[ Ročnfk. XXH.
1990 24
Už niekorko m c~iacm sa v na-
šich masméd iách ' sporadicky
obja,·ujú sprá\) o hudobnom v)·-
da,·ateľshc OPľS, ktoré ho
zhodne označuj ú La chori· orga-
nizmus odsúden~· na zánik. Ul.
menej známe sú tie náwl) , po-
dľa ktori·ch snaha o lik,·id ~iciu
OPUSu ,. dnešnej podobe je
umelo \)'\Oianou kampaňou,
cieľom ktorej je získaf po /.ruše-
ní O PUSu jeho v)·robné pro-
striedky - jedná ~a hla\ ne o na-
hrávacie štúdiá - na realizáciu
osobných zájmm· ú1.kcj skupiny
rudí. C"lá záležitusf j e o to nl'-
prehľad'n ejšia, že koordináto-
rom lik,·id ačného programu je
ministersn·o kult ún. \' nasled u-
júcom príspevku ~a tJokúsime
ukázať, ako sa prípad OPl S ja-
\ 'Í \ 'O S\'Ctle O\ Cren) ch faktm, do-
stupných do uí':ávicrk) tohto čís-
la.
SPRÁVA
V ~t redu 24. IO. u~poriadal mini, tct kulttt-
ry Lad islav Snopko tla čov ú besedu. na kto rej
príto mn)·ch novin;iro\ info tmo\'al o c h\\ta-
ných z men [tcl~ v~. p. OPUS. OPUS podla
slov ministra- sa dostal v po.,lednom čas e do
vMnych e konomických ťaíko~tí. ktoré je tre-
. ba urýchle ne ric\it. a pot>vrdenic Jeho slov
e ko nomický n:ímcstn ík mmbtcr'lt\'a doc .
Fran tiše k Lipt ítk uvied ol niekofko .. uc hých
cifier . ktoré mali potvrdiť t. lol: ito'lť e kono-
mickej situácie podniku za deväť mc s i a~ov
to ht o roku a tak podporiť my\lienku radikál-
nych opatrení. Za najdô lc/itejšie z nich mož-
no považovať poverenie F. Liptáka dočasn5·m
vedcn im OP Su a prípravu opatrení na zru-
šenie OPUSu k 3 1. 12. 1990 a jeho opatovné
vytvorenie k l . l. 199 1 \' O forme štátnej ukcio-
vej s poloč n os ti.
NEZODPOVEDANÉ OTÁZKY
ll ŕstku prítomných ncLawäte ných novin:í-
rov zrej me správa nepre kvapila . Likvidácia
či zrušenie nerentabiln)·ch a ne1iskových
podnikov za č ín a byť síce krutou . ale každo-
d e n nou a navy~e - pod ľa dikt :ítu trhových
vz ťa hov - nevyhnutno u kuli ~ou na ce\lc za
pro~peritou . V prípade OPUSu v\ak ide o
čos i viac. na čo napokon vo wojom príhovo-
re upozorni l i pán minbt c r: OPUS je našim
j ediným hudobn)•m vyd<\\ ateľsl\ om , a tak
r iešen ie problém u jeho ďu lšej existencie je zá-
rove•' vážnym zásahom do or gan izmu našej
hudobnej kultú ry ako celku.
Toto konSta tovanie je ' \eo bec ne zn:íme a
a kceptova né. Ak je pacie nt chorý. treba ho
post aviť na no hy. Rozpory vznikajtt až okolo
navrhovanej li ečby· 7e do če la podntku tre ba
postaviť e ncrgicktt osobn o'~!' managcrské ho
typu . nepoch ybuje žiadna 1.0 7ai nt c re~ova­
ných strá n . J e vbk tre ba kvôli zlepšeniu ho-
spodá r skych v)sled kov mcnif celú štru ktúru
podniku ? - p)•tajú sa 1amestnanci. Nestačí
zred uko,•af administra tívny aparát a e kono-
mickej šie využívať dnes už dobudo~aný a bo-
ha t) • výro bný potenciál - ešte stále š pi čkové
št(tdiá, vý počt ové stredisko, t l a či are nské stre-
disko i pr iblizne päfdesiat pr ed ajni, ktorými
OPUS dispon uj e na územ i Slovenska a Čiech?
Odpoveď min isterstva zn ie: Nic. n e~ tač í. ..
Ministe rský návrh je v danej chvíli najvhod-
nejš í a pre to presadzova nie iných r iešen i si
nemožno vysvetl il' in áč - ~ fútos ťou konšta tu-
je minister na tl ačovej bc~cde - . ako hádza-
n ie polien pod nohy ministerstvu .
A tu kdesi mož no zača ť odv íj ať kauzu
OPUS. o kto re j dn e~ už mnohí bez obalu ho-
voria ako o c hobotn ici ...
GENÉZA
17. november OPUS p ríl i~ n e'za~kočil. Pra-
covn íci te jto organizácie u2 pred ča\om vy-
užili mož nos ť. ktorá sa im naskytla precho-
o 3,- Kčs
)
Uudm a ~. p. OPUS
dom' ydavatelst'a na fo rmu ~ t á tncho podni- 1
1
ku a v septembr i minulého r ok u sa rozhodli
zvolil' s i nového l'iaditel'a . V ý~ledok volieb z
l l. 9. dcfinith ne uk ončil I R- roč n é pô~obe nie
Ivan a Sta nislava na vedúcom poste a do če l a
postavil je ho jediné ho protikandidáta RSDr.
Ale,iusu u\ta, bv\'alé ho obchodné ho ná-
m~uuka \)d;natclsl\a. Lulóna 1 \)\ledl..u
volieb sa však čmk oro uk áLa la ako pred ča~­
n:í. Pracovníci čoraz v ý raz n ej~ ic pociťujú ab-
senciu riadenia . zhoršuje 'la ekonomická situ-
ácia dosiaf prosperujúceho vydavatelstva.
č ím nl'ltie napätie a obavy o jeho ďa l š í osud.
23. 4. t. r. abdikovala rada p racuj úcic h. Dô-
' od:. sttstavné igno rova nie ic h n:ívrhov a pri-
pomtcnok zo \ trany vede nia . O mesiac ne-
skôr <,iahnu prncovníci OPUSu ku krajnému
prostriedku - vyhlasujú štrajk spoj e ný s de-
monštráciou pred budovou ministerstva a
žiadajú A. Austa od, ol a ť z postu ria d i teľa.
Ministe r žiadosti vyhove l a na návrh pracov-
níkov vydavate htvu poveril je ho v~d e ním
OPUS S OTÁZNIKMI
28. S. Ing. Alexandra Sold a na, až do doby.
kedy <,;ím ako lakladatcľ ne nájde pre tttto
funkciu \110dn cj ~ í t) p.
Dc dt č\tvo ~t vo rm esač n cj vl<ídy Ing. Solda-
na je vý71lam né v dvoch sme roch : 4. 7. prij í-
ma na uvol'nené miesto šéfredakto ra Františ-
ka Ob/cru. ic Je bez Laujírnavo'lli. že p:ín
Ob/era je toho času za mestnancom Cs. roz-
hlasu (režisér v Slovesnej ume leckej rea li-
z:ícii) na d lhodobej neplatcnej dovolenke do
konca kalend<í rneho roku a miesto šéfredak-
tora teda vykonáv:tl ŕorrnou vedľajš ieh o pra-
covné ho pome r u! Zá rove ň " ' oko lo riadi tcl'a
vytv:íra cie ľavedomá ~ kupina pracovníkov a
o dva mc~iacc na to- 2 1. 9. l ng. Soldan ~ ďal ­
~ ími \ iedmimi čl e nmi svojej pr,a covncj s kupi-
ny zas ic lajtt na ministe rstvo dok ume nt zäsad -
né ho výwamu Návrh útl mového prog ra mu
š. p. OPUS, vyt vorený z prlka zu MK S R.
Ú tlmový prog ra m . vychádzajúci z momcn-
t á lt~ej kr~zovcj ekonomickej situácie. s íce j e
na JedneJ s trane zameraný na jej stabil izáciu.
v svojej podsta te v ak l>red ~ r a v uj e l ik v ida čný
program vydava tcl'st va: nävrh obsa huje za-
~t ave ni e celej č innosti vydava tcl'stva , vý-
nimkou predaj ní a skladu . prevád zky štúdií a
tl ač i arc n ,ke ho ~ trc di ka ( pri čom sa uvažuje
o pre n:í jmc ~ t údií d o mllcim a za h rani č n ý m
produce nto m). Podľa mívrhu Redakcia kníh
o hudbe a hudobnín a na ňu viazané oddele-
nia by ~ ~~li prej'll do príbuzných knižných vy-
davate lsttev (S PN a pod.) .. . Aby predsa le n
nedoš lo k pochyhno,tiam . jede n z bodov ob-
sahu je n:h rh na rol viazanie pracovné ho po-
meru s okamžitou platnost'ou na základe u po-.
zornenia o reorganizácii podniku d voj rnesač-
21.11.
·-
nou výpovednou lehotou pod l'u Zákonn íka
pr áce so všetkými pracovníkmi s výnimkou
udr.liuvacieho útlmového tlmu , pozo ·távajú-
ceho z cca 57 pracovn íkov ...
24. 9. sa podniková práv n ička od vedúcej
e ko no mic ké ho odboru M K dozvedá . že
OP m;\ b yt' k 30. 9. zlikvidova ný. Deň nn-
to - 25. 9. - prichádza pred z hromaždenie
prncovníkov vydava teľs t va z MK sui ta , aby
prfto m ných obozná mi la s útlmovým progra-
mom a jeho dôsledkami. Vz h ľadom na prud-
kú reakeiu doc. Lipták navrhuje zo strany
OPUSu zvo liť časť dozorčej rady (druhú pa-
ritntt časť - piiť ľudí - volf min isterstvo) ako
kontro lný o rgán riadenia podniku a pracov-
nú skupinu, ktorej cieľom malo byť v spolu-
práci s vedením pri jať opatre nin na e ko no-
mické stabilizovanie firmy a prípravu opti-
málne ho mo de lu vyda va teľs t va v novýc h
podmie nkach . O PUS na návrh operatívne
reagoval, 26. 9. zaslal na m in ist c rst vo ~zo­
znatn členov dozo~čej rady i pracovnej skupi-
ny, naprie k to mu deií neskôr - 27. 9 . - pri-
chádza do OPUSu telefaxové odvola nie Ing.
oldana , ~úča s ťou kto ré ho je pokyn na odo-
vzda nie vedenia podnil<u F. Obže r ovi. Minis-
te rstvo si z rejme uvedomu je . že ta k závažnú
sku t očnosť m alo prej e d n ať s dozorčo u radou ,
preto odvolanie dutuj e na 25. 9. Zároveň zr u-
šilo čast' dozo rčej rad y a p racovnej skupiny
menovanú predoš lým r iaditel'om ...
Vo vydavateľst ve doc hádza ku kurióznej
situ:ícii: ministe rstvo ako jeho zak l adateľ do
čela dosadzuje č l oveka , ktorý sa pod ieľa l na
vypracovan í li k v i dač né h o programu hostitel'·
s kého podniku a teraz, vo fu nkcii riaditeľa,
ho má doviest' do vlt'azné ho konca .
4 . IO. sa v OPUSe kon alo cľa l š i c zhro maž-
denie pracujúcich . na kto ro m bola oznámená
nová pracovná •skupina a ča st' ministerskej
d ozo rčej rady, pričom v äčš i na členov pracov-
nej sku piny bola Id entická s a utormi li kvidač­
ného scená ra. Pracovn íci OPUSJAnavyše za-
čínajú obviňoval' doc. Liptá ka , ú sa v j e ho
osobe súst reďujú záujmy Slovart u ; kde je čle­
nom pred stavenstva. (Slova rt, kto rý medzi-
časo m zí,kal vydava t eľs k é oprávnenie, sa po-
va žuje za jedného z potenciálnych záujemcov
o ziskanie nahrá vacic h štúdii údaj ne krachu-
j úceho OPUSu) .
16. IO. sú na ministerstvo pozvaní čl enovia
pracovnej kupiny, aby ~a vyjadrili k štúdii
Projektovo-modelov)• rozvoj š. p. OPUS, kto-
rtl p re MK vypracoval Ústav pre výskum a
poradenstvo v kultú re . Stúdia okre m iné ho
uvádza šest' alter natív pre ďa l.šie riešenie vý-
voja firm y. " R i adit e ľov i ľud i a" a prik l á ňajú
k alte rnat ívam l l. a Il i.. na vrhujúcim rozde-
S n ímka arch ív Hž
!enie vyd avateľst va, ted a faktic ky j eho likvi-
dáciu . O niekol'ko hod ín neskôr rok uje na
tom istom m ieste do zo rči a rada, a na podnet
doc. Liptá ka hlasuje o likvidácii OPUSu na
základe § 2 1 pís m .,c Zákona o š . p . - lik v ida č­
ný návrh n aš ťa stie nezískal n adpolo yič nú
väč inu hl asov. De i\ nato - 17. IO. - m:í pred-
seda dozo rčej rady podp ísať z:ípisnic u z pre-
došlé ho clt,a, v kto rej je li kvidácia podľa § 21
nahrade ná zrušen ím podl'a § 32. Za týchto
o ko lnosti zostáva do kument poch o piteľne
ncpollpísaný ... Ani obnovené rokova nie do-
zo rčej rady 22. IO. nedalo mini ster~ tvu tú-
žobne očakávan é ,.imprima tur". Naopak,
pracovníci sa domnievajú . že podľa usta no-
venia prislušného paragrafu nie je vytvorený
p rávny podklad f>re zánik firmy , navyše chý-
ba vyjadrenie odborov, čo je tiež v r ozpor e so
zákonom . 23. IO. prichádza medzi zhromaž-
dených pracovníkov O P USu d oc. Lipták.
aby pri'oclchode , s w škou v ruke. inform oval
prítomnýc h o nevyhnutnosti zrušenia OPUSu
k 3 1. 12. 1990, sú čas t'ou čo h o je rozvia1.anie
pracovného pomeru d vojmesačn ou výpoved -
nou le hotou pre všetkých za mestna ncov vyda-
va tel'stva, l. j . k 3 1. IO. D e ň nato, na ~p om c­
nutcj tlačovej besede je oznámené. že d oc.
Liptá k bol dňo m 24. IO. povere ný vedením
OPUSu ...
OTÁZNIKY
Zd:í sa , že posledné uvedené m ini ste rské
rozhodnutie situáci i ne po mo hlo. skô r na-
opak. Ved e ním š. p . bola povere ná osoba ,
kto rá m? ~~ lavn~ za mest na nec)< ý, po me r v inej
orgamzacu , čo Je - zdá sa - o pä t v rozpo re so
Zákono m o š. p . Pre nás je dô ležitejšia sku-
t oč n osť, že zakladatel' OPUSu - Minister stvo
kultúry SR - znovu do čela nedemokraticky
dosadil človeka , ktorý firmu ne riadi, naopa k ,
vyt r va lo h ľad á ct:sty na jej zru enie, navyše
bez legislatívneho podkladu na exaktné defi -
novanie jej ďalšie ho osudu. A to všetko v mc-
ne n i č fm a n ikým ncpodložcne j prem isy, že
OPUS by za súčas n ej e ko nom ic kej situácie
mohol v blízkom čase s k racho v ať , v rámci
veľk ej privatizácie sa dostat' na draž bu pri-
čom nový solventný maji teľ by m al pr:ívo
premeniť ho ho c na .. h oddogá rc ň ". ( .. Našťas­
tie" je z m asmédií zná me. že oficiálny zá-
ujemca o a trakt ívne na hrávacie štúd iá -
agent(tra Roc k , pop a j azz - má .. ušl'achtilc j-
šic" cie le!)
Ak je teda ne uralgickým bodom v kauze
OPUS e ko no mick{! situácia fi r my v ro ku
1990 (za predošlých 18 ro kov bol O PUS zis-
kový!), o tázkou zostáva. prečo MK a ko za-
k l adat e ľ ne podniklo konkrétne kroky k tomu ,
a by sa údaj ne krachujúci OPUS (na rozdie l
od d esiato k inX,ch podnikov je vybave ný špič­
kovým za riadením) - mohol znovu a bezod-
kladne vydat' na cestu k prosperite. Záhadne
prijíma né opatrenia . žiar, opač n é tvrde nia
vyvracajú . Ba dokonca sa v nie kto rých mo-
me ntoch zdá, že na ministe rstve kultúry sa
17. novembra minulé ho ro ku zastavil čas ...
Kiež by voľa k to túto hr iešnu do mnie n ku vy-
vrát il! J URAJ DóSA
 l,
•

.INFORMATÓRIUM
LIST PREZIDENTOVI čSFR
Vážený pán prezident! ko- Sioven~ku v týchto dňoc h tak nalie havo pro to ko lu a uľa hči l aj nic bczpro blematickú

SI-IS Vtfaka za Váš hlboký a mt1clry pre jav, in-

Váženi priateli a S l IS .
v SÚ\ 1~lo~ti s práve prebiehajúcim Medzi-
národným stretnutím hudo bných pedagógov
na tému: Zdroje a ro1voj d etskej hudobnej
kreativitý', dnes vašu pozo rnosť upriamime
na činnosť Pedagogickej sekcie Slovenskej
hudobnej spo ločnoMi. Tá je totiž hlavným
o rganizátorom tohto po dujatia . Aj preto sme
dnes zašli za tým najpovolancjším. Predse-
dom sekcie je hudobný sk l adateľ Ju raj H at-
dk , ktorý sa nad s ú čas no u situáciou za myslel
takto:
.. Domievam sa, že pedagogická sekcia spo-
lu s Hudobnou mládelou, a ko ďalšia l a ktivít
SHS, sú jadrom čin nost i Spoločnosti, dvoma
jej hlavnými pilierm i. Svojo u aktivitou boju-
jeme o kohosi, celkom presne vyjadrené, o
kultivovaného poslucháča . Žia ľ, to ro úsilie
nic je založené na ko nkrétnom systé me , ale
na vypätí s n jednotlivcov. lllavnú pdč i nu
tohto neutešeného stavu vid ím v p ríprave
učiteľov. Nic je žiadnym tajomstvom , že uči ­
telia hudobnej výchovy ' ú najslaMím o hmv-
kom v učiteľskom zbore . Na to mto mieste by
som si dovolil vyjadri ť presved čeni e, že b) ť
pedagógom je poslanie , práca vyzadujúca ta-
le nt.
Za posledný rok sa v tej to ob lasti tem er n ič
nezmenilo . Doteraz pri ministerstve ško lstva
existuj e expert ná skupina, kto rej úloho u je
pripravit nový mode l hudoh nej výuky v kon-
texte ostatných umen í, p redovšetkým dra-
matického. Na vybra ných školách prebieha v
9. roč níkoch výuka im egrujúceho predm etu
Stretnutie umen í. Ide o to, aby sa v závere
základného vzdelania zviazali jednotlivé po-
znatky do väzie b a stali "' tak prípravou pre
ďalšie stred oškolské ndclávan ic a pre tých ,
ktor! konč i a nevyhnutným minimom. "
Východiskom nášho stretnutia s hudob-
ným sk l a d a t eľo m Juraj o m ll atríkom bola
však ul spomenutá medz111árodná konferen-
cia. K nej povedal:
,.Je istým pokračovaním tradície podob-
ných stretnut í v Nitre z rokov 1984, 1986 a
1988. Možno niekto rých záuje mcov zara~ilo .
že sa podujatie koná s o bmedzením verej -
nosti , ale tohtoročné stretnutie je ako usi nul-
tou pracovnou poradou , prípravou tradície.
Keďže je dnes v móde ,uvažova nie v reláciách
Pe ntagonály, ďa l š i e ročníky to hto poduj atia
by sa mali konať v jej krajinách, my budeme
len súčasťou tejto rotácie. Hlavnými cieľmi
bude p rekona ť izoláciu , veď sotva kto tušil o
existe ncii O rffovho inštitútu v Salzbu rgu, či o
vysokej úrovni výuky u našich najbližšich su-
sedov v Maďa rs ku a Po ľs ku , alternat ívne po-
uvažovať o hudobnovýchovných p roblé-
moch. Treba si uvedomiť, že o~oh z tohto
podujatia nebude ihneď, lebo zmeškali sme
nic jeden, ale ni e koľko vlakov, ktoré najprv
treba dohon i ť.''
Pripravila: -nora-
špirov ~ ý 72. narod eninami našej stare j d á-
p ro klamujú - koexistenciu d voch rovno práv-
nych náro dov.
Ako umelcovi je Vám iste známe. že na-
príkl ad slovenská voká lna š ko la neslávi
č inn osť Kruhu pria t eľov českej kultúry .
Na záver mi dovoľte, vážený pán prezi-
de nt , vyj adri ť osobné presve dče nie, že spo-
mfnani súdni ľud i a tvoria v~ičšinu o byva teľov
my, ktorá nezaprie čas ť svoj ich amerických triumfy len na vrcho lných podujatiach Praž- Slovenska. O dvažuj em sa d úfa ť , že tieto
koreňov: je č ipe rn á ako typické ame rické ba- s kej jari, a le aj na mno hých svetových oper- riadky tlmoč im a j v ich me ne .
bi č ky a naviac je n e raz;; kut očn e ..crazy". ných scénach č i š pi č k ových ko ncertných pó- S výrazom do ko nalej 1kty
Po prejave som s pohnut ím sledoval dom a diách. Zaradenie slove nského umelca by v Váš
pri tc lcvímre aj slávno~tný koncert Ccskcj to mto ko ntexte bolo bývalo urč i te ozdobou Pe ter Michalica
fi lharmónie. A vtedy som sa rozhodol napí- slávnostného ko ncertu . Takýto poč in by na- predseda rad y
sa ť Vám tento list. D ramat urgia koncertu to- viac za r uče n e zvýšil občas absentujúcu dôve- Kruhu pri ate ľov českej kultúry
ti? ignorovala to, čo všetci súd ni ľudia v Ces- ru v objektívnu profesio nalitu pražského Bra ti ~ l ava 31. IO. 1990
VÝZVA
V hodine \áineho ohrotenia spoločn é ho
štátu Čechov a Slovákov, obra~ ú sa Asoeia-
ce hudebních umčlc6 a vMc6 a S lovenská
hudobná únia k verejnosti s touto nalieha-
mu výz\·ou:
V dobe, kedy u na§leh n~ bližšfch susedov
i v celej Európe vidíme mimoriadne úsilie o
integráciu, a naopak, v príkrom rozpore s
tým početné nacionalistické tendencie vo
svete i u nás, považujeme za svoju mravnú ·
povinnost' manirestačne sa prihlás iť k m)i-
lienke prvej a prehlasujeme:
l. Máme plnú dôveru v nadstraníekd mú-
drosť a spravodlivost prezidenta Václava
Havla.
2. Vyjadnqeme plnú podporu slobodne zv~
leným národným l nadnárodným orgá-
nom a inštitúciám, ktoré sa zasadzujú za
V predvečer štátneho sviatku S lovenskej republik)' Oeň zmierenia (JI. IO.) sa za účasti prezi- udržanie a zdokonalenie jednotného r&-
denta čs'FR Václava Havla konal v opere SND slámostný koncert. Program večera tvorila deratímeho štátu.
monumentálna Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v interpretácii orchestra opery SND,
Speváckeho zboru mesta Bratislavy, (zborm~ster L. Holásek) a sólistov - L Rybárskej, l.
Kirilovej, S. Larina aJ. Galiu pod vedením dirigenta J . Alexu. J . Vyzývame tieto orgány a Inštitúcie, aby si
S nímka K. Marenčinová viac než doteraz uvedomovali a rripekt~
vall úlohu kultúry a umenia práve v p~
ecsc politického ozdramvanla n ~ho spo-
ločen ského života.
!ffiF Došlo do redakcie 4. Vyeyvame občanov oboch našich republík.
k úprimnej s nahe o dosiahnutie jednoty
sŕdc a mysli, ktorá by bola základom na-
PANTON šej novej, spravodlivej réderáJnej ústavy.
1\tti,,-,J;I\ K.l bl·hič: Ohla'" d.lla\· (Pit; spenn· pre lllt a klaár) S. Vyzývame k napra,·enlu všetkých pollti(>
'/ <.:~'"\dl lnutnm y<.: h t.llmlatur (f:dicla teská hudellaf •l~ M ....... kých chýb z obdobia prvej republiky, Sl~
"il a rc,idm·al S. Jutica) venského štátu a komunistických ddo~
Ka rel l.iodomk a: Pnni hl~lrod t.. ni.ika máeli, ktoré medzi našimi národmi na-
P<.: t<.:l ( i ra ham. Z plan1 a ·pra k-. u (Tri plesne pre VyUf aldlllkJ1al• •.ltR~d-·IIJ hromadili mnohé nectorozumenla.
.l .lfl.ll ra ...~k: D\l\adin : pí..,nick~ (pl'edetsk.\· zbor aklavir)
1\li l.lll l )!lo: 200 o~m i taktm ~ d1 <.:\ ič~:ni pw ncjmcn~í klavíri11ty 6. Vyzývame všetky umelecké organizácie,
1\ l' l ' llll' mali mu11 l..anti (SpracoH,Ii: P. Jlstel. J. Ko§ťálog aG.~} pôsobiace v našich republikách, i všet-
.1.111 R\t:hll t.. <;ibl·n •l"n• m ad rig.a l~ (1miešané lbory a eappella) kých ľudí dobrej vôle, aby sa k našej výzve
pripojlli.
A ntn n111 lh ora k· Sť~l morav-.t..)<:h dvojtpčvu (pre~ zliiM'Iil~lll
L Janáčka)
\'l.·m,J;I\ N<.: urnann: 2x:" (Witu (derilť klarim,.:h dlllllltl~. . .U. V Doma~ve, dňa 31. októbra 1990
V 1f... tm Kalabi-.: Sonilla pro t..larinct a klmír Za Slovenskú hudobnú úniu
1\li ro..,l<l\ Kkg.a : Knm·<.:rt ni ku~ pro hnusle a klavír Ilja Zeljenka, predseda
li a nu!\ Ba rto1í: R \ tnw L ul k<: (pre klarlaet á ldalfr) Za Asociáciu hudebníeh umčl c6 a vedeli
f\.lil.u1 Sla' i<.:t.. ): Z<.:m~ lidt (symfonický Crlpt)'f,h) Ivan Poledňák, predseda

e FESTIVALOVÝ ROZH LAS. V d1íocl1

27. 9. al 13. I O. sa v tomto roku uskwot nil ul
po tretfkrát Rozhlasový hudobný festiva l,
ktorý pojal do svojej dramaturgie aj niekoľko
koncertov BI/S. Poslucháti na rozhlasových
:.taniciach Vltava a Devín .w m ohli sta( pria-
mymi títnsmfkmi otváracieho koncertu s di ri-
gemom A . Leaperom, klm•lmeho recitálu J.
Bulm, vystúpenia Bamberských S) mfonikov
s ll. Steinom , Symfonického orchestra Radia
Bratislava s O. Trhlfkom a záveretného kon-
cerili F so Z. (<ošlerom. Ďa/šfch dvadsat'
podujat[, ktoré rozhlas zaznamenal, poswp-
ne odvysiela nÔ'slovenských a teskýcll rozhla-
sových sumiciaclr. Viaceré záznamy budtí
t1•orit' čast' ponuky Slovenského rozhlasu pre
zahrtmit nýclr partnerm•.

