Tartuffe - divadelná hra

- Odohráva sa v Orgonovom dome, Paríž, 17. storočie

Postavy:

Nina B. = Pani Pernellová(P) - Orgonova matka

Rasťo H.= Orgon(O) - Elmírin manžel

Andrej B. = Elmira(E) - Orgonova manželka

Otto M. = Damis(Da) - Orgonov syn

Martina Š. = Mariana(M) - Orgonova dcéra, zamilovaná do Valéra

Dominik P. = Valer(V) - Mariannin milenec

Patrik P. = Cleant(C) - Orgonov švagor

Hanka H. = Tartuffe(T) - pokrytec, podvodník

Dorota K. = Dorina(Do) - Mariannina spoločnica

Matej K. = Loyal(L) - úradný posol

Matej K. = Kráľovský komisár(K)

Kristína K. = Filipa(F) - slúžka pani Pernellovej

Dejstvo prvé

Scéna prvá:

- P, E, Do, Da, M, F

(F predstúpi pred všetkých; P sedí v kresle a štrikuje; E, Da a M sedia za stolom; Do zametá

podlahu)

F: Milá pani riaditeľka, milí učitelia a milí žiaci. Chceli by sme vám predstaviť divadlo Tartuffe

od známeho francúzskeho dramatika Moliéra v podaní II. D triedy. Tento príbeh sa začína v

Orgonovom dome, kde už nedočkavo čaká pani Pernellová…(odíde do úzadia, za kreslo P)

(chvíľka ticha)

P: (povzdychne si) Nuž, poďme, Filipa, nech od týchto pokoj mám.

E: Tak ponáhľate sa svokrička, že sotva stačím vám.

P: Nie, nevestička, nie.

E: Teda čo sa tak náhlite? Čo máte proti nám?

P: Nuž, táto domácnosť mi neni po chuti. Viem, takto odchádzať neveľmi zdvorilé, - nuž ale

mojich rád - kto si tu povšimne? Len sama neúcta…

Do: Keď … (stále upratuje)

P: A vy, premilá, vy ste tu slúžkou len, no, trocha pridrzá, a ten váš jazyk...Ach! Svoj noštek

strkáte, aj tam kam sa nesvedčí.

Da: Nuž ale ...

P: Hlupák ste, nuž radšej bez reči: a to vám hovorím - ja, vaša stará mať, čo ste ma počuli

už stokrát omáľať, aj vášmu otcovi: „Daj pozor na syna, ten toho nadrobí - tá drzá chlapina.“

M: Ja myslím...

P: Preboha! Aj ona začína, vnúča moje! Len tíško, skryte sa, vy nežná kvetina.

(C príde na scénu)

E: Nuž ale, mamička...

(M odchádza od stola, odniesť šálku do dverí 1 a na jej miesto si sadá C)

P: Vy, moja nevesta? Nuž, človek nemôže, kým aj vás nestrestá: vy by ste mali byť tu

všetkým príkladom. No, obliekate sa ako princezná, veď, čo sa chce mužovi páčiť manželka,

čo sa tak hrdo oblieka?

(E urazeno odchádza zo scény cez dvere 1)

C: Nuž, madame, najskorej...

P: My, synov švagorko? Vás rada mám a si vás aj cením vysoko. No, mojím synom byť, by

som vás prosila, by vaša noha sem čím menej vkročila. Som príliš úprimná, hovorím, ako

viem, čo leží na srdci - to rovno vypoviem.

Da: Nuž, vám už iba ten váš Tartuffe vyhovie...

P: Ten v každom človeku len úctu budiť vie. A preto, uverte, že veľmi zlostí ma, keď blázon,

ako vy, s ním zle si počína.

Da: Nuž, vari trpieť mám a ani slovka riecť, že celým domom tu chce točiť pokrytec, že nikto

nič nesmie, čo tomu pánkovi je proti vôli snáď?

Do: Nuž vari schvaľovať tie jeho zásady, on všade kritikom a my sme všetci zlí?

