Finančné riadenie podniku

Charakteristika finančného riadenia podniku

Finančným riadením podniku možno definovať činnosť fin. manažérov, ktorá spočíva
v získavaní potrebného objemu fin. prostriedkov a kapitálu z rôznych zdrojov a ich
rozmiestnení /alokácii/ do zložiek podnikových aktív a rozdelenie zisku v súlade
s formulovanými cieľmi fin. plánu.

Peniaze a ich pohyb sú nevyhnutným predpokladom existencie podniku a tvoria obsah

finančného hospodárstva podniku.

Finančné hospodárenie podniku zabezpečuje pohyb peňazí, majetku a kapitálu podniku.

Peniaze – predstavujú hotovosť v pokladnici /bankovky a mince/ a kreditné zostatky na

účtoch v bankách. V širšom chápaní peniazmi chápeme aj peňažné ekvivalenty – ceniny,
krátkodobé obchodovateľné CP.

Majetok – peniaze a majetok podniku sú rozdielne veličiny. Celý majetok podniku sa

v peňažnej forme vyskytuje iba zriedka. Iba pri zakladaní podniku, keď ešte nie sú zakúpené
výrobné faktory. Tiež pri likvidácii, keď sa všetok majetok premieňa na peniaze. v reálne
fungujúcom podniku sú peniaze iba súčasťou podnikového majetku.

Podnikový kapitál sa definuje ak súhrn všetkých peňazí vložených do celkového majetku

podniku.
Na fin. situáciu podniku pôsobia:
a) vonkajšie faktory
- daňová, rozpočtová, cenová, colná politika a ďalšie
- konkurenčná činnosť významných konkurenčných podnikov
- činnosť obchodných partnerov
- činnosť veriteľov.
b) vnútorné faktory
- úroveň TOP manažmentu podniku,
- organizácia zásobovania, výroby a predaja,
- vlastné fin. zdroje podniku a ich štruktúra,
- rozsah a fin. náročnosť investičnej činnosti.

Úlohy finančného manažéra

Finančný manažér sa definuje ako sprostredkovateľ stojaci medzi aktívami podniku a fin.
trhom.

1
2
AKTÍVA FINANČNÝ 4 FINANČNÝ
5
PODNIKU MANAŽÉR TRH
3 6
 1. získavanie peň. prostriedkov a kapitálu na fin. trhu,
2. rozhodovanie o umiestnení získaných peň. prostriedkov a kapitálu do aktív podniku,
3. po transformačnom procese v podniku vložené prostriedky sa zhodnotia,
4. fin. manažér rozhoduje koľko sa opäť vráti do reprodukčného procesu,
5. vrátenie časti na trh veriteľom, akcionárom,
6. vlastné investovanie na fin. trhu.

Finanční manažéri uskutočňujú: 1. finančné rozhodnutia

2. investičné rozhodnutia
3. finančnú analýzu
4. tvorbu fin. plánu

Podstata finančného hospodárenia

Podniková činnosť pozostáva z 3 častí:
- zásobovanie
- výroba
- odbyt (predaj)
Tento proces sa môže uskutočňovať len vtedy, ak sú k dispozícii finančné prostriedky
v určitom množstve, štruktúre a čase. Finančná stránka transformačného procesu je spojená
s obehom peňazí, pri ktorom podnik vstupuje do finančných vzťahov s inými subjektmi
(podnikmi).
Úlohou finančných vzťahov je:
- umožňovať pohyb tovarov medzi výrobcom a zákazníkom
- spätný tok peňazí ako aj iné toky peňazí medzi podnikom a rôznymi subjektmi

V trhovej ekonomike je každý podnik subjekt nútený venovať zvýšenú pozornosť finančnej
otázke. Hospodárenie s peniazmi je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľskej činnosti.
Podnikateľská činnosť je sprevádzaná rôznymi peňažnými vzťahmi, do ktorých podnik
vstupuje a to:
- pri získavaní finančných zdrojov
- pri ich použití vo výrobnom procese
- pri predaji svojich výrobkov, prác alebo služieb

Súhrn týchto vzťahov označujeme ako podnikové financie. Podnikové financie zobrazujú
pohyb peňazí, kapitálu a finančných zdrojov, pri ktorých sa podnik dostáva do rôznorodých
kvalitatívnych a kvantitatívnych peňažných vzťahov s inými podnikmi, zamestnancami,
inštitúciami finančného trhu a štátu. Konkrétnemu uskutočňovaniu finančných činností
hovoríme finančná politika.

