理

﹄璽

@揚
ιι
あと物ι

6g geceptov uvarenVdh a upeien)7ch

pomocou tradiinEho kvrisku
―

■■ 月
・
・
＝
・
・

1電 .D飢 た hbu
Nゥ Z力 ℃ biSt‐ 祇
aた OL姓 行attt07´ ω
 ″ 瘍 ′鱚

タノ物″ ノ
ノ いわ
%形髪多 7
卜 井

レの
ご
%
0%
′

lng. Daniela Rau

Naty Zarekova Stefkova
a kolektiv autorov

ツ け
 OBSAH

○バソASKυ ハKyASKOyOM PFCFⅣ ∫

ハκフル rOZdie′ medz′ kν 6skOm a droZσ Fm 12
14
Ⅵ′ ba1/acゎmacettο ρelttra
ソznam
askο 1/anb aた わ√
Jedρ Ofriy6僣 zyた ソ 17

Na1/od na za′ Ottenie malersk6わ οkソ

jskυ 18

N′ eJe′ η′ka
η′ka aκ ο′ 38

ZOzr7am mrynο 1/ρ a SIo1/enskυ 46

V σor7 arebo na 6ο r7 Sa da ρ′
ecf' 50
あs′ O1/an′ e1/4odρ 6
8 dOyodoち ρreσ O」 ieた 、 aJiρ re def 58

ceriakia a kyδ sο k 60

RECど PttY ES
G月 とノ 1ブ

zjkradry cわ ′
′eb 64
Dansκ y Rυ gbrod 68
Cttυ rc力 〃′
O1/cttrieb 72

Rο zmarrρ ο1/y cf7〃 eb 76

Sedmokraska 80
・ 84
Pekarkir7 cわ 〃eb
Pぶ enko spardjσ jσ 旅
tt s′ ′ 88
cゎ rieゎ z ρe′ φ c″
′ 92
“ 96
争 a′ め ″ remos層 鍬
Semottjk z remosκ y 100

Deおけ Cわ rieb 104

108
ρcわ ′
Strp― sι ′ ′
θわ
112
Cわ fieわ ρre rrpez′ ivフcわ

た1/o1/ycわ rieb
Emkin′ηκ ヽ 118

Borinsκ ′cわ ′
′eb 122
RFCFPTY PEC′ yO
ne
Zο 欣′ bosnわ κy 128

Pila cわ reby 132

Desね loに υzry 136

0
ヽ電
 Bagetky S*otae*y 140
Nebesk6 lupaiky 144
S'ite Zemlicky 148
FrancAzske brioSky 152
Croissanty sladkd 156
Croissanty sland 160
Cibu16ky 164
Cesnakovd uzliky 168
Dokonaly burger 172
RECEPTY VARENE, PEEENE, SMAZENE - SLADKE 176
Babiikine buchty 178
Minibdbovecky 182
Sladkd rohlicky od mamiiky 186
MreZovnfk 190
Nevestin vrkoi 194
Kinder wafle 198
Tvarohov6 gufky 202
Kolac Babicki na zdh rada 206
Trubicky s marhul'ovou penou 210
Zerbo rezy 214
BoZskd trdelniky 218
Tradicny makovy zdvin 222
Sladke vyprdZan6 pirohy 226
Bambule 230
RECEPTY VARENE, PEEENE, SMAZENE. SLA/VE 234
Ragl polievka s estrag6nom 236
Syrovo - paZftkov6 pagdie 240
Chrumkavy domdci kndcke b rot 244
Slan6 jednohubky 248
Halu1ky do polievky 252
Kapustniky 256
S/nko 260
Chacapuri 264
Spenatov6 knedte 268

｀｀
プYけ '
Kvdskovd ndtierka z vajec 272
Poctiv6 pagdie 276
Kol aci ky s ka ramel i zova no u ci b u I'o u 280
Party tyiinky 284
Cestoviny Tagliatelle 288
UniverzdlnecestoOvl 292

