1

HUDOBN FORMY.
Forma veobecne je spsob lenenia hudobnho materilu.
Formov typ nm udva schmu, poda ktorej je hudobn materil usporiadan. Medzi zkladn formov typy patria:
1/ piesov - tie viacdielne formy; 2/ varicie; 3/ sontov forma; 4/ rondo; 5/ kontrapunktick formy - invecia a fga;
6/ von formy - symfonick bse, symfonick obraz, fantzia, rapsdia.
Hudobn druh je tvar, ktor nem jednotn formov stavbu, ale si zachovva prbuznos k uritmu hudobnmu nru.
Hudobn ner zaha v sebe viacero druhov, ktor s si navzjom prbuzn. ner poznme:
1/ piesov; 2/ komorn; 3/ zborov; 4/ opern; 5/ kanttov; 6/ symfonick.
Veobecn znaky hudobnej formy.
Podstata hudobnej formy spova na zoraden hudobnho materilu do prehadnch a logicky usporiadanch celkov.
Zloky hudobnej rei s:
1/ melos - sled tnov rznej vky bez rytmu;
2/ metrum - nm uruje doby przvun a neprzvun v takte.
Takty poznme: a/ jednoduch a zloen
jednoduch - prv doba przvun, ostatn neprzvun /npr.2/4, 3/4, 2/8, at./.
zloen - vznikaj spojenm dvoch, alebo viacerch jednoduchch taktov. Prv doba je przvun, vedajie przvuky s
tam, kde sa zana vdy nov jednoduch takt. Ostatn doby s neprzvun /npr. 4/4, 6/8 a pod./.
b/ prne a neprne
prne - npr.2/4 - strieda sa doba przvun a neprzvun v takte;
neprne - npr. 3/4, 5/8 - strieda sa doba przvun s dvomi, alebo viacermi neprzvunmi dobami v takte;
3/ rytmus - je vntorn lenenie metrickch jednotiek;
4/ tempo - nm udva rchlos skladby;
5/ agogika - je individulne chpanie skladby;
6/ tonalita - je vlastnos skladby patri k uritmu centru;
7/ harmnia - sli pri vstavbe hudobnej formy;
8/ dynamika - sli na oivenie hudobnho prejavu;
9/ farba - intrumentcia - pomha dotvra hudobn formu.
Faktra - je spsob zpisu melodickej a harmonickej zloky v hudobnom procese. Podiea sa na vstvabe hudobnej formy. Faktru
poznme: a/ homofnnu
b/ polyfnnu
c/ miean
Homofnna faktra - jeden hlas m melodick prevahu, ostatn hlasy tvoria harmonick vpl.
Polyfnna faktra - veda seba id sasne viacer samostatn melodick hlasy. Harmnia je vsledkom pohybu tchto hlasov.
Miean faktra - je to kombincia, alebo striedanie homofnnej a polyfnnej faktry.
Zkladn stavebn princpy.
1/ princp mernosti - ide o dokonal vyrovnanie jednotlivch sekov v skladbe tak, aby v rmci cyklu nedochdzalo k vekm asovm
rozdielom v dke jednotlivch ast. / 2min., 5min., 24min., 1min. - poruen princp mernosti /
2/ princp smernosti - symetrie - ide o rovnovhu celku. Pritom sa vyuva nvrat niektorch mylienok zo zaiatku skladby - npr. ABCA
a pod.
3/ princp fluktucie - ide o zmenu pozornosti poslucha v priebehu skaldby. Skladate preto veda seba rad seky dleit a menej
dleit - npr. hlavn mylienka a medziveta v sontovej forme.
4/ princp jednoty a kontrastu - s vo vzjomnom protiklade, ale sa navzjom dopaj. Ani jeden nesmie zska nad druhm vrazn
prevahu, pretoe potom dochdza k rozbitiu celku. Tento princp patr medzi najdleitejie zkony formovej stavby. / npr. dobro - zlo, zima
- teplo, ena - mu a pod./
Prvky hudobnej formy.
K zkladnm hudobnm mylienkam patr motv a tma.
Motv je najmen hudobn prvok, ktor je schopn vyjadri urit obsah.
Tma je dlh mylienkov celok. Vystupuje ako zkladn mylienkov materil. Rozsahom je via ako motv. asto je zhodn
s vetou.
Prcu s motvom a tmou veobecne nazvame prcou s hudobnou mylienkou. Je to predovetkm opakovanie a varicia.
Motv me ma opakovanie: 1/ doslovn
2/ s varianou zmenou
3/ sekvencovit
Varicia motvu me by
1/ melodick - motv vypame priechodnmi a striedavmi tnmi;
2/ rytmick - men sa pvodn rytmus motvu, in zloky ostvaj nezmenen;
3/ harmonick - motv sa objavuje v novej harmnii;
4/ dynamick - men sa dynamika motvu;
5/ farebn - men sa nstroj, alebo register nstroja.
Tieto druhy varici sa asto navzjom kombinuj a prelnaj.

2
Pod variciou motvu rozumieme aj:
1/ rozrenie motvu - pridva sa aie pokraovanie, alebo ide o augmentciu motvu;
2/ zenie motvu - dimincia motvu;
3/ delenie motvu - najm v romantickej hudbe je osvedenm gradanm prostriedkom.
K varianej prci s motvom patr aj imitan obmieanie a tie tzv. inverzia motvu - presn zachovvanie intervalov, ale v opanom
smere.
Tma si alebo zachovva cel svoj tvar a tak sa s ou pracuje, alebo sa vyber len niektor vrazn sek, s ktorm sa potom pracuje
rovnako ako s motvom.
Varicia tmy: 1/ meldia sa obmiea novmi melodickmi tnmi;
2/ meldia sa objavuje v novej harmnii;
3/ k meldii sa pridvaj nov protihlasy.
Pri prci so zkladnmi mylienkami sa uplatuj dve zkladn techniky:
a/ nadvzovanie - je zaloen na prileovan novho materilu tak, aby nov materil s predchdzajcim tvoril jeden celok;
b/ rozvjanie - je neustle vntorn rozirovanie mylienky prvkami, ktor s prbuzn s predchdzajcim materilom.
Periodick stavba hudobnej formy.
Pre periodick stavbu hudobnej formy je charakteristick zoraovanie nich celkov v celky vyie na zklade planetrnosti.
8t
+
8t
4t +
4t
4t +
4t
2t + 2t
2t + 2t
2t + 2t
2t + 2t
Periodick stavba vytvra uzavret formy.
Najniou jednotkou periodickej staby je dvojtaktie. Dvojtaktie je mylienkov celok melodicky aj rytmicky uzavret. Dvojtaktie poznme
prav / 2t / a zloen / 1t + 1t /.
Vyou jednotkou periodickej stavby je tvortaktie. Me by tie prav / 4t / a zloen / 2t + 2t /.
Veta - ak sa po odznen dvoj -, alebo tvortaktia pridru k nemu aie dvoj -, alebo tvortaktie, prpadne celok s inm potom taktov
vznik veta. Veta je najmen mylienkovo - formov celok uzavret harmonickeou kadenciou.
Stavba vety me by: periodick, neperiodick, pravideln, nepravideln.
a/ periodick pravideln / npr. 2t + 2t = 2t + 2t ; vnimka: 3t + 3t = 3t + 3t / - je vytvoren z pravidelnch tvarov / npr.dvojtakt /
a prav strana sa rovn avej;
b/ periodick nepravideln / npr. 2t + 2t = 2t + 2t + 2t / - je vytvoren z pravidelnch tvarov a prav strana sa nerovn avej;
c/ neperiodick pravideln / npr. 1t + 3t + 1t = 1t + 3t + 1t / - je vytvoren z nepravidelnch tvarov a prav strana sa rovn avej;
d/ neperiodick nepravideln / npr. 1t = 7t / - je vytvoren z nepravidelnch tvarov a prv strana sa nerovn avej.
Ak maj periodicky stavan vety viac ne 4 / 8 / taktov, hovorme, e veta je rozren. Rozrenie me by:
1/ vntorn - vsvaj sa nov takty pred kadenciu;
2/ vonkajie - pridvaj sa nov takty po kadencii.
Poda ukonenia vety delme na zatvoren a otvoren. Vety otvoren na otvoren harmonicky a tonlne.
1/ Veta je zatvoren ak kon celm zverom v hlavnej / vchodiskovej / tnine.
2/ Veta je otvoren harmonicky ak kon polovinm zverom v hlavnej tnine.
3/ Veta je otvoren tonlne ak kon v inej tnine ako hlavnej.
Svetie - vznik, ak s dve vety spojen tak, e jedna je harmonicky podriaden druhej. /TD - DT; TD - TT/ Prv veta sa nazva predvetie,
druh zvetie.
Ak jedna veta nasleduje za druhou a kad z nich me st samostatne, m svoj zaiatok a koniec, hovorme o pripojen: T - T; T - T.
Ak koniec jednej vety je zrove zaiatkom vety druhej, hovorme o prepojen: T - T
T-T
Zloen svetie - vznik, ak ku harmonicky neukonenmu, otvorenmu svetiu priradme aie svetie. / T D, T D - D D, D T a pod./
Poradie jednotiek periodickej stavby: dvojtaktie, tvortaktie, veta, svetie, zloen svetie.
Organick zloenie hudobnej formy.
Kad hudobn dielo sa sklad z vieho potu sast, ktor maj pri vstavbe hudobnej formy rozlin funkciu.
S to: as, diel, sek.
as - je samostatn jednotka cyklickej skladby. Sklad sa z dielov.
Diel - je mylienkove uzavret sas hudobnej skladby. Sklad sa z sekov.
sek - je oznaenie rznych fz v priebehu skladby - npr. v rozveden a pod. seky poznme:
1/ prpravn - vod, introdukcia - pripravuje nstup mylienky, reprzy a pod. Me by krtky a dlh.
2/ spjajci - spojka, medziveta - spja hlavn seky hudobnej formy.
Dlhia, mylienkovo zvanejia a samostatnejia bva tzv. epizda. Epizda nie je materilom prbuzn ani s predchdzajcim, ani
nasledujcim materilom.
3/ uzatvrajci - kda, krtky a dlh typ.
Za zkladn zloky hudobnho diela povaujeme: a/ expozin hudbu - ide o uvdzanie zkladnch mylienok diela;

3
b/ evolun hudbu - s to seky, alebo diely, ktor rozvdzaj zkladn mylienkov
materil. Ak sa mylienky nerozvdzaj len v jednom priestore v skladbe - npr. v rozveden, hovorme o tematickej prci.
c/ reprzov hudbu - je to zopakovanie zkladnch mylienok po prci s nimi, alebo
po odznen inho mylienkovho materilu.
Zkladn formov typy.
Medzi zkladn formov typy patria: 1/ jedno -, dvoj -, alebo trojdielne formy, nazvan tie piesov;
2/ varicie
3/ sontov forma
4/ rondo
5/ kontrapunktick formy / fga, invencia /
6/ von formy / symfonick bse, symfonick obraz, fantzia, rapsdia /
Formy jedno -, dvoj -, alebo trojdielne - piesov formy.
Piesov formy poda vekosti rozdeujeme na: 1/ mal, 2/ vek, 3/ zloen.
Poda potu dielov na: 1/ jedno -, 2 / dvoj -, 3/ trojdielne.
Jednodielna forma je najmenia forma. M iba jednu mylienku. Obyajne 4 - 8 taktov. Objavuje sa zriedkavo.
Dvojdielna forma sa uplatuje v celkom malch tvaroch - npr. svetie. Dvojdielna forma me ma diely:
1/ rovnak a - a
2/ podobn a - a1
3/ kontrastn a - b
Tonlny pln dvojdielnej formy bva: TD - DT.
Ak v dvojdielnej forme opakujeme niektor z dielov hne za sebou / aab, abb /, vznik dvojdielna piesov forma s nznakom
trojdielnosti.
Trojdielnu formu poznme: 1/ reprzov a b a
2/ bezreprzov abc - je staria
Stredn diel trojdielnej reprzovej piesovej formy je obyajne kontrastn: a/ stavbou, b/ faktrou, c/ tninou, d/ tematicky.
Tie bva krat, alebo rovnak ako krajn diely. Zriedkavo bva dlh.
I pri piesovch formch sa stretvame so zoraovanm nich celkov v celky vyie na zklade planetrnosti. Tak vznikaj spojenm
malch foriem formy vek.
Na rozdiel od vekch piesovch foriem, kde neme st kad diel samostatne, v zloench piesovch formch je kad diel
samostatn, m svoju toniku na zaiatku i na konci /menuet, scherzo/.
V zloench dvojdielnych formch sa druh diel nazva refrn, v trojdielnych trio, za ktorm obyajne nasleduje oznaenie "da capo ".
Varicie.
Variciami nazvame tak formov typ, v ktorom sa obmenami jednej, alebo viacerch mylienok vytvra samostatn skladba, as
cyklickej skladby, alebo diel jednoasovej kompozcie.
Svoje korene maj varicie u vo vvoji starej tanenej suity, kde sa pvodne jedna mylienka obmieala poda charakteru jednotlivch
tancov - tzv. Urpaar.
Tema con variazioni - je staria varian forma. Zkladn mylienka me ma rozmery od vety a po mal dvoj-, trojdielnu formu. Je na
zaiatku a po nej nasleduje rad varici na dan tmu. Schma: A, A1, A2, A3....
Vo varicich bva tma najastejie v dvoj-, alebo v trojdielnej forme. Je vrazn melodikou, harmniou, alebo rytmom. Skladate si me
zvoli tmu k varianej prci aj od inho autora, pretoe varicie spovaj na schopnosti autora obmiea dan tmu.
Poda spsobu prce rozoznvame varicie: vonkajie a vntorn, alebo prsne a von, alebo ornamentlne a charakteristick.
Vonkajie varicie / prsne, ornamentlne / - nedochdza k podstatnm zmenm mylienky. Obmiea sa iba niektor zloka - npr.
pridvaj sa nov melodick tny, men sa rytmus, harmnia a pod. Forma pvodnej mylienky sa nemen. Do vonkajch varici patr tie
zmena faktry.
Varicie ornamentlne obohacuj ornamentami pvodn meldiu. Tak s npr. panielske lutnov skladby 16. stor., anglick virginlov
hudba 16. a 17. stor. a mnoh skladby A.Corelliho, A.Vivaldiho, J.S.Bacha a inch.
Vntorn varicie / von, charakteristick / - menia charkter mylienky. Tu sa men naraz viacero zloiek hudobnej rei. Tento spsob
prce je prznan pre techniku rozvedenia v hudbe evolunej.
Pri charakteristickch varicich sa men od zkladu charakter tmy, vytvra sa in nlada, nov hudobn obraz.
Vntorn varicie sa viau na vznik techniky rozvedenia v klasicizme. V pravom slova zmysle o nich hovorme od 120. diela L.van
Beethovena - 33 varici na Diabelliho valk,
Pri varicich postupujeme od najjednoduchch k najzloitejm. Varicie mu koni:
1/ najzloitejou variciou;
2/ fgou, ktorej tma vychdza z tmy varici;
3/ zopakovanm tmy v pvodnom tvare;
4/ prpadne kdou.
Pri varicich dochdza k postupnej premene vonkajch varici na vntorn, prsnych na von. Rad varici meme spja pomocou
tniny, rytmu, nlady a pod.
Metamorfzy - s varicie varici, kde tmy vznikaj v priebehu skladby, premieaj sa a vysuj do ach tm.
Varicie bez tmy - autor tmu zaml a zana hne prvou variciou.

4
Kontrapunktick varicie - patria k zvltnym druhom varici, pri ktorch sa neobmiea tma, ale hlasy, ktor ju sprevdzaj. Sem patr:
passacaglia a ciaccona.
Rozdiely: 1/ passacaglia m tmu uzavret v hlavnej tnine celm zverom, ciaccona polovinm;
2/ passacaglia m tmu stavan melodicky, ciaccona akordicky;
3/ passacaglia m tmu viniou v base, v ciaccone tma prechdza jednotlivmi hlasmi.
Sontov forma.
Sontov forma je zaloen na kontraste najmenej dvoch mylienok. Stretvame sa v nej s expozinou a evolunou hudbou. M tri diely:
expozciu, rozvedenie a reprzu. Okrem nich me ma ete aj vod a kdu. V cyklickch skladbch bva v sontovej forme rieen
obyajne prv as / sonta, symfnia, koncert a pod./.
Expozcia - uvdza zkladn mylienkov materil. Zkladn kontrast je medzi hlavnou a vedajou mylienkou. /Medzi dvomi
kontrastnmi mylienkami./ Kontrast je tematick a v tonalite. Me by i v tempe, rytme, faktre a pod. Mylienky bvaj oddelen
medzivetou. Expozcia m tieto seky:
1/ hlavn mylienka, alebo hlavn mylienkov skupina - hlavn tnina;
2/ medziveta - m modulujci charakter;
3/ vedajia mylienka /kontrastn mylienka/, alebo vedajia mylienkov skupina - dominantn, alebo paraleln tnina;
4/ zveren mylienka, alebo zveren mylienkov skupina - dominantn, alebo paraleln tnina.
V sontovej expozcii nesmie chba hlavn a vedajia mylienka /dve kontrastn mylienky/, nemus by medziveta a zveren
mylienka.
Hlavn mylienka - m by vrazn a schopn alej sa rozvja. Jej stavba - veta, svetie, mal dvoj- a vek trojdielnos. Poznme
uzavret a otvoren typ hlavnej mylienky.
Uzavret typ hlavnej mylienky - m periodick stavbu, harmonicky pln zver v hlavnej tnine. Medzi ukonenm tohto typu a
zaiatkom medzivety bva obyajne cezra, alebo tie spojenie pripojenm, alebo prepojenm.
Otvoren typ hlavnej mylienky - nedochdza k tematickmu a harmonickmu ukoneniu, je tu nov pokraovanie. V rmci hlavnej
mylienky sa plynule prechdza do medzivety.
Hlavn mylienkov skupina - viac mylienok.
Medziveta - m za lohu zmodulova z tniny hlavnej do tniny, v ktorej nastpi vedajia /kontrastn/ mylienka. Bli sa typu evolunej
hudby.
Ak medzi hlavnou mylienkou a medzivetou nemus by cezra, medzi koncom medzivety a zaiatkom vedajej /kontrastnej/ mylienky je
vdy takto predel.
Spsoby spojenia medzivety a vedajej /kontrastnej/ mylienky:
1/ medziveta nekon dominantou novej tniny, vedajia /kontrastn/ mylienka a vo svojom priebehu dosiahne toniku novej tniny;
2/ medziveta kon dominantou novej tniny, vedajia /kontrastn/ mylienka zana hne tonikou novej tniny;
3/ medzi koncom medzivety a zaiatkom vedajej /kontrastnej/ mylienky je tninov skok;
4/ vnimone sa stva, e medziveta dosiahne toniku novej tniny skr ako nastpi vedajia /kontrastn/ mylienka.
Vedajia /kontrastn/ mylienka - je op expozin typ hudby. Prina nov kontrastn materil. Na rozdiel od hlavnej mylienky bva
vedajia /kontrastn/ mylienka harmonicky otvoren. Je obyajne v dominantnej, alebo paralelnej tnine.
Jej stavba je od vety a po trojdielnos. Vedajia /kontrastn/ mylienka tvor obyajne dynamick vrchol celej expozcie.
Vedajia mylienkov skupina - viac mylienok.
Zveren mylienka, alebo zveren mylienkov skupina - jej lohou je ukoni expozciu sontovej formy. Prina op nov
kontrastn materil. Je v dominantnej, alebo v paralelnej tnine.
Rozvedenie - najastejie nastupuje v dominantnej, alebo v paralelnej tnine. M tri seky:
1/ vodn sek - tvor prechod k vlastnmu rozvedeniu;
2/ vlastn rozvedenie - je miesto, kde sa rozpracovvaj mylienky expozcie. V zaiatkoch sontovej formy bolo rozvedenie pomerne
krtke /Mozart/, neskr je v rozveden aisko celej sontovej formy /Beethoven/;
3/ nvratn sek - pripravuje nstup reprzy.
Rozvedenie je evolun typ hudby. Nem presne stanoven formov pln. Je bohat na kontrasty, gradcie, zlomy a vrcholy. V rozveden
sa mu objavova aj nov mylienky. Tonlny pln je vonej ako v krajnch dieloch. Na konci rozvedenia sa pripravuje nstup hlavnej
tniny.
Reprza - je zopakovanm expozcie, ale vetky mylienky s v hlavnej tnine. Km v starej hudbe sa expozcia opakovala bez zmien okrem tonlnych, v novej hudbe dochdza v reprze k varianm obmenm.
Sontov forma me ma okrem benej reprzy aj tzv. :
1/ skrten reprzu - v nej sa opakuj z mylienok len ich typick seky;
2/ zrkadlov reprzu - dochdza v nej k zmene poradia mylienok oproti expozcii - HM,VM - VM, HM;
3/ v romantizme je tie ast vynechanie hlavnej mylienky v reprze, najm vtedy, ak s ou skladate vea
pracoval v rozveden / F.Chopin: Sonta b mol pre klavr/ .
vod a kda v sontovej forme. Delme ich na mal a vek typ.
Mal typ vodu - pripravuje hlavn mylienku, nem vraznejiu samostatnos.
Vek typ vodu - prina samostatn mylienku, ktor je kontrastn k hlavnej. Okrem tematickho je tu aj kontrast tempa, prpadne
tonality /L.van Beethoven: Sonta pre klavr - Patetick/ .
Mal typ kdy - ide vinou o striedanie zkladnch funkci S, D, T za elom tonlneho upevnenia zveru.
Vek typ kdy - svojou dkou sa bli expozcii, alebo reprze. Me v nej s aj o druh rozvedenie. Me prina aj nov mylienky.
Rondo.

