nakoľko „sa zorientoval“... vec komplexne vyhodnotil
a rozhodol sa, že „jediná možnosť preňho je postupovať čisto len tým, že bude vypovedať
pravdivo vo všetkých veciach“. K tomuto je možné dodať, že krytie rôznych osôb v rôznych
fázach trestného konania a z rôznych dôvodov, banalizovanie prípadne nespomenutie ich
participácie na rôznych konaniach nie je v kriminalistickej praxi ničím neobvyklým
a v žiadnom prípade automaticky nediskriminuje dôkazný prostriedok výpovede svedka ako
taký – samozrejme, aj tu genézu postojov je potrebné vyhodnocovať a to obzvlášť opatrne
majúc na pamäti základné zásady trestného konania vrátane zásady „v pochybnostiach
v prospech obvinených“. Súd tak v tomto prípade učinil a dospel k záveru, že ani po
konfrontácii svedka xxxxxxxxx s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, ani po konfrontácii so
svedkom xxxxxxxx sa názor súdu o vierohodnosti tohto svedka ohľadne pre vec podstatných
údajov nezmenil.

Rovnako súd po konfrontáciách s predchádzajúcimi výpoveďami nezmenil názor ani

pokiaľ ide o dôveryhodnosť základných a pre vec podstatných informácií od svedka xxxxxxx,
pričom aj v komplexe možno tvrdiť už viackrát uvedené, že ohľadne niektorých detailov
existovali rozpory v rámci jednotlivých prezentácií zažitého. Okrem už spomenutého
 20 sp. zn. 7T/5/2021

nespomenutia xxxxxx xxxxxxxx v začiatkoch trestného konania možno ešte spomenúť

nejednotnosť informácií, či bolo do bytu xxxxxxxx prinesených 200.000,- € alebo dve tretiny
z tejto sumy, presné/menej presné (len všeobecne mestom) označené miesto odovzdania
25.000,- € a rozdielnosť informácií ohľadne toho, či zo skutku 2/ mal v konečnom dôsledku
finančný prospech (1/3 zo sumy 200.000,- €) aj xxxxxxx. Tu je potrebné spomenúť, že tak
v prípade xxxxxxxx ako aj v prípade xxxxxxxxx preukázateľne nejde o jediné výpovede ku
korupčnej trestnej činnosti a obidvaja svedkovia vypovedajú doslova k desiatkam rôznych
podozrivých konaní. Za danej situácie pamäťová stopa z viacerých podobných konaní
a zážitkov z objektívnych príčin nemusí byť aj v detailoch presne odrážajúca miesta alebo
„počty“ konaní, prípadne iné detaily. Pokaľ ide o delenie na tretiny, súd nemal pochybnosti,
že obžalovaný si z posledného stretnutia odniesol dve tretiny a to, či tretinu dal alebo nedal
xxxxxxxxx bolo tu z pohľadu právneho irelevantné (viď ďalej).

Čo je však najdôležitejšie, všetky vyššie uvedené dotazované osoby, ktorým súd v pre
vec podstatných veciach v tomto konaní uveril, vysvetlenia niektorých nie vždy rovnako
popísaných detailov v rovine verbálnej i neverbálnej „ustáli“ a požadované bolo podľa názoru
súdu v rámci dokazovania v tejto veci vysvetlené logickým spôsobom. Možno naozaj len na
margo dodať, že práve vždy rovnaké a vo všetkých detailoch absolútne súladné
„verklíkovanie“ prežitých udalostí všetkými rovnako je dôvodom na zamyslenie sa, či nejde
o výpovede „naučené“ a dopredu pripravené. Naopak – bol to práve obžalovaný, ktorý
v mnohých smeroch priam učebnicovo indikoval účelovosť svojich obhajobných tvrdení,
pričom súd jeho interpretáciu zažitého ako komplex (vrátane tvrdení o nátlaku) považoval a
vyhodnotil ako interpretáciu nevierohodnú. Nevierohodnosť existencie nátlaku okrem už
spomenutého evokuje aj obsah naozaj podrobnej konfrontácie vykonanej dňa 05.08.2021 (č.l.
319 až 340), v rámci ktorej obžalovaný opätovne popisuje stretnutie v hoteli xxxxxx v súlade
s verziou predostretou dňa 25.05.2021, rovnako opisuje aj prevzatie peňazí, ale z hľadiska
posúdenia prípadného nátlaku sú oveľa dôležitejšie pasáže, kde obžalovaný rozsiahlo a zrejme
slobodne polemizuje s konfrontovaným svedkom Slobodníkom a zrejme slobodne popiera
rôzne ďalšie úplatky od xxxxxxxx, ktorých existencia či neexistencia nie je zahrnutá do
skutkovej vety prejednávanej obžaloby (slovo „zrejme“ je v predchádzajúcej vete
ekvivalentom slova „zjavne“, nakoľko ak by atmosféra pri konfrontácia nebola slobodné
vyjadrenia umožňujúca, zjavne by v tom čase obvinený toľko času a energie napádaniu
konfrontovaného nevenoval).

