Realizmus vo svetovej literatre Spoloensk pomery obdobie priemyselnej revolcie, znik feudlnych a upevovanie kapitalistickch vzahov, rozvoj prrodnch

h vied, ktor mali vplyv na vznik filozofie pozitivizmu zakladate August Comte. Pozitivizmus iadal objektvne poznanie skutonosti. Hlsal, e len to je pravdiv, o je overiten zmyslami a dokzaten experimentmi. Tto filozofia mala vplyv na vznik novej literrnej metdy realizmu. Realizmus je literrna metda zaloen na pravdivom zobrazen skutonosti, udskch vzahov a charakterov. Zkladnm znakom realizmu je typizcia zobrazenie typickch charakterov v typickch okolnostiach (napr. ernk v podmienkach buroznej spolonosti.)

Romantizmus - cit, fantzia, obrazotvornos

Realizmus - vedn ivot, kadodennos, osobn sksenos

- tek do minulosti alebo budcnosti - prtomnos - postavy vnimon - literrny druh - lyrika - postavy typick - literrny druh epika: romn, poviedka

Anglick realistick literatra Charles Dickens Predstavuje vrchol anglickho realizmu. Celm jeho dielom sa vinie lska a scit s trpiacimi, lskav humor, viera v pravdu a dobro. Jeho dielo vychdza z neahkch ivotnch zitkov uvznenie otca pre dlhy, ak prca Dickensa v tovrni na vrobu krmov na topnky (12ron), zl vchovn systm v Anglicku, svet zloinu. Prvm vznamnm dielom je humoristick romn Pamti klubu Pickwickovcov, ktor vznikal ako sprievodn text ku kreslenmu serilu v asopise (komiks). Romn hovor o putovan rojivho pna Pickwicka a jeho priateov po anglickom vidieku s cieom naprva krivdy. Smiena je ich predstava o vlastnej dleitosti. Protiplom pna Pickwicka je jeho sluha Samo Weller, ktor oplva triezvosou a zdravm rozumom. V romne Oliver Twist zobrazil prostrednctvom osirelho chlapca ivot chulignov a zlodejov z londnskej perifrie. Romn David Copperfield vychdza z Dickensovho ivota a je kritikou autoritatvneho vchovno-vzdelvacieho systmu v Anglicku. Romn Mal Dorritka je kritikou spolonosti, ktor umouje zneuvanie detskej prce. Vznamn as Dickensovho diela tvorili verejne predtavan poviedky, z ktorch je znma Vianon koleda. Hlavnou postavou je chamtiv obchodnk Scrooge, ktor na tedr de vyenie svojho chudobnho synovca, za o je potrestan nvtevami duchov. A vplyvom horrorovch zitkov zmen svoj ivot a as majetku venuje chudobnm.

