Odporúčaná literatúra:

1. DUPÁĽ, A - BREZINA, I. Logistika v manažmente podniku.

Bratislava: Sprint. 2006. ISBN: 80-89-08538-5.
2. JUROVÁ, M. Podniková logistika, Brno, VUT, 1993. ISBN 978-80-
524-7461-2.
3. LAMBERT, D. – STOCK, J.R. – ELLRAM, L. Logistika. Brno: CP
Books. 2005. ISBN 80-25-10504-0.
4. LAMBERT, D.- STOCK, J.- ELLRAM, L. Logistika, Praha: Computer
Press, 2000. ISBN 80-68-14523-X.
5. MALEJČÍK, A. -- MALEJČÍKOVÁ, A. Logistika. 3. vyd. Nitra:
Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2012. ISBN 978-80-552-
0774-2.
Odporúčaná literatúra:
6. MALEJČÍKOVÁ, A. Logistics. Bratislava: Sprint, 2010. ISBN 978-80-552-
0942-5.
7. MALINDŽÁK, D.: Výrobná logistika. Košice: Štroffek, 1996. ISBN, 80-96-
76366 -0.
8. PERNICA, P. Logistický manažment. Praha: Radix, 1998. ISBN 978-80-524-
5241-2.
9. SCHULTE, C. - TOMEK, G. -- BAUDYŠ, A. Logistika. Praha: VICTORIA
PUBLISHING, 1994. ISBN 80-85-60587-2.
10. SIXTA, J. – ŽIŽKA, M. Logistika. Metody používané pro řešení logistických
projektů. Brno: Computer Press. 2009. ISBN 978-80-251-2563-2.
11. STRAKA M. Distribučná logistika v príkladoch. Košice: TU, 2011. ISBN
978-80-632-8752-5.
Podstatnými,
strategickými výrobkové, zdokonaľovanie
skracovanie
faktormi technologické a zainteresovanosti
priebežnej doby vo
zvyšovania organizačné pracovníkov na
výrobe
produktivity inovácie riadení
podnikov sú:

zdokonaľovanie súťaživosť o
nízke zásoby vysoká kvalita nákupu a predajnosť
zásobovania produkcie
Od logistických procesov sa očakáva
rovnomernosť v množstve a štruktúre
ponuky rovnako ako prekonávanie
časových a priestorových problémov.
Preto sa realizácia logistiky musí
orientovať na hodnototvorný proces
ako celok.

Logistické pole v čase, priestore a usporiadaní pri výkonoch a rešpektovaní potrieb

 Funkciou je zaistenie  Cieľom je snaha o
DOPRAVA BALENIE
optimálneho toku tovaru, optimálne

služieb a výrobkov, čo vo uspokojovane potrieb

PRIESTOROVÉ MANIPULÁCIA S zákazníkov. Zákazníci
všeobecnosti znamená
ROZMIESTNENIE MATERIÁLOM
sú najdôležitejší
tvorbu, riadenie a
článok celého reťazca.
organizovanie
ZÁSOBY LOGISTIKA INFORMÁCIE Práve od zákazníkov
materiálových,
vychádza informácia o
informačných a
požiadavkách na
finančných tokov a SLUŽBA ZÁKAZNÍKOM
SKLADOVANIE dodávky tovaru a s
všetkých ďalších činností,
ňou ďalších
ktoré sú s nimi spojené.
Legenda:

OBJEDNÁVKY
—— materiálový tok
------ informačný tok
súvisiacich procesov.
(Zdroj: Šulgan, Gnap a Majerčák, 2008, s. 23)

6
  Zásobovacia logistika zahŕňa tok

 Makrologistika je dopravný surovín, tok smeruje od dodávateľa ku

systém v regióne, národnom skladovaciemu systému podniku,

hospodárstve alebo svetového  Vo výrobnej logistike prebieha tok

hospodárstva, t.z. logistika surovín z prvého toku smerom
celého hospodárstva,
k výrobe, z výroby potom smerujú hotové
 Mikrologistika sa zaoberá výrobky, polotovary alebo náhradné diely
logistickým systémom vo vnútri do odbytového skladu,
konkrétnej organizácie,
 Distribučná logistika sa skladá z
 Logistický podnik pôsobí tokov hotových výrobkov, a
medzi spolupracujúcimi náhradných dielov smerom z
podnikmi. odbytového skladu na odbytový trh,

 Spätná logistika má opačný tok smerom

z odbytových trhov alebo od zákazníka
späť do odbytového skladu.
(Podľa zdroja: Sixta a Mačát, 2005, s. 46.)

7
Logistické pole je súčasne podmieňujúcim aj výsledným faktorom vo vzťahu výroby
a spotreby. V rámci logistického poľa pôsobia:
1. Aktívne prvky - pracovníci, stroje, zariadenia, technické prostriedky, energie
a informácie.
2. Pasívne prvky - materiál vo forme pomocných a prevádzkových surovín, nedokončené
a hotové výrobky.
Úlohou logistiky je efektívne koordinovať spolupôsobenie aktívnych prvkov na materiál
v priebehu niektorého zo stupňov hodnototvorného procesu s tým, že rešpektuje potreby
trhu.
Ak je štruktúra deľby práce daná určitým usporiadaním aktívnych prvkov, ktoré umožňujú
splnenie určitých vopred definovaných požiadaviek, zmenené nové podmienky trhu už
nemusia byť existujúcim usporiadaním optimálne uspokojované. Nejde pritom len
o technické (fyzikálne či chemické) procesy premeny, ale tiež o uspokojovanie požiadaviek
veľkosti odbytu z hľadiska množstva, druhov, priestorových a časových podmienok
dodávky. Stupeň uspokojovania týchto potrieb a požiadaviek ovplyvňuje hodnotenia
odberateľov a tým sa z trhového hľadiska stáva súčasťou procesu vytvárania hodnôt.
Integráciou logistiky rozumieme plošné, inštitucionalizované rešpektovanie
vzájomných závislostí rôznych prvkov systému, ktorého vzájomné vzťahy s okolím
sú určované koordináciou.

Koordináciou logistiky rozumieme zosúladenie vyplývajúce z nepredvídane sa

vyskytujúcich situácií, odchýlok a porúch.