5
Rondo ako formov typ je zaloen na viacnsobnom nvrate jednej mylienky. Tto forma sa objavuje u v 13. storo, kde hlavn
mylienku spieval zbor, ostatn diely slisti, alebo slov nstroje. Hlavn mylienka bola v hlavnej tnine a nazvala sa " rondeau". S ou
sa striedal "couplet".
Poda potu mylienok a poda spsobu striedania rozoznvame rond piatich typov. Prv tri oznaujeme ako niie rondov formy,
posledn dva ako vyie rondov formy.
Niie rondov formy.
Rondo 1. typu - tie mal, alebo Couperinovsk rondo. M jednu mylienku dvoj - , alebo trojdielnu, ktor sa niekokokrt opakuje.
Jednotliv diely s spjan medzivetami.
Schma: A mv A1 mv A2 mv .....
Diel A :
1/ je vdy v hlavnej tnine. Medzivety mu by vdy in, iba sa dotkaj inch tnin. Pripravuj op nvrat dielu A.
2/ je harmonicky uzatvoren, m periodick stavbu. medzivety s harmonicky otvoren, kratie ako diel A, tematicky menej vrazn.
3 / opakuje sa najmenej trikrt. Tmto dielom skladba aj kon, alebo me koni kdou, ktor vychdza z dielu A.
Mal rondo nachdzame predovetkm v clavecinovej literatre 17. a 18. storoia /F.Couperin, J.Ph. Rameau/.
Rondo 2. typu - m dve mylienky, ktor sa lia charakterom i tninou. Rondo 2. typu vznik zopakovanm druhho a tretieho dielu v
trojdielnej forme - ABA / BA. Diel A je harmonicky uzavret a m periodick stavbu. Diel B je asto stavan neperiodicky.
Schma: A B A B A , alebo A B A B + kda /A/
tnina: h i h i h
h i h i
h
Rondo 3. typu - tie vek rondo. M tri, alebo viac mylienok. Tie sa nazva polytematick.
Schmy: 1/ A B A C A B A
tnina:
h i h kh i h
2/ A B A C A D A ..... Tu diel A nie je vdy v hlavnej tnine. Bva aj variovan. Medzivety sa objavuj vade tam, kde je
potrebn modulcia.
Vyie rondov formy.
S ovplyvnen sontovou formou a to tonlnym poriadkom expozcie a reprzy.
Rondo 4. typu:
Schma: A B A C A B A
tnina: h i h k h h h
Rondo 5. typu - m zo sontovej formy kompletn expozciu a reprzu. namiesto rozvedenia je vak kontrastn diel.
Schma: A B C D A B C
tnina: h i h k h h h
i
Sontov forma me vplva i na rond niieho typu - npr. rondo 2. typu - schma: A B A B A
tnina: h i h h h
Kontrapunktick formy.
Medzi kontrapunktick formy patr invencia a fga.
Invencia - je dvoj, alebo trojhlasn kontrapunktick skladba. M tri diely: 1/ expozciu
2/ rozvedenie
3/ zver
V dvojhlasnej invencii sa druh nstup tmy nazva oktvov odpove, v trojhlasnej je druh nastup tmy kvintov odpove a tret
nstup tmy oktvov odpove.
Medzi expozciou a rozvedenm a rozvedenm a zverom s medzivety, ktor bvaj asto vystavan zo sekvenci a maj za lohu
zmodulova - prv do dominantnej, alebo paralelnej tniny, v ktorej nastupuje rozvedenie, druh z tniny v ktorej je koniec rozvedenia do
tniny hlavnej, v ktorej zana zver.
Rozvedenie zana nstupom tmy v novej tnine /dominantnej, alebo paralelnej/, ale tma nastupuje v inom hlase v akom nastupovala
na zaiatku expozcie.
V rmci rozvedenia me skladba prechdza rznymi tninami. S tmou sa me pracova pomocou rznych druhov kontrapunktu a
imitci.
Zver zana nstupom tmy v hlavnej tnine.
Fga - je polyfnna skladba zaloen na viacnsobnom uvdzan tmy. V 15. storo sa pod pojom fga rozumeli knonick tvary.
Formov princp a technika fgy sa objavuje v ricercaroch, fantzich a capriccich z konca 16. storoia. Fgu ako formov typ
nachdzame hotov a koncom 17. storoia. Predpisy pre stavbu fgy sa stabilizovali v intrumentlnej hudbe neskorho baroka. Platia v
podstate a podnes.
Fga - m tri diely: 1/ expozciu
2/ rozvedenie
3/ zver
Expozcia fgy zana nstupom tmy bez sprievodu. V priebehu expozcie sa tma objav vo vetkch hlasoch. Expozcia kon
odznenm poslednho nstupu tmy.

6
Prv nstup tmy sa nazva dux /vodca/. Druh nstup tmy - kvintov odpove sa nazva comes /sprievodca/. Ke nastpi comes, dux
sa men na kontrapunktick sprievod tmy a nazvame ho protiveta. Ke je fga viac ne dvojhlasn, kad nstup tmy v hlavnej tnine
je dux, kad odpove je comes.
Tma fgy mus by vrazn a formovo uzavret.
Ak je comes presn kvintov odpove duxu hovorme o odpovedi relnej. Ak comes men intervalov kroky, alebo ide o odpove kvartov,
hovorme o odpovedi tonlnej.
Tma v expozcii m nastupova tak, aby nebola z oboch strn uzavret hlasmi. Najlepie je, ke tma nastupuje v krajnom hlase - npr.
SATB, ASTB, TBAS a pod.
Protiveta - ke sa rovnak protiveta objavuje dsledne pri kadom nstupe tmy, vtedy hovorme o fge so stlou protivetou.
Spojka - je v expozcii medzi prvm nstupom comesu a druhm nstupom duxu. Vyrovnva tonlny rozdiel - comes D, dux T.
Kontraexpozcia - je vtedy, ak ide o dvojnsobn poet nstupov tmy a hlasy, ktor prinali dux s teraz comesom a naopak
Ak m fga viac nstupov tmy ako je hlasov a nejde o kontraexpozciu hovorme o nadpoetnch nstupoch.
Prv medziveta - zana po skonen expozcie. Je obyajne vystavan zo sekvenci. Moduluje do tniny dominantnej. alebo paralelnej.
Rozvedenie - zana nstupom tmy v novej tnine a v inom hlase v akom zanala v expozcii. V rozveden sa meme stretn s tmou
v augumentcii, dimincii, inverzii.
Tesna - stretta sa vyskytuje obyajne v zvere rozvedenia a tvor jeho vrchol. Ide o knonick uvdzanie tmy najmenej v dvoch
hlasoch /v jednom tma ete neskonila a v druhom u zana/.
Druh medziveta nastupuje po rozveden a moduluje do tniny hlavnej. asto m materil prbuzn s prvou medzivetou.
Zver zana nstupom tmy v hlavnej tnine. Tma nemus by citovan cel.
Kda - vo fge sa stretvame i s kdou. O kde hovorme vtedy, ak nad tonickou zdrou postupuj hlasy smerom k tonike.
Von formy.
Medzi von formy patria: 1/ symfonick bse 2/ symfonick obraz 3/ fantzia, 4/ rapsdia.
Patria sem tie tak skladby, ktor po formovej strnke nememe zaradi k iadnemu zo zkladnch formovch typov.
Symfonick bse.
Je typick tvar hudobnho novoromantizmu. Nem stabiln formu. Na jej stavbu vplva program literrny, alebo vtvarn. Ak skladba m
program uveden len v nzve skladby a skladate bliie nerozvdza obsah, skladba sa vyvja len poda hudobnostavebnch zkonitost.
Ak sa nzov symfonickej bsne viae k znmym literrnym, alebo vtvarnm dielam, prpadne udalostiam, posluch me hada medzi
nimi a hudbou vzahy.
Vznik symfonickej bsne svis s rozvojom programovosti v symfonickej hudbe I. pol. 19.stor., najm v programovej symfnii a predohre.
Za tvorcu symfonickej bsne povaujeme F. Liszta s jeho symfonickou bsou - o pou na horch z roku 1856. Je inpirovan
rovnomennou bsou V.Huga.
Liszt vo svojich symfonickch bsach npr. Les Prludes, Tasso a pod. rozvinul programovos a prehbil zobrazovaciu schopnos hudby.
Symfonick bse nem jednotn formov schmu. Me s vdy o nov, individulne rieenie formy, ktor sa viac, alebo menej pribliuje
k niektormu formovmu typu. Npr. k forme sontovej - B.Smetana: Vyehrad, k forme ronda - A.Dvok: Vodnk, k polyfonnym formm V.Novk: De profundis, k varicim - R.Strauss: Don Quijote a pod.
Symfonick obraz.
Je obyajne men tvar ako symfonick bse. Je to programov skladba. Symfonick obraz smeruje viac k vizulnej programovosti.
/M.P.Musorgskij: Obrzky z vstavy - suitov sria obrazov/. Symfonick obraz sa uplatnil aj u impresionistov - Cl.Debussy - Obrazy,
Preldium k faunovmu odpoludniu.
Fantzia.
Je to jednoasov intrumentlna, alebo orchestrlna kompozcia. Ako druhov oznaenie sa viae na najstarie intrumentlne skladby
16. a 17. storoia. Vo vej miere sa op objavuje v romantizme. Vo fantzii dochdza k vonmu, akoby improvizovanmu priebehu
skladby. Pre fantziu nie je nutn program. V popred je dynamick forma.
Rapsdia.
Je to hudobn druh pre ktor s asto prznan nmety nrodnho zafarbenia. Vyuvaj sa rytmicky vrazn mylienky oproti
kontrastnm kantabilnm a rubatovm sekom. Rytmus tu m dleit funkciu. /F.Liszt: Uhorsk rapsdie/

Barokov suita.
U dvno pred rokom 1600 sa v hudobnom umen odohrva vek tlov prevrat. Je to prechod od vrcholnej renesancie do baroka, od
polyfnnej hudby "a capella" ku homofnnej hudbe voklno-intrumentlnej.

7
Vvoj nstrojovej hudby najvraznejie pozorujeme v tanenej hudbe, kde sa uplatuje aj vlyv udovej hudby.
Ku tanenm skladbm, ktor mali vlastn choreografiu, takt i tempo patria: basse danse - saltarello, pavana - gagliarda, allemande,
courante, sarabanda, gigue a pod. Tieto tanen skladby boli chrakteristick pre rzne spoloensk vrstvy. Spojenm tchto tancov do
celkov vznik nov hudobn druh - tanen suita, tie partita, ordre.
Suita je najstarou intrumentlnou cyklickou skladbou, ktor zaha sled niekokch tancov obyajne v rovnakej tnine, navzjom
charakterove kontrastnch.
Najstarie eurpske tance, ktor sa nm zachovali pochdzaj zo stredoveku /ductia, rotta/. Slili ako hudobn zklad k tancu.
V renesancii poznme tance: basse-danse - pomal slvnostn tanec, prne metrum;
saltarello - rchly tanec ku basse-danse, trojdob metrum;
pavana - pomal slvnostn tanec, prne metrum;
gagliarda - rchly tanec, trojdob metrum.
V baroku sa vyvinul cyklus hudobnch skladieb urench na povanie. Medzi typick druhy barokovej hudby patria:
allemande - pomal tempo, prne metrum, pvodne nemeck udov tanec;
courante - rchly tanec, trojdob metrum;
sarabanda - pomal slvnostn tanec, trojdob metrum, pavdepodobne panielskeho pvodu;
gigue - rchly tanec, najastejie v 6/8, alebo v 12/8 takte.
Tance suity s dvojdielne - TD - DT.
Vznik tanenej suity podmienili tri faktory, ktor sa vzjomne prekrvaj:
1/ V udovej hudbe dvno znme spojenie pomalho a rchleho tanca v jeden celok tzv. Urpaar - apan - skon, alebo pomal frik. Rchly tanec je rytmicko - metrickou obmenou pomalho tanca. Tento spsob sa nazva redukcia.
2/ Tanen suita ako celok vznik tak, e sa do jednho celku zorauj tance, ktor vznikaj samostantnm rozvjanm jednej
spolonej motivickej hlavice.
3/ Jednotiacim princpom je varian prca, ktor vone obmiea jednu mylienku poda charakteru jednotlivch tancov.
Vvoj tanenej suity prebiehal v 17. a 18.stor. v troch centrch - v Anglicku, Franczsku a Nemecku.
V Anglicku sa k Urpaaru pridvali figuratvne varicie. Vo Franczsku sa pridvali k Urpaaru nov, mylienkovo samostatn tance
priradenm. V Nemecku sa k Urpaaru pridvaj tance, ktor s jeho vntornmi variciami.
Okolo roku 1650 sa ustlil suitov cyklus na tyri tance: allemande, courante, sarabanda, gigue. Z toho prv dva tance tvorili Urpaar.
Franczsky typ suity ovplyvnil vvoj tanenej suity v celej Eurpe.
Ke sa veobecne ustlila suita so tyrmi asami dolo k jej rozreniu. Priberaj sa predohry a dohry - vychdzali z techniky nstroja a
najastejie nzva boli npr. sinfonia, toccata, praeldium, canzona, ouvertra; a medzi sarabandu a gigue sa vsvaj tzv. intermezzi.
Tieto delme na tanen a netanen. Medzi tanen intermezzi patria npr. menuetto, gavotte, boure, sicilina, rigaudon. Tieto
prvkrt naraj tonlnu jednotu suity tm, e sa objavuj v rovnomennej, alebo paralelnej tnine. Netanen intermezzi - npr. aria /air/,
rondeau. Ak vak bol nzov npr.menuet en rondeau, gavotte en rondeau ilo o tanen intermezzo.
Trio vznik spojenm dvoch intermezzovch tvarov, priom druh intermezzo predvdzali s menm obsadenm npr. 2 ob.+ 1 fag. Odtia
nzov "trio"
Tanen suita po roku 1750 zanik a svoje stopy zanechva v novch druhoch komornej a orchestrlnej hudby - v divertimente, sonte i
symfnii.
Vvoj sontovej formy a sontovho cyklu od zaiatkov po klasicizmus.
Termn "sonta" pvodne znamenal nzov pre intrumentlne skladby, ktor boli psan vo forme moteta, madrigalu a pod. Mal sa tm
naznai rozdiel medzi skladbou spievanou - cantatou a skladbou hranou na nstroji - sontou.
Vvoj canzony da sonar /piese pre nstroj/ jako synonymum sonty smeruje k triovej sonte a sonte da chiesa, sonte da camera,
cez taliansku sinfoniu, franczsku ouvertru, ku krytalizcii sontovej formy v Mannheime.
Triov sonta m nzov odvoden z nstrojovho obsadenia - dva melodick hlasy a akordick continuo.
Forma triovej sonty je prevane tvordielna. Vznik priradenm mylienkove samostatnch dielov v rovnakej tnine /ABCD/. Jednotliv
diely s kontratsn tempom /p-r-p-r/ i vo faktre.
V priebehu 17. stor. funkciu organovej hudba preber iastone intrumentlna skupina. To podmieuje aj premenu triovej sonty na
sonatu da chiesa - chrmov sontu. Jej forma je toton s triovou sontou, diely sa vak roziruj na asti. Vznik tak cyklick skladba.
Sonata da camera - ako protipl ku sonate da chiesa sa vyvinula z tanenej suity.Vetky jej asti vak nemusia by tanen. V 17. stor.
je pre sonatu da camera typick trojdielny cyklus r - p - r npr. sinfonia, gagliarda, courante.
Nzov sinfonia sa spoiatku pouval jako synonymum sonty, toccaty, fantzie a pod. V ranom baroku sa tmto nzvom zaali
oznaova prv talianske predohry k opere /Cl.Monteverdi/. Najstaria opern predohra pozostvala z niekokch fanfrovitch tvarov.
Neapolsk opern predohra je formovo toton so sontou da chiesa. Neskr z nej odpad pomal vod a zana sa hne
homofnnym allegrom. Vznik tak trojdielna forma /r - p - r / prznan pre taliansky typ opernej predohry, ktor nazvame sinfonia
/Al.Scarlatti, Al. Stradella/. V tomto type opernej predohry je prv diel op rieen trojdielne a medzi prvm a druhm malm dielom je
tninov kontrast - budca hlavn a vedajia mylienka sontovej formy.
A
B
C
r
p
r
a b c
hl.t. i.t. hl.t. hl.t. hl.t.