Za rovnako nevierohodné súd považoval i tvrdenia svedkov xxxxxx a xxxxxx

popierajúce stretnutie v kancelárskych priestoroch hotela xxxxx. Ide jednoducho o účelovú
snahu týchto osôb vyviniť sa z akýchkoľvek konaní, ktoré môžu evokovať neetické či
protiprávne konanie.

Výkladu eventuality objektívnej realite nezodpovedajúcemu očierňovaniu druhých

osôb v záujme dosiahnutia výhod pre seba sa súd už venoval (takúto eventualitu nevylúčil
absolútne, ale len pre tento prípad), za potrebné však považuje uviesť niekoľko viet aj ku
koncipovaniu skutkovej vety. Tá je totiž v tomto prípade v rámci obidvoch skutkov opisom
niekoľkých na seba nadväzujúcich príbehov nevynechávajúcich mená aj „nesúdených osôb“,
pričom súd si je vedomý svojich záväzkov koncipovať skutkovú vetu tak, aby sa ostatných
a pred súd nepostavených osôb dotkla len naozaj v nevyhnutnej miere. Tu však vyskladanie
skutku (zrodu úplatku a jeho dôvodu) bez opisu pre vec dôležitej schémy objektívnej stránky
trestného činu v jej celku (konanie, s ním spojený následok a príčinná súvislosť medzi
konaním a následkom dôvodiaca trestnoprávny rozmer konania) nie je možné.
 21 sp. zn. 7T/5/2021

Inak povedané, nie je možné uznať vinu a do skutku napísať len „vtedy a vtedy v
Bratislave na Riazanskej ulici pri hoteli xxxxxx odovzdal niekto obžalovanému xxxxxxxxx
finančnú hotovosť vo výške 25.000,- €“ a dosť, lebo musí byť zachovaná prezumpcia neviny
voči pred súd nepostaveným osobám. Takýto modus operandi formulovania skutkov
nepredpisujú ani predpisy Európskej únie, ani rozhodnutia „jej“ súdu v Luxemburgu a ani
rozhodnutia ESĽP v dnes už notoricky známych kauzách oboch týchto súdov. Z povahy veci
(trestnoprávneho rozmeru odovzdania veci majetkovej či nemajetkovej hodnoty, ak táto vec
má byť považovaná za úplatok) vyplýva, že musí byť uvedené nielen to, kto v tomto konaní
peniaze poskytuje, ale aj prečo, odkiaľ ich má a jednoducho - čo sa odovzdaním peňazí
sleduje.