Pri orientovaní sa na trh logistiku definujeme nasledovne:

Je to veda o koordinácii aktívnych a pasívnych prvkov podniku smerujúcich
k najnižším nákladom v čase, k zlepšeniu flexibility a prispôsobivosti podniku
meniacim sa všeobecným hospodárskym podmienkam a trhu.
Logistika (z gréckeho logos - reč, rozum , počítanie, alebo logistikon -
dômysel, rozum). Termín sa používa už vyše 1000 rokov.
Definícia Európskej logistickej asociácie: Logistika je organizácia, plánovanie,
riadenie a výkon toku tovaru – vývojom a návrhom začínajúc, výrobou
a distribúciou podľa objednávky finálneho zákazníka končiac tak, aby boli
splnené všetky požiadavky trhu pri minimálnych nákladoch a minimálnych
kapitálových výdavkoch.
Ďalšie definície:
Logistika je systém tvorby, riadenia, regulácie a vlastného priebehu
materiálového toku, energií, informácií a premiestňovania osôb.
Logistika je integrované plánovanie, formulovanie, vykonávanie
a kontrolovanie hmotných a s nimi spojených informačných tokov, od
dodávateľa do podniku, vo vnútri podniku a z podniku k odberateľovi.
 Hlavným poslaním logistiky je zabezpečenie potrieb a želaní zákazníkov na tovar alebo služby v
požadovanej úrovni a príslušnej kvalite a to pri minimalizácií celkových nákladov vynaložených na
uspokojenie zákazníka.

Logistika zabezpečuje_
➢ správny produkt alebo služba,
➢ správnu kvalitu,
➢ správna cena,
➢ správne množstvo,
➢ správny čas,
➢ správne miesto,
➢ správny obal,
➢ správna recyklácia (ekologická likvidácia obalu, tovaru).
(Zdroj: Štefko a Rákoš, 2022, s. 334)
Pri vytváraní alternatív správania sa zameraných na zachovanie
hospodárnosti, ak má podnik prežiť v hospodárskej súťaži,
musí logistika rešpektovať dva hlavné ciele podniku, :
- dosahovanie dlhodobého finančného zisku,
- priebežne zabezpečená likvidita.

Stratégia podniku musí sledovať úspory času, znižovanie

nákladov a rast kvality. Takáto stratégia vedie prostredníctvom
rastu produktivity k zabezpečeniu existencie podniku v
budúcnosti. Do tohto rámca podnikovej stratégie musí byť
správne začlenená stratégia logistického systému podniku a
logistické ciele musia podporiť hlavný (hierarchicky nadriadený)
cieľ, či sústavu cieľov podniku.
Vzťah medzi stratégiou podniku a stratégiou jeho logistického systému
Strategickej orientácii zodpovedá aj logistický reinžiniering, ktorý je procesom integrácie
(rastu integrovanosti) logistického systému podniku. Má tieto dôležité znaky:
1. Je radikálnou a dôslednou konceptuálnou zmenou odvodzujúcou logistické procesy od
zistenej potreby zákazníka. Dosahuje sa ním individualizovaný vzťah k zákazníkovi ako
riadiacemu článku logistického reťazca.
2. Vzhľadom na orientáciu na pružné, hospodárne a kvalitné uspokojovanie zákazníkov
treba logisticky zladiť všetky zdroje a ich vynaloženie, čiže štruktúrnu a procesnú stránku
vývoja výrobkov, nákupu a zásobovania, výroby, distribúcie a predaja. To stavia logistiku do
pozície kľúčového strategického faktora.
3. Vedie k substitúcii hmotných tokov za toky informačné, teda k redukcii nutných
logistických výkonov a k zníženiu s nimi súvisiacich logistických nákladov. Tým sa
zdôrazňuje kvalifikovanosť reakcie a využívania poznatkov.
4. Podmieňuje dosahovanie uvedených skutočností hlbokými zmenami v podnikovej
kultúre, v myslení a konaní pracovníkov.
Vonkajším cieľom logistického systému podniku je uspokojovanie
potrieb zákazníkov. Tento cieľ musí byť priamo zakomponovaný do
sústavy podnikových cieľov a odrážať poznatok o korelácii medzi
rozsahom spokojnosti zákazníka a výškou tržieb. Aby bolo možné
dosiahnuť vonkajší cieľ, musia byť najskôr splnené vnútorné ciele, a to v
dvoch oblastiach:
• vo výkonovej, kde platí to povestné: „dodať správny tovar, v správnom
množstve a v správnej kvalite, v správnom okamihu, na správne
miesto..“,
• v ekonomickej: „..... a so správnymi nákladmi“.
Logistika rieši efektívne rozmiestnenie zdrojov a zabezpečuje strategické
riadenie celého dodávateľského reťazca.

Je to interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá koordináciou, zosúladením

prepojením a optimalizáciou toku surovín, materiálu, polovýrobkov,
výrobkov a služieb, tiež tokov informácií a finančných prostriedkov z hľadiska
uspokojenia zákazníka ich dodaním v správnom množstve, na správne
miesto, v správnom stave, správne ekologicky a za správnu cenu.
Nie je samoúčelná, ale je súčasťou podnikateľskej stratégie, a to ako
koncepcia riadenia podniku vychádzajúca od zákazníka a je tiež
racionalizačným nástrojom.
Najdôležitejším cieľom je spravidla zvýšiť alebo optimalizovať trhovú
výkonnosť podnikov. To sa odráža v troch faktoroch:
• v kvalite produktu,
• v cene za produkt,
• v dodávateľskom servise.

Ďalšími cieľmi sú:

• zvýšiť podnikateľskú flexibilitu pri prispôsobení sa zmeneným podmienkam
v oblasti nákupu a odbytu,
• vylúčiť konflikt manažmentu medzi rôznymi logistickými oblasťami
pomocou koordinovaných plánov.
 Tvoria základný predpoklad k tomu, aby bolo možné realizovať objednávky
zákazníkov na dodávku nimi objednaného tovaru. Je preto dôležité vedieť
zosúladiť parametre / vlastnosti oboch skupín prvkov. Z procesuálneho pohľadu
ide o hmotné toky tovarov, odpadov, obalov a zároveň o toky finančných
prostriedkov, informácií, energie – teda pasívnych prvkov.

Pri zabezpečovaní logistiky ide o koordináciu a optimalizáciu procesov

podieľajúcich sa na dodaní výrobku zákazníkovi s dôrazom na uplatňovanie
pružnosti, hospodárnosti a dodržaní časových termínov.
Pozostáva z viacerých samostatných činností:
• Prognóza a plánovanie dopytu
• Správa materiálov
• Procesy verejného obstarávania a výberové konanie
• Plánovanie produkcie
• Riadenie zásob a materiálu
• Skladovanie
• Balenie, obalová technika
• Špedícia
• Manipulácia s materiálom
• Predaj
Predmetom skúmania je tak predvýrobný proces (nákup materiálov od
dodávateľov), ako aj výrobný proces (manipulačné prostriedky,
vnútropodnikové sklady, dopravné prostriedky), ale aj povýrobné procesy
(predaj, dodávky výrobkov spotrebiteľom, služby).

