Óda na desiatu

Ó desiata to ovocie a doboška,

vždy sa z vás najem troška.
Skoro vždy sa z teba podelím
a každému rovnako zadelím.
A preto ťa mám rád
lebo si ťa vychutnám vždy viac krát,
keďže mám tú istú desiatu mnohokrát.

Peter Pukáč

Óda na čokoládu
Ó, ty sladká čokoláda,
keď ťa vidím, nič iné viac nemám rada.
Kúpila mi ťa mama,
nedala by som si ťa ani za Dana.

Tímea Stolárová

Óda na les
Ó, ty môj les,
čo meníš farby ako dres.
Voniaš ako horská voda
tým pádom je v tebe zvlhčená pôda,
pretkávajú ju korene rôznych stromov.
Poviem ešte niečo, kým pôjdem domov.
Poviem to, že v tebe žijú rôzne tvory,
každý lúčny kvet sa pri tebe otvorí.
Nezahyň nám,
lebo ostanem už sám.

Matúš Suroviak

Óda na vlasť
Ó, vlasť naša vlasť jediná,
krásna si jak žiadna iná.
Krásu život si nám dala,
a my takí nevďační,
prírodu ti ničíme,
stromy lesy rúbeme.

Magdaléna Mišániková

Óda na priateľstvo
Ó, vzťah priateľský,
Ty vyčaruješ bezstarostný deň,
Svetlým ho urobíš preň.
Súcit, porozumenie, úprimnosť,
Neznalosť úžitka,
Ochota, láska, prispôsobivosť,
Sú jasnosťami mocného Slnka.
Ale keď zrada sa stane,
Dlane vystieraš márne.

Beáta Škvarková

Óda na biológiu
Ó biológia,
ty ma mátaš v snoch,
nedáš mi v noci spať.
Ó biológia,
chcem sa ťa naučiť,
no nechceš sa mi poddať.
Pozerám do učebnice,
čo je to za dríst?
Náhly nával motivácie
vážne nechce prísť!
Hovorím si-
Kašlem na to,
aj tak nestojí to za to..
A keď príde test,
až ma hlava bolieť začne,
vyživuje sa červenoočko heterotrofne či autotrofne?
A čo je to červenoočko?
Test na a b c d,
ale aj tak je to na nič.
Keď vyjdem zo školy,
zabudnem na teba.
Nebudem pracovať-
nebude na chleba.
Ó biológia!
Daj mi pokoj!
Už mi je to aj tak jedno...

Emma Murínová

Óda na školu
Ó, škola naša škola milá
všetko si nás naučila.
Čítať, písať, to už vieme,
ešte zlomky sčítať chceme.

Čo by sme si počali,
keby sme ťa nemali?
Nič by sme my nevedeli,
ľahko by nás oklamali.

Ty nám život rysuješ,

osud nám rozhoduješ.
Bez teba by sme nič neboli
ani čítať by sme nevedeli.

Kamarátov my tu máme
Bez nich si my nepočneme.
Učiteľky tiež tu sú,
stále na nás vrieskajú.

Dobré známky nosiť chceme

no učiť sa? To už nie!
Problémy si robiť vieme,
no riešiť ich my nechceme.

Poznámky nás zahlcujú

Zošity sa furt míňajú.
Jano škrabe, Miňo nie,
Toto si nik nevyberie.

S učiteľkou dobré vzťahy,

na Jana si vraj posvieti.
Jan,a tá už nervy chytá
Hádam si ju nezavolá!

Cez písomku stresy, zhony

či jej ťahák privrie oči.
Možno, že ho uvidí,
päťku mi hneď zavesí.

Cez prestávky ruch a zhon,

na dvanástu bije zvon.
Rýchlo, rýchlo od Emmy
úlohu si odkresli!

Emma ju však vôbec nemá,

problém veľký bude. Beda!
Učiteľka vraví nám:
„Mínusku ti zas dať mám?!“
Jaro krúti rukami:
„Ja ju mám!!!“
„Odpísanú od Emmy?
„Nie, nie, poctivo!“
Napísal ju narýchlo.

Papieriky lietajú
ponad našu katedru.
Učiteľka zapisuje,
chalanov tá ignoruje.

Pristane jej jeden na tvár,

veľký problém v triede nastal.
Učiteľka vyhráža sa,
zapíše tam nášho Rasťa.

Rasťo kričí, že on nič,

cíti krivdu, ale nič.
Učiteľka zapíše,
Rasťo z triedy odíde.

Ó, škola naša, škola milá,

za štyri roky by si nás aj niečo naučila.
Samé krásne hodiny,
len nech sú už prázdniny!
Miroslav Zelina