V minulom Ns le ll Z sa pod tillllmí fotku na

l . stram1 omylom dostalo meno M. Jurfka Oi1a JU. októbra su na scéne SND prcd~ta\•il svclotnámy č inohern j· u operný re.iisér Otto
ako autora snfmk)'. Alllorke fotografie Dane Schenk vo vlastnom programe Sachen zum Lachen s podtitulom Úsmemé príhody režiséra
Jakubcol't~j ;a t.vmto ospravedbíujeme. O. Schenka. Snúnky K. Marenčlnová

HUDOBNÝ 2JVOT _ d\oj týfdennlk. Vychádza \O V)da ,ateľ~h e OBZOR., n. p., ul. Cs. annlid)' JS, 815 85 Bralbla\a. Vedúci redaktor: l'aedUr. Marian Ju r l k , w t. nd. redaktora: PhDr. Alžbeta Raj lc r ová, redakcia:
L5dla Dohna lová, PhDr. J u111.1 Dóh, Ma rtina H anzclová, technická redaktorka: Eva Zcmáo ková. Adresa n.'dakcic: Gorki!ho IJNI, 815 85 Bratislava, tel. ~245. Tiačia: Nitrianske tlačiarne, z. p., 949 Ol
Nitra. Roz:Jinqc Po~tovli novlno'á služba, objcdná,ky prijfma kaldli pošta a doručo,atcr. Objednávky do zahraničia ''Yba\~c PNS- Ústredná cxpcdfcla a dovoz tlače, Gottwaldm·o ná.m. 6, 813 81 Bratislava. Polroblé
predplatné 39.- Kčs. Neobjcdnané rukopisy !>&ncvraciiJú. -. ..,li
Indexné čfslo: 492 IS Registračne! čfslo: SÚľl 6/10 UL
 Bratislavské hudobné slávnosti '90
Trio s účasnej hudby Sofia.
• vt hľado m na to , že v o kt óbri koncertova l v
Trio
súčasnej hudby
Sofia
Pre bežné fe sti va lové publikum (a tobôž
jeho ~ n o b~ kú .tložku) konce rt T ria ~účasn ej
hudby zo So fie (9 . Qktóbra) ncpn.:dstavoval
,.magne tový"· te ré n . Bo lo to zjavné 1. nan aj-
výš skro mne obsade ných miest v ll udo bno m
štúdiu Slove nské ho rot.hlasu . V prie behu
ko ncertu ma ai prc padal pocit márnosti a
krivdy a u tvrdi la som sa i v starej pravde. že
n ic všetko d o bré býva vžd y ~pravodli vo oce-
ne né .. .
~lll o komo rn ý súbo r z Bulha rska - v ? lo-
že ní - Liljana Gc tova- Raiko va , klav ír , T a-
tiana Ka rpa rova, bicie nástroj e a Ilja Gl ava-
no v. kl a rine t . neh osťova l v Brati lave po
p rvýkrá t, ba , j e ho spo lu práca so slo ve nskými
(aj čes k ými ) a uto rmi je pe rma ne ntná. a po-
ko n . vôbec sa nie t čo ~ kl adat c l'o m čud ovať.
, pre tože investovanie do toht o tnu je ~k ut o -
ne výho dným vklad o m ~o záruko u stvá rne ní
na vysokej int e rpret a č n ej úrovni .
Svoj progra m otvorilo Trio ce lko m t.ákoni-
tc a logick y k ladbami z b ulh a rskej a uto rskej
produkcie . Po ko mpozícii Vladim íra Pa nče­
va Im pulzy ll (k to rá síce je profc~ i o n ál nc
zd a tným o pu o m , a le trochu m i tu pre ká ža
tra nsparentn os ť tec hnologic kých i zvukových
se kve ncií) ma doslova oča rili Tri e tudy Mi-
clr.!ila G o lc minova . Sú to tri briskné útvary.
pre hľa dn é, po~ tavc n é v skvelo m k o ntra ~ t c
vzáj o mných pot.ícií. fa;cb nc boha té a vyna-
lie za vé (na pr. apa rtné glisa ndové e pizód y v
2. časti ). Už na dom ácej tvorbe sa umelci ex-
po novali v tQm najlcpšoin svetle . Medzi vše t-
kými tro ma čl e nmi vládne vzácna 7ho da a
harmó n ia , sú tlplnc Motožnc n í v po hľadoc h a
ná zo roch . do kážu sa do kona le k o n fro n t ova ť
aj re š pekt ovať a každý prito m rcprczc nltljc
osobitú vel i činu.
My~lím si, že a ni mo je tvrdenie o defi nitív-
nom int e rpre t ačnom tvare Z eljcnkových Al-
téckych p iesní (~oprá n , klavír a bicie) nic je
nad adc né. Sopran i~ tk a le na H o ličková m á
svoj pa rt už dobre zažítý. je niele n presná.
s po ľa hli vá, ale aj tvorivá a výrazovo vyna lie-
zavá . nnvyšc . výd ntnc podopre tá a inšpi rova-
ná čl e nkam i tria (L. Gctova- Raikova a T.
Karpa rova) vytvorila v te n veče r urči te jednu
zo svojich vrcholových pic~i10výc h kreácií.
Vlastne le n pri ta kejto inte rpre tácii možno
naplno vyc hut n a ť pô va b i ~ ilu Zcljc novej
kompozície. jej rud ime nt á rne nalie havý te p i
fil ozofický ,.pro tipo hyb " . d yna mic ký ta h aj
é teric kú z mi e rli vo~ ť - ale predovšetk ým , prc-
svc dčivú s u ge s t ív n os ť a neo pa kovat e ľn ý punc
umeleckej pravdivo~ ti .. .
Óalš í ,.ho ld hostiteľom" zosobňovala
skladba Ad libitum ll a nuša Do manské ho . J e
to dielo ,.nczáviizné··. ťa7 í s kô r z hravých po-
lôh skbdatcľovcj poetiky. nic je prfl iš hl bo-
ko sko nce ntrova né , ale a ni sa ., ne tvári" fa tá l-
ne ; nec há va dos wt oč n c širo ký priesto r na in-
t erpre t ač n é kreácie v ich pohyblivej a pestrej
fare bnej var iabilite . Bc ncio n E lieze r je mc-
nej zná my bulha rský s kl ad a t e ľ. J e ho Inte r-
mezzo zavialo niele n ba lk á n ~kou fo lkó rno u
aró mo u , a le z je ho pravdiva zasvie tili aj pod-
ma n ivé tó ny vzdia le nej o rie nt álne j prove-
nie ncie . Dávku ša rmu a sch opn os ť vtipné ho
n adhľad u inte rpre tov mc pozorovali pri ich
tlm očení skladby Duru-duru m altstské ho a u-
to ra C ha rlesa Ka mileriho . Ko mpozícia je
štylizácio l! afro-mcditc ra n ké ho ta nca (in fo r-
mácie tohto druhu 'So m n e čerpala 1. bulle tinu ,
kto rý v to mto prípade bol do s ť výd a tný na
nc pod s t at n ~ údaje. vecné i t l ačové chyby).
Jej ťaž i skom Sll expo nované bicie n á~ troj e v
cha rakte ristic kých ických m od eloch . z
kt orých sa a fo rmujú ďa l š i e ná-
S nímka M. Jurík
vychu tná vali i nt e rp re t ačn é m aj ~ trov~t vo čl e­
nov ~ úho ru v skladbe Dobrí Palcva Pot.drav z
Bulha rska , pôvabnej .. mo me ntke " vystave-
nej na báze fo lklórnych ctcme ntov 1 rytmic-
kej a met ric kej člcnit o~ti . fa rebnej a me lo-
dickej b ri la ntnosti.
LÝDI A 0 0 11 ALOVÁ
Spevácky zbor starej hudby Orthodoxe z Bulharska.
Lúčnica
- Orpheri Drängar
- Orthodoxe
V rá mci tohtoročn ých Bra tislavských hu-
do bných sl{tvno stí odzne lo viac z borovýc h (a
cappella) ko nce rt ov, a ko holo zvyko m po mi-
nul ~ roky . Tento k rá t bo la ponu ka obzvlMi
príťažli vá , le bo sa pred stavili tri zbo ry rôznej
p rovenie ncie . L.lolcnia . re perto árovej o r ien-
tácie a poch opit e ľne i od lišné ho int e rpre t a č-
né ho prístupu . 1 J
Prvý ko nce rt sa u s kut oč nil 27. se pte mbra v
chrá me Cir kvi bra t\ kcj . na kto ro m vystúpil
Spevácky zhor L ú č ni ca ;, umeleckým vedú-
ci m a di rige ntom Petro m llradllo m . Pro-
gra m . na kto ro m odl.llc li \ kladby duchovné i
sve tské. ~kladby ~tarších i súčasnych domá- l
cich a w ctO\ ých a utorov . pripomínal pastic-
cio (M . Ruppc ldt , J. Šim bracký . A . Lo lli ,
M . Sci1.-Trna vský. W . A. Moza rt , A . Bruc-
kncr. J . H. -Ga llus , G . Ve rd i. C . Dcbussy. R .
Th omp~o n , P . Eben , H . T . Burlcigh . E ugen
Suc ho 1í , Ivan Hrušo vský. - od tohoto a uto ra
za1.neli dve ~k l adb y : vedľa majstrov kej . in-
t o n a č ne a rytm icky n eobyčajne n á roč n éh o
zbo ru Avc Eva i pre mié ra skladby s aktuál-
nym 11ázvo m 17. ll. 1989) . V u ~ po riad a n í
jed no tlivých č í~cl \ Om nenašie l v n ú to rn ~ sú-
vi s l o~ti s výnim k.o u ná rodné ho rá mcava nia
p rogramu ( R uppeld t : Kto za pravdu ho r í.
Suchoň : Aká si mi k rásna) . Uvc'd enic Šim-
bracké ho dvojzborové ho diela Domine a ad-
j uva ndum mc fcstina v.šak poklad á m za ve r-
mi ce nné o to viac, že \C nto skl a d a t eľ v~ kutku
veľké ho e uró pskeho fo rmá tu je najmii zo
strany našich inte rpretov stále zanedbávaný .
Co sa tý l.. a výkonu Lúčnice . prizná m ~a . že
~o m na zák lad e predc hádzaj úcich vystúpe ní i
pqznania vy~okcj úrovne j ej voká lneho u me-
nia oča k ával viac . Prekvapivé bolo p1 c mň a
ziste nie , že kým za čiat k y a zá very väčši n y in-
te rpre tovaných ~k lad ieb boli ve ľmi pe kne,
plastick y i d ynamicky difere ncovane modelo-
vané . pre priebe h ~ k l adi c b bo la charakte ris-
tická pre ferencia hlad iny strednýc h d yna m ic-
kýc h plôch a z toho v> plývajúca monotón-
n os ť. Drobn& i ntonač n é zakolísa nia a rytmic-
a ni nestá li za zmie n ku . le n znásobili d oje m .
že prejavu Lú č nice tentokrá t chýbal punc
presved č i vos! i.
T o. č ím nc nadc hla Lú č ni ca mc vo vyst(l-
pc ní vyše 60-čl c nn é h o šv~ ds kc h o mužské ho
zbo ru Orphci D ränga r. ktorý dirigoval Ro-
be rt Sund ( ko ncertná sic 1í Slovenskej fi lha r-
mó nie. 3. o któ brn) a ni nes t ač i l i d osť o bdivo-
vai. Va ri ne bude zve li če ním pova žova ť te nto
koncert za jede n z vrcho lov t o h t o ročn~ h o
festivalu . Orph ei D rä ngar je zbor s d lhou tra- ·
díciou . (vzniko l ro ku 1853) a na priek tomu .
že m á a mat ~ rs k y statu . úrov1ío u patrí med zi
najle pšie pro fc ~ io n á lnc !Cicsá svojho druhu .
U meleckým vedúci m zbo ru je už štyri d esa ť­
roč i a jed e n z najv äčš ích ~ ú časn ých o dborn í-
kov pre zbo rové ume nie Eric Ericson . Dra-
maturgia ko nce rtu , ko ncipova ná vý nim oč n e
citlivo a príiažlivo. s ľubova l a ncv cdný záži-
tok ; d o prvej polovice programu zaradil zbo r
Poľsku , Maďa r ku a Cesko-Siovc nsku o kre m
svojej hymny llô r , l O rphci Drä ngar C. M .
Bc llma na (ar. ll. Alfvén) i skladby E . Sucho -
ň a , W L ut o~ l avs k é h o, Z . Kod álya , Z . Miku-
lu a L. J a n áčka ; v druhej po lovici pred sta vi l
zbo r(~ výnim ko u jednej s kladby americké ho
s kl ada t e ľa R . Tho rnpsona) radovému poslu-
' pakt ný zvuk spe váci docielili a a kým širokým
Snímka D. Jakubcová
c h áčo vi de facto nezná my svet šv~d s k cj a fín -
ske j vokálnej k om pozičnej tradície ( Da vid
Wikandc r. T o ivo Kuula , E rik Bergma n , Wil-
helm Pet e rson-Be rger , Tu rc R a ngstrô m ,
Arnc Me llnäs, Hugo Alfvén , Vilhc lm Svcd-
bom ) .
O výko ne zboru je t'ažké hovoriť ina k net v
supe rla tívoch . Najvyššie ocenenie si zasluhu-
j ú z nášho po h ľadu za vynikajúcu interpre tá-
ciu Slo ve nskej p iesne E . Sucho i\a a z bo ru Ej ,
h o ľaz n c , ho faznc Z . Mikulu . Ne počul o m
d osiaľ · lovcnský z bo r s pi e va ť slove nskú
s kladbu v ta kej doko nalosti , a naj mä nic s
ta k pe rfe ktnou a rtikul áciou! Pla t í to ro vna ko kvalifikova ná len a ko e tuda. kto rá má po-
i pre baladu Leoša Janáčka M a ryčk a Magd a-
nova - va r,i len ncznalost' češ ti n y zabrá nila
hlbšiemu vnikn utiu d o je j pochmúrne ho , tra-
gic ké ho tó nu .
Co sa týka sklad ieb c vers kých a uto ro v. je inšpirova ná výtva m ým i divadelným ume-
bo lo vcfmi inšP,iruj(ICC , že . popri die lac h ty- ním ( ni e ko ľk o ~cé nic kýc h ko mpoL.ícií do' di-
pic kej švédske/ zborove j romantiky s príz-
n ač no u sýto u , a le j ednoduc ho u , mie ta mi
troc hu melancho licko u ha rmó nio u ( Wika n-
d c r , Pe te r o n- Be rger, A lfvé n . Sv~dbo m )
sme m ali m ož n osť vypočuť si i dve diela nov-
šic hQ dá ta : E de , bibc . Jude A. Mclla näsa na
Sc necov te xt a Das gro ssc Lalula význa mné-
ho fín ske ho kl a da t c ľa E . W . Be rgm a na na
gro teskno-skuril né. a ž neskutočné ve rše ' konitosťam i a zvratmi ."
C hri tiana Mo rgcnstc rna .
V rámci druhej po lo vice progra mu zazne l i , d a tc ra l Ili Kortc ka ngasa Me m oria . pracujúca
príklad švédske j ro ma ntic kej pi es ň ove j lite-
ratú ry (T. Ra ngstrô m: Pa n), inte rpre tova ný
výrazovo i technicky na vy o kej úrovni po-
pred ným ška ndiná vskym tenoristo m A nd c r-
som Andcrssonom a klaviristo m Fo lkc Ali-
ne m .
Dirigent Robe rt Sund. ktorý je v súčasnos­
ti d ruhým zbo rmajstrom z bo ru pop ri E ricovi
Ericsonovi . sa ne musel u s i l ova ť o ve ľmi difc- ským pos l uch á čo m už L.ntimcho ra kúske ho
re n cov;~né a inšpirat ívne gesto . S t ačil o , aby
pozorne sledovalte m pové a rytmic ké zme ny,
nako ľk o všetko osta tné bo lo v pre jave zboru
vďa k a svedo mitej prfpravc amozrcjm os ťo u .
Fascinujúca bo la predovšetkým ncvfd a ná
uvofnc nosi . spo nta neita a radostná a tmo-
s fé ra vyst(lpcnia , umo cne ná i vynikajúcim
s tručn ý m , ale ob ažným a vtipným sprie vod-
ným s lo vom , p red,ncseným v č ist ej sl ove nč i ­
ne. Nie t sa pre to čo divit' , že obecenstvo sa
po uplynutí o fici álne ho progra mu nechcelo s
O rphci D rii ngar - s Orfcovým i spevákmi roz-
l úči ť a vyžiadalo si od nich 4 prídavky (med 7i
iným i recesívnu skladb Ro ndes s účasné h o
Ko ntra pun ktom ku ko ncertu Orphei
Drä ngar bolo vy~t(1 pc ni e bulharské ho muž-
ské ho ko morného (ll -č l e nn é ho) \ol..:.lncho
súboru O rtho doxe (IO . o któbra . Vcl'kýcvan-
jelický kos tol. P a ncn ~ k á ul. ) . l..to ré ho ume-
leckým ved úcim je Vivia n K l'oč l..ov S úhor sa
prcd~ t avi l ~ repe rtoá ro m . ktorý rmí v našich
ko n č in ách te me r exotic ký nadych : s pra vo-
slávnymi b oh o~l u žobn ý mi \ pcvmi ruskej (0 .
S. Bort i'la n,kij . N . Rim,k ij -Ko rsa kov. . l.
Ko mpancj skij) a bulha r\ kcj ( 1. Kukuzclc\.
dv-; a nonymné ' l..ladby. Ccsno kov. O. C hri s-
lov) proveniencie . I nt e r preta č n e naj vyd a rc
ncjším č ís l o m pro gramu bo lo dielo T e- Ri-
Re m významné ho sl.. l adateľa. hudo bné ho te-
ore tika a ch ýrne ho ~pc vák a loa nnesa Kuku-
• zela '( 14 . ~tor. ) . kto rý bo l tvorco m bo hate
zdo be né ho. virtuózne ho me lodic ké ho sloh u
byzan tské ho ~ pcv u a pravdepodobne 1 jed-
ným z pôvodcov ncsko ro hyza ntskcj n o t ač n ej
rcfOJm y .
Vz h ľa dom na to, že sa u nás nevyskytuje ve-
fa p rílcž i t o~ tí na po ro vna nie kva lít tclic'> to h-
to d ruhu (v roku 1987 ko ncertoval n a BSH su-
bor podobné ho a unc rania - Slovi n\ké okte-
to). moh li b y sme inte rpre tácie 1.boru O rtho-
doxc pok l ada ť za aute ntic ké a ~ m c rodajn é .
Bo lo naozaj o bdivuhod né . aký p lný a kom-
dynmi1ic kým diapazóno m (za 1m ie nk u Moja
naj mä priam n e uver i t eľn é mo rc nda v L.áverc
nie kto rých sklad ieb) sa vyz n a čova l ich p red-
nes. Kcď7c v~a k ide u te leso zlože né z p rofc
sio nálnych hudo bníkov spevákov . nuvy\c
so špecializáciou p re pra voslávne spevy. nc-
môžcrn nespome nú!' fakt. lc into nácia sa v
prie be hu ko nce rtu stále zhoršovala a bo la
obL. vl á~ i v k upi ne te no rov miesta m i al šoku-
júco ne č ist á . T á to s kutoč n ost' , žia ľ. 7 a prfčini­
la. že vystúpenie vokálne ho súbo ru Orthodo-
xc nezanecha lo jcdno1.načnc priaznivý dÍ.)jc m .
T ri 1.bo ry - tri ko ncepcie - tri mtc rpre tá-
cic. kto rým iažko n áj sť ~po l oč n é ho menova-
te ľa . Pred sa však : palmu v íťa zs tva si jed no-
zna č n e odmga ~ véd~ky mužsl..ý zho r Orphc1
Drä ngar , nielen vďaka vyššie spo m ína ným
kvalitá m . ale azda pre hczprostrednost' a zi-
vost' pre javu a pútavú i vynaliezavú dra ma-
turgiu , ktorou zaujali aj B ulh a ri. l n ~ pmíc~<l
pre Lú č ni c u i naše ďa l ši e L.borové tcles(L
AORIAN RAJTER
Elektroakustická
tvo·r ba
5. o l..tób ra a v H udobno m študiu SR us-
ku točnil koncert elcktoakustických ko m po:t.í-
cií. V je ho programe, ktorý bol zamamc na-
ný i Slovenským rozhlasom , odzneli die la
Alexand ra M i h aliča , Andrzej a Bieza na. Pe t-
ra Có na , Olli Ko rtc ka ngasa a D iete ra Kauf-
m a nna .
Skladba A lexa ndra Mih a l iča Co mpo~itiGn ,
vytvore ná v ro koch 1989- 90 a ko live e lectro -
nic , vznikla a ko súčas i viacerých variácií pre
rôzne fo rmácie. Pod ľa výpovede a uto ra je
môcť s k l ada t e ľov i v jeho ďagcj práci. a-
prick tomu pôsobila prc wcd č ivo . ., ho to vým "
d ojmo m .
T vorba poľs k é h o autora Andrzej a Bicí.ana
vadclnýc h p rédsta vení) . Na ko ncerte odzne-
la sklad ba rea lizova ná v expe rime ntá lnom
štúdiu Po ľs k é ho rozh l a~ u lsn' t it? Ako tretia
v poradí zaznela troj časťová ko mpozícia Vita
pre miešaný zbor a mg. pás Pe tra Cóna. zo bra-
zujúca dva po h ľad y na 2ivot : " nezávislý na
č love ku . kto rý vyjadruje hudba zachytená na
mg. pá~c a ko nk ré tny - živo t ľudí s je ho L.á-
'
. Z au; rm avá bola kompozícia fín ske ho sk la-
s ľud kým hl asom . Autor sa inšpiroval kultú-
rou E truskov a poézioo Numm iho . Popri
elekt roa kustic kých ' zvukoch a rytmicko m
mo tíve bicích nástrojov tvor ia výpovede zá-
k ladný kompozičný mate r iál. .. C isto tu" myš-
lie no k um oc ňuj u detské r ie ka nky a improvi-
zácie d e tské ho zbo ru.
Záver ko nce rtu patril skladbe bra tislav-
autora D ie tera Kaufmanna . Kompoz ícia Lc
Voyagc au Paradis (Cesta do. raj a~ tvo rila d ô-
s toj nú .. bodku" za ko ncerto m . Pôsob ila mi-
mo ri ad n c ~ m ocio n áln c. Je prezentovaná ako
vokálno -divade lné die lo. s účasťo u scény. in-
te rpre tov a reprodukova nej sú~ta vy . Skladby
v inte rpretácii ,h e re čk y, a uto ro vej ma nželky
Gundy Ko nig , če rpá z textov básne Muž beL.
vlastnosti Roberta Musila . Nako niec jednu
pozná mku na adrc ~u dra ma turgie ko ncertu .
Myslím si, že skladby O lli Ko rtcka ngasa a
Die tra Ka ufma nna. ktoré, a ko som už uvied -
la; pracovali s dc k lamova ným te xto m . ne mu-
seli zaz nies ť bezprostredne po sebe .

