Ladislav Dvonč vo svojom článku z roku 1968 opisuje problém prispôsobenia

internacionalizmu slovenskému jazyku - so zameraním na anglické výrazy. V súčasnosti

pribúdajú anglické slová skôr z iných oblastí, najmä z oblasti niektorých vedných
disciplín, ako genetika, molekulárna mikrobiológia, psychológia, kybernetika, ďalej z ob-
lasti techniky, ako aj z oblasti umenia, najmä hudby. S prenikaním anglických slov, širšie
anglických jazykových prvkov (anglicizmov) stretávame sa dnes nielen v spisovnej
slovenčine, ale aj v mnohých iných jazykoch. Vo väčšine prípadov ide tu dnes vlastne o
vplyv americkej angličtiny.
Tvorcami slovníkov odborných termínov (prekladových i výkladových) sú prevažne
odborníci z danej oblasti, ktorí spolupracujú s jazykovedcami. Slovenské ekvivalenty
anglických termínov možno utvoriť aj iným spôsobom ako preberaním cudzích slov, a to
prekladom alebo tvorbou slovenského pomenovania vystihujúceho podstatu pojmu,
pričom treba vychádzať z existujúcej slovenskej terminológie v danom odbore a z
podstaty pojmov, ktoré chceme pomenovať. Dnes, pre nedostatok času i z dôvodu silnej
globalizácie a internacionalizácie sa tieto možnosti tvorby domácej terminológie
zanedbávajú a automaticky sa preberajú anglicizmy.
Mnohé slová sú už v plnej miere zdomácnené a považované za spisovnú súčasť
slovenského jazyka (napr. 'biskup' a 'hokej'), niektoré týmto procesom ešte len
prechádzajú. Niektoré ostali v pôvodnom znení i zápise ('spam'), niektorým sa zápis
upravil podľa pôvodnej fonetiky ('džem'). No dnes niektoré boli preložené nasilu a
najčastejšie sa nepoužívajú ('selfie – svojka').
V tomto príspevku sa Dvonč v roku 1968 chcel bližšie pozrieť na otázku, ako sa
preberali anglické (americké) slová, pokiaľ ide o písanie -i a -y v takýchto slovách.
Napísal, že sa grafémou -í v slovenčine prepisuje v prevzatých slovách predovšet kým
anglické -ee, ktoré sa vyslovuje ako dlhé -í (nikdy nie ako ý). Ide tu už o prispôsobovanie
pôvodnej pravopisnej podoby výslovnosti, resp. o zapisovanie pôvodnej výslovnosti
podľa zásad slovenského pravopisu (napr. meeting — míting, jeep — džíp, weekend —
víkend, spleen — splín, roast beef — rostbíf). Inou skupinou grafém, ktorej vo výslovnosti
zodpovedá dlhé -í, je anglické -ea. A j v tomto prípade používame v spisovnej slovenčine
grafému -í, nie -ý (napr. strip-tease — striptíz, beatles — bítls, speaker — spíker).
A pokiaľ sa niektoré slová cudzieho pôvodu preberali v minulosti s grafémou -y, bolo to,
zdá sa, skôr vplyvom češtiny, najmä čo sa týka rozlišovania slabík -ry a -ri (Rhein — Rýn;
pórov, aj Riss — rys, Ritter — rytier, kde na používanie grafémy -y v spisovnej slovenčine
nie je nijaký dôvod, naopak, s ohľadom na etymológiu slova malo by tu byť písmeno -i).
Nazdávame sa, že uvedené slová (míting, spíker, biznis a pod.) veľmi výrazne podporujú
snahy o reformu slovenského pravopisu, pri ktorej by sa z neho odstránilo -y. Bežne sa
uvádza poučka, že pri písaní -i, -í a -y, -ý v kmeňoch slov sa v spisovnej slovenčine
uplatňuje etymologický princíp.
Ukazuje sa však, že nejde vo všetkých prípadoch o uplatnenie etymologického princípu,
pretože v mnohých prípadoch v pôvodnom pomenovaní v cudzom jazyku sa graféma -i
alebo -y na príslušnom mieste vôbec nevyskytuje.