Danto Zneu itie krsy

15.2.2012

ke robil postgradulne tdium musel nahliadnu aj do estetiky, tudoval estetick tmy estetika je pre neho filozofiou Newman 1952 Estetika a umelec na nej vystpil, vrok: estetika je pre umenie tm, m je ornitolgia pre vtkov S. Langerov bola jeho ter om ornitolg nem e predpisova ako vtci maj lieta , rovnako estetik nem e kzat, o sa v umen m robi Danto priznva, e estetiku chpe ako tak, ktor je pre vtky estetika je pre umelcov a umelci by sa tm mali riadi So kov sa prikl a k Newmanovi ornitolg skma ivot, sprvanie sa vtkov (v etko o vtkoch, s ohrozenm resp. neohrozenm a pod. ) estetik nepredpisuje o m umelec tvori , ako to m tvori , ako to bolo vytvoren to, e umelci nere pektuj estetiku neznamen, e ju nepotrebuj umelcom je jedno, i sa nm ich obraz p i, jednoducho on to tak cti a tak to aj vytvor umenie= druhom udskej vpovede na estetikov sa zosypuje v etko o je nepekn, neobvi uj sa umelci Danto filozofia estetika je pre umelca- toto tvrdenie NIE JE VHODN treba necha vo n priestor umelcovi (sloboda), tto sloboda je aj pre ns zmyslom filozofie je zmysel, ur i el, pravidl Danto vychdza z analytickej filozofie (t viedla k antiesencializmu) = nie je mo n ur i dosta ujce a nevyhnutn podmienky pre umeleck dielo, nem eme narba s pojmom umenie popisuje ako je mo n e nerozl ime skuto nos a umenie z estetickho h adiska A. Warhol katule Brillo box vern npodoba komer nch kat ; pou il dizajn komer nho vrobku na komer n el. Pou il kpie, imitcie a vytvoril umenie, ktor vyzer ako skuto nos . Treba re pektova vzh ad, e je to reklamn produkt. ke e nevieme esteticky odl i umeleck dielo a relnu skuto nos m ten ist dizajn, preto na zklade estetickho nem eme ur i o je a o nie je estetick Zver: ke nem eme ur i o je umenie a o nie, m em to bra len ako estetick stratgiu, ale nie umenie, tak vlastne zmizlo to, o v umen bola KRSA estetika pre Danta mlo koncipovala pre nejak filozofick analzu popart nie je umenm, nie je p ivm, p enie sa nie je nutn pre umenie umenie 20. Storo ia je bez krsy, je pochybn i je umenm Danto chcel estetiku, ktor by bola normatvna, ale problm je, e nevieme ur i o je a o nie je umenm, tak e estetika normatvna NIE JE ke e estetika nezvldla, obracia sa Danto na filozofiu obrtil sa na Heglovu filozofiu (t by mala by produktvna) ako sa m krsa vrti do umenia v Heglovom zmysle jeho koncepcia konca umenia je parafrzou Heglovho konca umenia koniec umenia nie je skuto n koniec umenia koncepcia Heglovho romantickho umenia (idea krsy dostala zodpovedajce zmyslov prejavy)

romantickm umenm umenie kon , lebo sa ukon ili spsoby zobrazenia pravdy; prevldaj emcie, city v etko je preexponovan nastva disproporcia medzi obsahom a formou pravda absoltneho ducha ra nbo enstva ke prdeme do stavu, kedy nevieme ur i o je itkovm predmetom a o nie, dostvame sa na koniec umenia Danto stoto nenie estetiky a filozofie; estetika mala by pod a neho normatvna; z estetickch kategri dominuje krsa, neprip a, e v rznych obdobiach existovala in podoba krsy toto sa z Dantovch vrokov So kovej nepozdva u aj v dejinch bola t nerozl ite nos medzi umeleckm dielom a itkovm predmetom