Cieľom podnikateľskej činnosti je uspokojovať svojimi produktmi potreby odberateľov

a dosahovať pritom zisk, t. j. prosperovať. Preto za najdôležitejšie finančné ciele podniku
považujeme:
- platobnú schopnosť,
- likviditu
- rentabilitu
Platobná schopnosť
Je schopnosť podniku mať toľko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol včas
uhrádzať svoje záväzky. Trvalá platobná schopnosť dáva dôveru dodávateľom, veriteľom,
akcionárom, prispieva k dobrému menu podniku

Likvidita
Je schopnosť premeniť vyprodukované hodnoty na peniaze. Je predpokladom plnenia
platobných záväzkov podniku. Kapitál podniku je vložený do rôznych častí majetku
(pozemky, budovy, stroje, zásoby, materiál, polovýrobky, pohľadávky, CP a peniaze) každá
zložka majetku potrebuje určitý čas pokiaľ sa finančné zdroje viazané v nej premenia na
hotové platobné prostriedky.
Finančné zdroje v zásobách, strojoch, budovách sa na hotové peniaze premenia až predajom
výrobkov a zaplatením za ne. Preto peniaze na účte alebo v hotovosti v pokladnici patria
medzi okamžité zdroje, t. j. medzi najlikvidnejšie. Podnik, aby bol likvidný, musí mať také
zloženie finančných zdrojov, aby jeho majetok nadobudol peňažnú formu skôr, ako treba
poplatiť – uhradiť svoje záväzky. Miera likvidity sa dá vyjadriť vzorcom:

platobné prostriedky x 100

záväzky

Rentabilita
Vyjadruje ziskovosť podniku, t. z. ak podnik dosahuje zisk, je rentabilný. Miere rentability
udáva pomer zisku, napr. k veľkosti podnikového kapitálu

R= Z (ak by sme chceli celý x 100)

K

Získavanie finančných zdrojov

Podnik získava finančné zdroje rôznymi spôsobmi, no vždy ide o získavanie peňažných
prostriedkov. Podľa účelu, pre ktoré sú určené ich získava ako kapitál, alebo ako peniaze.

Finančné zdroje ako kapitál sa sústreďujú pri založení podniku ako jeho pôvodné kapitálové
vybavenie, ktoré je predpokladom zahájenia podnikateľskej činnosti, napr. pri podniku
jednotlivca a osobných spoločností sú to akumulované úspory alebo inakšie získané osobné
prostriedky zakladateľa resp. zakladateľov.
Finančné zdroje ako peniaze slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku
v priebehu jeho bežného hospodárenia.

Investície
Z fin. hľadiska sa pod pojmom investície rozumie suma kapitálových výdavkov
vynaložených na získavanie konkrétneho aktíva, s cieľom získať v budúcnosti zisk.

Členenie:
1. podľa toho, do ktorej časti aktív investujeme, ide o investície:
▪ vecné, ktorých výsledkom je DHM
▪ nehmotné, ako je nákup licencií, patentov, know - how, ktoré tvoria DNM,
▪ finančné, ako nákup rôznych CP.
2. z hľadiska obratu majetku podniku a viazanosti kapitálu:
 ▪ investície do stálych aktív: pozemky, budovy, stroje, fin. investície,
▪ investície do obežných aktív: zásob, pohľadávok a krátkodobého fin. majetku.
3. Z hľadiska času:
▪ krátkodobé (do 1 roka),
▪ dlhodobé (nad 1 rok).

Rozhodnutia o investíciách sú veľmi náročné a závažné. Pri investičných rozhodnutiach

o výbere najvhodnejšieho variantu sa berú do úvahy: a./ životnosť projektu
b./ návratnosť investícií
V rôznych variantoch projektov sa veľmi pozorne preskúmajú:
1. kapitálové výdavky - patria do nich výdavky na obstaranie stálych a obežných aktív
2. peň. príjmy z projektu – cash-flow
3. životnosť projektu - obdobie, počas ktorého sa projekt v podniku používa

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov, metódy:

a./ čistá súčasná hodnota = súčasná hodnota ročných príjmov
–/mínus/ kapitálové výdavky
b./ doba návratnosti – doba, za ktorú sa zaplatia začiatočné kapitálové výdavky z peňažných
príjmov z investície.

