VysvetleniaEK_1

COCHKT,Hlavn326,90041Rovinka,tel:00421245646971,fax:45646971,email:cochkt@euroweb.sk,IO:42053307
.tu:4008177298/7500BratislavaIstrobanka,IBAN:SK8175000000004008177298Dtumaktualizcie:1.11.2009
http://www.szchkt.org Zodpovednzaaktualizciu:Doc.Ing.PeterTomlein,CSc. Strana1

Interpretcia Eurpskej Komisie
vybranchotzokvyplvajcichzNariadenia(EC)846/2006
ouritchflurovanchplynoch

1. Defincia "prevdzkovatea"
Je nutn, aby prevdzkovate bol identifikovan jednoznane pre kad zariadenie obsahujce
flurovan sklenkov plyny, ktor s predmetom Nariadenia (EC) 842/2006, vetkmi zainteresovanmi
stranami vrtane neho. Cieom tejto asti je poskytn vysvetlenie, ktor pome identifikova
prevdzkovatea za kadch okolnost.
Poda lnku 2, bod 6, "prevdzkovate" znamen fyzick alebo prvnick osobu vykonvajcu
vkonn moc nad prevdzkou zariadenia a systmu spadajceho pod Nariadenie. lensk tt me, v
definovanej, pecifickej situcii, oznai majitea ako zodpovednho za prevdzkovateove povinnosti".

Aktulna vkonn prvomoc nad technickou funkciou zariadenia alebo systmu by mala by chpan
vrtane nasledovnch prvkov:
Von prstup k systmu, ktor znamen monos dohadu nad jeho komponentmi a ich funkciou, a
monos garantova prstup tretej strane;
Dohad nad kadodennou funkciou, prevdzkou (to znamen monos urobi rozhodnutie o vypnut
a zapnut);
Prvo (vrtane finannej zodpovednosti) rozhodn o technickej modifikcii (to znamen nhrade
komponentov, intalcii pevne zabudovanho detektora niku chladv), modifikcie mnostva F-
plynov v systme, a prvo objedna kontroly a opravy.
Vetky uveden prvky s nutn k zabezpeeniu povinnost vyplvajcich z Nariadenia (EC) No 842/2006
pre prevdzkovatea: prevencia niku, ma opraven zisten nik hne ako je to mon, ma pravideln
kontroly na nik vykonan certifikovanmi osobami poda termnov danch v lnku 3, intalova systmy
detegujce nik chladiva, udriava zznamy, ma vykonvan odbery certifikovanmi odpovedajco
kvalifikovanmi osobami.
Ak vetky tieto prvomoci s prenesen prevdzkovateom na tretiu osobu cez zmluvn vzah,
zodpovednos prevdzkovatea vyplvajca preho z Nariadenia (EC) No 842/2006 by mala by prenesen
na tto tretiu osobu, s tm, e takto prenos zodpovednosti je kompatibiln s nrodnou legislatvou.
Zvl, takto prenos zodpovednosti v danom lenskom tte mus by uroben tak, aby uloen
sankcie, pokuty poda lnku 13, mohli by aplikovan na osobu prevdzkovatea na zklade predmetnho
zmluvnho vzahu.
Ak predmetn prvomoci boli len iastone prenesen, zodpovednos prevdzkovate by nemala by
povaovan za prenesen. Naprklad, ak spolonos A prevdzkuje supermarket, a podpsala zmluvu na
servis so spolonosou B poda ktorej spolonos B prde a skontroluje systm poda uritch termnov a
vykon nutn opravy, km spolonosti A ostane zodpovednos nad prstupom k intalcii v kadodennej
prevdzke, spolonos B by nemala by kvalifikovan ako prevdzkovate. Ak zmluva prena pln prstup k
systmu, riadenie kadodennej prevdzky a monos vykona opravu, kontrolu a technick modifikciu bez
predchdzajceho shlasu spolonosti A, spolonos B by sa mala kvalifikova ako prevdzkovate.
In monos je prenies vetky povinnosti vyplvajce pre prevdzkovatea z Nariadenia (EC) No
842/2006, na tretiu stranu. Ak spolonos A prevdzkuje systm a podpisuje zmluvu so spolonosou B
ktor explicitne vyhlasuje, e zodpovednosti prevdzkovatea vyplvajce z Nariadenia (EC) . 842/2006 s
prenesen na spolonos B, potom spolonos B by sa mala kvalifikova ako prevdzkovate, s tm, e
spolonos B me by penalizovanm subjektom poda lnku 13 a nrodnho prva. V takchto
prpadoch, prvomoci potrebn k splneniu tchto povinnost by mali by prenesen na spolonos B cez
zmluvn vzah.
VysvetleniaEK_1

