LOGISTKA

doc. Ing. Miroslav Rakyta, PhD.

doc. Ing. Martin Krajčovič, PhD.
Obsah prednášok:
•Vznik a vývoj logistiky, základné pojmy.
•Koncepcia logistiky, obsah, ciele a požiadavky integrovanej logistickej koncepcie
•Charakteristika materiálových tokov a ich analýza, materiálové reťazce a ich tvorba.
•Metódy pre analýzu a rozbor manipulácie s materiálom.
•Klasifikácia materiálu a kľúčové vstupné údaje pre návrh manipulácie s materiálom.
•Logistické metódy, ich členenie, príklady ich použitia.
•Výrobná logistika – základné funkcie, ciele výroby, úlohy výrobnej logistiky.
•Plánovanie a riadenie výroby, PPS systémy.
•Analýza spotreby času vo výrobnom procese, kategorizácia výrobných strát vo výrobnom
systéme, analýza priebežnej doby výroby, redukcia zoraďovacích časov.
•Výpočet optimálnej výrobnej dávky, výpočet počtu pracovníkov v logistickom reťazci vo
výrobe.
•Skladová logistika a vychystávanie.
•Filozofia JIT, základné elementy, hlavné ciele, KANBAN, CONWIP, princípy a ciele
aplikácie.
•Informačné systémy vo výrobnej logistike.
•Logistický kontroling a logistické náklady.

Študijná literatúra:
1. Krajčovič, M. a kol. : Priemyselná logistika, EDIS ŽU, 2004
2. Křížová, E. - Gregor, M. - Rakyta, M.: Podniková logistika, SJF VŠDS Žilina, 1994
3. Sixta, J. – Mačát, V.: Logistika – teorie a praxe, CP Books, 2005
4. Kavan, M.: Výrobní a provozní management, Grada, 2002
5. Preclík, V.: Průmyslová logistika, ČVUT v Prahe, 2006
6. Schulte, Ch.: Logistika. Victoria Publishing, Praha, 1991
Význam logistiky
• významný podiel logistických nákladov (cca. 20%)
• logistika ako nástroj konkurencieschopnosti
• logistika podporuje plynulý pohyb tovaru pozdĺž celého
logistického reťazca
• logistika ovplyvňuje celkovú produktivitu podniku
 LOGISTIKA A HISTÓRIA

Slovný význam – súvis :

Slovník cudzích slov (1966) rozlišuje dva významy logistiky:

1. Symbolická logika využívajúca matematické vzorce a metódy
2. Označenie pre súbor zariadení v tylovom území, ktoré slúžia armáde ako
výcvikový priestor, sklady zásob, materiálového vybavenia atď.
 LOGISTIKA A HISTÓRIA

História logistiky:

• hypotetický zárodok logistiky – Starý Egypt – organizovanie výstavby pyramíd

• preukázané použitie logistiky vo vojenskej oblasti (Byzancia) – zabezpečenie proviantu,

vody, presuny vojsk, ubytovanie vojsk, atď.

• 10. stor. n.l. – byzantský cisár Leontos VI. – presuny vojsk, zásoby.

• 19. storočie - barón Antoine-Henri Jomini (1779 - 1869) - ustanovil funkciu „major général
de logis“

• rok 1812 Napoleonove ťaženie do Ruska - prehra z dôvodu zlyhania zásobovania

vojenských operácií.

• II. svetová vojna – logistika v organizovaní zásob a lazaretov.

• od 50. rokov – logistika civilná a vojenská

Fázy vývoja hospodárskej logistiky
Súčasné trendy v logistike

• Extrémne požiadavky zákazníkov na obsluhu (čas, presnosť, spoľahlivosť,

náklady)
• Výrobné a obslužné systémy bez zásob / s nízkymi zásobami (JiT, JiS, QR,
ECR)
• Rozvoj informačných technológií (elektronická komunikácia, automatizácia,
IT technológie)
• Globálna logistika
• Integrované logistické systémy (Supply Chain Management)
• Skracovanie časov prepravy
• Outsourcing logistických činností
• Ekologické aspekty v logistike (Green logistics)