Členenie finančných zdrojov

1. Z časového hľadiska – finančné zdroje môžeme členiť na také, ktoré sú v podniku

k dispozícii:
a) na neobmedzenú dobu (trvalo) – taký charakter má vlastný kapitál podniku
získaný pôvodnými vkladmi vlastníkov a samofinancovaním
b) dlhodobo – ide o zdroje získané úverovou formou
c) krátkodobo – ide o rôzne druhy úverových zdrojov s lehotou splatnosti do
jedného roku
2. Podľa spôsobu získavania členíme finančné zdroje na:
a) externé finančné zdroje – zahrňujú dodatočné vklady vlastníkov a všetky
druhy úverov, dotácií, osobitné formy financovania – faktoring, forfaiting,
leasing
b) interné finančné zdroje – skladajú sa zo zdrojov samofinancovania a zo
zdrojov vznikajúcich pri zmenách majetkovej a kapitálovej štruktúry podniku

CELKOVÉ ZDROJE FINANCOVANIA

VLASTNÉ CUDZIE

samofinancovanie kapitálové vklady úvery dotácie zdroje

získané na finančnom
a kapitálovom trhu
Samofinancovaním nazývame finančné potreby podniku z vlastných zdrojov, ktoré môže byť:

a) zisk
b) odpisy z IM
Zisk
Zisk sa používa v podobe tzv. čistého zisku. Zisk po odvedení dane a vyplatení dividend.

Odpisy z IM
Nepredstavujú nové zdroje pre podniku, ale iba peňažné vyjadrenie opotrebovania majetku za
určité obdobie. Z hľadiska peňažných príjmov predstavujú hlavný a trvalý príjem, t. j. zdroj
financovania potrieb podniku. Pretože sa odpisy zúčtová- vajú do nákladov ovplyvňujú výšku
vytvoreného zisku.
Zisk a odpisy možno použiť na bežné prevádzkové potreby, ako aj na ďalší rozvoj podniku.
Nároky na financovanie podnikových potrieb sú obyčajne vyššie než sú vytvorené vlastné
zdroje. Preto sa podnik orientuje na prechodné získavanie cudzích prostriedkov. Podstatnú
časť cudzích zdrojov na financovanie podnikových potrieb tvoria úvery.
Úver je finančný vzťah medzi veriteľom (požičiavateľom peňazí) a dlžníkom. Obsah pojmu
úver sa neraz neoprávnene zužuje len na úvery poskytované bankou. Úver je však oveľa širší
pojem a zahŕňa rozsiahlu škálu metód financovania od emisie obligácii (ktoré sú úverom od
obchodných partnerov formou fakturačných, šekových, zmenkových a akreditívnych
inštrumentov) až po financovanie leasingov (ktorý je úverom od leasingovej spoločnosti)

Druhy úverov:
1. podľa predmetu, na ktorý sa poskytujú
a) tovarový úver – úver, pri ktorom predmetom pôžičky je dočasne voľný tovar.
Stretávame sa s ním napr. pri požičiavaní predmetov dlhodobej spotreby pri
požičovniach
b) výrobný úver – predstavuje požičiavanie prostriedkov použiteľných na výrobné
účely. Príkladom je napr. leasing
c) peňažný úver – je najčastejšou a najrozsiahlejšou formou úveru a pri tomto
úvere veriteľ požičiava dočasne voľné peňažné prostriedky za úrok
2. úvery podľa času - z časového hľadiska rozlišujeme peňažný úver na:
a) krátkodobý – splatný do 1 roka
b) strednodobý – splatný do 4 rokov
c) dlhodobý – splatný viac ako 4 roky
3. inštitucionálne hľadisko
a) spotrebiteľský úver – ktorý je predajom na úver, kde obchodník poskytuje
priamo úver spotrebiteľovi. Je to vlastne známy „predaj na sekeru“.
b) obchodný úver – úver, ktorý si poskytujú medzi sebou obchodní partneri
(dodávateľ a odberateľ). Jeho základnými technickými inštrumentmi sú faktúra,
šek, zmenka, akreditív.
c) úver od nebankových inštitúcii – poskytujú ho inštitúcie, ktorým to nevyplýva
zo zákona o bankách
d) bankový úver – poskytujú ho komerčné banky v zmysle zákona o bankách.

Bankový úver, podľa účelu na ktorom bol použitý, člením ďalej na tieto skupiny:
1. spotrebný úver – ktorý banka poskytuje obyvateľstvu na nákup tovarov a služieb
spotrebného charakteru
2. hypotekárny úver – ktorý banky poskytujú obyvateľstvu podnikom na kúpu, výstavbu
a rekonštrukciu nehnuteľností, pozemkov a stavieb, pričom nehnuteľnosť je banke
 daná do zálohy, ako záruka na splatenie úveru. Tento úver má dlhodobú splatnosť,
ktorá sa pohybuje spravidla 10 – 30 rokov
3. komerčný úver – poskytujú ho banky podnikateľským subjektom na rôzne účely:
a) prevádzkový – slúži na preklenutie nedostatku krátkodobých zdrojov
b) investičný – nahrádza chýbajúce dlhodobé zdroje podniku
c) bezúčelový – kontokorentný, pri ktorom klient banke nešpecifikuje účel.
Cenou bankové ho úveru je úrok, ktorého výška závisí od ponuky a dopytu po úvere
Postup pri získavaní úverov od bánk
Ak chce podnik získať úver od banky, musí jej predložiť niekoľko základných podkladov, na
základe ktorých môže banka o poskytnutom úvere rozhodnúť. Medzi základné doklady
predkladané banke patria:
- žiadosť o poskytnutie úveru
- podnikateľský zámer
- výkazy finančného účtovníctva, t. j. súvahu a výkaz ziskov a strát, prípadne aj výkaz
Cash Flow za posledný rok
- doklady o právnej spôsobilosti na podnikanie, t. j. živnostenský list alebo výpis z OR
- iné doklady, ktoré sú špecifickou požiadavkou každej banky

