Renesančná filozofia

 Obdobie medzi stredovekom a novovekom

 Snaží sa o znovuzrodenie antiky
 Vytvárajú sa PREDPOKLADY nového typu myslenia ktoré sa od antiky zásadne
odlišuje- klasické novoveké myslenie
 splývajú tu filozofické, teologické, ranovedecké a ďalšie e prístupy k otázkam človeka,
sveta, vzťahov medzi nimi
 renesančné myslenie útočí proti jednostrannostiam schlolastickej učenosti- KRITIKA
SCHOLASTIKY (nedoceňovanie skúseností…)
 vznik a vývin R myslenia znamení prelom v dotedajšom príštupe k svetu- najmä v 15-
16 stor (Taliansko), dovtedy u nás (17stor)

A.FILOZOFIA VO VLASTNOM ZMYSLE SLOVA-

MIKULÁŠ KUZÁNSKY

 Na vznik renesančnej filozofie malo vplyv obrodenie PLATONSKEJ FILOZOFIE

(NOVOPLATONIZMUS)
 Vychádza z myšlienky že základom všetkého je JEDNO – jedno, ktoré sa stotožňuje
s Bohom, je nepomenovateľné, dokonalé, je všetkým avšak ho nemôžme s ničím
stotožniť
 Tejto novoplatónskej myšlienke JEDNOTY BOHA A SVETA dával ešte mystický
panteistický obsah
 Dospel k záveru o guľatosti Zeme, o existencii protinožcov a k ďalším záverom, ktoré
ho presvedčili o nekonečnosti vesmíru a pripravovali cestu HELIOCENTRIZMU
 UČENIE O SPLÝVANÍ PROTIKLADOV
 Oslabovalo mysticizmus (Boha, vesmíru, človeka, maxima a minima)
 UČENIE O UČENEJ NEVEDOMOSTI
 Malo mimoriadny metodologický význam pre Kuzánskeho
 Čím sme učenejší, tým menej skutočnosti vieme

PLATÓNSKA AKADÉMIA (Florencia)- Zakladateľ MARCILIO FICINO- prekladateľ

Platónových diel

GIORDANO BRUNO

 Jeho dielo predstavuje vyvrcholenie renesančnej prírodnej filoz.

 Bol podnieteným Koperníkovým heliocentrizmom
 Sformuloval myšlienku o NEKONEČNOSTI VESMÍRU a o EXISTENCII NEKONEČNÉHO
MNOŽSTVA SVETOV
 Hl. myšlienky vyložil v sérii dialógov
 Navrhol nové chápanie panteizmu (Boh sa rozplýva v prírode)
  Uznával všeobecnú oduchovnenosť hmoty- z nej vyvodzoval jej samopohyb
a nezávislosť od akýchkoľvek vonkajších činiteľov
 Človek v jeho systéme stráca postavenie obyvateľa privilegovaného nebeského
telesa, nadobúda svoju dôstojnosť
 Dôstojnosť človeka je daná, ale získava ju tým , že je tvorivou bytosťou
 Bol obžalovaný z kacírstva a upálený

B.NOVOVEKÁ PRÍRODOVEDA

 ASTRONÓMIA- veda o maxime, odvracia sa od geocentrizmu, zdôrazňuje

heliocentrizmus
 MEDICÍNA, ANATÓMIA- vedy o minime

1. ASTRONÓMIA
MIKULÁŠ KOPERNIK
 Jeho sústava znamenala začiatok revolúcie, kt. výsledkom bol vznik
predpokladov pre novovekú vedu- FYZIKU a FILOZOFIU

GALILEO GALILEI

 Uvažoval o zjednotení nebeskej a pozemskej mechaniky

 Sformuloval 1. Vedecké zákony tohto typu
 Zdôraznil VÝZNAM matematiky v prírodovednom
 Iba matematikou možno adekvátne postihnúť prírodu, na tieto myšlienky
nadviazal ISAAC NEWTON
 Dielo- Matematické princípy prírodnej filozofie
2. MEDICÍNSKA ASTRONÓMIA
 Ľudské telo- minimum, nekonečne malé v porovnaní s vesmírom
 A. VESALIUS- vytvoril atlas „ľudského tela“- Kolumbus ľudského tela

C.NÁBOŽENSTVO

 Vplyv na renesančnú F mali snahy o reformáciu kresťanstva a vznik reformovaných

cirkví
 Martin Luther - luteralizmus – reformy náboženstva – Lutherove tézy
-jeho učenie neskôr usústavnil jeho žiak a spolupracovník F. Melanchton
 J. Kalvín, L. ZWINGLIM- KALVINIZMUS

D.MORÁLKA A ETIKA

 Renesančné uvažovanie o človeku, zmysle jeho života a o morálne sa rozvíjalo v 2

základných líniách:
 2. UČENECKÁ (FILOGICKÁ) LÍNIA- kriticky skúmali klasické texty, vrátane Biblie, pri
skúmaní prišli na veľa nezrovnalostí medzi pôvodnými textami a neskoršími
prekladmi
ERAZMUS ROTTERDAMSKÝ
 Dielo- Chvála bláznivosti- zvážil všetky nedotknuté autority (pápež, kráľ)
a žiadal uplatniť jedinú najvyššiu autoritu- KRITICKÝ ROZUM

3. LAICKÁ LÍNIA- predstavujú myslitelia, kt. náboženské rozbroje, spochybnenie hodnôt

minulosti viedli k určitému skeptizmu
MICHAEL DE MONTAIGNE
 Eseje napísané napisané osobným tónom- opisuje neľahkú cestu hľadania
seba samého
 na veľké otázky filozofie odpovedá laicky „ČO JA VIEM?“
 jeho princíp „BYŤ SÁM SEBOU“
 vyzýva k tolerancii

E.ŠTÁT A PRÁVO

 dôraz sa kladie na pozemskosť a realizmus

 Niccolo Machiavelli- dielo Vladár
 Na udržiavanie a získavanie moci sú vhodné všetky prostriedky a vladár nesmie váhať
použiť ich
 Jean Bodin- odlíšil prirodzené právo od božského
 Hugo Grotius- zdôraznil rozdiel medzi prirodzeným a občianskym právom a zdôvodnil
potrebu medzinárodného práva, prirodzené právo nevylučuje platnosť božského
práva, ale ani nevyhnutne nepredpokladá
 Thomas Morus- spis Utópia
 Tomasiio Campanella- spis „O slnečnom štáte“- usilovali sa zdôvodniť víziu ideálneho
štátu založeného na myšlienke zrušenia súkromného vlastníctva a široko rozvinutých
inštitúciách a metódach, kt. mali zabezpečiť rovnosť a spoločnosť príslušníkov
spoločnosti