STREDNÁ ZDRAVOTNÍCKA ŠKOLA

Kukučínova 40, 041 37 Košice

ZÁSOBY – SKLADOVANIE, OCEŇOVANIE A EVIDENCIA

Seminárna práca

II. A/PS Mária Magdaléna Ondušová

2022/2023 Študijný odbor: Praktická sestra

1
ABSTRAKT
Seminárna práca sa zaoberá teoretickým vymedzením zásob, ich oceňovaním,
vykazovaním a zverejňovaním. Seminárna práca obsahuje 5 kapitol a 4 podkapitoly.
Prvá kapitola sa venuje odborným znalostiam týkajúcich sa zásob.
Druhá kapitola sa venuje skladovaniu zásoba skladovému hospodárstvu.
Tretia kapitola sa venuje evidencii zásob a metódami vedenia skladovej evidencie.
Štvrtá kapitola sa venuje oceňovaniu zásob a jej spôsobmi účtovania.
Piata kapitola sa venuje riadeniu zásob.

2
ABSTRACT
The seminar work deals with the theoretical definition of stocks, their valuation,
reporting and publication. The seminar work contains 5 chapters and 4 subsections.
The first chapter deals with expertise related to inventory.
The second chapter is devoted to the storage of stock and warehouse management.
The third chapter is devoted to stock records and methods of keeping stock records.
The fourth chapter deals with inventory valuation and its accounting methods.
The fifth chapter deals with inventory management.

3
OBSAH

ÚVOD.......................................................................................................................... 5

1. ZÁSOBY..................................................................................................................6

2. SKLADOVANIE.....................................................................................................7
2.1. Skladové hospodárstvo...................................................................................... 8

3. EVIDENCIA ZÁSOB ...........................................................................................10

3.1. Metódy vedenia skladovej evidencie............................................................... 11

4. OCEŇOVANIE ZÁSOB...................................................................................... 11
4.1. Oceňovanie materiálu pri výdaji.....................................................................12
4.2. Spôsoby účtovania zásob................................................................................12

5. RIADENIE ZÁSOB......................................................................................................14

ZÁVER.....................................................................................................................16

ZDROJE.............................................................................................................................. 17

ZOZNAM OBRÁZKOV.................................................................................................... 18

4
ÚVOD

Zásoby sú dôležitou časťou obežného majetku. Štruktúra a objem zásob má veľký vplyv
na finančnú situáciu podniku. Podnik ich potrebuje na uskutočňovanie svojej činnosti. Taktiež
sa podieľajú na správnom fungovaní a dosahovaní zisku. Ak spoločnosť neefektívne
hospodári so zásobami, predstavujú pre spoločnosť zbytočné viazanie kapitálu. Výška
kapitálu, ktorá je viazaná v zásobách v obchodných podnikoch predstavuje hodnotu okolo 20
% celkových aktív.

Mnoho podnikateľských činností nie je možné vykonávať bez ideálneho množstva

zásob, preto len optimálna veľkosť zásob prinesie úspech spoločnosti. V mnohých prípadoch
však nie je možné zistiť aké množstvo je ešte pre spoločnosť ideálne a aké množstvo už
optimálne nie je.

V prípade spoločností, ktorá sa zaoberá predajom tovarov, by bolo najideálnejšie keby

obmedzila skladovanie jednotlivých tovarov, prípadne by sa objednával pre konkrétnych
zákazníkov. Pre spoločnosť by to bolo efektívne, avšak je veľmi pravdepodobné, že by sa
spomalil celý proces kúpy a predaja tovarov. Zásoby sú dôležité taktiež pre zákazníkov
spoločnosti. Ak má spoločnosť dostatok zásob je schopná zabezpečiť plynulý predaj,
zákazníci majú tovar ihneď k dispozícií a nemusia čakať, kým sa tovar objedná a dodá.

Aby mala spoločnosť presné informácie o množstve zásob a ich jednotlivých druhej je
nevyhnutné aby spoločnosť viedla podrobnú evidenciu zásob na skladových kartách.

5
1 ZÁSOBY

Zásoby sú hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určený

účel. Sú súčasťou krátkodobého majetku podniku. Zásoby pôsobia v podnikovom
transformačnom procese krátkodobo a jednorazovo sa spotrebúvajú. Obiehajú a menia svoju
formu. Preto ich nazývame aj obežným majetkom.

Význam zásob:

 zásoby sú zložkou majetku podniku, v ktorej má uložené peniaze,

 zásoby ovplyvňujú výšku celkových nákladov podniku,
 zásoby pomáhajú prekonávať časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami
podnikového transformačného procesu,
 zásoby zabezpečujú plynulú činnosť podniku.