Základ podnikovej logistiky tvorí materiál a materiálový tok. Ten je stelesnený

v hmotnom toku. Hmotný tok je chápaný ako organizovaný pohyb všetkých
predmetov potrebných na realizáciu výrobného procesu vo výrobnom systéme
a medzi prvkami výrobného systému a jeho okolím. Skladá sa z tokov:
• pracovných predmetov,
• pomocného a spotrebného materiálu,
• výrobných pomôcok,
• odpadu,
• nepodarkov,
• prepravných prostriedkov.
Podstatou podnikovej logistiky je doprava, manipulácia a skladovanie
materiálu, tovaru a služieb na celej ich ceste od dodávateľa, cez podnik až
k odberateľovi.
Jej obsahom je:
• organizovanie, plánovanie, zabezpečenie, realizácia a kontrola všetkých
premiestňovacích a skladovacích procesov v podniku,
• vlastná realizácia fyzických procesov, ktoré sú vyjadrené materiálovým
tokom,
• všetky činnosti súvisiace s informačným tokom.

Jej úlohou je celková (globálna) optimalizácia pohybu materiálu v podniku

koordináciou a riadením materiálového toku s informačným tokom.
Výhody alebo prínosy prinášajúce pre podnik:
• dáva do súladu vecnú, priestorovú a časovú diferenciáciu výroby a spotreby,
• vedie k úspore nákladov, zníženiu stavu zásob, uvoľneniu kapitálu a tým
k zvýšeniu hospodárnosti a zisku.
• je nástrojom pre získanie a udržanie zákazníka, pretože mu poskytuje výhody,
• podnik získava vyššiu konkurenčnú schopnosť a má vyššiu trhovú výkonnosť,
• umožňuje zvýšiť pružnosť reakcií na zmeny a prispôsobiť sa zmeneným
podmienkam v oblasti nákupu a odbytu.
Aby výrobné procesy správne fungovali, musí byť vždy k dispozícii dostatok
surovín, dielov, nástrojov a ľudských zdrojov. Použitie logistiky vyvoláva tieto
hlavné požiadavky na dopravu:
• maximálnu flexibilitu v kapacite a špecializácii,
• čo najväčšie kombinačné možnosti a hladký prechod prepravných obalov,
prostriedkov nakládky a pod. medzi rôznymi prepravnými systémami,
• mnohostranná použiteľnosť dopravných prostriedkov,
• čo najkratšia disponibilita, prípadne okamžitá prístupnosť (použiteľnosť)
k vozidlám a predmetom prepravy.
Druhy podnikovej logistiky
Štruktúra podnikovej logistiky predstavuje nasledovné oblasti (podsystémy):

a) základné logistiky
– nákupná (obstarávacia) logistika
– výrobná logistika
– distribučná logistika

b) prierezové logistiky
– dopravná logistika
– logistické informácie
– skladová logistika
Logistickú štruktúru tvoria podsystémy, ktoré sú vzájomne
previazané materiálovými, informačnými a finančnými tokmi.
Stupňovanie zmien smerujúce k logistickému reinžinieringu možno riešiť
nasledujúcimi spôsobmi (prístupmi):
Zlepšovanie procesu - kladie dôraz na organizovanie, nabáda pracovníkov k
tomu, aby hľadali, nachádzali a zavádzali zdokonaľovania v pracovnom procese.
Sú to predovšetkým malé zlepšenia, v rámci existujúcich hraníc, smerujú na
zlepšovanie už existujúceho systému.
Redizajn procesov - sústreďuje sa na hlavné procesy, ktoré prekračujú funkčné
hranice. Hlavná je orientácia na zákazníka. Je to viac ako len zlepšovanie existujúcich
proceov.
Postupné zdokonaľovanie článkov logistického reťazca - ide o kontinuálny systém
zdokonaľovania, ktorý
. prebieha tak, že za každým zlepšením nasleduje vytvorenie
štandardu zabezpečujúceho jeho udržanie. Zmeny sa môžu postupne, ale v zásade i
priamo týkať napr. logistiky zásobovania, výrobnej logistiky či distribúcie.
Reinžiniering procesov - ako podstatná zmena doterajšieho chápania organizácie
procesov je vlastne riešením systémovej úlohy s cieľom zvýšiť ich funkčné schopnosti,
posudzované ako systém nasledovných štyroch základných hľadísk:
komponentného, štruktúrneho, funkčného a integračného.
 Nákup spája vonkajšie trhové prostredie podniku s vnútorným vnútropodnikovým
prostredím. V súčasnosti existuje rozmanité množstvo dodávateľov, ktorí ponúkajú svoje
služby, rôzne ceny, výhody a pod. Pre koncového zákazníka býva náročné si vybrať.

Predmet nákupu
➢ Suroviny,
➢ Základné materiály,
➢ Režijný materiál,
➢ Komponenty,
➢ Zariadenie,
➢ Investičný tovar,
➢ Služby. (Podľa zdroja: Šulgana, Gnapa a Majerčáka, 2008, s. 30)

34
 Zásoby predstavujú základné suroviny nutné pre zaistenie realizácie výroby. Zásobovanie je
jednou zo základných činností podniku, pri ktorej podnik zaisťuje potrebné zásoby pre výrobu
a to v požadovanom typovom zložení, kvalite, množstve, čase, a za prijateľné ceny.

Delenie zásob
Delenie zásob ➢ Maximálne,
➢ Bežné zásoby,
➢ Minimálne,
➢ Zásoby na ceste,
➢ Havarijné zásoby,
➢ Poistné zásoby
➢ Špekulatívne,
(vyrovnávacie),
➢ Sezónne,
➢ Technické.
➢ Mŕtve zásoby.

36
 Výrobná logistika je proces použitia vstupných faktorov ako sú energie, materiál, informácie,
37

pracovná sila alebo výrobné prostriedky, ktoré prechádzajú pokiaľ možno čo najlacnejším
transformačným procesom, a menia sa tak na finálny produkt (výstupy).
Logistické typológie výroby
➢ Kusová výroba:
o Výroba na stavenisku,
o Výroba na zákazku,
o Výroba podľa
projektov.
➢ Sériová výroba, (Podľa zdroja: Šulgana, Gnapa a Majerčáka, 2008, s. 30)

➢ Hromadná výroba:
o Prúdová,
o Procesná,
o Pásová.
 Distribúcia sa zaoberá činnosťami, ktoré súvisia s tokom tovaru zo skladov hotových výrobkov
na odbytový trh, vrátane informácii. Inak povedané potom čo podnik vyrobí určitý produkt,
musí zabezpečiť jeho dodanie zákazníkovi.

