Krvné skupiny človeka

Objav existencie krvných skupín takmer súčasne a nezávisle od seba uskutočnili traja lekári: Landsteiner,
Janský a Miller. Zistili, že krv ľudí sa líši. Príčinou týchto rozdielov je prítomnosť bielkovinových antigénov na
povrchu červených krviniek – aglutinogénov. Typy prítomných antigénov zaraďujú človeka do určitej krvnej
skupiny. Dnes rozoznávame viac typov krvných systémov, z ktorých sú dva najdôležitejšie: krvným systém
AB0 a systém Rh faktor.

Systém AB0

Podľa typu geneticky podmienených aglutinogénov červených krviniek rozlišujeme 4 základné krvné skupiny:
A, B, AB, 0.
U človeka sa na povrchu erytrocytov môžu nachádzať dva typy aglutinogénov: aglutinogén A a aglutinogén B.
Proti aglutinogénom sa v krvnej plazme vytvorili protilátky – aglutiníny. Protilátkou proti aglutinogénu A je
aglutinín anti A a protilátkou prosti aglutinogénu B je aglutinín anti B. Ak by sa stretli aglutinogén
A s aglutinínom anti A, alebo aglutinogén B s aglutinínom anti B, nastalo by zhlukovanie červených krviniek =
aglutinácia (nie je to totožné so zrážaním krvi!)
Platí však Landsteinerovo pravidlo – v  krvnej plazme nikdy nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom.

Krvná skupina Aglutinogén (červené krvinky) Aglutinín (krvná plazma)

A A anti B
B B anti A
AB A aj B nijaký
0 nijaký anti A, anti B

Frekvencia krvných skupín na SK:

A – 41% ľudí, B – 18% ľudí, AB – 9% ľudí, 0 – 32% ľudí.

Systém Rh faktor (označenie Rh je odvodené od opice vrešťana hrdzavého – Maccacus rhesus, pokusy robil
Landsteiner)

Okrem antigénov A a B sa v membráne červených krviniek môže vyskytovať aj skupina 13 antigénov
označovaných ako systém Rh. Najväčší význam z týchto aglutinogénov má aglutinogén D. Ak ho človek má je
Rh pozitívny (Rh +, u nás 84% ľudí), ak ho nemá je Rh negatívny (Rh-). Proti aglutinogénu D sa v krvi
prirodzene nevyskytuje protilátka. Ale ak by sme napr. pri transfúzii krvi podali Rh – človeku Rh+ krv, tak by
jeho organizmus začal proti podanej krvi tvoriť protilátky a nastala by hemolýza (rozloženie) červených
krviniek (to znamená, že protilátky vznikajú až imunizáciou).
Rh faktor zohráva dôležitú úlohu aj z hľadiska rodičovstva. Pri tomto krvnom systéme môže vzniknúť v prípade
nevhodnej kombinácie Rh faktorov matky a jej plodu (inkompatibilite) hemolytická choroba novorodencov
(fetálna erytroblastóza).
Ak má matka krvnú skupinu s Rh- a plod zdedil po otcovi Rh+, tak matkin imunitný systém bojuje proti plodu.
Aglutinogén D, považuje za cudzorodú látku a začne vytvárať protilátky, ktoré spôsobujú rôzne formy
novorodeneckej žltačky alebo nervové poruchy. Prvé tehotenstvo zväčša nebýva rizikové.