Pohdnkovo - iirokovy chlieb 300

Tmavy chlieb s pivom 304
Ranajkove peiivo 308
Drevorubaiske bagety 312
H a m b u rg re p re bezle pkaiov 316
OsAch s kyslou smotanou a koprom 320
Toien6 Sunkove tyiinky 324
Liaty bezlepkovy kolac 328
Makove kolaiiky s lekvdrom 332
Kakaovy veniec 336
Osie hniezda 340
RuZiiky 344
Donuty 348

Tipy a rady pri prdci s bezlepkovym cestom 354

Tipy a rady pri prdci s hydratovanym cestom 357
Matersk) cesfo (Mother dough) 358
Probl€my matersk1ho kvdsku a 5tar76ra 360
Tipy, triky a vychytavky pri skladovanI 362
Ozdobnd narezdvanie a zdobenie chleba 364

Pod'akovanie
Dakujeme v\etkym autorom receptov za to, Ze odhalili iitatefom svoje rodinnd kvasko-
v6 poklady. Tradicn4, vynimocne, ndpadit1, zaujimav€, plne rOznorodych chuti a v6nf .
Presne tak6 sA recepty z kvitsku v tejto knihe. Chlebiky, roZteky, kol1ie a in6 dobroty,
ak6 si pamdt1me, 2e ndm v detstve piekli naie mamicky a babiiky. Vzdcne recepty
わ6“ s″ a k1/a〃 学′
ρ ρreゎ s′ ρ
az1/an凌
蜀 ′じ
続 ノ
笏珍″
 σれク 骰″ %し 滋
Chlieb patri medzi potraviny, bez ktorych si nevieme predstavit'Zivot. Patri medzi naj-
iastejiie jedla domacnosti a je kfAiovou potravinou slovanskych dejin.
Vyroba domaceho chleba a peciva tradiinym sp)sobom pomocou kvasku je unikatnou
prileiitost'ou, ako ziskat'hodnotnA, kvalitnu a zdraviu prospeSnA zdkladnu potravinu na
naie stoly. Navratom ku kvasku oslobodzujeme naie trdvenie spod zat'aZe rOznych cu-
dzorodych pridavnych latok, ktore so sebou priniesol vedecko - technologicky pokrok.
Rovnako vel'kym prinosom je aj Acta a reipekt ku zdraviu, k rastlinam, ich pestovaniu
a spracovaniu. Nie z donAbnia, ale z lasky a Acty k Zivotu a prirode.

Zdroven je kvaskovanie aj moZnost'ou spoznania relaxu v kuchyni. S udomdcnenim

kvdsku v domacnosfi sa poief ilenov rodiny zvyiuje, pretoZe kvasok je 2ivy organiz-
mus, o ktory je potrebne sa starat'. Sfarosf/iyost'o kvasok je viak nendroina vec, ktora
vidy zaberie len par minAL Za na1u lasku a sfarosf/iyost'sa nam odvd'ail chutnym,
nadychanym, zdraviu prospeSnym chleblkom, kolaimi, ci peiivom.

ZetAme kvaskovaniu, aby sa vratito do kaZdej rodiny tak, ako to bolo kedysi. Ked'
chlieb prevonal cely dom, zasytil, vylieiil a mal aj svoju spoloienskA hodnotu. Takyto

biologicky hodnotny chlieb si zadAZi byt'op?tt'ponAkany pri vzacnych navStevach spolu

so so/bu, ako znak prosperity, zdravia a poZehnania nielen domacnosti, ale aj krajiny.

w::il::{:';'::,:ff:;;
W::l:,2'J[':::::::;t:;:

Wi::"'::,::';:,
- naibti*sm zdravie
*;:
0詢 のの

“
AKV JE RozDtEL MEDzt KVASKoM a onoZoimz
Veta ludi nevie, 2e je rozdiel medzi chlebom z kvdsku a chlebom z droZdia.
Medzi kvdskovym chlebom a kysnutym chlebom. P,irtajl sa, preio by si mali kupovat'
alebo piect'kvdskovy chlieb namiesto ,,klasickdho" kysnut1ho? V com ie taky rozdiel?
Konzumdciou peiiva z droZdia vznikd nerovnovdha naSej irevnej mikrobioty, io md za
ndsledok nepriaznivy vplyv na naie zdravie. Naopak konzumdcia kvaskoveho chleba
podporuje zdrav1 crevnl mikrobiotu. Probioticke kuftAry, ktore v procese kvasenia vzni-
kajl, posilfiujA imunitu, zlep\uju peristaltiku iriev a predch€tdzaj1 zdpche. Kvdskovy
chlieb je preto fahsie strdvitel'ny a vznikajuca kyselina mlieina vytvdra typickA chbbovA
aromu a prirodzene chlieb aj konzeruuje. Preto md kvdtskovy chlieb dokonca lepSiu
trvanlivost' a nepodlahne rychlo plesniam.

Rozdiely medzi kvasnicami a kvdskom srt vefk6:

KVASNTCE (DROZD\E)
Kvasnice sA bn jedna kvasinkovd kultura (kvasinky rodu Saccharomyces cerevisiae).
Tie sa y cesfe rozmnoZujA a produkujA bublinky oxidu uhlicit6ho a to sposobuie
kysnutie cesfa. Dneilne beZn6 droZdie sa velmi odli\uje od kedysi tradicn6ho
pivovarsk6ho droZdia. V sAiasnostivyrdbane droZdie vznik6 mnoZenlm kvasniinych
kuftAr na repnej melase, io je odpadovy produkt privyrobe cukru, za pomoci viacerych
chemickych littok.

Ako pflsohia kvasnice v c.este?

Kvasnice aktivujI tzv. alkoholove kvasenie za vzniku plynu oxidu uhliiiteho a mal€ho
mnoZstva alkoholu, ktory rychto vyprchd a napomdha ,,nadAvaniu" cesta. eo ie vSak
doleZit1: muka pritakomto kvasenf nepodlahne skoro Ziadnemu technologickdmu pro-
cesu, neroztoZi sa. Kvasnice sA preto len kypriacim prostriedkom, podobne ako s6da
bikarbona, ii uhlicitan amonny, pra\ok do peCiva, ktor6 takisto vytvdrajl kypriaci plyn.
Kvasnice majA eite jeden ,,vedlai1[ efekt": mnohych ludi z ierstvo upecen6ho
kysnutdho chleba a peiiva nafukuje. Je to preto, 2e kvasinky z kvasnic odolavaiA
vysokym teplotdm a pokraiujA vo svojom diele aiv upeienom vyrobku, naimd kym ie
ierstvy. Naviac, ierstvo upeieny vyrobok eSfe obsahuie cast'plynu, ktory kysnutim
a pedenlm nestihol uniknIt'. Takymto sposobom preZfvajAce Zivd kvasinky z peiiva
nar1*ajl rovnovdhu na1ej irevnej mikrobioty.

V 6om spoiiva probl6m beZn6ho peiiva?

Je jasn6, Ze velk6 pekdrenske firmy potrebujl vyrobit'hlavne vefa trvanlivych
pekdrenskych vyrobkov, ktor6 s(t aj pekn6 a nadychan1. Preto pre nakysnutie cesta

l2
a pridavaiu droadie a cukor. Ak ie peiivo uriene pre dope-
zlepfuenie chuti do nich
kanie priamo v hypermarketoch, tak do neho pridavaiA
ai konzervaine latky' VdiSina
pouLitiu bielei muky, cukru
be2n6ho peiiva ie naviac vysoko gtykemickd a to kvoti
cukru
a Skrobu. A prave vysoky glykemicky index sposobuie rychle vstreb1vaniu
a ndsledne nalu hyperglykemiu, vtii htad, cukrovku a nadvahu'

farbivom alebo karame-

Niektorl tmavo vyzeraiuce chteby a peiivo su iasfo zafarbene
"tmavy chlieb", "fit", "fitness"
lom,len aby naoko evokovali celozrnnost'. Preto nazvy ako
a podobne neznamena, 2e vyrobok z celozrnnei maky MoZe byt'len prifarbeny'
ie