8
Stredn diel je pomal, tret, rchly diel tanen.
V II. pol.17.stor. vznik hlavne zsluhou Jeana Baptista Lullyho typ franczskej opernej predohry nazvan ouvertra. Tto predohra
je pvodne dvojdielna /p - r/, no u Lullyho sa men na trojdielnu /p - r - p/.Prv diel bol grave, stredn diel fgovan a zveren diel
reprzou prvho dielu. Tak vznik v rmci ouvertry princp reprzy.
Postupom asu sa fgovan allegro nahrdza homofnnym a je rieen v sontovej forme. Diel grave ostva jako pomal vod k I.asti
symfnie, alebo sonty rieenej v sontovej forme.
U Domenica Scarlattiho nachdzame pod oznaenm "sonata" skladbu jednoasov, monotematick, dvojdielnu - TD - DT.
Krytalizcia sontovej formy prebieha takmer sasne v:
Mannheime - J.V.Stamic, F.X.Richter - zavdzaj druh kontrastn mylienku do sontovej formy;
Taliansku - Giuseppe Tartini;
Nemecku - C.Ph.E.Bach.
Okolo roku 1750 je klasicitick typ sonty ako formy i ako cyklu hotov.
Predklasick sonta - 1/ severonemeck typ - trojasov, bez menuetu;
2/ juhonemeck typ - pohybliv poet ast - tri a viac.
V predklasickej sonte nie je zriedkav, ke v sontovej forme chba kontrastn mylienka. Namiesto nej je hlavn mylienka v
dominantnej tnine /Karl Ditter von Dittersdorf/.
tvorasov sontov cyklus: I.as je rieen v sontovej forme, II. as v piesovej forme, III.as je ovplyvnen tancom. Najskr
menuet s triom, neskr scherzo. Aj posledn as je v zaiatkoch ovplyvnen tancom. Iba neskr dostva tvar ronda.
Sontov forma a sontov cyklus prenikli do celej intrumentlnej hudby. Rozliujcim znakom medzi jednotlivmi druhmi je obsadenie
- npr. sonta pre klavr, husle a klavr, slikov kvarteto a pod.
Koncert - vvoj po klasicizmus.
Koncertantn tl je zaloen na kontraste telies, skupn i jednotlivch nstrojov, ktor sa v rmci hudobnej skladba striedaj a
navzjom kombinuj.
Nzov concerto /zvod/ mal v baroku ovea ir vznam ne dnes. Za koncert sa povaovalo u striedanie dvoch, alebo niekokch
zhruba rovnakch nstrojovch skupn v rmci jednej skladby. Pomenovanie koncert sa vyuvalo i v niektorch oblastiach voklnej
hudby. Tento spsob /striedanie dvoch, alebo viacerch nstrojovch skupn / njdeme u v bentskych canzonch konca 16.storoia, v
suite, alebo i v opernej predohre.
Pod nzvom concerto v 17. a v 18. stor. rozumieme skladby intrumentlne i voklnointrumenlne.
Sem patria : 1/ rzne druhy tanench a suitovch kompozci s koncertantnou technikou v ktorch ete nedochdza k vyleneniu
jednho, alebo viacerch slovch nstrojov ;
2/ skladby, ktor oznaujeme concerto grosso ;
3/ od 18. stor. slov koncert s orchestrlnym sprievodom ;
4/ skladby s vekm voklnointrumentlnym obsadenm - sla, zbor, orchester.
1/ Prv intrumentlne skladby, ktor vyuvali koncertantn techniku nadvzovali na triov sontu. V II. pol. 17. stor. sa tento druh
kompozcie zana nazva koncertantn sinfonia. Je trojdielna /r - p - r /, m slvnostn charakter. Je zaloen na protipostaven
jednotlivch nstrojovch skupn.
2/ Concerto grosso vyuva farebn a dynamick kontrast medzi skupinou slistickch nstrojov /concertino/ a tutti orchestrom. Tento
kontrast m svoj pvod vo viaczborovej technike bentskej koly 16. stor. - tzv. cori spezzati - Adrian Willaert, Giovanni Gabrieli. Pre
concerto grosso je typick evolun stavba hudobnej formy a nie je presn poriadok pri vyuvan oboch skupn.
Forma concerta grossa je v zaiatkoch toton so sonatou da chiesa, suitou, alebo sinfoniou. Domenico Scarlatti prechdza od
tvorasovho cyklu k trojasovmu: r - p - r /sonata da chiesa - sinfonia / . Vntorn formov rieenie je blzke rondu. Rondov nvraty
s spojen sekmi concertina, neskr len sla. Posledn nvrat zkladnho dielu je v hlavnej tnine. /Archangelo Corelli, Al. Stradella,
Antonio Vivaldi /
3/ Slov intrumentlny koncert vyrast z concerta grossa. Jeho vznik podmieuje tie barokov ria, kde meldia je nadraden nad
sprievodom. Je trojasov: r - p - r. Za tvorcu slovho koncertu povaujeme A.Vivaldiho. Prv klavrne koncerty napsal J.S.Bach.
4/ Duchovn koncert sa objavuje v II. pol. 16. stor. /Andrea a Giovanni Gabrieli - Concerti /. V tomto obdob ide o viaczborov voklnointrumentlne kompozcie bentskej koly, rann talianske mondie a komorn kantty. Musia vak by komponovan na duchovn texty.
Tento tl sa alej rozvja v protestantskej chrmovej hudbe 17. stor. /Heinrich Schtz /. Je to jednoasov voklnointrumentlna
kompozcia. Obsadenie sa pohybuje od komornch - jeden a tri slov hlasy s nstrojovm sprievodom, a k vekm
voklnointrumentlnym zoskupeniam. Uplatuje sa tu koncertantnos jednotlivch hlasov, nstrojov a nstrojovch skupn, striedanie
zboru a orchestra. Protestantsk duchovn koncerty boli zaraovan do sviatonch bohosluieb pred kzanm.
Termn duchovn koncert zaha viacero dobovch pojmov npr. moteto concertato, concerto, harmonia sacra. Forma duchovnho
koncertu zvis od textu a jeho stavby. Text pochdza vinou z Biblie - najastejie almy, alebo texty evanjeli. Prznanm rysom
nemeckch duchovnch koncertov bola bohatie prepracovan nstrojov zloka.

Oma.
Vzhadom na vsadn postavenie cirkevnej hudby v stredoveku patr oma medzi najdleitejie tvary viachlasnej hudby. Oma je
cyklick skladba uren liturgickou funkciou rmskokatolckej bohosluby.
Omov cyklus sa sklad: 1/ zo stlych ast - ordinarium - Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus - Benedictus, Agnus Dei;
2/ z menlivch ast - proprium - Introitus, Graduale, Ofertorium, Comunio.

9
Poda pouitia materilu a techniky poznme tieto druhy ome:
1/ gregorinska oma
2/ organlna oma
3/ polyfnna oma - cantus firmus je prevzat z gregorinskeho chorlu
4/ diskantov oma - cantus firmus je v diskante / 15. stor./
5/ tenorov oma - cantus firmus je v tenore
6/ missa parodia - /16. stor./ svetsk motet, chansony a madrigaly sa upravuj tak, aby sa v nich mohol poui liturgick
omov text
7/ viaczborov oma - /16. a 17. stor. / vychdza z viaczborovej techniky bentskej koly - cori spezzati
8/ kanttov oma - vznik v baroku. Uplatuj sa v nej prvky koncertantnho tlu. Strieda sa tu arizo s recitatvom,
sla so zborom.
9/ v klasicizme vznik dvojak typ om: a/ missa brevis - m ahk nenron faktru, jednoduch obsadenie;
b/ missa solemnis - slvnostn oma, nronej apart, vie rozmery.
I romantizmus preber podoby ome z klasicizmu.
Oma me ma aj neliturgick charakter - ako koncertn skladba: L.Janek: Glagolsk oma.
Rekviem.
Oma za zomrelch. /Missa pro defunctis / Z ordinria chba Gloria a Credo. aiskom je sekvencia Dies irae. Je spracovvan najm
od klasicizmu. Vina kompozci vak strca svoju liturgick funkciu. /W.A.Mozart, G.Verdi /
Paie.
Paie sa objavuj od 15. stor. Je to zhudobnen podoba textu Novho zkona o Kristovom umuen.
V stredoveku poznme chorlov paie - maj tri slov party: rozprva, Kristus, ostatn osoby - Jud, Peter a pod. Zborov asti
prednali traja slisti naraz. A neskr sa pridva samostatn zbor.
V 16. stor. sa spracovva cel paiov text pre zbor, ide o viacer motet - tzv. motetov paie. /Polyfnnym spsobom spracovan
text pre zbor./
V 17. a 18. stor. vznikaj tzv. oratrne paie, v ktorch nachdzame rie, recitatvy, zbory, koncertantn techniku /J.S.Bach /. asto
opaj pvodn text evanjeli a vkladaj rzne textov vsuvky.
Paie 19. a 20. stor, spracvaj dan tematiku s pouitm dobovch vrazovch prostriedkov /K.Penderecki: Lukove paie/.
Oratrium.
Oratrium je voklno-intrumentlna skladba komponovan pvodne na duchovn nmety. Je predvdzan koncertne. V 17. a 18. stor. sa
pouvali pre oratrium tie nzvy oratorio latino, oratorio volgare, sepolcro, historia a i.
V oratriu 17. stor. sa stretvame na jednej strane s doznievanm tradcie cirkevnho umenia, na druhej strane je to prenikanie opery
ako svetskho umenia do cirkevnej hudby. Opera sa v oratriu zrieka scnickej zloky.
V 17. stor. rozoznvame v Taliansku dva typy oratri - tzv. oratorio latino a oratorio volgare.
Oratorio latino - bolo v latinine a uren na chrmov predvdzanie. Nadvzuje na liturgick drmu, ale zrieka sa scnickej zloky.
Namiesto dejovej akcie je tu rozprva, testo, alebo svedok. Rozprva spja jednotliv sla, ensemblov vstupy a zbory. Funkciu
rozprvaa asto preber zbor.
Okrem prvkov opery sa v oratriu stretvame aj s koncertantnou funkciou nstrojov.
Oratorio volgare - malo tie nboensk nmety, neslilo vak nboenskm konom. Texty boli verovan a v talianine. Aj tu vystupuje
rozprva. V polovici 17. stor. sa tento typ oratria del na vlune zborov, alebo slov.
V 18. stor.oratrium preber z neapolskej opery riu da capo a recitatv accompagnato. Tento typ oratria sa potom rozril do Nemecka
a Rakska. Postupne sa prechdza od duchovnch nmetov k nmetom mytologickm a alegorickm /J.Haydn/.
Oratrium v romantizme nezanik, ale nem tak vznamn postavenie. V sasnosti sa oratrium bli ku kantte a rozdiel medzi nimi
nie je vdy jasn.
Kantta.
Kantta /cantata / ako voklnointrumentlny druh sa vyvjala sasne na pde svetskej i cirkevnej hudby.
Svetsk kantta - Cantata da camera - 17. stor., me ma tie nzvy oda, dramma per musica. M lyrick charakter. Je psan pre
jeden, alebo dva slov hlasy s nstrojovm sprievodom. Text stroficky stavan m mytologicko - alegorick, alebo pastorlny charakter.
Striedaj sa tu recitatvy s arizami a s dielmi spracovanmi polyfnne /A.Stradella, A.Scarlatti /.
Duchovn kantta - Cantata da chiesa - formu ovplyvuje stavba textu. Barokov duchovn kanttu delme na:
1/ chorlov - zklad tvor chorl, ktor sa opakuje na spsob varicie, alebo fantzie. Strieda sa slo so zborom;
2/ lyrick - je tvoren na bsnick text vychdzajci z biblickch nmetov. Prevlda tu striedanie ariza a recitatvu.
Modern kantta sa vyvja od klasicizmu a m vemi rozmanit formov rieenie i obsadenie /E.Sucho: alm zeme Podkarpatskej / .
Opera.
Opera je najprznanejm voklnointrumentlnym scnickm druhom barokovej hudby. Svoje korene m v stredovekch a
renesannch scnickch tvaroch ako je npr.:
a/ liturgick drma - vyvinula sa v 10. stor. z dramatickho predvdzania vianonch a vekononch vjavov;
b/ kolsk hry 14. - 17. stor., v ktorch nachdzame zborov vsuvky;

10
c/ intermdi - hudobn komick vsuvky renesannch divadelnch predstaven. Od 17. stor. miniatrne spevohry
vsvan do opery serie. Z intermdi vznik opera buffa.
d/ madrigalov komdie - cel dramatick akciu tu m zbor.
Opera /tal.dielo/ vznik koncom 16. a zaiatkom 17. storoia. Vychdza zo vzorov antickej drmy /dramma per musica/. Florentsk
camerata - Jacopo Peri, Giulio Caccini. Prvm vekm opernm skladateom je vak Cl.Monteverdi.
V II. pol. 17. stor. sa v operch popri recitatve objavuje ria da capo a v neapolskej opere /18.stor./ sa recitatv del na secco a
accompagnato.
V opere sa stretvame s dvoma reformami - Ch.W.Gluck a R.Wagner.
Opera je zloen z dejstiev, alebo obrazov. Prv dejstv tvoria expozciu, stredn smeruje do tzv. katastrofy, po ktorej nasleduje rozuzlenie
v zverenom dejstve. Celkov rozvrh opery je uren libretom.
Opera zana predohrou. Predohry v opere poznme:
a/ krtky typ - antrakt,
b/ dlh typ - rekapitulan, v om sa objavuj najdleitejie hudobn mylienky opery.
Pri stavbe predohry je niekoko monost:
1/ predohra nem nladov ani mylienkov svis s operou - poiatky opery;
2/ predohra pripravuje nladu zaiatku opery - npr. Ch.W.Gluck: Ifignia na Tauride;
3/ zkladn mylienky v opere s zoraden vo forme zmesi, alebo fantzie - R.Wagner;
4/ predohra zaha hlavn dramatick momenty opery - L.van Beethoven: Leonra III.;
5/ predohra sa viae na hlavn postavy opery - P.I.ajkovskij: Eugen Onegin.
Star typ opernho dejstva je postaven na uzavretch slach, ktor s spojen recitatvmi. K uzavretm slam patr ria - vyuva
technicky nron a virtuzne prvky. Zmenen typ sa nazva arietta - krtka ria, technicky jednoduchia, prbuzn piesni. Menie
piesov slistick tvary s cavatina - vyhba sa bravrnym prvkom, prbuzn piesni a canzona - lyrick piese. V opere sa stretvame
aj s kombinciami hlasov - dueto, terceto, kvarteto a pod. K uzavretm slam patrie aj zborov scny.
Recitatv - jednohlasn hudobn deklamcia /prednes, spsob spevu, ktor zdrazuje rytmicko-metrick strnku slova/ v uritej tnovej
vke, neviazanom rytme a vonom takte. Delme ho na: a/ secco - sprievod len krtko znejce akordy;
b/ accompagnato - intrumentlny, viachlasn
obyajne homofnny sprievod.
Opern dejstvo otvorenho typu vyuva tzv. opern symfonizmus. Hudobn drma je teda dokonalm symfonickm dielom. Hudobn
drmu vytvoril R.Wagner v snahe o dramatick pravdivos a rovnovhu hudby a drmy v opere. Forma je budovan v jednotnch
hudobnch scnach.
Balet.
Balet je taneno dramatick hudobn tvar. Javiskov akcia je sstreden na tanen prejav. Vyvinul sa zo spoloenskch tancov
renesancie. Spoiatku boli jeho stlou sasou aj voklne vsuvky a hovoren texty. Na prelome 17. a 18. storoia vznikla opera - balet,
ktor vylila hovoren texty. V obdob klasicizmu preiel balet na verejn scny. Koncom 18. a za. 19. storoia sa voklne a hovoren
vsuvky nahrdzah tancom a pantommou.
Balet m svoje libreto, poda ktorho sa vytvra hudba i tanen choreografia. Balet je vinou rieen vo forme uzavretch sel.
Tanen vstupy delme na slistick, duet slistov /pas de deux/, ensemblov a zborov tanec, kombinovan scny.
Balet ako hudobn druh bol znmy v Taliansku u v 16. storo. Zvltnu obubu si zskal najm vo Franczsku od ias psobenia
J.B.Lullyho a Ch.W.Glucka. V Anglicku boli najstarie baletn vjavy znme pod menom masque.
Pantomma.
Pantomma je scnick tvar, v ktorom sa dej vyjadruje mimikou tvre a pohybom tela. Obyajne je sprevdzan hudbou.
Zaiatky sa objavuj u v tancoch primitvnych kultr. Pantomma bola obben v starovekej ne, ako samostatn tvar v starovekom
Rme. Na rozdiel od baletu nie je nutn lenenie hudby na uzavret sla.
Melodrma.
Melodrma je hudobnoliterrny druh, v ktorom umeleck prednes pozie, alebo przy sprevdza a dokresuje hudba. Samostatne sa hudba
uplatuje v predohre, medzihrch a zvere. Formu uruje text. Za zakladatea melodrmy sa povauje Jean Jacques Rousseau Pygmalion, s hudbou Antona Schweitzera. Do vvoja melodrmy vznamne zasiahol aj J.A.Benda.
Opereta.
Opereta je hudobn javiskov forma s hovorenmi dialgmi. M nekomplikovan, zrozumiten stavbu deja. Nmety maj komedilny
charakter. Striedaj sa spevn a hudobnotanen sla s hovorenm dialgom. Nachdzame tu spev slov - blzky piesni, ensemblov a
zborov.
Opereta m svoj pvod v opere buffe a v singspieli. Vyvinula sa a v 19. storo. Svoj vrchol vo Franczsku m u Jacquesa.Offenbacha,
v Raksku u Johanna Straussa, neskr u Franza Lehra a Emericha Klmna.
V operete nachdzame prvky zbavnej hudby danej doby. Mnoh sla operiet sa stali obbenmi aj mimo operety - Gejza Dusk:
Najkraj kt z operety Hrniarsky bl.
Muzikl.

