Klasicizmus ( 17. – 18.

storočie )
- lat. classicus = dokonalý, vynikajúci
- obdobie nekonečných vojen a povstaní sa blíži k svojmu koncu
- koniec feudálnych vzťahov
- vznik: meštianstva = buržoázia
- vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore vo Versailles za vlády Ľudovíta XIV = kráľ Slnko

Charakteristika klasicistickej literatúry:

- zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej nemenné a podstatné
- za ideál považuje antiku
- opierala sa o racionalizmus Reného Descarta: ,,Cogito ergo sum!” (myslím teda som)
- konflikt: cit <–> povinnosť
vysoké žánre: óda, elégia, epos, tragédia
nízke žánre: bájka, satira, komédia

– presné pravidla tvorby zveršoval Nicolas Boileau – DESPREAUX: Básnické umenie ( Aristotelova jednota 3 prvkov )
–> vyžadoval: logickú jasnosť, harmonickú súmernosť, jednoduchosť sujetu, dodržiavanie štýlu a jazyka
1. jednota času – dej sa musí odohrať počas 24 hodín
2. jednota miesta – dej sa musí odohrávať na jednom mieste
3. jednota deja – autor musí sledovať jedinú hlavnú dejovú líniu

EURÓPSKA KLASICISTICKÁ LITERATÚRA

Pierre Corneille
tragédia: CID (najlepší z najlepších)
– námet: obdobie rytierstva v Španielsku
– Cid je v španielskej literárnej tradícií príkladom dobrého kresťanského rytiera, oddaného svojej viere, kráľovi, žene
– obsah diela: hlavný hrdina je Rodrigo, ktorého otca urazí otec jeho milej Chimény. Rodrigo je povinný obhájiť česť
svojej rodiny. V popredí je rodová morálka. Rodrigo zabije Chimeninho otca ako pomstu. Chiména hoci miluje
Rodriga, žiada od kráľa jeho smrť. Kráľ pošle Rodriga bojovať proti Maurom v nádejí, že čas všetko zahojí.
– záver: vybočuje z klasicistických pravidiel, dôjde k prelínaniu žánrov

(( alexandrín: 12-slabičný verš s dierézou ( intonačná prestávka ) po šiestej slabike ))

 Jean-Baptiste Moliére
- Najznámejšie hry – Mizantrop = človek ktorý nenávidí ľudí

dráma: Lakomec
-> komédia
-> námet: z antiky od rímskeho Plauta
-> téma: Život lakomého úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze, pričom šetri aj na deťoch
-> idea: ,,Láska zvíťazí nad všetkým“
-> príbeh sa odohráva v Paríži za 1 deň, je analýzou lakomého človeka
-> autor hyperbolizuje (zveličuje) lakomstvo
CHARAKTERISTIKA POSTÁV:
Harpagon: lakomý človek, nadovšetko miluje peniaze, Elizin a Kleantov otec
Kleant: Harpaganov syn, nie je lakomý ako otec, Marianin milý
Eliza: Harpagonova dcéra, Valérova milá
Valér: Elizin milý, Anzelmov syn
Mariana: Kleantova milá, Harpagonova vyvolená, Anzelmova dcéra
Froziňa: chamtivá, intrigánska dohadzovačka, za peniaze všetko

VNÚTORNA KOMPOZÍCIA:
expozícia: Kleant + Eliza chcú povedať otcovi o svadbe ale prídu, keď sa snaží uchrániť svoj majetok
kolízia: Harpagon pre Elizu vybral 50 - ročného Anzelma, ktorý netrvá na vene. Kleantovi príde zle a odchádza, príde
Valér schvaľuje Harpagonovi všetko aby sa mu zalíškal. Harpagon povie že chce za ženu Marianu
kríza: na slávnostnej večeri pre Kleant priznáva lásku k Mariane. Otec ho neuznáva za svojho syna
peripetia: Kleant potrebuje požičať peniaze – od sluhu si vezme pôžičku s veľkými úrokmi. Kleant našiel truhlu s
peniazmi, nevráti otcovi pokiaľ mu neschváli svadbu s Marianou
rozuzlenie: Valér nepriamo povie, že je Anzelmov syn. Anzelm sľúbi že zaplatí za obe svadby. Kleant vráti truhlicu.
Všetci sú šťastní a spokojní