Po predložení žiadosti o poskytnutie úveru a ďalších bankou vyžiadaných podkladov dostane

kompletnú dokumentáciu referent úverového odboru banky, ktorý vypracuje návrh na
poskytnutie úveru. V tomto návrhu uvedie osobné stanovisko k úveru (navrhne poskytnúť
alebo neposkytnúť úver a svoje stanovisko zdôvodní). Príslušný úverový referent posudzuje
predovšetkým bonitu klienta.

Hodnotenie bonity klienta

Táto časť obsahuje niekoľko základných krokov:
1. hodnotenie osobnej bonity klienta – je založené na solídnosti, čestnosti
a dôveryhodnosti klienta
2. hodnotenie vecnej bonity klienta obsahuje:
- hodnotenie kvality manažmentu
- hodnotenie podnikateľského zámeru
- hodnotenie finančnej situácie klienta na základe analýzy jeho účtovných výkazov
- hodnotenie krytia úveru (záruk za jeho splatenie)
3. pre banku sú v neistej ekonomickej situácii osobitne dôležité záruky splatenia úveru.
Za splatenie úveru môžeme ručiť rôznymi spôsobmi:
- hnuteľným a nehnuteľným majetkom
- zárukou ručiteľa

Úver musí byť garantovaný, t. z. ,že podnik banke zaručuje, že úver spolu s úrokmi splatí.
Hranica optimálneho úveru nie je určená, preto podnik pri svojej finančnej analýze musí
odhadnúť jeho optimálnu výšku. Dôležitým ukazovateľom je pomer medzi úverom
a vlastnými zdrojmi a pomer medzi úverom a dosahovaným ziskom. V trhovej ekonomike
nemôže podnik financovať potreby len z vlastných zdrojov. Vysoká suma poskytnutého úveru
nemusí byť ešte negatívnym hodnotením podniku ak tento smeruje k dosiahnutiu zisku
v budúcich rokoch. Preto je úver najrozsiahlejším a najviac používaným cudzím zdrojom
podniku.

Podnik môže získať úver aj inou formou, t. j. vydávaním, emitovaním CP. S postupným
rozvojom trhu CP sa táto forma stáva čoraz významnejšia. V prípade záujmu podniku
o emitovanie CP sa skúmajú také náležitosti ako napr. charakter emitenta, údaje o finančnej
situácii emitenta, výsledky hospodárenia za posledné 3 roky, hospodársky výsledok
dosiahnutý ku koncu posledného štvrťroka. Druhy a výška už predtým vydaných CP. Výška
bankových úverov, účel použitia emisie, stratégia hospodárskeho cieľa a podobne.
Medzi najvýznamnejšie druhy CP patria obligácie.

Dotácie – sú nenávratným zdrojom financovania. Sú ekonomickým nástrojom,

prostredníctvom ktorého štát alebo iný územný celok podporuje realizáciu spoločensky
prospešných cieľov. Na rozdiel od minulosti ich funkciou nie je riešiť zlú finančnú situáciu
jednotlivých podnikov t. j. kryť ich stratu, prípadne nedostatočnú efektívnosť, ale majú
podnik motivovať aj na realizáciu takých podnetov, ktoré sú z hľadiska efektívnosti podniku
nezaujímavé. Ide napr. o podporu pri realizácií ekonomických projektov, projektov so
sociálnym zameraním, ako sociálne bytová výstavba, vytváranie pracovných miest pre telesne
postihnutých, rozvoj ekonomických aktivít v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Dotácie
sa môžu poskytovať zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu samosprávnych celkov (obec).

Osobitné formy úverov

Vo finančnej praxi sa stretávame s niektorými osobitnými úverovými formami. Pri krytí
dlhodobých a strednodobých potrieb podnikov prichádzajú do úvahy najmä leasing, faktoring
a forfaiting.