Franczska realistick literatra Honor de Balzac Franczsky spisovate, tvorca kriticko-realistickho romnu. Pochdzal z vidieckej rodiny a svoje ivotn silie zameral na snahu prenikn medzi aristokratov. Avak jeho obchodn aktivity mu priniesli iba dlhy a jeho obrovsk romnov dielo je vlastne iba snaha splati pohadvky veriteov. Vytvoril obrovsk romnov cyklus nazvan udsk komdia, ktor tematicky rozdelil na : 1. tdie mravov, 2. Analytick tdie, 3. Filozofick tdie. Z prvho cyklu je znma von trilgia: Otec Goriot, Straten ilzie, Lesk a bieda kurtizn. Otec Goriot tmou romnu je vek lska otca Goriota k dcram Anastzii a Delfne. Jej opakom je bezcitnos dcr k otcovi. Dej sa odohrva v Pari. Par je zobrazen ako mesto protikladov, o pozorujeme aj v penzine pani Vauquerovej, kde obyvatelia jednotlivch poschod predstavuj socilne rozdielnych ud, poda toho, na ktorom poschod bvaj. Otec Goriot vystupuje na zaiatku ako zmon mean, zomiera vak ako najchudobnej obyvate penzinu, ubytovan v najbiednejej izbe a opusten svojimi dcrami, ktor ho prived na mizinu, lebo ich miluje nezdravou lskou a ni im nedoke odoprie. Jeho spolonkom je tudent Rastignac, neskazen a primn mladk, tiaci po spechu a karire, avak tragick osud otca Goriota v om vyvol presvedenie, e bez peaz a ostrch lakov ni nedosiahne. istotu jeho citov ubja bval galejnk Vautrin, lovek mnohch tvr a odporca spolonosti, ktor sa sna podrobi vetko svojim cieom. Je chladnokrvn a netti sa zla. Pani Vauqverov je majiteka penzinu, preukazujca obyvateom penzinu pozornos a starostlivos poda vky ich majetku. Straten ilzie - hlavnou postavou romnu je vidiecky bsnik, ktor spoznva v Pari obchodn zkulisie a za peniaze bohov sa stane bezcharakternm urnalistom. Dielo je venovan Victorovi Hugovi. Lesk a bieda kurtizn romn zobrazuje parske podsvetie, ivot vo verejnch domoch a neastn lsku kurtizny Estery, ktor ivotn podmienky vohnali do lohy predajnej eny. V romne Gobseck vykreslil typ bezcitnho ernka. Romn agrnova koa je rozprvkovm podobenstvom o udskej tbe po bohatstve, o napokon privod pd a smr loveka. Oslia koa je symbolom nensytnosti loveka. In romny: Eugnia Grandetov, Bratranec Pons, Sesternica Beta. Balzac je vynikajcim rozprvaom, vborne zachytil psychiku postv a jednotliv charaktery. Dleit lohu u neho zohrva opis. Krajnou variantnou realizmu je naturalizmus, ktor vznikol vo Franczsku. Predstaviteom je Emile Zola, autor romnov Brucho Para, Zabijak, Nana - z prostredia parskej perifrie a verejnch domov. Naturalizmus sna sa pravdivo zobrazova ivot, ale sstreuje sa viac na zporn javy ivota. Vyjadrovanie a obrazy ivota s vemi drsn, lovek je zobrazen ako hraka spoloenskm pomerov, obe dedinosti a prostredia, v ktorom ije.

Rusk realistick literatra Lev Nikolajevi Tolstoj Predstavite ruskho kritickho realizmu. Diela: Vojna a mier romnov epopeja (romn rieka). Zobrazil tu Rusko v prvej polovici 19. stor. Vykreslil konkrtne historick udalosti (vojna Napoleona proti Rusku, bitka pri Slavkove) a konkrtne historick postavy (Napoleon, Kutuzov, cr Alexander). V romne Anna Kareninov Anna opa mua i diea kvli milencovi, m sa dostva do konfliktu s prostredm. ivot kon samovradou. Romn je o zmysle lsky a rodiny v ivote loveka. Symbolom skazy je eleznica. Fiodor Michajlovi Dostojevskij Zakladate modernho psychologickho romnu, ktor pre mnostvo postv a viacero dejovch lni nazvame aj romnom polyfnnym. Romny: Biedni udia, Zpisky z mtveho domu ( tu zobrazil osudy ud vo vyhnanstve na Sibri, zachytva sprvanie sa loveka v hraninch situcich). V romne Zloin a trest hlavn hrdina tudent Raskonikov zavrad ernku v presveden, e m na to prvo a pome tmto ostatnm. Autor sa zama nad otzkou, i lovek na dosiahnutie uachtilch cieov me poui nemorlne prostriedky. V romne Idiot chce hlavn hrdina zlo premc lskou. Bratia Karamazovovci generan romn o vyptch vzahoch medzi otcom a jeho synmi. Nikolaj Vasilievi Gogo V satirickom romne Mtve due hlavn hrdina iikov cestuje po ruskom vidieku a skupuje od statkrov mtve due(nevonkov, ktor u zomreli, no radne s evidovan ako iv), aby sa obohatil. Romn je satirou na pomery v Rusku v pol. 19. storoia- (korupcia, alkoholizmus, pokrytectvo, tba po bohatstve...). V satirickej komdii Revzor je hlavnm hrdinom dobrodruh Chlestakov, ktor prichdza do mesteka, kde ho vetci omylom povauj za revzora. V snahe utaji rzne machincie ho predstavitelia mesta pozvaj na hostiny a snaia sa ho podplati. Po Chlestakovom odchode, ke si vetci vydchnu, prichdza do mesteka skuton revzor. Anton Pavlovi echov aisko jeho tvorby spova v poviedkach (bol majstrom krtkej poviedky) a v drme. Poviedky: Chamelen, Izba slo 6..., divadeln hry: Tri sestry, Viov sad, Ujo Va.