Jeden z wcholových zážitkov tohtoročného lnterpódia pripravil Boris Kucharský.
InterpódiuÓt '90'
26. ročník BHS nenastolil len rad otázok
dotýkajúcich sa budúcnosti , resp . existe ncie
festivalu , ale hamletovskú o tázku , ktorá sa
nad festivalom vznáša la už dlhšie pred začiat ­
kom , bolo rovnako cftiť aj nad jeho ostatný-
mi súča~ťami, l ntc rpódiu m ncvynímaj(tc . Je
to otázka, nasme rovaná ,predovšetkým na
eko n o mickč podmienky festivalu , pretože o
jeho zmysle a poslaní, tak isto ako o zmysle
a poslaní lntcrpódia sme sa toho roku , po-
dobne ako v minulosti, presvedčili. Bratislav-
ským hudobným slávnostiam d áva li prívlas-
to k festiva l mladých , predovšetkým vďaka
dvom poduj atiam - MTMI a Intcrpódiu , kto-
rč bo li pre náš festival príznačné a ro bili ho
j edinečným i v me dzinárodnom meradle. Je
síce sta rou pravdou, že ni č ne trvá večne, ale
môžeme dúfať, že táto skúse nosť sa BHS a
lntcrpódia dotkne nic v zmysle ich záni ku,
ale napríklad v zmysle prehodnoten ia ich do-
terajšej koncepcie a to i v súvislosti so spolo-
če nskými , nie le n eko no m ickými zmenami.
Určit é náznaky týchto zmien sme post re hli aj
na tohtoročnom - 16. ročn.fi..u Intcrpódia.
Nevyhnutné boli aj z toho dôvodu, že Inter-
pó dium , pôvodne koncipované ako preh liad-
ka mladých ko ncertných umelcov zo socialis-
tických krajín v tomto svojom zm ysle stra tilo
akt uálnosť zo všeobecne zná mych pr'fčin . V
neposledno m rade i p re to . že sa bolo treba
za m ysli e ť nad jeho kreditom a prfťažlivosťou
nie len u publika. a le aj v okruhu medziná-
ro dných koncertných agentú r. U rči t e i z
týchto dôvodov sme mali možnosť po prvý-
krát privítať aJ umelcov z iných krajín. než
sme boli dos i aľ zvyi..nutf: mladých reprezen-
tantov z Izraela. zo SRN, Kanady a Veľkej
Británie. Je treba povedal'. že táto zmena
prehliadke prospela . - ka mi jeho daností sme boli pri interpre tácii
Tohtoročné lnterpódium prebiehalo od
30. septe mbra do 3. ok tóbra. Koncerty sym-
fo nické a komorné sa usk ut očňova li strieda-
vo v Moyzesovej ~ic ni SF. v Koncertne j sien i
SF a v Ko ncertneJ sieni S l ovc n ~ k é ho rozhla-
su . Na prvom z nich , 30. septembra sa pred-
stavili sólisti Peter Mikuláš. sólista ope ry
SND a hoboj ist ka Gudrun Rcschkcová z býva-
lej NOR. V interpretácii Petra Mi kuláša sme si
vypočuli Styri ľúbostné sortcty na slbvá W.
Shakespeara o d po ľské h o sk l adateľa T . Bair-
da, v podaní G. Rcschkeovej zaznel Koncert C
dur KV 314 W. A. Mozarta. Sólistov sprevá-
d zala Camerata slovaca pod vcd e'ním V.
Málka, ktorá o krem týchto diel uviedla aj
Symfóniu č. 8 B dur, KV 45 b W. A. Moza rta
a Hudbu pre 14 ~láčikových nástrojov Pe tra
Ko lmana, slove t'lského sk l adate ľa, žijúceho
od ro ku 1977 v Ra kúsku . Po rov n ať obc inter-
pretácie sólistov je možné len n a základe ich
osobnostného prínosu. llodnote nic jedno-
zn ačn e hovorf v prospech Petra MikuiMa.
ktorý v Bairdových ~onetoch za ujal hlbokým
výrazovým podtónom , oscilujúcim medzi
meditáciu citovou a filozofickou, kým G .
Reschkeová v ho bojovom koncerte ostala skôr
na povrcliu i keď štýlovo a technicky na požado-
vanej profesionálnej úrovni. Z h ľ ad i ska dra-
maturgie bol te nto koncert hodnotný aj kvô li
uvedeniu Ko lma novcj si..Iadby. Hudba pre
14 s l áč ik ovýc h nástrojov bo la na pfsaná éšte v
r. 1978 a nás zaujala mn o h ornkosťou svoj ich
/ výra.wvých a kompozičných prostriedkov,
d ynam ickým ťahom , rôznorodým využitím
hudobných nástrojov. pravd a i vďaka inter-
pretácii Cameraty slovaky.
l októbra pat rilo koncertné pódium Moy-
zesovej siene mladému českému k lavmstovi
.
ke Irine Sandulcscu-Bala novcj. Je škoda. že
te nto ko ncert sprevádzal taký nízky záujem
zo 9trany publika : D. Wiesncr sa prezentova l
nesporne ako talent , o ktorom ešte b ude-
mc poču ť . Mimochodom , mladý umelec je
pos l ucháčom AMU v Prahe a jeho súčasn ý m
pedagógom je Pete r Toperczer. D. Wicsncr
na svoj polo rccitá l zaradil u nás málo frek-
ventované klav írne die lo B . Sme tanu , .'lkicu ·
Macbeth a č arodčj n icc, Klavírnu sonátu g
mol op. 22 R . Schuma nna a 2 . so nátu d mo l
op. 14 S. Rachm aninova . Pre jeho hru bol
príz n ač n ý vysoký stu pe ň technickej zdatnos-
ti. muzikalita a mladícky elá n , dôkladné zži-
tic sa s Mtstro jom . kto ré mu u m ož ň ova l o s
n<Jdh fadom kreovať všetky tri sk ladby v cha-
rakterist ických výrazových polo hách ,. týlove
Kubánsky klavirista Victor Rodriguez sa
predstavil ako svojrázny typ umelca.
Snímka archív HŽ
l
ich o dlišoval a s účasne sa prezen tova ť ako
pian ista-virtuóz. predovšetkým technického
zamerania. Sopranistka l. Sandu lcscu-Bala-
nová zostavila svoj program z p i es ň ovej tvor-
by J . B rahmsa a R . Straussa. A ko sme sa v
info rmačnom bu llet ine doč íta li , jej ume lecká
dráha j e >piitá predovšet kým s opernými scé-
nam i. no profc~ioná ln a p rax bola evidentná i
pri int erpretácii lyrických ro mantických pie -
nf. Zaspievala ich ~ u vc rénnc. jej výkonu sa
len ťažko dá niečo uprieť, m á pevný, technic-
ky Z\ ládnutý hlas. A predsa - pie s ňam chý-
bala o~ob it osť. intimita. kom o rno~ ť. pro te
väčšia mdivid ualita, osobnostný nadhľa d .
rc~p . ponor. Sólistku na l('la\'íri sprevádza l
Viniciu Marioianu.
Jeden z vrcho lných záži tko v t o htoroč ného
l ntcrp ódia nám pripravil huslista Boris Ku-
charský. syn operné ho sólistu ži júceho a pô-
sobiaceho v SRN A ndreja Kucharského. Ve-
če r l . októbra SH 8. Kucharský predstavil
festivalové mu publi ku v Ko nce rtne j sieni SF,
kde so sprievodom o rchestra SF a dirigenta
Christophera Z immerní ann a z Veľkej Britá-
nie, tiež účastn í ka lnterpódia. uviedol FanJá-
ziu a burlesku E . Such01'la .' Chá pal ju samo-
zrejme ge ne rač ne inak ako jeho predchodco-
via. h ral ju m oderne, bez pátosu . avšak s úc-
tou a precítcnc. Kým Fantázia bola v jeho
podaní medit at ívnou kreáciou . Burleska bo-
Umelecký výkon kanadskej klaviristky Michelle Maresovej zancchall<ýborný pocit.
brujúca, ale výsostne suchoi\ovská. Podobne
,. výborný pocit sme mali aj z ume leckého vý-
ko nu kanad skej klavi ristky Miche lle Mm·cso-
vej v Mozartovom Koncerte 8 d ur KV 450.
Jej perlivá p rstov<í techni ka. hravos ť . doko-
nalé ovládanie die la, elegancia a v nepo\led-
no m rade talen t a muzikalita nadchli aj
prítomné publikum. Pravda. zá. luhu na
ú pechu oboch mladých sólistov mal aj ich
kolega. dirigent Ch. Zimmerman. V oboch
dielach viedol o rchester citlivo. ako pa rtner
na pomáhajúci k celkovému vyzncniu sólistic-
kých výkonov. Nakoniec voj talent pre uká-
zal aj v Sibcliovej Sym fó nii č. l e mol o p. 39.
V jeho chápaní to bo l plastický obraz bez ro -
man tickej sentimen tality, bez zbytočného
pátosu , s dôrazom na vykreslenie h lavných
melodických a tematických línií.
Stát ny komorný o rchester Ž ili na, ktorý
h ral pod taktovko u izraelského di rigen ta
Avikama Bar-David a bo1 . 2. októbra popo-
lud ní pa rt nerom j uhoslova nského kla rinctis-
tu Dejana Laz iča. bulha rskej vio lo n čclistky
Lil ic Bayrovcj a maďars ké h o klaviris tu Csa-
b u Királya. Sotva 13 ročn ý klarinet l. ta D .
Lazi č má už za sebou slušnú karié ru. Patrí ·
zrej me d o radu tzv. zázračných detí. ovláda
viacero h udobných nástroj ov. je technicky a
muzi kálne m imo riad ne dispo novaný. Sved-
známeho Mozartovho Ko ncertu pre klarinet
a o rcheste r A dur K V 622. ktorý nic je ľah­
kým skúšob ným kamer'lo m aj pre m no hých
starš ích kolegov tohto ml a dučké ho umelca,
prakticky ešte dieťaťa. Nečudo , že (tspcch .
najmä u mladej časti obecenstva bol taký veľ­
ký . Rokokové' variácie P. l. Cajkovského.
podobne ako spomenutý klar inetový koncert
je tak isto zák ladným dielom konccrt nantncj
litera tú ry. Jeho kreácie s(• nám známe v po-
d an í tých najväčš ích, ale na dobrej úrovni
sme ho mali m ožnos ť poč u ť aj u m lad ších ale-
bo priemerne disponovaných koncertných
ume lcov. L. Bayrová ich interpre táciou skla-
ma la . Variácie boli šed é. nek on ce pč n é, len
odoh rané. L. Bayrová bola jediná účastníčka
toh t oročného lntc rpódia . nad hosťovaním
kto rej zostal visieť otáznik pochybnost í.
Nesporne talentovaný je aj maďars k ý kla-
• virista Cs. Király. ktorý svoj talent a um pre-
zentoval v 2. klavírnom ko nce rte L. \'an
Beethovena. Jeho hra m á iskru. tempera- • kan tskýrn• atribútmi.
ment . znesie profesionál ne technické para-
metre , prevláda v nej mladícky elán . miesta-
mi však ešte na (tkor disciplintwanosti tcm-
povcj a dynamickej. Na ~ !ušnej úrovni od-
zne la v podaní SKO a dirigenta A. Bar-Davi-
da Serenáda p re ko mo rný orch c~ t e r B. Mar-
tinu. Dirigent zvýraznil p redov~e tk ý m je j
prie hl'adnos ť a fa re bn osť, lincárnost' melod ic- ký ai..o koloratú rny ~o jmín. inteligentný. nie
kých úse kov. V jeho ume leckej predstave
mu výrazne napom áhal orcheste r. ktorý s ko-
mo rnejšie ladenými o rchestrálnymi partitú-
ram i B. Martinu má už svoje bohaté skúse-
nosti.
Predposledný konce rt l ntc rpódia 2. ok tó-
bra bol v Koncertnej sieni Slovenského roz-
hlasu. l na 11om sme m ali wbjho rcprczcn-
S nímky D. Jakubcová
Prochác, sólbticky uviedol ~o sprievodom
Symfon ického orchc~tra SR s dirigentom čín­
skeho pôvodu, rcprc;entujúccho Veľkú Bri-
tániu E n Shaoa l. koncert pre v iol onče l o a
orchester B. Martinu. Toto dielo 'l tzv. neo-
barokového skl adatcľov ho obdobia charak-
terizuje neustále pi} núci hudobný tok. ob-
me na mouvov. ktmé na sólistu kladú míroky
hlavne z hladi,ka tcktonici..ej výstavby. E.
Prochác zvládol túto .. stavebnú" úlohu veľmi
dobre a na' yšc k neJ dokázal pripojiť. resp.
ju prepojiť aJ s výrazO\ ým1 prvkami- dyna-
mikou. teropom , fatbou. sýtym. nic agresív-
nym. ale farebne a intenzitou zvládnutým
zrelým tónom. Je ho koncepcia vyznievala v
prospech sldadatcľovho zámeru, ktorému sa
plne podriauil a do ktorého služieb vložiiJ.VO-
je umelecké presved čenie. Druhým sól i~o m
veče ra bol sovietsky klavirista Sergej Tara-
sov. sól ista 2. klavírneho ~ o ncc rtu c mol op.
IR S. Rachmani nova . Sotva 19 ročný adept
I..onccrtncj dníhy je typom virtuózneho kon-
certného umelca . Vzhľa do m na ~voj mladý
ve(.. preferuje najmii woju technickú zdat-
no., ť. Jeho un1enk vzhudntj e sympatie pre
svoju vyv;ížcnost a ambicióznosť. d ynamic-
ko~t a m u;i(..alitu Podohne 'ympatické je aj
dirigcnt.,ké umcntc En ~h aoa . Svedkami je-
ho talentu a ambícu ~mc holi ~ Symfónii d
mol C. Francka. Vclkorysé dirigcnÍské gestá
sú uňho prejavom prcc1tenia interpretované-
ho diela . Symfónia vyznela v jeho koncepcii
ako dynamicky sa prelínaJÚCI rornanttcký tok
hudby. ako príliv a odliv neustáleho napre-
dujúccho pohybu.
Výbo rnú úroveň mal aj záverečný konce rt
tohtoročné h o lnterpódia 1. októbra v Moy-
zesovej sien1. Kubánsky I..lavirista Victor Ro-
drigucz ~a na ''om predst avil v Schumanno-
vých Fantasic~tiickc op. 12 ako virtuózny
svojrázny typ umelca. zdôrazňujúci farebnú
paletu Schumannovho klavírneho cyk lu. ale i
ako te mperamentný. rytmický neobyčaj ne
disponova ný sólista v klavírnych skladbách
svojho rodáka Ernesta Lccouna. V. Rodri-
guez rozhodne patrí k tvorivým typom kon-
cert ných umelcov; mterprctovanč dielo je
pre ňh o in~pmtčn ým zdroJom na rozvmutie
vlastnej tvoriveJ fant<izic. Pravda. toto všct-
I..o by si nemohol dovoht. keby nedtsponoval
aj k to mu potrebnými tech nici..) mi a muz•-
Ivana Ctaková. ďalšia rl.prct.cntanti..a a
nádej slo,cnsi..ého interpretačného umenia
pripravila p re preplnenú ~álu sk utoč ne prí-
jemný ale aj hodnotný zážitok. Svoj polore-
ci täl zo'otavila l piesňoveJ tvorby R. Schu-
manna, F. Schuberta a z koncertných árií W.
A. Moza rta. Krásne sfarbcný. skôr dramatic-
fo rsírujúci ~pcvácky prejav, vy k rc~lcnie at-
mosfé ry jednotlivých piesní. resp. árií, ich
inton ačné zvládnutie. jasna a zreteľn á vý-
slovnos ť a frazovamc to v~etko charakteri-
zuje jej p reJav. Polo rccuál bol ~ku t oé nc dô-
stojným záverom Ió. ročn ík a lntcrpódia i zá-
sluhou jej partnerky Bianky Juhaňákovej-
-PihaloYcj. ·

Cirkevný spolok
-. Ladislav Kupkovič
• siatych ro koch. Mám pocit , že o tázk y ,.zra-
Málo kto ve ril , že sa tento ko ncert nczaobl-
d c bez zmeny. Ba do ko nca sa šuškalo o tri ku.
Nuž. alé tak to už chodi . č love k mieni a ume-
lec me ní ... Namiesto Petra l;>vorské ho. ktorý
iste bo l d ô ležitým magne to m pre publikum .
vyst(lpil Miroslav Dvorský. Na miesto Dvorá-
kovho cyklu Biblické piesne. počuli sme z ne·
ho fragmc.nt árny výber. Miroslav Dvo rský sa
s dvorá kovsko u me lodikou vyrovnal čestn e,
avšak skladat e ľov cyklus je mimo jeho hlaso-
vého odbo ru .
Program koncertu bratislavského Cirkev-
ného hudo bného spo lku v Dó me ~v. Marti na
mal zme nu aj v d ramaturgickej účas t i spolu-
účinkuj úceho Spc~áckcho zboru mesta Brw-
tislavy (zbo rma jste r Ladi ~ l av Ho lá\ck ). Vo
viacerých ukážkach zo svoj ho repertoáru
zbor prezentoval rastúcu umeleckú úrove•).
kto rá ho dnes k ladie na roveií kva litných pro-
fesio nálnych te lies. O bzvlášť .ženské hlasy
ukázali pozoruho dnú kultú rnu a techn ick ú
pripravenos ť. Ich rozš lrc ná ú časť na tomto
programe - oproti pôvodnému - prispela
k umeleckej stabilizácii celého večera.
Ďalším magne to m to hto ko ncert u bolo
uvedenie die la Ladislava Ku p k ov i ča Missa
Papac Ioannis Pauli secundi. p re miešaný
zbo r a o rchester. T ýmto predvedením sa
vlastne Ladi slav Kupk ovič oficiálne vracia do
slovenskej hudo bnej kultúry. Sú ča s n ý tvori-
vý ruko pis Ladislava Kupk ov i ča mnohých
frapuj c. pre tože dnešný Kupko vi č stojí na
opačn ej . pro tiklad ncj pozícii . ako Kupkov i č
vstupujúci na našu hudo bnú scénu v šc~ide-
dy" avantgardy sú bezpreced entné a pscudo-
ko nzckvc ntné. Kupk ov ič nie je j edi ným (nic-
len slove nským) sk l a da t e ľo m , kto rý prešiel
ta k pro tikladným vývojo m. Napo ko n, jeho
vlastn é stanovisko , kto ré formul oval vo svo-
jom rozhovore v 12. čísle H Ž, j ednoznačne
osvet ľuj e zásadný obrat v tvo rbe zač i a t kom
sede mdesiatych ro kov keď ko nštatuje, ..že
k o n eč n e pochopil , že budú c nos ť hudby spo-
číva v tonalite a že našou úloho u je nadviazať
znovu na dejiny ... V slobodno m svete nic je
nijaké ume nie zakázané. každý môže pfsa t'
ako chce ... Z tohto po hľadu sa mi vidí uved e-
nie Kupk ov i čo vcj o mše ako príkladné pre je-
ho návrat k de jinám , k hudobne j tradlcii, od-
k i aľ viedla cesta celej e uró pske j novod obej
hudobnej kultúry. Na jednej strane j e tu úče­
lovosť skladby, jej d edikácia prvému slovan-
skému pápežovi . na stra ne d ruhe j klasická
fo rma omše. krorá poskytla auto rovi pl n!: a
široké uplatnenie pre vlastnú ko mpozič n ú i
!'udskú výpoveď . Hoci tu zret e ľne cí tiť určit ú
po l yšt ý l ovo s ť , aj výrazne jšie mo menty ro-
mantizujúcich opalizuj(•cich inšpirácií talia n-
skej i slovanskej prove niencie, Kupkovičova
o mša stavia na ved o mej ko munikatívnost i. A
v to m pocho pitcfnc dosahuje aj možnost' ši r-
šieho spo l oče n s k ého upla tneni a. Na pred-
veden í Kup kovičovcj skladby ~a podieľa l.
podl'a progra mu o rchester Ci rkevného spo l-
ku (nic SF s výpo moca mi?) a Spevácky zbor
mc ta Bratislavy. Po pravd e treba povedai.
že zbor po dal ucele nejší. plnší muzikálny vý-
kon než profesio nál ny o rchester. Dirigent
Pavol Selecký naštudova l die lo s po rozume-
n ím a p reukazuje stále rastuci dirigent ský ta-
I C l\~ .
Elisa Monte
Dance Com pany
Po vl;u)ajšom od ricknutl vystúpe nia to hto
amerického balet ného súbo ru - dos i aľ ncvy-
svctel nom a neobjasnc no m- sa jeho repríza
.. návratu" podarila. Bratislava nemá šťas t ie
na vcfké klasické baletné sú bory, no zato
m<."nšlch skupín sml' tu už videli viace ro.
VäčšiQOU ide o •moderne ko ncipované an-
sámbly (Pécsky aj Gyôrsky ba le t, Lo ndon
Dance Thca trc Company a pod .). Sú bor E li-
sa Mo nte Dance Company je po me rne mladý
súbor (vzni ko l 198 1) a nesie meno svoje j
umeleckej šéfky a choreografky. E lisa Mo n-
te, kto rá pred založcnlm vlastného súboru
ta ncova la o. i. v súbo re Ma rtha G raham
Da nce Compa ny, si od začia tku svojho osa-
mostatnenia hľad á vlastnú , individuálnu vý-
razovú poetiku . Jej základom je n cdcj ovos ť ,
p racovanie s tvarmi a svetlo m , viacvýznamo-
vými symbolmi a pod obenstvami. Nedcjo-
vosi nahrádza po hyb. · čast o mo to rický.
čo o dôvod!)ujc aj jej ú ľubu v up l a tň ovaní
adektávnych h udobno-kom pozič n ých moto-
rických prvkov. vráta ne poeti ky mi nimal mu-
sic. Pred no~iou tohto súboru je ko mo rné ob-
sadenie. čo umožňuje maximálne sústreden ie
na de tai ly tancč n ový razového prejavu. Ná- '
zvy svojich cho reografi ckých kompozíci í volí
obrazne a rá mcovo. ich úče l o m je cvokovai
skôr pocity a atmosféru. ako kon krétny ob-
sah. Tým . že okre m jednoduchého kostýmu
a striedmeho osvetlenia nepoužíva žiadne
rekvizity. naz n ačuje . že pohybová k reácia sa
odohráva v ne k onečnom priestore a čase.
Najmä výkon dvojice Rcbeccy Rigcrtovej
a Davida Browna v skladbe nazvanej 'Trca-
ding (choreografia pochádza z roku 1979 pre
§úho r Alvina Ailcyho) veľmi výstižne cha-
ra.kte rizuje tanečnú poetiku Elisy Monte: po-
h y b-tvar-wetlo-tieň. Ostatné, novšie kompo-
zície v podstate v rôznych variáciách rozvíjali
a apl ikovali p rincíp T readingu, ktorý je zrej-
mc prapočia t kom fi lozofie Monteovej chore-
ogra f•ckej poeti ky. Hoci sa súbor prejavil
vcelku vo veľmi sympatickom svetle, najmä
d ôsl edn osťo u svoj ho komo rn~ h o p rejavu,
trpí však aj určitou sc h ema t ickosťou. Vystú-
pen ie súboru Elisy Mote na tohto ročn ých
BHS bolo skôr lahodným bonbónikom, ako
provo kujúcim p rogresívnym výkrikom , pred
ktorým sa mala zatr i asť železná opona. Ma-
ďa rs ké a anglické baletné skupiny už v minu-
losti k nám priniesli, ako celok, aj progresív-
nejšiu produkciu.
MARIÁN J URÍK

