Renesančná filozofia

Z fr. renesance – znovuzrodenie, obrodenie

- prechod medzi stredovekom a novovekom,

- 14. stor. – vznik renesančných myšlienok vo Florencii,
- 15. stor. – vyvrcholenie renesancie,
- 17. stor. – doznievanie renesančných snáh.

Znaky renesancie :

- Sekularizácia – svetskosť,
- Návrat ku antike, antickým ideálom – umenie, kultúra, filozofia
- Kritika scholastiky – podľa renesančných filozofov brzdila tvorivé myslenie
- Zmena pohľadu na svet – vďaka objavom, vynálezom, zmenám v kultúre, ekonómii
- Pozornosť sústredená na človeka, na pozemský život , vyzdvihuje sa jedinečnosť človeka
- Nastáva voľnosť v myslení – človek sa zbavil hanby a stredovekého názoru, že je len hriešnik
- Zaznamenal sa rozkvet umenia – architektúra, maľba, literatúra, hudba, ...
- Oslava prírody – obdiv k prírode, objavy
- Riešili sa otázky štátoprávne, etické, náboženské

Renesančná prírodoveda sa delí na :

1. Vedu o maxime – astronómia :

- Odvracia sa od geocentrického modelu sveta , vytvára a zdôvodňuje heliocentrizmus
- Mikuláš Kopernik, Johann Kepler, Giordano Bruno, Galileo Galilei, Issac Newton
2. Vedu o minime – ako minimum chápali ľudské telo – uskutočnili sa prvé pitvy, rozvíjala sa
fyziológia :
- W. Harvey – krvný obeh, A. Vesalius – prvý atlas ľudského tela, Paracelsus – položil základy
farmácie, venoval sa alchýmii.

Náboženstvo :

- Vznik reformovaných cirkví – M. Luther, J. Kalvín.

Renesančná filozofia sa delí na tri tematické línie :

1. Prírodná filozofia :
Mikuláš Kuzánsky / 1407 – 1464

- Bol to kardinál , diplomat, dohadoval významné sobáše

- Filozofia : pripravil cestu heliocentrizmu, vesmír je nekonečný, Zem sa pohybuje,
- Pojem JEDNO – základ všetkého existujúceho, prepojené s myšlienkou Boha,
- Učenie o učenej nevedomosti – čím viac človek vie, tým má silnejší pocit, že stále pribúda to,
čo ešte neovláda, človek sa snaží zistiť viac o Bohu, keď to nejde cez vedomosť, tak to musí
ísť cez akúsi vyššiu formu nevedomosti – mozog sa musí stať nevedomý.
 2. Etická línia filozofie :

- Erazmus Rotterdamský – napísal satirické dielo Chvála bláznivosti / dielo venoval priateľovi T.
Morovi / , v ktorom vysmial všetky svetské a cirkevné autority, žiadal uplatniť jedinú najvyššiu
autoritu – kritický rozum,
- Bol kresťanským humanistom, veril v slobodu ľudskej vôle a zodpovednosť človeka pred
Bohom, bol za pokojnú reformu cirkvi.
- Michel de Montaigne – jeho dielo Eseje je výpoveďou o neľahkej ceste hľadania vlastného
JA, základný princíp je – byť sám sebou, zároveň vyzýva na toleranciu.

3. Učenie o štáte :

- Niccolo Machiavelli – dielo Vladár – panovník sa má sústrediť na udržanie poriadku a moci,

využívajúc všetky dostupné prostriedky – heslo : účel svätí prostriedky. Dielo venoval
Lorenzovi Medici, v ktorom videl zjednotiteľa Talianska.
- Thomas More – dielo Utópia – vízia ideálneho štátu bez súkromného vlastníctva, štát
zabezpečí sociálnu rovnosť a spokojnosť občanov – ovplyvnené Platónovým ideálnym štátom
- Tommaso Campanella – dielo O slnečnom štáte .

Úlohy pre vás :

1. Zistite, aké vlastnosti má mať Machiavelliho vladár, ako má viesť štát.

2. Porovnajte stredovek a obdobie renesancie vo filozofii cez objekt skúmania.