P: Nuž, on sa v kritike ver´ nikdy nemýli. On cestu do nebies vám všetkým otvára a otec

káže vám v ňom ľúbiť lekára.

Da: Nie, stará mati, nie otec, ani mať, neprinútia ma, ho v dobrom spomínať. Ja ho mám

milovať, keď srdce vraví nie? To nech aj zahyniem … (nahnevane odíde cez dvere 1)

Do: Veď je to na posmech, hotový blázinec, že sa tu vypína a vládne cudzinec - a teraz, kde

len je? Je tu pán a diktuje tu ľudom ani kráľ.

P: Nuž, chvála nebesiam, a dobre urobí, keď sa mu, zbožnému, celý dom podrobí.

Do: Vám, ako vidím, sa zdá celý svätým byť, no, pani, verte mi, je iba - hypokrit.

P: Hľa, jazyčnica, hľa!

Do: A sluha ako pán. Nie, takým zveriť sa, to veru nehodlám.

P: Či sluha obstojí, to ťažko poviem vám, no pán je statočný a pri tom zotrvám.

Do: Nuž, prečo búri sa a skáče proti nám? Však ja viem aj príčinu: On žiarli pre paniu, hej,

pre ňu, nevinnú.

P: Vôbec, on nikdy... Nuž, nemám vám čo povedať, radšej pôjdem už. Len to vám ešte

sľúbim, že prejde pekný čas, kým sa vám dám uvidieť. (P odchádza spolu s Filipou cez

dvere 2, na scéne ostáva iba C a Do)

Scéna druhá:

- C, Do

(Do prestane upratovať, stojí pri stole a rozpráva sa s C)

C: Ja nešiel by som s ňou, veď človek z nej má strach, jej jazyk! Bože môj! Tá hrozná

starena!

Do: No, dobre, že je preč: tá by vám v odpoveď hneď vystrúhala reč.

C: Nuž, takto nadávať, si hocikto netrúfa! A ako sa zastáva toho svojho Tartuffa!

Do: Ó, čože, to je nič! Čo ona, ale syn! To by ste len videli! My sme si vždy mysleli, že

rozumný je muž, aj v službách kniežacích sa preukázal už, no, čo si Tartuffa vzal za vzor, je

trocha prihlúpy, či pomätený snáď. Len bratom volá ho a má ho hrozne rád, že dcéru, syna,

mať, ba ženu nechce znať.

Scéna tretia:

- O, C, Do

(na scénu príde O z dverí 2)

O: Á, švagrík! Dobrý deň!

C: Dobrý deň! Čo vidiek? Ako ste sa vonku bavili?

Do: Počkajte… (naliehavo chce prerušiť konverzáciu O a C)

O: (sadne si za stôl) Len čo sa od tejto dozviem niečo o dome, hneď vám odpoviem. Nuž,

prihodilo sa tu niečo za dva dni? Čo sa tu robilo? Sú zdraví domáci?

Do: (stále stojí pri stole) Ver´ panej bolo zle, v horúčke bezmála a s bolením hlavy celú noc

ležala.

O: A Tartuffe?

Do: Čože ten! Je zdravý ako buk a napchá sa za štyroch, až všetko trhá z rúk.

O: Chudáčik!

Do: Paničke veľmi zle bolo, aj včera navečer až všetci tŕpli sme. Nič do úst nevzala a večne

vzdychala. Chudinka!

O: A Tartuffe?

Do: Večeral, sám, pred ňou, ako nič. Dva rezne, prasiatko a dvoje jarabíc, až mal brucho

ako sud.

O: Chudáčik!

Do: Pani však ani oko prichlopnúť celú noc nemohla, zas prišla horúčka a odohnala sen.

O: A Tartuffe?

Do: Čože ten, pri stole zaspal, ako kráľ - chrápal si blažene a ráno čerstvo vstal.

O: Chudáčik!

Do: Pani ver' sa natrápila dosť. Len zázrak jej zahnal akúsi pliagu.

O: A Tartuffe?
Do: Z radosti, že asi prešlo zlo, či sa chcel odmeniť a či krv nahradiť, čo pani stratila, na

obed začal piť až vína sám vylogal tak štyri litre.

O: Chudáčik!

Do: Zdraví sú, aj pani, aj ten pán... A teraz, dovoľte, chcem panej ohlásiť, že manžel pre

zdravie manželky nemá cit. (odchádza cez dvere 1)

(Opona)
Dejstvo druhé(3min. 30s)
Scéna prvá:

- O, M

O: (sedí pri stole) Dcéruška.

M: (Sadne si k O za stôl) Otecko?

O: Len bližšie, poď sem. Mám pre vás novinku.

O: Nuž. Povedzte, či sa vám páči hosť?

M: Kto? Tartuffe?

O: Áno, on.

(chvíľka ticha)

O: Mlčíte?

(Do príde na scénu nespozorovateľná a skryje sa)

O: Je to prevzácna a skvelá osoba, a keď ho vidíte, vám srdce zaplesá, nuž vydať, kvôli mne, len

zaňho chcete sa. Hej?

M: Je to žart?

O: Aký žart?

M: Nechápem, kto je to, že keď ho uvidí – mu srdce zaplesá a vydať, kvôli vám, či zaňho nechce sa?

O: Kto, nuž ty! (zbadá Do) Čo sa tu motáte? Tá vaša zvedavosť je predsa prílišná a mám jej

teda dosť.

Do: Že to bol len žart s tou svadbou s Tartuffom? Veď čo by robilo také dievča s takým

veľduchom a žobrákom.

O: Ticho už! Majetok? A že chudobný? Mne vzácne práve to. Veď v biede, v chudobe - taký

život viesť. A ctí si ho každý – to najväčšia česť.

Do: Viem, naša slečna je a bude poctivá, no jemu vernou byť, to radšej neživá.

O: Čo ma vždy rušíte? Čo pcháte všade nos?

Do: Ja hovorila som pre vaše dobro len.

O: Zbytočná námaha, dobre viem, čo ja chcem.

Do: Vášho domu česť mi leží na srdci, tú nesmú narúšať nijakí pokrytci.

O: Už ale naozaj dosť! (dá Do za ucho) Nuž, dcérka, musíte mi spraviť po vôli. A vziať si

manžela, čo otec vám chce dať. . .(otočí sa na Do) Nič na to nepovieš?

Do: Nemám čo povedať.

O: Teda tak, len buďte poslušná a už sa nemáte starať o muža.

Do: (vybuchne) Čo, muža, takého? . . . To k smiechu naozaj . . .

O: (keď minie Dorinu, ktorej chcel dať za ucho) Tej stvory zbaviť sa, čím skorej. Tej, dcérka,

stráňte sa. Idem na čerstvý vzduch. (odchádza dverami 2)

Scéna druhá:

- M, Do (M sedí pri stole a Do si prisadne k nej)

Do: Čo s vami, keď otec predpokladá svoj nezmyselný plán, vy si len vzdycháte, nechápem,

čo je vám?

M: Čo robiť dcérou som a on je otec môj.

Do: Ak Tartuffe jemu sa blyští jak drahokam, nech vás netrápi a vezme si ho sám.

Do: Však Valér sa tiež o vás uchádza, nuž milujete ho, a či nie?

M: Ale veď vy dobre viete, vkuse Vám o ňom rozprávam.

(V vtrhne na scénu dverami 2)

Scéna tretia:

- M, V, Do

V: (stojí pri M) Ach, slečna, počul som, že chcete Tartuffa.

M: Nuž, pravda, otec môj si toto zadúfal.

V: No, a čo myslite si o tom pláne vy?

M: Neviem. . .

V: Prečo mlčíte, nedáte odpoveď?

(ticho)

V: Len si ho vezmite.

M: Tak vy to radíte?

V: Hej.

M: Áno?

V: Zaiste. To skvelá myšlienka, tú treba poslúchnuť.

M: Tiež si myslím, poslúchať mám sama veľkú chuť.

V: Dobre, že to viem. Už idem a hneď vám vyhoviem. (spraví krok, ako by chcel odísť)

M: Len choďte.

V: (sa otočí) Jak? Čo ste povedali?

M: Aby ste išli.

V: Nuž, vyhoviem Vám. (odchádza, ale zrazu sa otočí)

M: No?

V: Volali ste ma?

M: Nie. Sa vám prisnilo.

V: Nuž, s Bohom majte sa. (odchádza)

Do: Pán Valér, počkajte! (rozbehne sa a chytí ho za ruku, V ju nechápavo nasleduje, Do ide

na druhú stranu za M)

(Do chytí M a V za ruku a spojí im ruky)

M: Čo toto má znamenať?

Do: Nuž, len vás pospájať, mi prišla taká chuť. Či ste sa zbláznili – čo sú to za spory? Však

vy ste si jeden druhému súdení. My už niečo vymyslíme… nebojte sa, nedáme Vás za neho

vydať sa.

(Opona)
Dejstvo tretie(okolo 3min 30s)

Scéna prvá:

- Da

(Da nervózne kráča po scéne, je tu sám)

Da: Ach, Tartuffe chce moju sestru za nevestu? A otec to len tak nechá? To nemôže zostať

tak, veď on je predsa hlupák!

T: (T za scénou volá:) Pani Elmíra?

Da: Spomeň hlupáka.. ale prečo hľadá moju mať? Ach, už ide! (rýchlo sa skryje za záves

okna)

(Tartuffe príde na scénu cez dvere 2)

T: Pani Elmíra, ste tu?

(Na scénu príde Do)

Do: Pán Tartuffe..

T: Prosím vás, než prehovoríte,(Tartuffe vytiahne vreckovku a natiahne ju ku Do, obzrie sa

opačným smerom od Do) tu máte vreckovku.

Do: Čo, prosím?

T: Zakryť hruď. Aj ženskú pleť vidieť, uráža ma.

(Do znechutene prevezme vreckovku, no iba ju drží v ruke)

Do: Nebojte sa, ja vás viac už nezdržím. Aha, už moja pani ide, vidím.

(Do odíde a E príde na scénu)

Scéna druhá:

- T, E, Da(skrytý)

(T stojí pri stole, E tiež)

T: Nech dobré nebo vás žehná z povzdiali a telo dušu vám len zdravím obdarí.

E: Ďakujem za takéto privítanie, no sadnime si snáď, bude to lepšie.

(Sadnú si ku stolu vedľa seba, tak aby zostali divákom celým telom, resp. nesadnú si na

stranu stola od divákov ale na stranu stola bližšiu ku divákom)

T: Mne veľmi príjemné je toto vo dvoch sedenie. Po ňom dávno túžil som, chcel som vám

odkryť mojej lásky plam.

(T chytí E za ruku)

E: Ach, veľmi stískate..

T: Veď nechcem vám ublížiť,(ruku preloží na kolená E) to je iba metafora, pre moju lásku..

E: Som veľmi šteklivá, prosím nechytať..

(E odkloní kolená, aby T nedočiahol)

E: (náhlivo chce zmeniť tému konverzácie) Manžel spomínal niečo so svadbou dcéry.

T: Hej, niečo hovoril. Ale pravdu povediac, mňa iná ťahá túžba veliká..

(Tartuffe sa nakloní a chce objať E ale v tom momente, vyjde Da zo skrýše)

Da: Nemyslíte vážne! No tak to sa ide žalovať otcovi!

(Da nakloní sa za scénu dvere 1 a zavolá otca)

Da: Otec!