Je len nazakaznikoch, io budeme kupovaf . ei Hasick' biele peiivo napeiene

n6s
pomocou kvasnic, ktore nam mo\e sposoblf'tr,viace problemy' Alebo
sivyberieme
probiotika posilnuiace na'u
kvaskovy chlieb, v ktorom vznikaia sprdvnou fermentdciou
imunitu a aj prospeilne bielkoviny a aminokyseliny, ktord
naie telo nie ie inak schopne
samo produkovat'. Rozhodnutie ie len na nds'

Tradicny kvdsok vznika iba z muky a vody. Nii ine sa do

neho nepriddva' Ziadne
pridavne tatky, farbiva, ii konzervanty. Ai ked'ho tvoria len dve
veci' vd'aka prirodzene
procesy' voda mikroor-
pritomnym mikroorganizmom v muke v nom prebiehaiu mnoh6
ganizmy v muke aktivuie a zaine sa prirodzeny kvasny proces'
Na vytvoreni kvasku sa podiet'ai| nieten bakterie
prirodzene pritomne v obili a teda
ajv muke, ale ai bakterie a kvasinky vyskytuiuce sa prirodzene v okolitom
nasledne
podporuiucich a chraniacich
vzduchu. Kvasok tak obsahuie pestru paletu navzaiom sa
mikroorganizmov (ie ich okolo 40).
Kvatita a spravny vyber muky sA pri kvaskovani doteZite'
Bieta mAka obsahuie len
naviac ai
jadro obitia, ii4e prevaZne iba bietkoviny a Skrob' Celozrnna muka obsahuie
prvky' okrem toho mit ai
vlakninu, niektore vitamfny, enzymy, miner|lne tatky a stopov6
niiSi glykemicky index. Preto ie zdravSie na
peienie pouZivat'celozrnn1 mAky'

Laicky povedan6 a zhrnut6

Mikroorganizmy pritomne v kvasku dokaZu rozloZit'zloZen6
a t'aZ1ie stravitel'ne latky
I'ah1ie spracovat'
pritomne v muke na iednoduch|ie tatky, ktore vie nal organizmus
a preto
a strilvit'. Tie sa dostavaiu do n(tilho travenia uZ ako iiastoine natrdven6'
su pre nd| organizmus ovel'a I'ahSie stravitel'ne. Toto ie
htavnym pozitivom kvdsku'
n65mu traveniu'
Nakot'ko prave povodne ,,zlo\ene" tatky v muke robia ,,\arapatu"
VYBAVA DOMACEHO PEKARA
Na prvy pohfad by sa mohlo zdat', 2e peienie chleba a peiiva v domdcom
prostredf je ndroind na prvotnu investiciu a spotrebu elektriny. Opak je viak pravdou.
Nemusfme ni6 kupovat'na to, aby sme mohli zakusif kAilo kvdskovania v na1ich do-
movoch.

Zdktadnd vybava domdceho pekdra:

Vdha
"
> Misa na cesto
> MAky: raZnd chlebov1; pSeniind alebo Spaldova chlebovd, pieniind hladka
Voda
"
, So/
Matersky kvasok
"
> Polievkovd lyZica a iajova lyZicka
Potravindrska folia/ sprchovacia iiapka/ igelitov6 vreclSko/ igelitka
"
Utierka
"
, Skrob: zemiakovy alebo kukuriiny

" Ostry noZ

> RAra
> Plech na peienie
,, Starl plech alebo nddoba na zaparovanie, do ktorej sa vyleje voda.

