Jiří Trnka: Zahrada

Pavel Čech: O zahradě

Frances Hodgson Burnett: Tajná
záhrada

Nikola Vansáčová, 1SjBm

Diana Demčáková, 1HSjm
Miroslav Tóth, 1HSjm
 Jiří Trnka Zahrada
• koniec 30. rokov minulého storočia - významný posun vo vnímaní ilustrácií  umelecký
obraz sa stáva plnohodnotnou zložkou diel

• Jiří Trnka ako záruka kvalitných obrázkov

• vystihnutý príbeh, s dejinnosťou a dramatickosťou, schopnosť stvárniť aj poetické výjavy-

kresby plné emócií a života aj detailnej prepracovanosti
• v r. 1962 prvýkrát predstavil ako literárny autor s autorskou knihou
Záhrada

OTÁZKA: Čo podľa Vás môže znamenať pojem autorská kniha?

• detskí čitatelia jeho kníh tak nepredstavujú len tých, ktorí sa učia
rozumieť písanému slovu, ale stávajú sa zároveň divákom, svojim
spôsobom poslucháčom a teda pozorovateľom Trnkovho diela
 • estetická zložka jeho diela je tvorená rôznorodými
Ilustrácie Zahrady obrázkami z hľadiska technického prevedenia

• J. Trnka opúšťa epickosť, nahrádza ju lyrizmom

a zdôraznením atmosféry príbehu (tieňovanie
a hra s farbami, priestorové vnímanie)

• dovoľuje pozorovateľovi rozvíjať svoju

obrazotvornosť a fantáziu: (dieťa si môže na
základe textu vytvoriť predstavu trpaslíka
a následne ju konfrontovať s ilustráciou)

„Já sám čtu text, třeba několikrát, pak začnu cítit

krajinu, denní dobu, prostě vstřebávám do sebe
ovzduší knihy. To se pak konkretizuji opticky, nebo
dramaticky. Snažím se spíše vyjádřit atmosféru „Měl čepici červenou, ale ostatní barvy už byly
situace, její tajemství, buď poetické, nebo humorné, pryč, dešte je vzaly.“ (Trnka, 1971, s. 5)
nebo strašidelné (...)“ (Chvojková, 1990, s. 79)
 „Trnkovi nikdy nešlo o pouhou dekoraci, ač jeho
obrázky jsou vždy velice zdobně krásné - chtěl na
prvém místě postihnout smysl slov a výtvarně je
povýšit a umocnit. " (Hlaváček a Pavluch, 2002, s.
91)

„Mezitím sa ale hodně zešerilo, jasmínové keře

zčernaly a jejich květy jednak voněly a potom také
svítily v modrém šeru jako hvězdičky a vzadu na
tmavomodrém nebi svítily zase opravdové
hvězdičky a nebyly skoro k rozeznání od těch
jasmínových. (Trnka, 1971, s. 92)
 Kompozícia a rozprávač
• osem na seba voľne nadväzujúcich kapitol
• vetvenie dejovej línie
ÚLOHA: Uveďte príklad na aspoň 2 vedľajšie dejové línie.
• ROZPRÁVAČ:
• zmena naračnej perspektívy
(autorský rozprávač sa strieda s personálnym)
• vytvára pocit, že sme súčasťou deja
• motív tajomna a ticha
• explicitne subjektívny a hodnotiaci
OTÁZKA: Je ešte niečo iné, čo vťahovalo do deja Vás a nespomenuli sme to?
„Tedy – jak jsem předeslal – je tomu již
pradávno, můžeme říci drahně let, když
tento starý sad ještě hýřil květy, večer zářily
lampióny a voněly noční fialy. (...) Ten
trpaslík tu totiž stál už tak dlouho , že
vypravoval starovětským způsobem (...)“
(tamže, s. 37)
„Víte co, pojďme raději znovu do té
zahrady, (...) (tamže, s. 89) (...) a
našlapovali opatrně po špičkách, ale
přesto některý někdy zakopl a ten hrneček
zachrastil nebo zazvonil a to byl ten
rámus, co nás polekal. (tamže, s. 93)
„Bylo ticho. Najednou ale něco zdálky
zachrastilo, kluci se naráz zastavili – nic –
ticho, pak to ale zazvonilo a kluci skočili za
velikou lopuchu – pak zas to trochu jakoby
zabubnovalo, ale ne jako buben, spíš jako
hrnec. Kluci vystrčili hlavy pod lopouch a byli
tiše.“ (tamže, s. 93)
 Textový priestor
• prevažuje prozaický text, kombinovaný s poetickými časťami (prvok ozvláštnenia,
lyrizácie textu) „Já opravdu nechtěl, trpaslíku,
uhodit vás do knoflíku.“ (tamže, s. 28)