Scéna tretia:

- O, Da, E, T

(Orgon príde na scénu, E sa pri Orgonovom príchode postaví, Da stojí, T sedí)

O: Deje sa niečo? (Keď zazrie T veľmi sa usmeje, pristúpi bližšie ku nemu) Ach, pán

Tartuffe.

Da: Za vašu dobrotu, ver slabá odplata. Tento tu, vás celkom ťahá do blata. Akurát som ho

prekvapil ako vyznáva našej mamičke jeho vášeň.

E: Ja radšej pôjdem.. moja povaha len veľmi zle konflikty znáša.

(Elmíra odíde za scénu cez dvere 1)

O: (na Tartuffa) Je to pravda?

T: (Previnilo sa pozerá na zem) Je, brat môj. Hrešil som. Nech ma nebo potrestá a nech ma

skoná najväčšia potupa. Hneď, lotra, zločinca, vyhoďte za dveraj!

O: (na Damisa) Nuž, ty čo, ničomník. Peknú odvahu máš očierniť tak čistú povahu.

Da: ó, ten pokrytec.. ako sa pretvaruje.

O: Ale mlč!

(T si kľakne pred Orgona a stále pozerá na zem)

T: Nie nechajte ho! Či po tom čine si zaslúžim dôvery? Čo ešte spod mojej masky sa

odškerí?

O: (pomôže T vstať) Nie brat môj, prestante. A ty(na Damisa), už ticho buď!

T: Možno ked si klaknem pred vami, milosť si vyprosím..

(T si opäť kľaká na kolená pred Damisa ale O sa tiež vrhne na kolená a objíme Tartuffa)
O: Neráčte žartovať! (Pozrie sa na syna) Žena, deti, aj slúžka, všetci sa vrháte na neho,

tohto muža zbožného. Ale ja pokorím celú rodinu a jemu za ženu dám dcéru jedinú!

Da: Chcete ju prinútiť vziať si ho za muža?

(O a T sa postavia)

O: Hej, a to ešte dnes. A teraz ty, (ukaze prstom na Damisa potom na Tartuffa) popros ho o

milosť, nuž aj!

Da: Že ja predtým pokrytcom pokľaknúť si mám?

O: Buď to alebo pakuj sa, hľa, tam máš ulicu(ukáže na dvere 2).

Da: Dobre, odídem.

(Da nahnevane odchádza cez dvere 2)

O: Ber sa!

Scéna štvrtá:

- O, T

O: Ach také urážky svätcovi ako vy! Ako vám to môžem iba vynahradiť? Predsa len ste mi

prednejší ako rodina.. A čo tak majetky? Tie vás potešia? Mojím dedičom stante sa!

(T chvíľku zostane ticho, napokon sa usmeje)

T: Nech vôľa nebeská sa stane v každý čas!

O: Tak ide sa! Listina dediča!

(Opona)
Dejstvo štvrté(okolo 4min.)

Scéna prvá:

- O, E, M, C, Do, F

(Stôl je prekrytý obrusom, stoličky za stolom nech zostanú trošku odsunuté aby bolo pod

stolom miesto alebo nech tam zostanú iba dve stoličky)

(F upratuje - napr. utiera prach po miestnosti, O sedí na kresle, M pri ňom na kolenách

narieka, E sedí za stolom, C stojí na scéne, Do sedí za stolom)

F: Tartuffe nebol už len nevítaný návštevník ale aj domu vlastník. Do toho Damisov odchod

a svadba, ktorá sa má v ten istý večer konať, rozrušila celý dom. Ale vyzerá to tak, že

nevesta sa predsa len vzoprela otcovmu rozhodnutiu.

M: (na kolenách narieka) Otecko prosím, len za Tartuffa nie. Keď už nič nedúfam dosiahnuť

v živote, nech skončím dovoľte, v kláštornej samote.

O: Prosím Vás, len vstaňte! Len o to budete mať väčšie zásluhy, ak sa trpiac za neho

vydáte.

(M vstane a ustúpi ku Do)

C: Švagor môj, to snáď nemyslíte vážne.

