Japonský

manažment
po 2. svetovej vojne výrazný rozvoj Japonska, sprevádzaný rýchlymi tempami
hospodárskeho rastu na úrovni 9,6 – 10, 9 % ročne až do roku 1973 ... označenie
„japonský hospodársky zázrak“
na „hospodárskom zázraku“ mal významný podiel systém japonského
manažmentu
manažment japonských podnikov sa zásadne odlišuje od manažmentu
západných firiem ... nazývajú ho aj „teóriou Z“
Japonský manažment vychádza z dvoch zdrojov:
z domácich tradičných japonských „škôl“ riadenia, ktoré majú korene v japonskej
etike konfucianizmu (V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „žen“
(ľudskosť), ktorá je systémom ideí „čžu“ (oddanosti vladárovi), „i“ (zachovávania povinnosti), „siao“
(synovskej úcty)a budhizmu (harmónia, firmy ako rodiny, prekonanie vlastného“ja“)

Z poznatkov západného – najmä amerického manažmentu (v začiatkoch

Taylor, po 2.sv. vojne Deming, Juran, Drucker)
Hlavné znaky japonského manažmentu
1. Celoživotné zamestnanie
 znamená celoživotný pracovný pomer pracovníka v priebehu produktívneho veku u jedného
zamestnávateľa;
 viac sa darí uplatňovať vo väčších firmách;
 využíva kooperatívny vzťah a lojalitu japonských zamestnancov;
 obmedzuje sa migrácia zamestnancov aj manažérov, aj únik technológií ku konkurencii ...
2. Odmeňovanie a služobný postup podľa veku.
 základom odmeňovania je služobný vek, tzn. dĺžka jeho práce v podniku
 prémiový systém, vyplácanie bonusov, nie je odmenou za zásluhy, ale tiež závisí od veku.
 japonské firmy kladú značný dôraz na vytváranie podmienok pre svojich zamestnancov ...
firma sa správa ako rodina: stará sa o vhodné ubytovanie, detské jasle, zotavovne ...
 pre služobný postup je rozhodujúcim kritériom na povýšenie a obsadzovanie vedúcich funkcií
vek pracovníka, nie výkony. Zdôvodňuje sa to skúsenosťami starších a tiež tým, že vzťahy sú
jednoduchšie, ak je nadriadený starší; do úvahy sa berú samozrejme aj schopnosti kandidátov.
Hlavné znaky japonského manažmentu
3. Postavenie odborov
odbory sú organizované na vertikálnom princípe a tvoria ich všetci
zamestnanci firmy bez ohľadu na postavenie a profesiu
predmetom záujmu sú tradične mzdy
odmieta sa postavenie a fungovanie odborov podľa amerického
vzoru.
Japonský manažment sa opieral o 2 systémy:
„Ringi“ systém – japonský rozhodovací systém
KAIZEN – „neustále zlepšovanie“
„Ringi“ systém
„Ringi“ systém – japonský rozhodovací systém a systém riadenia „zdola
nahor“, považujú ho za vysoko demokratickú praktiku
„Ringi“ pozostáva z dvoch slov:
- rin znamená predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas
- gi znamená uvažovanie a rozhodovanie
Je to systém obehu dokumentu (s iniciatívou, problémom, riešením)
zdola nahor, cieľom je získať súhlas - nesúhlas u vrcholového vedenia
firmy...cez všetky úrovne riadenia. V zásade je úlohou vrcholového
vedenia formálne potvrdiť kolektívne rozhodnutie.
Charakteristické znaky „ringi“ systému rozhodovania:

 dôraz na poznávaciu fázu rozhodnutia - vymedzenie problému

 návrhy vychádzajú zvyčajne z najnižšej úrovne
 rozhodovanie je rozptýlené, nie centralizované
 Konsenzus ( dohoda) v rozhodovaní a kolektívne rozhodovanie
 rozhodnutie schvaľuje len vrcholové vedenie firmy
 všetci zamestnanci sú zodpovední za úspech – neúspech návrhu
VÝHODY: demokratický, podnecuje iniciatívu a vznik nových nápadov, kolektívne
rozhodovanie a zodpovednosť je zárukou uskutočnenia návrhu, komplexné posúdenie
návrhov
NEVÝHODY: málo operatívny, zdĺhavý, podporuje byrokraciu ...
KAIZEN
KAI – zmena, ZEN – dobrý; kľúč k japonskému úspechu je aktivizácia ľudského
kapitálu, jeho tvorivosť a iniciatíva, Japonci predkladajú ročne 230 x viac
zlepšovacích návrhov ako nemeckí zamestnanci, aj keď sa jedná o malé, finančne
zanedbateľné návrhy, celkový efekt z úspor je 28 – krát vyšší
KAIZEN znamená neustále zlepšovanie; je to najdôležitejší manažérsky program.
Neustále zlepšovanie sa týka každého člena firmy a všetkých procesov.
KAIZEN je orientovaný na postup (proces), ktorý najprv treba zlepšiť, až potom
sú výsledky. Zároveň sa orientuje aj na pracovníkov, lebo ich úsilie je veľmi
dôležité.
KAIZEN je stratégia zlepšovania orientovaná na zákazníka, úlohou manažmentu
je ponúkať lepšie výrobky za nižšie ceny...
Zásady motivačného systému Kaizen
každému nápadu, zlepšovaciemu návrhu, aj keď je málo významný, musí byť zo
strany manažéra venovaná pozornosť
manažér musí vytvoriť organizačné predpoklady pre neustále zlepšovanie
komunikácie medzi pracovníkmi („otvorené dvere“, konzultačné miestnosti)
účasť pracovníkov na úspechu
je preferovaná tímová práca
kritériá hodnotenia si vypracováva každý tím sám
systém hodnotenia je verejný
Odlišnosti japonského a amerického
manažmentu
AMERICKÝ manažment
Individualizmus
Krátkodobé zamestnanie
Mzdový systém – výkon, schopnosti
Služobný postup – schopnosti
Segmentovaný záujem o zamestnanca
Systém riadenia „zhora nadol“
Tendencia k decentralizácii právomoci
Individuálna zodpovednosť
JAPONSKÝ manažment
Kolektivizmus
Celoživotné zamestnanie
Mzdový systém – vek
Služobný postup – vek
Celostný záujem o zamestnanca
Systém riadenia „zdola nahor“
Tendencia k centralizácii právomoci
Kolektívna zodpovednosť
Odlišnosti japonského a amerického
manažmentu
AMERICKÝ manažment
Vnútorná súťaživosť
Autoritatívne rozhodovanie
Formálna autorita vedúceho
Strategické ciele – ekonomické, finančné kritéria
služieb
Zásadné inovačné zmeny
Kontrola – explicitná( Jasná, zréjma)
Horizontálne org. odbory
JAPONSKÝ manažment
Kooperácia, harmónia
Kolektívne rozhodovanie
Neformálna autorita vedúceho
Strategické ciele – kvalita produktov a
Postupné zmeny – neustále zlepšovanie
Kontrola – implicitná ( skrytá)
Vertikálne org. odbory
Nová metóda operatívneho riadenia JIT
( Just in time)
Metóda riadenia výroby, kde sa pracuje bez zásob
Dodávka materiálov a komponentov sa uskutočňuje práve vtedy, keď ich potrebujeme
použiť
Odstránenie 7 druhov plytvania:
1. Neefektívna nadvýroba
2. Zbytočné čakanie
3. Zbytočná preprava
4. Nesprávne spracovanie
5. Neefektívne zásoby
6. Zbytočné činnosti
7. Nekvalitné výrobky