Podl'a tohto zoznamu vidno, 2e ak mdme doma aktivny kvdsok, mdme doma uriite
vietko. PomOcky sA hk6 zdkladn1, Ze sa vyskfiujA v kaZdej kuchyni, alebo sA beZne
dostupn5 v obchodoch. Domdci pekdr nepotrebuje Specidlne pomOcky.
AvSak, kaZdir pekdr chce po uriitom case vyskASaf aj r6zne pekdrske vychytdvky, ii
ndradia, ktor6 pritcu urychl'uju, ufahcuj1 abbo ju posAvaju na vy55f stupen. Preto
okrem zdkladnych spominanych pom1cok si rdd dok1pi aj d'al1ie pomOcky.

Pokrodil{ vybava domdceho pekdra:

> R6zne druhy m1k
Jaimenn1, pohdnkov1, kamutov1, ovsena a pod. MAky, ktore pouZiva malokto. KaZdy
pekdr v*ak rdd sk05a nov6 a aj netradiin6 mAky. Preto ak podarujeme kvdskujucemu
r6zne druhy kvalitnych m1k, uriite sa poteSf .
> Mlyniek na-domace mletie zrna
Na trhu existujl mechanicke a aj etektrickd mlynceky na obilie. eerstvo namletd mAka
krdsne vonia, skvele chutf a sA v nej zachovane vSetky Ziviny a kvalitne nenasytene
mastn6 kyseliny. Na mlynieku mOZeme zomliet'ak6kol'vek zrno na mAku: SpaldovA,
raZnA, pohdnkovu, kamutovl, pSeniinu, kuku-
riinA abbo aj ryZovl. Ponuku kvalitnych mlyn-
cekov na obilie najdete na www.extradarcek.sk
, Ruiny Sl'ahai
Ruiny 1l'ahai je super na ruine spracovanie
cesta. Vd'aka nemu sa nemuslme od sameho
zaiiatku lepiveho cesta dotykat'. Cesto sa s nim
vymieSa ovel'a I'ahSie, neZ s lyZicou. Vyborny
je pri miesenl raZneho ces/a, ktore zvykne byt'
huste a je potrebne s nim pracovat'dokladne
a rychlo. MoZno ste takyto 1l'ahai zdedili aj
po svojej starej mame, /en sfe nevedeli, na io
sluZi. Lebo v minulosti sa pouZival ve|mi iasto.
> Mixer s hnetacfmi hakmi alebo kuchyn-

sky robot
Pomocnici, ktorl su sice investiciou, ale uSetria
ndS ias a vymiesia cesfo bez namahy.
pracu s cesfom
" Stierky na
Drobnost', ktora robi v kuchyni veka duzbu. sa super na prekradanie a pracu
s cesfom. Neocenitel'ny maly pomocnfk, vd'aka ktoremu nemusfme mat' ruky Spinav6
od cesta.
o Oiatky na kvasenie chleba
OSatky su nadoby, v ktorych nechavame ces/o na chlieb finalne prekvasit'(zvdi1it'svoj
obiem). Pozor: v o*atke sa chlieb nepeiie, ale pred pecenim sa z oSatky vyklopi na ho-
rAciplech alebo kamen na peienie. O*atky moZu byt'z roznych materialov: neuprave-
n6ho ratanu, pedigu alebo z celulozy. Ked'1e ide o neoSetreny material, nemali by sme

・
.″・ ‐
 Ⅵ

ich namdtiat'do vody, ale po dokoneenl ich len

opra1it'od zostatkovei mAky a Skrobu.
Oiatka.vSak naiviac pomdha tvaru bochnika,
pretoZe pomdha sformovaf cesfo' Ked su
na nej rOzne vr1bky, ii obrazky, otlaiia sa
do cesta a vytvaraiA na chleblku pekny obr6-
zok. Ak ie v oSatke zakompovany napr. vzor
srdieika alebo Spirdly, m62eme danu prehibe-
ninu vysypat rOznymi semienkami (biely alebo
iierny mak, sezamov1 semienka, canihua a
podobne). Vytvorf to pekny kontrast s kdrkou
chleblka.
Oftatky sA r1znych tvarov a vefkostf. MoZu mat tvar: gufaty, ovdlny, hranaty'
O1atky z materi1lu celuloza dobre drZia tepto pri kvaseni chteba. Daliou
ich vyhodou
je, ze bochnfkcesfa sa z nich dobre vyktapa a neprichyt1va sa na steny oSatky. Takisto
sa aj dobre iistia. oSatky naidete aiv eshope: www.extradarcek.sk