COCHKT,Hlavn326,90041Rovinka,tel:00421245646971,fax:45646971,email:cochkt@euroweb.sk,IO:42053307
.tu:4008177298/7500BratislavaIstrobanka,IBAN:SK8175000000004008177298Dtumaktualizcie:1.11.2009
http://www.szchkt.org Zodpovednzaaktualizciu:Doc.Ing.PeterTomlein,CSc. Strana2

1.1 Fyzick alebo prvnick osoba
Oakva sa, e vo vine prpadoch, prevdzkovateom bude prvnick (typicky firma) ne ako
fyzick osoba, okrem prevdzkovania domceho alebo malho komernho chladenia. To znamen e
prvomoc nad technickou funkciou intalcie normlne nebude ma jedna fyzick osoba. Obzvl, ak
fyzick osoba vykonva pokyny len ako zamestnanec, nebude ma prvomoc urobi rozhodnutia, ktor s
potrebn k ovldaniu "relnej prevdzky" z hadiska jej funkcie v slade s prvnymi poiadavkami, ktor
Nariadenie kladie na prevdzkovateov (naprklad rozhodnutie o nutnej oprave niku).
Termny fyzick alebo prvnick osoba nie s definovan v Nariaden a mali by by
interpretovan poda nrodnho prva.

1.2 Prevdzkovate / majite
lnok 2 (6) objasuje, e vlastnctvo nie je kritriom k identifikcii prevdzkovatea. Navrhuje,
lenskm ttom majitea ako zodpovednho za prevdzkovateove povinnosti aj ke vlastnk nem relnu
prvomoc nad technickou funkciou systmu alebo zariadenia.
Aby sa vyhlo akejkovek prvnej neistote, lensk tty by mali zaisti, e prvne, administratvne
a in opatrenia jasne identifikuj definovan a pecifick situcie, v ktorch vlastnk je zodpovedn za
prevdzkovateove povinnosti.

2. Defincia "prpravkov"
lnok 2 (5) definuje prpravky nasledovne: Prpravky znamenaj v rmci povinnost v tomto
Nariaden, vyliac znekodnenie, zmes zloen z dvoch alebo viacerch ltok, z ktorch najmenej jedna je
flurovan sklenkov plyn, okrem tch, ktorch celkov potencil sklenkovho efektu prpravkov je men
ako 150. as 2 Prlohy I definuje GWP prpravkov ako set vench podielov jednotlivch ltok
nsobench ich GWP.
Priemysel vzniesol dva typy problmov:
Oblas konceptu prpravkov, v ktorch s molekuly F plynov uzavret v pevnej truktre me by
povaovan ako jednoduch zmes (naprklad topnky vyroben z polyuretnovej peny s HFCs
napeovadlom, Okenn rmy izolovan s HFC napenenmi izolanmi hmotami);
Ltky, ktor musia by vzat do vahy v zmesiach pre ely vpotu ich GWP a kontroly i ide o
prpravky (naprklad v jednozlokovej pene).
Ciele Nariadenia 842/2006 s definovan v lnku 1 ide o udranie, prevenciu a redukciu emisi
flurovanch sklenkovch plynov sledovanch v rmci Kyotskeho Protokolu. Vsledkom je rad opatren
zameranch na znenie emisi z vrobkov a zariaden obsahujcich predmetn plyny, a to ako kontrolou a
odberom; tak aj zkazom umiestovania na trh uritch vrobkov s vysokou emisiou. Koncept prpravkov je
zameran na zavedenie de minimis klauzuly na prpady, v ktorch namiesto jednozlokovej flurovanej ltky,
zmes niekokch flurovanch ltok a mono aj nie flurovanch ltok je pouitch, plniac t ist funkciu ako
jednozlokov flurovan ltka (chladivo, aerosol, hasivo, napeovadlo a podobne) a je nchyln by
uvonen do atmosfry za normlnych podmienok pouvania, so vetkmi zlokami uvonenmi do
atmosfry spolone. Poda klauzuly de minimis, Nariadenie sa neaplikuje ak celkov vplyv na sklenkov
efekt (GWP) emisi takej zmesi je pod 150.
Koncept zmes a prpravkov mus by interpretovan takmto spsobom, inak ktorkovek
predmet obsahujci flurovan plyn by mohol by povaovan za zmes. Zvl, v prpade vrobkov
uvedench v prlohe II, mohlo by by relatvne ahk definova montnu podskupinu vrobku ktor bude
obsahova F-plyn, a povaova ju za zmes s GWP nim ako 150 a preto by sa vylil cel vrobok
z rozsahu uvedenho v lnku 9. To by bolo obchdzanie Nariadenia, a odporovalo by interpretcii konceptu
prpravkov v kontexte s inmi prvnymi normami EU o chemiklich, najm Smernici 1999/45/EC O
aproximcii prva, nariaden a administratvnych opatren lenskch ttov vo vzahu ku klasifikcii,
ttkovaniu a baleniu nebezpench ltok.