7
Definícia logistiky
1. Podľa Kortschaka:
"Logistika predstavuje vedu o koordinácii aktívnych a pasívnych prvkov podniku pri
priaznivých časových nákladoch pre zlepšenie jeho pružnosti a prispôsobivosti pre
meniace sa podmienky na trhu"

2. Podľa Jünemanna:
"Logistika predstavuje všetky činnosti, ktoré skúmajú, plánujú, realizujú a
optimalizujú logistické procesy, ktoré sa zaoberajú operáciami dopravy, manipulácie
a ukladaním materiálu, osobami, informáciami a energiami. V logistickom procese
sú "objekty" transformované z východzieho do konečného stavu, pričom sa mení
aspoň jedna zo systémových veličín ako čas, miesto, množstvo a druh, pričom
neprichádza k nežiaducej zmene vlastností objektov".

3. Definícia logistiky Európskej logistickej asociácie:

"Logistika je organizácia, plánovanie, riadenie a výkon tokov začínajúc vývojom a
nákupom, končiac výrobou a distribúciou podľa objednávky finálneho zákazníka tak,
aby boli splnené všetky požiadavky trhu pri minimálnych nákladoch a minimálnych
kapitálových výdavkoch"
Kubát charakterizuje logistiku ako „Účelovú štruktúru“ zloženú z troch prvkov:
- materiálového systému,
- informačného systému,
- riadiaceho systému.
Materiálový systém zahŕňa všetky premiestňovacie a skladovacie procesy od
získavania surovín až po odovzdávanie výrobkov užívateľom a predstavuje
realizáciu materiálového toku.
Informačný systém zbiera, ukladá, spracováva a prenáša údaje o doterajšom
priebehu, aktuálnom a prognózovanom stave materiálového toku.
Riadiaci systém plánuje, riadi a kontroluje celý materiálový tok s ohľadom na
dosiahnutie logistických výkonov a ekonomických cieľov.
Sedem správnych logistiky

1. Dodať správny výrobok ...

2. ... správnemu zákazníkovi ...

3. ... v správnom čase ...

4. ... na správne miesto ...

5. ... v správnom množstve ...

6. ... v správnej kvalite ...

7. ... pri správnej cene (nákladoch).

Z uvedených názorov mnohých autorov je možné zhrnúť hlavné rysy
logistiky :
- predmetom logistiky je doprava, manipulácia a skladovanie všetkých
materiálov, polotovarov a výrobkov na celej ich trase od dodávateľov cez
výrobný podnik až ku odberateľom.
- obsahom logistiky je organizovanie, plánovanie, riadenie, vykonávanie a
kontrola všetkých premiestňovacích a skladovacích procesov vo výrobe i
obehu, vlastné vykonávanie fyzických procesov predstavuje materiálový
tok, ostatné činnosti sa týkajú informačného toku.
- úlohou logistiky je celková /globálna/ optimalizácia pohybu materiálu vo
výrobe i obehu. Nástrojom pre to je spojenie jednotlivých podsystémov do
integrovaného systému, v ktorom sa koordinuje a riadi materiálový tok a
príslušný tok informácií.
- logistika znamená nielen systémové myslenie, ale aj novú organizáciu,
pričom sa kladie dôraz na integráciu jednotlivých procesov a na globálny
pohľad s cieľom optimalizácie všetkých súvisiacich procesov.
Logistika sa musí zaoberať
1. materiálovými tokmi – pretože hlavným cieľom logistiky je
akcelerácia materiálových tokov a zvýšenie ich pružnosti
pohyb surovín, materiálov, polotovarov, rozpracovanej výroby a
hotových výrobkov

2. informačnými tokmi – pretože bez informácií nie je možné

pohyb materiálu vo výrobe aj obehu riadiť
dopyt, objednávky, plánovanie, bilancie, kalkulácie, dodacie listy,
sprievodky, výdajky, atď.