11
Muzikl sa vyvinul v 20-tych rokoch 20. storoia v USA a nadvzuje na operetu. Od 50-tych rokov sa rozril i v Eurpe. /Leonard Berstein:
West side Story, P.Hammel-M.Varga: Cyrano z predmestia/ .
Opern a koncertn predohra.
Nzov sinfonia sa spoiatku pouval jako synonymum sonty, toccaty, fantzie a pod. V ranom baroku sa tmto nzvom zaali
oznaova prv talianske predohry k opere /Cl.Monteverdi/. Najstaria opern predohra pozostvala z niekokch fanfrovitch tvarov.
Neapolsk opern predohra je formovo toton so sontou da chiesa. Neskr z nej odpad pomal vod a zana sa hne
homofnnym allegrom. Vznik tak trojdielna forma /r - p - r / prznan pre taliansky typ opernej predohry, ktor nazvame sinfonia
/Al.Scarlatti, Al. Stradella/. V tomto type opernej predohry je prv diel op rieen trojdielne a medzi prvm a druhm malm dielom je
tninov kontrast - budca hlavn a vedajia mylienka sontovej formy.
A
r
a b c
hl.t. i.t. hl.t.

B
p

C
r

hl.t.

hl.t.

Stredn diel je pomal, tret, rchly diel tanen.

V II. pol.17.stor. vznik hlavne zsluhou Jeana Baptista Lullyho typ franczskej opernej predohry nazvan ouvertra. Tto predohra
je pvodne dvojdielna /p - r/, no u Lullyho sa men na trojdielnu /p - r - p/.Prv diel bol grave, stredn diel fgovan a zveren diel
reprzou prvho dielu. Tak vznik v rmci ouvertry princp reprzy.
Postupom asu sa fgovan allegro nahrdza homofnnym a je rieen v sontovej forme. Diel grave ostva jako pomal vod k I.asti
symfnie, alebo sonty rieenej v sontovej forme.
J.Ph.Rameau prehlbuje programov zameranie opernej predohry. V niektorch predohrch Ch.W.Glucka sa stretvame s tematickou
vzbou predohry s operou.V klasicizme je opern predohra ovplyvnen sontovou formou. Objavuj sa snahy osamostatnenia predohry od
opery. U W.A:Mozarta nachdzame ete aj star typy opernej predohry :sinfnia - nos zo Serailu, ouvertra - Don Giovanni, arovn
flauta.
Programov typ opernej predohry vyuva hudobn mylienky jednotlivch postv a situci z opery.
Predohry v opere poznme: a/ krtky typ - antrakt,
b/ dlh typ - rekapitulan, v om sa objavuj najdleitejie hudobn mylienky opery.
Pri stavbe predohry je niekoko monost:
1/ predohra nem nladov ani mylienkov svis s operou - poiatky opery;
2/ predohra pripravuje nladu zaiatku opery - npr. Ch.W.Gluck: Ifignia na Tauride;
3/ zkladn mylienky v opere s zoraden vo forme zmesi, alebo fantzie - R.Wagner;
4/ predohra zaha hlavn dramatick momenty opery - L.van Beethoven: Leonra III.;
5/ predohra sa viae na hlavn postavy opery - P.I.ajkovskij: Eugen Onegin.
Tematick vzba opernej predohry na obsah opery sa upevuje v romantizme ponc dielami C.M.von Webera. Vo formovej stavbe
predohra postupne prechdza od sontovej formy k fantzii, zmesi, alebo v diele R.Wagnera k forme symfonickej bsne. K programovm
typom patria tie predohry B.Smetanu, A.Dvoka, G.Verdiho, P.I.ajkovskho.
V troch verzch predohry Leonora od L.van Beethovena vidme vvoj od talianskej sinfnie a po sontov formu.
Leonora I. - r p r - pomal diel prina mylienku Florestanovej rie;
Leonora II. - vod je zo alrneho obrazu, Allegro je sontov forma - hlavn mylienka Leonora, vedajia mylienka Florestan - bez
reprzy, s kdou;
Leonora III. - vod a sontov forma aj s reprzou a kdou.
U L.van Beethovena dochdza k prvmu osamostatovaniu predohry od opery. Proces osamostatovania pokrauje v koncertnch
predohrch F.Mendelsohna-Bartholdyho, J.Brahmsa a ach. Koncertn predohry L.van Beethovena s komponovan ku konkrtnym
dramatickm dielam /Egmont, Coriolan/. Koncertn predohra vyuva najastejie sontov formu, ale me by vystavan ako fantzia,
alebo symfonick bse. Uplatuje sa v nej programovos.
Piese - jej vvoj a druhy.
Piese je kratia skladba pre slov hlas so sprievodom, obyajne na verovan text. Starie piesov tvary boli bez hudobnho
sprievodu. Iba od konca 19. storoia sa pod vplyvom intrumentlnej hudby objavuje v piesni intrumentlny sprievod.
Piese sa so svojou typickou melodikou prena od 19. storoia i do intrumentlnej hudby. Tak vznikaj piesov poddruhy, ktor sa
nespievaj. Piese me ma stavbu vety, svetia, malej dvoj-trojdielnosti, a foriem zloench.
K oblasti umelej piesne patria druhy svetskej i duchovnej hudby stredovekej - npr. chanson, carol, lied, da, skomoroina, pvok,
starina a pod. Sem patr aj stredoeurpska historick piese 16. a 17. storoia.
V baroku - barokov piese - sa uplatuje generlbasov technika. Okrem rie u nevznikaj nov formy, skr nov druhov nzvy ako
romanca, kavatna, neskr rapsdia bez toho, e by bol medzi nimi formov rozdiel. Pvodn nzov ria, air, ayre znamenal strofick
slov piese so sprievodom bassa continua. Neskr nzov "ria" koncertn a opern riu. V aom vvine sa strofick piese i opern
ria navzjom ovplyvuj a stieraj sa ich rozdiely. V 20. storo sa objavuje piese aj s orchestrlnym sprievodom /G.Mahler/.
Piese delme na:
1/ strofick - tu sa meldia i sprievod prvej strofy opakuje pri ach strofch. O strofickej piesni hovorme aj vtedy, ak
sa meldia jednotlivch strof nemen, men sa len rytmus primerane k danmu textu. Ku strofickej piesni
potame aj tak piese, kde sa hudba prvej strofy opakuje viackrt, ale posledn strofa m samostatn
variovan podobu.

12
2/prekomponovan - tu sa sprievod i meldia menia poda obsahu jednotlivch strof piesne. Najjednoduch typ prekomponovanej piesne - meldia prvej strofy sa niekokokrt opakuje, sprievod sa vak men poda
obsahu jednotlivch strof. Prav typ prekomponovanej piesne m ovea nronejiu stavbu, men sa
v nej tnina a strieda sa viacero hudobnch mylienok. Vnik sem asto prvok epicko - dramatick npr. v balade.
Balada - m vo vvoji piesovej kultry vznamn miesto. Nzov je znmy od 12. stor. v romnskychj kultrach. Pvodne to bola asi
piese na ktor sa tancovalo. Znme s anglick a ktske balady 16. a 17. stor. Rozrili sa tmer po celej Eurpe. Mali prevane
hrdinsk a satirick nmet. Texty starch bald boli tlaen na samostatnch listoch a od spevka sa kupujci nauil meldiu. U ns sa tak
rozirovala jarmon piese.
V 19. stor. dochdza ku vzniku vrcholnch piesovch diel. Predstavuje ich piese nemeck a rusk. V Nemecku je to tvorba F.
Schuberta, R.Schumanna, F. Mendelssohna-Bartholdyho, J.Brahmsa. V Rusku sa piese nazva romanca a je typom lyrickej piesene.
Nzov je panielsko - franczskeho pvodu. V Rusku sa s ou stretvame od konca 18. a zaiatku 19. storoia. Je stroficky stavan,
prevane v trojdielnej forme /P.I.ajkovskij/.
V slovenskej hudobnej tvorbe m piese najvznamnejie postavenie. Je azda jedinm tvarom, ktor m v dejinch slovenskej hudby
bohatriu tradciu. /J.L.Bella, V.Figu - Bystr, M.Moyzes, M.Schneider - Trnavsk/.
Zborov piese.
U v ase nadvldy voklnej polyfnie sa rozvja tvorhlasn chorlov a udov piese. Je upravovan na spsob rovnakho
kontrapunktu /nota proti note/. V Nemecku sa vyvja zborov piese u od 17. storoia. Za strofick piese povaujeme aj pravy a
kompozcie pre musk zbor zo zaiatku 19. storoia v Nemecku, ktor nazvame liedertaflovmi pravami. Ide o jednoduch, prevane
celkom homofnne harmonizcie.
Na rozdiel od liedertaflovho tlu je dnes zborov skladba prevane dsledne prekomponovanm dielom, ktor dmyslene vyuva farbu
udskch hlasov.
Lyrick klavrna skladba.
S umelou piesou zko svis aj vvoj lyrickej klavrnej skladby. Je vlastne piesou pre hudobn nstroj. Vvojove svis s klavrnou suitou
franczskych clavecinistov a nemeckou klavrnou suitou 17. storoia. U rannch romantikov m lyrick klavrna skladba prvky
programovosti a dostva ahk improvizan charakter.
Od konca 19. storoia poznme tieto nzvy: bagatela, etuda, balada, nocturno, preldium, Piesne bez slov, Detsk scny a pod. Tieto
nzvy sa uplatuj aj v hudbe 20. stor. nielen klavrnej, ale aj v hudbe komornej a orchestrlnej. Mal typ klavrnej skladby sa v hudbe 20.
storoia uplatuje vemi intenzvne najm preto, e sa tu rchlejie daj zachyti vsledky novho hadania a experimentu /B.Bartk:
Mikrokozmos, Pre deti a pod./.
Sontov forma a sontov cyklus od klasicizmu po sasnos.
U viedenskch klasikov je tvorba klavrnych sont vemi rozsiahla. J.Haydn /52/svoju prv sontu oznauje ete "Partita" a dva jej suitov
stavbu. W.A.Mozart 18 sont , L.van Beethoven 32. V sontach L.van Beethovena sa stupuje vraz i dokonalos hudobnej formy. Jeho
posledn sonty tvoria prechod k romantickej sonte.
Zkladom romantickej sonty je sonta klasicizmu. S tu vak zmeny jako v sontovom cykle, tak aj vo vntornej stavbe.
Sontov cyklus romantizmu:
I. as - sontov forma
II. as - Scherzo
III. as - Smton pochod
IV. as - Finale - perpetuum mobile
V rmci sontovho cyklu dochdza k zmene poradia medzi II. a III.asou oproti klasickmu sontovmu cyklu. Mylienky s v
romantickej sonte vinou stavan trojdielne /aba/. Je to vplyv romantickej lyrickej skladby a umelej pisen. V reprze sontovej formy sa
obyajne vynechva hlavn mylienka, nakoko sa s ou v rozveden intenzvnejie pracuje ako v klasicizme.
V sonte neskorho romantizmu dochdza ku am zmenm. V sontovom cykle vidme nvrat ku klasickej tradcii /J.Brahms/, ale i
nov deformujce tendencie. Tieto sa prejavuj v zniovan potu ast na dve, alebo na jednu as /F.Liszt: Sonta h mol pre klavr/. Tto
redukcia vznik bu spjanm ast attacca, alebo vntornmi zmenami. Nie je zriedkav, ak mylienkov materil celej sonty
nachdzame u v I.asti - tzv. monotematizmus /C.Franck/. V sontovej forme sa zvuj rozmery dielov a stieraj sa rozdiely medzi
expozciou a rozvedenm a rozvedenm a reprzou. Evolun typ hudby prenik aj do expozcie /P.I.ajkovskij/. Do popredia sa dostva
dynamick forma. V rmci reprzy dochdza k aiemu rozvdzaniu mylienok. Uplatuj sa nov prbuznosti tnin /terciov a
sekundov/, v reprze nie je nutn nvrat do hlavnej tniny /M.Reger/. Objavuje sa vplyv programovej hudby.
V hudobnom impresionizme vychdza sonta z klasickho rozvrhu. Prca s hudobnou mylienkou spova vinou v harmonickej
varicii. Hudobn mylienky tm strcaj dynaminos. Formov seky sa ku sebe prirauj na spsob mozaiky a preto v sonte
impresionizmu vidme snahu o zlenie prvkov impresionistckch a neskororomantickch, prpadne neoklasickch /K.Szymanowski,
M.Ravel/.
V 20.storo sa sontov forma dostva do krzovho postavenia. Na jednej strane sa stretvame so sontovou formou a sontovm
cyklom, ktor zachovvaj klasicistick rieenie /S.Prokofjev/, na druhej strane vznikaj sonty, v ktorch ani jedna as nie je rieen v
sontovej forme /I.Stravinskij/. Zjavn s aj vplyvy suity na sontu. Prejavuje sa to
.
1/ kolsanm potu ast;
2/ stratou vlastnost tradinej sontovej cyklinosti /F.Poulenc/.
V 20. storo sa spene uplatuje polytematinos /viac mylienok/. Vyuva sa metrum a rytmus jako stavebn prvok. Tonlne centrum je
asto redukovan na jeden tn. Uplatuj sa najvzdialenejie pomery tnin - sekundov a zv. 4.

13
Podobn vvoj jako sonta pre klavr maj aj ostatn obsadenia, ktor vyuvaj sontov formu a sontov cyklus - v komornej oblasti
trio, kvarteto, kvinteto a pod.; v orchestrlnej oblasti symfnia, koncert. Tu len dochdza k rznym vzahom v podradenosti a nadradenosti
jednotlivch nstrojov.
Koncert - vvoj od klasicizmu po sasnos.
Pre koncertantn techniku je typickm znaskom striedanie sla a tutti. V sle sa uplatuje virtuozita. Vzahy medzi slom a orchestrom:
1/ nadradenos sla, orchester m sprievod. Najastejie je to v pomalch sekoch;
2/ nadradenos orchestra, slista nehr, alebo sa zastuje hry len vo frome sprievodu;
3/ vyrovnan pomer sla a orchestra.
V klasicizme m koncert tri asti. I. as je rieen v sontovej forme, II.as vo forme piesovej, alebo varianej, III.as ako rondo. O
tomto trojasovom cykle hovorme jako o skrtenom sontovom cykle.
V I.asti koncertu, ktor je v sontovej forme dochdza k zmenm v expozcii. Zkladn mylienky sa uvdzaj dvakrt.Najprv v orchestri a
potom v sle. Nazvame to dvojitou expozciou. V reprze sontovej formy sa obajvuje intrumentlna kadencia, ktor je vinou bez
sprievodu. Bva to virtuzny slov prednes, ktor vysuje do orchestrlneho tutti.
Aj v romantizme koncert tvor trojasov sontov cyklus. Prehlbuje sa vak technick nronos sla. V obdob medzi klasicizmom a
romantizmom koncert prechdza definitvne zo achtickho salnu do koncertnej siene metiackej spolonosti.
V koncerte romantizmu sa asto upa od dvojitej expozcie. Dochdza k zmenovaniu kontrastu medzi hlavnou a vedajou mylienkou
- npr. R.Schumann: Koncert pre klavr a orchester a mol - vedajia mylienka je odvoden z hlavnej. V reprze potom namiesto vedajej
mylienky nastupuje ir typ kdy. Stredn as koncertu dostva rzne nzvy npr. R.Schumann - Intermezzo, F.Chopin - Romanca,
P.I.ajkovskij - Canzonetta.
V koncerte neskorho romantizmu dochdza ku zmenm cyklickho poriadku z dvoch prin:
1/ pod vplyvom symfonickej bsne vznik jednoasov koncert - F.Liszt: Koncert pre klavr a orchester A dur;
2/ pod vplyvom klasickho sontovho cyklu, zvl symfnie, dochdza k rozreniu na tyri asti - J.Brahms:
Koncert pre klavr a orchester B dur;
Mon je aj kombincia oboch tendenci: spojenie tyroch ast attacca do jednej: F.Liszt: Koncert pre klavr a orchester Es dur.
Do koncertu prenik symfonizmus. Koncert sa stva symfonickm koncertom, alebo koncertantnou symfniou /H.Berlioz:Harold v Itlii/.
Prehlbuje sa programovos v hudbe.
Ako reakcia na monumentlne rieenie koncertu je v 20. storo snaha skracova koncert v tzv. concertino a to bu na jednu as
/A.Honegger: Concertino pre klavr a orchester/, alebo celkovm skrtenm dky jednotlivch ast /J.Cikker:Concertino pre klavr a
orchester/. V rmci koncertu me dochdza tie k zmenovaniu sprievodnej skupiny nstrojov /I.Stravinskij: Koncert pre klavr, dychov
nstroje a kontrabas/. ast je vskyt koncertu pre slov nstroj a slikov orchester. Do orchestra sa vnaj nov nstroje /npr.
saxofn/. Dochdza k novmu vyuitiu princpu concerta grossa /B.Martin: Koncert pre dva slikov orchestre klavr a tympny/. Vznik
koncert pre orchester, kde s proti sebe postaven jednotliv skupiny nstrojov /B.Bartk: Koncert pre orchester/.

Teria kontrapunktu.
Nzov kontrapunkt pochdza z latinskhho punctus contra punctum / bod proti bodu, nota proti note/. Je to samostatn melodick
vedenie viacerch hlasov na harmonickom zklade. V kontrapunktickch prcach je jedna meldia dan - cantus firmus. Cantus firmus
me by v kadom hlase - v soprne, alte, tenore, base. /S,A,T,B/. Hlasy, ktor sa ku cantu firmu pridvaj nazvame kontrapunkty.
Kad kontrapunkt mus by melodicky samostatn, ale mus vychdza z harmnie cantu firmu.
Poda potu hlasov hovorme o dvoj-, troj-, tvor- a viachlasom kontrapunkte, poda spsobu spracovania o jednoduchom, dvojitom a
viacnsobnom, alebo imitanom kontrapunkte.