2.1 Aplikcia na obuv, okn, v ktorch sa F-plynmi napenen polyuretnov peny pouvaj
Otzka vyvstala od vrobcov a predajcov vrobkov, v ktorch von molekuly HFC napeovadiel s
prtomn, i tieto vrobky spadaj do oblasti prlohy II.
Ak plastick polyuretn je vyroben v zmesi s vonmi HFC molekulami s GWP menm ako 150, tak
takto zmes sa nekvalifikuje ako vrobok a preto nespad pod predmetn Nariadenie.
Nzor Komisie je, e nem zmysel povaova izolan peny, v ktorch s von molekuly HFC
uzavret v pevnej bunkovej truktre, za zmes a vypota GWP, kee tieto izolan peny sa nemu
uvoni do atmosfry spolu s obsahom F-plynov.
VysvetleniaEK_1

COCHKT,Hlavn326,90041Rovinka,tel:00421245646971,fax:45646971,email:cochkt@euroweb.sk,IO:42053307
.tu:4008177298/7500BratislavaIstrobanka,IBAN:SK8175000000004008177298Dtumaktualizcie:1.11.2009
http://www.szchkt.org Zodpovednzaaktualizciu:Doc.Ing.PeterTomlein,CSc. Strana3

Avak, faktom je, e rm okna, podrka topnky je iastone vyroben pomocou napeovadiel
patriacich medzi sledovan F-plyny (v tchto vrobkoch sa teda nachdzaj F plyny). Nevedie to vak
k zkazu vroby okie, podrok topnok, ktorch vroba sa spolieha na F-plyny. V kontexte Nariadenia
842/2006, peny obsahujce fluorovan sklenkov napeovadl nie s implikovan ako vrobky
obsahujce fluorovan sklenkov plyny.
V sasnej dobe, Nariadenie nekontroluje pouitie a umiestnenie na trhu pien (s vnimkou
jednozlokovch pien), ale vyaduje zavedenie noriem na regulciu emisi fluorovanch sklenkovch plynov
z vrobkov a zariaden, najm vo vzahu k izolanm penm, od 4 Jla 2011. Takto budce zhodnotenie
me vysti do zkazu umiestnenia na trhu uritch vrobkov a zariaden najm tch, ktor s vyrban
z izolanch pien s F-plynmi. Takto rozhodnutie bude zaloen na analze prpad od prpadu z hadiska
potencionlnych nikov, monosti ich znenia, nkladov, dostupnosti a vhodnosti monch alternatv.
iadna takto analza zatia nebola vykonan. Preto, zvaujc vrobu rmov okien a podrok topnok
iastone vyrobench z pien s obsahom HFC ltok zakzanch Nariadenm, zatia o in vrobky iastone
vyroben z pien s obsahom HFC ltok (naprklad zariadenia, nbytok) by neboli predmetom takej analzy,
ale v zhode s oknami a topnkami s uveden v prlohe II z dvodov, ktor nemaj iadny vzah k otzke
izolanch pien. Preto to by bolo diskriminujce a rozporn so zmermi Nariadenia.
Vo vzahu k oknm, zkaz v prlohe II bol nasmerovan na tie HFC plyny, ktor sa pouvaj ako
tepelno izolan, uzavret medzi dvomi sklenmi tabuami okna. Vo vzahu ku topnkam, je zmer zakza
tie aplikcie, v ktorch je F plyn (predovetkm SF
6
) uzavret vo vch priestoroch podrky topnky
umoujci pruinov efekt topnky. Topnky a okn iastone vyrban z HFC vypeovanch
polyuretnovch pien nespadaj do prlohy II, pokia nespadaj do inch kategri.
Ak obmedzenia umiestovania vrobkov a zariaden iastone vyrbanch s HFC ltkami by mali
by prijat na trhu, explicitn vyjadrenie vo vzahu k izolanm penm napenench f plynmi bude musie by
uveden v prlohe II.