3. finančnými tokmi – pretože kritériom optimálneho návrhu,

plánovania, riadenia a výkonu pohybu materiálu sú náklady
platby dodávateľom, pridaná hodnota vo výrobe, platby distribútorom,
príjmy z predaja, platby dopravcom, atď.
 Logistika
Ciele logistiky Základný princíp logistiky

1. Primárny cieľ (technický, výkonový): Integrácia čiastkových materiálových

– uspokojiť požiadavky zákazníkov na tokov v podniku do spoločného
prijateľnej úrovni logistického reťazca:

2. Sekundárny cieľ (ekonomický):

– realizovať primárny cieľ pri • integrovaný tok informácií
prijateľnej úrovni nákladov a
kapitálových výdavkov • jednotné plánovanie a riadenie
• globálna optimalizácia
Konflikt cieľov
Ciele útvarov Konkurujúce ciele Cieľ logistiky

Dokonalé Viacnásobné zmeny Málo zmien

výrobky
VÝVOJ
Najnovší Mnohonásobnosť Štandardizácia
technický stav

Nízke zásoby
Splnenie želaní Vysoká pohotovosť Dlhý čas dodávky
ODBYT
zákazníka
Variantnosť Nižšia variantnosť

Vysoké a Odstránenie Kapacitná

VÝROBA rovnomerné nadmerných kapacít predzásoba
vyťaženie
Veľké dávky Malé dávky
Cenové Veľké objednávacie Malé dodávané
výhody množstvá množstvá
NÁKUP Vysoká Termínové istoty Krátky čas
spoľahlivosť malých dodávateľov znovuobjednania
zásobovania
Logistický výkon

Logistické služby
• dodací čas
• dodacia spoľahlivosť
• dodacia pružnosť
• dodacia kvalita

Logistické náklady
• náklady na riadenie a systém
• náklady na zásoby
• náklady na skladovanie
• náklady na dopravu a manipuláciu
 USPORIADANIE LOGISTIKY

Logistické systémy je možné zaradiť do 2.skupín:

1. Makrologistické systémy – riešia problém pohybu hmôt z hľadiska
národohospodárskeho.
2. Mikrologistické systémy - majú za cieľ riešiť pohyb hmôt na úrovni
podniku vo sfére výroby i obehu.
Marketingová
Riadenie materiálu logistika

Makrologistika Makrologistika

Sklad Sklad Sklad Sklad

Dodávateľ príjmu výrobných Výroba hotových výdaja Spotrebiteľ
tovaru zásob výrobkov tovaru

Mikrologistika

PODNIKOVÁ LOGISTIKA
Štruktúra podnikovej logistiky
Nákupná logistika Výrobná logistika Distribučná logistika

Odosielateľ Odberateľ

Príjem tovaru Výroba Expedícia

Zásoba
Sklad

Skladová logistika
Štruktúra podnikovej logistiky
Obsah nákupnej logistiky:

1. tvorba nákupnej stratégie (logistické aspekty)

2. rozhodovanie Make-or-Buy
3. výber a hodnotenie dodávateľov
4. riadenie zásob
5. riadenie procesu dodávok
6. príjem, kontrola, evidencia a uskladňovanie materiálu
7. skladovanie a vychystávanie materiálu do výroby
Štruktúra podnikovej logistiky
Výrobná logistika

Ciele výroby:
• Vysoká kvalita
• Nízke náklady
• Flexibilita výroby
• Disponibilita a spoľahlivosť
• Splnenie požiadaviek na bezpečnosti a ekologickosti výrobných procesov

Ciele výrobnej logistiky:

• optimálny prechod materiálu výrobou

• krátke priebežné doby výroby

• nízke výrobné zásoby
• optimálne výrobné náklady
Štruktúra podnikovej logistiky
Hlavné úlohy výrobnej logistiky:

• rozhodovanie Make-or-Buy
• návrh a optimalizácia materiálových tokov vo výrobe, návrh
layoutu výroby
• plánovanie a riadenie výroby
• riadenie výrobných zásob
• určovanie veľkosti výrobných dávok
• redukcia priebežných dôb
• doprava, manipulácia a skladovanie vo výrobe
Štruktúra podnikovej logistiky
Distribúcia a distribučná logistika
Fyzická distribúcia (logistika)
• doprava tovaru
• skladovanie hotových výrobkov v
distribučnom systéme
• vybavovanie objednávok zákazníkov
• komisionizácia a balenie tovarov
• spätná distribúcia obalov a
manipulačných jednotiek
• likvidácia a recyklácia odpadu
Akvizičná distribúcia
(marketing a predaj)
• výskum trhu
• plánovanie sortimentu
• marketingové informácie
• prevod práv
• predaj tovarov (objednávanie, ceny,
lehoty)
Štruktúra podnikovej logistiky

Na úrovni distribučnej logistiky sa riešia otázky :

- kde sú aké sklady,
- kde sú aké zásoby,
- aké skladovacie a vychystávacie systémy sú použité,
- ako hospodárne podeliť dodávky z nákladového hľadiska.
Štruktúra podnikovej logistiky
Logistika skladov

Na úrovni skladovej logistiky sa riešia otázky :

- je nutné sklad vytvoriť ?
- aké budú jeho funkcie ?
- je zvolené umiestnenie optimálne ?
- je správny sortiment a obhospodarovanie ?
- ktoré skladovacie a vychystávacie systémy sú optimálne ?
- ktoré dopravné prostriedky sú najhospodárnejšie ?

Nákupná
Výrobná Distribučná
(obstarávacia)
logistika logistika
logistika

Skladová
logistika
Štruktúra podnikovej logistiky
Kapitálová náročnosť

Zásobovacia logistika Výrobná logistika

Železo, oceľ
Chémia
Kozmonautika
Vysoká
Automobily

Obrábacie stroje
Stavba lodí

Distribučná logistika

Potraviny
Nízka
Obuvnícky priemysel

Nízka Vysoká Výrobná náročnosť

KONCEPCIA LOGISTIKY

Logistický systém - ako vidieť zo schémy obrázku sa skladá

z niekoľkých komponentov, čiže subsystémov. Každý z
komponentov sa venuje uskutočneniu fyzických a
informačných tokov a každý subsystém má vzťah k ostatným.
Zmeny u ktoréhokoľvek z komponentov majú väčší alebo
menší vplyv na ostatné komponenty.
Doprava Balenie Manipulácia s
materiálom

Územné Informácie
rozmiestnenie LOGISTIKA

Zásoby a ich
riadenie Služby

Skladovanie Dokumentácia

Hmotné toky Informačné toky

Logistická koncepcia podniku by mala obsahovať:
• zásady pre zostavu výroby z pohľadu logistiky,
• zásadné údaje pre štruktúru a organizáciu výroby (počet stupňov výroby,
úrovne predzásobovania, stupeň pripravenosti dodávok a pod.),
• rozsah vlastnej a cudzej produkcie ako aj princíp výrobnej techniky z hľadiska
logistikov,
• plánovanie a riadenie celého závodu od nákupu cez výrobu až ku odbytu
zásielok,
• obstarávaciu logistiku: zásady ČO, AKO, KOĽKO a KEDY nakupovať,
• počet a miesto výrobných jednotiek a skladov,
• skladovacie, vychystávacie a dávkovacie systémy,
• druh internej a externej dopravy,
• logistický informačný systém,
• organizáciu výstavby, regulácie kompetentností,
• predbežné náklady pre oblasť logistiky.

Základná myšlienka pri spracovaní logistickej koncepcie musí byť orientovaná

na plynulosť tokov.
Integrovaná logistická koncepcia má spĺňať nasledovné predpoklady:
• celkovú úplnosť (v zmysle úplnosti riešenia má obsahovať všetky
logistické procesy podniku),
• transparentnosť (usilovať o jednoduchosť a transparentnosť
organizácie výstavby a tokov. Sledovať jasné a operatívne ciele),
• stanovenie schopností (popísať nutné kompetencie logistických oblastí
pre použitie koncepcie),
• možnosti kontroly (preukázať určitými prostriedkami - napr.
výkonovým a nákladovým kontrolným systémom dosiahnutie
stanovených cieľov),
• primeranosť nákladov (plánovacie a realizačné náklady nemajú
prekročiť rámec predpokladaných nákladov).
Integrovaný logistický Spätné toky v logistickom Informačná stránka
reťazec surovín a výrobkov reťazci (obaly a odpady) logistického reťazca
LOGISTICKÉ FUNKCIE A CIELE