V prípadoch typu, ktorý bol predmetom dokazovania súdu, totiž úplatok a cieľ úplatku
„nevzniká v peňaženke a v hlave peniaze odovzdávajúceho“ (nejde o jednorázový a s nikým
iným nesúvisiaci nápad napr. podplatiť lekára, aby mi predĺžil péenku), ale je súčasťou
schémy viacerých na seba nadväzujúcich konaní, z ktorých každé má svoj význam a jeho opis
nie je možné vynechať. Čiže genéza vzniku nápadu niekomu dať úplatok tu nielenže musí byť
opísaná (súd sa nemôže vyhnúť konštatovaniu, čo v tomto trestnom konaní považoval za
dokázané ohľadne konania viacerých ľudí – ak by to urobil, jednoducho nemôže vysvetliť
akýkoľvek svoj výrok), ale musí byť zahrnutá do skutku. Už z jeho znenia – nielen zo znenia
odôvodnenia – musí byť zrejmé, prečo je posudzované konanie trestné. Ak logika veci
vyžaduje menovať aktérov relevantných konaní, takémuto menovaniu nie je možné sa
vyhnúť.

Samozrejme, rôzne dovetky („disclaimery“ typu „ktorých vina doteraz nebola

preukázaná a bude posudzovaná v osobitnom konaní“) ohľadne nesúdených osôb môžu byť
posudzované ako márna snaha sudcu presvedčiť nezávislého pozorovateľa o tom, že
„s takýmito osobami sa on ešte nevysporiadal“. Čestná odpoveď je – vysporiadal. V tomto
konaní. V tomto konaní mal za preukázané to, čo je v skutku napísané a s vynechaním mien
aktérov v schéme vystupujúcich nie je možné skoncipovať skutkovú vetu. Odpovedať na
otázku, či potom takýto záver sudcu v tomto konaní sudcu diskvalifikuje aj z konaní prípadne
nadväzujúcich a nerobí z neho niekoho, kto už nie je schopný v inom konaní po inom
dokazovaní vec objektívne posúdiť (ESĽP požadovaný „fresh consideration“ – aktuálne a
„čerstvé“ posúdenie prípadu), nie je úlohou túto vec vybavujúceho sudcu. Ten je „len“ toho
názoru, že v skutkovej vete musí príbeh vyskladať celý a tak, aby mu už po prečítaní skutku
bolo možné rozumieť.

***

V súvislosti s právnymi úvahami dôvodiacimi konečnú právnu kvalifikáciu skutku je

potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, kto v súvislosti s obstarávaním veci

všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme,
žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa
odseku 2 toho istého ustanovenia Trestného zákona odňatím slobody na päť rokov až dvanásť
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako verejný činiteľ. Ak
páchateľ spácha čin opísaný vyššie vo veľkom rozsahu, v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia
Trestného zákona je sadzba trestu odňatia slobody desať až pätnásť rokov.
 22 sp. zn. 7T/5/2021

Podľa § 328 ods. 1 Trestného zákona, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba
alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal
konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona sú nazvané ako prijímanie úplatku,

pričom za trestnú zákonodarca považuje i nepriamu korupciu a v § 336 ods. 1 toho istého
zákona hovorí, že kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu
príjme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok o. i. za to, že podplácaný bude svojim vplyvom
pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo za to, že tak urobil, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky (zjednodušene citované aktuálne znenie zákona).

Súd si je tiež vedomý existencie judikátov, v rámci ktorých sa konštatuje, že ak

páchateľ nemá reálny dosah na ovplyvnenie záležitostí, ktoré sľubuje, a iba predstiera, že
bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, prípadne na činnosť
osoby, ktorá obstaráva veci všeobecného záujmu, ale pre vybavenie veci nepodnikne nič a ani
to nemá v úmysle, dopúšťa sa trestného činu podvodu (viď. napr. R 59/2008, R 32/1987,
R 16/1981).

Tu je však potrebné zdôrazniť, že judikáty rozlišujúce medzi podvodným a korupčným

