Allan Sekula: O 

vynalezení fotografického významu

- fotografický snímok podlieha kultúrnej definícii

o  to aké atribúty fotografia z jedného kraja sveta má je dané práve tým krajom –
jeho zvykmi, mýtami, históriami, kultúrou, zažitým
 Charakterizujte diskurz / fotografický diskurz
o  v skratke – je to rozprava, Sekula pod tým rozumie výmenu usporiadaných
informácií, ktorý vzniká počas rozhovoru dvoch strán (subjektov) – podľa
Sekulu je diskurz obmedzujúci, limituje, pretože bez tejto limitácie by však
nebol význam možný ((ak by sme mali definovať jablko bez limitu > mohli by
sme povedať, že môže mať hocijaký tvar, farbu a rastie hocikde a nie je ani
ovocím)
- všetky komunikácie sú tendečné, podliehajú záujmu (subjekt)
- diskurz = stelesnenie argumentu
- diskurz = podmienky, ktoré obmedzujú a podporujú jej význam a determinujú jej
sémantický cieľ
- fotografia = je promluv, nesie zdelenie alebo ním sama je, je však aj neúplna promluva
> zdelenie závisí na nejakej vnútornej matrici podmienok a predpokladov pre to, aby
bolo zrozumiteľné a čitateľné (skrytý, implicitný text > prenáša do sféry
zrozumitelnosti)
 Definujte spojenie „fotografická gramotnosť“
o  schopnosť čítať prirodzene vnímať a „čítať“ fotografie - je naučená, pretože
primerane odráža realitu a tým determinuje jeho čitatelnosť
o  príklad s mimocivilizáciou
 Čo je podľa Sekulu jadrom mýtu o fotografickej pravde (+ ostatné mýty o fotografii)
o  domáhanie sa vnútorného významu fotografie (pričom je to odraz reality)
o  fotografia je videná ako zobrazenie prírody samotnej, ako nesprostredkovaná
kópia skutočného života, že je médium transparentné a nezaujaté
o  že nepodlieha kultúrnej determinácii
o  nesprostredkovanie pôsobenie prírody
o  Samuel Morse: heliografia + citát, Fox Talbot: tužka prírody – vylučovali
ľudského činiteľa, obhajovali priame pôsobenie slnka + citát
 Vnímanie fotografie v 19. storočí (vo vzťahu k prírode)
 o Samuel Morse: heliografia + citát, Fox Talbot: tužka prírody – vylučovali
ľudského činiteľa, obhajovali priame pôsobenie slnka + citát
 Prečo Sekula spochybňuje denotatívnu silu fotografie
o  Barthes odlišuje denotačnú a konotačnú rolu, Sekula to odmieta –
k akémukoľvek zmysluplnému stretnutiu s fotografiou musí nevyhnutne prísť
na rovine konotácie
o  rýdza denotácia f > pozdvihuje štatút f na dokument až svedectvo – aura
neutrality
o  sekula: fotografia je spojená s konceptom úlohy – f. diskurz je systém,
v ktorom kultúra využíva f. k rôznym zobrazovacím úlohám – predaj áut
(pripomína výlety rodiny), zapamätanie tvárí zloduchov (dobre využité dane),
ako sme kedysi cyzerali (pocit túžby), slúži k pátraniu po nepriateľoch
v krajine (kariéry f)
 Čo charakterizuje každé fotografické posolstvo
o  každý f. obraz je znakom skutočnosti, že niekto učinil vklad, aby vyslal
zdelenie
o  každé f zdelenie je char. tendenčnou rétorikou
o  najvšeobec. podmienky f. diskurzu predstavuju poprenie retorickej funkcie
a potvrdenie hodnoty pravdivosti nesčetných propozici učinených v rámci
systému ? > prehlásenie neutrality >súhrnnou funkciou je stat sa
transparentným
 Podľa čoho možno/nemožno hodnotiť kvalitu fotografie (aké kritérium dáva ako príklad
Sekula)
o  výtvarné riešenie, figuratívne usporiadanie odtieňov v dvojrozmernom
ohraničenom poli
o  schopnosť rozprávania / vyprávění
o >kritika na vysvetlenie rozdielov či podobnosti vo významoch > pri
odhalovani socialnych a historických kontextov oboch fotografov (pôvodná
retoricka funkcia)
 V čom spočíva polysémická povaha fotografie
o existencii “plávajúceho zreťazenia signifikátov” > inými slovami, fotografia
sama o sebe predstavuje iba MOŽNOSŤ významu
o iba dosadenie do konkrétnej diskurzivnej situácie môže dať jasný
sémantický výsledok
 o jakoukoli danou fotogtafii si prípadne mohou přisvojit rôzne texty, každá
nová disrkuzívna stuácie vytvára vlastný súbor zdelenia
o pr: Dailsy News – vražda > Muzeum moderného umenia Weegee
o nevieme si predstaviť skutočnú, konkrétnu fotografiu, ktorá by nebola
spojená so systémom validácie a podpory alebo s diskurzom