Leasing
Leasing môžeme definovať z 2 stránok:
1. z hľadiska vecného – ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom,
podnikom, organizáciám, jednotlivým osobám, ktoré ho používajú za úplatu, čiže
leasingovú platbu podľa zmluvne dohodnutých podmienok. Vlastníkom
prenajímaného majetku je prenajímateľ, ktorý ho má aj účtovne zachytený
2. z hľadiska finančného – predstavuje leasing špeciálnu formu úverového krytia
dlhodobých potrieb podniku. Najmä podľa dĺžky obdobia, na ktoré sa leasingová
zmluva uzatvára, sa člení leasing na:
a) operatívny – krátkodobý nájomný vzťah. Prenajímateľ znáša všetky riziká
vyplývajúce z vlastníctva a uskutočňuje servis a opravy. Obidve zmluvné
strany môžu zmluvu kedykoľvek zrušiť.
b) finančný – je dlhodobým prenájmom pričom v priebehu zmluvne
dohodnutého základného obdobia prenájmu nemôže žiadny s partnerov
uzavretú zmluvu zrušiť.
c)
K predmetu leasingu nemá prenajímateľ okrem vlastníctva bližší profesný vzťah. Preto
spravidla na nájomcu prechádza povinnosť starať sa o opravy a údržbu, poistenie a podobne,
Prenajímateľ prenáša na nájomcu riziká plynúce z vlastníctva tým, že od neho požaduje
starostlivosť o predmet leasingu zabezpečujúcu, aby jeho hodnota pri ukončení zmluvy bola
na dohovorenej úrovni.

Faktoring a Forfaiting
Podstata faktoringu a forfaitingu spočíva v odkúpení pohľadávok podniku bankou, alebo
špecializovanou spoločnosťou, faktorom alebo forfaitérom pred ich splatnosťou. Rozdiel
medzi faktoringom a forfaitingom je v časovom horizonte splatnosti pohľadávok. Pri
faktoringu ide o odkúpenie krátkodobých pohľadávok a pri forfaitingu o odkúpenie
dlhodobých a strednodobých, t. j. pohľadávok spojených s predajom strojov, zariadení
a investičných celkov.
Podnik, ktorý túto formu financovania využíva získa rýchlo peňažné prostriedky za predané
výrobky. Nemusí sa starať o inkaso pohľadávok, čím sa znižujú niektoré administratívne
náklady a uvoľnené zdroje môže využiť na ďalšiu podnikateľskú činnosť. Náklady faktoringu
a forfaitingu sú pomerne vysoké. Faktor alebo forfaitér sú pri odkúpení pohľadávky z jej
hodnoty zráža:
- úrok – za dobu od nákupu pohľadávky do doby jej splatnosti
- náklady na evidenciu, správu, inkaso a vymáhanie odkúpenej pohľadávky
- rizikovú províziu – odmenu za prevzaté riziko neuhradenie pohľadávky
Finančný plán

Východiskovou funkciou riadenia je plánovanie. Je to rozhodovanie o budúcnosti, čo, ako,

kedy a kto má urobiť, aby sa splnili stanovené ciele. Konečným výsledkom plánovacieho
procesu je plán podniku. Štruktúra, obsah a stupeň podrobnosti plánu podniku závisia najmä
od veľkosti podniku, vyrábanej produkcie, napr. plán výrobného podniku sa skladá
z čiastkových plánov: plán výroby, odbytu, zásobovania, ľudských zdrojov …… plán
finančný. Ak má byť plán podniku vypracovaný včas a kvalitne, musia sa zabezpečiť väzby
a prepojenia medzi jednotlivými čiastkovými plánmi. Finančné plánovanie je proces
zahrňujúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení a činností na ich dosiahnutie.
Finančné plánovanie je integrujúcou súčasťou komplexného podnikového plánu
a významným nástrojom finančného riadenia. Výsledkom finančného plánovania je finančný
plán. Obsahuje rozhodnutia o výške a druhu finančných zdrojov, ktoré sú potrebné na
financovanie hospodárskych prostriedkov a na zabezpečenie likvidity podniku. Finančný
plán je dokument, v ktorom je proti sebe postavená súčasná a budúca potreba finančných
prostriedkov a momentálne existujúce a očakávané zdroje na ich krytie. Podnik si
prostredníctvom finančného plánu overuje finančné dôsledky prijatých rozhodnutí v ostatných
čiastkových plánoch a zároveň pôsobí na efektívne využívanie výrobných činiteľov.
Z časového hľadiska finančný plán delíme:
a) dlhodobý finančný plán – obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých
aktívach, alebo pasívach, ktoré môžu podnik zaväzovať k určitému smeru
činnosti na niekoľko rokov. Sú to rozhodnutia o potrebe kapitálu, spôsoboch
financovania a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby
b) krátkodobý finančný plán – obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých
aktívach a pasívach. Súvisia s uskutočňovaním výrobných, obchodných
a ostatných činností podniku.