konaním sa týkajú len trestného činu nepriamej korupcie, pričom vo všetkých prípadoch išlo
o prípady, kedy obžalované osoby a to mimoriadne agresívnym spôsobom žiadali úplatky,
pričom už v čase prednesenia takýchto žiadostí nielen že vedeli, že vo veci nič nemôžu
urobiť, ale to ani neplánovali. Podľa názoru súdu v tomto prípade o takýto prípad zjavne nešlo
a je evidentné, že predmetné judikáty na prejednávanú vec aplikovať nie je možné. Je
evidentné, že pri páchaní trestného činu nepriamej korupcie je potrebné, aby bolo dokázané,
že páchateľ pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude
svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci niektorej z vymenovaných osôb. Pri
naplnení objektívnej stránky tohto trestného činu musí byť teda evidentné, zrejmé a dokázané,
za akým účelom sa peniaze berú, pričom tento úmysel musí smerovať k tomu, že páchateľ
bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci niekoho iného. V tomto prípade o takýto
kauzálny priebeh nešlo – v prvom prípade obžalovaný „bral, lebo vyšiel v ústrety požiadavke
osoby, od ktorej úplatok mal pochádzať“ (o tom, že v tomto prípade išlo o „vec – peniaze, na
ktoré nie je právny nárok“, a teda o úplatok v zmysle ako je definovaný v § 131 ods. 3
Trestného zákona, tu nemôže byť spor) a v druhom prípade „bral, lebo/aby sa pomohlo“, hoci
zrejme „by sa pomohlo“ aj bez účasti do veci korupčným spôsobom zrejme zaangažovaných
(o tom, že aj tu jednoznačne ide o úplatok akéhosi typu všimného, ani tu nemôže byť sporu –
viď ďalej).

Za takejto situácie v tomto prípade potom môže ísť len o niektorý z trestných činov
prijímania úplatku, ktoré sú uvedené v § 328 alebo § 329 Trestného zákona. V súvislosti so
znením § 329 je potom potrebné upriamiť pozornosť na to, že zákonodarca nehovorí
o tom, za akým účelom má byť prijatý, žiadaný alebo sľúbený úplatok a veta po prvej
čiarke pokračuje ihneď definovaním toho, akým spôsobom sa takýto páchateľ potrestá.
Je teda zrejmé, že v prípade uznania viny za takýto trestný čin postačí preukázať existenciu
úplatku a jeho súvislosť s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Ak je teda prijatý, žiadaný
alebo sľúbený úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, je irelevantné, či
páchateľ vo veci niečo urobí, čo je mimochodom irelevantné i pri trestnom čine nepriamej
 23 sp. zn. 7T/5/2021

korupcie. Na rozdiel od trestného činu nepriamej korupcie pri páchaní trestného činu
prijímania úplatku je však irelevantné i to, či prijímateľ úplatku mieni vo veci niečo urobiť
alebo nie. Najmä gramatický, ale aj logický a systematický výklad predmetných ustanovení
totiž iný výklad nedovoľuje.

Pri prijímaní úplatkov, najmä u osôb v tak vážnom postavení v akom sú policajti
vykonávajúci represívne právomoci štátu, je teda v podstate jedno, či sa „poškodení“
(napríklad v podstate zbytočne sa vyzbieravší podozriví z podvodov v súvislosti
s obchodovaním a uplatňovaním si odpočtov z DPH) podvádzajú alebo nie. Dôležité je
posúdenie toho, či ide o úplatok a či tento bol prijatý v súvislosti s obstarávaním veci
všeobecného záujmu. Nemusí byť povedané, za čo sa úplatok poskytuje, dôležité je to, že
úplatok má pomôcť tomu, kto ho ponúka, prípadne dáva alebo za koho sa dáva.

