Teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky

19. Maturitná téma: Umenie 1. polovice 20. storočia

a) charakterizujte zafarbenie sadzby

rozlíšte farbu a hierarchiu
opíšte a nakreslite výrobu knižných dosiek V7 a V8
vysvetlite vývoj typografie
popíšte typometrický systém - font
vysvetlite účel a použitie programu Adobe InDesign

Zafarbenie sadzby
Táto možnosť sa dá realizovať aj tak, že použijeme na tlač len čiernu farbu, ktorá môže mať
rôznu intenzitu sýtosti. Zafarbenie sadzby sa dá najlepšie dosiahnúť štruktúrou jazyka a to
následovne:
 Zmenou veľkosti písma- viac tlačovej farby sa vyleje pri väčších písmových znakoch
 Zmena riadkového prekladu- ak zväčšíme riadkový preklad, na stranu sa nám zmestí
menej textu a tým menej zafarbíme potláčaný materiál.

 Zmena medzier medzi písmenami- hustejšie sadzba je tmavšia redšia sadzba je

svetlejšia.
 Zmena šírky odstavca- úzky alebo široký

5-6 slov 8-10 slov

 Zmena štýlu písma- široké písmo viac zafarbí plochu, lebo má hrubší duktus.
 Úzke písmo, úzky duktus Široké písmo, široký duktus
 Zmena odtieňa sadzby- stačí nám ubrať na sýtosti farby a plocha sa menej
zafarbí.

Farba a hierarchia
Informácie, ktoré chceme sprostredkovať si vyžadujú určitý systém. Všetky informácie si
podelíme na časti, tú časť, ktorá sa nám zdá byť najdôležitejšia si rozlíšime titulkom,
medzititulkom, upútavkou, pomocným textom alebo obrázkom. V knihe je najdôležitejšia
tiráž- tá rozhodne o tom, či si zákazník knihu kúpi alebo nie. Zdôraznenie dôležitosti sa dá
rôznymi spôsobmi:
1. Zmena veľkosti písma
2. Zmena váhy písma
3. Zmena orientácie
4. Zmena zarovnania textu
5. Zmena rozstupov
6. Zmena kontrastu pozadia
7. Kontrast vytvorený blízkou farbou
Sú aj kontrasty, ktoré sa používajú v rámci jednej farby.
8. Kontrast vytvorený odlišnou farbou- môže sa vytvárať tak, že sa navzájom ladia dve
ženské a mužské farby tak, aby vytvárali harmonický celok.

Kontrasty môžeme vytvárať rôznymi spôsobmi:

 Vyberaním analogických farieb- farby, ktoré navzájom susedia vo farebnom kruhu,
najviac 3 farby.
 Radením farby pomocou triády- sú radené proti sebe pod 120° uhlom.
 Doplnkovým spôsobom- druhú farbu k prvej vyberáme tak, že je presne oproti nej vo
farebnom kruhu.

Členenie knižných väzieb

Knižné väzby plnia viacero funkcií okrem toho, že knihu obal predáva. Obal má hlavné dve
funkcie:
1.) Estetická funkcia
2.) Funkčnosť – funkčnosť spojenia listov knihy sa musí zabezpečiť tak:
a) aby toto spojenie bolo odolné voči uvoľňovaniu listov knihy
b) aby sa knižný blok ľahko otváral a samovoľne nezatváral
c) má zabezpečiť ochranu listov knihy pred poškodením
d) spojenie obálky s knižným blokom musí byť odolné voči rozpojeniu
e) cena väzby musí byť optimálna

Podľa medzinárodnej organizácie UNESCO, neperiodické publikácie do 48 strán sú brožúry

a neperiodické publikácie nad 48 strán sú knihy.
Väzby rozdeľujeme do 4 skupín:
1.) Mäkké väzby – V1 – V4
2.) Polotuhé väzby – V5 – V6
3.) Tuhé väzby – V7 – V8
4.) Špeciálne väzby

Mäkké väzby
1.) Zošitová mäkká väzba V1
Knižné zložky sa poznášajú do seba, vložia sa do kartónovej obálky. Orežú sa z troch strán na
potrebný rozmer. Obálka je bez záložiek. Chrbát je tenký.

2.) Lepená mäkká väzba V2

Jednotlivé listy sú perforované (cez dierky sú prevlečené nite) alebo zlepené v chrbtovom
lome. Zavesia sa do kartónovej obálky a orežú sa z troch strán.

3.) Bloková mäkká väzba V3

Za sebou poznášané voľné listy sa zošijú drôtenými skobami, zavesia sa do kartónovej obálky
a orežú sa z troch strán.
4.) Šitá mäkká väzba V4
Väzba sa vytvára tak, že poznášané knižné zložky sa spoja niťou a aj samotná niť sa ešte
zalepí, zavesia sa do kartónovej obálky väčšej hrúbky a orežú sa z troch strán.