l l
• po ok slovenských S.ua~~v~
15. ročn íl<: prehliadky •

NOVÁ SLOVENSKÁ HUDBA

17.-23. noven1.bra 1990
17. 11 Vernisáž výstavy lnterJ)retácie a J. Kružliak: Idú chlapci, idú (~ 19.30 h (Moyzesovo 'i{varteto)
.sobota re-interpretácie lo J. Kružiak) KŠ-2SR M. Bázllk: Dychové kvinteto č. l
10.00 h Komisárka výstavy J ana Gerlová · J. Dubovec: Vy~noslanské čardá­ V. Bokes: Prelúdiá a fúgy pre
S R - vstupná hala še klavír
M. Dudík: Lúčenie, lúčenie (Sólo (S. Zamborský)
M. Dvorský) · I. ZeJjenka: Zariekanie pre alt a
18.11. P. Malovec: Hommage pre dy-
O. Demo: Valasi a hudci z Oravy sláčikové kvarteto
nedeľa chové kvinteto
(sólo J . Peško) (M. Beňačková, Moyzesovo kvar-
10.30 h (Bratislavské dychové kvinteto)
J. Stráňavský: Keď si ja zaspie- teto)
GMB l. Szeghyová: Suita do vrecka pre vam (sólo A. Hulejová, J. ~ugáro­
gitaru ·
vá, H. Rybárová)
(V. Tomčányi)
M. Ješko: FJ, včera pri mjesíčku 22.U Tvorba pre deti a mládež
E. Krák: Responsio 2 pre bas- P. Cón: Výber z cyklu duet Malé
(sólo N. Hrebenárová) štvrtok
klarinet, violončelo, harfu a kla- I. Dubecký: Dravecký primáš štvrtok hry
vír , P. Malovec: Suita pre detský ko-
(sólo J . Dudík) 15.00 h
(P. Drlička, J. Vaculová, A.
A. Móži: ~tyri slovenské ľudové KŠ-2SR morný súbor
Miklovičová, P. 'čerman) J. Hatrík: Pochod, chorál a ká-
. tance z 18. stor.
T. Salva: Reminiscencie na tému J. Malovec: V šírom poli strom a&on pre klavír štvorručne
Mondscheinsonate pre flautu, zelený (sólo A. Hulejová) J . Kowalski: Koncert v lese, scé-
gitaru a bicie nická hra (suita) '
L. Burlas: Gemerské variácie
(J. Figura, J. Labant, L. Cabej- H. Domanský: Doma ste, dom~ V. KuJJička: Večery v Trenčian­
šek) S. Stračina: Tri časti z cyklu Bet- skych Tepliciach, suita
lehemský salaš V. Kubička: Sen lúčneho konfka
18. U P. Martinček: Garpománla pre I. ZeJjenka: Nežné deti Novem-
nedeľa husle a klavír bra
19.30 h (J. Svecený, M. Svecená) 20.U T. Andrašovan: Tance zo Sloven- I. Hrušovský: Čarovanie, cyklus
KŠ-2SR J. Sixta: Hudba pre štyroch hrá- utorok ska pre klavír štvorručne pre flautu, biele, drumbľu a det-
čov pre hoboj, klarinet, fagot a 19.30 h (Ľ. Kon~ová, P. Novotný) sk)· zbor
čembalo KŠ-2SR M. Npvák: Brass paródie
(J. Ďurdina, G. Končer, J. Rot- (BratislavskÍ dychoví sólisti) 22. u. L. Holoubek: Tri z pusty na bás-
ter O. šebesta) 'L Mikula: Kde bolo, tam bolo - štvrtok ne S. Petoffiho
P. ~imal: Elégia pre soprán, flau- hudba k ľudovým rozprávkam 19.30h (F. Balun, K. Holá)
tu, čembalo a violončelo (M. ~tefko) KŠ-2SR J. Gahér: Sonáta pre violu a
(E• •Biahová, M. Turner, E. Mi- J . Kowalski: Klavírne kvarteto akordeon
chalicová, J. Slávik) pre 2 husle, vč. a klavír (J. Kýška, V. Čuchran)
J . Hatrík: Diptych pre husle, vio- (V. Podhradská, S. Kôwalskl, R. V. Kubička: Koncert pre bask.la-
lončelo a klavír • Kowalská-Košťálová, N. Bezeko- rlnet a klavír
(J. Ružička, l. Vlachynská, R. vá) (P. Orlička, A. Ullcká)
Koh útek) J. Zimmer: ~tyri skladby pre kla-
21. u N. Baxa: Obrázky zo Slovenska vír štvorručne op. U6
18.11. Koncert elektroakustickej hudby streda pre sláčikové trio (D. Kardošová, J. Zimmer)
po~elok A. Michalič: Kompozícia 16.30 (V. Trgo, I. Medzey, P. Nuhlíček)
16.30 h P. Kolman: Poliritmlka MS-SF M. Piaček: Priviate vetrom pre 23. U. O. Martinček: Komunikácie pre
KŠ-2SR G. Martin: Frakt 4 strombóny a v. bubon piatok husle a klavír
P.Cón (J. Mitošinka, B. Kubina, I:. ~an­ 16.30 (M. Jelínek, O. Rusó)
tavý, M. Bubnič) KŠ-2SR V. Godár: Seknncia pre husle a
19. U. G. Scelsi: lxor O. Komžíková: Sonáta pre klavír klavír
pondelok P. Zagar: Pre flautu a basgitaru (V. Doubková) (J. Člimarovič, O. Rusó)
19.30 h H. Slampton: Lament and Fare- .. M. Brezovský: Venované nešťas­ R. Berger: Adagio 2, Pokánie pre
KŠ-2 S R well tiu pre sláč. orch. a bicje (Sú- husle a klavír
M. Burlas: 13 bor súčasnej hudby Konzervat~ (P. Bogacz, O. Rusó)
O. Matej: Good night, my sweet ria, P. Martinček, O. Rózsa) ~ J. Pospíšil: Dychové sexteto
dreamsl M. Kroupa: Ostrovy života a J. Harvan, I. Fabera, G. Končer,
A. Cameron: The Chamber of smrti pre dva klavíry op. Jl J. Dléš, F. Machts, P. Bubeníček)
Statu es (R. Kebuszek, O. Buranovský)
SúborVENI M. Haluška: Sláčikové kvarteto 23.U. J. Grešák: Symfonietta
(1. Raška, J. Madaryová, A. piatok J. Beneš: Hudba pre trombón a
20. U Koncert foklómej hudby Caudtová, P. Krivda) 19.30 h orchester
V. Tátoš: Goralská polka z Orav- KSSR I. flrušovský: l. symfónia
ského Veselého 21.U hudba (SR, R. Zimmer, T. Winkler)

;
~. Babjak (Lucifer), E. Krčmárikmá (Kača) a M. Dobo~ (Čert Marbuel) na snímke z 2. dejstva opery.
Banskobystrická opera za tri desaťročia SVOJeJ existencie prešla
kus cesty, z hl'adiska umeleckej úrovne však neustále zápasila s
ANTO NÍN problémami vo vel'kej miere vlastnými scénam situovaným mimo
centra. Táto skutočnosť bola o to tragickejšia, že celková štruktúra
spoločnosti, charakteristická pre uplynulé obdobie štyridsiatich ro-
ne za sebou . To nás oprávň uj e dúfať , že cesta
za pomy e lným cieľo m bude menej k ľuka tá
ako v minu losti.
az nače n é d ra maturgické merovanie di-
vadla potvrdila hn eď prvá premiéra sezóny-
Ovofákova operná rozprávakll Čert áča
(27. IO.) Poch opiteľn e, ani toto dielo nezľa­
vuje z ni1rokov na realizátorov. v porovnaní
s trad i čn ý m , najmä ta lianskym o kruho m ro-
mantických či veristických "!Pier je pre By-
s tri ča n ov p redsa le n strávi t e ľn ejš ím s ú~ t om.
O to m napokon · vedčí aj výsledný tvar.
Výkon orchestra dostiíva punc pro fesio na-
li ty, v radoch hr áčov cftit' s ú s tre n os ť a d iscip·
lfnu - výsledok cieľavedo m é h o ved enia šéfdi-
rigenta O. Stefáneka. Iste . v nie kt o rých pasá-
žach by sme právom očakáva li veľkorysejšiu
p rácu na prík lad s dynamikou . Pokiaľ však
kvantitatívnu stabilizáciu orchestra 'považu-
jeme za alfu a o megu kvalitatívneho rastu,
túto o tázku . d o mnievam sa. možno ponech ať
nejaký ča o tvorenú. K zfepšeniu ne pochyb-
ne napomôžu i plánova né hos ťovania našich
a zahrani čn ýc h dirigentov.
V porovnaní s predošlými inscenáciami
možno kl adne hodnotil' i prácu zboru (zbor-
majster 8. Vargic) a baletu (choreograf
F. Szcpessy) , a to i napriek tomu . že prvá
zložka v sna he po čo naj lepšom vokálno m
výkone ako~ i pozabud la na javiskový prejav,
ktorý bo l - naj mii v prvom d ejstve - viac než
~ trnul ý. Naprosto amatérsky pôsobili najmä
ge tá rúk v súlade so spicvan ými fráza mi, a
to dokonca i u nie kt o rých sólis,tov. Ak ope ru
chápeme ako mo noli tný hudobno-dramatic-
ký ce lok . práca režisé ra a scén ického výtvar-
níka m á mať vo výsled no m reali začnom tvare
-a v p r ípade Dvorakovej rozprávk y to platí
dvojnásobne - aspoi\ to miesto . ako zložka
hudobná. Práca r ežiséra M. Bendika bola li-
nímka archív DJGT mitova ná výrazným zástojom nových členov
súboru . T e nto handicap mu našt'astie v dru-
hom dejstve po mo hla p rekonal' nápaditá scé-
na pe kla, najvyda renejšia časť inscenácie.
Scénický výtvarník A. Votava , ž iaľ. menej
hýril fan táziou a ná padmi v osta tných dej-
stvách. Tretie (prfbyto k Ki\ ažnej) navyše
čia s t oč n e štylizoval. č ím sa porušila i tak ne-
presvedči v~ jedno liatost' vo výtva rno m poria-
tf diela. Naopak , za št'ast ný mo me nt pokla-
d ~ m situovanie d iania do p red nej časti javis-
ka. T akýmto skoncentrova n ím (naj mä v l. a

DVOŔ. ÁK kov, nevytvárala dostatočný priestor pre rozvoj kultúrno-spoločen­

ského milieu, ktoré by jednotlivým územným celkom či mestám vtla-
2. dejstve) sa po darilo napriek spomenutým
výhradám do z n ač n ej mi ery ze fek t ívniť vý-
sledný scénický tvar. a tak zefe k tívni ť divác-
čilo pečať svojbytnosti či výnimočnosti . Naopak, okrem ideológie še-
ky dojem.

ČE RT
de a uniformity pre takýto rozvoj neboli priaznivé ani ekonomické aj výraz n ej~ími sólistickým i kreáciami
vzťahy, živoriace pod diktátom centrálneho plánovania. Dnes, na- bola postava Certa Marbuela a K áči v podaní
šťastie, sme svedkami zásadných zmien, ktoré - či už v podobe trho- M. Doboša a F. Krčmárikovej . Ú lohu Lucife-
vých vzťahov v ekonomike alebo v zásadnej zmene postavenia miest ra herecky detailne stvá rni l skúsený S. Bab-
a obcí- by sa mali pomerne rýchlo premietnuť i do umeleckej sféry. - jak a v centre tretieho dejstva stá l koncentro-

l
A Zdá sa , že požiadavky doby v DJG T
v Ban ke j Bystrici pochopili. ové vedenie
ad ministratívy). ich e mancipáciu a koneč n e
vaný výkon A. Dvorskej a kultivovaný prejav
O. Hromadovej, hoc le n v drobnej- úlohe Ko·
rnornej. V ďa l ích postavách sa predstavili J,
na dram aturgiu adekvátnu úrovn i a možnos-

KACA ( rozhovor s riadite ľom J . Smit kom pripravu-

jeme v niektorom z nasledujúcich číse l -
pozn . red .) sa j e dn ozn ačne zamera lo na d o-
p lnen ie stavu ume leckých zložiek (i na úkor
ti am súboru . Z tohto hľa di s ka možno ko nšta-
tova ť, že ope ra v Banskej Bystrici prežíva
~voje druhé det~ t vo. Prvé kro ky- a ko sa zd á
po vzhliadnu! í ostatnej p re mié ry- má úspeš-
Zemko (J irko), B. Lenhardová (Marna), A.
Bystran (Cen -vrátnik) , J. Sanitra (Čert­
strážca) a L. Longauer ( Maršálek).
J URAJ DÓSA

málo. Som loho na.wru, že rak v počle fcsrivalo-

BHS v SND vých prechravcní, ako aJ vo v}bcrc hmrov rrcba

V pncbchu dorcraJ~rch dvad~r:llrch ~rcslich roč­
nrkov BI IS bola 1ornu1o fc~lrva l u vlaslna ako jedna
(nic jediná!) 1 jeho hlavnych rcndcncir ~naha dodať
mu čo naJ~ir~iu plarformu rôznorodych hudobných
produkcrí. Ra1 '" 10 dosahovalo začlenením dcl-
~kých a vóhcc amalcr~kych lclies (naJčaslCJ~ic zbo-
rových). raz rmcgráciou mrmoeurópskych hudob-
ných kuhur , rnokcdy nušrrcnrm programu o pro-
dukcie l oblasri folk lóru čr n Jročn cHic h okrajových
1ánrov pop rnusrc Slahilnýrn jadrom fesrivalu po-
. pri symfonických, vokálnych. in~lrurncn l á lnych
a komorných konccnoch bola v~ ak vždy aj opera .
Operné predstavenia či konccny v budove opery
SND niekofko rokov ako-wk dr1a li krok s úrovňou
konccnncJ časl r Dl IS (aj vďak a hosl'ovaniu zahra-
ničných operných rclic\ a operne .. lade nej··
MTMI) , po"upnc však swicali dych a k vyššej kva.
li lc či významncjSrcrnu LliMOJU v celkovom progra-
mc ~a v poslednom desal ročr dopracovali len výni-
močne . Jednym zo ~ymplómov !ohlo upadajúceho
posravenm opery ' ramci 1311S JC aj s kuločnosť, že
v posledných rokoch po dvitkral vypadla z progra-
mu fc~livalu rradrčntí prva prcmrera sezóny operne-
ho su boru SND Zalo od ~a mc ho poč ialku rvrdo~ij­
ne zo~láva v programe BI IS prehliadka v~erkých
pré mier predchádzaJtU:eJ ~ctóny, prípadne ďal ších
Marších rn'>cenacrl brarislavskcho louboru. kroré,
pokraf nrc su tuvlaSinenc uča\ťou hosťujú cich
umelcm (a lo sa v pmlednyeh rokoch ' láva čoraz
zriedkavcj~ic), ~ú vla\lnc len hclnými reprízami za
zvyšené vsr upn~.
Poča~ BI IS 1990 opera SND rak lo uviedla (popri
premiére Pucciniho opery) in,ccn:\eiu Ča rov nej
nauly (27. 9.), Knicžal'a Igora (28. 9.), Barbiera zo
Sevilly (3 . IO.). Pikovcj dámy (4. IO.), Rigolena
(5. IO.) , Fausla a Mnr~a rcry (6. 10.) a Simone Aoc-
cancgru (8. IO.). Ako vyplýva z !OhiO súpbu, lcnlo-
raz sa nd lo dôsledne po tiluloeh poslednej sezóny,
čo vzhladom na jej profil a výsledky ani nebolo
možn~). zalo Jednoznačne po opernej klasike , č i už
. kvôli divakovi <tlebo., vedornírn ,že operná moder-
na bude za~lupcná lenlo raz na konccrlných pó-
diách (Srravins~cho Oidrpus, Barlókov Modrofúz).
V uvedenych "edmich prcd;ravenrach jediným
hosiom bolrcnori\la lngacz Encinas ako vojvoda z
jednoznačne uprednosr nir kvalirívnc hfadi'>k<>. To-
horočný hoM v~a k nehol al rakcho formálu . aby
nám dal zabudnúť na 10. lc hni jediným. O č udno m
prepojeni opery SND na BHS svedči aj fak l, že o
jedinom opernom ho;rovi neholí v rlačmo m ~lre­
dl\ku BI IS k di'>pozrcii nrJAé rnformácrc. A keďže
ani rým. čo sledujú lu do,lupné zahranrč né operné
časopi sy, jeho meno, na\\ cdčujucc na Sp;mielsky
pôvod, nič nehov(mlo, vyzeralo 10 lak . že sme opäť
raz nedopadli až rak 1lc. l losrujúccmu lenori lOvi
•ícc bolo mo,né vyrknul' drohn~ rcch nické nedo-
Marky a v inlcrprclácii bol 7Javnc popla\ný vkusu,
aký vládne na provinčných scénach (hlasové pre-
hrávanie. ; naha po vefk ých Iónoch), na druhej Mra-
nc musimc pri zn ttť, le \aký pekný lenor ' mc v SN D .
už dávno n e poču li . Obzvláš!' zdmnc si počln al spe-
vák vo vysokej polohe, kde vyrobil nickofko ex-
ponných Iónov (najrn!i na vokále .,i''), pripomlna-
júcich R. Tuckcra čr B. Mar!iho. Ak nám v jeho in·
lerprclácii chýbalo viac elegancie čr momcnl uve-
domelého kreovania parlu , ~k uHlČno'l', 1c Je už na
prechode k spinlo-odhoru, viedla niekedy k pozi-
lfvnym zvukovým efe krom.
Z osrarných fesrivalových prcdsravcní mohol byť
najzaujlmavcjšl Gounodov Fausl, v krorom malli-
rulnú úlohu doštudovať S. La nn (prcdslavcnie koli·
dovalo inou vokálnou produkcrou) , klorý, ako sa
zdá, s~ posrupne zmapúva celý rcnorový rcpcnoár v
súbore a sráva sa )Cho základným pilierom. Ako sa
ukázalo. bola 10 však len 1l ačová chyba, čo licž
svedčí o škrlpajucich VLťahoch medzi operou S D
a BHS.
Domnievam sa, 1c od budúceho ro~u by sa žia-
dalo prl~ť ; úplne novou koncepciou učaMr opery
SND na Dl IS. Uvediem len niekofko podncrov. Státne divadlo Ko~ice v spo lupráci s tamojším ko nzervató rio m pripravilo 24. o któbra v štúdiu
Účasť hviezd rypu Pavarolliho je srce lákavá, ale asi
by bolo ro1umncj ~i e orie n1ovať ;a na !akých kvalil- Smer premié ru rokovo-kabaretné ho muzi kálu DR.ACULA . Aut o ro m textu a hudby je Jan
ných hos!l, akr s~lurovali v posledných rokoch po- Honča riv , kto rý sa ziírove1' podpísal pod návrh výpravy, zodpovednost' za scénické vedenie
lrcby operného fcslivalu vo Zvolene (ZHZ). Hoci niíšho vokálne ho dorastu prebrala ,režisérka Blažena Hončari vová a hl asová po radkyň a Gizela
sa vo všcobecnosri s obfubou nadáva na českú vo- Veclová.
kálnu ~ko lu , súbor opery SN D je sysrcmalicky po- Námet Dr.Aculu je výsostne aktuálny a výstižne ho charakterizuje príslušná stat' nápadité-
s ilň ovaný sólislami Brnenskej opery (DiahuSiako- ho programu (tvo rí zadnú stranu plagátu) s názvom: Ako identifikoval' a brá niť sa proti upi-
vá. Zcrhauová , Caban. Hán) , \akže ziska( dvoch- rom . ..Na prvý pohľad sa m ôže javil' ako normálny smrteľnfk. Pri Jr/bšom skúman{ jeho štruk-
·lroch slu~n ých sólistov z é R do domácich inscená- túry 1•šak zistfme, že je stará. Paradoxom je, te táto stará štruktúra vykazuje nezvylajmí prtiŽ-
cii by nemalo byť problémom. apokon projek!
nosť a schopnosť prispôsobovať sa novým ok olnostiam. Tak ako n ep riateľ nal tíva, up fr naza-
vokálnych koncertov, aký sa so slricdavým úspe-
chom zača l uplalňova( v minulej sezóne, by mohol h3ra a m odemiwje sa. Mnohé spôsoby boja proti nemu preto už dnes neplatia. (... )Z uvedené-
byť pri prísnom výbere sólisrov i dramalurgie vhod- ho vyplýr•a, že ak st chcete zachovať z dravtí k ožu a roz um, netreba si s nimi nil zalínaľ, vymriÍ
nym osviežením opernej ča'> li Dl IS. sami."
 ...

lórium . s množstvom záznamovej s peve, Uspávanky a dets ké zabá- schcková nielen ako žena vyso-

-E
reprodukčnej i analytickej techni-
ky"' - spom ína jubilantka.
Ťažisko práce A . Elschekovej
spočíva v základno m výskume fu-
dovej vokálnej kull úry na Sloven-
vanky na Gemeri (Gemer. Náro -
dopisné štúdie. Ma rtin 1973 . 198 1.
1987).
Osobitnú pozornos ť si zasluhuje
jej štúdia Teória a realita vzt"ahov
kých ľudskýc h a morálnych kvalít.
matka \ tyroch detí. skromn á . ne~
obyčaj n e pracovitá a obetavá . ale
predovšetkým ako vedecká p ra-
cov n íč k a, klore j ~ys l é m analýzy a

PI'i významnom životnom jubileu sku , v lranskripciách . analýzach.

S nímka Hž
Sú ľudia, k lo n 'ícc nehýbu d.:ji-
nami , a le ~vojou 1vorivou polen-
ciou i báda1cľn ý m ú\i lírn prenikli
hlboko do kullúrncj sféry svojho
národa . Svojou vedccl..o u pr{tcou
patrí k nim aj PhDr. A lica Elschc-
ková, CSc .. (21. l l. 1930). et no-
muzikologička ú~ravu hudobnej
vedy SAV.
.. Opäť by som chcela robiť túto
prácu a v tom to ústave . Nastúpila
som sem v r. 1953. po u ko nče n í
štúdia Hudobnej vedy a národopi-
su na FFUK v Bratislave. Spolup-
racovala som s ideálnym tímom
vedeckých a odborných pracovní-
kov. kde najmä prof. Jozef Kresá-
nek ma zasviiti l do vedeckej práce.
Okrem iných, bol \o p redovšet-
kým môj manže l. O skár Elschek,
kto rý mi bo l vždy prvým kritikom
i oponentom pri projektoch i ve-
deckých syntézach.
V prvej elape som sa venova la
regioná lnym výskumom na celom
úze mí Slovenska . Výsku mno-zbe-
rate ľ ké úsilie v rozpätí prvých de-
sa ť rokov mi poskytlo zák lad k his-
toricko-vývojovým štýlovým ,
štrukturálnym, regionálnym a na-
lýzam. až poto m prichád zali do
úvahy dru hové a ~pecifické elno-
muziko logické práce. s úvisiace aj s
ďalšími. nám blízkymi kultúrami
európskych ná rodov. Bo lo pre
mň a št'astím . že máme v ústave
dobre vybavené hudobné labora-
klasifikáciach. Z tohto podnetu
zrodila sa jej repreze nt a'čn á štúdia
Základná etnomuzlologická a nalý-
za ( Hudobndvcdné štúdie 6.
1963), ďa l ej Náč rt a zásady systé-
mu analýzy a triedenia slovenských
ľudových melódii (Slovenský náro-
dopis 9, 1963) a rad ďalších štúdií.
so zámerom vytvoriť špecifický
systém analýzy a klasifikácie slo-
venských ľudových piesní pre vnú-
troctnické a najmä intcretnické
komparácie. Z týchto poznatkov
sa zrodili jej syntetické štýlovo-
-kritické štúdie i samo tatné mo -
nografie o slovenskej ľudovej pies-
ni . Takou je napr. a ntológia Slo-
venská ľudová piese ň a nástrojová
hudba (OÚ , 1980), k to r ú auto rsky
pripravovala so svoj ím manželom.
Z regionálneho hľadiska najväč­
šiu pozornosť venovala výs kumu a
analýze folk ló rne ho mate riálu Spi-
šu , O ravy a Gemera . Z tohto
aspektu pripravila štúdiu Regio-
nálne a loká lne etnomuzikologické
, výskumy (Brno, 1983). Sústredila
a aj na tcxtovohudobné a nalýzy.
vybra ných piesňových žánrov z
oblasti Gemera : Vynášanie zimy a
prinášanie leta v Gemeri, Ľúbost­
.
ná lyrika v gemerskom ľudovom
medzi textami a nápevmi ľudových
piesní (Musicologica · Slovaca
1988), kto rá patrí medzi ojedinelé
svojho druhu u nás a potvrdzuj e
jej vyn ikajúce otno muziko logické
znalosti. čcrpajúcc z domácich. e u-
rópskych ba aj ďa l š kh. zámor-
ských zdrojov.
Ďalšou oblast'ou. kto rou sa A.
Elscheková zaoberala bol Viac-
hlasný spev na Slovensku (štúdia
1963 v Anglicku) a ko mparácia eu-
ró pskeho ľudové ho spevu (Kar pa-
ty a Ba lkán, Vergleichende typolo-
gische Analysen 198 1). Jej kompa-
ra č n é práce sa sústredili naj ma na
praslovanské prvky. (Stúdia
Struktura lle Friihformen 1966).
Treba oce niť aj celý rad štúdií,
ktoré osve t ľuj(t osobitosti jcdnol li-
vých pi esň ových žá nrov na Sloven-
sku : napríklad Svad ba a svad obné
piesne ( Musicologica Slovaca
1989) , Vi a nočn é zvykoslovie a hud- '
ba (Hudobný život 24, 1989). Vo
vydavateľstve OPUS je pripravená
jej trojdielna antoló gia Slovenská
ľudová piesňová kultúra, klorá za-
hrňuje hi toricko-vývojové štýlo-
vé vrstvy, regioná lne štýly. kalen-
d árne cykly, doplnené o zápisy
piesní.
Úctu a obdiv zasluhuj e A. El-
syslc miz:kic slo\tC nských ľudo­
vých piesní vyú~t il v univerzálne
apli kovanú metódu kl asifikácie ru-
dovej hudby. ojedinelú v česko­
slovenske j i európskej etno muzi-
kológii. A nielen to. Výsledky jej
mnohých analýz i synté7. jej hlbo-
ké sondy do najsta rších vrstiev na·
šej l'udovcj hudobnej kultúry jas-
ne dokazujú.. 7e sloven~ká ľudová
pieseíl a hudba p očas viac ako li-
síc ročného v)voja, na rozhraní
dvoch kull(trnogcografických zos-
kupe ní. medzi východoeurópskou
a západoeurópskou folklórnou
tradíciou, nikdy n e ~tra til a vnútor-
n(• kon tilu ilu a charakter. Bola vy-
stavená tlaku a vplyvu naj rozma-
nit ejších e tnických p rvkov, ktoré
nikdy n eab~orbovala, ale naopak ,
v mno hom pôsobili aktivi~ačnc na
jej vnúto rné potenciálne tvorivé
sily. Preto jej právom patrí vý-
znamné postavenie vo vývine stre-
d oeuró pskej ľud ovej hudby.
Spomínané muzi ko logické vý-
sled ky zaraďujú A. Elschekovú k
uznávaným etnomuzi kológorn v
európ, kom me radle. Aj jej záslu-
hou je slovenská c1no muzi kológia
i v medzi národných re láciách vy-
soko hodno le ná.
ONDREJ DEMO