Naozaj len na margo možno tiež uviesť, že podľa názoru vec prejednávajúceho sudcu
takýto výklad predmetných skutkových podstát platí i v súvislosti s § 328 Trestného zákona,
čo možno vydedukovať z toho, že na rozdiel od trestného činu nepriamej korupcie (úplatok sa
poskytuje za to ....) je v tomto ustanovení Trestného zákona uvedené, že trestné je korupčné
správanie za účelom, aby bolo nejakým spôsobom konané. Slovo „aby“ je podraďovacou
spojkou, ktorá uvádza vedľajšie tzv. účelové vety. Ak je teda niekde takáto podraďovacia
spojka použitá, rozumie sa tým vyjadrenie stavu, v rámci ktorého sa uvádza účel hlavnej vety.
Je teda irelevantné, či následok nastane alebo nie. Vety, v ktorých spojka „aby“ je použitá,
znamenajú popis účelu konania bez prikladania dôrazu na to, či následok nastane alebo nie.
Ak objektívna stránka trestného činu – popis konania - obsahuje podraďovaciu spojku „aby“,
je dôležité len posúdenie účelu, ktorý v hlavnej vete je uvedený, pričom je irelevantné, či
následok nastane alebo nie. Inak, jednoducho, ale v rámci možností najnázornejšie povedané,
napríklad ak niekto „zapaľuje lampáš, aby lepšie videl“ a zákonodarca by sa rozhodol
stanoviť trestné následky za takéto zapaľovanie lampáša, vinným by musel byť každý, kto
zapaľuje lampáš s takýmto účelom bez ohľadu na to, či sa mu zapálenie lampášu podarí alebo
nie a bez ohľadu na to, či bude alebo nebude kvôli tomuto lepšie vidieť.

Vrátiac sa však k meritu tejto veci, ešte raz je potrebné zdôrazniť to, že pokiaľ ide
o prijímanie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, postačí už
preukázanie samotného takéhoto skutkového stavu, nie je potrebné skúmať presný cieľ
dávania úplatku a to okrem iného aj z toho dôvodu, že, ako už bolo uvedené, veta po
časti „... sľúbiť úplatok“, pokračuje ihneď stanovením postupu „..., potrestá sa...“ čiže
nevyžaduje sa preukázanie akéhokoľvek konkrétneho účelu, na ktorý bol úplatok
poskytnutý.

V poslednom odseku uvádzané úvahy súdu hrajú významnú úlohu hlavne pri posúdení
právnej kvalifikácie skutku, pričom v tejto súvislosti sa súd musel vysporiadať aj
s odpoveďou na otázky, či v danom prípade išlo o obstarávanie veci všeobecného záujmu, a či
obžalovaný pri akceptovaní úplatku a jeho prevzatí v oboch prípadoch konal ako verejný
činiteľ, resp. s právomocou verejného činiteľa v predmetnej veci.

V zmysle judikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR obstarávanie veci

všeobecného záujmu je činnosťou, ktorá súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí všeobecného
záujmu, teda nielen rozhodovanie orgánov štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť v oblasti
uspokojovania materiálnych, sociálnych, zdravotných, kultúrnych a iných potrieb občanov
a právnických osôb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom
 24 sp. zn. 7T/5/2021

plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá skupina občanov, pričom nepatrí sem činnosť
občanov, ktorá je výlučne prejavom ich osobných práv (viď napr. R 1/1978, R 17/1978,
R 13/1990). Medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu musí byť súvislosť.
V tomto prípade bez ďalšieho obšírnejšieho vysvetľovania je možné a potrebné konštatovať,
že tu o „obstarávanie veci všeobecného záujmu“ jednoznačne ide.

Pokiaľ ide o verejného činiteľa, § 128 ods. 1 Trestného zákona stanovuje, že verejným
činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj príslušník ozbrojených síl, ak sa
podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci
zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného
činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný
v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov (naposledy R 37/2005) právomoc vždy

musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. Pre kladnú odpoveď na otázku, či osoba
v postavení verejného činiteľa realizovala svoju právomoc v zmysle § 128 ods. 1 Trestného
zákona, musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
a) musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických
osôb,
b) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou Slovenskej republiky,
ústavným zákonom alebo zákonom,
c) také rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania.

Pritom právami a povinnosťami fyzických a právnických osôb treba rozumieť

akékoľvek práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb dané Ústavou SR, ktoré sú
podrobnejšie upravené zákonmi a na ich podklade ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi.

