J e to kvalitný heroín.

Leží tu, len tak, na umý-

vadle, zabalený v striebornom staniole. Smrtia-
ca dávka! Posledná!
Sedím na odpadkovom koši a pozerám naň.
Zdvíham hlavu a hľadím do zrkadla: mŕtvolne
biela tvár, strhaná a strápená, vpadnuté oči, ostro
kontrastujúce s priveľmi výraznými lícnymi kos-
ťami. Zreničky zúžené, svedčiace o poslednom
pichnutí.
Prezerám si telo: plochá hruď, chudé dopicha-
né ruky, chudé nohy.
Nejedla som už pár dní, ale moje telo hlad ne-
cíti. Odpísaná heráčka!
Pomaly vstávam a prevarím heroín. Vytiahnem
striekačku a naplním ju. Je to čistá, nová striekač-
ka, chcem, aby posledná dávka bola bezchybná.
Znova si sadám a prikladám ihlu k žile. Bude ťažké
nájsť takú, do ktorej by som si mohla ešte šľahnúť.
Žily na rukách mám načisto dopichané, v posled-
nom čase som si pichala do nôh.
Zhlboka sa nadýchnem a pozriem na striekač-
ku a jej obsah. Bude to naozaj koniec! Pred hodi-
nou som si pichla silnú dávku a ráno som pojedla
aj nejaké lieky. Smutne som sa usmiala. Lieky! Tak
to všetko začalo…

7
 Vtedy, na tej diskotéke, ktorá mi teraz pripadá
tak vzdialená. Na diskotéke, na ktorú sme sa so
Soňou a Aďou tak tešili. Soňa a Aďa, moje najlep-
šie kamarátky. Mali sme takmer sedemnásť, boli
sme šťastné, plné života a viery v budúcnosť. Všet-
ko bolo fajn, až na to, že naši sa rozvádzali. Obaja
mali milencov. Trpela som, ale oni sa snažili zjed-
nodušiť mi to. Najmä peniazmi…
Vtedy, 21. januára, snežilo a bola veľká zima.
Ale nám to neprekážalo. Bláznili sme sa, tanco-
vali. Milovala som tanec a vždy som pretancovala
celú diskotéku. Keď začali prvé slaďáky, chytil ma
za ruku a vzal do náručia. Rišo. Mal krátke hnedé
vlasy a modré oči. Veselé a milé modré oči. Ľúbila
som tie oči a ľúbila som aj Riša. Rozumeli sme si,
mali sme spoločné záujmy, zbožňovali sme kiná,
horské bicykle a diskotéky. Počúval Blur a to ma
na ňom priťahovalo ako prvé, lebo som bola do
nich blázon. Chodili sme spolu deväť mesiacov
a boli sme šťastní. Milovali sme sa. Teda aspoň
vtedy som si to myslela.
Na tej diske sa Rišo opil. Jeho najlepší kamarát
oslavoval narodeniny. Ja som nepila. Aj napriek
tomu som sa však výborne bavila. Až…
Začalo to nevinne. Prišla za mnou Aďa, vraj sa
potrebuje so mnou rozprávať. Išli sme von, mala
nejaké problémy, ale spoločne sme to vyriešili.
Vrátili sme sa dnu a ja som išla za Rišom. Práve
hrali slaďáky. Jeho kamarát mi povedal, že išiel
tancovať so Soňou. Poobzerala som sa, či ich ne-
uvidím. A zrazu: tancovali opodiaľ, telo na telo,
ústa spojené, vášnivo sa bozkávajúc.

8
 Skamenela som od úžasu. Zrazu sa prestali
bozkávať a, držiac sa za ruky, vyšli von. Išla som za
nimi. Išli do parku. Chcela som mať istotu, a tak
som šla stále za nimi. Zastali pred lavičkou a ja
som po chvíli odišla. Už som si bola istá.
Prišla som domov, tvár zaliata slzami a srdce
plné zúfalstva. Potrebovala som pokoj, potrebova-
la som sa spamätať. Bol to pre mňa priveľký šok,
neskutočné sklamanie. Ale doma bol veľký krik
a hluk. Naši sa hádali, ziapali a vrieskali po sebe,
nadávajúc si menami, z ktorých sa mi zdvíhal ža-
lúdok. Zaspala som nad ránom, vyčerpaná zúfa-
lým plačom a bolesťou.
Zobudila som sa na zvonenie. Bol to Rišo. Stál
predo mnou, oči sklopené, tvár zúfalá.
„Miša, prosím ťa, odpusť mi to. Ja, bol som opi-
tý, nevedel som, čo robím.“ Nemohla som odolať
jeho úprimnému hlasu a skrúšeným očiam.
Odpustila som mu.
„A čo Soňa? Aj ona bola opitá?“ pokrútil hla-
vou. Aspoň neklamal.
Soňu som stretla v škole. Chladne sa na mňa
pozrela a ironicky sa usmiala:
„Ja som opitá nebola. A ani Rišo nie. Teda aspoň
nie tak, aby nevedel, čo robí. A pokojne ti poviem,
že toho neľutujem a urobila by som to kedykoľvek.
Rišo je krásny chalan a sex s ním…“
„A čo naše priateľstvo?“ spýtala som sa, mys-
liac na päť spoločne prežitých rokov, na spoločné
spomienky, na dôveru a priateľstvo. Ale Soňa sa
len posmešne usmiala: