Ladislav Dvonč vo svojom článku z roku 1968 opisuje problém prispôsobenia
internacionalizmu slovenskému jazyku - so zameraním na anglické výrazy. V súčasnosti
pribúdajú anglické slová skôr z iných oblastí, najmä z oblasti niektorých vedných disciplín, ako genetika, molekulárna mikrobiológia, psychológia, kybernetika, ďalej z ob- lasti techniky, ako aj z oblasti umenia, najmä hudby. S prenikaním anglických slov, širšie anglických jazykových prvkov (anglicizmov) stretávame sa dnes nielen v spisovnej slovenčine, ale aj v mnohých iných jazykoch. Vo väčšine prípadov ide tu dnes vlastne o vplyv americkej angličtiny. Tvorcami slovníkov odborných termínov (prekladových i výkladových) sú prevažne odborníci z danej oblasti, ktorí spolupracujú s jazykovedcami. Slovenské ekvivalenty anglických termínov možno utvoriť aj iným spôsobom ako preberaním cudzích slov, a to prekladom alebo tvorbou slovenského pomenovania vystihujúceho podstatu pojmu, pričom treba vychádzať z existujúcej slovenskej terminológie v danom odbore a z podstaty pojmov, ktoré chceme pomenovať. Dnes, pre nedostatok času i z dôvodu silnej globalizácie a internacionalizácie sa tieto možnosti tvorby domácej terminológie zanedbávajú a automaticky sa preberajú anglicizmy. Mnohé slová sú už v plnej miere zdomácnené a považované za spisovnú súčasť slovenského jazyka (napr. 'biskup' a 'hokej'), niektoré týmto procesom ešte len prechádzajú. Niektoré ostali v pôvodnom znení i zápise ('spam'), niektorým sa zápis upravil podľa pôvodnej fonetiky ('džem'). No dnes niektoré boli preložené nasilu a najčastejšie sa nepoužívajú ('selfie – svojka'). V tomto príspevku sa Dvonč v roku 1968 chcel bližšie pozrieť na otázku, ako sa preberali anglické (americké) slová, pokiaľ ide o písanie -i a -y v takýchto slovách. Napísal, že sa grafémou -í v slovenčine prepisuje v prevzatých slovách predovšet kým anglické -ee, ktoré sa vyslovuje ako dlhé -í (nikdy nie ako ý). Ide tu už o prispôsobovanie pôvodnej pravopisnej podoby výslovnosti, resp. o zapisovanie pôvodnej výslovnosti podľa zásad slovenského pravopisu (napr. meeting — míting, jeep — džíp, weekend — víkend, spleen — splín, roast beef — rostbíf). Inou skupinou grafém, ktorej vo výslovnosti zodpovedá dlhé -í, je anglické -ea. A j v tomto prípade používame v spisovnej slovenčine grafému -í, nie -ý (napr. strip-tease — striptíz, beatles — bítls, speaker — spíker). A pokiaľ sa niektoré slová cudzieho pôvodu preberali v minulosti s grafémou -y, bolo to, zdá sa, skôr vplyvom češtiny, najmä čo sa týka rozlišovania slabík -ry a -ri (Rhein — Rýn; pórov, aj Riss — rys, Ritter — rytier, kde na používanie grafémy -y v spisovnej slovenčine nie je nijaký dôvod, naopak, s ohľadom na etymológiu slova malo by tu byť písmeno -i). Nazdávame sa, že uvedené slová (míting, spíker, biznis a pod.) veľmi výrazne podporujú snahy o reformu slovenského pravopisu, pri ktorej by sa z neho odstránilo -y. Bežne sa uvádza poučka, že pri písaní -i, -í a -y, -ý v kmeňoch slov sa v spisovnej slovenčine uplatňuje etymologický princíp. Ukazuje sa však, že nejde vo všetkých prípadoch o uplatnenie etymologického princípu, pretože v mnohých prípadoch v pôvodnom pomenovaní v cudzom jazyku sa graféma -i alebo -y na príslušnom mieste vôbec nevyskytuje.