Distribúciu môžeme rozdeliť

➢ na priamu (priame dodávky),
➢ nepriamu (skladové dodávky),
➢ kombinovanú.
Štruktúra distribučných reťazcov podľa druhov distribútorov
➢ Priame dodávky zákazníkom (cukrárska výroba),
➢ Obchodná agentúra (zhromažďovanie objednávok),
➢ Predaj podľa vzoriek je spôsob predaja,
➢ Priama dodávka z výroby do predajní,
➢ Priamy predaj zákazníkom (Cash and Carry),
➢ Veľkoobchod,
➢ Zásielkový obchod,
➢ Dodávky z auta.
(Podľa zdroja: Šulgana, Gnapa a Majerčáka, 2008, s. 30)
 Materiálový tok
je kategória, pomocou ktorej okrem iných, charakterizujeme dynamiku výroby v
priestore a tiež čase. Je to riadený pohyb, materiálu, surovín, polovýrobkov,
rozpracovaných výrobkov, médií, nástrojov a ďalších vo výrobe, obehu i vo
sfére distribúcie. Najdôležitejšiu časť materiálového toku tvorí tok pracovných
predmetov (všeobecnejšia kategória). Na materiálový tok pôsobí niekoľko
činiteľov:
o objem a sortiment, druh a typ výroby
o úroveň technologickej zložitosti a členitosti procesov a montážnych celkov,
skupín
o počty operácií na jednotlivých dieloch a pracovných miestach
o tvar, členitosť daného priestoru
o spôsob operačnej, medzioperačnej a medzistrediskovej dopravy
o umiestnenie pomocných, podporných prevádzok a služieb (výdaj náradia,
stanovište údržby, umiestnenie kooperujúcich a outsourcujúcich výrobných
útvarov, úsekov, jednotiek…)
Štruktúru materiálového toku možno analyzovať z hľadiska jeho komponentov.
Medzi jeho základné prvky (komponenty) patria:
o materiál – jeho druh, vlastnosti, množstvo, frekvencia pohybu
o manipulačné prostriedky – ich druh, funkčné vlastnosti, parametre
o dopravné cesty – ich tvar, profily, únosnosť, povrch, stúpanie

Zdokonaliť štruktúru materiálového toku predpokladá diagnostikovať každú jeho fázu,

jej vlastnosti a hľadať možnosť optimalizácie zásobovania a ďalšie optimá, od ktorých
závisí optimálne usporiadanie výroby v priestore a plynulý aj materiálový tok.
Hmotné energetické a materiálové toky
Z hľadiska dostupnosti fáz materiálového toku možno jeho
štruktúru rozložiť do týchto časti:

• vonkajšia, závodná doprava, mimopodnikový transport

• nakládka a vykládka prijímania materiálu
• zásobovacie sklady a vnútro -skladová manipulácia
• medziobjektová doprava
• operačná manipulácia
• medzioperačná doprava
• sklady vo výrobe
• manipulácia s odpadom, produktom, obalom
• kompletizovanie, balenie výrobkov, ich paletizácia,
kontajnerizácia a expedícia.
 Logistický reťazec je možne definovať ako súbor hmotných a nehmotných tokov, ktorých
štruktúra a chovanie sú naviazané na hlavný cieľ, ktorý je uspokojenie potreby konečného
článku reťazca (Oudová, 2016, s. 13).

➢ V prvej a druhej fáze sú v centre

pozornosti produktové aj
materiálové toky,
➢ V tretej fáze sa logistický reťazec
zameriava na informačné toky a
progresívne formy komunikácie.

4326)
(Zdroj: Cibulka, 2015, s.
Fyzická distribúcia zahŕňa aktivity zabezpečujúce efektívny pohyb tovaru od
výrobcu k spotrebiteľovi.
Okrem skladovania, manipulácie a balenia tovaru, tretinu z nákladov
predstavujú prepravné náklady.
Cieľom je riešiť priestorové a časové podmienky v súlade s požiadavkami
výroby, obchodu a spotreby. Do celej oblasti distribúcie zasahujú progresívne
prepravné systémy. Čím dokonalejšie je zabezpečená preprava tovaru, tým
menším množstvom zásob treba zabezpečovať výrobné a obchodné procesy.
Aktívna obchodná politika sa zameriava na tvorbu optimálnej varianty
prepravy tovaru, je to súvislý nekončiaci proces.
Skúmanie prepravného trhu je viazané na poznanie metód, postupov
a techník.
Jeho význam spočíva v systematickom získavaní a spracovaní informácií
o nasledovných faktoroch prepravného trhu, ktorých poznanie je potrebné pri
výbere spôsobu prepravy.
1.faktor Čo? - Prezentuje potrebu a želanie premiestniť tovar
2.faktor Kde? – vyžaduje poznať priestorové vzťahy medzi výrobou a spotrebou
3.faktor Kedy? – prieskumom sa zisťuje časový dosah dopytu a ponuky
a ich zladenie
4.faktor Komu? – skúmame motivácie prepravcov a zákazníckych skupín
5.faktor Koľko? – objektívne a presne zisťuje jednotky množstva
prepravovaného tovaru
6.faktor Ako? – ako predávať s využitím prepravných služieb
7.faktor Za čo? – vychádza z porovnania nákladov a ziskov.
Firmy hľadajú optimálne riešenia z hľadiska skladovania, financovania, odbytu,
rýchlosti a spoľahlivosti dodávok tovaru aby dosiahli svoje ciele a súčasne
vyhoveli potrebám zákazníkov.
Doprava, manipulácia a skladovanie

Pri ich projektovaní hľadáme optimálne alternatívy vychádzajúce z rovnice

materiálového toku. Hľadáme odpovede na nasledovné otázky:
Čo? – definovanie materiálu, ktorý má byť prepravovaný (fyzikálne charakteristiky,
množstvo)
Kde? Kedy? – identifikácia potrebných manipulačných a dopravných činností
Ako? Kto? – definovanie správnych metód na prepravu
Aký systém? – návrh vhodného riešenia materiálového toku
Vlastnosti a úrovne materiálových tokov

Hľadiská:
• Dĺžka trasy materiálového toku, (topologická, časová, nákladová, …)
• Štruktúra, členitosť, organizácia materiálového toku
• Počty pracovníkov a náklady na manipuláciu, a prostriedky dopravy
• Podiel manipulačných operácií vzhľadom na zhodnocujúce činnosti
• Objemy manipulácie v jednotlivých kategóriách
• Spojené náklady, poistné, špedičné, colné, daňové, bezpečnostné, cestné, poštovné
Základné činnosti pri materiálovom toku
• Technologické operácie – spracovanie súčiastok, resp. ich montáž s inými
súčiastkami a dielmi.
• Doprava – prepravovanie, ukladanie, zdvíhanie, spúšťanie… t.j. pohyb v akomkoľvek
smere, čakanie na operáciu, doba operácie, časy ustálenia,
• Skladovanie, časy identifikácie, merania, váženia, počítania, evidencie, konfirmácie,
potvrdenia, verifikácie, archivácie,
• Technická kontrola – kvality i kvantity
• Zdržanie – čakanie na uvoľnenie pracovísk, dopravných zariadení, voľnosti ciest, …
Optimalizácia tokov
Optimalizovať materiálový tok znamená hľadať jeho ideálnu úroveň, nepretržitý pohyb
materiálu pri minimálnych nákladoch, spotrebe času, energii, prostriedkov, pracovníkov,
alebo iných kritériách, ako sú napr.:
o dĺžka prepravnej vzdialenosti,
o objem prepravy za jednotku času, veľkosť, kapacita, nosnosť prepravnej jednotky
o dopravné náklady,
o využitie ložného priestoru (objemu),
o čas trvania dopravných operácií a pod.