2.2 Aplikcia na OCF (jednozlokov) peny
Poluretan OCF striekan z plechovej fae je vyuvan pri monti dver, okien na vyplnenie
a izolovanie rznych medzier, pukln, spojov. Otzka znie, i vetky zloky takejto peny musia by vzat do
vahy, aby sa zadefinovalo, i zmes mus by zaraden poda lnku 9.
Rciom, cieom zkazu pouvania F-plynov-jednozlokovch OCF je fakt, e F-plyn je pouit ako
hnacie mdium, ktor je cel uvonen do atmosfry poas pouitia peny s ndoby. OCF vrobky s preto
vysoko emitujce vrobky, aplikcie. el hnacieho plynu je vytlai obsah zmesi z ndoby, aby mohla
vytvori pevn penu na vhodnom, potrebnom mieste. Vo svetle vyie uvedenej interpretcie defincie
vrobku, poda ktorej len zloky oakvan, e sa uvonia do atmosfry za normlnych podmienok
pouitia, plniac t ist funkciu ak by plnil samostatn F-plyn, musia by vzat do vahy. To znamen, e len
hnacia alebo vypeovacia as zmesi v ndobe mus by vzat do vahy. Ak GWP takejto
hnacej/napeovacej zmesi je 150 alebo viac, takto OCF zmes spad do oblasti uvedenou pod prlohou II.
Ak je F-plyn hnac/vypeovac v zmesi s GWP 150 alebo viac nenahraditen tak, aby sa zabezpeili
nrodn bezpenostn normy (zvl pre hasiace prstroje), vnimka predpokladan v prlohe II me by
aplikovan.

2.3 In situcie
Aplikcia uvedenej interpretcie na in situcie mus by zven. Naprklad, v prpade chladiacich
systmov, olej v chladiacom okruhu by nemal by bran do vahy ako relevantn zmes s HFC ltkami.

3. Identifikcia pouitia a vpoet nplne
Termn aplikcia, ktor nie definovan v Nariaden, je zvl zmienen v lnku 3, ktor ustanovuje
pravideln kontroly na nik systmov v prevdzke, a rozliuje poiadavky na kontroly na zklade mnostiev
F-plynov obsiahnutch v jednotlivch aplikcich vo vzahu k tomuto lnku. Je preto nutn za kadch
okolnost v kadej aplikcii presne uri mnostvo F-plynov.
Tento problm by mal by analyzovan vo svetle cieov Nariadenia ustanovench v lnku 1
(kontrolova, zabrni a tm zni emisie flurovanch sklenkovch plynov zahrnutch do Kyotskeho
Protokolu). Na tomto zklade je zrejm, e hlavn idea v lnku 3 (2), (3) a (6) spova v tom, e m vie
mnostvo F-plynov aplikcia obsahuje, tm v je potencil pre nik a tm astejie kontrola na nik mus
by vykonan.
Z toho dvodu, aby sa identifikovala aplikcia, kritriom mus by technick truktra systmu, a nie
jej umiestnenie alebo funkcia. Aplikciou mus by chpan zostava komponentov a potrub, ktor tvoria
jednu uzavret truktru, cez ktor F-plyny mu preteka. Ak molekula F-plynu me tiec cez truktru z
jednho miesta na druh, to znamen, e tieto dve miesta s asami jednej jednoduchej aplikcie.
VysvetleniaEK_1

COCHKT,Hlavn326,90041Rovinka,tel:00421245646971,fax:45646971,email:cochkt@euroweb.sk,IO:42053307
.tu:4008177298/7500BratislavaIstrobanka,IBAN:SK8175000000004008177298Dtumaktualizcie:1.11.2009
http://www.szchkt.org Zodpovednzaaktualizciu:Doc.Ing.PeterTomlein,CSc. Strana4

Vo vzahu ku chladeniu, klimatizcii a tepelnm erpadlm, to znamen, e ak dva nespojen
chladiace okruhy s pouit pre ten ist el (naprklad na udranie nzkej teploty v sklade), tieto systmy
musia by povaovan za dve samostatn aplikcie.
Vo vzahu ku hasiacim systmom to znamen, e ak s intalovan navzjom prepojen dva alebo
viac kontajnerov s obsahom F-plynov pre pecilne poiadavky rizika poiaru v definovanom priestore, tieto
kontajnery s povaovan za jednoduch aplikciu.

4. Zkaz umiestovania na trh "nevratnch ndob" lnok 9, odstavec 1 a 2, a prloha II
Poda lnku 9, paragrafu 1, "umiestovanie vrobkov a zariaden na trh, ktorch funkcia nezvis od
flurovanch plynov, uvedench v prlohe II musia by zakzan tak, ako je to pecifikovan v tejto prlohe"
(naprklad od 4. jla 2007 pre nevratn ndoby plnen s F-plynmi poda prlohy II).
Avak, paragraf 2 alej pecifikuje, e to sa "nem aplikova na vrobky a zariadenia preukazne
vyroben pre dtumom vstupu do platnosti zkazu umiestnenia na trh".
Vo vzahu ku "nevratnm ndobm", je treba rozliova :
Tie ndoby, ktor boli vyroben pred 4. jlom 2007 a s u naplnen s F-plynmi. V tomto
prpade mu by naalej umiestovan na trh aj po 4 jli 2007, poda lnku 9(2);
Tie ndoby, ktor boli vyroben pred 4. jlom 2007, ale ponechan przdne a ktor mu by
plnen F plynmi aj po 4. jli 2007.
Poda informci zskanch od zainteresovanch organizci, sa ukazuje e, pokia situcia je jasn
a jednoznan vo vzahu ku ndobm, ktor boli vyroben a naplnen pred 4. jlom 2007, to je menej jasn
vo vzahu ku ndobm, ktor boli vyroben pred 4. jlom 2007 ale s monosou plni ich s F-plynmi po 4. jli
2007. V takomto prpade, niektor s toho nzoru, e Nariadenie by malo by interpretovan tak, e dovouje
umiestnenie na trh nevratnch ndob vyrobench pred 4. jlom 2007, a ich naplnenie neskr, argumentujc
tm, e lnok 9(2) sa vzahuje len na vrobky a zariadenia, kam spad aj nenaplnen ndoba. To
znamen, e przdna nenaplnen nevratn ndoba je posudzovan poda lnku 9(2) a preto je vyat zo
zkazu "umiestnenia na trh". Inmi slovami povedan, poda tchto nzorov Nariadenie nebrni
umiestovaniu na trh przdnych nevratnch ndob vyrobench pred 4. jlom 2007 a nslednmu pouitiu F-
plynov k ich naplneniu. Naskladovanie a pouvanie takchto nevratnch ndob neskr bolo a je
samozrejme proti duchu a cieov Nariadenia.
Zviac u uveden, a s cieom vyhn sa ako rozdielnym/klamlivm interpretcim a
implementcim idcim proti cieom Nariadenia, Komisia usudzuje, e bude dleit dosiahnu a spolon
porozumenie tohto problmu na eurpskej rovni. Poda nzoru Komisie, lnok 9 pokrva nielen vrobky a
zariadenia obsahujce F-plyny, ale tie tie ktorch funkcia zvis od F-plynov.
Vnimka poskytnut pre lnok 9(2) by mala by interpretovan takm spsobom, aby nemohla by
pouit na oklamanie ducha, zmyslu Nariadenia a prehnane ovplyvnila jej ciele a rove ochrany ivotnho
prostredia. Komisia je nsledne toho nzoru, e vnimka v zkaze umiestovania na trh sa aplikuje len na
nevratn ndoby vyroben pred 4. jlom 2007 a naplnen s F plynmi pred tmto dtumom. Aj ke to nie je
explicitne dan Nariadenm, malo by to by implikovan tak, e pouitie F-plynov plnench do nevratnch
ndob po 4. jli 2007 by nemalo by dovolen.
Akkovek in interpretcie, zvl interpretcia, poda ktorej przdne nevratn ndoby by mohli tie
profitova z vnimky v lnku 9(2), by mohli inak vytvori medzeru v systme, ktor by vniesla riziko do jeho
efektvnosti zdranm sprvnej implementcie (naskladnenm takchto ndob vyrobench pred 4. jlom
2007).

5. Aplikcia ttkovania na ndoby a fae
lnok 7 nevyaduje ttkovanie vetkch typov vrobkov a zariaden uvedench v lnku 7(2), ale
in ich umiestnenie na trh dleitejm, prednostne posudzovanm pred ttkovanm. Z tohto pohadu fae
a ndoby, ktor nie s umiestnen na trh nie s ani predmetom ttkovania poda lnku 7 Nariadenia (EC)
No 842/2006 a doplujcich aktov.
Je nutn analyzova prpad po prpade, aby sa urilo, i faa, ndoba m by ttkovan poda lnku 7,
kee spsob, poda ktorho defincia umiestovania na trh sa aplikuje, vemi zvis od pecifickch
podmienok. Nasledovn prklady ilustruj rznorodos situci, ale nepokrvaj vetky monosti.

Ak nov ndoba, faa je pouit vrobcom F-plynov alebo distribtorom na transport F-plynov ku
zkaznkovi, a ak faa, ndoba je predvan spolu s ltkou, potom je predmetom poiadaviek na
ttkovanie ustanovench v lnku 7 Nariadenia (EC) . 842/2006.
VysvetleniaEK_1

COCHKT,Hlavn326,90041Rovinka,tel:00421245646971,fax:45646971,email:cochkt@euroweb.sk,IO:42053307
.tu:4008177298/7500BratislavaIstrobanka,IBAN:SK8175000000004008177298Dtumaktualizcie:1.11.2009
http://www.szchkt.org Zodpovednzaaktualizciu:Doc.Ing.PeterTomlein,CSc. Strana5

Chemick vrobcovia, importri alebo vekopredajcovia asto pouvaj vek kontajnery ako s ISO
tanky na transport F-plynov ku predaju distribtorom, alebo konenm zkaznkom. Tento kontajner
sa nakoniec ku nm vrti a ostva v ich majetku. V takchto prpadoch, len ltka je umiestovan na
trh. Takto kontajner nie je umiestnen na trh, a preto nie je predmetom ttkovania poda lnku 7
Nariadenia (EC) . 842/2006.
Distribtori asto vlastnia odberov, zbern ndoby, ktor s poskytovan ku zariadeniam
konench uvateov alebo servisnm organizcim, aby sa zabezpeili podmienky pre zber
pouitch F-plynov z vrobkov a zariaden. Distribtori poskytn zbern ndoby przdne a dostan
ich sp pln. Potom tieto pln ndoby pol k recyklcii, regenercii alebo k znekodneniu v nich
obsiahnutch ltok, a nakoniec ich dostan sp. V takchto prpadoch, ndoba nie je umiestnen
na trh; preto nie je predmetom ttkovania poda poiadaviek v lnku 7 Nariadenia (EC) No
842/2006.
Hoci kontajnery, ktor nie s umiestnen na trh, nie s predmetom ttkovania, ako je to ustanoven
poda lnku 7 Nariadenia (EC) No 842/2006, Komisia podporuje vznik dobrovonch ttkovacch schm na
nrodnej rovni, tak aby osoby nakladajce s ndobami, faami, ktor obsahuj F-plyny si boli vedom
skutonosti, e obsahuj takto plyny a musia s nimi pracova tak, aby zamedzili nikom. Najm dobrovon
ttkovanie zbernch ndob na nrodnej rovni, by informovalo, e tieto ndoby musia by smerovan na
recyklciu, regenerciu alebo znekodnenie F-plynov. Informcia na takomto ttku (indikujca ltku v
ndobe a ak je to mon tak aj jej mnostvo) by mohla by tie uiton pre spolonosti zabezpeujce
odber, recyklciu, regenerciu a znekodnenie.