Štruktúra, obsah a postup tvorby finančného plánu

Štruktúra, obsah a stupeň podrobnosti finančného plánu závisia najmä od veľkosti podniku,
vyrábanej produkcie, príslušnosti k odvetviu a pod. V najmenších podnikoch môže existovať
finančný plán len v hlave podnikateľa, na druhej strane vo väčších podnikoch je finančný plán
významným a nevyhnutým nástrojom podnikových aktivít.
Napr. štruktúra finančného plánu stredne veľkého podniku môže byť takáto:
a) ciele podniku – pri vytyčovaní cieľov podniku sa vychádza z podrobnej analýzy
podniku zameranej na jeho silné a slabé stránky, s analýzy okolia podniku zameranej
na príležitosti a riziká. Ciele podniku sa formulujú na niekoľko rokov dopredu. Môže
ísť napr. o ciele: medziročný rast objemu predaja, výplata divident…
b) základné stratégie – ide napr. o stratégiu podnikania na nové trhy, stratégie v oblasti
výskumu, financovania, kvality výrobkov atď.
c) dlhodobý (strategický) finančný plán – zameriava sa iba na vybrané oblasti
a ukazuje iba súhrnné údaje. Obsahuje spravidla tieto časti podľa jednotlivých rokov:
 - projekty plánu
- plán kapitálových výdavkov
- plán zisku
d) krátkodobý (ročný) finančný plán
e) hodnotenie úrovne finančného plánu

Časti finančného plánu

1. plán zisku
Základnou funkciou plánu zisku je plánovanie nákladov a výnosov a zisťovanie plánovaného
výsledku hospodárenia ich porovnaním. V našich podnikoch sa pre plánovanie zisku používa
Výkaz ziskov a strát. Obsah plánovacej tabuľky: (pomôcka)

2. Plán nerozdeleného zisku

Nadväzuje na plán zisku. Je to súhrn dosiahnutých ziskov po zdanení za celú dobu činnosti
podniku po odčítaní čiastky, ktorá bola za rovnaké obdobie použitá. Týmto použitím sa
rozumejú napr. výdavky na rozvoj podniku, výplata dividend akcionárov (tabuľka –
pomôcka)

3. Plán Cash flow

Pod týmto pojmom – peňažný tok sa chápe taká veličina, ktorá odráža prírastok alebo úbytok
peňažných prostriedkov pri hospodárskej činnosti podniku za určité obdobie, napr. rok,
štvrťrok, mesiac. Cash flow je veličinou hodnotiacou hospodárenie podniku podobne ako
zisk. Kým zisk je prebytkom výnosov nad nákladmi - cash flow je prebytkom peňažných
príjmov nad výdavkami.
Plán Cash flow (plán pokladničných príjmov a výdavkov) nám poskytuje informácie
o príjmoch a výdavkoch podniku (pokladnica a bežný účet v banke a o konečnom stave)
Cieľom plánu Cash flow je plánovať likvidnú polohu podniku, ako pokladňu pre stanovenie
budúcich pôžičiek a budúcich investícií.
Plán Cash flow má väzbu na ostatné časti plánu podniku a to najmä na plán predaja, nákupu,
investíciu a na ďalšie plány. Plánové rozhodnutia v týchto častiach plánu môžu priamo či
nepriamo ovplyvniť prúdenie hotovosti s cieľom dosiahnutia žiadanej rovnováhy medi
potrebou v hotovosti a disponibilnou hotovosťou. Kvalita plánu Cash Flow závisí od úrovne
a kvality vypracovaného plánu zisku. Na plánovanie Cash flow sa používa priama a alebo
nepriama metóda
a) Priama metóda – vychádza z prvotných účtovných zápisov, ktoré ovplyvňujú
hotovosť
b) Nepriama metóda – pri nej sa vychádza z odpisov a čistého zisku po zdanení, ktorý sa
koriguje o všetky položky spôsobujúce rozdiel medzi výnosmi a príjmami a nákladmi
a výdavkami. (tabuľka)

Pri tvorbe finančného plánu sa používajú rôzne metódy:

a) globálna
b) metóda postupného zostavovania rozpočtov,
c) metóda percentuálneho podielu na tržbách,
d) finančné modely.