Podľa názoru súdu spomenutý „prvok rozhodovania“ nespočíva a nemôže spočívať len
vo vydaní rozhodnutia - napr. podľa Správneho poriadku, Trestného poriadku, alebo iných
právnych predpisov. Tento prvok treba dať do súvislosti s prvkom moci a vykladať ho
logicky. V zásade teda môže ísť aj o konanie, ktoré môže vyústiť nielen do vydania
rozhodnutia podľa toho-ktorého zákona, ale aj do zvolenia postupu, prijatia opatrenia,
spísanie správy, vrátenia veci s ústnym pokynom a podobne. Čiže, ak napríklad verejný
činiteľ komunikuje s predvolanou, kontrolovanou osobou, alebo osobou, ktorá sa zo svojej
iniciatívy k nemu dostavila v rámci služobného styku a táto komunikácia môže vyústiť do
rozhodnutí o právach a povinnostiach osoby (do zvolenia postupu, ktorý sa týka práv
a povinností tejto osoby), ide o prípad, kedy verejný činiteľ používa právomoc, ktorá mu bola
zverená a eventuálny trestný čin je v takomto prípade vždy spáchaný v súvislosti s jeho
právomocou. Zužujúci výklad termínu „rozhodovanie“ by viedol k absurdným situáciám,
kedy napr. príslušníci operatívnych zložiek polície alebo colných orgánov, ktorí vo
formálnom slova zmysle o právach a povinnostiach fyzických osôb nerozhodujú, by sa
trestného činu v súvislosti s právomocou verejného činiteľa nemohli dopustiť.

Samozrejme, osobitnú pozornosť si zaslúži postavenie nadriadených v tých zložkách

štátu, ktoré vykonávajú aj jeho represívne funkcie. Navonok (použijúc logickú metódu
výkladu od menšieho k väčšiemu) sa javí, že situácia je jednoduchá – ak vec „má pod
palcom“ nadriadený a on je ten, kto dáva pokyny (rozhoduje) o tom, čo v tej ktorej veci sa má
udiať, prvok rozhodovania existuje a je nesporný. V bode 2/ opísaný prípad však takéto znaky
 25 sp. zn. 7T/5/2021

nevykazuje. Akousi už popísanou zhodou okolností v predmetnej veci nebolo potrebné nič
urobiť a to, za čo bolo zaplatených po 50.000,- €, sa udialo aj tak. Inak – v predmetnej veci
nielen obžalovaný, ale ani iný verejný činiteľ neurobili rozhodnutia v nesúlade so zákonom.
Treba tiež dodať, že ak „bolo platené“ aj za ďalšie „služby“ (zastavenie trestného stíhania,
nenáležité odklony, „záchrana“ obvinených cez „trišesťtrojku“ a pod.), k týmto „službám“
nedošlo a nič nenasvedčuje tomu, že by v danej veci bolo čokoľvek urobené „za úplatok“. Na
právnej kvalifikácii korupčného charakteru skúmaného správania sa to síce nič nemení, ale,
keďže tu evidentne chýbal prvok nezákonného rozhodovania a inak síce verejný činiteľ „vo
veci nič neurobil“, v danej veci ako verejný činiteľ nekonal, nerozhodoval a nijak
neuplatňoval svoju právomoc. On len „zobral“ zneužijúc ním nijak neovplyvnený vývoj
situácie. A áno - trestné to síce je, ale len v intenciách vyššie opísaných.

Pokaľ ide o bod 1/, tam je situácia z tohto pohľadu úplne jednoznačná – obžalovaný
bol v pozícii verejného činiteľa a vo veci nielen uplatňoval, ale aj uplatnil svoju rozhodovaciu
právomoc zrejme v rozpore so zákonom a v každom prípade na základe požiadavky osoby,
ktorá podľa vyjadrenia sprostredkovateľa a „nosiča“ úplatku (ten je trestnoprávne
postihnuteľný tiež) peniaze "z vďačnosti“ posielala.

Všetko vyššie uvedené sa vzťahuje i na zdôvodnenie právnej kvalifikácie skutku

v zmysle odseku 3 § 329 Trestného zákona – ku skutku malo dôjsť „vo veľkom rozsahu“,
pričom v zmysle § 125 Trestného zákona sa hľadiská rozlišovania výšky škody použijú i na
určenie rozsahu činu. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok sumy 266,- €, čo je 133.000,- €. Súd pritom považoval za dokázané, že výšky
úplatkov boli také ako je uvedené v skutkových vetách (v skutku 2/ teda 200.000,- €), pričom
pokiaľ ide o „delenie obdržaných súm“, je úplne irelevantné, akými dielmi a medzi koho sa
úplatok delí a v rámci posúdenia právnej kvalifikácie skutku sa úplatok posudzuje ako celok.