6. Aplikcia kontroly a ttkovania na izolan peny v chladiarenstve napenen
flurovanmi plynmi
lnok 3 (kontrola) a lnok 7 (ttkovanie) sa vzahuj okrem inho na chladiace zariadenia
obsahujce flurovan sklenkov plyny. Zmer tchto opatren bol zahrn chladiace zariadenia s obsahom
flurovanch sklenkovch plynov v chladiacich okruhoch ako chladv, kee to je hlavn zdroj emisi.
Chladiace zariadenia vak mu obsahova aj izolan peny napenen so sklenkovmi flurovanmi
plynmi, to znamen, e flurovan sklenkov plyny mu by prtomn v izolanej pene chladiaceho
zariadenia, tieto F plyny - napeovadl nie s F plynmi v zariaden v kontexte Nariadenia . 842/2006.
To znamen, e chladiace zariadenia, ktor neobsahuj flurovan sklenkov plyny v chladiacom
okruhu, hoci ich mu obsahova v izolanej pene napenenej fluorovanmi sklenkovmi plynmi, nespadaj
pod lnky 3 a 7.
Predsa vak, na zklade prehadu potrebnosti zahrnutia doplujcej informcie na ttku, pouitho
na tch vrobkoch, ktor spadaj po lnok (7) (a nsledne do lnku 7(3)), bolo dohodnut, e tie
zariadenia spadaj do oblasti povinnho ttkovania. Doplujca indikcia na ttku o prtomnosti
flurovanch sklenkovch plynov v izolanch pench zariadenia me podpori potencionlne zhodnotenie
a odber flurovanch sklenkovch plynov z takchto pien. Vsledkom je, e Komisia ustanovila formu ttku
a doplujce poiadavky na ttkovanie vo vzahu k vrobkom a zariadeniam obsahujcich urit flurovan
plyny so zahrnutou doplujcou informciou indikujcou i chladiace zariadenie spadajce pod Nariadenie
(obsahujce F-plyny v chladiacom okruhu) je izolovan s hmotou napenenou s flurovanmi sklenkovmi
plynmi.

7. Nariadenie vo vzahu k aplikcim obsahujcich menej ako 3 kg chladiva
Vzhadom na diskusie i lnky 3, 4 and 5 sa bud aplikova tie na zariadenia obsahujce menej
ako 3 kg Komisia trv na potrebe pragmatickho rieenia v slade s Nariadenm. Vzhadom na dleitos
tohto problmu Komisia zdrazuje jej stanovisko zaloen na nasledovnch princpoch:

7.1 Kontrola (lnok 3)
Paragraf 1 v lnku 3 neobsahuje iadnu limitn hodnotu. Veobecne uklad povinnos zabrni
nikom a opravi ich hne ako boli zisten, pomocou vetkch opatren technicky dostupnch bez toho, aby
sa vyvolali neprimeran nklady na opravu. To znamen, e prevdzkovatelia zariaden s obsahom menej
ako 3 kg chladiva musia zabezpei prevdzku svojich zariaden tak, aby bola bez nikov a v prpade, e sa
zistia, maj povinnos da ich promptne opravi.
Paragraf 2 ide o krok alej pecifikovanm intervalov kontrol na niky v zvislosti od mnostva
chladiva v zariaden. Tento paragraf plat len pri zariadenia obsahujce 3 a viac kg chladiva. Avak, lensk
tty sa mu rozhodn na nrodnej rovni, stanovi povinnos kontrol na nik tie pre zariadenia
obsahujcich menej ako 3 kg chladiva.
VysvetleniaEK_1

COCHKT,Hlavn326,90041Rovinka,tel:00421245646971,fax:45646971,email:cochkt@euroweb.sk,IO:42053307
.tu:4008177298/7500BratislavaIstrobanka,IBAN:SK8175000000004008177298Dtumaktualizcie:1.11.2009
http://www.szchkt.org Zodpovednzaaktualizciu:Doc.Ing.PeterTomlein,CSc. Strana6

Povinnos udriava zznamy o vykonanch kontrolch na nik, ako je ustanoven v paragrafe 6,
nie je povinn pre zariadenia s obsahom menej ako 3 kg chladiva.