S nástupom online obchodu je stále dôležitejšie rýchle dodanie produktov, pretože

rýchlosť a flexibilita sú dôležitými parametrami spokojnosti zákazníkov.
Dopravný systém zabezpečuje
prepravu materiálov a
komponentov medzi
pracoviskami.
Manipulačný systém prepája
pracoviská so systémom
dopravy a úlohou
skladovacieho systému je
plynulé zásobovanie výroby
materiálom a výrobnými
pomôckami, ako aj
vyrovnávanie rozdielov v
kapacitnom vyťažení pracovísk
a v ich výkonnosti.
Logistický systém obsahuje súbor zariadení, budov a ciest, ktoré sa podieľajú
na výslednom výkone. Má tieto prvky:
• technicko-technologický – ide o systém, ktorého cieľom je realizácia

netechnologických transformácií. Jeho výsledkom je zmena miesta

pasívnych prvkov.
• riadenie – ide o dynamický systém zabezpečujúci proces riadenia,
prognózovania (forecasting) a plánovania.
• informačný – ide o systém, ktorý pre potreby riadenia a rozhodovania

použije spracovanie, prenos a uchovávanie informácií.

• komunikačný – ide o systém, ktorý slúži potrebám informačného systému.
Medzi základné a hlavné ciele informačnej logistiky by malo patriť optimálne
zabezpečenie logistického procesu potrebnými a kvalitnými informáciami.

Pri budovaní informačného systému na logistiku musí byť cieľom činnosti podniku:
• zosúladenie materiálových a informačných potrieb,
• vzájomná podriadenosť a kompatibilita podnikových logistických cieľov,
• celková integrita logistických podsystémov v rámci podniku,
• previazanosť logistických cieľov podniku,
• určitosť a reálnosť logistických cieľov podniku.
Skratkou MRP sa označujú systémy
1. plánovania materiálových zdrojov či požiadaviek (Materials Requirements
Planing, MRP I) Je to systém riadenia výroby a zásob založený na využití
výpočtovej techniky, ktorý sa pokúša minimalizovať zásoby a súčasne
zabezpečovať potrebné množstvo materiálu pre výrobný proces. Bol populárnym
v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Z manažérskeho hľadiska sa skladá z troch zložiek:
a) počítačový systém,
b) výrobný informačný systém, zahŕňajúci zásoby, výrobné plánovanie a
administratívu všetkých vstupov do výroby,
c) filozofia a koncepcia riadenia.
2. plánovanie výrobných zdrojov (Manufacturing Resource Planing, MRP II).
Oproti predchádzajúcemu zahŕňa aj aspekty finančné, marketingové a
nákupné. Systém MRP II pokrýva celý súbor činností, ktoré sú zapojené do
plánovania a riadenia výrobných operácií podniku. Skladá sa z rôznych
funkčných modulov a zahŕňa výrobné plánovanie, plánovanie požiadaviek na
zdroje, základný plán výroby, plánovanie materiálových požiadaviek (MRP I),
riadenie dielní a nákup.
Systémy MPR I a MRP II predstavujú centralizované hierarchické systémy. V
súčasnosti sa už pracuje na decentralizovaných riešeniach, ktoré sa označujú
ako MRP III, resp. Synchro-MRP alebo adaptívny MRP systém.
Štíhla výroba (Lean Production- LP) znamená systematické skúmanie celkového procesu tvorby hodnôt a
jeho optimalizáciu prostredníctvom kontinuálnych zlepšovateľských aktivít. Dôraz na kompetenciu
riešenia problémov pracovníkmi priamo na mieste, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva samostatne sa
organizujúca organizačná jednotka (tím). Vytváranie kooperačných vzťahov medzi partnermi tvorby
hodnôt s cieľom vytvoriť optimálny materiálový tok.
Podpornými metódami a nástrojmi štíhlej výroby sú:
• Benchmarking-porovnávacia štúdia, analýza konkurenčných procesov a výrobkov,
• DOE (Desing of Experiments)- štatistické plánovanie pokusov, plánovanie experimentov,
• FMEA (Failure Mode and Effective Analysis) – analýza možných chýb a ich dôsledkov, systematická
analýza rizika,
• JIT (Just In Time) - systém práve načas, Job rotation - striedanie pracovných miest, QFD (Quality
Function Deployment) - simultánne inžinierstvo, integrovaný vývoj výrobku, SPC (Statistical Process
Control) - štatistická kontrola procesov, štatistické riadenie procesov, štatistická regulácia procesov, TPM
(Total Productive Maintenance)- celková produktívna údržba,
• TQM (Total Quality Management) – manažment celkovej kvality, celkové (úplné, komplexné, totálne)
riadenie kvality, totálny manažment kvality.
Kaizen znamená stály vývoj a zdokonaľovanie či zmenu k lepšiemu. Jeho aplikácia vyžaduje zapojenie každej úrovne vo
firme - od robotníkov až po TOP manažment. Významnou podmienkou pri zavádzaní systému Kaizen do reálneho
prostredia je decentralizácia rozhodovacej moci vo firme s cieľom presunúť ťarchu rozhodovania a pocit zodpovednosti
smerom dole. Práve to umožňuje firme vykonať významné rozhodnutia aj priamo v procese výroby. Kaizen vťahuje
každého zamestnanca podniku do pokrokových procesov, Je súborom rôznych techník a manažmentu, ku ktorým patria:
• Orientácia či starostlivosť o zákazníka
• TQC (kontrola kvality všetkej práce)
• Mechanizácia
• Automatizácia
• Krúžky kvality
• TPM (Totálna údržba)
• Pracovná disciplína
• Navrhovanie zlepšení
• Kanban
• Zvyšovanie (zlepšovanie) kvality
• Just-in-Time
• Nulové chyby
• Aktivity v malých skupinách
• Kooperácia všetkých stupňov riadenia
• Rast (zlepšovanie) produktivity
• Vývoj nových výrobkov.
Zavedenie a uplatňovanie systému Kaizen nevyžaduje v podstate žiadne nové techniky, ale zmenu podnikovej kultúry, pri
ktorej sú ťažiskom výroba a zamestnanci.
Benchmarking (porovnávací manažment) – ide o systematické porovnávanie
vlastného podniku s najlepšími podnikmi v danom odbore, prípadne v iných
odboroch (externý benchmarking) alebo systematické porovnávanie
jednotlivých závodov, pobočiek, výrobných úsekov, skladov a podobne v rámci
vlastného podniku (interný benchmarking).
Dodáva informácie o výkonnosti tých najlepších, poukazuje na odstup od nich,
identifikuje progresívne ciele, vedie k naplánovaniu opatrení, ktoré treba prijať
v záujme vyrovnania sa s úrovňou najlepších, resp. ich predstihnutia.