V tomto roku o\lávila svoje sedemdesiatiny

M11rta Szókeo\ á. Jej meno je úzko s päté s
akordeónom, ktorému podriadila celý svoj ži-
vol. Podstatnou mierou sa zaslúžila o zrov-
nopl'ávnenie akordeónu ako plnohodnotného
umeleckého nástroja.
Hoci sa narod ila v Buda pc.;t i. osud ju po
absolvovaní dicvčcn~kého gymnázta v Ostri-
home zavial na S l ove n~ko, do Nových Zám-
kov. kde vyučovala na hudobnej škole. V ro-
ku 1955 sa stala vedúco u a ko rdeónového od -
bo ru na hudobnej ško le v Brati~l avc- Pctrža l ­
ke . Jej pozoruhodné výsledky z pn )ch inter-
prctač n)·ch súťaží podnietili riad iteľa konzcr-
vató ria (vtedy Vyššej hudobnej školy). p_rof.
M. Vi lcca , aby ju angažoval do pedagogické-
ho zboru . kde nepretržite pô\obi la at do r.
1983. Popri vychove svojich troch dcér doká-
zala s vyznamenaním absolvovať štúdium na
kated re hudobnej vedy a výchovy FF!J K ,
kde získala titul promova ného pedagóga.
Je j pcdagog•cl..:í práca sa vyz n ačova l a ma-
xima listickými n:írokmi na kvalitu , zdô raz•io-
vaním mravných a estetických ideálov. pri
zachovaní nan ajvýš f ud ~kého. ba až mate rin-
ského príslupu k žia kom. Bolo rado~ťou štu-
dovat' v jej 1ricde. Vyžadova la vždy čo naj do-
ko nalc jšiu realizáciu hudo bnej predstavy a
zá rove ň objavovala nové špecificl..é možnosti
- ná~ troj ovej aplika1úry. Pozorne vnímala
všetko, čo mo hlo pozit ívne p rispie ť k vývoju
akordeónu . Keď sa o ko lo roku 1963 obozná-
mila s novým spôsobom hry na akordeó ne
pomocou uplau)ovania tzv. mccho vcj techni-
ky. okam2itc ju aplikovala a naďalej zdoko-
naľova l a v učebnom procese. V to mto sme re
je veľmi ccnna jej metodická príručka Akor-
deón , vydaná Krajským pedagogickým ú ta-
vom v 13ratislavc v r. 1967. V to m čase sa už
úspešne presad zova l nový typ ako rdeónu s
1zv. mclodickýmt basmi. ktorý spf1)al i tie
najnáročnej~ie ume lecké požiadavky. s č tm
l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l
e V di10ch 11.-17. 3. 1991 sn v Pnrfži usku-
toční Semaine européenne de la musiquc
d 'l\iourd'hui (Európsky týždeň hudby dneš-
ka), ktorý organizuje Francúzska spoloč­
nosť súčasnej hudby. Jeho súčasťou bud e
Európske sympózium o právach auto rov a
mieste v súčasnej spoločnosti. '
e First International Paulo Cello Compe-
titlon - medzinárodná súťaž violončelistov,
sa u sk utoční v diíoch 4.-14. novembra 1991 v
Helsinkách. Zúčast niť sa môžu Interp ret i zo
všetkých krajín, na rodení v rozpätí rokov
1958-1975, vrátane. VyplneJlá prihláška mu-
sí byť na sekretariáte nl\ineskôr do IO. au-
g usta 1991. Vstupné je 20 USD. Bližšie infor-
mácie o podmienkach súťaže poskytne H IS.
e V talianskom Varese sa konal U. • ročn ík
HŽ súťaže L. Russola. Pri pn1ežitostl tejto me-
~ú v i s ívznik čoraz väčšieho počtu hodno tnej
pôvodnej litera túry. Nový ume lecký rozvoj
ako rdeó nu umožnil zaviesť po prvý raz v tes-
ko-Slovensk u výučbu akordeónovej hry na
K nedožitej-šesťdesiatke
VŠM U v Bratislave. Akord eón ·a tak v prie-
behu 20 rokov zme nil z ľudového nástroja na
profesio nálne-umelecký. Neodmysli t eľnou
súča s ťo u tohto .. raketového" vyvoja bola aj
LADISLAVA LENGA
Pred štrnástimi rokmi. v búrlivých ro koch vi tosti, ambicióznosti a organizačnýc h schop-
umelecká konfrontácia práce M. Szôkeovej no rmalizácie, pod psychickým tlako m a v do- nosi! L. Lenga. Vykonal folk lo ristický vý-
na s (tťa ž n ej pôde. Za jej vyše 30-roč n é ho pô- bc likvidácie pracoviska. na kto rom pracoval skum v desia lkach obcí na Slove nsku , zasial
sobe nia získala so svoj imi žiak mi 34 popred- viac ako jedno desa ťročie, po niekoľk o mc- semeno záuj mu o ľudov ú hudbu medzi hu-
ných cien z medzi náro d ných a kordcónových ačnom prudkom zhoršovaní zdravotného dobnými pedagógmi a predovšetkým svoje
sú ťaž í . o n espoče tn ýc h víťazstvác h na domá- stavu , vo vek u 44 rokov nás o pustil Ladislav skúsenosti a poznatky zhrnul v desiatkach
cich zápoleniach nehovoriac. Odchovala Le ng. ~túdií a publi kácií". k to ré podnes slúžia svoj -
Prišiel d o Bratislavy ako chudo bný chlapec mu účelu . Bo li to najmä Slovenský ľudo vý
z obce Zelené pri Lu če n c i , absolvoval hu- spev a hudba (1958), Slovenský hudobný fol-
dobnú výchovu na Vysokej škole pedagogic- klór ( 1961 ), Slovenské ľudové h udobné ná-
kej a venoval sa intenzívnej v~chovn ej práci. stroj e ( 1967), Ná uka o slovenskom hudobnom
Pedagogi ka a vedecko-výskumná prfica sa folklóre ( 1973) ~A . Móžim , zborník Variač­
stali jeho životným o bsahom . Na Filozofick ej ná technika primášov ... ( 1966-1973), ktorý
fakulte UK , v U stave hudobnej vedy SA V a vyšiel v novom krit ickom vydaní r. 1984. Za-
. napokon ako tajomník fo rmujúcej sa Sloven- ložil edíciu H udobnopcdagogické variácie a
skej spoločnos ti pre hudobnú výchovu, vyví- jeho št(tdia Ľudo vá hudba Zubajovcov ( 1971)
množstvo úspešných absolventov - J . Buga- ja l mimoriadne ši rokú a ktivit u. Výchova hu- patrí dodnes k vzoro vým.
la, R. Kákoni , T . Rácz, l. Gajan, Ľ. Žovič . dobných folklo risto v, rozsiahl a výskumná L. Leng nás opustil v rozlete svojich t vori-
B. Lenko .... z ktorých viacerí sa stali ko n- . práca v oblasti slovenskej ľudovej nástrojo- vých síl, plný plánov a predsavzatí, ako pre-
cc rtnými sólistam i. Osobnosť 'M . Szôkeovej vej hudby. o rganizátqrská práca medzi slo- lomená jarná haluz v kvete, naplnená život-
je uznávaná i v zahraničí. Od roku 1971 do r. venskými hudobných pedagógmi , mimo riad- nou miazgou a prísľubmi budúcnosti. J eho
1980 bola prezidentko u medziná rodnej a . sú- ne in te nzívna spolupráca s osvetovými inšti- nedožité šesl'desiatiny nás nútia nielen k po-'
ťaže Con fedcralio n Mondial de I'Accordeon , túciami a najmä s folk ló rnym festivalovým obhliadnutiu sa nazad, ale aj k ž iaľnemu za-
so sídlom v T aliansku. V r. 1'970 1akmer sa- h nutím , ho predurč i li za vedúcu autoritu v mysleniu sa nad jeho priskorým tragickým
ma (tspešnc zorganizova la medziná rodnú sú- tej to o blasti na Slovensku. odchodom a j eho nenaplnenými snami.
t'až C. M. A . v Tre nčiansk yc h Tepliciach. Sú- To v et ko vychádzalo z n eobyčaj nej praco- OSKAR ELSCHEK
čas n e bola stálym porotcom v ďalších medzi-
národných súťažiach o . i. v nemeckom Klin-
gcnthali a Grand prix inte rnational de l'accor-
d eón so síd lom vo Svajčiarsk u . V sedemde-
siatych ro koch úspešne prednášala na medzi-
ná rodných seminároch vo Francúzsku .
Vďaka nej možno h ovoriť o výraznej slo-
venskej akord eónovcj školc ,·ktorá má dobré
meno doma i v za h ra n ičí. Popularita jej
osob nosti prilákala na pôdu bralislavskej vy-
so kej školy celý rad za hraničn ých študentov.
Takmer 40- roč n á práca Marty Szôkcovcj ne-
bola doma nij ako zy l ášť ocene ná , chceme jej
teda aspoň to ulo formou vys loviť predovšet-
kým v me ne cele j akordeónovej obec našu
,.
v ďaku za jej celoživotné úsilie a popri ať na-
ďalej pevné zdravie a s po k oj n osť .
RAJMUND KÁKONI Ministerstvo kultúry Slovensk ej r epubliky vyhlasuje
konkurz na miesto riaditeľa novoformovanej organi-
zácie OPUS v Bratislave. ,
Do konkurzu sa môže prihlásiť uchá dzač, ktorý spl-
ňa nasledovné požiadavky:
- V~, managerské schopnosti, p r edpoklady pre ria-
dziná rodnej súťaže elektroakustických skla- diacu funkciu, kultúrny prehl'ad, kom erčné schopnos-
dieb sa v Civicl Liceo muslcale uskutočnil ti v zahraničnom obchode, ovládanie cudzích jazykov.
koncert, venovaný výlučne elektroakustickej Prihlášky s osobným dotazníkom, životopisom a d o-
hudbe slovenských skladateľov. Zazneli na
ňom diela, ocenené v predchád~úcich roč­
kladom o dosiahnutom vzdelaní prijíma do 1 O dní po
níkoch tejto súťaže: M. Burlas - Music for zverejnení MK SR- personálny odbor, Suvorovova 12,
blue house; J. Ďuriš - Memories, The Dre- 813 81 Bratislava.
am; R. Rudolf - Somethlng to say; P. Ma- xxx
chl\idík ... and the earth will delight. Kon-
cert moderoval lnž. Ďuriš, pracomík ~'AS Základná umelecká škola (Ľ~U) v D olnom Kubíne
Slovenského rozhlasu, ktorý bol v tomto r~ prijme učitel'a hry na klavíri s väčšou časťou úväzku•
níku i členom poroty. korepetície, resp. len korepetície (i n a čiastočný úvä-
e Recitatlvo a Arloso, dve časti z diela Mo-
zok).
ments Muslcaux Ul slovenského skladateľa
Igora Dibáka uviedol mladý taliansky orga- Nástup 1. 12. 1990, resp. 1 . 2. 1991. Prihlášky a in-
nista Bruno Bcrgamlnl na svojom koncerte formácie na adrese: Základná umélecká škola (ĽŠU),
v Citta 'di Avlgllana (Provincia dl Torino)
Dolný Kubín, PSČ 026 01, tel.: 2052.
1
dňa 28. septembra 1990.
 Vladimir Fedosejev j e zJJámv n,rl'rl ~ l "vi iPI'
sovietskej h udobnej kultúr~. Velký symfo·
nický orchester Štátnej televízie ~• rozhlasu
ZSSR, ktorý vedie, znamená hudbu znejúcu z
rozhlasu i televízie, priame vysielanie koncer -
tov, štúdiové nahrávky, pohostinné vystúpe-
nia doma i v zahran~či. O rchester precestoval
desiatky krajin, len 'v poslednej sezóne vystu-
poval v Taliansku, SRN, Grécku , Rakúsku ,
Spanielsku, Švajčiarsku a Škand inávii. V mi-
ih ak
T bo študujúc partitúry, knihy, nahrávky z tre-
nulom roku v J a ponsku poctili orchester pod
vedenhn Vladimira Fedosf;!jeva významnou
medzinárodnou Kryštálo\'OU cenou rozhlaso-
vej korporácie Osaki-soho za n/ylepší koncert
sezóny.
O problémoch kultúry v súčusno m Rusku ,
predovšetkým hudobnej, o jej mieste v zloži-
tej spoloče nskej situácii sa s Vladimirom Fe-
dosejevom zhováral novinár APN Vladimir
Kotychov.
- Sa mozrej me, j a ako hudobnlk verím v
pôsobenie hudby na ľudí, do ko nca aj v to, že
hudba môže pomôci v tejto nanajvýš zložitej
situácii. O to trpkejšie si človek uvedomuje,
že kutoč ná hudobná kultúra j e dnes u nás na
po kraji vymiznutia. Hoci kultúra - to je sú-
časn osť a budúc n o sť spo l oč nosti. Jej morál-
ka. Jej mrav n o s ť .
Dala niečo ku ltúre prestavba?
- Ako možno p restavoval' talent? T ale nt
buď je, alebo nie je. A čo sa týka orga nizač­
nej stránky k ultúry, kríva na obc nohy tak
ako predtým ... Problémov je ve ľa . Uvedie m
a~poň jede n - výrazný ned o tatok dobrých
ko nce rtn ých sien!. Veď so samo tnou Veľkou
sálou Moskovského konzervatória a Lenin-
gradsko u sa človek bo)lvieako ďaleko nedo-
stane. Keď si uvedomíte. že na vidieku vôbec
niet vhodných sie ní pre vážnu hudbu, pocho-
píte, aké zložité je vyc hovávať nasled ujt1ce
po ko le nia pos luc h áčov. · Z hľad iska ku lt (•ry
~o zah .réiničia
e Musikpro tok,ol '90 - tak nazvali rakúski
usporiadatelia prehliadk u venovanú sú čas nej
hudobnej tvorbe, ktorá sa u s kutoč nil a 4. až 7.
októbra t. r. v Grazi, v rámci Štajerskej jese-
ne. 1
Na desiatich koncertoch na tému Priestor a
svetlo (Ramn und Licht) í1činkovali o. i. En-
semble modern s dirigentom Petrom Eôtvô-
som, Percussion Project Robyn Schulkowsky
a Studio " ... · ·· ~d,..n Giinther Meinhart ,
Camerata ľran ssylvan ica s d irigentom Wim
van Zutphenom, Radio-Sinfo nie-Orchester
Frankfurt s Fridrichom Cerhom, The Ra -
schcr Saxophone Q uartet. Na programeo boli
skladby C h. l vesa, P. Eôtvosa , K. Essla, l.
Xeoakissa, C h. Muthspiela, M. J a rrela , Y.
Hôllera, B. Furrera , L. Nonna , G. Scelsiho,
E. Varesa, F. Donatoniho, Gy. Kurtága , M.
Feedmana a i.
e Zaujímavý projekt pr iniesli to ht oročn é
Kasselské hudo bné dni 1990 (Kasslcr Musik-
tagc) , ktoré sa usk ut očnili 29. 10.-4. ll. na
témv llud ba a konn ikty vo svete . Toto motto
bolo určujúcou témou aj trojd i\ového sympó-
ziu, venovaného u ž spom ínanej téme, ako aj
problematike h udby a kultúrnej identity, utó-
pii univerzálneho náboženstva , a utópii sveto-
vej hudby (Weltmusik). Hlavná idea bola ur-
čujúcou aj pri dramaturgii koncertov, ktoré
boli venované napríklad židovskej hud be,
hudbe v konfliktných oblastiach - hudba Juž-
nej Afriky, hudba Eskimákov, hudba Sintov,
rituálna tibetská hudba, kurdská hud ba, ďa­
lej 1-1.1zneli diela K. Stockhausena (Hymnen 3.
Region , Vorahnung, Aulbruch, Aries) l. Vu-
na (husl'ový koncert), A. Schittkeho (Sym-
fónia č. 4), O. G lausa ("Und nur ein Lieds-
chlag... "), L. Dallapiccolu (Canti di prigio-
nia), H. Zendcra (Canto Vl ), us kutoč nili sa
koncertné projekty - "A face wc all know" ,
Kolektívny proces: Zvu k-farba-pohyb, Kon-
cert stretnutia , súčast'ou podujatia boli aj
mierové modlit by a ekumenická omša.
e The Mo thcr o f Three Sons, rockovú ope-
ru premiérovalo Mestské divadlo z Aachenu
na tohtoročnom mn íchovskom Biena le.
Vznikla na objed návku iniciátora festivalu H.
W. Henzeho, ktorý oslovil amerického cho-
reografa a tanečn íka Billa T . Jonesa. J ones si
zvolil za librctistk u Ann T . G reene a sklada-
teľa Le roya Jenkinsa, známeho j azzové ho hu-
strácame ľudí. Duchovno sa vytráca. Z ľudí
mizne po treba s kutoč n ej hudby.
Uvediem prik lad. Viackrát sme boli v ,Ja-
po nsku a nepresta li sme žasnút'. Ešte aj malé
mest ečk á majú ve ľkú a vyn ikajúcu ko nce rt nú
sieň . kto rá je veče r čo večer nabil ~. Zato do-
ma občas ne má me ani kde vystúp i ť. a p reto
ľudia nemôžu chodiť na koncerty. Ako mož-
no po to m ná rod ducho\)nc vychovávať? '
Pravda, dačo sa pohlo k lepšie mu , naprí-
k lad je ľahšie sa dostat' na zahra n i č n é turné;
te raz sa už nepíšu smut ne zná me chara kteris-
tiky. do tazníky. neko najú sa pohovory na
straníckych výboroch ... Aj za to vďaka . hoci,
p ravdu povediac. za čo vďaka ?! Prícho dom
nového ministra kultúry lSSR, známeho
he rca a režiséra Nikolaja Guben ka , a ktívne-
ho č l ove ka , znepokojuj(lcc ho súčasn ým sta-
vom . vitla nádej na pozitívne zmeny.
Možno sa už teda vzbúril'?!
- Možno aj hej, le nže si myslím , že si to
ni k nevšimne. pretože ku l túrn osť ľudí v mase
je vc l'mi nízka . A sociálne p ro blé my sú ta k
zložité , že vzburu hŕstk y hudo bníkov na och-
ra nu duchovných hodnôt j ed noducho nepo-
chopia :..
Medzi poslancami Najvyššieho sovietu
ZSSR j e viacero známych a obľúbených hu-,
dobn ikov - Irina Archipovová, Rod ion Šče­
drin , Rajmond Pauls, Andrej Petrov, J evge-
nij Doga ... No ich hlasy takmer ne poč uf. Mô-
žu nejakým spôsobom zme niť situáciu v do-
mácej hudobnej kultúre?
- Myslím si. že nie . Veď ešte aj poslanec-
ké vystúpenia na och ranu kultúry známeho a
všeobecne váženého 1akadcmika Dmitrija Li-
chačova o stávajú hlasom volajúcim v púšti.
čo už má č lovek povedať , ak všade musí vy-
sve t ľovať , že ku ltúra je nevyhnutná? O prob-
lé moch kultúry sme napísali " ho re" množ-
stvo listov a pet ícií , no . žiar. bez akýchkoľ-
slistu . Hlavným nositeľom deja j e tanec; prí-
beh matky, ktorej pýcha zahu bí jej troch sy-
nov a napokon i ju samu , j e ovplyvnený afri c-
ko u mytológiou. J edinou spievajúcou posta-
vou je práve úloha matky, ktorú s t vá rňuje
če rnošsk á speváčka Ruby Hind s. Podľa H.
Ehrlera, recenzenta dil'la v Neue Zetsch rift
fiir Musik č. 9 , j e hudba Le roya J enkinsa fas-
cinuj úciou kompiláciou jazzu, ·neoklasiciz-
mu , a frick)•ch r ytmov, minimalmusic, všetko
prezentované ~o viacvrstvových, kontrapunk-
Ruby llinds ' úlohe Matky a Hill T. Jones, cho reograf a
ticko-polyrytmických blokoch. Leroy .lenkins
s polu í1č inkov al osobne na premiére svojho
diela a jeho j edin ečn á jazzová interpretácia
dodala hudbe osobité ča ro.
e Mozartov rok 1991 b ude mat' jeden zo
svojich akcentov aj v p rograme Viedenského
''eľt rhu , kde v dňoc h 25.-28. septembra vo
Vel'tržnom paláci usporiadajú akciu VIENNA
Vlad imir Fedosejev
S n ímkaAPN
vek serióznych výsledkov. Preto som sa pre
seba rozhodol, že te raz budem len robiť , hrať
dobrú hudbu , prinášať ľuďo m radosť. privá-
dzať ich k hudbe, vychovávať. ko ho ešte
mo žno ...
Nezdá sa Vám, že náboženská kultúra by v
mnohom mohol pomôct' dvihaf duchovnú
úrove ň v spol očnosti?
- Súhlasím , l e~t; o no ho čas u nábožen-
stvo vylúčili z nášh o života , čo bol vel'ký
o myl. Náboženstvo- to je morálka, mravná
s k ú sen os ť človeka, nah ro mad ená za s t á roč i a ,
je to napokon svetová kultúra. Naše d eti mu-
sia študovať d ej iny náboženstva . jej pamätní-
ky. Koľko gen iálnych d iel. medzi nimi aj hu-
dobných. bolo napísaných na duchovné té-
my! No desaťroč i a boli pre sovietskeho člo­
ve ka nedostupné, naopak , boli po tl áča n é.
Som prcsvcdčný, že náboženstvo pomôže
osve tl iť ťažkú, zložitú cestu našich ľudí ...
CLASIC. Oča k áva sa, že tá to novinka medzi-
ná rod ného veľtrhu , venovaná výlu čn e klasic-
kej hudbe, priláka do Viedne, mesta hudby,
množst vo od borníkov z celého sveta a prispe-
j e ta k k zbližovaniu sveta v kultúrnej oblasti.
e Po odstúpení generálneho manažéra Me-
tropolitnej opery v New Yo rku Hugha South-
erna menovali nové vedenie tejto svetoznámej
opernej scény. Generálnym riad it eľom sa stal
Jo seph Vol pe : výkonným riadi tel'um Ma rylin
Shapiro a umeleckým ri adi t e ľo m zostal Ja-
mes Lcvin .
e Cenu Ro lfa Liebcrma nna. kto rí• tohto ro-
ku udelila Kôrnerova nadácia po tret i raz do-
stal Detlev Mu ller-Siemens za operu Ľudia.
Premiéru bude mat' 18. novembra v Mann-
helme.
t a nečník v l he Mother of'l hree sons
S n imka archiv Hž
e Poľsk ý odborový pred ák Lel'h Walesa pri-
j al čest ný pat ron~t nad Mcdzin:icod nou súťa ­
žou operných spevákov Jana Kicpuru . ktorá
sa u skutoč n i v septembri 199 1 v Krynicy.
Ri a dit e ľom sút'aže je Boguslaw Kaczynski a
spoluorganizátorom Poľs ká televfzia. Pozva-
n ie do poroty prijali u ž o. i. Renata Teba ldi,
Marta Eggerth a Carlo Bergonzi.
Nikdy ste nechceli odisť na Západ a tam
pracoval'? Spravili to mnohf Vaši kolegovia a
dosiahli tam tvorivé aj ona teriálne úspechy.
- Viažu ma sem mno hé veci: príslušnosť k
rodnej zemi. hro b mojich rodičov, blízki
p riatelia, môj orcheste r. ruská príroda. ktorá
pre mň a znamená vefmi veľa , upokojuje ma,
navracia mi sily ... napriek ve ľk ý m ťažkos­
tiam som bol vždy .. pracujúcim" dirigentom.
Inak cesty do za hra ni~ia pokladám za mimo-
riadne u žit oč n é a samozrejmé. Veď v tvorbe
sa možno zd o k o n aľovať le n tak . že č l ovek
spoznáva a využíva skúsenosti celého sveta.
My , sovic t$ki ľudia. sme boli d lhé roky jed-
noducho pod zá mko m. O to m , čo sa deje vo
svetovej literatúre. ume ní , sme sa d ozvedeli
potajomky, počúvajúc cudzie vysie lačk y, ale-
tej. štvrtej ruky ... Celé desaťroč i a sú, takpo-
vediac, vyčiarknuté z nášho živo ta. Preto tre-
ba sús t rediť všetky sily, aby naša tvorivá
m l aď mala voľný prístup k svetovej literatú-
re. umeniu. T reba jej poskytnúť mož n os ť učiť
sa, vystavovať, písa ť , koncert ova ť.
Lenže , žiaf, aj teraz občas vldamc veľmi
nevábny obraz: v Rusku si talenty nevážia.
Mimoriadne nadaný spevá k Dmitrij Chvo-
rostovskij sa nedostal do Veľkého divádla.
zato na Západe sa mu dostalo najvyššieho
uznania. Mno hí vynikajúci taneč n íci musia
te raz p ra cova ť na zmluvy na západe ; je medzi
nimi Maja Plisecká, Vladimir Vas i ľjev, Jeka-
te rina Maksimovová- naši geniálni só listi ba-
letu Veľké ho divad la 'nem aj ú na materskej
scéne miesta! Repertoár Ve ľk ého divadla ne-
počíta ani· s takými vcfkými umelcami ako
Je lena Obrazcovová, Vladimir Atlantov. Ani
pre vynikajúceho dirigenta Marka Ermlera
nie t v to mto divadle práce. A tak)'l'h prípa-
dov je množstvo.
Dovoľte poslednú otázku. Ak by mala Vaša
dirigentská pali čka ča rovnú moc a mohla by
Vám splnit' a kékoľvek želanie, čo by ste si
pr)ali? .
- Na túto žartovnú otázku V;ím odpoviem
vážne. Veľmi by som chcel, aby sa naša duša
znovuzrodil a, aby sme o kultúre viac rozmýš-
ľali, viac sa o ňu starali, chránili ju. Vyžaduje
si to veľkú. starostlivú prácu. Samozre jme,
trpezlivosti máme n adostač, len' aby straty
neboli nena h radi teľn é .
(Preloži la Sza)
e Svetoznáma gramofónová firma DECCA,
ktorá sa sústavne zaoberá vy hľad ávan í m za.
uj fmavýFh telentovaných umelcov, nadviaza-
la najnovšie spoluprácu so švédskym klaviris-
tom Pe te ro m Jablonskym. Narodil sa v roku
1963 v Lyckeby a je medzinárodne známy nie-
len ako klavirista, a le aj a ko d žezový hráč na
bicie nástroje. Učinkoval s poprednými sveto-
vými orchestrami a tohto roku nahral pre
DECCU Gershwinov klavír ny koncert s Roy-
al Philha rmonie Orchestra. V najbližšom ob-
dobi plánuje nahrať diela Šostakoviča, Szy-
mano~~kéh o a Lutosla wského.
e Ensemle Mode rn , jeden z najvýznamnej-
ších sú borov pre súčasnú hudbu , slávi v tom-
to roku svoje desat' roč né jubileum. O bdivu-
hodná j e technic~á precizita súboru , originál-
na interpretácia i dramaturgia. J ed,ným z po-
sledných pozoruhodných ,proj ektov tohto an-
sámblu, nazvaný Response, ktorý sa uskutoč­
nil v rá mci Frankfurt Feste 19.- 23. 9. t . r. vo
frankfurtskej Starej opere, oslovuje mladé
publikum. V s polupráci s hudobníkmi z Lon-
dýna a Len ingradu sa pokúsili sprostredko-
val' mladým ľuďom, žia kom a študentom, po-
znanie sveta súčasnej hudby, j ej kompozič­
ných štýlov.
-H-
e v dňoch 10.-18. augusta 1991 u s kutočni
sa v C levelande IX. Med zináro d ná klavírna
s úťa ž Roberta Casadesusa. BliH ie info rmácie
o súfaži možno ziskat' na sekreta riáte sút'aže:
The C leveland Institute of Music, (11021 East
Boulevard , C levela nd, Ohio 441 06 USA.
e V dňoc h 30. marca až 7. ap ríla 1991 usku-
točn isa vo Folkestone Medzinárodná hus ľová
s úťaž organizovaná Sir Yehudi Menuhinom.
Bude mat' dve kategórie: do 16 a do 22 rokov.
Podrobné informácie poskytuje : The Director
The Folkestone Menuhin International Com-
petition, Ka llaway, 2 Portland Road , Holland
Park, London W il 4LA, Veľká Británia.
e Poľský dirigent. generá lny riaditeľ Teatra
Wielkeho Robert Satanowski bol vyzname-
naný Veľkým kr ížom za zásluhy. Toto vyzna-
menanie mu udelila Spolková republika Ne-
mecko za prfkladnú angažovanost' v prospech
nemeckej kultúry, kto rou "vybudoval silný
most medzi Nemeckom a Poľskom".
e V španielskom kultúrnom inštitúte v New
Yorku prezentovala gra mofónová firma Sony
Classical novú nahrávku José Carrérasa s
piesňami talianskych operných s klada te ľov . JIŽ
- mjk-
 Pred svojím otváracím koncertom sezóny 1990/91 po- menalo, že v Bratislave r á ta te - vzhl'a-
zvala Slovenská filharmónia ·zástupcov tlače, rozhlasu d om na svoju časov ú zan eprázdne n osť -
s dirigentom-asistentom, ktorý by mal
a televízie na tlačovú besedu s novým šéfdirigentom or- pre vás pr.acovat'. Kto by týmto asis ten-
chestra SF ALDOM CECCATOM. Túto jedinečnú príleži- tom mal byt'?
tosť priameho kontaktu s umeleckou osobnosťou, ktorá - Intenz ívne o to mto probléme uvažu-
nesporne so sebou prinesie nové metódy präce s orches- je me a už m á me na to vyhli ad nut ú
osobnosť. Zatiaľ však ne môže m o tom ·
trom a - dúfame - aj (nie iba jednorázové) pozitívne
po d a ť bližšiu informáciu.
umelecké výsledky však využilo zarážajúco málo noviná- Pre orchester SF by bolo a zda výhod-
rov najmä z radov hudobných kritikov ... Napriek tomu, né , keby ste sa niekedy zúčastnili aj na
že na stránkach HŽ sme v júni t.r. uverejnili už rozhovor jeho koncertoch ako pos luc h áč, aby ste
s nastávajúcim šéfdirigentom SF, zaujímali nás tento- poznali jeho prácu aj mimo pria meho
krát najmä otázky týkajúce sa jeho konkrétnych plánov umeleckého kontaktu. Uvažujete o tom?
- ls tl.!Že , počul so m SF už pod taktov-
a ciel'ov s naším prvým symfonickým telesom.
, Slovenská filharmónia skúša spravid-
teraz už z celkom inej optiky. Nestačí
vízia niekoľkýc h nemeckých mari e k vo
vreck u alebo krásnych miest v Talian-
s ku či Švajčiarsk u . T reba m ať iné cie le-
výluč n e ume lecké. Nepo trvá dlho a Slo-
ve ns ká fil ha rmó ni a bude m ať opä ť vo
sve te prestíž- treba však o to boj ovať.
Je to aj mienka or chestra?
- Vče ra so m v d isk usii s orchest ro m oz-
ná mil, že so mno u sa budú rcalizovai už
iba šp ičkové zájazdy. Doterajš ia prax,
že sa cestovalo aj v p rípade. k eď organi-
začne nebolo všetko d o konale priprave-
né, sa mus í skon čiť. Ko nce rtné turné
ne môže byť dobrodružstvom .
la denne štyri hodiny. V za h raničí
je často zaužívaná prax denne dvoch