7.2 Odber (lnok 4)
Tento lnok sa nevzahuje na mnostvo flurovanch sklenkovch plynov, preto sa aplikuje na
vetky zariadenia a vrobky obsahujce flurovan plyny poda Nariadenia nezvisle od ich mnostva v
zariadeniach.

7.3 kolenia a certifikcia (lnok 5)
Paragraf 1 stanovuje, e Komisia mus ustanovi minimlne poiadavky a podmienky pre vzjomn
uznvanie pre aplikcie poda lnku 3(1) (bez akchkovek udanch limitnch hodnt) rovnako pre osoby
zabezpeujce ako kontroly niku, tak aj opercie svisiace s odberom (lnok 4).
Minimlne poiadavky pre osoby a spolonosti zaoberajce sa intalciou, drbou alebo servisom
a opravami nikov na zariadeniach a systmoch v rmci lnku 3 (1), rovnako pre osoby zabezpeujce
opercie svisiace s odberom poda lnku 4 s platn pre zariadenia s obsahom chladiva menej ako 3 kg,
hoci minimlne poiadavky na osoby zaoberajce sa kontrolou niku poda lnku 3(2)) s dleit pre
aplikcie obsahujce 3 kg (6 kg v hermetickch okruhoch) a viac kg F-plynov.


8. Problmy so vstupom do platnosti Nariadenia . 842/2006
S vnimkou lnku 9 a prlohy II, Nariadenie vstpilo do platnosti 4. jla 2007.
Vo vzahu k opatreniam Nariadenia na minimalizciu niku (lnok 3), harmonogram pre tandardn
postup kontroly niku poda lnku 3 (2) je aplikovaten od 4. jla 2007, o znamen e prevdzkovatelia
by u mali teraz zabezpei kontroly na nik raz a kadch 12, 6 alebo 3 mesiace, v zvislosti od vekosti
nplne chladiva.
V prijatch tandardnch podmienkach kontroly niku, zodpovedajco lnku 3(7), maj
prevdzkovatelia urit priestor vo vbere metd, ktor by mali by na rovni uznvanej sprvnej praxe.
Implementujca prvna prava pre tandardn kontrolu vyaduje urit postup doplnen tandardnmi
metdami kontrol niku.
Po oakvanom prijat poiadaviek na certifikciu poda lnku 5(1) a ustanoven, prijat nrodnch
certifikanch poiadaviek odpovedajco lnku 5(2), prevdzkovatelia bud ma monos kontroly si zaisti
odpovedajco nielen cez kvalifikovan osoby, ale tie formlne certifikovan. Ke certifikan poiadavky
vstpia do platnosti, prevdzkovatelia bud musie zabezpei vykonvanie kontrol na nik len
certifikovanmi osobami v zhode z platnmi poiadavkami.
Podobne, vo vzahu k opatreniam Nariadenia na odber chladiva (lnok 4), prevdzkovatelia by u
mali aplikova vhodn opatrenia na odber flurovanch chladv pre zariadenia patriace do lnku 4(1) tak,
aby sa zaistila ich vhodn recyklcia, regenercia alebo znekodnenie. Po prijat oakvanch certifikanch
podmienok odpovedajco lnku 5(1) a zaveden respektve prijat nrodnch certifikanch poiadaviek
odpovedajco lnku 5(2), prevdzkovatelia bud mc opercie svisiace s odberom chladv zaisti nielen
kvalifikovanmi, ale aj odpovedajco certifikovanmi osobami. Ke certifikan poiadavky vstpia do
platnosti, prevdzkovatelia bud musie zaisti opercie svisiace s odberom chladiva osobami
certifikovanmi v slade s lnkom 5(2).