Peter Karvaš

- 25. apríl 1920, Banská Bystrica – † 28. november 1999, Bratislava

- bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik
- Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej
- Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na
umeleckopriemyselnej škole, ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave
- Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas
Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v
povstaleckej tlači
- Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať
až do roku 1990

Tvorba
Próza
 Konfety a leporelá(1961), výber humoresiek z vojnového obdobia
 Noc v mojom meste(1979), kniha o Slovenskom národnom povstaní

Dráma
 Spolok piatich „P“ (1946)
 Antigona a tí druhí (1962)
 Absolútny zákaz (1969)

Absolútny Zákaz
Lit. žáner: Absurdná dráma
Lit. druh: Dráma
Lit. obdobie: Literatúra po roku 1945
Vnút. kompozícia: 1 dejová línia
Vonk. kompozícia: Dielo má 2 dejstvá
Makrokompozícia: Rozprávanie
Mikrokompozícia: Dialógy
Postavy: Otec,Matka,Anna,Adam,Andrej,Gonda,Neoral
Dej: Rodina žije svojimi starosťami. Matka s Otcom sa starajú o drécu Annu, ktorá oslepla pri havárii autobusu. V
domácnosti býva s nimi švagor Adam, bývalý advokát. Anna má dobrého priateľa maliara Andreja, ktorý ju občas
chodí navštíviť. V dome, kde žijú, sa objaví vyhláška, že obyvatelia nesmú pozerať z okien. Adam sa nezmyselnému
nariadeniu rýchlo prispôsobí, usilovne zdôvodňuje sám pre seba aj ostatných jeho zmysel. Nie všetci sa však takto
ľahko podrobujú: Anna a Andrej príkaz odmietnu. Preto Gonda a Neoral, kontrolóri a vykonávatelia represií, odvedú
Annu, hoci je slepá, aj Andreja, ktorý potrebuje svetlo a dobrý výhľad pre svoju profesiu. Po určitom čase
všakprichádza nové nariadenie: obyvatelia môžu znova odkryť okná a pozerať sa von. Adam zmení názor a začne
upozorňovať na chyby minulosti a aktívne presadzovať nové zmeny. Lenže keď obyvatelia domu opäť otvoria okná,
zistia, že medzitým im pred nimi vyrástol múr. Anna s Andrejom sa síce po dlhšom čase stretajú, ale už nevedia byť
šťastí ako kedysi. Zdá sa, že všetci zúčastnení medzitým akoby „oslepli“, stratili životnú silu.

Dielo pojednáva o absurdnosti totalitných nariadeniach obmedzujúcich slobodu človeka.

Jazykové umelecké prostriedky:

Moment,mladý človek! – básnické zvolanie
Dívam sa z oknam keď... – apoziopéza
aj najmenší zvuk - epiteton