, Narezdvatko (Ziletka)
Na trhu sA dostupne originalne pekdtrensk6 Ziletky s rAikou a ochrannym krytom.
Avlak rovnaka sluZbu n6m urobl ai obyiain1 ziletka Astra, prfpadne si na fiu z dreve'
n6ho mie1atka na kitvu urobime aj rAiku. Narezdvat'bochniky cesfa m62eme inoZi-
kom, no musi byt'naozaiostry'
na Pedenie
" Papier
Pomocnlk, ktory utahii mnoZstvo iistenia.
, RozpraSovai vody na pofikanie cesta
pofikat'
Obyiajn1 n1doba s rozpra\ovacou koncovkou zabezpeil, aby sme mohlicesfo
jemnou hmlovinou.
rAry
" Teplomer do
K vstavan,mu teplomeru v rAre si m62eme dok1pif teplomer do rury, ktory obiektivne
zmeria teplotu. eastokrdtt odhati mierne odchylky a vdi1ie chyby v teplotdch rAry-
(Termostat sa vypne, lebo dosiahol 250'C, no v skutoinostiie v rttre len 230'C.)
> MrieZka na chladnutie upeeen6ho chleba
po vybrati chleblka z rAry je nutn6 ho nechat'poriadne vychladnlt'. Je doleZit6, aby bol
poloZeny tak, aby mohla para uniknut'ai zo spodnei strany chlebfka' A na to ie vhodnd
mrieZka. Na trhu s0 k dostaniu obyiaine mrieZky, no i krdsne ozdobn6.
ハⅧ︼
︲，
■
ー

Kvdskovy chlieb je navrat ku zdraviu. Niekedy je ai oslobodenim od liekov, ktore

sme dthodobo uZivati. A ako sa vrav[: "Na dobre sa oplati iakat"', tak ai u kvdskov6ho
peienia je to tak.
DoteZite je naie rozhodnutie investovat'do svojho zdravia a naia chut' spoznat'a vy-
skuiat'nove veci a postupy. Srdce a vaSen nevynimaiAc.
Aby boto pre nds kvaskovanie jednoduche, naplnene radost'ou z prace s ceslom a
pychou z krasne upeieneho chlebika ii peiiva, je potrebnd pochopit'iednotlive kroky
kvdskovania, zakladne poimy a ich vyznam.

Kvasenie a kysnutie: ie to to ist6?

V dnesnej dobe sA chdpan6 tieto dva pojmy ako synonymd. Je v nich vSak rozdiel.
Niektor1 druhy mikroorganizmov produkuj1 plyny, teda prekypruiu cesto. lne produkuiA
kysetinu mlieinu a octovu a d'atiie rozkladaju zloZitejiie Strukt1ry mAky na iednoduch-
llo ;ie. Ak chceme naplno vyuZit'benefity muky, ie potrebn1, aby boli zastupene vietky
druhy mikroorganizmov. Typickym pripadom je pouZitie kvasnic. Obsahuiu len ieden
druh kvasinkovej kuftAry, ktore cesfo len naplnia bublinkami.
Av1ak kvasok, obsahujAci vel'a roznych druhov mikroorganizmov, nielen cesfo prekyprl,
ate ho urobi aj strdvitel'nejS[m, trvanlivei1im, kvalitneiSim a chutnejSim.

Kvdsok
Tvori ho len mAka a voda. Zivy, pestry organizmus niekol'kych desiatok bakterii a kva-
siniek. Vd'aka "pojedaniu" sacharidov uvol'nuiu CO, a tym prekypruiA cesto.
Odkiat'sa bakterie a kvasinky v kvitsku vzali? Drviva vdi1ina ie "uspat6" v mAke. Td ma
hydratdciu len okolo 14%, preto v neiv\etko Zive "sp[". Tym, Ze mAku zaleieme vodou,
al' zvySime jej hydratdciu a prebudime v nej uspaty Zivot. Voda, ktorA do muky pridavame,
ma tieZ svoje zloZenie, a tym pridava rozmanitosti zloZenia kvitsku.