14
V kontrapunkte sa intervaly rozdeuj na:
1/ przdne konzonancie - ist 1, 4, 5, 8 - mu st na ahkch, prpadne aj na akch dobch, ale musia sa rozvdza
protipohybom do plnch konzonanci;
2/ pln konzonancie - vek a mal 3 a 6 - mu st na ahkch i akch dobch;
3/ disonancie - vetky 2 a 7 a vetky zven a zmenen intervaly. Najastejie s na ahkch dobch a musia sa
rozvdza do plnch konzonanci. Ak vek 2 a mal 7, zmenen 5 a zven 4 zastupuj D7, alebo jeho obraty, mu st aj na akch
dobch.
Jednoduch kontrapunkt.
V jednoduchom kontrapunkte vzdialenos medzi jednotlivmi hlasmi nem presahova decimu..Miestami je dovolen aj krenie hlasov.
Jednoduch kontrapunkt rozdeujeme na: 1/ rovnak - nota proti note;
2/ nerovnak dve, alebo viac nt proti jednej note;
3/ miean kontrapunkt;
4/ imitan kontrapukt.
Jednoduch kontrapunkt rovnak - vznik, ak proti kadej note cantu firmu postavme v kontrapunkte notu rovnakej hodnoty.
cf
kp
Jednoduch kontrapunkt nerovnak - vznik, ak postavme proti kadej note cantu firmu dve,alebo viac nt v kontrapunkte, alebo naopak.
cf
kp
O alternatvnom kontrapunkte hovorme vtedy, ke sa rytmick hodnoty nerovnakho kontrapunktu striedaj medzi cantom firmom a
kontrapunktom.
cf
kp
Jednoduch kontrapunkt miean vznik, ak postavme proti cantu firmu kontrapunkt, ktor je po melodickej i rytmickej strnke plne
samostatn. Cantus firmus i kontrapunkt sa vone kombinuj a navzjom si dopaj rytmus.
Jednoduch kontrapunkt imitan.
Pod imitciou rozumieme napodobovanie rytmu a meldie cantu firmu kontrapunktom. Km rytmus cantu firmu sa napodobuje obyajne
presne, v meldii kontrapunktu nemusia by zachovan prsne vetky intervaly cantu firmu. Ide teda o von imitciu.
Imitciu rozoznvame: a/ prirodzen
b/ umel
Prirodzen imitcia - vznik, ke kontrapunkt zana cantus firmus napodobova a po jeho ukonen.
cf ________________
kp
__________________
Umel imitcia vznik, ke kontrapunkt nastupuje s napodobovanm ete poas trvania cantu firmu.
cf ________________
kp
__________________
Poda toho akm spsobom napodobujeme cantus firmus rozoznvame tieto imitcie:
1/ imitcia jednoduch - presne zachovvame rytmus a pribline intervaly v tom istom smere;
2/ imitcia v protipohybe - meldiu napodobujeme opanm smerom - rytmus prsne, intervaly pribline v protipohybe;
3/ imitcia v augumentcii - napodobujeme dan hlas vo zvenm hodnotch;
4/ imitcia v dimincii - napodobujeme dan hlas v zmenench hodnotch. Kontrapunkt nastupuje obyajne a v
polovici cantu firmu, aby kontrapunkt neskonil skr jako cantus firmus. Imitcia v
augumentcii a v dimincii me by aj v protipohybe.
5/ imitcia rytmick - napodobujeme iba rytmus.
Dvojit a viacnsobn kontrapunkt.
Zsada dvojitho a viacnsobnho kontrapunktu spova v tom, e cantus firmus a kontrapunkt sa navzjom vymieaj.
Pri jednoduchom kontrapunkte ostvali na svojich miestach. Opakovanie s vmenou hlasov sa nazva permutcia. Ke dochdza k
vmene dvoch hlasov, hovorme o dvojitom kontrapunkte, ke sa vymieaj tri hlasy, vznik kontrapunkt trojnsobn, ke tyri,
tvornsobn kontrapunkt. Poda intervalu, o ktor prelome kontrapunkt pod, alebo nad cantus firmus, rozliujeme dvojit kontrapunkt v
oktve, v decime, aleba v duodecime. Zriedkavejie v nne , undecime a tercdecime.
Dvojit kontrapunkt v oktve vznik, ak k danmu cantu firmu napeme kontrapunkt, ktor meme preloi o oktvu vyie, alebo niie.
Pri vmene hlasov nm vznikn tieto intervaly:
cf. 1 2 3 4 5 6 7 8
kp. 8 7 6 5 4 3 2 1
Pri dvojitom kontrapunkte v oktve s zakzan paraleln postupy istch 4, pretoe obratom dostaneme paraleln ist 5.

15
Dvojit kontrapunkt v decime vznik, ak k danmu cantu firmu napeme kontrapunkt, ktor meme preloi o decimu vyie, alebo
niie. Pri vmene hlasov nm vznikn tieto intervaly:
cf. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
kp. 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
Pri dvojitom kontrapunkte v decime s zakzan postupy paralelnch 3 a 6, lebo ich obratom vznikaj paraleln 8 a 5.
Dvojit kontrapunkt v duodecime vznik, ak k danmu cantu firmu napeme kontrapunkt, ktor meme preloi o duodecimu vyie,
alebo niie. Pri vmene hlasov nm vznikn tieto intervaly:
cf. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
kp. 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
Pri dvojitom kontrapunkte v duodecime s zakzan postupy paralelnch 6, lebo ich obratom vznikaj paraleln 7.
Dvojit kontrapunkt v oktve, v decime, alebo v duodecime sa me vyskytn nielen v dvojhlase, ale aj v rmci troj -, alebo tvorhlasnho
kontrapuntku. Vtedy tret, prpadne tvrt hlas s len doplujce. Ostvaj na svojich miestach.
Trojnsobn kontrapunkt vznik, ke meme navzjom vymeni tri hlasy, tvornsobn, ke sa navzjom vymieaj tyri hlasy.
Knon.
Knon je prsna imitcia, pri ktorej sa v kontrapunkte zachovva nielen rytmus, ale aj vetky intervaly.
Knony poznme: 1/ jednoduch
2/ v protipohybe
3/ v augumentcii
4/ v dimincii
Poda potu hlasov poznme knony dvoj-, troj-, tvor- a viachlas. Vo viachlasch knonoch sa mu rzne druhy knonov kombinova.
Poda prvho tnu imitujceeho hlasu rozliujeme knony v prme, v sekunde, v tercii a pod. Interval urme tak, e porovnme prv tn
cantu firmu s prvm tnom kontrapunktu. Intervaly urujeme iba smerom nahor.
Knon jednoduch vznik, ak druh hlas napodobuje prsne rytmus aj meldiu prvho hlasu.
Knon v protipohybe. Intervaly napodobujeme opanm smerom. Pracuje sa na zklade tzv. zadranho spolonho tnu. Pod tmto
spolonm tnom rozumieme niektor tn stupnice, ktor sa vykytuje v cante firme i v kontrapunkte na tom istom mieste. Pri tchto
knonoch teda nehovorme o knone v prme, v sekunde a pod., ale o knone so zadranou primou, sekundou, terciou apod.
Pri prci postupujeme tak, e od spolonho tnu, ktor si zvolme napeme stupnicu nahor i nadol. Tny vrchnho radu s cantus firmus
a udvaj nm akm tnom treba odpoveda v imitujcom hlase.

Knon v augumentcii - druh hlas nastupuje vo zvench hodnotch.

Knon v dimincii - druh hlas nastupuje v zmenench rytmickch hodnotch.
Knon v augumentcii i v dimincii me by aj v protipohybe.
Dvojit knon vznik, ak sa pouij dva knony sasne.
Historick druhy knonu.
V minulch storoiach sa s obubou pestovali rzne druhy knonickch hraiek. Tieto dnes nazvame historick knony. Sem patria:
1/ ra knon - vznik, ke cantus firmus je zhodn s kontrapunktom hranm od konca. Postupujeme tak, e si napeme dvojhlas. Potom
prv hlas zana ako vrchn do konca a od konca jako spodn. Druh hlas naopak.

2/ zrkadlov knon - vznik, ke cantus firmus je zrkadlovm obrazom kontrapunktu. Niektor teoretici ho povauj za druh raieho
knonu. Pri zrkadlovom knone je tretia linka notovej osnovy spolon pre oboch hrov,/ Hri hraj z jednch nt stojac oproti sebe./

3/ nekonen knon - vznik, ke sa knon pred ukonenm opakuje. Nie je uzavret a me sa ubovone opakova.
4/ kruhov knon - vznik tak, e cantus firmus pred nstupom druhho hlasu moduluje do dominantnej tniny. Kontrapunkt zana s
imitciou v dominantnej tnine a moduluje do aej dominanty. Tak sa postupuje alej cez kvartov, alebo kvintov kruh.
5/ hdankov knon - v danej notovej osnoe - najastejie v tvare kruhu, alebo elipsy je meldia bez udania ka a zaiatku. Treba
uhdnu: 1/ v akom ki je meldia
2/ kde je jej zaiatok
3/ kde a v akom intervale m nastpi druh, prpadne aie hlasy.
Dvojit fga.
Dvojit fga pracuje s dvoma tmami. Poda spsobu prce rozoznvame tri druhy dvojitej fgy.
a/ V expozcii nastupuj sasne dve tmy a sasne zaznieva aj ich odpove. Podobne sa potom pracuje aj v rozveden a
v zvere.
Dux 1
Comes 1

16
Dux 2
Comes 2
b/ V expozcii nastpi prv tma, v rozveden druh. V zvere sa objavuj obidve tmy.
Exp. 1. tma

Rozv. 2. tma

Zver: 1. + 2. tma

c/ V tomto spsobe ide o spojenie troch fg v jeden celok. Prv fga spracva prv tmu, druh druh tmu a tretia prv
aj druh tmu. Rozmery tchto fg vak nemu by vek, aby celok nebol prli rozptlen.
1. tma: Exp. Rozv. Zver

2. tma: Exp. Rozv. Zver

1. + 2. tma: Exp. Rozv. Zver

Trojit fga.
Vyuva spsoby dvojitej fgy, ale pouva tri tmy. Najastejie sa vyskytuje druh typ.
Fga s viacermi tmami.
Objavuje sa v hudobnej literatre zriedkavo. Najastejie ako sek spracovan fgovane so tyrmi, alebo viacermi tmami v rmci
obyajnej skladby. /npr. W.A.Mozart: Symfnia C dur "Jupitersk" IV. as - fugto s piatimi tmami/
Fga contraria.
Je toton s jednoduchou fgou, ale v expozcii odpoved comes v protipohybe.
Fga inversa.
Je najkomplikovanejia fga vbec. Sklad sa vlastne z dvoch fg. Z fgy a z jej protipohybu, ktor je oznaen nzvom "inversa".
Chorlov fga.
Me by spracovan na tmu z chorlu, alebo k samostatne spracovanej fge sa pridva chorl. Ide vinou o zborov skladby.
Fughetta.
Je mal fga, ktor m len expozciu pln. Ostatn diely s zjednoduen a zostrunen.
Fugto.
Bva pouit v rmci hudobnch foriem jako polyfonicky spracovan sek. Ide o expozciu fgy. Po nej sa v skladbe pokrauje pvodnm
spsobom.

Pouit literatra:
L.Burlas: Forma a druhy hudobnho umenia HV Bratislava 1962
E.Sucho: Teria kontrapunktu SPN Bratislava 1960
Kol.: Mal encyklopdia hudby Obzor Bratislava 1969
Kol.: Mal encyklopedie hudby Editio Supraphon Praha 1963
K.B.Jirk: Nauka o hudebnch formch Panton praha 1985
K.Stecker: Formy hudebn Ml.Boleslav nakl.K.Valena 1905

BAROK je umeleck tl, ktor vznikol v Taliansku krtko pred rokom 1600. Vrchol m v polovici 18. stor. V 16. stor. je intrumentlna
hudba ete vinou prepisom voklnych foriem - npr. ricercar - intrumentlna forma moteta. V 17. stor. je intrumentlna hudba u
svojbytnm umenm.
Na tento slohov zvrat m vplyv viacero skutonost:
1/ Gioseffo Zarlino /1510-90/ - najv teoretik svojej doby. Uil, e:
a/ zkladom sstavy stupnc je inska ako durov a aiolsk ako molov;
b/ zkladom viachlasnej faktry je kvintakord dur, alebo mol;
c/ konzonancia je jadrom celej harmnie, dizonancia je jav odvoden.
Vo svojich spisoch dospel u k rozdeleniu oktvy na 12 rovnakch poltnov - t.j. k temperovanmu ladeniu. Nedokzal vak ete
teoreticky vysvetli jav chromatiky.
2/ Vznik techniky generlbasu - tzv. basso continuo. M vek vplyv na teriu tonlnej harmnie a jej zkladn princpy.

17
3/ Syntetik Claudio Monteverdi /1567-1643/, ktor spja polymelodick a melodicko-harmonick spsob prce. Opery: Ariadna,
Orfeus.
4/ Bentska opera - prv stle, verejn, vetkm prstupn divadlo zaloen roku 1637.
5/ Neapolsk kola - Alessandro Scarlatti ako najvznamnej predstavite; neapolsk sextakord.
6/ Najv autori baroka - J.S.Bach dominujci predovetkm v oblasti intrumentlno - polyfnnej a G.F.Hndel dominujci vo voklnej
sfre.
Zkladn znaky barokovej harmnie.
1/ Barokov hudba vytvorila a upevnila vetky najdleitejie pravidl funknej, kadennej harmnie a harmonicky viazanho, zvl
intrumentlneho kontrapunktu - tzv. bachovsk kontrapunkt.
2/ 17. stor. znamen definitvne vazstvo dur-molovho systmu, tzv. dualistick princp, k omu dopomohla prax generlbasu.
3/ Zklad barokovej harmnie tvoria T,D,S. Ostatn akordy s ich zstupcovia. Vznam III. stupa - medianty kles /asto sa pouvala v
modlnom systme/ a jej miesto v harmonickej kadencii definitvne zaber subdominanta.
4/ Z vedajch akordov vznam nadobda VI.stupe ako zstupca toniky v klamnom zvere. asto sa pouva neapolsk sextakord a
mimotonlne dominanty k dominantm a k VI. stupu.
5/ Zkladnm tlotvornm postupom barokovej harmnie je princp harmonickej sekvencie. Tto rozvja harmonick proces, roziruje
chromatiku v melodike a je prostriedkom k vyboovaniu v harmonickom procese. Okrem figurano-motivickho rozvjania aj zoslabuje
tonlne centrum.
6/ Toniku okrem dominanty upevuj aj in charakteristick postupy barokovej hudby. Najzvanejie je ostinto.
7/ Vo vrcholnom tdiu je barokov hudba pln chromatiky. Prejavuje sa to astm pouvanm septakordov, najm zmeneneno malho a
zmeneno zmenenho. U Bacha je to najm v zveroch a vrcholoch gradci.
8/ Bach v chromatike pouva neustle modulcie a modulan vyboovania vemi husto za sebou a na malch plochch.
V ase vrcholenia barokovej hudby vytvra vek franczsky teoretik a skladate Jean Philippe Rameau /1683 - 1764/ harmonick
systm, ktor v sebe zaha vetky dovtedajie harmonick javy.
Jeho hlavn princpy s:
a/ Prvkrt stanovuje pojem tonlneho harmonickho centra. Tmto centrom je kvintakrod na I.stupni, ktor viae vetky ostatn
akordy na inch stupoch a uruje ich funkciu.
b/ Stanovuje rzne druhy zverovch technk. Pre neho je zkladom vetkch funknch vzahov vzah D -T. Zavdza i pojem tzv.
klamnho zveru D - VI. stupe. / U neho ete polovin zver, alebo lomen kadencia./
c/ Teoreticky formuluje princp terciovej stavby akordov. Poda tohoto princpu vetky akordy vznikaj tzv. superpozciou terci. Tie
akordy, ktor maj in stavbu ako terciov s ponman ako odvoden a treba ich rozvies do akordu terciovej stavby. / Tento princp nie je
nov, ale dosia nebol teoreticky formulovan./
d/ Obratov technika.Umouje ju temperovan ladenie. Akord presunutm jednotlivch tnov o oktvu nahor, alebo nadol nestrca svoju
funkciu a je harmonicky toton s pvodnm akordom.
e/ Za najdleitej sek Rameauovho harmonickho systmu treba povaova zaradenie S medzi T a D ako zkladn funkciu.
Subdominanta sa pouva ako S+6 - subdominanta s pridanou sextou - tzv. Rameauovsk subdominanta. S+6 je novm teoretickm
pojmom. Rameau tieto princpy prena i na molov tninu.
Barokov hudba sa zaslila o vznik a rozvoj takmer vetkch najdleitajch a dodnes pouvanch formovch typov - okrem ome a
suity. Pouva formy piesov, rondov, varian, sontov - ale dvojdielne, nie v klasickom zmysle. Dotvra cyklick formy - suitu,
sontu, concerto grosso, slov koncert. Pouva operu, oratrium, kanttu. Naalej rozvja jeden zo zkladnch stavebnch
princpov - princp jednoty a kontrastu. S obubou pouva striedanie pomalch a rchlych temp, striedanie pokojnch plch s plochami
plnmi pohybu a naptia, striedanie homofnnej a polyfnnej faktry, nhle striedanie forte - piano, ktor je vemi asto spojen so
striedanm jedno - dvojhlasu s viachlasom, najastejie tvorhlasom.
Barokov hudba zana dsledne pouva taktov iaru - asi okolo roku 1640. Odstrauje tabulatrnu notciu nstrojovch hmatov a
vytvra partitru. Dobudovva jadro budceho symfonickho orcherstra.

