Jozef Cíger- Hronský

Medzivojnový prozaik . Do literatúry vstúpil v 20- tych rokoch minulého

storočia humoristicky ladenými poviedkami z dedinského života . Vyšli v
zbierkach U nás, Domov, Medové srdce
Najvýznamnejšie diela vznikli začiatkom 30- tych rokov V tomto období vydal
romány Chlieb, Jozef Mak, niekoľko zbierok poviedok – Podpolianske rozprávky
, Tomčíkovci, Sedem sŕdc. Týmito dielami sa už vzdialil od tradičného realizmu
a vytvoril diela ovplyvnené expresionizmom a filozofiou existencializmu Patril
medzi prvých spisovateľov , ktorí vniesli do prózy lyrické prvky . Preto sa
považuje za priekopníka lyrizovanej prózy
Významnou časťou je ho tvorby je tvorba pre deti a mládež . Napísal množstvo
rozprávok, povestí , historických noviel - Kremnické povesti, Smelý Zajko, Smelý
Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik , Sokoliar Tomáš.
Bol redaktorom matičného časopisu Slniečko
Jozef Mak
Román sa odohráva v rokoch 1900-1930 v chudobnom dedinskom prostredí
Hrdinom je Jozef Mak - obyčajný človek , človek - milión .Hronský zachytáva
jeho osudy od narodenia až po 30 -ty rok jeho života . Dej sa začína narodením
JM , nemanželského syna chudobnej vdovy . Už od narodenia bol odsúdený na
utrpenie. Jeho detstvo bolo nešťastné , neradostné. Matka , aby mohla ísť za
oprácou , ho zverila staršiemu bratovi Janovi. Jano , hoci mal iba 7 rokov ,
musel vláčiť Jozefa na chrbte a starať sa o neho. Často plakal kvôli Jozefovi a v
hneve ho i bil . Jozef však mal rád svojho brata, lebo ten mu niekedy rozprával
pekné príbehy. Neskôr , najmä keď si vypil , Jano vyhadzoval Jozefovi na oči , že
je darmožráčom, že dom patrí iba jemu ako zákonnému synovi Jana Maka.
Matka, aby vyhovela Janovi, poslala Jozefa slúžiť .Bol pastierom a žil v horách ,
kde sa cítil slobodný.
V dedine sa stalo nešťastie , pri požiari zhorelo veľa domov , medzi nimi aj dom
Makových. Jano nechcel stavať nový dom , preto makovú a jej syna prichýlila
Jozefova krstná mama , Hana Meľošová .Jozef sa zamiloval do jej dcéry
Maruše, ktorá jeho lásku opätovala. Jozef si našiel prácu u drevorubačov ,
Marušin otec ho nerád videl vo svojom dome .Po smrti krstnej mamy sa Jozef
rozhodol postaviť dom. Spravil však chybu, lebo dom začal stavať na mieste
starého , kde pozemok patril stále Janovi. Kým dom dostaval , takmer ochorel .
Musel však odísť na vojnu. Ako vojak sa dostal do Viedne . Keď z domu
nedostal dlhší čas list, myslel si že jeho matka zomrela a Maruša sa vydala za
iného . Po prepustení z vojny si cestou zarábal prácou . Kšeftoval s tabakom a
zarobil veľa peňazí. Keď sa po rokoch dostal domov, musel sa zmieriť s ďalšími
ranami osudu . Dozvedel sa , že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a
nasťahovali sa do domu, ktorý on postavil. Prekvapený bol , ako sa Maruša
zmenila .Po prekonanej chorobe mala škaredú tvár , bola chudá, zanedbaná a
často opitá . Nestarala sa o dom ,ani o svoje dieťa . Alkohol, choroba , zlé
manželstvo urobili z nej bezcitnú ženu, nevšímavú i k vlastnému dieťaťu. Jozef
sa po čase oženil , zobral si pokornú pracovitú Julu , hoci ju nemal rád . 7 rokov
bývali spolu s Janom a Marušou . Jozef nevedel zabudnúť na svoju bývalú lásku
a klamal Julu s Marušou . Jula odovzdane znášala svoj osud a venovala sa
synovi. Snažila sa byť nevšímavá, ľahostajná, hoci Jozefa mala rada. Jej zdravie
to nevydržalo a začala chorľavieť . Jozefovi sa časom Maruša zhnusila . Po láske
mu zostal iba pocit hnusu. Začínalo mu byť ľúto svojej ženy , nedokázal prejaviť
svoje city. Maruša nevedela zniesť, že sa od nej Jozef odvrátil a spáchala
samovraždu . Zomrela hroznou smrťou - našli ju mŕtvu hlavou v kotli , v ktorom
vyvárala bielizeň.
Jozef odišiel z domu Jula mu nepovedala , že znova čaká dieťa a Jozef prišiel
domov, iba keď sa dozvedel o narodení syna. Až teraz sa zmieril s Julou a našiel
si k nej cestu . Avšak už bolo neskoro. Jula po pôrode zomrela.