V neposlednom rade je to aj okolity vzduch. V kaZdom mieste (v kaZdei izbe, meste,

State)je jeho zloZenie jedinein1. Preto je zloZenim kvasok iny v Taliansku a iny na
AtjaSke.Prebubtanim cesta praca kvdsku len zaclna. Vd'aka kyseline mlieinei, ktorA
kvasok produkuje, vznikd prirodzena konzervdcia produktu. Preto z kvdsku upeien1
10′ produkty vydrZia ovel'a dlhSie.
la balilie vlastnosti kvdsku v cesfe:
, ZniZuje glykemicky index.
, Je zasadotvorny, nesposobuie pdlenie zdhy.
, Rozkladd zloZite latky v mAke na iednoduch1ie, kloた sυ ρreル お り Organレ
mus strdvitel'nei1ie.

17
 》 ROz〃 aσ6 ′ぶfrυ 燿
zrο z′ ォ eρ κυna」iedρ odυ cわ Jυ
′ .

`″
》 ROzkrada kyserinυ f/0",kfο ρa seba 1/iaZe 1/yzρ amρ 6“ merary― 咤,ρ ρκ
力οだ化 Zerezο ′med'azわ οκ . “
leρ OC〃 na“ kη υlia.
》 POノ edre zη 芝ュ
》Pο αρOryJe ρerisfarfikυ ごriey
′
》z1/yraznJJe cttυ オa yOガ υρrodυ klυ .

Na zaloZenie kvdsku potrebuieme:

. skleneny pohdr s vieikom
. fixku
. jablko alebo hrozno bez iadierok
. raZnA m1ku celozrnnA
. raZn1 muku chlebovA
. vodu
. polievkovllyZicu.

3瞭
暴

ヽど .‐

‐
職

7.deガ f3θ g1/ooy ρ Pり 9 ′5 g raZnげ cEと OZRNNE」 ′κy ff Pり 2x za de力 οa

“ ``6ρ
1/eceリ

2.deガ f3θ g1/oo/ρ Pり a f5g ra′ ρげ cefOZ“ ne」 im′ κy ff Pり 2x za deガ fr´ ροa1/eσ eリ
Zθ /0′ eη ′
e malersた 6カ οたソ
´s々 υfforoρ οsrυρ
りf

IR
・
.し ,■ ￨ . ・

￨‐
■■■‐
3. den: 30 g vody (2 PL) a 15 g raZnej celozrnnej mAky fi PL) 2x za deh (rdno a veier)
4. den: z kvdtsku si nechdme len 60 g, k tomu primie*ame 30 g vody (2 PL) a 30 g
raZiej mAky CHLEBOVEJ (2 PL) 2x za deh (rdno a veier)
5. aZ 14. den (alebo pokiaf nemdme kvdsok stabilny): kimime 30 g vody (2 PL) a 30 g
raZnej chlebovej muky (2 PL) 1x za den.

Zo vzniknutdho celeho mnoZstva kvdsku si odoberieme len 2 - 3 PL do 250 ml

zatvdracieho zavdraninov1ho pohdra. Vznikol ndm stabilny a kvalitny matersky
kvdsok. Tento kvdsok skladujeme v chladnicke. Stardme sa o neho, prikrmujeme
ho, peiieme z neho. Ostatny vzniknuty kvdsok spotrebujeme do 7 dnl do jeddl podfa
receptov v tejto knihe. Alebo ho vysuSime, 6i zmrazime (postup najdete v kuchdrskei
knihe "Kvaskovanie 1- Recepty z kvdsku").