SLOVENSKÁ FIL ONIA 2,5-3-hodinových s kúšok .. .

- Bratislavsk á prax je lepšia. Ko ncen-
trácia p ri to m to spôsobe p ráce je pod -
s ta tne lepš ia. D vak rát denne sk ú šať
z name ná pl y t vať s e ne rgiou i časo m .
• (cesta d o mov, obed, cesta spM medzi
dvoma sk úška mi - to vo ľmi s ťažuje hu-

PO ·NOVOM? dobníko m živo t). Teda lepšie 4-5 hodín

Po vstupných slovách inž. M ilana
Teplého (povereného riadením Sloven-
skej filharmónie od septembra t. r .),
ktorý naznačil nové predpoklady a pod-
mienky budúcej č inn os ti celej inštitúcie
SF (nový štatút, potreba ekonomickej
zainter esovanosti, maximá lne využíva-
nie budovy SF a pod. ) poskytol Aldo
Ceccato vo svojom úvodnom príhovore
rad cenných informácií:
Som rád , že m á fn m ožn osť po prvý-
krát s tre tnúť sa so zás ~upcami slove n-
skej t lače a dúfam , že tunaj š í novinári
sa budú správa ť in ak ako v ostat no m sve-
te, kde je hudo bn á kritika zvä čša veľmi
nepríjemná. Vie m , že vaša hudobná kul -
túra je vďaka d lh ej tradícii a pozitívne-
mu vzťa hu k hud be na vysokej úrovni ...
Spo lupracuj e m s vaším orchestrom už
tak mer 25 ro kov ( presne: od ro ku L969
- pozn. red.) a moj ím cieľom je zabez-
peč iť mu nové postavenie vo sve te. Nik-
to nic je dokonalý. ale našou s11ahou je
dospie ť k d okonalosti . Pod ľa m ôj ho ná-
zoru je orcheste r i zbor SF ve ľmi dobrý
a zasluhujú s i z·v ýšc nú pozornosi a sta-
rostl ivost' - veď o rcheste r je vžd y naj-
le pš ím diplo ma to m svoje j krajiny, kto-
ré ho pôsobe nie môže byť účinnej šie ako
práca scbalcpšic ho ministra č i vyslanca.
Dúfam , že ko ntakty, kto ré vo svete
mám , prispej ú k vytvore niu nového
image Slovenske j fi lharmó nie, ktorej
po te nc iá l nezaostáva za vedúcim i e u-
ró ps ky mi o rchestrami. Ke by to mu tak
nebolo, nebo l b y som fu n kciu šéfa SF
prijal. Mno hí sa urč it e pýtajú, prečo
som v Bra ti slave ta k krátko (spolu 4 týž-
dne v sezó ne 1990/9 1 -pozn . red .). Tre -
ba si uvedomiť, že v ča se, keď sme sa s
o rc hestro m na tej to s polupráci dohodli
-v júni t. r.- som bol až do roku 1993
termínovo už prakt icky .,vypre daný" .
J e preto iažké n áj s ť čas na to. aby som
bol dlhš ie v Bratislave. (pozn. red.: A.
Cecca to je pa ral e ln e aj šéfdiri gento m
Orchestra RA l To rino a o d ro ku 199 1
bude zastáva ť tú ist ú funkciu aj v symfo-
nic ko m orchestri juho kórejské ho hl av-
né ho mesta Sou le) .
Pozit ívne výsle dky v budúcnost i mož-
no do siahnuť iba prácou a fantastickými
ko ncertmi i špičkový mi výkon mi . Pre to
možno naprík lad z~1hra ni č n é zájazdy us-
kutočniť iba v určitýc h krHjin ách., urči­
tých mestách a v urči t ýc h koncertných
s ie ňach , aby m c a nc rozptyľova li
. drobnými , ne podstatn ým i zál ežito sťa-
mi . , Predpokladá m , že so SF máte uzavr e-
Musím e sa zaujímai aj o budú c n os ť
hudby , o nové sily, nových sk l ada teľov.
Som presvedčený o to m , že S F v budúc-
nost i bude objed n ávať nové s kladby
mladých a utorov, s ú čas n e si a le m yslíri1 .
že tre ba veľa urobiť aj pre popu la ritu
sta rš ích s lovens kých sklad ateľov - Su-
choňa , Moyzesa, C ikke ra , Hrušovské-
ho. apric k to mu sa domnieva m , že
tzv. ve ľk é publikum a napríkla d po te-
š í, k eď v ro ku 1992 na pia tich ko nce r-
toch uvediem ko mple t Bee thove nových
symfó nií , a lebo a k sa bude me ve nova ť
• a kce ntova ne iným ve ľkým svetovým
s kl ada t e ľo m , a ko aj s kladateľo m , kto rí
s ú v ČSFR m á lo známi , a le na p ríklad
[Ž s kladate li a a nglickí , talian ki , a me rickí
a prípadne j apo ns kí. Pros te: chce l by
som otvoriť dvere dokorán a uvádzať
' hudbu , k to rá je za ujímavá a s timulujú -
ca pre slovenskú kultúru .
Pokiaľ ide o h os ťujúcich dirigentov a
só lis tov, tre ba pred ovšetkým vy už i ť naj-
le pšie dom áce il y, a le aj zo zahra niči a
mus íme pozý vať špi čkových ume lcov
naprie k to mu , že problé m y v e kono mic-
kej fére budú nemalé. Som presvedče­
ný, že moji priatelia prídu do Brati Javy
za nižšie ho no rá re , pre tože jednak budú
radi spol upracovať so SF a aj pre to , lc-
bo tu je vyni kajúce a kultivované obe-
ce nstvo - nic snobské ako v rad e in ých
krajín. Ne hodlá m robiť revo lúciu - tú
ste tu už ma li a o dvtedy sa vše ličo zme-
nilo: s o becenstvom tre ba zaobch á dzať
na najvýš citlivo, zachovávať rovnováhu
vo vše tk ých pa rame troch naše j č innosti .
Našou ve ľkou úlo ho u je aj obnova obc-
cen tva, pričo m prcdov ctkým musíme
mysl ieť na mládež. Dirigova l som už v
trids iatich krajin ách sveta a má m kú c-
no (, že ml adí ľudi a, počú vajúc i vý luč­
ne rock, po s tre tnutí s Mozartom a
Bcethovcno m ich hudbu už nikdy ne-
o pus tia.
Spomínali s te dôvody , pre ktoré v tej-
to sezóne b udete zriedkavo v Bratislave.
Ako dlho by mal podl'a vás šéfdirigent v
ideálnom prípade byť pri svojom or-
chestri?
- V ideáln o m prípade 20 týždr1ov - ale
to je a-zda aj privc l'a. Domnievam a, že
10 t ýždňov bude v budúcnosti reá lny i
d ost ačujúci čas. . ko u iných d irigentov a urč it e sa aj v bu-
Do júna t. r . S lovenská filharmónia
veľmi intenzívne spolupracovala s gr a-
mofónovou firm ou HNH International.
Očakáva sa , že vy vovediete orchester do
za hr a nič nej firmy vyššej kategórie.
- Dúfam to aj ja . Mám z mluvu s E MI a
bol b y som rád, ke by zástupcovia tejto
r;rmy priš li do Bratislavy. A le podotý-
ka m , že vo svete zvukových na h rávok
súčasne panuje kríza, p re tože tre nd
m e ruj e k te le víznym rc p. videona-
hrávkam , z ktorých a , pravda , môžu
.,op ísa ť " aj čist o zvukové zázna m y.
SF je veľká inštitúcia, ktorá okrem or-
chestra a zboru je domovom aj radu
iných väčš ích i m enších súborov, sólis-
tov. Vaša umelecká r ia diaca funkcia sa
vzťa huje aj na nich ? Budete teda 7Atsa-
hov ať do či nnos ti celej inštitúcie?
- Nic. Som hudobným ri aditeľo m or-
chestra.
tú pracovnú zmluvu , ktorá vymedzuje
vaše kompetencie a zohl'a drí uje aj požia-
davky orches tra. Môžete o tom ni ečo po-
ved at'?
- Ne m á m so SF ž iad nu zm luvu a m ys-
lím st, že takýto dokume nt nic je rozho-
dujúci, an i potre bný , pre tože ne m ôže
ov pl yv niť cha rak te r a kva litu spo luprá-
ce. A pokia ľ ide o kompe te ncie: do-
m nieva m s a , že te nto o rc h<;ste r, ktorý
už d lhší č as ne ma l vý razné ume lecké ve-
denie, potre buje k svojej pokoj nej prá-
ci práve riadiacu osob nosť, pre tože or-
chestrá lna sam ospráva ne má dobré per-
spe ktívy.
V rozhovore, ktorý ste poskytli časo­
pisu HŽ v júni t. r . sa na okraji pozna-
dúcnosti pre to náj d e príležitosť. Pova-
ž ujem za veľmi za ujímavé poču ť vlast-
ných ľudí spo l upracovať s inými kolega-
mi . D ovoľte, aby som na to m to mieste
pozna m e na l: hos ťovali tu neraz zahra-
nič ní ume lci le n preto , le bo ponúkli or-
chestru nahrávku alebo za hran ičn é vy-
lúpen ie a zväčša sa to s kon č ilo s klam a-
ním .
Budete sa zúčastň ovať aj na "zákulis-
nom" umeleckom živote orchestra?
Presnejšie : budete sa napríklad zú čas t­
ňo vať na prijímacích konkurzoch no-
vých č lenov ?
- Isteže, m ám zá ujem o poluprácu aj v
tejto rovine.
V SF býva la zaužívaná prax, že sa
realizovali aj krá tkodobo sa vyskytujúce
možnosti za hran ičných zájazdov, a to aj
v prípadoch , keď na domácom pódiu bo-
li d ávno naplánova né koncer.ty s pred a -
nými vstupenkami, za ktoré potom bolo
t reba n áj sť urýchlene náhradu. Domnie-
vate sa , že táto prax j e spr ávna?
- Nic. Je to nesprávne. Zájazd y musí-
m c plánova ť as poň l-2 roky dopredu .
Náhle zme ny a zá ahy nie sú m ožné.
Pon uka, ktorá prfdc krá tko dobe a na-
rýchlo , ni c je se riózna . T o mu sa chte m
v budúcnosti vyhnúť . Ma lé zájazd y fy-
z icky i psychicky niči a orchester. Nič to
neprináša- a ni prest íž , an i pe niaze .
Treba podotknút', že doned ávna kaž-
dá možnosť vycestovať, každ á mož nosť
zarobiť čo i len nepatrný obnos v cudzej
mene bol nesmierne vzácn ym m agnetom
- nielen pre hudobníkov.
- Iste, ale to postupn e mus íme zm eniť.
Na cesty do zahra ničia musíme hľad ieť
v kuse , a le iba raz.
Ako riešite problém hráčov, ktorí z
akýchkoľvek príčin už nezodpoved ajú
úrovni orchestra?
- T o je veľmi ťažké. Ľudsky i ume lec-
ky. Ak niek to pri svojo m nástroji zosta-
rol a n est ačí na náročn ejšie lílohy, treba
sa po kús iť pos k y tnúť mu úlohy ľahšie­
nech ať ho hrať iba v urč itýc h , ľa h š ích
program och . p ri zdvojova ní. Nikdy ne-
m ožno povedať: si starý- choď preč ...
Na S lovens ku máme jediné hudobné
vydavatel'stvo, ktoré je v súčasnosti v
ťažkej kríze. Za predpokladu , že by sa
OPUS, ktorý vlastní vynikajúc(\ technic-
ké zariadenie, znovuzozrodil ste ochotný
na čel e SF s ním spolu pracovať?
- Prečo nic? Nem á m exkluzív nu zml u-
vu so žiadnou firmo u a m ôžem nah rávať
s kýmkoľvek . Pravda, záleží na d obrej
kva lite , d o brej reklame, d ob re j distri-
búcii vo sve te. Inak nic. Nahrávanie je
veľmi na má havé a keď už to mus í byť ,
mus í sa to aj vyp l a tiť. SF s tratila vcl'a
ča u s m alými fir ma mi , kt o ré nič nepri-
niesli , iba ťažk ú p rácu.
V sezóne 1990/9 1 r átajú tri spomedzi
š tyroch vaš ich programov so spoluprá-
cou so Slovenským filha rmonickým zbo-
rom. Nedomnievate sa, že orchester pro-
fituje viac zo spolupráce výlučne s vami,
kedy je vaša pozornosť naň inten zívnej-
šie zameraná?
- Nie bezpodmi enečne. Orchester je
plne angažovaný aj vted y, keď je p rí-
tomný zbor. My ncsprcvádzam c zbor
o rchestrom, ale hrá me die la pre zbor a
orchester. Naprík lad vo Verdiho Re-
quiem je orchester ta kme r viac za nep-
rázd ne ný a ko zbor. Ale je pravda, že so
zborom ve ľmi rád pracujem , sá m som
študoval spev, ľudsk ý hla má m rád . V
budúcnosti v Bratislave a i 60 % ko n-
ce rtov bude patriť v~lučnc o rchestru ,
osta tok orchestru v spo lupráci so zbo-
rom . Je m ožné, že raz budem diri govať
.aj a cappe ll a konce rt SFZ.
Ako si predstavujete spoluprácu s ria-
ditel'om SF?
- Nevie m , aké kompe te ncie m á ria d i-
teľ . Samotný o rc hester potrebuje in te n-
da ma, kto rý je viac m a nagcrom . V sú-
časn o t i sa aj dirigent ne raz ocitá v úlo-
he managcra - sám so m niekedy k to mu
donútený. Al e keď som ma nagcrom ,
ne mám d osť čas u na part itúry, kto ré sú
však hlavným nástrojo m a cicrom m ojej
práce. Preto pq trcbuj c orchester čl ove­
ka , kto rý ovlá da jazyky , m á vo svete
kontakty, pozná hlavné agentúry, gra-
mo fó nové firmy, banky, tabakové to -
vá rne atď, aby vedel n ájsť sponzorov na
fi na ncovanie u rčitých projektov.
Z na mená to , že o umeleckej činnosti
orchestra budete rozhodovat' sám ?
- Orchester b ude so mnou rozhodovať
o zá kl ad nej línii , pre tože mus í byť zod -
povedný za svoj u prácu a ne m ôže byť
pas ívno u masou h ráčov. Často ich pro-
s ím , nabádam , aby sa pasivity vzdali .
H ráči a na spoloč n o m zážitku musia
zúčas tr'lovať aj na skúškach . Dirigent
ne m ôže ne ustále všetkých s timulova ť .
Práca je ne pome rne ľahš ia, produktív-
nejšia, keď všetci aktívne spolupracujú.
Pred rokmi bo l te nto o rcheste r kom -
paktným , a le anonymným , nczaujatým
celko m. Teraz o žívajú - ľudsky i ume-
lecky - a je to veľmi zaujím avé.
Pripravila : ALŽ BETA RAJTE ROV Á
l
 Festival-hrdina.- takýto t itul by si nesporne zaslúžilo podujatie, ktoré po
tridsiaty tretíkrát v t omt o ,~~Dk u s úspechom prezentovalo pred domácim i za-
hraničným obecenstvom hudobnú tvorbu novú i najnovi iu a opäť .jej tak po-
skytol jednu z najvzácnejších, špecifickou t radíciou i atmosférou ozdobených
príležitostí zaznieť, ožiť i vďaka tomu zís kať možnosť overiť sl vlastnú života-
schopnosť... Ale azda by si t itul hrdinu zaslúžila skôr pol'ská hudobná obec,
ale i kultúrne povedomie politic kých činitel'ov, ktorí za každého času, nedba-
júc na hospodárske, politick é, spoločenské a morálne krízy Pol'ska vedeli sta-
noviť poradie priorít, vedeli, že hudba, a súčasná hudba zvlášť, nie je zbytoč­
nou záťažou, ale prepot re bnou, ničím nenahraditel'nou nutnosťou duchovné-
ho života spoločnosti . Aký to žiarivý vzor - žia l', i pre nás, žial' i dnes!
Jesenná Varšava po dlhé desaťročia už je aj pre slovenského hudobného
zvedavca mekkou, kam sa v minulosti neraz uberal za náročných, ba dobro-
družných okolností, takmer v ilegalite. Azda o to vzácnejšie boli nadobudnuté
dojmy a zážitky, ktoré predsa len aspoň trošku naštrbili múr našej starostlivo
stráženej izolácie ... Do Varšavy však budeme putovať aj naďalej, aj keď sa fes-
tivaly súčasnej hudby na našom ok olí postupne množia ... O svojich tohtoroč­
ných poznatkoch z Varšavskej jesene sa na stránkach nášho časopisu podelia
jej dvaja hostia- Zuzana M artináková a Ľubomír Chalupka.