KLASICIZMUS.
Classici - bolo oznaenie triedy najzmonejch obanov v starom Rme. Oni mali by stelesnenm idelu vetkch najlepch nost.
Odtia nzov "klasick" znamen nieo dokonal, vznamn a hodnotn.
Klasicizmus - II.pol.18.stor. a I.pol.19.stor. /1740-1830/ - je vrazom novej triedy - metianstva, predstv encyklopedistov - D.Diderot,
J.J.Rousseau - rozum prroda, udskos, idelov Vekej franczskej revolcie /1789-1794/ - Sloboda, rovnos, bratstvo.
Klasick umenie je vrazom snh o dokonalos umeleckho prejavu a formy. Je tu snaha o rovnovhu obsahu a formy, citu a rozumu,
invencia a racionalizmu. Umelec u netvor v rmci povinnost poddanho, ale je najman a odmeovan za vkon. A v tomto obdob sa
hudba ako spoloensk jav osamostatuje a stva sa len a len umenm.
Hudobn umenie klasicizmu v sebe zaha:
1/ vetky vymoenosti intrumentlnej hudby baroka;

18
2/ cel dovtedaj vvoj voklnej - najm opernej tvorby, tie tvorby oratrnej a kanttovej;
3/ vedome a zmerne odkrvanho bohatstva udovej hudby a udovho tanca, o bolo ovplyvnen zvl filozofickmi nzormi
J.J.Rousseaua, hlsajceho nvrat k prrode.
Pre vytvorenie a dotvorenie hudobnho umenia klasicizmu mali najv vznam:
1/ Mannheimsk kola - Jn Vclav Stamic /1717-57/, Fr. Xaver Richter /1709-89/ - vystpila s idelom jednoduchosti a zrozumitenosti
oproti majesttnosti barokovej hudby. Je znma predovetkm tzv. mannheimskmi vzdychmi - melodick sekundov prieahy vo vrchnch
hlasoch, opustenm schmatickho generlbasu, zavedenm druhej - kontrastnej mylienky do sontovej formy, dorieenm sonty ako
cyklu, prehbenm gradanch monost pomocou crescenda a decrescenda, ustlenm malho tzv. klasickho orchestra.
2/ Christoph Willibald Gluck /1714-87/ - sa mimoriadne zaslil najm o reformu opery. Vetky zloky opery - zbory, balet, orchester
vyuval na podporu dramatinosti diela. Namiesto pvodne pouvanho secco recitatvu sa v jeho operch stretvame s
prekomponovanm - recitativo accompagnato.
3/ Viedensk kola / 1. / J.Haydn /1732 - 1809/, W.A.Mozart /1756-91/, L.van Beethovan /1770-1827/ - sa trvale zapsali do histrie
hudobnho vvoja npr. nebvalm rozvinutm komornej a symfonickej hudby - sonty, symfnie, koncertu, prehbenm zsad rozmanitosti a
kontrastnosti v rmci upevnenia jednoty celku. Beethoven okrem toho vo svojom diele nielen zha vetky vdobytky klasicizmu, ale
sasne stavia aj zklady aieho obdobia - romantizmu.
Haydn vo svojich vrcholnch dielach bohato rozvja a uvouje harmonick proces hlavne pomocou neoakvanch modulci. Mozart je
oproti Haydnovi vo vrcholnch dielach podstatne bohat chromatickmi a dizonantnmi postupmi a zubou v mlo pouvanch
tninch /es mol, cis mol/. Beethoven je v poiatonom obdob ovea jednoduch a priamoiarej ne Mozart, ale monumentlnej v
celkovom vraze. V strednom tvorom obdob spja istotu Haydnovej diatoniky s Mozartovskou chromatikou. Posledn diela svojou
harmnickou stavbou aleko presahuj rmec klasicizmu. Beethoven podstatne roziruje vzahy tnin - najm na terciov prbuznos /Adur,
C dur/, obmedzuje vldu tonlneho centra na dlhej ploche rchlym striedanm tnin a modulanm vyboovanm, prpadne technikou
tninovch skokov.
Zkladn znaky harmnie klasicizmu:
1/ Jasnos a jednoduchos harmonickho myslenia - najm v poiatkoch - 1750-80.
2/ Vek prevaha durovch tnin nad molovmi, vyuvanie tnin s malm potom posuviek, vek spornos v pouit akordov, pevn
vlda tonlneho centra, striedanie sekov v dur a v mol.
3/ D7 a S+6 je najcharakteristickejia a najbenejia disonancia.
4/ Harmonick proces spova na logickom slede troch zkladnch funkci T, S, D a ich zstupcoch.
5/ Moduluje sa vinou do tnin dominantnej a subdominantnej oblasti.
6/ Vyuva sa neapolsk sextakord /N6/ a mimotonlne dominanty k dominantm a k niektorm vedajm stupom.
7/ Pouvaj sa i alterovan dominantn a subdominant kvintakordy a septakordy.
8/ Harmniu charakterizuje neustle kadencovanie, ktor upevuje tonlne centrum a v tomto obdob je zkladnm stavebnm princpom.
9/ Z kadenci sa najviac pouva autentick - D T.
10/ Tnina sa stva dleitm stavebnm initeom. Km v baroku sa v cyklickej skladbe pouva jedna tnina pre vetky asti, v
klasicizme prevlda nzor, e tonlne harmonick kontrast lepie spja jednotliv asti a seky.
11/ Postupne sa kvarto - kvintov prbuznos men na terciov /Beethoven/.
V klasicizme sa stretvame s prepracovanou malou a vekou trojdielnou formou, sontovou formou, rondovmi a varianmi formami.
Klasicizmus dotvra sontov cyklus v intrumentlnej hudbe slovej, komornej a orchestrlnej. Dotvra koncert. Faktra klasickej hudby je
prevane homofnna. V klasicizme rastie vznam a funkcia dirigenta, ktor dostva samostatn lohu a nie je hrom na embale, alebo I.
husl.
V roku 1750 sa ustlil zklad klasickho symfonickho orchestra zsluhou Nicollo Jommeliho a Thomassa Traetta - predstaviteov
neapolskej koly a tie zsluhou mannheimskej koly.
V obdob klasicizmu sa zana prejavova zven zujem o mimohudobn inpiran zdroje.

ROMANTIZMUS - je hudobn sloh typick pre 19.storoie. Vek franczska revolcia vytvorila vetky podmienky pre hudobn ivot, v
ktorom sa skladate stva slobodnm umelcom. Do popredia sa dostva obdiv geniality.
Romantizmus je okamit bezprostrednos umeleckho vyjdrenia, draz na city, lyrinos, patetinos, draz na fantziu. Poda
romantikov je hudba umenm, ktor zo vetkch umeleckch druhov najlepie vyslovuje romantick nazeranie na svet.
V romantizme sa forma podriauje obsahu a vrazu. Vyhadvaj sa nmety z prrody, rozprvkov, exotick. Vznik obdiv pre
idealizovan udov ivot a udov umenie, obdiv k vonosti a slobode, obdiv k histrii a jej pamiatkam z oho vzpt vzrast siln vlna
nrodnho uvedomenia a revolunho odhodlania.
Romantick doba m doteraz nebval mnostvo kvantitatvnych i kvalitatvnych umeleckch prstupov a tvorch vsledkov.
Romantizmus rozdeujeme na:
1/ rann romantizmus - vychdza bezprostredne z odkazu klasikov a nadvzuje na tvorbu L.van Beethovena../ F. Schubert, C. M. von
Weber, F. M. Bartholdy /
2/ romantizmus tzv. rdzi, ist - je stelesovan najpresvedivejie dielami F-Chopina a R.Schumanna.
3/ novoromantizmus - H. Berlioz, F. Liszt, R. Wagner s neskormi pokraovatemi - A. Bruckner, G. Mahler, H. Wolf, R. Strauss.

19
4/ klasicko - romantick syntza - usiuje o nastolenie klasickej vyvenosti na romantickom zklade. / J. Brahms, C. Franck, G. Verdi, A.
Dvok/
K typickm postupom klasicko-romantickej syntzy patr:
a/ opakovanie a transpozcia mylienkovho materilu do tniny terciovej prbuznosti
b/ rozvjanie pomocou sekvenci a rytmickch diminci
c/ zdr,organov bod a ostintna figra
d/ tematick kontrapunkt
Romantizmus akcentuje chromatiku tak v melodike, ako aj v harmnii. Najlepie zodpoved novm vrazovm snahm tejto epochy.
Preto sa vvin harmnie romantizmu uber predovetkm cestou vvinu chromaticko - harmonickho myslenia. Centrom procesu sa oproti
klasicizmu stvaj medzikadenn seky, gradcie, rozvedenia, kdy. Vyuva sa technika tninovho skoku. Altercia okrem septakordov
a nonakordov zasahuje aj kvintakord. Do popredia vystupuje najm zvaen kvintakord. V kadencich rastie vznam subdominanty.
Obben s plaglne zvery - S T. Vzahy tnin s terciov - J. Brahms, sekundov - Berlioz, Liszt, Wagner.
Uvoovanie tonlneho centra je najdleitejou technikou dleitou pre vvin harmonickho myslenia v tonlnom systme. Pod nzvom
uvoovanie rozumieme nielen uvoovanie funknch vzahov vychdzajcich z toniky, ale aj zoslabovanie postavenia tonlneho centra
rznymi harmonickmi prostriedkami, prpadne odaovanie nstupu toniky, alebo jej obchdzanie, zastieranie.
Najzkladnejie spsoby uvoovania:
1/ Harmonick inverzia. Skladba nezana tonikou. Tonika zaznieva a v priebehu skladby. Akordy zskavaj svoju funkciu a ke je
tonika znma.
2/ Vsvanie sledu mimotonlnych akordov medzi D a T. Odauje sa tm rozvedenie dominanty do toniky, m sa iastone zoslabuje
psobnos tohto akordu.
3/ V kadencii namiesto D pouitie inho, cudzieho, nedoklneho akordu, ktor nem takmer iadny vzah k tonike.
4/ ZoslabovanieT pomocou frygickho, alebo N6. M tendenciu podrva pevnos tonlneho centra. V kadencii sa vyrovnva
dominantou.
5/ Zoslabovanie pomocou alterovanch a nedoklnych akordov - toniku zoslabuj tm, e smeruj do inch tonk.
6/ Tonikalizujca tendencia akordu - najm vedajie a nedoklne akordy zoslabuj stabilitu toniky /npr. medianta, frygick akord a
pod./
7/ Jav kolsajcej, neuritej tonality - dva akordy v kratom seku psobia - jeden jako zamlan tonika, druh m snahu sta sa
tonikou.
8/ Klamn zvery - nejde tu len o spoj D - VI. stupe, ale aj o spoj akordu dominantnej oblasti s niektorm mimotonlnym akordom.
9/ Otvoren, neukonen zvery
10/ Vetky druhy modulci a modulanch vyboen, modulcie na krtkych plochch, nhle tninov skoky do vzdialench tnin
11/ Sled akordov v terciovch vzdialenostiach.
12/ Chromatick posvanie D7 v kvintovom porad pomocou sekvenci - vrchol najm u Wagnera.
13/ Zmena akordickej formy za jednotnov u tonlneho centra.
V romantizme dochdza k zneniu racionlneho myslenia pri vstavbe hudobnej formy. Vo vch cykloch sa pouvaj spolon idey,
kryptogramy, leitmotvy. K zmenm dochdza i v sontovej forme a v sontovom cykle. Vyuva sa mal a vek dvoj a trojdielna piesov
forma, varian a fantzijn formy. Pre romantizmus je typick slov piese a zborov cykly, klavrna miniatra, tanen tylizcie,
programov symfnia, symfonick bse, udovo - romantick a vek opera. Dynamika sa vyuva od ppp po fff. Vyuva sa rubtov
agogika. Monosti slostickch nstrojov sa vyuvaj v krajnch zvukovch a pohybovch, technickch a vrazovch odtieoch. V hre sa
uplatuj pecifick nstrojov vlastnosti - glissando, pizzicato, pedalizcia a pod. V orchestri rastie poet lenov k obrovitosti. Snaha
vyjadri mimohudobn program zaradila hudbu romantizmu medzi vysoko ideovo a spoloensky angaovan umenia.
IMPRESIONIZMUS.
Vvoj neustlym uvoovanm vrazovch postupov smeruje k novmu tlu - impresionizmu.
Rozhranie 19. a 20. storoia je nabit novmi tvormi podnetmi. K slovu sa dostva osobit, samostatn nazeranie na svet. V maliarstve
ide o farebn vystihnutie atmosfry okamiku, v sochrstve o vyuitie krehkosti a farebnch vlastnost hmoty, v pozii o zdrazovanie
tajomnosti, snivosti, lyriky, pecifickej farby slova. Impresionizmus v hudbe prina uvonenie zkonitost funknej harmnie, relatvne
oamostatnenie hlasov, pouvanie alterovanch, septmovch, nonovch a undecimovch akordov, pouvanie kvarto - kvintovch
paralelizmov, nvrat k modlnym stupniciam, svojrznu farebn intrumentciu, uvonenie od prsnych formovch princpov.
Tvorcom je Claude Debussy a v jeho diele je hudobn impresionizmus po vetkch strnkach najvraznej. Jeho hudobn re m
rozhodujci vznam pre hudobn re 20. storoia. Najdslednejie na neho nadvzuje M.Ravel, Albert Roussel a tvorcovia u ktorch sa
impresionizmus kombinuje s folklrom - O. Respighi, M.de Falla, V. Novk, J. Suk.
Snaha po novch zvukovch vsledkoch viedla Cl.Debussyho v oblasti harmnie k novm objavnm postupom. Tieto psobia na cel
al vvin hudby revolune a podnietili k prevratnm zsahom do dosia benej nuky o funknej harmnii.
Vek novtorstvo Cl.Debussyho v oblasti harmnie spova predovetkm v uvonen akordu ako harmonickej jednotky z doterajch
funknch vzahov. Akord je pre neho predovetkm nositeom zvukovej kvality. Zskava ho rozmanitm zoskupenm intervalov. Tm otvra
cestu intevalovmu poatiu harmonickho procesu a akordickej stavby.
Najcharakteristickejie harmonick prostriedky a postupy impresionizmu.

20
1/ Intervalov a akordick paralelizmy. S jednou z najtypickejch technk akordickch spojov v pvodnej impresionistickej harmnii.
Paralelizmy ako nefunkn spoje odmietaj jedno zo zkladnch pravidiel funknej harmnie - princp protipohybu. Paralelizmy mu by:
kvarto - kvintov, istch kvnt, istch kvnt s pridanm cudzm tnom, istch kvrt s pridanm cudzm tnom, kvintakordov,
molovomalch septakordov, sextakordov s pridanm cudzm tnom, zvench kvintakordov a pod.
2/ Akordy vzniknut superpozciou terci. Obben s najm nnov, un a tercdecimov akordy. Nerozvdzaj sa vak poda pravidiel
funknej harmnie. Funknos akordu zastieraj altercie viacerch tnov i vynechanie ubovonho potu tnov v tchto zoskupeniach
terci. Strca sa tm zkladn pododba, funknos akordu.
3/ Akordy s cudzmi, pridanmi, neakordickmi tnmi. Tento cudz tn je pevnou sasou akordu - npr. kvintakord s pridanou
sekundou "c d e g"; kvintakord s pridanou sextou - "c e g a". V impresionistickej hramnii vak ani tieto zvukovo obohaten akordy
nestrcaj svoj konzonantn charakter. Impresionistick harmnia roziruje oblas konzonancie aj na predtm dizonantn tvary. Tieto
akordy sa nerozvdzaj ako dizonancie, ale s bezprostredne spjan s inmi akordami.
4/ Akordick kombincie smerujce k polytonalite. Ide tu o spojenie dvoch /bitonalita/, alebo viacerch /polytonalita/ akordov, ktor s
odlin a s uvdzan v rznych psmach.
5/ Formy organovho bodu - s obben u impresionistov. Pouvaj sa v jedno, dvojtnovej , alebo akordickej forme.a nevyskytuj sa
len v base.
6/ Ostintna technika - vyskytuje sa v najrozmanitejch podobch.
7/ Akordy kontruovan s tritnom.
8/ Celotnov akordy. Tvoren s z celotnovch stupnc charakteristickch pre impresionistick melodiku. Ich spoje popieraj
funknos, pretoe celotnov stupnica nie je schopn vytvori protiklad konzonancia - dizonancia v akordickej oblasti.
9/ Pouvanie udovch a exotickch stupnc - japonsk, nske a tanen materil najasteji panielsky.
10/ Pouvanie stredovekch /cirkevnch/ stupnc.
11/ Chromatick postupy - chromatick stupnica sa u chpe ako skuton dvanstnov stupnica, kde kad chromatick stupe me
by zkladom dur, slebo mol kvintakordu. Nechpe ju jako diatonick stupnicu so zvenmi, alebo znenmi tnmi.
12/ Pouvanie funknej harmnie - tejto sa impresionisti i napriek uvedenm novtorstvm nezriekaj. Cel skaldby s tonlne a
nachdzame v nich i seky so zretenmi funkciami.
13/ Polyfnia je zatlaen do zadia. Prvky z polyfnie s zameran vlune na farebn oivenia zvuku.
PREHAD VVOJA SASNEJ HUDBY I.
Za otca modernej hudby sa veobecne povauje Cl. Debussy a to pre svoj zkladn objav - vid v akorde v prvom rade zvukov jav.
Hudba 20.storoia je charakterizovan niekokmi npadnmi rysm
1/ nerovnomernosou hudobnho vvoja v jednotlivch oblastiach Eurpy;
2/ existenciou sasne veda seba idcich najrozmanitejch tlov.
V I.polovici 20.storoia veda seba existuj: neskor romantizmus, impresionizmus, neoklasicizmus, atonalita, dodekafnia, serilna
hudba, punktualizmus, elektronick a konkrtna hudba, neskr - potaov hudba, timbrov hudba, minimlna hudba.
Obdobiu, kedy tvor A.Schnberg, A.Berg, A.Webern - tzv. II. viedensk kola - atonalita, dodekafnia, serilna hudba, punktualizmus - tie
veobecne hovorme expresionizmus.
1/ Atonlna hudba je veobecne hudba bez tonlneho centra. Km v tonlnej hudbe sa stretvame s prioritou tonlneho centra, atonlna
hudba popiera prioritu niektorch tnov, alebo akordov.
Nznaky atonlnej hudby sa objavuj u koncom 19., zaiatkom 20.storoia - A.N.Skrjabin, Cl. Debussy. Typickm obdobm s vak roky
1908 1915, ako prejav krzy tonlneho systmu, kedy dvanstnov technika prerstla hranice tonlnej organizcie. Reakciou je snaha
njs nov organizujci poriadok hudobnho materilu v podobe dvanstnovej techniky - dodekafnie.
Skladatelia tvoriaci v atonlnom systme odmietaj klasick rytmus a rytmick zloku komplikuj pouitm nepravidelnho delenia nt na
trioly, kvintoly sasne s delenm pravidelnm. Zavdzaj akcenty na neprzvunch dobch, ostro trhan rytmy, zmeny taktov a podobne.
Pri vstavbe skladby na as popieraj tematick princp a presadzuj dsledn atematinos. Jedinm stavebnm prvkom sa teda stva
interval a princp vonho varianho rozvjania, pri ktorom sa iadny motv neopakuje.
Vekm propagtorom tejto prce atonalita - atematinos - bol v echch Alois Hba. Teoreticky zdvodnil tvrtnov,
estinotnov i dvanstinotnov systm, ktorm komponoval skladby.
2/ Dodekafnia - dvanstnov technika, je spsob organizcie tnovho materilu zaloenho na zsade rovnoprvnosti vetkch
dvanstich tnov chromtickej stupnice. Dodekafnia dsledne pota s temperovanm ladenm. Tnov materil radu je usporiadan tak,
e nesmie pripomna chromatick stupnicu, kvarto - kvintov kruh, alebo sled rozloench akordov. Tny sa nesm po sebe opakova, ani
dva rovnak intervaly.
Zkladn rad m tri obmeny: a/ inverziu
b/ raka
c/ inverziu raka
Okrem toho mme ete kvartov a kvintov obmenu radu a raie obraty oboch. Rad sa pri prci vyuva melodicky i harmonicky.
Vznik tejto techniky svis hlavne s tvorbou A.Schnberga z rokov po I. svetovej vojne. Jeho prvm dsledne dodekafonickm dielom je
Klavrna suita op. 25 z rokov 1921 1924.
lohou rytmu v dodekafnii je oivi schmatick materil radu. Najviac premyslenou a prepracovanou zlokou dodekafnie je polyfnia.
Prca s radom sa postupne rozrila o tzv. - permutciu - rad rozdelme na niekoko po sebe idcich 2 - 6 tnovch skupiniek a tieto
potom meme vzjomne prehadzova i v rmci skupinky npr. 123 - 456, 456 - 123 a pod.
- rotciu - tnov skupinky rotuj, poradie tnov sa posva npr. 1234, 2341, 3412...
- interpolciu - medzi tny jednho radu vkladme tny radu druhho;
- selekciu - z jednho, alebo viacerch radov vybrat tny vytvraj zvltnu mal sriu