Je iba na samotnom podniku, ako dokáže skĺbiť a uplatniť uvádzané koncepcie

a zabezpečiť tak integráciu logistického systému podniku.
Zavŕšením integrácie riadenia výrobného procesu na báze výpočtovej techniky je počítačom
integrovaná výroba, označovaná ako CIM (Computer Integrated Manufacturing). Ide o počítačom
integrovaný systém informačných, riadiacich a výkonných činností, ktorý zahŕňa: výskumno-vývojové
práce, konštrukčnú a technologickú prípravu výroby, samotné riadenie výrobného procesu,
manažment kvality, obsluhu výroby (manipuláciu, dopravu, skladovanie), kontrolné činnosti,
povýrobný servis. Predstavuje najkomplexnejšiu koncepciu tvorby výrobných systémov a ich
procesného riadenia, zameranú na integráciu všetkých fáz výrobného procesu, začínajúc návrhom
výrobku, jeho vyhotovením až po zabezpečenie povýrobných služieb zákazníkom.
CIM je koncept, ktorý sa realizuje v dlhodobejšom procese, predpokladá predovšetkým zmenu
strategického myslenia v podniku. Nie je to teda nová technológia alebo konečný hardvérový či
softvérový produkt, ale podniková filozofia možnej ďalekosiahlej integrácie všetkých informačných
tokov v podniku do jedného konceptu. Umožňuje vyhnúť sa rovnakým viacnásobným činnostiam v
podniku a prostredníctvom zlepšenia informačného manažmentu poskytne nové, kvalitatívne
možnosti zdokonalenia procesov vo výrobe a v obehu.
Nasýtenosť trhu priviedla výrobcov k takým návrhom balení svojich
výrobkov a ich takým obalom, ktoré uľahčujú prepravu, prekladanie
a skladovanie. Využívajú pritom štandardizované pomocné technické
prostriedky na nakladanie, prepravu a vykládku (palety). Náklady na
obaly preto vzrástli. Svojou viacúčelnosťou a ďalšími funkciami
poskytujú však vyššiu kvalitu. Existuje tak prepojenosť medzi
marketingom a distribúciou produktov, ktoré vedú k MATERIÁLOVÉMU
HOSPODÁRSTVU zameranému na efektívne plánovanie spotreby,
skladovanie a vybavovanie objednávok. Cieľom je zamedziť vzniku
prebytkov aj nedostatkov v zásobovaní výroby.
Materiálové hospodárstvo tvorí tú oblasť v podniku, ktorá zabezpečuje
zásobovanie, skladovanie a prerozdelenie (dopravu) materiálu potrebného pre
plynulý priebeh výrobného procesu. Z hľadiska manažmentu materiálového
hospodárstva medzi jeho najdôležitejšie zložky patria:
1. tvorba prognóz, koncepcie a plánu materiálového hospodárstva,
2. obstarávanie, nákup a príjem materiálu do podnikateľskej jednotky,
3. organizácia skladovania materiálu a jeho príprava na výdaj do výroby.
4. určovanie mernej spotreby materiálu vo výrobe,
5. manažment zásob materiálu, rozpracovanej výroby a hotových výrobkov,
6. manipulácia s materiálom v podnikateľskej jednotke,
7. utváranie predpokladov na zdokonaľovanie materiálového hospodárstva.
Východiskom manažmentu materiálového hospodárstva v podniku je
predvídanie, prognózovanie potreby, spotreby a zdrojov hlavných druhov
materiálov, ktoré pre svoju činnosť potrebuje. Úroveň tohto predvídania a
najmä jeho výsledky - teda prognózy, potom podstatne ovplyvňujú
koncepčné a bežné riadenie materiálového hospodárstva v podniku.

Základnou funkciou (cieľom) materiálového hospodárstva je zabezpečiť takú

prípravu a pohyb materiálu, aby sme hospodárnym spôsobom uspokojili
všetky materiálové potreby.
Ide o zabezpečenie výrobného procesu nevyhnutným materiálom, a to:
• v príslušnom objeme,
• v príslušnom druhu,
• v požadovanej kvalite,
• v príslušnom čase,
• na žiadanom mieste.
Popri tomto skôr technickom cieli je dôležitý aj ekonomický cieľ, ktorý spočíva
v znižovaní nákladov, resp. dosahovaní optimálnych nákladov, ktoré je
potrebné vynaložiť. Materiálové hospodárstvo nie je len funkciou, ale tiež
inštitúciou. Ako organizačná jednotka zabezpečuje úlohy spojené so
zásobovaním, skladovaním a dopravou.
A. Zásobovanie súvisí predovšetkým so stanovením a zabezpečením potrieb materiálových
zdrojov pre efektívnu činnosť výrobného procesu. Zabezpečenie plynulého priebehu
zásobovania výrobného procesu je úloha mimoriadne náročná, nakoľko často ide o stovky, ba
až tisíce položiek špecifikovaných až do rozvrhovania denných výrobných úloh. Zvládnutie
tejto úlohy rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje efektívnosť výrobného procesu. V súvislosti
s predmetom zásobovania sa najčastejšie vymedzujú tieto tri skupiny predmetov
obstarávania:
1. Vstupné materiály, medzi ktoré zaradujeme:
a) výrobkové materiály, ktoré sa stávajú súčasťou výrobku – ide o základný materiál
(tvorí hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál (dotvára výrobok, napr. farby).
b) technologické materiály (najmä mazadlá, náradie a prípravky).
2. Výrobky, resp. polovýrobky, ktoré sa podieľajú na kompletizovaní vo výrobnom procese -
môže ísť o rôzne medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky a pod.
3. Obchodné tovary, ktoré sa síce nepodieľajú na výrobnom kompletizovaní, ale v pôvodnej
podobe sa stávajú predmetom ďalšieho predaja (doplnenie príslušenstva k výrobku).
Medzi základné úlohy zásobovacieho hospodárstva zaraďujeme tieto:
- vplývať na určenie ekonomicky optimálneho variantu materiálového riešenia výroby,
- sledovať a zisťovať situáciu na trhu materiálu nevyhnutného pre činnosť podniku,
- stanoviť konkrétnu potrebu materiálu pre zabezpečenie činnosti podniku,
- účelne riadiť pohyb zásob materiálu na sklade s cieľom optimalizácie jeho prísunu do výroby,
- vyberať si najvhodnejších dodávateľov,
- zabezpečovať s nimi úzku spoluprácu,
- zabezpečiť optimálny spôsob prepravy obstarávaného materiálu,
- zabezpečiť príjem materiálu spojený s kontrolou kvality, množstva a pod.,
- ekonomicky hospodáriť s obalmi, či podľa dohody s dodávateľmi,
- uskladňovať materiál a organizovať jeho výdaj pre spotrebu.
Úlohou zásobovania v podniku je zabezpečiť materiálové vstupy do výroby v požadovanom
množstve, sortimente, kvalite a v čase a pri dosiahnutí optimálnosti riešenia, to znamená
minima nákladov vyplývajúcich z procesu obstarávania a skladovania materiálu a z prípadných
strát z prestojov vo výrobe spôsobených nedostatkom materiálu.
Podniky využívajú pri riadení zásob rôzne prístupy. Medzi najčastejšie
používané patria:

ABC analýza zásob vyplýva z tzv. Paretovho pravidla, podľa ktorého „80%
všetkých dôsledkov spôsobuje len asi 20% príčin“. V oblasti riadenia zásob to
znamená, že 80% tržieb podniku tvorí 20% tovarov. V zmysle tejto analýzy sa
zatrieďujú zásoby do troch tried: A, B a C podľa ich percentuálneho podielu
na celkovej hodnote tržieb. Následne sa uskutočňuje výpočet percentuálneho
podielu každej skladovej položky na celkových tržbách a na celkovom počte
položiek. Položky sa zoradia vzostupne podľa percentuálneho podielu na
tržbách. Následne sa zostaví graf v súradniciach percentuálny podiel na
celkovom počte položiek os x, a percentuálny podiel na celkových tržbách os
y (ide o tzv. Lorenzovu krivku).
Napokon sa položky rozdelia do troch skupín:

• Skupina A: predstavuje približne 70 – 80% -ný podiel na celkových tržbách

podniku a zároveň cca 10 – 15% -ný podiel na celkovom počte skladových
položiek. Ide o položky s najväčším podielom na tržbách.
• Skupina B: tvorí cca 15 – 20% -ný podiel na tržbách, a približne 15 – 20% -
ný podiel na celkovom počte položiek. Ide o položky so strednou výškou
tržieb.
• Skupina C: pozostáva z 5 –10% -ného podielu na tržbách podniku, a je
tvorená približne 60 – 80% -ným podielom na celkovom počte skladových
položiek. Táto skupina je reprezentovaná málo predávanými, prípadne
nepredávanými položkami.
Ďalšou analytickou metódou používanou pri riadení zásob je analýza
XYZ, ktorá je založená na klasifikácii podnikových položiek podľa
charakteru ich predaja. Je doplnkom metódy ABC a spolu tvoria základný
rámec pre určenie spôsobu riadenia zásob. položky bývajú rozdelené do
troch skupín nasledovne:
• skupinu X tvoria zásoby s pravidelným predajom len s
príležitostnými výkyvmi, t. j, s vysokou presnosťou predpovede
nasledujúceho predaja.
• Pre skupinu Y sú charakteristické položky so premenlivou
spotrebou, ide hlavne o sezónny tovar, kde je ťažké určiť
nasledujúci predaj.
• Skupinu Z predstavujú zásoby s veľmi nepravidelným priebehom
predaja, ktorý sa takmer vôbec nedá predpovedať. Po uskutočnení
oboch analýz metódou tabuľkového zobrazenia je možné vytvoriť
kombináciu klasifikácie oboch položiek, ktorých výsledkom je deväť
materiálových skupín.
Metóda JIT (Just in Time) je najrozšírenejšou logistickou technológiou v
oblasti zásobovania, výroby a distribúcie. Uspokojuje požiadavky dodania
určitého materiálu, surovín a komponentov vo výrobe (najmä v oblasti
automobilového a elektronického priemyslu) alebo distribúcii hotových
výrobkov (tovaru) v distribučnom článku jeho dodávaním „práve včas“, t. j.
v presne dohodnutých a dodržiavaných termínoch podľa potreby
odoberajúceho článku.
Dodávajú sa malé množstvá, v optimálnom okamžiku, pričom dodávky sú
časté. Odberateľ je dominujúcim článkom, ktorému sa dodávateľ musí
prispôsobiť tým, že pri dodávkach vytvára také manipulačné jednotky, ktoré
budú hladko prechádzať všetkými miestami manipulačných operácií v
nadväzujúcom toku. Cieľom JIT je eliminovať straty podniku. Konečným
ideálnym stavom je výroba bez udržiavania zásob na sklade.
JUST IN TIME Práve teraz – Práve v čase, keď to potrebujem!
Nasledujúce procesy „ťahajú“ výrobky z prechádzajúcich procesov.
Eliminácia plytvania v realizačnom procese, od nákupu po distribúciu.
Maximalizácia zisku - redukovaním kapitálových zásob,
- minimalizovaním nákladov,
- zvýšením pružnosti dodávok a výroby.
JIT vyžaduje
- poriadok, čistotu a disciplínu,
- dodržanie kvality, množstva a času,
- krátke priebežné časy a minimálne sklady,
- vybilancovaný taktový čas,
- správny priebeh výroby,
- vyhovujúcu kapacitu strojov,
- predchádzanie opravám,
- skracovanie času prípravy,
- stúpajúci proces zlepšovania.
• Inováciou technológie JIT vznikla technológia Just in sequence (ďalej
JIS). Dodávatelia v režime JIS upravujú svoj vlastný výrobný plán tak, aby
boli schopní dodať svoje výrobky v správnom čase, v správnom
množstve, na správne miesto a v požadovanom poradí – sekvencii.
• Väčšinou býva systém JIT uplatňovaný v automobilovom priemysle pri
dodávaní subdodávok od dodávateľských spoločností. Pri výrobkoch a
dieloch vyrábaných vo veľkom množstve a rôznych variantoch je nutné
dodávanie takýchto výrobkov správne načasovať a naplánovať, čiže
stanoviť tú správnu sekvenciu s akou sa bude dodanie týchto výrobkov
do výrobných prevádzok opakovať.
Sekvencie môžu zabezpečiť:
• zníženie viazanosti kapitálu v zásobách
zvyčajne drahého sortimentu výrobkov,

• zníženie požiadavky na skladovanie a ďalšie

logistické činnosti spojené s ním,

• minimalizáciu vplyvu rizika zo zastavenia

alebo ohrozenia výrobnej alebo montážnej
linky vo výrobnom podniku
B. Skladovanie plní dôležitú úlohu regulujúceho medzičlánku medzi
výrobou a spotrebou.

V širšom slova zmysle funkciou skladového hospodárstva je zabezpečovať

synchronizáciu transformačného procesu v podnikateľskej jednotke, a to
od vstupov do výroby až po predaj hotových výrobkov.
V užšom slova zmysle funkciou skladového hospodárstva je zabezpečiť
plynulý prísun materiálu do výroby, vhodne uskladňovať rozpracovanú
výrobu v medziskladoch a zabezpečiť ochranu hotových výrobkov.
Plnenie týchto funkcií s primeranými nákladmi je
určujúcim kritériom pre posudzovanie úrovne
skladového hospodárstva.