E: Skoro strácam reč.. Byť tak zaslepený, je vážne čudná vec.

O: Zaslepený? Ja, milá, verím, iba v to, čo vlastným okom uvidím.

E: Áno? Tak potom ukážem. Predvediem Vám to, čo sa tu už raz ukázalo.

O: No som hrozne zvedavý, čo mi váš sľub pred oči predstaví?

E: (Dorine) Zavolaj Tartuffa. A vy(Marianna, Cléant, Filipa), prosím, choďte preč.

(Dorina ide zavolať Tartuffa za scénu dvere 1, Marianna, Cléant a Filipa odídu za scénu tiež

cez dvere 1, E sa postaví)

Scéna druhá:

- O, E

(E pomôže O vstať a privedie ho ku stolu)

E: A vy, pod stôl, rýchle, heš..

O: Čo? Ako?

E: Veru tak.

(Orgon ide postupne, trošku zmätene, pod stôl, E si kľakne a ďalej sa ku nemu prihovára)
E: Ja budem predvádzať, vy počúvať. No, potom len nebuďte proti mne, lebo budem sa

chovať podivne. Ja svojou milotou oklamem pokrytca a tak ho prinútim predo mnou odkryť

sa. No, ak by hranice prerástla jeho chuť, vy musíte ihneď rázne zasiahnuť. Ach, už ide..

(E sa postaví, T príde na scénu cez dvere 1 ku stolu, zostane ale stáť)

T: Nuž, pani, už som tu.

E: Hej ale tie dvere, prosím, privrite, aby tu náhodou niekto nedošiel. Len to mi umožní

otvoriť srdce Vám a hádam uhasiť aj vašej vášne plam.

T: Ja pani neviem, tak ste zmenili váš tón..

E: (Kráča ku T) To iba preto, že s dcériným manželstvom, som si nebola istá. Predsa len,

muža deliť si, si žena len tak netrúfa. (Zoberie Tartuffa za ruku, zostávajú blízko stola) A či

som vaše vyznanie, prúd dravých slov, neprijala bez známky odporu?

T: (hovorí podozrivo) Čo ak ma chcete oklamať a prekaziť mi manželstvo s vašou dcérou?

(hovorí pôvadbne) Ja skutkom uverím, no slovám nikdy. (Tartuffe vzovrie Elmírine ruky v

svoje)

E: (Chvíľku sa obzrie za skrytým Orgonom a zakašle aby ho upozornila) A to už takto

zhurta?

T: Slová sú len slová ale skutky sú odrazom ozajstných citov. Pani Elmíra, máte doma

práškový cukor? Pretože by ste sa mali pocukrovať, vy buchtička.

(Elmíra opäť zakašle)

E: Prosím? Ach, či ozaj musíte ku mne byť taký krutý a slabosť, ktorú som vám prezradila,

takto využiť?

T: Vravíte, že vám moje slová sú milé, ale dokázať to nechcete.. Prečo nie?

(Elmíra začne zase kašlať a jednou rukou zaklope na stôl)

T: Ach, ako kašlete.

E: To nič, niekde som iste prechladla.

T: Ale vedzte, škandál nie je škandálom, ak nie je krik a hriech nie hriechom, ak o tom nevie

nik.

(Elmíra sa zúfalo pozrie okolo)

E: Už vidím, musím sa predsa len podrobiť, ale prosím, ešte pred tým treba niečo preveriť.

Či zamknuté dvere sú a môj manžel nie je tu.

T: Čo toho človeka do tejto veci pliesť? Veď toho môžeme, ak chceme, za nos viesť. A aj

keby, skôr by veril mne, ako zraku vlastnému. (odíde skontrolovať zamknuté dvere)
Scéna tretia:

- P,O, E, T

(Orgon vyjde spod stola, E stále stojí, T zamyká dvere)

O: To stačí, tá pľuha pľuhavá, šťuka mrchavá!

E: Veď nič sa nestalo, vy ste snáď iba slová súdili?