• prepája grafickú podobu textu so zvukovou

• didaktický rozmer: dieťa sa učí ako sa graficky znázorňujú zvuky, ktoré vydávajú
zvieratá ,Hoši, v novinách je všechno, proto já
všechno vím, úplně všecičko,´ a jak
pritom sípala, to už si nepamatujete?
Takhle sípala síp – síp,“ krásně zasípal
čtvrtý a ostatní hned poznali velrybu.
(tamže, s. 57)
 „To šlo pět kluků do školy. (...) Tak šli a cestou uviděli ve vysoké zdi z kamenů, starou
Priestor železnou branku, celou rezavou.“ (s. 3)

• svet chlapcov mimo záhradu veľmi podobný reálnemu  mimetický svet sa vzťahuje k reálnemu svetu,
často k aktuálne žitému, prelína sa často s tým imaginatívnym

• Izolovaná záhrada je miestom tajomstiev „Brány, bránky, dvere sú v umení symbolickým prechodom medzi svetom
známym a neznámym, a to ako v spojení s konvenčným, tak s významom
používaným v tajomnom symbolickom jazyku.“ (Urbanová, 2021, s. 91-92)
• motív bránky
je stará, hrdzavá, uzavretá a predsa otvorená tým, ktorí sa usilujú o to prejsť ňou

„Celou knihu můžeme považovat za nostalgickou vzpomínku na ztracený ráj dětství

• stena zarastená paviničom přičemž ráj dětství představuje právě prostor za vysokou zdí.“ (Vodičková, 1978, s. 4)

• graficky upravený názov tak, že slovo je rozdelené na slabiky: ZÁ-HRA-DA  vydelené slovo HRA

• Zahrada v dětské literatuře nedále představuje

záhrada= odpočinok, bezpečie, neznámo, dobrodružstvo, radosť, zážitky
prostor bezpečí, protože bývá spojovaná
s představou ráje (...) (Urbanová, 2021, s. 92)
 „Ten pátý kluk tedy slezl dolů,
Postavy potom slezl čtvrtý,
potom slezl třetí,
potom druhý
a ten první už stál na zemi“ (...)
• ústrednými postavami sú piati chlapci s neznámymi menami - autor ich rozlišuje radovými číslami
(Trnka, 1971, s. 16)
alebo adjektívami, ktoré ich špecifikujú
„Bere?“ zeptal se ten třetí. „Nebere,“ povídá malý a lovil dál. (tamže, s. 27)

„Rovina skutečnosti se zde prolíná s

• antropomorfizované zvieratá, veci (kamenný trpaslík) humorně laděnou a lehce nadrealistickou
nadsázkou, která těží z dětského pojímání
světa, myšlení a vyjadřování, i z dětské
představivosti, v níž věci a zvířata mohou
• postavy sú stále aj také, ktoré prešli vývinom jednat jako lidé (...)“ (Chaloupka, 1985, s.
435-436)

„Víte co, pojďme raději znovu do té zahrady, kocour

• v poslední době není už tak zlý a nenadáva tolik, zdá se, že
Kocúr  autor vysvetľuje jeho správanie aj nasledujúcu premenu
stárne. Je teď spíše zvědavý, co zas ti kluci v zahrade
najdou nového. To víte, takový kocour, kdeyž je pořád
• Trpaslík  kontrastná postava voči kocúrovi, vnútorné monológy doma, už ani na nic nekouká, nic si neprohlíží a všechno
sa mu zdá staré. Pak je ovšem mrtzutý a říká, tady že není
nic nového, tady je to pořád stejne.“ (Trnka, 1971, s. 89)

• Každá z postáv nesie isté pre ľudí typické vlastnosti (kocúr mrzutý a nepríjemný, trpaslík, múdry, ale urážlivý,
chlapci zvedaví, empatickí, mucha dudravá)
Chlapci tiež prechádzajú premenou – tým sa príbeh uzatvára zároveň zacykluje, no v podobe
špirály- mentálny posun, isté dospetie + cyklus života
• brána pred deťmi zatvorená- deti sa stávajú súčasťou reálneho sveta
• ak vnímame záhradu v paralele k raju – rovnako do náboženského raja sa dostane len
ten kto o to skutočne s čistým srdcom usiluje
 O Zahradě
Pavel Čech

 maliar, autor a ilustrátor (komiksy,

autorské knihy)
 poetickosť, okúzlenie
 celostránkové obrázky, dramatický
oblúk
 strohosť, ale predsa zovretosť ako
prednosť príbehu
 obrázková kniha  existenciálne a
psychologické konotácie
 obrázkovo – textová rozprávačská
stratégia  priblíženie sa čitateľovi
bez vekového určenia
 Konotácie so záhradou POSTAVA
detský čas hier – priestor hernej symboliky
ohraničenosť, neprebádanosť  túžba dostať sa
von, hranica dovoleného  príťažlivosť
 symbolické miesto naplnené tajomstvom (aj
ďalšie zákutia v knihe)
 Čechova záhrada: metaforické vnímanie 
predstava raja a rajskej dokonalosti
časopriestorová dimenzia (obývaná; rast kvetov,
stromov a plodov – cyklickosť premien)
miesto nekonečnej fantázie  sny vstupujú do
reality  preto knihu otvára motto:

„Na konci zahrady

- časopriestor. pohyb –
V trnitém houští predstavy a sny
Jsou skryté poklady FRANTIŠKA (chýbajú
Arabských pouští....“ záznamy o soc. zázemí),
Michal Ajvaz dôležité predstavy a
emócie
 Poštová
známka
Realita VS.
fantázia

Autorský
rozprávač

Zmysel pre detail

Odkaz na
Trnkovu
knihu
 IDEA
 snaha vyzdvihnúť dôležitosť ľudskej
fantázie, kt. sprevádza človeka
naprieč životom
 predstavivosť – korenie života;
uchovať si ju v plnej sile dokážu iba
deti
 myšlienky, sny a predstavy =
truhlica bohatstva človeka, niekedy
ako dokonalá sloboda
 varovanie pred strachom
 Františkove poslanie, hrdinský čin?
– odhalenie cesty pre malého chlapca
 snenie nekončí Františkovým
odchodom – pokračovanie –
sklamanie – predanie štafety
Frances Hodgson
Burnett
Tajná záhrada
O autorke –
Frances Hodgson
Burnett
• 1849 – 1924
• Narodila sa v Manchestri, no vo veku troch
rokov sa s rodičmi presťahovali do USA
• Písať začala už ako 19 ročná
• Jej najúspešnejšie novely pre deti: Malý
lord Fauntleroy (1885), Malá princezná
(1905) a Tajná záhrada (1911)
• V roku 1890 jej zomrel syn na tuberkulózu
– depresie
Novela Tajná
záhrada
• Novela nielen pre detského čitateľa
• Podstatou novely je uzdravenie
hlavných postáv
• Môj názor: problematické čítanie pre
dnešného detského čitateľa (málo
dramatický konflikt, mnoho opisov)
• Téma: Hľadanie hodnôt, ktoré
dokážu človeku zabezpečiť dobrý
a mravný život
Postavy
• Mary Lennox • Martha Sowerby
• Osirotené 10 ročné dievčatko • Slúžka Mary a zároveň jej prvý priateľ
• povýšenecká, nepriateľská, protivná, škaredá • Dickon Sowerby
• Archibald Craven • 12 ročný chlapec z Yorkshiru
• „anjel z Yorkshiru“ – priateľ zvierat a prírody
• Strýko Mary Lennox, majiteľ panstva
• Trúchli za zosnulou manželkou • Ben Weatherstaff
• Záhradník na panstve
• Nedokáže sa ani pozrieť na svojho syna
• Susan Sowerby
• Colin Craven
• Matka Marthy a Dickona
• 10-ročný syn Archibalda Cravena • Obraz dokonalej milujúcej matky
• Nemilovaný, bez priateľov, zatvorený v izbe –
• Vtáčik Červienka
otcovi sluhovia mu slúžia, no majú z neho strach
• Vďaka nemu objaví Mary kľúč od Tajomnej záhrady
• Myslí si, že zomrie
Význam
záhrady v diele
• Záhrada patrila zosnulej
manželke Archibalda Cravena –
zázračné, magické miesto
• Miesto a zároveň impulz
uzdravenia hlavných postáv –
centrálny bod celej novely
• Záhrada reprezentuje dokonalú
harmóniu človeka a prírody
Idea novely
• LÁSKA
• Rodičovská, medzi priateľmi,
manželská
• PRIATEĽSTVO
• HARMÓNIA ČLOVEKA A
PRÍRODY

• Láska, priateľstvo a harmónia

človeka a prírody sú hodnoty, ktoré
človeku zabezpečia dobrý život
Zdroje

• HLAVÁČEK, L. – PAVLUCH, L. Jiří Trnka. Praha: Academia, 2002. ISBN 80-200-1050-5.

• CHALOUPKA , O. a kol. Čeští spisovatelé literatury pro děti a mládež. Praha: Albatros, 1985, s. 434.
• CHVOJKOVÁ, H. Jiří Trnka. Plzeň: Západočeské nakladatelství, 1990. ISBN 80-7088-009-0.
• TRNKA, J. Zahrada. 3. vyd. Praha: Albatros, 1971.
• URBANOVÁ, S: Konfigurace, figury a figurace II. Prešov: PU, 2021. ISBN 978-80-555-2664-5
• VODIČKOVÁ, M. Kouzelná zahrada Jiřího Trnky. Nové knihy, 1978, č. 31–32, s. 4.
• ČECH, P. O Zahradě. Petrkov : Petrkov, 2018. 97 s. ISBN 978-80-87595-66-4.
• JULÍNKOVÁ, K. Literární a ilustrátorská tvorba Pavla Čecha : diplomová práca. Brno : Masarykova univerzita PF, 2017.
173 s.
• VÁLKOVÁ, Z. Ilustrace v knihách pro děti předškolního věku : bakalárska práca. Olomouc, Univerzita Palackého v
Olomouci, 2016. 48 s.