Pokiaľ ide o dva žalované skutky, súd ich v súlade s obžalobou považoval za dva
samostatné skutky, spôsob spáchania skutku i časové súvislosti totiž neodôvodňujú
kvalifikovanie skúmaných konaní ako čiastkových útokov jedného pokračujúceho trestného
činu. V súlade s názorom obžaloby bolo i konštatovanie, že skutok 2/ bol spáchaný
v spolupáchateľstve – tu totiž úplatok bol prijatý minimálne dvomi osobami a súčinné pri
menežovaní celej schémy boli tri osoby, zatiaľ čo v rámci skutku 1/ je prijatie úplatku zo
strany obžalovaného potrebné právne oddeliť od konania úplatok odovzdávajúceho, resp.
prevzatie 25.000,- € je tu na rozdiel od druhého skutku skutkom samostatným vrátane
definovania tejto sumy ako výšky úplatku týkajúceho sa obžalovaného (samozrejme, ako už
bolo uvedené, za potreby popisu celej schémy).

***

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým
doteraz uvedeným skutočnostiam, spôsobu spáchania trestného činu, k stupňu závažnosti
takého konania, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti.

V súvislosti s typovou závažnosťou trestného činu prijímania úplatku (predtým typová

spoločenská nebezpečnosť trestného činu) je potrebné zdôrazniť, že nebezpečenstvo korupcie
ako protispoločenského javu zdôrazňuje nielen náš Trestný zákon a vnútroštátne predpisy ako
celok, ale aj Medzinárodný trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý bol vyhlásený v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod číslom 375/2002 Z. z. Je nesporné, že korupcia či už
 26 sp. zn. 7T/5/2021

formou podplácania alebo prijímania úplatkov ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské
práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž,
bráni hospodárskemu rozvoju a v konečnom dôsledku ohrozuje stabilitu demokratických
inštitúcií i morálne základy spoločnosti. O to viac tieto tvrdenia platia v súvislosti s korupciou
osôb, ktoré sú vo významných štátnych funkciách alebo ozbrojených zložkách. Závažnosť
tohto protispoločenského javu zákonodarca odzrkadľuje aj v stanovených trestných sadzbách
pre jednotlivé trestné činy korupcie, ktoré naozaj možno považovať za trestné sadzby prísne.
Prísnosť týchto sadzieb však odráža naliehavú spoločenskú potrebu tento jav všetkými
možnými prostriedkami vrátane prostriedkov represívnych potierať.

Pokiaľ ide o závažnosť spáchaného trestného činu pre spoločnosť z hľadiska

individuálneho (hodnotenie osoby páchateľa a konkrétnosti skutku), súd uvádza, že
obžalovaný priestupkovo riešený doteraz nebol a nebol doteraz ani súdom trestaný.
V konečnom dôsledku túto okolnosť vyhodnotil ako okolnosť poľahčujúcu podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona, nakoľko pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Za
priťažujúcu okolnosť súd považoval tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných
činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona).

Podľa § 38 ods. 2, ods. 3 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. V tomto
prípade je základná trestná sadzba, v rámci ktorej súd ukladá trest odňatia slobody desať až
pätnásť rokov. Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva
alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom (tu
ide o zločiny v oboch prípadoch a v bode 2/ ide o obzvlášť závažný zločin) spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