V koncepcii treba uvažovať dve zložky cieľa podnikovej logistiky - výkonovú

a ekonomickú.
Výkonová zložka spočíva v udržiavaní celkovej rovnováhy pri
hospodárení s materiálom, zabránení v nerovnováhe jednotlivých fáz - všetky
čiastkové procesy a jednotlivé činnosti musia byť vzájomne zviazané a
zladené - princíp zaistenia kontinuálneho materiálového toku.
Ekonomická zložka stanovuje spôsob uspokojenia týchto
požiadaviek s prijateľnými nákladmi pri dodržaní likvidity podniku. Pri
zadanej úrovni služieb ide o dosiahnutie výkonového cieľa s minimálnymi
nákladmi. Pri ovplyvniteľnej úrovni služieb ide o optimalizáciu nákladov a
tým samozrejme i o určenie nákladovej optimálnej úrovne služieb.
Logistiku je možné chápať ako funkciu, ktorá prebieha celým podnikom a
riadi, integruje, reguluje a kontroluje všetky toky materiálov, výrobkov a
informácií a súčasne tiež s tým spojené procesy dopravy, skladovania,
manipulácie a balenia. Teoreticky je zaradená medzi obslužné podnikové
funkcie, pretože do určitej miery prekrýva základné funkcie (nákup,
výroba, predaj ), prípadne nimi preniká.
Súčasne je možné rozoznať štyri úrovne pôsobnosti logistických funkcií:
— strategická
— dispozičná
— administratívna
— operatívna
Strategická úroveň:
• stanovenie nákupných, predajných, dodacích a colných podmienok,
• stanovenie formy dodávok a obalov pre nákup a odbyt,
• stanovenie postupov pre vybavovanie objednávok (nákup) a zákazok (odbyt) a pre priebeh
príjmu a expedície,
• stanovenie dopravných ciest, prostriedkov, spôsobu manipulácie a skladovania pre nákup a
odbyt,
• stanovenie materiálového toku,
• voľba dopravnej, manipulačnej, skladovej a baliacej techniky včítane stupňa automatizácie a
typu zariadení,
• stanovenie postupov pre riadenie interných prepravných jednotiek a vozidiel,
• stanovenie metód pre zúčtovanie.

Dispozičná úroveň:
• dispozície externých dopravcov na strane nákupu i expedície,
• dispozície internej dopravy, manipulácie, skladovania a balenia,
• dispozície vlastných dopravných, skladových, a manipulačných zariadení,
• automatické riadenie materiálového toku.
Napr.vo vnútrozávodovej doprave dispozícia zaznamenáva priradenie požiadavky na prepravu
pre vznik a určenie časovej väzby danej jazdy.
Administratívna úroveň:
• vypisovanie a sledovanie objednávok pre nákup a príkazov pre expedíciu,
• vypisovanie a vybavovanie colných dokladov,
• kompletácia interných a externých zákaziek,
• vstup údajov do výpočtového systému,
• vypisovanie interných dopravných príkazov,
• zúčtovanie vykonaných dopravných,manipulačných a skladových výkonov,
• zúčtovanie interných a externých dopravných nákladov,
• informácie pre zúčastnených interných a externých partnerov.

Operatívna úroveň:
• doprava surovín, polotovarov, energetických, pomocných a prevádzkových materiálov a
nakupovaných dielov do závodu a pod.
• vyskladňovanie surovín a polotovarov, ich doprava do výroby, manipulácia,
• balenie, plnenie, doprava a uskladnovanie hotových výrobkov,
• preprava hotových výrobkov do distribučných skladov,
• vytvorenie externých prepravných jednotiek priamo vo výrobe alebo v skladoch.