Písať o zah rani čn om fes tival~v čase búrli-
vých problč mov u nás, zdá sa byť tak trochu
absurdným . Koho to teraz zaujíma? - kla·
diem si o tázku a akosi sa Zll ň ou rinie prúd
ďa l ších ... Má stáť kultt'tra v pozadí záuj mu
nášho národa? Sú o tázky cko n o m ickč a hos-
podárske prvoradé a možno odde le ne riešiť
problémy politické, kultúrne, umelecké ... v
odlišno m poradí dô ležitosti? Je p rob lč m u zá-
konenia slovenského jazyka ako úradnej reči
vecou čisto politickou , alebo aj kultúrnou?
Obdobie prerodu dieťaťa 'l" aospclého j e
sprevádzané zvýšenými e móciami a málo to-
lcraAtným postojom k okol iu . Ide o prirodze-
ný proces uvedo movania si vlastného ja, zís-
júcc ost inátnc mo tívy a fig úry, na strane
druhej bohatá mikromotivická práca, väriač­
ný ko ntrapunkt. Troj hlasná faktúra bola d a-
ná dvoma tematicky rozdielnymi hlasmi , zne·
júcimi z pravého a ľa vé ho re produktoru a
tretím .,in live", jednej a tej istej interpre tky
Beth Griffith z Kanad y, žijúcej v Ko líne
(mg-pás bo l rea lizovaný v štúdiu West-
d eutscher Rundfunk, Kô ln) . Skladbu Fel-
dman napísal v roku 1982 krátko po smrti
blfzke ho pri a t e ľa, maliara (abstra ktný expre-
sio nizmus) Philipa G usto na a bo l esť nad je ho
stratou sa pre miešala so spomienkou na bás·
n ik a . celej generácie 50-tych rokov Franka Dirigent Relnbert de Leeuw a skladateľ Klaas de Vries (Holandsko)
O' Haru. Dva reproduktory sú symbo lmi ná- ,

Dva pohl'ady použitím elementov tradič nej litovskej hud-

by dvoch náro dov - Sudovianov a D zukijlb•
nov - je niele n odrazom fil ozofického posto-
ja autora pri riešen í o tázky o kompleme ntár-
nosti , protircčivosti č i neutralite ich vz ťahu ,

