Tematický celok: Jazyková komunikácia

Komunikácia, jazyk a jeho funkcie

Učivo Poznámky
Komunikácia
 Pochádza z lat. communicare = dorozumievať sa.
 Dorozumievajú sa všetky živé organizmy (tanec včiel,
štekot psov, značkovanie teritória atď.)
 Je odovzdávanie informácií medzi účastníkmi
komunikácie v komunikačnej situácii prostredníctvom
spoločného systému znakov (jazyk, posunková reč atď.)
Informácia
 Pochádza z lat. informare = utvárať a odovzdávať
predstavu.
 Poznatok (správa, literárne dielo atď.), ktorý obohacuje
naše poznanie.
 Odohráva sa v komunikačnej situácii.

Komunikačná situácia
 Zahŕňa odpoveď na tieto otázky:
1. Kto? Autor/Odosielateľ
2. Čo? Obsah
3. Komu Adresát/Prijímateľ
4. Prečo? Cieľ
5. Kde? Prostredie
6. Ako? Štýl
Jazyk
 Najdokonalejší komunikačný prostriedok.
 Systém ustálených znakov a pravidiel.
 Má rôzne funkcie:
1. Dorozumievacia – človek vyjadruje svoje myšlienky,
city, názory, vytvára vzťahy medzi ľuďmi.
2. Pomenúvacia, poznávacia – človek
prostredníctvom jazyka spoznáva realitu, osvojuje si
ju a rozvíja svoje myslenie.
3. Estetická – človek prostredníctvom jazyka rozvíja
svoje estetické cítenie (krásna literatúra).
4. Reprezentatívna – človek prostredníctvom jazyka
reprezentuje svoj národ a jazyk ako znak národa sa
podieľa na tvorbe národného povedomia, hrdosti.
Reč
 Je praktické použitie jazyka v komunikácii.
 Má hovorenú alebo písanú podobu.
Jazyk – recept, reč – hotové jedlo
Druhy komunikácie
Učivo Poznámky
Verbálna komunikácia:
 Realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov.
 Môže mať písomnú alebo ústnu formu.
Neverbálna komunikácia:
 Realizuje sa pomocou mimojazykových prostriedkov.
 Je staršia, pravdivejšia a menej kontrolovateľná ako
verbálna.
 Patrí sem:
mimika (pohyb tváre),
gestá (zaužívané,vlastné),
zrakový kontakt,
paralingvistika (tón hlasu, tempo hlasu, sila hlasu ,
prestávky atď.),
obrázky, piktogramy.

Priama komunikácia:
 Účastníci komunikácie sú v priamom kontakte.
 Funguje spätná väzba.
 Väčšinou je spontánna, nepripravená,
nevyžaduje iba spisovný jazyk.
Nepriama komunikácia:
 Účastníci komunikácie nie sú v tej istej chvíli na tom
istom mieste.
 Dorozumievajú sa nepriamo/sprostredkovane – napr.
list, mobil.
 Chýba bezprostredná spätná väzba – môžu vzniknúť
nedorozumenia.
 SMS, MMS, internet, čet/chat - minimalizujú
nedorozumenia.

Bežná komunikácia:
 Používa sa v súkromnej sfére.
 Vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie je malá.
 Využívajú sa nespisovné, slangové a rodinné slová,
opytovacie, rozkazovacie, nedokončené vety.
 Výrazne sa využívajú gestá a mimika.

Oficiálna komunikácia:
 Využíva sa vo verejnej sfére ( úrady, administratíva,
polícia, armáda, média.
 Vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie je väčšia.
 Využíva iba spisovný jazyk, odborné názvy, zdvorilostné
formulky.
  Obmedzene sa využívajú gestá a mimika.

Monologická komunikácia:
 Hovorí jeden človek.
 Komunikačné roly sa nestriedajú.
 Chýba spätná väzba.

Dialogická komunikácia:
 Komunikujú aspoň dvaja.
 Komunikačné roly sa striedajú – reč jedného môže
prerušiť druhý účastník komunikácie.
 Funguje spätná väzba.

Asertívna komunikácia:
 Komunikujúci si váži sám seba.
 Presadzuje svoj názor.
 Neuráža a toleruje iných, počúva iných, neskáče do
reči.

Devalvujúca komunikácia:
 Komunikujúci presadzuje len svoj názor.
 Je agresívny, nepočúva iných, skáče do reči.

Komunikačný reťazec
Komunikačný reťazec
Učivo Poznámky
Komunikant 1 (autor, odosielateľ):
 Pozoruje svet okolo seba – vyberá si fakty a javy –
formuluje názory a postoje, pocity – vytvára
informáciu.
 Informáciu spracúva pomocou jazykových prostriedkov
– kóduje ju a odosiela príjemcovi.
 Je ovplyvnený biologickými faktormi (vek, pohlavie,
zdravie), charakterovými vlastnosťami, vzdelaním,
spoločenským postavením, prostredím, v ktorom žije
atď.
Komunikát (jazykový prejav, text, reč, správa = informácia):
 Je ucelená, obsahovo i formálne uzavretá textová
jednotka.
 Môže mať písanú alebo ústnu podobu.
 Prenáša sa prostredníctvom kódu, komunikačného
kanála.
Komunikant 2 (adresát, prijímateľ):
 Prijíma informáciu.
 Ak pozná rovnaký kód, dekóduje informáciu –
porozumie jej.
 Spracúva ju vo svojom vedomí, hľadá ďalšie využitie.
 Musí poznať zámer autora (niekedy môže ísť aj
o iróniu).
 Je ovplyvnený biologickými faktormi (vek, pohlavie,
zdravie), charakterovými vlastnosťami, vzdelaním,
spoločenským postavením, prostredím, v ktorom žije
atď.

Kód (jazyk = systém znakov a pravidiel):

 Prenáša informáciu od autora k adresátovi.
 Nestačí poznať iba jazyk, ale aj jeho formy (chápať
slovo v základnom alebo prenesenom význame).
 Počas komunikácie môžeme zmeniť = prepnúť kód
(prejsť z nespisovnej formy na spisovnú a naopak).
Kódovanie:
 Vo vedomí meníme myšlienkový obsah informácie do
jazykovej podoby a vysielame ju.

Dekódovanie:
 Prijmeme informáciu a meníme signál (rečový, zrakový)
na myšlienkový obsah.

Komunikačný kanál (médium):

 Prenáša sa ním informácia od autora k adresátovi.
 Ide o prekonanie vzdialenosti medzi účastníkmi
komunikácie (vzduch, signál).
Komunikačný šum
  Sťažuje prenos informácie.
 Zapríčiňuje nesprávne pochopenie ,
 Napr. zle vytlačený text, nečitateľné písmo, zlá
výslovnosť, porucha televízneho signálu, krik na
chodbe, neznalosť pravopisu či jazyka atď.

Princípy komunikácie
Učivo Poznámky
1. Princíp kooperácie – musíme sa priblížiť úrovni toho,
s kým hovoríme.
2. Princíp zdvorilosti – musíme sa vedieť spoločensky
správať.
3. Princíp irónie – musíme citlivo využívať iróniu –
môžeme ňou oživiť komunikáciu, ale aj uraziť adresáta.