(Elmíra skryje Orgona za seba, Tartuffe sa otáča)

(Tartuffe kráča späť ku Elmíre s otvorením náručím)

T: Ni ducha nieto tu, všetko praje nám..

(Elmíra ustúpi a Tartuffe objíme Orgona)

O: Nuž, že by láska oslepila vás?

(Tartuffe v šoku ustúpi)

O: Kto by bol pomyslel, že ste taký vášnivý? Či viete, vy, čo ste mi spravili? Chcete dcéru za

ženu a ženu za milú!

E: (Tartuffovi) Moje slová slúžili iba na odhalenie vášho podvodníctva.

T: A vy jej veríte? Môj zámer bol..

O: Ani muk! A môj dom, nebude už útulkom - lotrovi.

T: Ja že mám opustiť dom? Nuž, to nie. Skôr vy ho opustite, dom predsa patrí mne. Kto ma

urazí, toho boh potrestá, sto razy! Teraz na chvíľu odidem ale vrátim sa, a exekútora, Vám

nájdem!

(Tartuffe odíde nahnevaný)

E: Čo sú to za reči?

O: Akú chybu urobil som!

Dejstvo piate ( 4min, nasleduje za D4)

Scéna prvá:

- P(háčkuje), O(sedí za stolom spolu s ním aj C), C, Da, Do (upratuje)

Da: (vtrhne do domu cez dvere 2) Ach, otče, pravdaže, ten lotor, nie aby ti ruky bozkával, on

vraj zháňa žaloby a v drzej odvahe si dáva robotu za zbrane použiť aj vašu dobrotu?

O:(postaví sa od stola, vzdychne si, objíme syna) Nuž, syn môj, veru tak.

Da: Uši mu odtrhnem, lotrovi tomu. Načo tu rozmýšľať pomôže iba čin, idem a pokrytca

naveky poznačím.

C:(Damisovi) Nuž takto hovorí len neskúsená mlaď. Len prosím, miernite svoj náruživý tón.

(Damis si sadne za stôl spolu s Orgonom)

Scéna druhá (bez pauzy, nadväzuje):

- P, O(sedí za stolom spolu s C a Da), C,Da, Do(zametá pri dverách),E

(Elmíra príde do domu s potravinami cez dvere 1 a sadne si za stôl)

P:(sedí na kresle,hovorí Orgonovi) Ach, aké povesti – sú pravdou, a či nie?

O: Nuž, veru novinky a svedkom som ja sám. Biedneho človeka som v núdzi objavil, do

domu priviedol, ako brat u mňa žil. A vtedy – darebák – krv sa v tvár voženie, keď na to

pomyslím – mi siahal po žene!

P: Nie, syn môj, neverím, že by on mal niečo s takým zlom.

O: (zaskočený) Hoc mojou matkou ste – prestaňte konečne, vaša reč k niečomu ma ešte

doženie.

C: (Orgonovi) Ten pozná praktiky, aj súdu nanúti svoj názor, aby mu súd súdil o chuti.

O: Čo budeme robiť? Jednať s ním?

E: (povzdychne si) Tomuto škandálu sa ja radšej vyhýbam...

(Dorina zazrie Loyala stáť pred dverami 2)

(Loyal zaklope na dvere)

(Dorina pristúpi k dverám 2 a otvorí ich)

Scéna tretia (bez pauzy):

- P(sedí, háčkuje),O(pantomíma konverzácie s Da,E a C) , Da, Do, L, C, E

L: Dobrý deň ,dievčatko, povedzte, prosím vás, chcem s pánom hovoriť.

Do: Nebude vhodný čas, má hostí plný dom.

L: Len to, že k nemu ma pán Tartuffe posiela.

Do: (Orgonovi) Hlási sa istý pán, má niečo na duši. Tartuffe poslal ho...

C: (Dorine, sarkastickým tónom) Len zavolajte ho! Aspoň sa dozvieme kadečo od neho.