Da Varšavskú jeseň '90

ZUZANA MARTINÁKOVÁ
kavania základných podmienok pre vznik
zdravé ho sebavedomia - ktoré jedinca po-
tom môže k l as i fikovať atribt'ttom to le rantné-
ho a rozvážneho. S n áď takýmto procesom
prechádza aj slovenský národ - a nepl atia
n a ň .,rozumné" argume nty z n adhľad u; po-
dobne ako na pubcscenta auto ritatívne prí-
kazy dospelého.
Ale pre čo o tom hovorím v súvislosti s
Varšavskou j ese ň o u ? Poved omie poľs ké ho
národa spoluvy tvára vo svete uznáva ná hud-
ba, ·grafické umenie, literatúra. Je" cclkqm
bežné , že sa s ľuďm i z ulice môžete po rozprá-
vať o LutoslawsRo m, Pendcreckom , Panufn i-
kovi, či Szymaóskom. A taký festival, akým
je Varšavská jese ň je aj otázkou ná rod nej cti
Po liakov. Možno aj tým sa dá vysve tliť, pre-
čo naprie k mnohým hospod árskym ťažkos­
tiam u menie n c pokuľháva.
33. ročník si oproti minulému udržal svoju
kva litatívnu úroveň interpret ač n ýc h výko nov
i zastúpených skladieq. Ešte stále je tento
festival svetového o hlasu príťa žl ivý (iste nie z
hľad i s ka zárobku) pre šp i čk ových umelcov a
súbory . Tohto roku (14.-23. 9.) sa niesol v
znamení tvorby A nd rzeja Panufnika, Geor-
ga Crumba, Mauricia Kagela i sklada t cľoy a
ansámblov jednotlivých krajín (Fínska , Ho-
landska , Veľkej Británie, USA, Ta lianska,
Nemecka, Litvy a poc h o pite ľne Poľska). V
rámci festivalu sa už tradi čne konali stre tn u-
tia s interpretmi a skladateľmi , kde sa (tc~lto
rok menej form álne) diskutovalo o sk lad-
bách a interpretácii rea lizovaných koncertov.
Jeden z dôležitých problč m ovýc h o kruhov
tvorili otázky spoj cn č so zmyslom a funkcio u
fest ivalových podujatí v s účasn ej dobe . Do
a kej miery sú zd rojom informácií, do akej .
zastaraným akademickým typo m prezentácie
súčasn ej tvorby, n akoľko sú príťaž li vč p re
milovn íkov toh to druhu umen ia. Naprie k
všetkým výhrad ám je stále a ktuá lna fu nkcia
festivalu v predstavovaní nových talentov ,
demonštrácii rozličných dobových i indi vidu-
álnych smerovaní, v konfro nt ácii hudby roz-
li čných ná rodov a s k l ad a teľs k ýc h osob nost í.
A v neposlednej miere v získavan í osobných
kontak tov smeruj úcich k výme ne kultúrnych
hodnôt, čo s n áď znie trochu á ko fráza, pokiaľ
za tým nevidno ne zas tu piteľn ú sc h opn os ť
umenia zbl i žo vať ľudí , ná rody a národnosti .
Začne m tým, čo pre mň a z absolvova ných
koncertov (zúčastn il a som sa le n na prvej po-
lovici festivalu) patrilo k nevšedným zážit-
kom. Three Voices p re soprán a mg pás- cca
~ od in ový mo nume nt vystava ný z k reh kých
zvukových k ryštálikow , n ezvyčaj n e mno ho-
tvá rnej štrukturovanosti - o d Morton a Fe l-
dmana . Konštantný materiál - povedz-
me kryštáliky - tvoril tó nový raster j ednej
farby - sopránu , ro~sa hu b - a 2 (v statickej
fo rme) s mikrod ynamickou pulzáciou . Na jed-
nej strane konštantné te mpo, čas t o sa opaku-
hrob ných k a m e ňov oboch umelcov a skladba
je ako usi metafo ro u konverzácie živého h la-
su s dvoma mftvymi , s dominancio u vokálo-
vého (bcztcxtového) p rejavu, pre rušova né ho
fragme nta mí slov z prvč h o, druhč h o, tiež d e-
viate ho a desiateho verša O ' Harovej básne
Wind venovanej Feldmanovi . S mút očn ý cha-
rakte r je d äný slabou d yna mickou intenzitou
(nuans írova nos ťou v pianovom poli), charak-
teristickou aj pre iné Feldmanove skladby,
ale aj č astým výskytom k lesaj úcich malých
sekúnd a ch r~ma ti ck ých postupov. Mno ho -
tvárnosťo u re n esa n čn ýc h ~ k l a dob n ých tech-
Schonberg Ensemble, dirigent R. de Leeuw
ník (imitácia, k áno n, fázový posun·, po lyfó-
nia , fauxbourdon, hocket , krfženie hlasov
para letizmy, sekvencie). nie ktorých znakov
mimoeurópskych vokálnych prejavov (mi k-
ro inte rvaly, melodika d i stančn é h o charakte-
ru), minima! a rcpetitiv music, užitie ,.diso-
nantných intervalov" (sekundy . tritó ny. scp-
tímy . nóny) i akordických tva rov - v sú činnos­
ti s Feld manovým zmyslo m pre me trickú po-
l yštruktova nos ť a predovšetkým jemnú éte-
rickú zvuk ovos ť - uvád za p osl uch áča do
akej si extaticke j meditácie. Treba le n d od a ť.
že Three Voices zazneli v poda ní jednej z
najpovolanej ších - Beth Griffithovej , zná-
mej v rôznych žánrových sfč ra ch (pop, jazz ,
coun try and weste rn , vážna hudba), ktorá za
realizáciu nah rávky tejto skladby (Editio n
Michael F. Ba uer) získala, ro ku 1988 cenu
Nemecke j hudobnej kritickej asociácie.
V posledných dvoch desa ťroči ach sa stále
viac dostávala do poved omia svetového hu-
dobn č ho diania hudba jedno tlivých ná rodov
Sov iet sk e h ~väzu . V s účasnos ti , kedy sa
rozmoho l boj za ich suvere nitu a n ezáv isl osť ,
je práve ume nie jedným z d ô ležitých ukazo-
va teľov svojbytnosti i kultúrnej úrovne náro-
da , mostom do rozumenia sa medzi ľuďm i
roz li č n ých kraj ín svet a. Vo Varšave dostala
priestor litovská hudba , ktorá v pod obe tvor-
by jednč h o z najznámej ších litovských skla-
S nímky W. Echeňskl
da t cľov Bro niusa Kut av i či u sa a mladého au-
to ra Vildmantasa Bartulisa (nar. 1954) za-
znela v inte rpretácii ansámblu Nová hudba z
Vilniusu (d irigent Sarunas Nakas). Státne ho
zboru Ka unas (zbormajster Petras Bingelis),
Varšavskej rozhlasovej fi lharmó nie (dirigent
Mieczyslflw Nowakowski) i po ľs k ýc h sólistov
(T . G ad zina - husle, P. Losakicwicz- husle ,
S. Mo ryto - o rgan) v akusticky mo hutnom
priestore pro t es t a n t s k č ho evanjelického kos-
to la s veľkou kopulo'vitou kle nbo u. Úvodná
skladba Kam e ň Sudovianov od B. Kut avičiu­
sa bola demo nštráciou jednč h o zo základ-
ných smerov sú čas n ej hudby obd obia tzv.
postmode rny, vychádzajúceho zo spätosti s·
tradíciou a jej znovuoživovania v prfto mnos-
ti . Návrat magickej či kultovej funk'cic hudby
ale predovšetkým snahou o pri navrátenie sily
pôsobivosti hudby. V dvojčasťovej ko mpozí-
cii dominuj e v prvej časti (sme rujúcej k tra-
dícii Sudovianov) d ôraz na rytmus: rytmické
udie ranie ka me ňov je symbo lickým znázor-
ne ním roztrt'tsených kame ň ov na sudovian-
skych poliach, kto ré sa ako jediné zachovali
po drancovaní susednými národmi ko ncom
13. st o roči a. Elementárne mo tivické tvary ,
opakujúce sa rytmické štruktúry, ľudový in-
štrumentár nad obúdajú animujúcu, apelatív-
nu funk ciu . Druhá časť , postavená na ko n·
trastnom výraze (pomalý. meditatívny) s dô-
razom na melodický parameter, zn ázorňuj e
svet D zuki janov , Píš ťa l y , a kordeón, s l áč ik y ,
_yokálny zbo rový prejav , vrcholiaci v kvázi
re ne sa n čn ej viachlasne j po lyfónii , tu vša k v
mno hozvukoch clu s trovč h o typu , sa v závere
rozpúšťajú v jedno hl asno m ženskom speve
mod álneho ' tetracho rdá lneho charak teru s
po užit ím mikro inte rvalov. Fascinujúca hud-
bä s tra nscende ntálnym vyznením! Z fo lklór-
nej tradície vyrastala aj Ba rtulisova Auro ra
Lucis pre 2 huslí a organ ( 1985), ko rešpondu-
júca so stredovekým modálnym ha rmo nic-
kým mysle ním a O rató rium pre miešaný
zbor, vokálny ansámbel, d ych y, o rgan , bicie,
klávesové a trad ič n é ľud ové nástroje Strom
sveta (1986) B. Kut avičiu s'a. Proces vznika-
nia (tu zo semienka stro m - korene, km eň ,
vetvy, koruna) z n e patrnč h o jadra (tó nové ho
zvukového mo tívu) k ho tové mu tvaru ( mno-
hovrstvové mu zvu kovč mu o brazu) sa v
skladbe pre mie ta vo viacerých rovinách.
Najbo hatšia bo la na festivale • zastúpe ná
tvo rba And rzeja Panufnika (na r. 1914) , po ľ­
ské ho s k l adat e ľa a dirigenta , žijúceho od ro-
ku l 954 v Anglicku. Napriek výrazným úspe-
cho m na poli ko mpozi čnom (viaceré ocene-
nia) i dirigentsko m (po štúdiách vo Viedni u
F. Weingartncra, neskô r v Paríži a Lo ndýne
- zastával posty dirigenta Krakovskej, ne-
s kô r Varšavskej filharmó nie) o dchádza z
vlasti pre nesúl ad s po litickým režimom. Je-
ho sk ladby (výber ll die l komo rnej a o rches-
trálne j tvorby- napríklad Tragická ouvertú-
ra , Jesenná hudba , Klavírny koncert , Hu s ľo­
vý koncert , Harmo ny. Arbo r Cosmica pre 12
s l áčikov , fO. symfó nia , Sl áčikovč kvarteto č.
2) ho až prekvapujúco kva lifikovali ako skla-
dateľa, kto rého možno za radiť k veľ k ý m kla-
siko m hudobnej mode rny 20. s t oro či a (Stra·
vins kij , Prokofiev, Sostakovič, Bartó k. Brit-
ten a i.). Panufnikova tvorba nesie znaky
profesionálnej kompoz ičn ej dikcie, schop-
nosti syntézy ko mpozič nýc h prostriedkov,
ale aj hlbokého e mocio nálneho po no ru .
U me leckým zážitko m boli dva koncerty v
interpre tácii vynikajúceho Schônberg En-
cmble z Hola ndska na če le s dirigentom
Re inbertom de Leeuwo m , ktor.ý uviedol na
prvom z nich diela Ha rrisona Birtwistla (Car-
men arcadiae mechanicac - je poctou P. Kle-
eovi, hudobne pos t avc n č na princípe vrstve-
n ia šiestich mechanických štrukt úr) , Mauri-
eTa Kagela (Osten a Siidc n pre salónny
o rcheste r - vtipné skladby s využitím prvkov
orientálneho i stredo- , juho-kontinentálneho
folkló ru na spôsob ko láže s humorným i iro-
nickým vyzne ním) , Isanga Yuna ( Kammer-
konzert - mno hovrstevný komplex zvuko·
vých štruktúr) , Klaasa de Vrics (Sub nocte
per umbras). D ruhý koncert pozostával z
tvo rby zači atku 20. st oroči a takých velikánov JIŽ
ako Schô nberg, (5 ,o rchestrálnych kusov)
 ....
- - .
.-.-. ~
11111.
-
.....,.. , ,
.....
- ,
..
~~
-
....-. .
. •. •" /
-
.-...-..~
.Al'
Op. 16- úprava pre 12 nástrojov F. Grc issle ; ·
Komorná symfónia E dur op. 9 pre IS sólo-
vých nástrojov), Busoni (Berccusc élégia-
q ue , o p. 42 - úprava ..E. Stein) , Zcmlinsky
(Sechs Maeterlinck-Gesängc - úprava pre
spev a 9 nást rojov R. de Leeuw) , Berg (Fiinf
O rcheste rliede r nach A nsichtskarte n-Tcxten
von Peter Altcnberg, Op. 4) - po ledné vo
vynikajúcej interpre tácii svetoznámej Rose-
mary Hardy.
Pútavý bol aj koncert Sliezskej filharmónie
s dirigentom Karo lom Stryja , ktorý uviedol
diela známej fín skej sklad a teľky K. Saaria-
ho. G . Scc lsiho, ~oliakov Z . Bujarského, A .
Dobrowolské ho a J . Radzytíského (od roku
1969 žijúceho v Izraeli) .
Dlh oročnú tradíciu v rá mci festivalu Var-
šavská jeseň majú koncerty clekroakustickej
a počft ačovcj hudby. Tohto roku tu zazne li
die la Jo hn a Chovninga (v roku 1964) v spo-
lupráci s Maxom Mathewsom a Davidom Po -
oleom urobil počftačový hudobný systé m vy-
užívajúci computer system laboratória ume-
lej inte ligencie v Stanforde; v roku 1967 vy-
našiel frekvenčnú moduláciu , na ktorej bola
vystavená aj skladba T ure nas z ro ku 1972,
uvedená vo Varšave a Richarda Boulangera
úeho dielo l Know o f No G eometry z roku -
1990 - tri ča s t i pre Mathewsov Conductor
Program a Boie Radio Drum napísané v
Piercových stupniciach - bolo akýmsi live
performance; všetky akustické a syntetické
zvuky vopred na po č íta č i skomponovancj
skladby boli pod priamou kontrolou sklada-
teľa , stojaceho na pódiu za ..dirigentským
pultom" a ,,dirigujúccho dvoma, pa li čk am i "
zariadenie - dosku, zostrojenú M. Mathew-
som a R. Boicm, čo umožňovalo riadenie
elektro ni ky; hudobne skladba vyrastala z
Piercových stupn íc, odvodených z trinástich
rovnako temperovaných tó nov, kde ve ľk osť
intervalu je cca 146 cen tov).
Píšúc o festivale je temer nem ys liteľné vy-
če rpať jeho obsah . Z prvej polovice si zasluhu-
je zmienku aj koncert v interpre tácii po ľských
umelcov , kto rí popri dvoch dielach A . Pa-
nufnika u viedli Dve štúdie pre klavír P. Szy-
maóského v excelentnej interpretácii Szabol-
csa Esztényiho (žije v Poľsku od roku 1969;
uviedol aj svoj u klavírnu vec) a Night of the
Four Moons Georgea Crumba pre alt , altovú
fl autu (tiež piccolu) , banjo, elektrické vio-
lončelo (klasické, elektrifikované) a bicie
(spektakulárny pohyb só listov na pó diu, hra
za javiskom a na j avisku zá rove ň).
Varšava to opäť dokázala - byť v centre
diania súčas nej hudby, spojiť svetové do-
mácim, zač l en iť hudbu do života socié ty ...
ĽUBOMÍR CHALUPKA
Ak sa mi po viacro čnej pauze podarilo do-
stať do poľsk ého hla vného mesw počas kona-
nia medzitrárodného festivalu pre srí časmí
hudbu, žiaľ len na polovicu koncerto v, bol
som predov!etkým zvedavý, ako sa podarilo
poľským organizátorom udržať !pičko vrí úro-,
verl jedného z dramaturgicky najobjavnej!fch
európskych informab rýclr i konfronwčných
stremmf s hudbou 20. storof ia, festivalového
podujatia s pozoruhodnou tradíciou i význa-
mom , pre na!inca stále vzoro vého a prfťa žli­
vého. Táto z veda vosť vyplynula zo skmoč­
nosti, že na!i sevemí susedia sa u ž viac rokov
statočne boria s ekonomickými problémami,
ktoré sa nespome premietajú aj do solvetrt-
nosti sf éry tzv. vážnej hudby. Napriek niekto-
rým limitujúcim faktorom (usporiadatelia
mohli pozvať len obmedzený počet z ahranič­
nýclr host{, čiastočn e sa zn(žila aj frek vencia
koncertov), nestratila príprava a priebeh toh-
toročnej, už 33. Var!avsk ej jesene nif zo svoj-
ho dramawrgického !wndardu, d6stojnosti,
m edzinárodnej akcie a starostlivo udržiavané-
ho povedomia o organickom poswvenf súi!as-
nej hudby v záujmo vom okruhu národnej
kultúry i náročnéh o umeleckého diania. Aj
keď do dne!nej due/rovnej atmosfhy po/'skej
m etropoly vý datne prenikajú komerčn é prvky
subkultúry (kedysi bolo pravidlom , že sa náv-
!tevtrfk Variavskej jesene mohol popri mara-
tóne koncertov osviežiť pozoruhodnými tlwl-
mi domácej i svetovej kinematografie, či diva-
delnej tvorby, momentálne dominujú ,.ram-
bovky"), neotrtpilo to, zdá sa. prah citlivosti
vn fmavého člo veka voči skutočným podne-
tom, zážitkom a hodnotám . Vcfaka inven-
čnosti usporiadateľov i podpore fwrclácií zo
zahraničia (Fín sko, Holandsko, Taliansko,
Nemecko, V. Británia) sa umožnil záujemco-
vi kontakt so zaujfmavými kompoz(ciami i
súbormi.
Var!avská jesetl už dávno nie je povesmou
škandalóznymi prejavmi a zdravo pro vokujú-
cimi situáciami, ktoré charakteristicky sprevá-
dzali prvé štádiá odstr(llíovania informačnej
neduživosti, apercepčtrého tradicionalizmu i
rezervovaného vzi'alw k srlčasnej hudbe u poľ­
ské/ro muzikofila - avantgarda No vej hudby
povojnového dvadsat'ročia sa stala už klasi-
-kou a no v! ie ! týlové orientácie postmodem y
[Ž si nezakladajú na šoku a originalite prezemo-
·. ~ . . ..
· -
...
~-. ~
.- -- · -
. .....,.
~ '' - , _ ,
'-"-"'~ ..........
. •. •" /
- ~
,,.....
A. Panufnik a W. Wilkomlrska
vania .,nevfdaného a nes/ýclwného''. Tohto -
ročný f estival prebiehal temer v kon venčn ej
koncertnej podobe a v !tanif.dnom prostred{
Národnej filharmónie a sály Vysokej lwdob-
nej !koly, kde pos/ucháótvo nerátalo s pre-
kvapeniami, ale schádzalo sa pravdepodobne
podľa výberu skladateľských a interpretai!-
rrýclr mien, sľubujúcich poznanie no vých, ale
najčastej!ie pripomenlltie w ámych k vaUt.
Na prvý pohľad do festivalového bulletinu
nestava/a programová ponuka na mimoriad-
nyclr dramaturgických .,ťahákoch ". Absento-
valo hudobno-divadelné dielo, nepripravo va-
la sa ani premiéra no vého Lwoslawského,
Pendereckého či iných stálic po ľskej sklada-
teľskej školy. Hlavný m pilierom podujatia bo-
li komorné koncerty - z nich ! ty ri veno vané
M. Fe/dmmro vi, S. Reichovi, G . Crumbovi a
L. Beriovi. Kľúfovou postavou festivalu i
magnetom pre varJavské publikum sa stal
76 -ročný Andrzej Pamt[lrik, poľský skladateľ
a dirigem , od roku /954 žijúci v Anglicku; z
jeho tvorby sa uviedlo ll skladieb. Inak však
domáci awori (s výnimkou jedného nočného
koncertu veno vaného prehliadke najnoviíclr
výtvorov i!leliOV Kruhu mladých skladateľo v)
boli pomeme skromne zastúpen{, akiste aj
preto, že pre širšiu prezentáciu imem ých no-
viniek slúži priestor jamélro f estivalu Musica
Polonia No va v Poznani. Celko ve prevládol
zám er budo vať na osvedčených m enách (Ka-
ge/, Crumb, Reich, Feldman, Berio, X enakis,
Denisov) i tendovať ku klasickým dielam
hudby ná!ho storoi!ia. Odwel raný Stravin-
skij (3 skladby pre sláčiko vé k varteto), We-
bemov op. 5. husľový koncert B. Bar{óka a
jeden kom om ý večer bol venovaný ! tý lovému
okrulw 2. viedensk ej školy (Zemlinsky ,
Sclronberg, Berg). Zaujímavé bolo poz nať
mladšieho Ligetiho (1 . sláčikov é k varteto z
roku 1953 rastie z dobrého poučenia Stravin-
ským a najmä Bartókovou kom om ou tvor-
botf, ale vo f arebnosti zvukových !trukuír a
prepracovanosti detailov m ožno vycftiť gené-
zu kľúčo vých aworových skladieb 60-tyclr ro-
kov) i raného G. Sce/siho (jelro Quattro poe-
mi pre klav fr, písané v roku / 936 srí štýlovo
ešte značn e nellJ!hranené) ako aj prip omenúť
si expresfvny príspevok G. M. Góreck"ho
(Elem enty z cyklu Genesis) k rozvoju poľsk ej
sonoristickej kompozfcie na prelome 50-tyclr
a 60-tyclr rokov. Dve nočné frekvencie boli
venované elektroakustick ej tvorbe - poľsko­
-americká pom1ka demon!trovala, že v tomto
žánrovom okrulw invencia tvorcov zďr~leka
nie je ..na k onci s dychom ". V tejto súvislosti
zaujala interpretácia compwer music R. Bou-
langera, kde skladateľ poui il n etradičn é mé-
dium riadenia programu v pamäti - obvyklrí
klávesnicu nahradila kontakmá blana prfslu!-
ne upravené/ro bubna. Z diel, ktoré som
vzhľadom na svoj obmedzený pobyt 1•0 Var-
Jave nem ohol p ofuť, spomeniem vokálny
cyklus Nebeský zošit od E. Denisova, najno v-
·. ·. . . ..._. ...
- -
-.-
....
.-
~' ',
.. -~
~ ·'--' '--"-'~
.
l
--- .
-
rl " / ..
.-.-
. . ...
~""'
.-.-. ~
..
-
-~ '
...._.,
•. ,
.
~~
. - · ··rl"/
- ·
.-.
-
..... -
~-
.
l
ročnej Var!ave pochopiteľn e búrlivo aplaudo-
vaný A . Panufnik bol prezentovaný priere-
zom svojej tvorby . pobuíc Tragickou predo-
hrou z roku/943 až po premiéry IO. symfónie
a orchestrálnej Harmónie. Na západoeuróp-
skych pódiách a najnrii v Anglicku často uvá-
dzaný svojou Jtýlovou orientáciou predstavu-
je osobitý spájajúci f lánok m edzi Szymano w-
ským a svojím rovesnfkom Lutos/awským . V
je/ro lrudbe dominuje silný lyrický náboj (v
Husľovom koncerte sk vele zalrranom stále
Iarmantnou W. Wilkomirskou, transformo-
vaný do polohy pol'skej nostalgie, až clropi-
novsk élro ..žalu"), spománne pôsobiaca vý-
po veď, ktorú v kompo zično-teclmickej sfére
predchádza viazanosť konzekventnými racio-
nálnymi zásadami. Panufnika priťahujú naj-
mä geometrické proporcie a t,vary, ktorým
pripisuje významové f<vality - naprfklad to-
nálny roz vrh JO. symfónie je určený sym etric-
kými vlastnosťami elipsy, tektonický základ
skladby Arbor cosmica pre 12 s/ái!ikov vychá-
dza z kontúry stromu, ako symbolu harmó-
nie, sily a poriadku.
Najsilnejiie posluchálske dojmy sa v!ak
viazali na vý borné v.ýkony viacerých súborov
a ~ólisto v, veď na fenom én perfekmej inter-
pr'etai!nej kreácie vsadil f estival celkom cieľa­
vedomo. Vystúpenie holandské/ro Sclränberg
Ensemble na dvoch vei!eroch, na čele so su-
gestfvnym dirigemom Reibertom de Leeu-
wom bolo dokumentom profesionálnej doko-
nalosti, nadhľadu i Jarmu - s veľkým pocho-
penfm pre jemne !tylizovanú postmodemú
p oetiku M. Kagela uviedli dve ukážky zo
sk/adatefovho cyklu die Stucke der Windrose
pre salónny orchester, .,vylepšili" aj kompo-
zib re m enej zaujfm'avélro Birtwistla a K/aasa
de Vries. Výkon l 3-člelll r éh o srí boru gradoval
na koncerte z diel klasikov 2. viedenskej I koly
- v pozoru/rodnej úpra ve Piatich orchestrál-
nyclr kt/SOV op. 16 a. Schänberga, piestlového
cyklu A . Zemlinského a Orchestrálnych pies-
ní op. 4 A. Berga z vlášť plasticky vynikla hu-
dobná invefn os ť, priezračnosť i p6vabnosť
nástrojových kombináci(, faktúry i zvuku. V
atmosf ére rýdzo konfom ého nwzicfrovania
bolo možné odhaľo vať štrukturálnu i duchov-
nú spriaz nen osť Schänbergovho i Bergovho
opusu s tvorbou Mozarta, Brahmsa, Malrle -
ra. Ďal!fm zážitkom bolo interpretačné ,.po-
danie" Drumming S. Reiclra súborom perku-
sionistov z Krakova. Dielo protagonistu repe-
titfvnej hudby zahrali t{to mlad( ľudia virtuóz-
!fe slái!ikové kvartetá E. Cartera a M. Kage/a , ne, so zmyslom pre kompozifne rafinované
5. symfóniu A . Schnittkeho, husľové duetá L. projektované vmítorné napätie zmien mikro-
Beria (in!pirované Bartókom), X enakisovu rytmických m odelov a s ,.ťa/r om ", ktorý sú-
orclrestrálnu skladbu Alax, oratórium Star strednému posluch áčo vi - i takému, ktOrý ten-
Child v latinskom jazyku od G. Crumba. Vý- duje k tektonickej usporiadanosti a z vukové-
nimočnú atmosf éru sľubo valo uvedenie ne- mu ideálu .,maximálnej" lrudby - nedovoľo­
dávno rekon! truovanej Sostakovičovej stariej val p očas hodinovej skladby povoliť v pozor-
skladby, komom ej kantáty Antiformalistiles- nosti.
kij rajok (vo voľnom preklade Portréty anti- Zaujala aj rozmem á kompozfcia M. Feld-
formalistov) - hudobnej paródie IW swpldne
zasadnwie ÚV KSSZ v roku 1948.
mana Tri hlasy pre soprán a magnetofónový
pás, delikátna variabilná polyfólllw k onfron-
V Poľsk u do roku 1976 nehraný a na tohto- tácia živého hlasu s dvoma simultánny mi zá-
wamami, ktorej zvukovrí pútavosť umocnilo
spevácke majstro vstvo americkej sopranistky
B. Griffith ovej. ...
Sq sympatiami sa stretlo vystúpenie litov-
ského srí boru Novej lrudby z Vilniusu, ktoré v
akusticky priliehavom prostred{ evanjelické-
/ro clrránw podčiarklo mysterióznu, 'až ma-
gicky drsnú priamofiarosť uvádzaných skla-
dieb B. Kwa vičiusa a V. Bartulisa. Ako som
sa mo/rol pres vedi!iť pred 2 rokmi pri náv!teve
festivalu sú časn ej tvorby estónskych skladate-
ľo v v Talline, je v súvislosti s rastom národné-
ho seba vedomia pre k ompozitnú oriemáciu
pobaltských skladateľskýclr ! kôl mimoriadne
aktuálne akcentovanie spätnosti s najstar! fm i
vrstvami ľudovej kultúry vlastného teritória.
Touto neofolklóm ou obsesiou neraz balansu-
jrícou na okraji !týlového smero vania artifi-
ciálnej tvorby, napríklad zámem ým kompo-
zičt rým .,primitivizmom", bola poznamenaná
Kutavifiusova skladba Z kam eňa Jačvingo v
(t. j. p6vodných obyvateľov jui nej Litvy),
ktorá pripomínala až zakUnacf obrad.
Pri ·umácii svojich dojmov z Var!avskej je-
{ene mus(m spomenríť aj my!lienku, ktorá sa
mi pravidelne vynárala počas počúvania hud-
by i po koncertoch a stále rezonuje - m yšlien-
ku o nesporne rovnocennom k valitat{vnom
z"ázem{ a predpokladoch súčasnej slovenskej
tvorby pa rticipovať v kontextoch, ktoré pre-
zemuje tento svetom sledovaný m edzinárodný
f estival. Ako osviežujúco by v in venčn e neraz
.,unavenej" tvorivej ponuke tohto ro čnej .. Var-
šavy" zap6sobili skladby našich aworov uve-
denýclr napr. na komom om k oncerte uplynu-
lýclr 'BHS - kvartetá J. Si-xiii a l . Beneša i
Adagio R. Bergera! Koľko zo staršfch diel
m eno vaných, ale aj ďa/šfch skladateľov gene-
rácie 60-tych rokov nepredstavuje len archív-
ne Uslo v rade opusov, ale aj dnes aktuálne ži-
vé hodnoty, k tOré si zaslulwjú zaradenie tam,
kde ide o kultrímu informáciu, k onfrontáciu i
prezentáciu. Ex istencia týchto lrodn6t, zanie-
tenosť zopár interpretov pre ich adek vátnu re-
alizáciu a managerská o bratnosť i schopn osť
ich .,predat" azda prek/enie dramaturgické
fiask o na!ej úi!asti na minulorobrej Var!av-
sk ej jeseni. Velf m edzinárodné kontakty stí
jednou z mála možnost{, ako zabezpečiť tvo-
rivému potenciálu náro čnej umeleck ej hudby
Beth Griffith na Slovensku v pripravovaných dravých eko-
Snímky W. Echeóski nomickýclr podmienkach nádej na prežitie.
 Ako, -na a ké o bdobie bola ·zvola ná Orches-
trálna rada, aké má kompetencie a povinnos-
ti?
J. Luptáčik : Potrebu vzniku o rgánu to hto
d ruhu sme v o rchestri poci ťova li už dávno
p red z me nou po litic kej situácie a ko dôsled o k
a bsencie vedúcej ume leckej osobnosti. Po
odchod e Ladislava Slováka nastalo vákuum ,
kto ré ho riešenie bolo ro ky neuspo ko jivé.
Zača lo sa to prípadom .L. Peška, kto ré ho si
o rcheste r želal na poste ~é fp i rige n t a, kto rý sa
ním ale nesme l stať ("vďalta" to mu , že si to
nežclalo vted ajšie mi niste rstvo kultúry -
pozn . red .). Už vtedy sa zrodila myšlie nka
ustanov iť o rgán , ktoré ho úlo ho u b y ne ma lo
by ť a a ni v súčasn os t i nie je, rozho do v a ť o
všetko m a ri a diť prácu SF , ale skô r v yvíj ať
a kúsi ko ntro ln'ú činnos ť . Ukázalo sa to tiž, že
SF a ko o brovská u me lecká inštitúcia, resp.
jej umelecké zložky, ne majú d obrý servis.
Zos t a ň me vša k u o rc hestra: v situácii, keď
dlho ne m al vyhovuj úceho Šéfdirigenta, bo la
potreba vzniku O rch estrálnej rady a kútna a
k jej vzni ku by bolo došlo aj bez o hfadu na
novú po litickú situáciu. Naša R ada vznikla
slobodnými, de mo kra tickými vofba mi , bez
ka ndidá tk y, jednoduc hým väčši nový m systé-
mo m . U rčil sa iba p oče t členov- osem .
Predtým existovala a ko o~c hestrálny orgán
umelecká komisia. Nemohla ona prev ziať
funkciu rady?
j . L uptáčik : Mo hla. Vychádzali sme však z
to ho, že umeleckú ko misiu v minulosti tvorili
vedúci h ráči jedno tlivých nástro jových sku-
pín , kto rí si p redovšetkým háj ili a chrá nili
záuj m y svojic h skupín . O rc hestrálna rada m á
zastu pova ť záujm y o rchcstr.a a ko celku.
Môžete koni retizovať kontrolnú funkciu
r ady? Po kia ľ p reniklo do verejnosti, jednotli-
vým jej člen om bol pridele ný istý okruh otá-
Ewald DaneJ
zok , týk ajúcich sa činnosti administra tivy -
počnúc dra ma turgiou až po or ganizovanie zá-
jazd ov.
· J . Luptáčik : Á no. U rčití čle novia zame ria-
vali svoju pozornosť na vopred určené o blasti
činn os t i. Jed e n čl e n Rady je na príklad prizý-
vaný k rokovaniam ~o zahraničn ým p a rtne-
rom o kon .....:ll nv nl tu1 11é , ďal~·í ko lega má na
sta rosti proble ma tiku info rmovanosti verej-
nosti prostredníctvom tl ače, iný sa ve noval
drama turgi i. ďa lší zas bo l čl eno m kolégia ria- ·
di tefa,.
Takmer rok po vzniku Rady m ále pocit , že
jej pôsobenie bolo a je pozitlvne a užitočné?
J , Lu pt á čik : To by ma l azda poveda ť člen
o rchestra. neč le n Rady. Fakto m zostáva, že
servis nie je uspokojivý a ni d nes a m y si uve-
do mu jeme, že by ho m al ri ad iť kompe tentný
čl ove k , lebo m y hráči na to n es t ač í me a a ni
to nie je naša úlo ha.
E. Da neJ: Rád by som sa vyj adril tiež k
otázke Um elecke j ko misie resp . O rc hestrál-
ne j rady. U me lcck{l ko misia bola a je po rad-
ným o rgáno m šéfdirigenta a svoj e želania
vžd y výrazne a rtik.u lovala, ale sám šéfdiri-
gent ved el, že je z~ytočné post úpiť ic h zodpo-
ved ným orgáno m , pre tože hl as o rc hestra zo-
stal n evy počut ý. T o isté sa týkalo odborov:
a n i tie so svoj imi pred stavami , žela niami ne-
mo hli uspie ť .
J , L upl áč i k: V m inulosti o všetko m - o
d rama turgii, o rozšíre n í inštit úcie, o riešení
fi n a nčných otázok, o mzdových p rostried-
koch sa orcheste r n i č nedozvede l a bol zásad-
ne postavený p red hotovú vec. Nebolo to
dobré.
Za predpokladu, že tzv. ser vis bude fungo-
val', prestane ma t' zmysel Or chestrálna r ada?
J , Lupt áč ik : Má me nového šéfd irigent a,
kto ré mu - m yslhn , že hovorím za mnohých
čl e n ov o rchestra - dôve ruje me . O n bude roz-
ho dova ť o ume leckých o tázkach a my ne bu-
de me m a ť dôvod ho kon t ro l ova ť . Ak v če l e
inštitúcie bude st á ť 1;n a nager alebo inte nda nt ,
kto ré mu dôverujeme, nebude me m a ť dô vod
pochybovať osprávnosti jeho rozhod ovaní a ni v
o tázkach dra ma turgie, poki a ľ sa b u ~ ú ri ešiť v
spolupráci so šéfd irigento m . Po ki aľ sa však
celá činnos ť dostane do ta k ýchto id eálnych
ko ľají , b ude ko ntro la určit e užit očn á.
E . Da ne J: Keď v budúc nosti raz bude všet-
ko správne fungovať, aj ja osobne budem
ve ľm i rád , a k sa to uto " ko ntro lno u" činn os­
ťo u ne bude m mu sie ť zaoberať. A le uvážte. že.
v S R n ie sú vyriešené a ni základné o tázky:
napríklad ve ľk ý počet s l áčik á rov ne má
" ú radný" sláč ik . t. j . a k si nedonesie svoj
vlastný súk romn ý, ne bude h rať, ale nikto ho
ani za to ne môže potrest a ť . Prito m za po uží-
va nie vlastných sl áč ikov hráčo m n ikto n ič ne-
dá. Ale to je iba m alý pro blé m z m nožstva
Ide nám v zásade
0 ' valitu
ďalších - sťačí spomenúť nedostatok kvalit-
ných nástrojo v orchestra atď., a t ď . Ne hovo -
riac o poistení nástro jov počas zájazdov ...
Márne sa v m inulosti žiadalo, ne ustá le pripo -
m ínalo.
V posledných mesiacoch sa objavil r ad ráz-
hovor ov, stanovisk , ktorých a utori sa dost'
nepriaznivo vyj adrili o orchestr i SF a to pre-
dovšetkým v sú vislosti s na hrávan lm pre za-
hraničnú gr a mofónovú firmu HNH Inte rna-
tional. Spomfna la sa " m isa šošovice", hovori-
lo sa o tom , že SF sa pred áva pod svoju úro-
veň a dobre lacno, že to množstvo na hrávania
ne priaznivo ovplyvň uje k valitu or chestra atď .
Toto inte nzivne na hrávanie so spomlna nou
fir m ou tfvalo niekoľko r okov (1985-90).
C hcete sa k tomuto problému vyjadriť?
E. Dane J: Je zaujímavé, až zarážajúce , že
tie to názory vyslovovali ľudi a, kto rí sami bo li
na d a no m projekte zú ča s tn e ní , resp. nie ktorí
z n ich do nú tili nahráva{ o rcheste r ta k a nie
inak , niekto rí sa pr ičinili o to, a by o rcheste r
ne mal ta ké p lat y, a ké by ma l m a ť (na m a rgo
to ho : p ražské ND , SND i C F pred niekoľký­
mi ro kmi dostali príspevok na zvýšen ie p la-
tu .. . dostala ho aj SF, ale nie kto ho nie ka m
predispo no val ... )
Ako vldite vy , čle novia SF a Or chestrálnej
r ady z pozicie dneška celý problé m tých to na-
hrávani: boli užitoč né, a lebo znižovali úroveň
o rc hestra - a ký dnes na celý problém m á te
názor ?
J . Luptáč ik: Pred ovšetkým tre ba podo t-
knúť , že o samotno m fa kte na htává nia p re
firmu Pacific, resp . HNH Inte rnatio na l ne-
rozhod ol sám o rcheste r , ale bo l presvedčov~­
ním k to mu priveden ý. T eraz však o ho vá ra jú
o rc heste r za to, že na h rával. Pôvodne bo lo
prisľú be né, ž.c sa program na hrávok zlad í s
dra maturgickým p lá no m ko ncertov, samo -
zrqjme z toho zišlo - a n i to ne za vinil o rc hes-
te r. · stavia te k .v ýčitke , že na priek tomu často v hre
E. DaneJ: M yslím , že ne m á zmyse l zabie-
h ať prfli š do d e tailo v - Hudobný život nic je
pôdo u na pre triasanie vecí , kto ré m no ho krát
nepa tria pred ve rejn osť .
O pakujem otázku: je pravd a, že per ma-
nentné na h rávanie negat lvne ovplyvnilo kva-
litu or chestra?
E. Da neJ: Podľa mň a všetko to. čo a a ko
bo lo v minulosti , bolo prime ra né d a ne j situá-
cii, pome ro m v našej inštitúcii i mimo ne j .
Nemožno pove da ť , že kvalita výko nov o r-
chest ra zostala na hrávka mi poško de ná... Je
e vide ntné, že orcheste r p režil. jeho úrovni
ni č nec hýba - ale k to mu sa vrá time neskô r.
Nc m yslfm si však , že te nto p ro b lé m na hráva-
nia tre ba zve l i čova ť ; bo l to jed e n z radu pro-
b lé mov, vyplývajúcich - a ko som povedal - z
celkovéj vnúto rnej i vonkajšej situácie.
Kto rozhodol o na hrávani s u vedenou fir -
mou ?
E. Da neJ: U rči te nic sä'm i hr áč i o rchestra.
V celej záležitosti bo l zainte resovaný Slo-
vart , SF, O PUS i MK a ko aj nie ktorí jedno t-
livci.
Prečo ste prestali s pá nom Heym a nnom
spolupracoval'? Bol pr ič inou fa kt, že ~razu
sa or chestru n ep áčili podmienky - a ko to
t vrdi pá n Heyma nn?
J . Lu ptáč i k: Nie je to celko m ta k . My sme
spoluprácu nechceli celko m zru š i ť . iba o bme-
dzi( a zvýš iť ho no rá re. Pro blé mom bo l aj šéf-
dirigent . kto r ým sa mal st a ť A. Leape r. Pô-
vodne sme s týmto návrho m súhlasili . ibaže
sa poto m ukázalo , že celá dra m aturgia by bo-
la bývala v rukách p . Hcymanna. V prie be hu
tohto procesu sa o rc heste r dozvedel o už
d lhšie trvajúcej po nuke zo strany Alda Cc-
cca ta a A lexa ndra Ra hba riho. Pá n Cecca to s
o rc hestro m rád spolupracuje (a iste z to ho
ne m á fi na nčn é výhod y), p reto sme dali pred-
n osť je mu . Spo lupráca Ceccato - H cyma nn
ne bo la a nebude možn á.
Než uk onč ime tento blok , skúsme reagov a ť
ešte na poznámku , opiit' na mlerenú proti or -
chestru , podľa ktorej práca p ri na h rávanl po-
stupuje vžd y veľmi pomaly ...
\ využije n a úžito k veci.
J . Lu ptáčlk : Sú orchestre u nás, kto ré pra-
cuj ú ešte po ma lšie. T reba si však uvcdom1i ,
že na hrá vku ne robí le n orcheste r , ale aj d iri-
ge nt a rcžis~ r. O kre m to ho: keby sme na prí-
klad Sibcliovc symfó nie bo li poznali, na h rali
by sme ich možno rýchle jšie.
Naprie k tomu všetkému: prlpúšt'ate a ko
pozitlvny fa kt, že v ďaka toľko ha ne ným na-
hrávkam sa SF obj avila na svetovýc h trhoch v
miere doter az nevida nej?
J ozef Luptáčlk
S nímky a rchív HŽ
D. DaneJ: ls.tc, je v tom kus pravd y, ale
svoj ho čas u to malo pozit ívny význa m . •
Pokúsme sa sú stredil' vý luč ne na or cheste r.
Nikto nepochybuje o tom , že jeho potenciálne
umelecké a kvalltalfvne možnosti sú vysoké,
t. j. že SF má vynikaj úcich h ráčov. Ako sa
or chestra a bsentuje vn útorné na pä tie, nadše-
nie, r adost' z hry?
E. Da neJ: O pä!' sme u toho isté ho p roblé-
mu : chyby sa hľadajú v o rc hestri . obchád za
sa podsta ta veci. Kritika v m inu losti u rčite
tiež ne moh la veci vžd y po mc novai vlastným
menom. lebo isté záleži tosti boli nedotkn u-
teľn é. Iba orchester nebol nedot kn u te ľn ý.
Málo kto si uvedom uje. že vydare ný konce rt
pred pokladá sú hrn m nožstva spolu rozhodu-
júcich mo m e ntov a p rvkov.
Súhlasíte s názorom, že orc hester, ktorý je
schopný urči tej úr ovne, by ne mal zakaždým
ča kal' na dirigenta , k torý to z neho vytlč i e, ale
na báze istej stavovskej hrdosti by nikdy ne-
mal klesnút' pod svoju úrovei\. Vyhol by sa
tým ,aj ve ľk ý m výkyvom svojich výkonov .
E. Danel: M yslím si. že aj veľm i dobrý o r-
cheste r možno do n ú t i ť k zlé mu výkonu .
J . Lu ptáčik: Nepozná m hudobníka, kole-
gu , ktorý by dokázal zá me rne h rať zle. T o u
u melca neexistuje. Na ko ncerte sa každ ý sna-
ží hr a ť čo na jlepšie. Výko n môže byť ovplyv-
nený rôznymi fak torm i. Ale rád by som po-
zna menal, že k ri ti ky zlý výko n p risudzovali
o rchestru . za dobrý výkon chválili di rigenta.
E. Da ne!: Treba ešte podotk núť. že i d iri-
gentovi a sólistovi sa niekedy poda rí postup-
ne od prvej skúšky až ku koncertu u tlmiť
nadšenie hráčov a vyt vo riť situácie. že na ko-
niec nevieme ako hrať. Co sa dá v tomto prí-
pade urobiť? Od m ie tn u ť h rať? Teda opäť je
skut oč n á príči n a mimo o rc hestra,, silnejšia
ako nadšen ie jed not livých hr áčov.
J . L~pl áčik : Bo l by som ne rád. keby vzni-
ko l dojem úph1cj nc kritickosti voč i vlastnej
práci. Uvedom uje m e si, že naše výko ny mož-
no z l epš i ť a u rčite sa tak aj stane. Naj mii a k
tu bude spom ínaná osob n os ť .
E. DaneJ: Pro blémo m je nespo rne a j d ote-
rajší systé m p ráce. Ne rozlišoval sa spôsob
· p ríp ravy na jednotlivé k o ncerty: ste reotypne
tr i skúšky a gene rálka bez o h ľad u na to. č i sa
pripravova la nespočetnekrát uvádzaná D vo-
ráková 8. symfónia. a lebo celkom nezná m a
symfó nia Mah lcrova. Ďalej: stane sa, že dve
sk úšky stra tíme opravovan ím ne kvalitných
no tových m a te riá lov, poto m n'c zostá va čas
na d ô kladnú prípravu, a ni na vzájomné po-
čúvan ie sa v o rc hestri. Pritom - a by nedošlo
k o mylu - aj na prípravu Dvot á kovej 8. sym-
fónie si vie m predst av i ť desať skúšok , ale to
musí byť d irige nt, ktorý celý čas zmysluplne
To zna m ená, že orchester v prin cipe nie je
proti m nohým skúškam?
J, L uptáčik : U rči t e nic s dirigentom . kto rý
mu má čo dať.
E. DaneJ: Na d r uhej stra ne sme však pri
~ ús t rcd e n ej p ráci schopn í za krá tky čas na-
š t udova ť m im o riadne ťažký progra m , ako to
dokumentovalo aj úspešné zvládnutie o ivá-
racic ho koncertu to h to ročnej sezóny pod
ta ktovko u A . Ccccata (Schube rt , Liszt).
Ste všetci na plneni n ádej ou , že ter a z, po
nástupe A. Ceccata d o fu nkcie šéfdirigenta sa
všetko zmeni k lepšiemu . Co konkrétne si od
tejto spolupráce sľubuj ete '! Na aké d lhé obdo-
bie s ňou r á ta te? J e optimizmus a nadšenie z
tohto r iešenia všeobecné?
E. Da neJ: Vo ve ľk om ko le ktíve sa vždy
nájdu aj n edôve rč i v í - ina k to ne môže byť.
J , L u pt áčik : Spolu s Ceccato m tvrdíme, že
nám ide v zásade le n o kvalitu . Nepýt aj me sa
na ho no rá re a platy, ale pokúsme sa robiť raz
už k o n ečn e pre vlastné uspokoje n ie. Iste, ži-
jeme z peňazí. ale a k b ude me dobre praco-
vať, môžeme sa pred ávať aj na kvalitnejšom
trhu ako dote raz. To všetko si srubuje m od
Ccccata: kvalit nú p rácu a radosť z ne j .
E. Da neJ: A j keby z našej spo lupráce ne-
malo vzís ť ni č viac a ko n i e koľko dobrých
koncertov- aj to je lepšie ako pú he ud ržiava-
nic sa nad hladinou .
Uved~mujele sl, že by A. Ceccato mal byť v
Bra tislave častejšie, a niele n vted y, keď sám
diriguje?
E. DaneJ: Som presvedče n ý, že to mu v bu-
d úcnosti tak bude. Ne mo hli sm e oča kávať o d
tak vyťaže n é ho umelca, aby sa zo d ň a na de ň
uvoľn i l na d lhšie obdobie.
Nepovažujete za veľký p r oblém s kutoč­
nost', že SF v sú čas nosti nespolupracuje so
žiadnou gram ofónovou firmo u? OPUS je v
nanajvýš kritickom stave, l keď sa na jeho
vzkrleseni intenzivne pracuje . .
E. Da ne!: Nám ide teraz predovšetkým o
dobré koncerty a veríme, že s nimi p rídu aj
dobré na hrávky.
Nebude o rchestru prekážal', že Ceccato v
urč itých otázkach bude nekompromisný, že
zavedie poriadky, ktor é sa tu nezachovávali,
že ne bude sú hlasiť s akceptovanim a kéhokof-
vek za hraničnéh o zájazdu? .
E. Da ne!: Každý h ráč- či o to m hovor í ale-
bo nic .,.. to uvít a.
V m in ulosti sa tvr dievalo, že zájazdy sú v
každom prípade nevyhnutné, lebo jedine nimi
· možno stimu loval' or chester v práci ...
E. Dane!: Vždy sa niekto nájde, kto to bu-
de t v rd i ť.
Ako dlho m á trvat' s polupráca s pánom
Ceccatom?
E. DaneJ: Tak dl ho. po k iaf bude ma t' zmy-
sel; to u káže čas. Konk rétne plá ny má me asi
na 3 roky.
J . Lupt áčik: Pla tí u n ás a ko v celo m štá te:
najprv treba začať p racovať, po tom čak ať na
zvýhodne nie.
E. Dunel: R ád by som dodal aj to, že by
bolo d ô ležité zača ť vyu žívať našu p rácu efek-
tívne jšie. O rcheste r aj do te raz ro bil čo bolo v
je ho sil ách a odviedol veľa dobrých koncer-
tov (o. i. s d irigcntam i Košle ro m , Pcškom,
Be nzim). Aj na ko ncertoch s Ceccato m sa
ukázalo. čo dokáže spolup ráca s kvalitným
dirigentom . Preto v b udúc nosti by k dobré-
mu orchest ru mali pri ch ádzať le n dobr í diri-
gent i.
Uvedomujete si, že n a kultúru čak aj ú t'ažké
časy, že napr iek sna hám ľu d ia nepr ídu na
koncerty, lebo nechodia a ni do divadiel?
E. Da neJ: Z prvých dvoch koncertov sezó-
ny m á m v tom to sme re dobrý pocit.
Ceccato a le nebude di rigovať každý tý ždeň.
J . Luptáčik : Dôležitým fa ktorom je aj ofi -
ciálne uzna nie. a pre to s tŕpkos ťou konštatu-
je m e, že na prík lad Ministe rstvo kultúry si
nás m álo všíma. Dokazuj ú to naše nezodpo-
vedané listy na ad resu MK a najmä fakt , že
na o tvá rací koncert sezóny pod ta ktovkou
nového šéfdi rigenta ta ké ho me na a ko je Ce-
ccato nikto od ti aľ ne považoval za potre bné
na priek pozvaniu p rísť (ba a ni sa ospravedl-
n iť- ostatne rovnako aj rad ostatných pozva-
ných o ficiálnych hostí - vyjmúc primátora
Bra tislavy- pozn . red .). Prito m ume nie- v
rámci toho aj hudba - je to jediné, čo bez
ha nby, so šancou úspechu môžeme vyvážať
aj d o zahra ničia.
Pripravila: ALŽBFJI'A RAJTEROVÁ