Polotuhé väzby
Polotuhé väzby na rozdiel od mäkkých väzieb, ktoré sa vyrábajú priemyselne, tieto sa
vyrábajú prevažne ručne. Už názov hovorí, že kartón je nahradený tvrdším materiálom. Je to
lepenka, ktorá má hustotu 600 g/m2. (kartón 250 – 500 g/m2).

Väzba V5 – poťahuje sa papierom, ktorý je širší o 12 mm. Tento presah papiera sa zakladá
smerom dovnútra a prilepuje sa na vnútornú stranu lepenkových prírezov.

V6 Detská skladačka leporelového typu

Tieto detské skladačky majú rozsah strán 7- 12. V mieste chrbta je tzv. knihárske plátno. Sú
obojstranne chránené vytlačeným papierom, na ktorom je pútavý text i obraz pre deti.

Tuhé väzby
V7 – základom je lepenka, ktorá má hustotu 1 200 g/m2 . Je potiahnutá tvrdším papierom,
ktorý je tvrdší alebo je na povrchu knihárske plátno, ktoré býva u vzácnejších kníh.

V8 – je to väzba s nekombinovaným poťahom. Lepenka, ktorá je základom tejto väzby je

pokrytá obojstranným plátnom, ktoré je prilepené alebo prišité ku lepenke.

V9 – základ je tuhý (tvrdený) plast, ktorý je na povrchu obtiahnutý nemäkčenou fóliou ,kožou
alebo lepenkou. Lepenka zmäkčuje tvrdosť vnútorného plastu.
Vývoj typografie
Už ľudia v minulosti pochopili význam písma ako dôležitého typografického prostriedku
a nositeľa informácií. Typografia ako pojem vznikla zo slova TYPO (typ písma) a GRAFIA
(písať). Vedný odbor, ktorý sa zaoberá tvorbou písma, jeho písaním a určitými poznatkami
o písmových sústavách. Už v antike pochopili: ,, Človek je mierou všetkých vecí´´. To isté
platilo aj v renesancii, ktorá znamenala návrat k antike. Jednotlivé písmená sa nemôžu písať
náhodne ale sú rozložené do určitých línií, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné. Sú to
následovné základné línie.
 Dolná doťažnica
 Dolné indexové účiarie
 Účiarie
 Horné indexové účiarie
 Stredná doťažnica
 Verzálková doťažnica
 Horná doťažnica

Vývoj písma
Vývoj sa začal už v praveku, kedy ľudia cítili potrebu zaznamenávať svoje informácie
v podobe kresieb. Prvé písmové sústavy boli ideografické, každá kresba znamenala jednu
myšlienku- ideu. Takéto ideografické písmo mali Egypťania a aj Mezopotámci. Egypťania
mali aj spoločné znaky pre rovnako znejúce slová. V Egypte, Babylone ani Číne nepoznali
hlásky ani čísla. Egypťania mali 3 písmové sústavy:
 Hieroglyfické písmo
 Hieratické písmo
 Démotické písmo
Hieroglyfické malo 3000 znakov, ktoré ovládali len pisári. Hieratické malo 600 znakov
a ovládali ho stredné vrstvy. Démotické malo 200 znakov a ovládal ho obyčajný ľud. Najväčší
význam malo FÉNICKÉ PÍSMO, Féničania boli dobrí moreplavci a obchodníci. Potrebovali
sa dohodnúť, preto potrebovali písmo- 22 spoluhlások, zaviedli aj písanie sprava doľava.
Z tohto písma pochádza aj 80% celého nášho súčasného písma. Od Féničanov prebrali písmo
Gréci, tí zaviedli:
 Samohlásky- A, E, I, O, U
 Ako prví používali riadky
 Zaviedli písanie zľava doprava
 Vyrovnali znaky
Rimania, ako prví vymysleli abecedu, ktorú používame dodnes, písmo voláme rímske
kapitály, zaviedli písanie písma ručne do dvoch štvorčekov nad seba.
Ich písmo sa volá RÍMSKE KAPITÁLY. Postupne nestačili písať písmové znaky, preto ako
prví zaviedli KURZÍVU, čo v preklade znamená bežať (curre). Rimania tiež zaviedli
RÍMSKU UNCIÁLU, zaoblené znaky ( písané písmo). V období karolínskeho umenia sa
začali používať malé tvary písma a tieňovanie písma (okolo roku 1000). V období gotiky, 12.-
15. storočí sa používali 3 písmové sústavy:
 Fraktúra
 Švabach
 Rotunda
Švabach si zobral za základ Johannes Guttenberg a toto písmo vytvoril ako pohyblivé znaky,
v renesancii vzniklo písmo, ktoré malo pretiahnuté pätky

Po období renesancie začali vznikať:

 Písmové rodiny
 Francúzka Bastarda
 Talianska Karolína
V období renesancie sa po celom svete rozšírili tlačiarne. Bolo vytlačených niekoľko kníh
historickej hodnoty. Najtlačenejšia bola Biblia, Rabelias Gargantua a Pantagruel. Najviac
tlačiarenských lisov bolo v Norimbergu. Kočovné tlačiarne boli v : Bratislave, Trnave,
Hlohovci, Banskej bystrici a v Plaveckom Hrade. Francúzky kráľ František II. Povýšil
typografiu na umenie. Geofry Torry vydal príručku venovanú anatómii písma- CHAMP
FLEURY. Jeho príručku zdokonalil Garmond a jeho príručka ostala neprekonaná. V roku
1764 bola vydaná príručka typografie s názvom Manuel Typografiq, bol to takzvaný
vzorkovník všetkých znakov a jej autorom bol Pierre Simone Fournier.
Didotovci- v oblati typografie pôsobilo viacero členov tejto rodiny. Jeden z nich
zdokonaľoval papier a jeho výrobu, druhý skonštruoval tlačiarenský stroj, tretí kotúčový
papier, štvrtý korektívne znaky, piaty typografické predpisy. V súčasnosti sú písma ovládané
PC firmami, ktoré vymýšľajú stále nové písmové rodiny, najznámejšie sú: ADOBE,
MONOTYPE, AGFA, FONTSHOP.

Typometrický systém - Font

Okrem fontu - typu písma je rozhodujúci aj rez písma a jeho veľkosť .
Duktus - hrúbka ťahu písma ovplyvňuje čitateľnosť písma.
Do 18. storočia si každá kníhtlačiareň tlačila tak, že si používala svoj merný systém - svoje
veľkosti písma.
V roku 1776 Pierre Simon Fournier vydal typografickú príručku Manuel typographique.
Vychádzal pri tom z francúzskej stopy, ktorá meria 32,48 cm. Je to priemerná dĺžka
mužského chodidla . Delila sa na 12 palcov .
1 palec mal 12 čiarok
jedna čiarka mala 6 TB
Francois Ambrois Didot zdokonalil Fournierov systém a prepočítal Fournierove miery do
metrickej sústavy. Jeden meter rozdelil na 2660 typografických bodov.
Pierre Simon Founier zaviedol jednotku CICERO, ktorá platí v Európe dodnes. Cicero má 12
typografických bodov – 4,51 mm, 1 typografický bod je 0,3759 mm.
Grafici- typografi používajú tuto jednotku nasledovne:
Časopisy 8 TB ( typografických bodov)
Knihy 10 TB
Breviáre 11 TB
Detská literatúra 12 TB
8,10,11,12 - Nie sú to mm ,ale je to veľkosť kuželky, z ktorej sa vyleje tlačová farba na
tlačovej forme. V Amerike a v anglických hovoriacich krajinách bola zavedená jednotka
PICA (pajca) ,ktorá vychádza z anglickej stopy. Jej dĺžka je 30,47 cm .
1 TB = 0,3528 mm
12 TB = 4,21 mm
Systém Pierra Simona Fourniera zdokonalil Didot ,keď bola zavedená metrická sústava .
Didotové body sa prepočítavajú na jednotku pica koeficientom 1, 065 . V rode Didotovcov
pôsobilo 9 významných typografov. Jeden vyrábal papier
Jeden vymyslel tlačový stroj
Ďalší vyryl znaky
Ďalší zostavil typografické predpisy pre potrebu korektorov. Ďalší vymyslel výrobu papiera v
kotúči. A posledný navrhol kotúčový papierový stroj.
Typografická sústava sa používa dodnes v sadzbe kníhtlače .Vo výrobe ofsetu a hĺbkotlače sa
používa metrická sústava. Britský systém sa využíva v počítačových zálohovacích
programoch.

Adobe InDesign
Je počítačový program na zalomenie a sadzbu dokumentov od firmy Adobe. Program pracuje
interaktívne. InDesign bol uvedený ako priamy konkurent tradičného programu pre zalomenie
QuarkXPress. Spočiatku si ťažšie získaval užívateľov, ktorí už boli navyknutí na ovládanie
QuarkXPressu. Verzie CS a CS2 boli predávané aj spolu s programami Photoshop, Illustrator
a Acrobat pod spoločným názvom Creative Suite. Užívateľ tak dostane 4 programy za cenu
len o niečo vyššiu ako cena samotného QuarkXPressu. InDesign rýchlo predbehol svojich
konkurentov na trh. InDesign podporuje export dokumentov do Adobe Portable Document
Format (.pdf) a ponúka podporu viacerých jazykov, čo QuarkXPress ponúka až v drahšej
verzii. Passport. Indesign bol prvým väčším DTP programom, ktorý podporuje kódovanie
textu Unicode pokročilé funkcie OpenType fontov či optické zarovnávanie okrajov. Výhodou
je aj podobnosť rozhrania s ostatnými známymi produktami od firmy Adobe ako napr.
Illustrator či Photoshop. InDesign je určený na zalomenie periodík, plagátov či iných
tlačených médií. Dlhšie dokumenty sa obyčajne stále zalamujú v Adobe FrameMakeri
(manuály a technická dokumentácia) alebo v QuarkXpresse (knihy, katalógy).