 Čím bol významný časopis Camera Work? Čo ustanovil vo vzťahu k fotografii, k textu
pod fotografiami?
o fotografie v Camera Work boli považované za vzácne predmety, za výtvory
majstrovského skillu a zručnosti, za bibliu vysokého umenia
o  tradícia elegantných foto reprodukcii
o  triky:
 reprodukcie tonálne predčili originály (elegancia)
 obraz bol vytlačená na mimoriadne jemnom a hovádbnom papieri –
divak si mohol pozriet, az ked opatrne oddelil dve ciste listy hrubšeiho
papieru, ktory ich chranil
 sépiové až fialové, modré či zelené odtiene
 v 1 čísle nebývalo viac ako 12 fotiek
 bez názvov a popiskou
 Akú vlastnosť (z technologického hľadiska) považuje vo fotografii Sekula za
najdôležitejšiu
o  reprodukovatelnost, postavenie fotografie ako jedinečného objekt
o  vychádza z folkoru daguerrotypi: nereprodukovatelny obraz na medenej
doštičke
 Dva póly fotografického diskurzu v 19. storočí
o fotografia primárne emotívna (pravda magie) alebo primárne informatívna
(pravda vedy)

o  1. spiritualizmus fotografie: daguerrotypia vykazuje primitívnu hodnotu,

vložená do objektu prírodou, s dosiahnutým postavením eolskej harfy – ženy
sa domnievali, že cítia, ako objektív počas fotenia pritahuje ich oči, hovorila
som, že daguerrotypia má moc vyvolávať pritomnost mrtvych (mrtve deti boli
vyforotgrafovane ako by spali...

o Fetiš (ako napríklad daguerrotypia mŕtveho dieťaťa) evokuje význam na

základe svojho imaginárneho štatútu relikvie.

o  2. pravdivost fotografie – informacna funkcia f

 o Na druhej strane je “informačná”funkcia fotografie. Fotografia jako
metonýmia – zastupuje objekt či událost
 byrokratický racionalizmus uchopil f ako nástroj – parizsa policia si
prisvojila f ako nástroj triedneho boja – tvare prezivsich komunardu +
dalsie racio funkcie: pri čistke amerických Indiánov vznikali ich vážne,
slávnostné portréty na ideologicky nabité stelesnenie hranic
burzoazneho statu FR – obraz dobytého uzemia sa uskotočnil
prostrednictvom f
o  pri emočnej = súkromný zíujem, informačná = náväznosti na masovú
reprodukciu