Členenie zásob:
Podľa spôsobu obstarávania rozdeľujeme zásoby na nakupované zásoby, ktoré podnik
obstaráva od svojich dodávateľov a na zásoby vlastnej výroby. Zásoby vlastnej výroby boli
vyrobené vlastnou činnosťou podniku.

Nakupované zásoby:

1. Výrobkové materiály – sú súčasťou výrobku a patria sem:

 základný materiál a suroviny – pri výrobnom procese úplne alebo sčasti vchádzajú do
výrobku a tvoria jeho podstatu,
 pomocný materiál – dotvára výrobok, ale netvorí jeho podstatu,
 obaly – slúžia na ochranu vyrobených výrobkov pri ich preprave a skladovaní.

2. Technologické materiály – pomáhajú pri výrobe výrobkov, sú potrebné na prevádzku

strojov a zariadení, ako sú napríklad olej na mazanie strojov, náhradné diely a podobne.

6
3. Nakupované tovary – výrobné podniky ich nakupujú od iných výrobcov a používajú ich
na kompletizáciu vlastných výrobkov. Príkladom nakupovaného tovaru môže byť autorádio
montované do auta pri jeho výrobe.

4. Zvieratá – chovateľský podnik obstaráva zvieratá ako nakupované zásoby od iných

podnikov a používa ich na chov, napríklad obstaráva sliepky na chov od inej farmy.

Zásoby vlastnej výroby:

1. Nedokončená výroba – sú to nedokončené výrobky, ktoré zatiaľ nie sú určené na predaj,

sú v rôznom štádiu rozpracovania. V podniku sa ďalej spracúvajú.

2. Polovýrobky – pre určitú časť výroby predstavujú už hotový výrobok a podnik ich v ďalšej
fáze výroby používa na dokončenie výrobkov. Na rozdiel od nedokončených výrobkov môže
podnik polovýrobky aj predať. Polovýrobky určené na predaj sa nazývajú polotovary vlastnej
výroby.

3. Výrobky – sú konečné výsledky výroby určené na predaj a spotrebu.

4. Tovar v predajniach – výrobky odovzdané do vlastnej predajne výrobcu sa stávajú pre

neho tovarom, napríklad mliečne výrobky v podnikovej predajni mliekarne.

5. Zvieratá – zvieratá ako zásoby vlastnej výroby sú prírastky chovov, napríklad kuriatka pri
chove sliepok.

2 SKLADOVANIE ZÁSOB

Skladovanie zahŕňa všetky činnosti spojené s prijímaním produktov, ich ošetrovaním

a s prípravou predaj.

7
Produkty, ktoré podnik nakúpi a prevezme, sa musia uložiť do skladu, kde sa z nich vytvorí
určitá zásoba. Každá zásoba sa musí uskladniť tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu alebo
strate. Vlastnostiam skladovaných zásob teda musia zodpovedať skladovacie podmienky. Ku
skladovacím podmienkam patrí teplota a vlhkosť skladovania, prašnosť prostredia, slnečný
svit a podobne.

Funkcie skladovania:

 preklenovacia funkcia – sklad umožňuje prekonať časový nesúlad medzi dodávkou

a potrebou materiálu vo výrobe,
 transformačná funkcia – niektoré materiály a výrobky získavajú skladovaním nové
úžitkové vlastnosti, ako napríklad zrenie ovocia, syrov, vína,
 zabezpečovacia funkcia – sklad umožňuje zásobovanie materiálom aj v prípade
neočakávaných výpadkov v dodávkach,
 kompletizačné funkcie – spočívajú v tvorbe sortimentu pre obchod alebo pre výrobu
podľa požiadaviek jednotlivých predajní a výrobných podnikov.

2.1 SKLADOVÉ HOSPODÁRSTVO

Každý podnik sa môže rozhodnúť pre rôzne modely skladového hospodárstva. Pri
rozhodovaní o modely skladového hospodárstva treba zohľadniť nasledujúce rozhodovacie
kritériá:

 vybavenosť skladu vrátane správy a riadenia skladu,

 zriadenie vlastného alebo využívanie cudzieho skladu,
 umiestnenie skladu,
 úroveň zásob udržiavaných v sklade.

Otázka umiestnenia skladu sa rieši v rámci štruktúry distribúcie a stanovenie úrovne zásob
udržiavaných v sklade s vykonáva spravidla v rámci systému plánovania a riadenia výroby
a výdaja zásob do predaja.