21
a s touto sa potom samostatne pracuje.
3/ Serilna hudba. /Hudba, ktor vyuva princp srie, pre jednotliv elementy hudby./ Domanie rznych princpov a fantzia pri
kontruovan skladieb pripravuje cestu rozpadu dodekafnie. Km dodekafnia organizuje vhradne vku tnov a akordov, prpadne
intervaly a rytmus, serilna hudba, ktor vznik z dodekafnie organizuje aj tempo, metrum, dynamiku, farbu, artikulciu a pod. Serilna
hudba vznik totlnym organizovanm vetkch vrazovch zloiek hudby. Jej zkladnm problmom je, e posluch nedoke
postrehn totlnu organizciu a vsledn efekt sa bli skr neorganizovanosti.
4/ Punktualizmus je zvltny spsob kompozcie, v ktorom jednotliv tn, bod, punkt, alebo interval preber lohy, ktor mal predtm
motv, tma, hudobn mylienka. Osamoten tn sa m sta nositeom hudobnho vrazu.
Za otca punktulnej hudby povaujeme A.Weberna, ktor hojne vyuval tzv. klangfarben melodie zvukovo farebn meldiu, v ktorej sa
tny okrem vky, rytmu, artikulcie a metra lili aj farbou - tny, alebo skupinky tnov s hran vdy inmi nstrojmi.
I ke punktualizmus nememe stotoova so serilnou hudbou, serilnou technikou, najastejie vznik v tejto oblasti. Serilna hudba
vak nem tak vek mnostvo pomliek a tak vek kontrasty.
Vvoj vak postupne ukazuje, e zpis kladie vek nroky na interprtov najm v oblasti rytmickej, intonanej a dynamickej. Zpis sa d
len ako presne realizova a tak ako protipl vznik rozvoj tzv. aleatoriky, ktor subuje dosiahnu to ist, ale jednoduchm spsobom.
Aleatorika vyuva pri realizcii prvok nhody. Mal aleatorika ponechva nhode iba detaily, zkladn rty priebehu skladby s uren.
Vek aleatorika ponechva vonej improvizcii i podstatn rty skladby, m umouje vznik neobmedzenho mnostva odlinch
variantov tej istej skladby. Meme poveda, e prekonanie totlne organizovanej hudby postwebernovskho obdobia /P.Boulez,
K.Stockhausen, L.Nono/ vedie k hudbe, ktor do popredia stavia zvukovos a dostva pomenovanie sonoristika, alebo timbrov hudba.
PREHAD VVOJA SASNEJ HUDBY II.
Neoklasicizmus. Oproti neskormu romantizmu a impresionizmu chce by triezvy. Do popredia vystupuje racionlnos. Objavuj sa tu
prvky komiky a grotesky S.Prokofjev, I.Stravinskij. Neoklasicizmus zmerne zana pestova kontrapunkt. Dochdza k renesancii fgy,
knonu, passacaglie, concerta grossa. Oproti nejasnej formovej stavbe impresionizmu stavia neoklasicizmus dokonal usporiadanie
materilu, jasnos motvov, v rchlych astiach pravideln motorick pohyb. Uprednostuje jasn a zreten kontry. Melodika strca
romantick rku. Je tu nvrat ku klasickmu orchestru, odklon od programovej hudby. Ako jeden z vyjadrovacch prostriedkov vyuva
neoklasicizmus bitonalitu a polytonalitu. /S.Prokofjev: Sarkazmy/. K vraznm predstaviteom neoklasicizmu patria S.Prokofjev,
I.Stravinskij, B.Martin, P.Hindemith,
Timbrov hudba. Do vvoja timbrovej hudby prinielsa vea posk skladatesk kola - najm Witold Lutoslavski /1913/: Bentske hry
a Krzystof Penderecki /1934/: Tren pre 52 slikovch nstrojov.
Posk skladatesk kola znamen prekonanie nadmernho racionalizmu postwebernovskej serilnej kompozcie s jej zloitosou pri
zpise a problmoch pri realizcii. Ukazuje sa, e podobn vsledky sa daj dosiahnu aj metdou aleatorickou. K vekej aleatorike dal
podnet John Cage /1912/, ale i Karlheinz Stockhausen. Interprt pri takejto aleatorike m len vemi mlo dajov npr. nstroj, dku
trvania skladby, skupinku nt a pod. Vek aleatorika nala uplatnenie i v hudbe grafickej, ktor na zvukov realizciu nepouva klasick
notov zpis, ale rzne geometrick obrazce, ktor predstavuj priebeh procesu. I zpis elektronickej hudby je grafick.
Timbrov hudba priniesla do eurpskej hudby cel rad novch dovtedy neznmych bicch nstrojov /tam-tamy rznej vky, kravsk
zvonce, sirny, marimbafny a pod./. Hojne vyuva um, umov psma. Vyuva sa netradin hra - npr. sliky: sul ponticello /pri
kobylke/, sul tasto /pri hmatnku/, glissando celho sboru, klopkanie po stench nstrojov, hra na astiach npr. dychovch nstrojov.
Klasick nstroj sa tzv. preparuje - men sa jeho ben zvukovos. Vo voklnej sfre s to vkriky, glissand, zhluky, epot. Vyuva sa
farba hlsok. Zmysel textu nie je dleit. Formov priebeh je odlin od tradinho. Ide tu skr o predkladanie neoakvanho,
nepredvdanho a nie o vyuvanie znmych formovch typov. Repektuj sa princpy kontrastu. asto existuje v skladbch von
trojdielnos.
Minimal music. V 60-tych rokoch 20. storoia sa objavuje skupina americkch skladateov, ktorch spolonm znakom bola prca
s vopred zredukovanm /minimlnym/ hudobnm materilom. Odtia nzov minimlna hudba /minimal music/. Vznikla vo vekej miere ako
reakcia na zloitos a posluchsku neprehadnos dodekafnie a v USA silne zastpen hudbu multiserilnu. Snaila sa nadviaza na
Johna Cageho spsobom, ktor by umooval mnohorako spracovva zkladn motv. Pozornos poslucha nesmie by pri tejto hudbe
sstreden od motvu k forme, ale od motvu do jeho vntra, do detailu jeho vstavby. Posluch m vnma neustle jemn premeny vo
vntri motvu - zmeny dok, akcentov. Prestva myslie na makroformu. Ale skladatelia sa nevyhbali ani opere /Philip Glass /.
Medzi najvznamnejch autorov minimlnej hudby patr Steve Reich: Drumming - skladba pre 8 naladench bubienkov. Zkladnm
modelom je 12 taktov schma. Prv bubienok hr 1.takt, potom 1. a 2.takt a tak poet taktov narast do dvanstich. Takto m posluch
monos sledova vznik a stavbu schmy.
Druh spsob - tzv. technika odvodench schm je prca s celou tmou. Zkladn tmu hr prv bubienok. Druh bubienok hr t ist
tmu, ale asovo posunut. Potom sa pripja tret a aie vdy asovo posunut. Posluch je takto zasvcovan do vzniku a narastania
skladby. Toto ist sa vak me dia i s fragmentami tmy, ktor s porovnvan s celmi schmami, alebo i s fragmentami. Tento spsob
m mnoho spolonho s indickm hudobnm myslenm, alebo hudobnm myslenm primitvnych nrodov.
Elektronick hudba. Nie je realizovan koncertnm umlecom, ale je reprodukovan z magnetofnovej psky. Odtia tie nzov - music
for tape. Technolgia elektronickej hudby obsahuje tri zkladn fzy:
1/ tvorbu zkladnch zvukovch prvkov je viazan na zvukov genertory;
2/ transformciu zvukovch prvkov najm pomocou elektronickch filtrov;
3/ mont - ide vlastne o zostrih skladby.
Prv pokusy o zriadenie elektronickho tdia rob v roku 1949 v Kolne nad Rnom Herbert Eimert /1897/.

22
Konkrtna hudba - zkladn zvukov materil je zskavan z tradinch hudobnch nstrojov, udskho hlasu a rznych zvukov okolo ns
- konrtnych zvukov. Odtia i nzov musique concrte. Tieto zvuky s fixovan na zvukov ps a pracuje sa s nimi ako v elektronickej
hudbe - transformcia a mont.
Konkrtnu hudbu zaal rozvja v roku 1948 v Pari Pierre Schaeffer /1910/.
Potaov hudba. Poiatky computer music - hudby skomponovanej potaom siahaj do polovice 50 - tych rokov 20. storoia.
K prvm takto skomponovanm skladbm patr Push Button Bertha /1956/ od Martina Kleina a Douglasa Bolitha. Prvm znmym
skladateom computer music v Eurpe sa stva Pierre Barbaud, ktor svoje diela uvdza v Pari v roku 1960. Popredn osobnos
v oblasti computer music je i grcky skladate Iannis Xenakis. Medzi uznvan osobnosti vo svete patr i esk autor Rudolf Rika
z JAMU Brno.
V II. polovici 20. storoia /70 - te roky/ sa v hudbe stretvame i s kolou. Ide o krtky vrazn citt, ktor pochdza z hudby inho
obdobia - npr. klasicizmu, romantizmu. Nerozvja sa. Jeho funkciou je by len niem odlinm v danom celku. Npr. D.ostakovi: XV.
Symfnia - citt z predohry G.Rossiniho: Viliam Tell.

1/ Intervaly, dynamick, tempov a vrazov znaky, znaky a skratky.

Interval je vkov vzdialenos medzi dvoma tnmi. Intervaly poznme: vek - 2, 3, 6, 7 a ist - 1, 4, 5, 8. Z vekch vznikaj mal a
zven, z istch zmenen a zven.
Dynamick znaky:
pp - pianissimo - vemi slabo; p - piano - slabo; mp - mezzopiano - poloslabo; mf - mezzoforte - polosilno; f - forte - silno; ff - fortissimo silnejie ako forte; subito p - nhle,ihne slabo; fp - fortepiano - silno a hne slabo; crescendo - zosilova; decrescendo - zoslabova;
poco - trochu; poco a poco - trocha a trocha;tenuto - vydriavane a s drazom; sf - sforzato - s drazom; rfz - rinforzato - npadn
draz /obyajne len na uritej note/; soto voce - s tlmenm hlasom; mezza voce - polohlasom;
Tempov a vrazov znaky:
grave - ako; largo - iroko; lento - pomaly; adagio - rozvlne; andante - krokom; sostenuto - zdranlivo; commodo - pohodlne;
maestoso - majesttne, slvnostne; moderato - mierne; allegretto - pomalie ako allegro; animato - oivene; allegro - rchlo; vivo ivo; vivace - ivie; presto - vemi rchlo; prestissimo - o najrchlejie; accelerando - postupne zrchova a zosilova; stringendo prudko zrchova; ritardando - spomaova; ritenuto, rallentando - postupne spomaova; diminuendo - spomaova a zoslabova; l

23
istesso tempo - to ist tempo, ale in takt; doppio movimento - dvakrt tak rchlo; a tempo - pvodn tempo; allargando - spomaova;
calando - strca na rchlosti a sile; assai - dos; ma non troppo - ale nie prli; ma non tanto - ale nie toko; meno - menej; meno
mosso - pomalie; pi - viac; pi mosso - rchlejie; molto - vemi; con brio - s iskrou;
ad libitum - poda ubovle; affetuoso - nruivo s citom; agitato - vzruene; amabile - roztomilo; amoroso - lskyplne; animato oivene; appassionato - vnivo; burlesco - roztopane; cantabile - spevne; con - s; con calore - srdene; con fuoco - ohnivo; dolce
- sladko; dolente - alostne; energico - rzne; espressivo - vrazne; fresco - svieo; furioso - divoko; giocoso - jednoducho; grandioso
- vzneene; grazioso - pvabne; lamentoso - nariekavo; leggiero - ahko; lugubre - trchlivo; maestoso - vzneene; mesto - smutne;
misterioso - tajomne; morendo - do stratena; ossia - alebo; parlando - na spsob hovoru; patetico -pateticky; pesante - ako; quasi ako; religioso- nbone; risoluto - rzne; rubato - s meniacim sa pohybom; semplice - prosto, jednoducho; sempre - stle; serioso vne; scherzando - artovne;
tranquillo - pokojne; triste - smutne; tutti - vetci;
Znaky a skratky:
Slia na zjednoduenie zpisu v praxi.
1/ arpeggio - ide o rchle hranie tnov akordu za sebou /rozloen akord/. Oznauje sa vlnovkou, ktor je napsan pri akorde. Vetky tny
znej poas trvania celho akordu. Arpeggio sa pravidelne hr zdola. Pri opanom smere nad vlnovku dvame pku.

2/ opakovacie znamienka - slia na skrtenie zpisu.

a/
- ak sa skladba opakuje od zaiatku prv znamienko sa nepe;
b/
- pri opakovan vynechvame
a pokraujeme
.
c/ Da Capo al Fine - opakovanie od zaiatku po Fine. Pri opakovan sa opakovacie znamienka nedodriavaj.
d/ Dal Segno al Fine - opakovanie od znaky
po Fine. Ak sa pridva Coda dme znaku
a napeme D.S.al Fine
Coda.
3/ opakovanie: a/ asti taktu
b/ taktu
c/ dvojtakti
d/ tnov tej istej vky
= hra o najrchlejie

e poi la

2/ Stupnice dur, mol, kvartov, kvintov kruh, tetrachordy.

Stupnica je rad tnov usporiadanch poda uritho poriadku. Stupnice poda pouitch intervalov delme na diatonick, chromatick,
celotnov a ostatn. Diatonick stupnice na: durov, molov a stredovek. Durov m poltny medzi 3/4 a 7/8. Molov prirodzen m
poltny medzi 2/3, 5/6, molov harmonick 2/3, 5/6, 7/8, molov melodick m poltny - hore medzi 2/3, 7/8, dole je ako prirodzen.
Kad diatonick stupnicu meme rozdeli na dva tetrachordy. Tetrachordy s vzdialen od seba o ist 5. Ke pridvame aie
tetrachordy nahor, alebo nadol a zachovvame intervalov stavbu typick pre dan stupnicu a dan tetrachord, zoradenm zkladnch
tnov jednotlivch tetrachordov za sebou nm vznikne kvintov, alebo kvartov kruh.

3/ Stredovek stupnice a ostatn druhy stupnc.

inska
- cdefgahc
- durov;
drska
defgahcd
- molov charakter, v 6;
frygick
efgahcd e
- molov charakter, m 2;
lydick
fgahcdef
- durov charakter, zv. 4;
mixolydick g a h c d e f g - durov charakter, m 7;
aiolsk
a h c d e f g a - molov prirodzen
podhalansk - kombincia lydickej a mixolydickej - durov stupnica a zven 4 a znen 7;
cignska durov - durov stupnica so znenm 2. a 6. stupom;
cignska molov - molov stupnica harmonick so zvenm 4. stupom.
4/Melodick ozdoby.
Vznikli zo snahy predi rchlo doznievajci tn /embala /.
Spsob pouitia ozdb delme na dve obdobia: 1/ prv kon J.S.Bachom a G.F.Hndlom;
2/ druh zana W.A.Mozartom a hlavne L.van Beethovenom.
Spsoby pouitia rozliujeme poda umiestnenia przvuku. V prvom obdob je przvuk na ozdobe, tto svoju hodnotu uber z hlavnho
tnu /
/. V druhom obdob je przvuk na hlavnom tne a ozdoba stoj pred nm / /. Toto rozdelenie je vak len vemi priblin.
a/ prraz - je mal preiarknut nota pred hlavnou notou. S hlavnou notou je spojen oblikom.

24
b/ obal - obauje hlavn tn vrchnou a spodnou sekundou, alebo naopak /poda tvaru obalu /.
c/ ntril - je rchle vystriedanie hlavnho tnu jeho vrchnou sekundou.
d/ nraz / mordent / - je opak ntrilu.Je to vystriedanie hlavnho tnu jeho spodnou sekundou.
e/ trilok - je rchle striedanie hlavnho tnu s jeho vrchnou sekundou poas celho trvania hlavnho tnu /
Barokov trilok sa zanal vrchnou sekundou. Trilok v klasicizme zana hlavnm tnom.