Globálna metóda vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, výroby,
nákupu, investícií, ľudských zdrojov, technického rozvoja), z ktorých preberá požadovanú
výšku finančných prostriedkov a dáva ich do súladu s plánovanou tvorbou finančných
zdrojov.
Pri metóde postupného zostavovania rozpočtov má väzbu finančný plán na rozpočty
(výroby, zásobovania, odbytu)
Metóda percentuálneho podielu na tržbách – vychádza z predpokladu fixného pomeru
medzi jednotlivými položkami súvahy a celkovým objemom tržieb. Umožňuje zistiť, aké
aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovacom období, aby zabezpečil
predpokladaný rast tržieb, koľko kapitálu a v akej štruktúre potrebuje.

Finančná analýza podniku

Úlohou finančnej analýzy je zhodnotiť na základe výpočtov ukazovateľov finančnú situáciu v

podniku. Fin. situácia v podniku sa tiež označuje ako fin. zdravie podniku. Fin. situácia
podniku je predmetom záujmu subjektov, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu, sú to
predovšetkým vlastníci, akcionári, investori, manažéri podniku, veritelia, zamestnanci.
Zdrojom informácií pre fin. analýzu podniku sú účtové výkazy : súvaha, výkaz ziskov a  strát,
výkaz o peňažných tokoch – cash-flow. Súvaha podáva obraz o jednotlivých položkách aktív
(majetku) a zdrojoch i súhrnne k 31.12.. Na základe týchto údajov možno zisťovať
ukazovatele majetkovej štruktúry, kapitálovej štruktúry, vlastný pomer medzi jednotlivými
zložkami aktív a pasív.

Štruktúra aktív v súvahe poskytuje informácie o:

1. investičnej náročnosti – na základe pomeru stálych aktív a obežných aktív
2. o hodnote a charaktere produkčného potenciálu firmy, t.j. štruktúra stálych aktív
3. o charaktere podnikateľskej činnosti podniku a predpokladoch jeho platobnej
schopnosti, t.j. štruktúra obežných aktív

Štruktúra pasív v súvahe poskytuje informácie o:

1. miere zadĺženosti – na základe vzájomného pomeru vlastného imania a cudzích
zdrojov
2. úrovni tvorby zdrojov pre samofinancovanie firmy – analýzy štruktúry vlastného
imania s dôrazom na podiel interných vlastných zdrojov a externých vlastných
zdrojov.
3. o charaktere zadlženosti podniku, t.j. analýza štruktúry cudzích zdrojov s dôrazom na
čas (členenie záväzkov na dlhodobé a krátkodobé s osobitným postavením b.
úverov).

Pretože súvaha poskytuje informácie za bežné a predchádzajúce obdobie, môžeme z nej

vypočítať aj vývoj majetkovej a kapit. štruktúry podniku.
Výkaz ziskov a strát - má za úlohu vysvetliť zo súvahy VH bežného obdobia tak, ako sa
v priebehu sledovaného obdobia vytváral. VH je zisťovaný z 3 druhov činností –
prevádzkovej a finančnej, t. j. bežnej činnosti a mimoriadnej činnosti.

Výkaz ziskov a strát poskytuje informácie o:

1. štruktúre VH podľa činnosti a ich dynamike

2. druhu podnikateľských aktivít firmy
3. zaťažení firmy z titulu využívania cudzích zdrojov.
Výkaz o peňažných tokoch – tento výkaz vysvetľuje väzbu medzi úč. ziskom a stavom
peňažných prostriedkov nasledovne:
- náklady, ktoré znižujú VH, ale nespôsobujú výdavok napr. odpisy
 - výnosy, ktoré zvyšujú VH, ale nespôsobujú príjem peňažných prostriedkov
(fakturované tržby)
na cash-flow vplýva:
1) zmena stavu zásob:
a) KZ–ZZ=+, ak je KZ vyšší ako ZZ ide o prírastok vo výkaze, z toho vyplýva úbytok
peňažných prostriedkov
b) KZ–ZZ=-, ak KZ je nižší ako ZZ, ide o úbytok vo výkaze, z toho vyplýva prírastok
peňažných prostriedkov.
2) zmena stavu pasív:
a) KZ–ZZ=+, z toho vyplýva zvýšenie peňažných prostriedkov,
b) KZ-ZZ=-, z toho vyplýva vo výkaz cash-flow zníženie peň. tokov.

Ukazovatele finančnej analýzy

Ukazovatele likvidity – informujú o platobnej schopnosti.
peňažné prostriedky ku dňu v Sk
Solventnosť =
záväzky splatné ku dňu v Sk

- okamžitá schopnosť podniku uhradiť splatné záväzky.

Môže byť menšia ako 1 – nedostatok peňazí
väčšia ako 1 – prebytok peňazí
rovná 1 – primeraná hodnota peňazí.