Pri skladovaní treba zabezpečiť:

8
  napojenie skladu na vnútropodnikový systém,
 dodržiavanie hygienických a bezpečnostných predpisov v závislosti od druhu zásob,
 prehľadné usporiadanie zásob,
 využitie skladovej techniky na uloženie a manipuláciu so zásobami.

Modely skladového hospodárstva, pre ktoré sa podnik môže rozhodnúť:

1. Centralizované skladové hospodárstvo – ide o jeden veľký centrálny sklad, ktorý

zásobuje všetky úseky výroby a odbytu,
2. Decentralizované skladové hospodárstvo – podnik má viac menších skladov,
v ktorých má uskladnené zásoby,
3. Kombinované skladové hospodárstvo – ide o jeden veľký a niekoľko menších
skladov (pobočných), ktoré podnik má.

Skladové hospodárstvo tvoria tri druhy skladov, pričom v každom sklade sú uskladnené
zásoby používané pri rôznych úsekoch výroby. Ide o tieto druhy skladov:

 zásobovacie sklady – sklad materiálov a obalov,

 výrobné sklady – taktiež nazývané aj medzisklady; sú to sklady polovýrobkov
a náhradných dielov,
 odbytové sklady – nazývajú sa aj expedičné, sú to sklady hotových výrobkov.

Druhy skladov:

 kryté sklady – vhodné na skladovanie potravín, textilného tovaru, obuvi a podobne,

 polokryté sklady – sú vhodné na skladovanie dreva, sypaného materiálu, ktoré treba
chrániť pred nepriaznivým vplyvom počasia ako je napríklad dážď,
 otvorené sklady – sú vhodné na skladovanie stavebného materiálu ako je piesok, štrk
a podobne,
 špeciálne sklady – používajú sa na skladovanie špeciálnych materiálov, ako sú
horľaviny, pohonné hmoty, mrazené potraviny.

9
3 EVIDENCIA ZÁSOB

Každý podnik musí veľkú pozornosť venovať zásobám a ich evidencii. Pod evidenciou zásob
rozumieme všetky záznamy o stave a pohybe zásob. Každý stav a pohyb zásob sa
zaznamenáva v dokladoch, ktoré sprevádzajú fyzický tok zásob.

Evidenciu zásob vykonáva skladník, ktorý takýmto spôsobom zisťuje aktuálny stav zásob na
sklade. Na základe takéhoto zisťovania stavu má skladník prehľad o zásobách na sklade,
podľa čoho môže následne oddelenie skladového hospodárstva objednať potrebné výrobky

Podnik musí pravidelne kontrolovať, či skutočný stav zásob zodpovedá stavu zásob
v evidencii. Tejto činnosti sa hovorí inventarizácia.

Na evidencii zásob sa zúčastňujú:

 útvar zásobovania – ten eviduje kúpne zmluvy, objednávky, cenníky, databázu

dodávateľov a prepravcov,
 sklad – uchováva dodacie listy a vyhotovuje príjemky, skladové karty, výdajky
a reklamačné listy,
 učtáreň – eviduje faktúry v knihe faktúr, zúčtováva prijaté a vystavené faktúry
a dobropisy

Doklady pri evidencii zásob:

Doklady spojené s evidenciou zásob delíme na základe toho, v akej fáze sa nachádzajú
a vyhotovujú. Ide o tieto doklady:

 doklady o príjme zásob – kúpna zmluva, faktúra, zápis v knihe prijatých zásielok,
dodací list a príjemka,
 doklady o uskladnení zásob – skladová karta, skladový blok, závesný štítok,

10
  doklady o výdaji zásob – výdajka a prevodka.

3.1 METÓDY VEDENIA SKLADOVEJ EVIDENCIE

Správna voľba vhodnej metódy skladovej evidencie pre podnik závisí od veľkosti podniku,
sortimentu, množstva materiálu či od technického vybavenia skladu.

Podnik si môže vybrať z nasledujúcich metód:

1. Metódy vizuálnej kontroly – tie môžu mať podobu:

a. knihy záznamov – v nich sa zaznamenáva zistený stav zásob,
b. skladových lístkov – na regáloch sú umiestnené skladové lístky
s informáciami o zásobách,
c. systému dvoch regálov – materiál je uskladnený na dvoch regáloch a vydáva
sa len z jedného. Ak sa tento regál vyprázdni, je potrebná objednávka zásob,
2. Metódy písomných záznamov – ide o písomné záznamy v podobe skladových kariet,
skladových blokov, skladových lístkov – závesných štítkov,
3. Metódy počítačového spracovania – v súčasnosti ide o najčastejšiu metódu vedenia
skladovej evidencie. Vykonáva sa pomocou špeciálneho skladového programu, ktorý
býva obyčajne prepojený aj na účtovný program.