L: (Orgonovi) Dobrý deň ! Volám sa Loyal. Som exekútorom. Nuž dúfam, pane môj, vám

neni proti fakt, že ku vám prichádzam vykonať istý akt.

O: (nahnevaný, postaví sa od stolu) Mám opustiť vlastný dom?

L: No, ako viete sám, tento dom a všetko v ňom je pána Tartuffa nesporným majetkom.

Da: Pán exekútor, ja to zase iste viem, že z tohto domu vás palicou vytlčiem.

(Loyal odchádza z domu dverami 2 s úškrnom na tvári)

Scéna štvrtá (bez pauzy):

(Valér hneď na to, ako Loyal odíde z domu dverami 2, prichádza dverami 1)

- P, V, O, C,Da,Do,E,

V: (Orgonovi) Ach, pane, prepáčte, že obťažujem vás, ale ten lotor, ten vás už dávno

podvádzal. Sa u kniežaťa dnes o výsluch uchádzal. Neviem, čo vám kladú za vinu, no, už

vraj poslovi vydali listinu a Tartuffe ide s ním.

C: Čím skorej treba ísť. My, švagor, vieme sa tu bez vás zaobísť.

(všetci sa postavia a odchádzajú zo scény dverami 2, Orgon odchádza ako prvý v poradí)

Scéna piata (bez pauzy):

- T, K, P, O, E, C, Da, Do

(všetci stoja pri dverách 2, Komisár stojí za Tartuffom, Tartuffe a Orgon stoja oproti sebe,

ostatní stoja za Orgonom)

T: (zastaví Orgona) No, len no, milý pán, kamže tak náhlivo?

O: Vy zradca, darebák, to vďaka za to, že vás niekto pritúli a v núdzi pomôže?

T: Hľa tu je zatykač. Čaká vás väzenie.

(Komisárovi) Hej, pane, začnite si konať povinnosť!

K: (Tartuffovi) Tiež si myslím, nadišiel čas všetko skoncovať. Nuž pane , vyzývam vás ihneď

zbaliť sa, čaká vás prísny súd a temná trestnica.

(Tartuffe sa otočí smerom na Komisára a stojí chrbtom k Orgonovi.)

T: (zaskočený) Mňa, pane, ako to?

K: Vás.

(Komisár zviaže Tartuffove ruky.)

K: (Orgonovi) Nuž, pane, preberte sa z mračnej nálady. Žijeme pod kráľom, ktorého

náhľady neznesú podvody, vie mienku tvoriť si a jeho nemôžu oklamať pokrytci.

( Ostatní sa začnú tešiť, oslavovať, objímať sa)

Do: Nech nebo žehná mu!

P: Už sa mi vracia dych!

E: To ako zázrakom.

O: Nuž, zradca, prehral si!

Scéna siedma: (bez pauzy)

- P, O, E, M, C, V, Da, Do

C: (Orgonovi) Vy sa poberte čím skorej do dvora, pred kráľa pokľaknúť – nech vaša pokora

je dôkaz vďačnosti, že sa k vám zachoval tak šľachetne – ako kráľ.

O: Súhlasím – to prvá povinnosť. Do konca života nebude vďaky dosť. Ale musíme

premýšľať čoskoro na sobáš, nech verná láska si vyzíska odmenu a Valér dostane Marianku

za ženu.

(Valér a Marianna sa postavia vedľa seba a O,P,E,Da,C, Do sa začnú točiť okolo nich a

radovať sa)

F (postaví sa pred publikum) : Ako platí známe rozprávkové pravidlo, vždy dobro zvíťazí nad

zlom. Zlo musí byť potrestané a dobro si vždy zaslúži odmenu. Orgonova rodina žila šťastne

až do smrti zatiaľ, čo Tartuffe pykal za svoje činy v temnom väzení. Zazvonil zvonec a

rozprávky je koniec.

( všetci herci sa postavia pred publikum a poklonia sa)

OPONA