Obežný majetok má rôznu likviditu (miera speňažiteľnosti jednotlivých druhov majetku)

finančný majetok
Likvidita 1. stupňa =
krátkodobé cudzie zdroje

odporúčaná hodnota je 1,2.

finančný majetok + krátkodobé pohľadávky

Likvidita 2. stupňa =
krátkodobé cudzie zdroje

odporúčaná hodnota je 1,4.

obežné aktíva – dlhodobé pohľadávky

Likvidita 3. stupňa =
krátkodobé cudzie zdroje

odporúčaná hodnota je 1,8 – 2,3.

Ukazovatele aktivity vyjadrujú viazanosť majetku podniku a jeho využitia. Môžu byť
konštruované ako:
 - ukazovatele doby obratu – vyjadrujú, koľko dní trvá, kým sa príslušná položka
v tržbách speňaží, je tržbami obnovená. V praxi sa vyžaduje, aby doba obratu bola
minimálna. Ak sa tento ukazovateľ skracuje, zvyšuje sa rentabilita kapitálu.
priemerný stav zásob
a. Doba obratu zásob = x 365
tržby

priemerný stav krátkodobých pohľadávok x 365

b. Doba inkasa krátkodb. pohľ. =
tržby

tento ukazovateľ vyjadruje priemernú dobu, počas ktorej musí podnik čakať od okamihu
fakturácie po okamih inkasa. Charakterizuje, ako dlho odberatelia používajú majetok nášho
podniku. Tento ukazovateľ sa môže počítať aj z pohľadávok obchodného styku.

priemerný stav krátkodob. záväzkov x 365

c. Doba splatnosti krátkodb. záv. =
tržby

tento ukazovateľ vyjadruje, koľko dní v priemere trvá podniku zaplatenie záväzkov. Keď je
doba inkasa pohľadávok kratšia ako doba splatnosti krátkodb záväzkov, ide o priaznivý
ukazovateľ.

- ukazovatele účinnosti – vyjadrujú, koľkokrát sa príslušná položka majetku obráti

v ročných tržbách. Majú podobu koeficientov.
tržby
a. Obrat stálych aktív =
priemerný stav stálych aktív

tržby
b. Obrat celkových aktív =
priemerný stav aktív

tento ukazovateľ charakterizuje, koľkokrát sa v tržbách obráti celý majetok podniku.

Ukazovatele rentability – rentabilita (výnosnosť, efektívnosť) – meradlo schopnosti podniku

vytvárať nové zdroje. Je vyjadrením miery zisku z podnikania.
účtovný zisk
Rentabilita celkového kapitálu = x 100
celkový kapitál

účtovný zisk
Rentabilita výnosov = x 100
výnosy
 účtovný zisk
Rentabilita tržieb = x 100
tržby

účtovný zisk
Rentabilita nákladov = x 100
náklady

nákladovosť = náklady / výnosy

nákladovosť = 1 - ziskovosť
účtovný zisk
Rentabilita vlastného kapitálu = x 100
vlastný kapitál

Ukazovatele finančnej štruktúry – objasňujú mieru zadĺženosti a schopnosť túto zadĺženosť

splácať.
vlastné imanie
a. Koeficient samofinancovania = x 100
aktíva

vyjadruje, do akej miery kryje podnik svoj majetok VI (na koľko %). Pri rozvoji podnikania a
pri zmenách výroby nie je vhodný vysoký podiel VI.

cudzie zdroje
b. Celková zadĺženos x 100
aktíva

vyjadruje, koľko % majetku je kryté cudzími zdrojmi. Vysoká zadĺženosť viac než 50 %,
v investične nenáročných odboroch až 75 %, je signálom nestability podniku.

Sčítaním oboch ukazovateľov dostaneme 100 %.

Miera zadĺženosti závisí od štruktúry cudzích zdrojov, při ktorých počítame:

bankové úvery a výpomoci
a. Úverová zadĺženosť = x 100
aktíva

tento ukazovateľ predstavuje mieru využívania bankových úverov na financovanie potrieb

firmy.

dlhodobé cudzie zdroje

b. Dlhodobá zadĺženosť = x 100
aktíva

Z hľadiska podniku treba mať na zreteli, že zadĺženie voči bankám je najdrahším zadĺžením,
z ktorého plynú vysoké nákladové úroky, a tie zaťažujú podnik. Banka odmieta úverovať
vysoko zadĺžených klientov.
 VH pred zdanením + nákladové úroky
c. Úrokové krytie =
nákladové úroky

Týmto ukazovateľom podnik zisťuje schopnosť splácať úvery a platiť úroky. Vyjadruje,
koľkokrát môže podnik zaplatiť cenu za požičané zdroje z toho, čo vyprodukuje. Optimálna
hodnota je 5, nesmie klesnúť pod 3.