4 OCEŇOVANIE ZÁSOB

Zásoby sa oceňujú v závislosti od toho, akým spôsobom sa obstarali.

Nakupované zásoby sa oceňujú obstarávacou cenou. Túto cenu tvorí suma, za ktorú sa zásoby
skutočne obstarali spolu so všetkými nákladmi spojenými s obstaraním. Tieto náklady
zahŕňajú prepravné náklady, provízie, poistné a clo. Jej súčasťou sú aj zľavy z ceny.

11
Zásoby vlastnej výroby sa oceňujú na základe vlastných nákladov, ktoré boli vynaložené na
ich výrobu. Tieto náklady sa stanovujú podľa predbežných alebo výsledných kalkulácií.
Náklady delíme na:

 priame náklady – priamo súvisia s výrobou určitého druhu výrobku a dajú sa presne
vyčísliť na jednotku výkonu, ako je napríklad spotreba materiálu,
 nepriame náklady – sú to spoločné náklady na viacero druhov výrobkov, ktoré sa
nedajú presne určiť na jednotku výkonu. Ide napríklad o spotrebu energie alebo
náklady na riadenie a obsluhu výroby,
 finančné náklady – zahrnú sa len ak patria do obdobia vytvárania zásob vlastnej
činnosti, napríklad úroky.

Reálnou hodnotou oceňujeme zásoby, pri ktorých potrebujeme zistiť cenu, za ktorú by sa
majetok obstaral na trhu v čase, keď sa o ňom účtuje. Oceňujeme ňou zásoby nadobudnuté
bezplatne, prebytky zásob zistené pri inventarizácii ako aj použiteľný odpad z výroby alebo
inej činnosti.

4.1 OCEŇOVANIE MATERIÁLU PRI VÝDAJI

V podniku sa často stáva, že na sklade je ten istý materiál obstaraný za rôzne ceny. Pri výdaji
materiálu zo skladu do spotreby podnik musí oceniť tento rôzny materiál určitou metódou.

Najčastejšie sa využíva metóda váženého aritmetického priemeru. pri ktorej sa po každej

dodávke vypočíta priemerná cena zásoby na sklade, v ktorej sa neskôr pri výdaji zachytí
úbytok materiálu zo skladu. Priemernú cenu vyrátame pomerom aktuálneho stavu zásob
v eurách k celkovému množstvu.

Pri oceňovaní sa taktiež používa metóda FIFO (First in – First out), čo v preklade znamená
„prvý do skladu, prvý zo skladu“. Pri tejto metóde musíme mať zaznamenané poradie
dodávok a ich ceny. Najprv účtovne vyskladňujeme zásoby v cene prvej dodávky, a potom
nasledujúcej. Nezáleží avšak na tom, či fyzicky bola skutočne vydaná práve prvá dodávka.

12
4.2 SPÔSOBY ÚČTOVANIA ZÁSOB

Pri vedení podvojného účtovníctva si môže účtovná jednotka zvoliť účtovanie zásob
spôsobom A alebo spôsobom B. Zvolený spôsob bude mať vplyv na premietnutie pohybov
zásob do účtovníctva, a to jednotne pri všetkých vedených skladoch.
Spôsob A môžu podľa platných právnych predpisov používať všetky účtovné jednotky.
Účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overovať svoju účtovnú závierku, sú povinné
účtovať spôsobom A. Tento spôsob účtovania zásob spočíva v tom, že počas účtovného
obdobia sa prírastky účtujú na stranu Má dať a úbytky na strane Dal príslušného účtu aktív
v účtovnej triede 1.

Schéma 1 Účtovanie zásob spôsobom A

Zdroj: Soukupová et al, 2004, s. 194

Spôsob B môžu použiť len účtovné jednotky, ktoré nemusia svoju účtovnú závierku mať
overenú audítorom. Zároveň to je zjednodušený spôsob účtovania materiálu, resp. tovaru. Pri
spôsobe B účtovanie zásob sa v priebehu účtovného obdobia obstaranie zásob účtuje priamo
na príslušné účty nákladov. Úbytky zásob sa pri tomto spôsobe neúčtujú, nakoľko zásoby nie
sú zaúčtované na majetkových účtoch, ako je to pri spôsobe A.