/ . Vznikol predenm ntrilu.

f/ opora - je zvltna forma prrazu - tzv. dlh prraz. Je to mal nota pred hlavnou notou spojen oblikom, ktor berie polovicu hlavnho
tnu pri dvojdobch hodnotch. Pri trojdobch dve tretiny. Oproti prrazu mal nota nie je preiarknut.

g/ skupinka - s dve, alebo viac drobnch nt spojench oblikom s hlavnou notou. Tie sa jej hovor dvojit, alebo viacnsobn prraz.
Przvuk je na hlavnej note.
5/Kvintakord, jeho druhy a obraty a vskyt na jednotlivch stupoch v dur a v mol.
Kvintakord je trojzvuk. Sklad sa z tercie a kvinty, alebo z dvoch terci. Durov: v3, 5, alebo v3, m3. Molov: m3, 5, alebo m3, v3.
Zven: v3, zv.5, alebo v3, v3. Zmenen: m3, zm.5, alebo m3, m3.
Prv obrat kvintakordu je sextakord /6/. V base je tercia kvintakordu. Vznik prenesenm zkladnho tnu kvintakordu o oktvu vyie.
Durov 6: m3 a 4, alebo m3, m6. Molov 6: v3, 4, alebo v3, v6.
Druh obrat kvintakordu je kvartsextakord /6/4/: V base je kvinta kvintakordu. Vznik prenesenm kvinty o oktvu niie.
Durov 6/4: 4, v3, alebo 4, v6. Molov 6/4: 4, m3, alebo 4, m6.
Ak postavme na kadom stupni v dur, alebo molovej harmonickej kvintakord z tnov danej stupnice dostaneme tieto kvinakordy: v dur: I.
dur, II. mol, III. mol,,IV. dur, V. dur, VI. mol, VII. zm;
v mol: I. mol, II. zm., III. zv., IV. mol, V. dur, VI. dur, VII. zm.
6/Kvintakord, sextakord a kvartsextakord a ich prava v tvorhlase.
Kee ide o trojzvuky, aby vznikol tvorhlas musme vdy zdvoji niektor tn akordu. V 5/3 najastejie zdvojujeme basov tn. V 6
zdvojujeme najastejie 6. Ak ide viac sextakordov za sebou u kadho zdvojujeme in tn. Pri hlavnch funkcich je poradie 6, 3, 1, pri
vedajch 6, 1, 3. V 6/4 najastejie zdvojujem basov tn, 6 zriedkavo, 4 nikdy.
7/Dominantn septakord /D7/ - jeho stavba a obraty.
D7 je tvorzvuk. Je postaven na V. stupni v dur i v mol harmonickej. Sklad sa z dur 5/3 a m7 preto ho tie nazvame durovomal 7.
Prv obrat sa nazva kvintsextakord / 6/5 /. Vznik prenesenm primy D7 o oktvu vyie. Zkladnm tnom D 6/5 je tercia septakordu.
D6/5 sa sklad zo zm.5/3 a v2.
Druh obrat sa nazva terckvartakord / 4/3 /. Zkladnm tnom D 4/3 je kvinta septakordu. D 4/3 sa sklad z m3, v2, v3.
Tret obrat je sekundakord / 2 /. Zkladnm tnom D2 je septma septakordu. D2 sa sklad z v2 a dur 5/3.
Pri obratoch septakordu je vdy vrchn tn zo sekundy zkladnm tnom septakordu.
8/D7 - pouitie, rozvod a prava v tvorhlase.
D7 je jeden z najpouvanejch akordov. asto sa pouva v zveroch harmonickch sekov, v zveroch skladieb. Pretoe je tvorzvuk
obyajne sa ni nezdvojuje ani nevynechva. Najastejie ho rozvdzame do T.
Smernos jednotlivch tnov: basov tn ide kvartovm krokom nahor, alebo kvintovm krokom nadol do T primy. Dominantn tercia
citliv smern tn stpa na T primu, septma kles na T terciu, kvinta D7 me stpa na T terciu,alebo klesa na T primu. Ak chceme
dosta pln T 5/3 vtedy vynechvame v D7 kvintu a zdvojme zkladn tn. Vnimky: dominantn tercia / citliv smern tn / me
vnimone klesa len ke je vo vntornch hlasoch, dominantn septma vnimone stpa ak rozvdzame D7 do T6, nesm vak vznikn
paraleln postupy zmenenej 5 na 5.
9/Septakord - jeho druhy a obraty a vskyt na jednotlivch stupoch v dur a v mol.
Septakord je tvorzvuk. Vznik ak ku 5/3 pridme 7. Poda toho o ak 5/3 ide a ak 7 pridvame meme dosta tieto septakordy:
durovovek, dorovomal dominantn, molovovek, molovomal, zveno vek, zvenomal je len teoretick,
zmenenovek je len teoretick, zmenenomal, zmenenozmenen. Obraty sa nazvaj kvinsextakord, / 6/5 /, terckvartakord / 4/3
/, sekundakord / 2 /. Ak postavme na kadom stupni v dur, alebo molovej harmonickej septakord z tnov danej stupnice dostaneme tieto
septakordy:
dur:
I.durovovek, II.molovomal, III.molovomal, IV.durovovek, V.durovomal, VI.molovomal VII.zmenenomal.
mol:

25
I.molovovek, II.zmenenomal, III.zvenovek, IV.molovomal, V.durovovek, VI.durovovek, VII.zmenenozmenen.
10/Dominantn nnov akord /D9/ - jeho stavba, obraty, rozvod a prava v tvorhlase.
Dominantn nonakord je pzvuk. Vznik, ak ku D7 pridme nonu. V dur sa pridva nona vek, preto mu hovorme dominantn nonov
vek, v mol sa pridva nona mal a hovorme mu dominantn nonov mal.
D9 m tieto obraty:
1. obrat je sextseptmov /7/6/, alebo tie sa nazva dominantn nonov kvintsextakord. Sklad sa zo zm. 5/3, v2 a k vrchnmu tnu
sekundy pridvame vek, alebo mal nonu.
2. obrat sa nazva kvartkvintov /5/4/, alebo tie dominantn nonov terckvartakord. Sklad sa z m3, v2, v3 a k vrchnmu tnu
sekundy op pridvame nonu vek, alebo mal.
3. obrat sa nazva sekundterciov /3/2/, alebo tie dominantn nonov sekundakord. Sklad sa z dur 5/3, v2 a op k vrchnmu tnu
zo sekundy pridve nonu vek, alebo mal.
Dleit pri obratoch je, e nona nikdy nesmie zmeni svoju vzdialenos od zkladnho tnu nonakordu na sekundu!
Pri prave v tvorhlase najastejie vynechvame 5, ke kvintu nememe vynecha / kvartkvintov obrat / vynechvame septmu. Pri
rozvode D9 dominantn tercia stpa, septma a nona klesaj.
11/Druhy melodickch tnov.
Slia nm k vytvoreniu a obohateniu meldie. Poznme:
1/ priean tn - nastupuje na akej dobe a rozvdza sa na ahkej dobe sekundovm krokom so tnu akordickho.
2/ priechodn tn - nastupuje na ahkej dobe a vypa stupovite medzeru madzi dvoma akordickmi tnmi. / Me vypa medzeru
medzi akordickmi tnmi jednho akordu, alebo dvoch akordov. /
3/ striedav tn - nastupuje na ahkej dobe a vystriedava akordick tn jeho vrchnou, alebo spodnou sekundou. Me to by v rmci
jednho akordu, alebo dvoch akordov
4/ akordick nsledn tn - je sasou zaznievajceho akordu, ale nastupuje na ahkej dobe po niektorom inom akordickom tne.
5/ anticipcia /predprprava/ - je sasou akordu zaznievajceho na akej dobe, ale objavuje sa u v predchdzajcom takte na dobe
ahkej. Vyskytuje sa v zvere skladby.
6/ zdr, organov bod - je po dlhiu dobu leiaci tn, alebo tny, nad ktormi sa v ostatnch hlasoch men harmnia
7/ ostinto, ostintna figra - je viackrt sa opakujca figra v niektorom hlase, zatia o v ostatnch hlasoch sa men harmnia. Ak sa
vyskytuje v base, hovorme jej tie ostintny bas, alebo basso ostinato.
8/ figurcia - je vzdoba hlasov melodickmi tnmi. Ak sa jednotliv hlasy navzjom rytmicky dopaj hovorme o komplementrnom,
alebo doplujcom rytme.
12/Zvery.
Zver je uspokojiv ukonenie hudobnho celku. Poznme: cel, polovin, autentick, plaglny a klamn.
Cel zver kon tonikou. Polovin zver kon dominantou, subdominantou, alebo inm stupom okrem toniky. Autentick zver poslednm, alebo predposlednm akordom je dominanta. Plaglny zver - poslednm, alebo predposlednm akordom je subdominanta.
Klamn zver je spoj D - VI. stupe.
Zver me by dokonal po strnke harmonickej, melodickej a rytmickej.
Harmnonicky dokonal je vtedy, ak s posledn dva akordy v zkladnom tvare a posledn akord je v oktvovej polohe.
Melodicky dokonal je vtedy, ak najvy hlas ide sekundovm krokom k zkladnmu tnu poslednho akordu.
Rytmicky dokonalje vtedy, ak posledn akord je na akej dob.
13/Prbuznos akordov, prbuznos tnin.
Prbuzn akordy maj jeden, alebo viac spolonch tnov. Neprbuzn akordy spolon tny nemaj. Prbuznos urujeme poda intervalu
o ktor s vzdialen zkladn tny jednotlivch akordov. Poznme:
a/ kvarto - kvintov prbuznos /C+ F+, alebo C+ G+/
b/ terciov prbuznos. Tto delme ete na : a/ diatonick terciov prbuznos / a- C+ /
b/ chromatick terciov prbuznos / a- c- /
c/ terciov prbuznos neprbuznch akordov /A+ c-/
Neprbuzn akordy mu by vzdialen o terciu /A+ c-/, sekundu /B+ A+/ a tritn /F+ h-/
Prbuznos tnin delme na prbuznos:
I.stupa - sem patr: dominantn, subdominantn, paraleln a rovnomenn tnina;
II.stupa - sem patr: dominantn dominantnej, subdominant subdominantnej, paraleln dominantnej a
paraleln subdominantnej tniny.
14/Kadencia, rozren kadencia, rozvod D -T, D - VI. stupe.

26
Kadencia je spojenie zkladnch harmonickch funkci T S D T. V rozrenej kadencii vyuvame aj zstupcov hlavnch funkci VI.
stupe ako zstupca T a II. stupe ako zstupca S. Rozren kadencia : T S D VI. II. D T.
Pri rozvode D do T dominantn prima ide kvartovm, alebo kvintovm krokom na tonick primu, dominantn tercia ako citliv smern tn
stpa, dominantn kvinta stpa na tonick terciu, oktva ostva na svojom mieste. Pri spoji D VI. stupe dominantn tercia ako citliv
smern tn stpa, ostatn tny dominanty klesaj na tny VI. stupa.
15/irok a zka harmnia, polohy kvintakordu, prsny a von spoj.
Pri harmnii zsadne pouvame tvorhlas. Hlasy s pomenovan poda hlasov mieanho zboru soprn, alt, tenor, bas. Vzdialenos
medzi hlasmi me by: S-A: oktva, vnimone decima, A-T: sexta, vnimone oktva, T B: ubovon vzdialenos.
Harmnia me by zka, irok a miean. zka harmnia ak medzi S-A a A-T nememe vloi in akordick tn danho akordu.
irok ak medzi S-A a A-T meme vloi in akordick tn danho akordu. irok harmniu dostaneme z zkej ak alt preneasieme
o oktvu niie. Miean je kombincia zkej a irokej.
Pre prv akord mme tri polohy kvintakordu: oktvov - ak medzi najvym a najnim tnom prvho akordu je oktva /8/; kvintov - ak
medzi najvym a najnim tnom prvho akordu je kvinta /5/, terciov ak medzi najvym a najnim tnom prvho akordu je tercia /
3/.
Ak mme dva akordy , ktor maj spolon tn a tento zadrme v tom istom hlase, hovorme o prsnom spoji. Ak spolon tn
nezadrme, alebo spjame akordy, ktor spolon tn nemaj hovorme o vonom spoji. Pri vonom spoji krajn hlasy vedieme
protipohybom k basu.
16/Modulcia, modulan psmo, tninov skok; modulcia do rovnomennch a paralelnch tnin.
Modulcia je prechod z tniny do tniny. Poda spsobu prce rozoznvame modulciu diatonick, je zaloen na prehodnoten
spolonho akordu, chromatick - aspo v jednom hlase je chromatick postup, chromaticko-enharmonick - v jednom hlase je
chroamtick postup a spolon tne je enharmonicky zamenen a enharmonick - ide o enharmonick zmenu vetkch tnov akordu.
Modulan psmo je sek v ktorom sa moduluje.
Modulan vyboenie - pomocou modulcie vybome donovej tniny, ale vrtime sa hne nasp.
Tninov skok -prechod do novej tniny bez modulcie.
Modulcia do rovnomennej a paralelnej tniny - prechdzame cez subdominantu tniny cieovej.
17/Diatonick modulcia veobecne.
Diatonick modulcia spova na prehodnoten akordu, ktor je spolon pre obe tniny. Priamo modulujeme do tnin vydialench o 5
posuviek. Ak je posuviek viac prechdzame cez pomocn tniny. Tniny, ktor maj viac krikov s tniny vyie, tniny, ktor maj viac
b s tniny niie. Diatonick modulcia me by z dur do dur, z mol do mol, z dur do mol a naopak a do rovnomennch a paralelnch
tnin.
18/Diatonick modulcia z dur do dur.
Ak je rozdiel 1 posuvka ideme cez II., S a VI. stupe tniny vyej. Ak je rozdiel 2 posuviek ideme cez II. stupe a S tniny vyej. Ak je
rozdiel 3 - 5 posuviek ideme cez molov S tniny vyej.
19/Diatonick modulcia z mol do mol.
Ak je rozdiel 1 -2 posuvky , ideme cez molov S tniny vyej. Ak je rozdiel 3 -5 posuviek, ideme cez durov D tniny niej.
20/Diatonick modulcia z dur do mol a naopak.
Ak je rozdiel 1 -2 posuvky a vyia je durov, modulujeme cez II.stupe tniny vyej, ak je vyia molov ideme cez subdominantu tniny
vyej.
Ak je rozdiel 3 - 5 posuviek a vyia je durov modulujeme cez subdominantu tniny vyej, alebo durov dominantu tniny niej. Ak je
vyia molov ideme cez paraleln tninu jednej z dvoch danch tnin.
21/Chromatick, chromaticko - enharmonick a enharmonnick modulcia.
Postup: hadme spolon tny medzi T, S a D vo vchodzej tnine a D7, alebo mol S+6 v cieovej tnine. Ak tny njdeme urme,
akordzyv ktorch sa nachdzaj. Tieto akordy, ktor maj spolon tn musia ma aspo jeden chromatick poltn - c cis, d des a pod. s
D7. Alebo molovou S+6.
Pi chromaticko-enharmonickej modulcii bva spolon tn enharmonicky zamnenen. Enharmonick modulcia spova v enharmonickej
zmene vetkch tnov akordu.
22/Frygick a lydick akord, modulcia neapolskm sextakordom /N6/.
Frygick akord je durov kvintakord postaven na znenom II. stupni v dur aj v mol. V kadencii zastupuje subdominantu.Pouva sa v tvare
sextakordu.Nazvame ho tie Neapolsk sextakord /N6/.
Lydick akord je molov kvintakord postaven na VII.stupni v dur a v mol. V kadencii zastupuje dominantu. Pretoe kvinta tohoto
kvintakordu vytvra so zkladnm tnom stupnice zv. 4 nazvame ho lydick akord.
Pomocou N6 modulujeme najm do tnin vzdialench o zv.4, zm.5.
23/Mimotonlne akordy, mimotonlne alterovan akordy.
Mimotonlny akord sa jednm, alebo viacermi tnmi vymyk z seku v ktorom sa nachdza. Postupujeme tak, e mu urme funkciu a
sname sa njs vzah toniky, do ktorej by patril, s tninou, v ktorej sa nachdza dan sek.

27
Mimotonlne alterovan akordy: pretoe alterovan akord sa me rozvdza do viacerch tnin, e je mimotonlny alterovan vieme a
vtedy, ak sa rozvedia do inho centra jako je centrum hlavn.
24/Altercia, alterovan akordy.
Pri altercii zvyujeme,alebo zniujeme tny akordu tak, aby sme vytvorili umel citliv tny k tnom tonickho kvintakordu. Tny tonickho
kvintakordu nikdy nealterujeme. Alterujeme len II. a IV. stupe. V dur II. zvyujeme aj zniujeme, IV. len zvyujeme. V mol II. len
zniujeme, IV. zvyujeme i zniujeme. Alterovan akordy poznme poda toho, e akord obsahuje zmenen terciu. Alterovan tny
rozvdzame v smere altercie.
25/Dvojit altercia.
Vznik, ke v jednom akorde alterujeme jefen tn dvakrt. Sasne ho zvime i znime. Najastejie sa vyskytuj dva dvojalterovan
akordy. V dur je to sextakord VII.stupa so znenou primou a zvenou oktvou, v mol je to sextakord II. stupa tie so znenou primou
a zvenou oktvou. Aj tento akord rozvdzame do toniky.
Pouit literatra:
E.Sucho - M. Filip: Strun nukla o hudbe OPUS Bratislava 1987
J.Kofro: Uebnice harmonie SHV Praha 1971
E.Sucho - M.Filip: Nuka o harmnii SPN Bratislava 1957

CYKLICK FORMY.
Cyklick formy sa skladaj z viacerch/najmenej dvoch/ navzjom kontrastnch ast /kontrast tempov,metrick, prpadne
formov,tonlny/.S to skladby rznej dky, vntornho zloenia a charakteristiky jednotlivch ast. Poet ast bva rzny.Me by
historickm vvojom a/ ustlen poet ast npr. sontov cyklus m 3 4 asti intrumentlna sonta, komorn skladby, symfnie,
koncerty;
b/ neustlen poet ast npr. suita 4 8, prpadne viac ast tzv. prost cykly.
Vskyt cyklickch foriem.
V intrumentlnej a voklnej hudbe vetkch druhov a nrov.
a/ intrumentlna hudba .- skladby rzneho obsadenia slov, komorn, orchestrlne skladby / suity, symfnie, koncerty a pod./
b/ voklna hudba piesov, ansamblov, zborov cykly rzneho bosadenia bez sprievodu /a capella/, resp. s intrumentlnym
sprievodom
c/ voklno-intrumentlne druhy opera, oratrium, kantta a in.

28
Vyklick formy z hadiska zvanosti a vzahu jednotlivch ast, spsobu ich vberu a zoradenia meme rozdeli do jednotlivch typov
cyklickch foriem.
1/ zbierka skladieb
2/rad skladieb
3/cyklus programovch skladieb
1+2+3 tvoria niie tzv. prost cykly
4/suitov cyklus
5/ sontov cyklus
6/cykly cyklov vyie cykly
Prost cykly.
1/zbierka skladieb /sbor skladieb/ ako sbor skladieb vznik ich vonm zoradenm asto len na zklade vonkajch/mimohudobnch/
kritri. Patria sem:a/zbierky udovch piesn bvaj zoraden na zklade vberu
piesn z uritej oblasti /liptovsk, oravsk
piesne na zklade uritej spoloenskej funkcie / svadobn, zbojncke, trvnice/ Piesne s v oobidvoch prpadoch zoraden na
zklade zmeru vydavatea, alebo upravovatea.
2/ zbierky pedagogicko-intruktvnych skladieb cvienia, etudy s usporiadan do cyklov, alebo zoitov poda opusov /Czerny Etudy/
na zklade uritho stupa obtianosti, alebo poda rieenia uritho technickho rpoblmu.
3/albumy skladieb cykly, alebo zoity zostaven vydavateom! / nie s dielom uritho skladatea/. S tu zoraden skladby pre urit
nstroj jednho skladatea / vber najznmejch skladieb/, alebo skladby viacerch autorov z uritho obdobia /klasicizmu, baroka a pod./
Jednotliv skladby v zbierkach obyajne nebvaj interpretovan sborne ako celok a v presnom porad, ale jednotlivo v ubovonom
porad na zklade uvenia interprta.