Rôzne vlastnosti materiálov si vyžadujú iný spôsob

skladovania.
Z tohto pohľadu rozlišujeme:

• nekryté sklady (na voľných priestranstvách),

• polokryté sklady (pod prístreškami),
• skryté sklady (v budovách).
V každom z týchto skladov je potrebné zvoliť taký spôsob
uloženia materiálu, aby sa mohli použiť mechanizačné
prostriedky pre skladovú manipuláciu. Podľa druhov zásob
rozlišujeme tieto skupiny skladov:
a) sklady zásob materiálu a surovín,
b) sklady rozpracovanej výroby (tzv. medzisklady),
c) sklady hotových výrobkov,
d) sklady rezervných strojov a zariadení,
e) sklady náradia a výrobných pomôcok,
f) sklady odpadu (triesok, odrezkov, pilín a pod.),
g) sklady obalov.
Proces skladovania predstavuje prebierku materiálu do skladu, jeho uloženie,
úpravu, prípravu a výdaj zo skladu. Závisí od druhu skladovaného materiálu,
od jeho množstva a sortimentu, tiež od priestorovej dispozície areálu
podnikateľskej jednotky. Jeho súčasťou je automatizácia výkonných činností
aj riadenia skladového hospodárstva.
Skladovanie z hľadiska skladovej manipulácie rozlišujeme:
1. príjem materiálu, vrátane vykládky na rampe,
2. kvantitatívna a kvalitatívna prebierka (odberu) materiálu,
3. vlastné skladovanie a manipulácia pri uskladnení v sklade,
4. príprava materiálu na výdaj zo skladu,
5. výdaj materiálu a jeho preprava na miesto určenia.
Rozlišujeme dva krajné organizačné systémy: centralizovaný a
decentralizovaný, ktoré sa v praxi môžu kombinovať.
Centralizovaný typ organizácie skladového hospodárstva je charakteristický
tým, že okrem plánovania, obstarávania a iného riadenia z jedného miesta
zahŕňa aj centrálne skladovanie.
Decentralizovaný typ organizácie skladového hospodárstva je zase
charakteristický tým, že skladové zásoby, ale i samotné riadenie je rozložené
po celej podnikateľskej jednotke podniku.
C. Doprava - plní ďalšiu z dôležitých funkcií v činnosti podniku. Jej hlavnou
úlohou a cieľom je zabezpečiť nakládku, vykládku a premiestňovanie
požadovaného množstva a sortimentu materiálu vo všetkých oblastiach
podniku kvalitne, včas a s minimálnymi nákladmi.

• Vonkajšia doprava obstaráva dopravu materiálu mimo oblasť podniku,

avšak vlastnými dopravnými prostriedkami a vlastnou pracovnou silou.
• Vnútorná doprava zahŕňa všetky druhy dopravy hmotných prostriedkov
na území podniku uskutočňované jeho vlastnými dopravnými
prostriedkami. Jej úlohou je:
- preprava materiálu v skladoch, jeho prísun do výroby,
- premiestňovanie materiálu v samotnej výrobe (medzi pracoviskami),
- doprava hotových výrobkov z dielní do skladov.
Medziobjektová doprava vyžaduje moderné dispozičné riešenia
priestorového usporiadania objektov, tiež moderné organizačné formy
dopravy (hydraulická a pneumatická doprava, doprava visutými dráhami a
transportérmi, kyvadlová preprava a pod.), čo v konečnom dôsledku
znižuje i dopravné náklady.
Medzioperačná doprava je realizovaná vo vnútri objektov medzi
jednotlivými pracoviskami a v rámci technologických operácií. Považuje sa
za rozhodujúci článok manipulácie s materiálom v našom priemysle,
nakoľko na ňu pripadá až 75 % z celkových manipulačných výkonov.
Operačná doprava - ide o manipuláciu úzko spojenú s uskutočňovaním
technologických operácií, ako je prísun, vkladanie, upínanie, vyberanie
obrobku zo stroja a do stroja. Významným prostriedkom jej
zdokonaľovania je uplatňovanie priemyselných robotov a manipulátorov.
p.č. Spôsob Rýchlosť Spoľahlivosť Kapacitnosť Operatívnosť Frekvencia, Náklady
prepravy dodania častosť

1 Železnicou 3 4 2 2 4 3

2 Po vode 4 5 1 4 5 1

3 Cestná 2 2 3 1 2 4

4 Potrubím 5 1 5 5 1 2

5 Letecká 1 3 4 3 3 5

2- piesok, uhlie, obilie, olej, rudy, drevo, fosfáty

4- ropa, zemný plyn, sypké hmoty, chemikálie
5- rýchlo kaziace sa tovary (ovocie, rezané kvety, čerstvé ryby), drahé módne a kusové tovary
DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY delíme na :
CESTNÉ
• motorové, dodávkové /ľahké úžitkové vozidlá /
• nákladné a špeciálne nákladné automobily
• ťahače a traktory
• bezmotorové – návesy a prívesy /valníkové, sklápačové, špeciálne/
KOĽAJOVÉ
• motorové /trakčné vozidlá /
• bezmotorové /uzatvorené, otvorené, vysokostenné, nízkostenné, oplenové, nádržkové,
cisternové.
VODNÉ PLAVIDLÁ
• plavidlá pre vnútrozemskú alebo námornú prepravu, riečno-námornú dopravu.
VZDUŠNÉ
• lietadlá
NEKONVENČNÉ / lanovky, vznášadlá a pod./
Podľa vzťahu dopravného prostriedku k spôsobu vykonávania ložných operácií
rozlišujeme: nakládku, vykládku alebo prekládku materiálu,
podľa druhu rozlišujeme materiály na hromadnej povahy /t.j. voľne ložené/,
kusový materiál, či iné prepravné jednotky materiálu.

Podľa charakteru obsluhy rozlišujeme:

• dopravné prostriedky, ktoré sú pri ložných operáciách obsluhované
samostatnými manipulačnými prostriedkami a zariadeniami, príp. nakladané
a vykladané ručne.
• dopravné prostriedky „samoobslužné“, konštrukčne prispôsobené k
autonómnemu uskutočňovaniu ložných operácií alebo vybavené prídavným
zariadením pre ložné operácie.
• iné špeciálne dopravné prostriedky.
Logistika predpokladá veľkú kapacitu a vysokú kvalitu infraštruktúry dopravného
systému v celej krajine. Pružné prispôsobenie sa dopravným potrebám preto
znamená:
• investície do infraštruktúry dopravy,
• rozšírenie a doplnky existujúceho systému diaľnic,
• nové trasy výkonných železničných úsekov,
• zriaďovanie terminálov s veľkými kapacitnými rezervami pre kombinovanú
dopravu,
• odstraňovanie úzkych miest v systéme leteckej dopravy a pod.,
• výstavba informačno - komunikačných sietí pre bezprostredné spojenie toku
informácií medzi odosielateľmi, dopravcami a príjemcami.
Dopravné a manipulačné zariadenia