13
Schéma 2 Účtovanie zásob spôsobom B

Zdroj: Soukupová et al, 2004, s. 196

5 RIADENIE ZÁSOB
Cieľom riadenia zásob v podniku je udržať zásoby v takej výške, aby bola zabezpečená
plynulá výroba pri súčasnom viazaní minimálnych finančných prostriedkov. Zároveň ich
udržať v takej výške, aby vznikali minimálne náklady na ich skladovanie.

V súčasnosti podniky na riadenie zásob využívajú tieto metódy:

1. Hladinový systém – inak nazývaný aj MINI-MAXI systém. Tento systém ej založený

na sledovaní minimálnej a maximálnej hladiny zásob. Minimálna zásoba predstavuje
limit, pod ktorý zásoba nesmie klesnúť, inak by bola ohrozená plynulá výroba.
Maximálna zásoba predstavuje limit, ktorý nesmie zásoba prekročiť. Má byť taká
veľká, aby zabezpečila výrobu počas obdobia medzi dvoma dodávkami.
2. Metóda ABC – táto metóda predstavuje plánovanie a sledovanie zásob podľa ich
podielu na hodnote a na počte druhov zásob. Nakupovaný sortiment zásob sa rozdelí
do troch skupín – A, B a C. Rozdelí sa podľa ich podielu na celkovej hodnote
nakupovaných materiálov. Zásoby s najväčšou hodnotou predstavujú väčšinou
najmenší počet druhov materiálov.
a. Skupina A – obsahuje druhy materiálov, ktoré majú vysokú hodnotu. Tvoria
70 až 80 % podielu na celkovej hodnote. Táto skupina má najmenší vplyv na

14
 celkový počet druhov materiálov, čo predstavuje približne 20 %. Zásoby z tejto
skupiny podnik sleduje podrobne, pretože viažu najviac peňažných
prostriedkov a majú pre podnik najväčší význam.
b. Skupina B – obsahuje veľký počet rôznych druhov materiálov, ktoré tvoria asi
15 až 20 % podielu na celkovej hodnote a približne 20 %-ný podiel
z celkového počtu druhov materiálov. Pre tieto materiály si podnik vopred určí
minimálnu výšku zásob. Ak klesnú zásoby pod túto výšku, nasleduje
objednanie a dodávka materiálu.
c. Skupina C – obsahuje materiály, ktorých nákup sa robí na základe odhadu.
Tvoria asi 15 %-ný podiel na celkovej hodnote a 60 %-ný podiel z celkového
počtu druhov materiálov. V tejto skupine je najväčší počet druhov materiálov,
ale ich podiel na hodnote má pre podnik najmenší význam.

15
ZÁVER
Zásoby predstavujú dôležitý aspekt podnikateľskej činnosti, a ich riadenie, spôsob
účtovania a ocenenie sú kritické pre efektívne fungovanie a úspech podniku. Správne riadenie
zásob je nevyhnutné pre zabezpečenie dostupnosti potrebných materiálov, komponentov a
výrobkov, čo zase ovplyvňuje konkurencieschopnosť a spokojnosť zákazníkov.

Vedieť presne sledovať a kontrolovať zásoby je kľúčové pre minimalizáciu straty,

znižovanie nákladov a maximalizáciu ziskov. Rôzne metódy riadenia zásob, ako napríklad
metóda FIFO (first-in, first-out) alebo metóda Váženého aritmetického priemeru, umožňujú
podnikom vybrať najvhodnejšiu stratégiu podľa ich potrieb a charakteru zásob.

Účtovanie zásob zohráva rovnako dôležitú úlohu pri meraní výkonu podniku a
zabezpečovaní transparentnosti a spoľahlivosti finančných výkazov. Správne účtovanie zásob
zahŕňa ich správne zaradenie, ocenenie a oceňovaciu metódu, čo ovplyvňuje výsledky
finančných výkazov a ich interpretáciu.

V konečnom dôsledku je riadenie, účtovanie a oceňovanie zásob komplexným

procesom, ktorý vyžaduje dôkladnú analýzu, plánovanie a sledovanie. Správne riadenie zásob
a efektívne účtovanie a oceňovanie zásob pomáhajú podnikom optimalizovať svoje zásoby,
minimalizovať straty, zlepšovať výkonnosť a dosahovať udržateľný rast.

16
ZDROJE

Zákon č. 431/2002 Z. z Zákon o účtovníctve

Zákon č. 513/19991 – Obchodný zákonník

17
ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK
Soukupová et al, 2004, s. 196
Soukupová et al, 2004, s. 194

18