 Reprodukcia podľa Waltera Benjamina

o  predstavuje kvalitatívnú a kvantitatívnú zmenu v štatúte fotografického
zdieľania
o  umelecké dielo je privilegoaným obj. – stred diskurzu, fotografia po
nadobudnuti reprodukovtelnosti, hodnoty plynucej z vystavovanoi – cim sa
rozsiruje pole citatelov a umoznuje preniknutie do neprivilegovanych
priestorov kazdodennosti je v sluzbach triedy, ktora ma pod kontrolou tlač
 1. fotografia nie je podla benjamina privilegovane umenie
 2. neprivilegovaný = asi nemali mat ani pristup k umeniu – umenie sa
povazovalo za luxus vyssich tried?
 3. fr. kritika chápala novinarstvo i fotografiou ako nepriatelov umenia
 Prečo francúzska romantická či symbol. kritika chápala žurnalistiku (a fotografiu) za
nepriateľa umenia
o  podla nich priemysel zabije umenie – začína síce uzitočnostou, ale mieri
k tomu, aby priniesol naviac ľudom najväčší zisk- chlieb ľudu
o  umenie začína na neuzitočnoti a mieri k tomu, aby sa lubilo len hŕstke ludi –
okrasa šlachty
o  umenie nemá s ludom nič spoločného
 V čom bolo významné retrospektívne číslo Camera Work venované Stieglitzovi
o  fotografie S. majú spoločný ikonogragický terén – urbánne.technický dôraz,
z industrial kultúry, kde zreteľne vystupuje svojbytná krajina
o  terén je negatívne definovaný vylúčením portrétov a prirodzenej krajiny
 o  princip montáž, kde volne spájaným obrazom obmedzuje polysémický
charakter každého obrazu > tzv. tematická jednota
o  + kritika: Nevedomie v umení – Benjamin de Casserese > pozdvihuje f do
pozicie poezie, maliarstva a sochárstva (prekrývanie fotograf. a estet. diskurzu)
 Stieglitzov názor na vznik Medzipalubia – čím a prečo bola táto fotografia pre neho
výnimočná (+ v čom spočívala výnimočnosť Stieglitza ako takého)
o  obraz bol podla neho zalozeny na vzajomne suvisiacich tvaroch a na
najvnutornejsom ludskom pocite > obraz, kt videl a nasledne odfotil,
vyjadroval jeho vnutorny zivotny pocit > pretransformoval sa do zivota inej
osoby, ktoru videl (možnost uniku v mystickom stotozneni s druhym)
„osvobodzujiciho pocitu, ze jsem unikl sebrance zazobancu“
o  lodny mostik predstavuje barieru medzi stieglitzom a vyjavom >
o  Stieglitz: triumf metafory vo sfére f
o  upustil od akýchkoľvek náznakov príbehov v obraze > nutkanie vytvorit stav
hudby je oprostenie od kontextuálnych odkazov a vyjadrenie sa cez
metaforickú substitúciu (vo fotografii toto nutkanie vyžaduje neuveritelne
poprenie statutu f ako ako správy)
 Problémy estetizmu vo fotografii
o  estetizmus je potrebný nahradiť „kantovská separacia estetickej diey od
racionalneho poznania a zaujmu je aktom filozofickeho ohraničenia, ktore
malo nesmierny vplyv na romantizmu s jeho prostrednicvom na estetizmus.
o  ideálnost (vlastnost, kt. odlišuje intuiciu od konceptu) je dôlezita sucast
umenia - ak sa od stavu idealnosti odvija reflexia alebo úsudok, umenie sa
vytraca a umiera
o  ak fotografia nie je celkom umením, tak práve preto, že prvok prírody v nej
viac či menej zostáva nedobytny a nezahladitelny. citime vôbec niekedy
naproste uspokojenie pri pojade na f? ked umelec by kazdu z nich nejak
pozmenil či dotvoril, niečo by ubral či pridal
 Čo má Sekula na mysli termínom „binárny folklór“
o  symbolistický a realistický mýtus – umelecká vs dokumentárna f, fotograf
proprok vs fotograf svedok, f ako výraz vs f ako reportáž, teoria imaginácie (a
vnutornej pravdy) vs teoria empirickej pravdy, teoria emočnej hodnoty vs
informačnej hodnoty, metaforicka značnost vs metonymicky značnost
 Denotatívny význam pojmu je zjavný, všeobecne platný význam, napr. výchovný trest sa
definuje ako pôsobenie rodičov, učiteľov spojené s určitým správaním alebo konaním, ktoré,
vyjadruje negatívne spoločenské hodnotenie tohto správania alebo konania a dieťaťu prináša
obmedzenie jeho potrieb, nepríjemnosť, príp. frustráciu.

 Konotatívny význam pojmu znamená skrytý, subjektívny význam, napr. pod pojmom trest si
každý môže predstaviť niečo iné: fyzický trest, domáce väzenie, zákaz obľúbenej činnosti, krik
apod.

John Berger: Pochopení fotografického obrazu

 Prečo si fotografia zaslúži, aby sme o nej neuvažovali ako o výtvarnom umení
 Prečo je podľa Bergera pozitívne, že si fotografia v múzeách nevybudovala až také pevné
miesto
 Čo sa dnes stalo novou funkciou/hodnotou umenia
 V čom spočíva základný princíp fotografie
 Aký je vzťah fotografie k fotografovanej udalosti
 V čom spočíva „málo pochopený paradox fotografie“
 Prečo by sa podľa Bergera nemala fotografia posudzovať napríklad na základe
kompozície (+ porovnaj s maliarstvom)
 V čom spočíva pravý význam fotografie (vzťah fotografie a času)
 Existuje vlastný jazyk fotografie? Ako ju „čítame“
 Prečo má filmový režisér bližšie k maliarovi než ku fotografovi
 V čom spočíva sila fotografie
 Za čo považujeme fotografiu a ako by sme ju skôr mali vnímať