V súvislosti s výmerou uloženého trestu odňatia slobody je potrebné poukázať

predovšetkým na ustanovenia Trestného zákona, ktoré upravujú základné zásady ukladania
sankcií. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich
prevýchovu a k tomu, aby viedli riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania
trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Prihliadnuc ku všetkým týmto uvedeným skutočnostiam súd obžalovanému

xxxxxxxxx uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, hoc nie
na samom jej spodku. Má za to, že takto určený a vymeraný trest v dostatočnom rozsahu splní
účel tak, ako je definovaný vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona. Pri stanovení
výšky trestu zobral do úvahy tak dôležitosť funkcie, ktorú obžalovaný v čase spáchania
 27 sp. zn. 7T/5/2021

skutku vykonával, ako aj všeobecný účinok generálnej prevencie trestu odňatia slobody,
ktorého určenie tu prichádza do úvahy len v nepodmienečnej forme.

V rámci odôvodnenia výšky trestu by bolo možné ďalej „akademicky“ rozvíjať

myšlienky o nespornej škodlivosti vstupu do vyššie opísaných korupčných schém
zahŕňajúcich viaceré osoby a podľa viacerých vážnych indícií premietnutých do dôkazov
vstupu do vžitých modus operandi riešenia rôznych naozaj vážnych pracovných situácií
majúcich dosah nielen na osudy ľudí, ale doslova na fungovanie štátu, medzi ktorého
základné princípy zabezpečovania svojich vnútorných i vonkajších funkcií patrí princíp
rovnosti pred zákonom. Vec rozhodujúci samosudca však vysokú škodlivosť konania
obžalovaného už považuje za dostatočne vysvetlenú. Táto je v obidvoch typoch konaní
nesporná (nič na tom nemení fakt, že v druhom prípade došlo ku konaniu zrejme
„zbytočnému“ a bez efektu, v podstate zo strany páchateľov podvodne zneužijúc znalosti
o tom, že k tomu, za čo sa upláca, ani nemá dôjsť), jej miera je vážna, napriek tomu však súd
nezvažoval ukladať drakonický trest v hornej polovici trestnej sadzby – drakonická je totiž už
zákonom predpísaná sadzba a podľa názoru súdu sa požadovaný efekt trestu dosiahne aj
trestom v rámci dolnej polovice takejto sadzby.

Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Je síce pravdou, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin
a v zmysle § 48 ods. 3 Trestného zákona by mal byť paušálne zaradený do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia, súd však využil vo výroku uvedené zmierňovacie
ustanovenie zákona. Niet totiž sporu, že miera narušenia páchateľa v tomto prípade nie je
takého stupňa, aby ho bolo potrebné zaraďovať do ústavu na výkon trestu s najprísnejším
režimom a preto súd postupoval v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona sa v prípade spáchania trestného činu podľa § 329
ods. 3 Trestného zákona ukladá bez výnimiek obligatórne aj trest prepadnutia majetku. Vec
rozhodujúcemu samosudcovi je známy fakt, že predmetné ustanovenie je predmetom
rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky, tento fakt však nič nemení na
skutočnosti, že uvedené ustanovenie Trestného zákona je v čase rozhodovania
nespochybniteľnou súčasťou právneho systému Slovenskej republiky v zmysle príkazu, ktorý
nie je možné obísť. Po vykonaní príslušných lustrácií preto potom rozhodol o uložení tohto
trestu, pričom zdôrazňuje, že trest sa týka i prípadného doteraz neidentifikovaného majetku
obžalovaného.

V zmysle vo výroku uvedených ustanovení Trestného zákona rovnako obligatórne bol

obžalovanému uložený ako ochranné opatrenie aj ochranný dohľad, nakoľko obžalovaný
xxxxxxx spáchal o.i. obzvlášť závažný zločin. Jeho výmera v zmysle už uvedených úvah súdu
bola stanovená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Podľa § 77 ods. 1 Trestného
zákona podmienky výkonu tohto ochranného opatrenia stanoví probačný a mediačný úradník
okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko obžalovaný a ku ktorému sa tento musí
dostaviť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia
rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
 28 sp. zn. 7T/5/2021

doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom
trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

V Banskej Bystrici dňa 17. marca 2022

JUDr. Ján Hrubala

samosudca

Za správnosť vyhotovenia:
Jana Klimentová