Hlavnou témou diela Na západe nič nové je život obyčajného ľudu pred, počas a po prvej

svetovej vojne vyobrazený v dvanástich kapitolách, ktoré vytvárajú jedinečný súbor, čo

najdetailnejšie opísaných skúseností zo zákopov a každodenného života najmä mladých
dedinčanov a ich rodín. Keďže je dielo písané ako súvislý text, má mnoho postáv
a zobrazuje široké spektrum udalostí, hovoríme o románe, ktorý je originálny pohľadom
pisateľa na svet hrôzy, smútku a bolesti.

Autorom diela Na západe nič nové je azda najväčší priekopník povojnovej generácie
amerických spisovateľov – Erich Maria Remarque. Túto skupinu pisateľov
nazývame ,,Stratená generácia“ a každý jeden z nich je jedinečný svojím pohľadom na
obdobie, ktorého súčasťou, či už pasívne alebo aktívne na frontoch, boli aj oni sami.

Ideou vojnového románu Na západe nič nové je zbytočnosť a nezmyselnosť vojny.

Nemecký spisovateľ a dramatik bol známy svojimi protifašistickými názormi, ktoré sa vo
veľkej miere snažil vyjadriť práve týmto dielom. Remarque bol taktiež zakladateľom
a priekopníkom umeleckého hnutia expresionizmu, ktorý je známy svojím bezprostredným
zobrazením skutočností na základe vlastných skúseností a zveličuje záporné javy s cieľom
nechať vyniknúť expresiu, čiže prežívanie. Autor bol sám účastníkom vojny, ktorú
odcudzuje a preto nám vedel čo najvýstižnejšie a najdetailnejšie zobraziť obdobie 1.
svetovej vojny. Román poukazuje na trpký život skupiny mladých chlapcoch bojujúcich na
západnom fronte, ktorí veria v silu spolupráce a vzájomnej podpory, no ani tá im v samom
závere nepomôže. Na konci diela mladíci umierajú a na preživších tieto ukrutné boje
zanechávajú trvalé následky, nielen fyzické ale hlavne psychickú traumu a to najmä zo
straty svojich najbližších, ktoré sa s nimi budú viesť naveky. Aj týmto chcel spisovateľ
vyobraziť pravú tvár konfliktu národov a aj fakt, že ani s vyhlásením mieru sa smútok
a trápenie obyčajných ľudí nekončí.

Zaujímavosťou je, že román nemá jednu hlavnú postavu, okolo ktorej by sa sústreďoval
celý dej, ale v diele vystupuje jedna skupina ľudí, ktorou sú nemeckí mladíci. Drastický je aj
fakt, že najlepšie roky života, kedy ich dni mali byť plné smiechu a radosti muselo
vystriedať azda nekonečné obdobie plaču a bolesti. Namiesto vzdelávania v škole
a budovania vlastnej rodiny, si museli plniť brannú povinnosť a už vo veľmi mladom veku
sa postaviť tvárou v tvár vojne. Nemožno nespomenúť postavu Paula Bäumera, ktorý
pochádzal z veľmi chudobnej rodiny, no práve on bol ten, ktorý sa snažil skupinu priateľov
udržať čo najdlhšie pokope. Vojnu bral ako fakt a za kamaráta bol ochotný padnúť v boji,
avšak v závere aj on sám v zákope umiera.

Jediným no azda najdôležitejším posolstvom diela Na západe nič nové je zanechať vo

vedomí prostých ľudí i najlepších umelcov pocit nezmyselnosti, absurda a neľudskosti
vojnového besnenia. Román sa snaží sucho a nemilosrdne konštatovať bytie vo vojne, no
po prečítaní zanechá v každom jednom z nás zmiešané pocity. Život v mieri by sme si mali
za každých okolností vážiť lebo nikdy nevieme, kedy sa nám osud môže postaviť chrbtom.