FEMILY LIST

Kiara napísala pekný list, ktorý som si prečítal, a poplakal som si a nedá mi taktiež
k tomu niečo nenapísať. Som chlap v tejto domácnosti a som v strede medzi Vami - ženami.
Vidím, že niektoré veci medzi Vami sú také, ktoré si neviete nijako verbálne/ústne/ vyjadriť
a tak ich trochu rozoberiem, ale asi budem trošku na mamkinej strane, lebo som Váš rodič
a stále mám tendenciu nadŕžať mamkinej strane.
Tiež dúfam, že týmto mojim listom nikoho neurazím, ale slová kritiky stále bolia
a nejde to bez toho, ako som včera už povedal, KIARA tam nebola, aby sa niektoré veci
nevyriešili krikom, alebo hádkou, nakoľko vtedy sa uvoľnia veci, ktoré v sebe dusíme a až
vtedy sa zamyslíme, že asi nieje dačo v poriadku. Je síce lepšie sa tváriť, že je všetko OK
a nehádať sa, ale tak to funguje možno vo filmoch, ale nie v skutočnom živote. Vidíte, že
s mamkou sa hádame často, ale keby neboli tie hádky, tak by som sa nezmenil. Pri hádkach si
stále na začiatku myslím, že mamka mi ublížila, ale časom rozmýšľam na tom čo mi povedla
a zistím, že fakt asi nerobím dačo dobre a tak aj keď nerád niektoré veci mením. Je pravdou,
že nie všetko, ale nakoľko ju ľúbim chcem, aby bola šťastná, aby vedela, že sa na mňa môže
spoľahnúť, že spravím čo je v mojích silách, lebo aj BOH hovorí, že máme nezisštnme
pomáhať svojim blížnym, bez toho aby sme čakali, že nám budú vdačný. Potom aj my
budeme šťastný a Kiara neboj sa keď niečo spravíte vidíme to.
Ku Kiarinmu listu, dojalo ma ako si napísala mamke, že si navodila situáciu, „dajme
tomu, že každý deň budeš, začneš vyberať myčku, sladať žehliacu dosku, spratovať kuchyňu,
obývačku“ a potom sa to stane samozrejmosťou a taktiež že radšej nerobím nič a že to
potom tak nebolí. ALE - maka to robí každý deň a je to už samozrejmosť pre každého z nás
a maku to preto bolí. Preto som akoste si všimli začal jej pomáhať, nakoľko vy nevidíte koľko
ráz plače, lebo si nevie rady, čo skôr. Len vy to nevidíte, lebo nie Ste sále s ňou ako ja. Taktiež
Kiara napísala, že cez výkendy sme spolu ležíme, nič nerobíme, ale pred tým ako vy
vstanenete o 12.30 hod. mamka porobí všetky veci, aby keď VY vstanete mohla s Vami
poležať a porozprávať sa, vypiť kávu.
A taktiež je samozrejmosťou, čo vidím ja že mamka:

Každý deň ráno vstane dá do práčky, vybere sušičku, poskladá veci na žehliacu dosku, ide
na terasu povešia veci. To vy nevidíte, lebo vy v tom čase spíte, alebo Ste škole, ale mamka
perie Vaše veci, ktoré ste cez víken doniesli celý týždeň, aby Ste mali ich čisté, kým pôdete
zase do školy.
 -2-

Taktiež je samozrejmosťou, že mamka príde domu zloží tašky a uteká do obchodu

nakúpiť, lebo je chladnička prázdna, potom ako príde z obchodu je samozrejmosťou, že
pospratuje, povysáva, je samozrejmosťou, že vybere sáčok z koša, je samozrejmosťou, že ide
vyniesť koš. Je aj samozrejmosťou, že pomáha keď som v práci ja so psom, ide po tom
všetkom, čo má doma, nenechá ma, aby som po celom dni v práci išiel von k psovi. Je
samozrejmosťou, že keď niekoho z nás treba niekde odviezť, priviezť keď je vonku škaredé
počasie, je samozrejmosťou, že za Vás bojuje u vychovávateľky, za Vaše vychádzky, je
samozremosťou, že volá lekárke lebo Ste choré, je samozrejmosťou, že JE a že je pri nás, ale
keď si ju nebudeme šanovať tak sa môže stať, že si ju zničíme a budeme na tieto všetky veci
čo som spomnul sami.
A je ešte určite veľa vecí čo sú SAMOZREJMOSŤOU, že ich mamka robí. Ak sa Vám zdá, že
chceme od Vás veľa vecí prosím kúpte si malý zišit a každý deň napíšte koľko mamkiných
„samozremostí“ Ste zrobili, koľko času Vám zobralo, potom zistíte ako sme na tom v našej
domácnosti. A mrzí ma, že mamke je Vám ťažko pomôcť 30 min denne a kamarátkam by Ste
ochotne pomáhali celý deň. Kamarátky tu o chvíľu nebudú, ale MAKA, keď si ju nezničíme
bude tu stále pre nás, príde k nám vypočuje nás, postíska a hlavne stále rada pomôže.
Nakoniec ešte Vám chcem povedať, že nechceme s mamkou veľa, len trošku aby
každý pridal ruku k dielu, aby ako KIARA píše budeme ležať spolu a nič nerobiť mamka nám
vtedy neodpadávala z únavy a mohla si vychutnať chvíle s nami. Stále sa na tieto chvíľe
s Vami tešíme ľúbime Vás, aj keď na Vás občas kričíme. A viet kedy bude u nás dobe? Keď
robotu o ktorú Vás pýtame budete robiť s radosťou, bez toho aby dakto čakal vďačnosť, keď
to bude časom možno SAMOZREJMOSŤ /mamka vďačnosť nikdy ju nepýta/. Keď to budeme
robiť s radosťou preto, aby sme mamke pomohli, aby sme jej potešili srdiečko a n nebojte sa
všetko vidíme, každú vecičko čo spravíte.

Lúbim Vas ženy moje, verím, že bude len lepšie. Po každej búrke výjde
svetlo a buďme svetlom jeden pre druhého, aby sme sa nestratili v tme. Vaš
OCKO