DOleZite pozndmky k zaloZeniu kv6sku:

. Je lepiie na prvd dni pouZit'0,7 L zavdraninovy pohdr. Po odobratl 60 g kvdsku
na 4.den je dobr6 pouZit'eite vdiSi pohdr, aby sme nemuseli kvdsok delif, aZ
pokiaf ho vypestujeme.
. NevyuZity kvdsok zo Stvrtdho dfia nemusfme vyhadzovat, m1Zeme ho pridat'
do receptov s droZdim, uvarif z neho polievku, civyskl1af kvdskovd lievance.
Na peienie chlebov je vSak e1te mirlo kvalitny. Je nestabilny, nedd sa na neho
spolahnAt Sprdva sa ako nevyspytatetny pubert'ak:).
. V pripade, Ze chceme skrdtit'dizXu pno oddychu, ii dokonca iu preskoii{
na pru6 3 dni vloZlme do kvasku 3 - 4 kAsky nakrdian6ho iablka (nailepSie
domdceho) alebo hrozno bez jadierok. Vo Stvrty deh ich vyberieme a pokraiu-
jeme dalej podfa ndvodu.
. Po cely ias pestovania mdme kvdtsok na kuchynskej linke pri izboveiteplote.
Vrchndk pohdra nechdme poloZeny navrchu, aby do neho nepadli Spiny a aby
kvdsok neobschol.
. Ak mdme doma chladnejsie, kvdsok skladujeme pri kuchynskych spotrebiioch,
v zatvorenejvypnutej rAre, ii mikrovlnke (zabrdnime tak prievanu).

Pocas zakladania kvdsku sifixkou kaZdy defi znailme na pohiir, v ktorom

mdme kvasok, ako vysoko bola hladina kvdsku fesne po dokimenf a ako
nardstol, ked'sme k nemu priSli na d'atilie kimenie. eiarky si znaiime kaZdy
den nad sebou. Pohdr sitoiime podl'a hodinovych ruiiiiek. Takto moZeme
fahko vidiet', kedy kvdtsok narastdt u2 rovnako. Vtedy ie stabilny.

20

ffit-
 ―
Cerl 仄

θg
′物 ．
ｇ
ｋ
ド ﹀
υ
ヽ／
´ｍＺ

υ‐

le.

)y

100わ ,

争
 :燿 ■匡 llA―

Preio dat' jablko do kvdsku?

Pri prebAdzani Zivota kvdsku ako prve javia aktivitu bakt6rie ZijAce v zdsaditom pro-
stredi. Produkuju CO, teda prejavujA aktivitu. Asi na tretl-Stvrty den nastdva pokles pH
na viac kysle prostredie. Bakterie zdsadit6ho prostredia nevedia Zit'v kyslom prostredi
a moZe sa ndm zdat', 2e kvdsok "zomrel", prestal bublinkovat'. Nastalo obdobie oddy-
chu kvitsku. Postupne sa zain1 prebAdzaf bakterie kysleho prostredia, ktor6 musia
patriine zosilnief a namnoZit'sa do takej miery, 2e sa z pestovandho kvdsku stane
stabilny, matersky kvdsok.
Pridanim jablka, hrozienka bez jadierok, anandsovej alebo jablkovej Stavy do kvdsku
okyslime prostredie kv€tsku uZ od zaiiatku. Tak pomahame vytvorit'silny a stabilny kva-
sok. Jablkom zmenSime alebo aZ znegujeme obdobie oddychu kvdsku, a tym skrdtime
diZku pestovania kvdsku. Jablko sa priddva do kvdsku len jedenkrdt: v pruy defi rdno.
V kvasku je pocas pruych 4 dnijeho pestovania. Ndsledne jablko vyberieme, uZ nie ie
potrebne. V kvasku uZ ie kysl6 prostredie.

Ako rozmnoZim matersky kvdsok?

V chtadniike zvykneme skladovaf cca 3 PL vypestovan1ho matersk1ho kvdsku. To
ndm umoZfiuje urobit'naraz 3 kvdskov6 produkty (3 recepty). AvSak napr. v pripade, Ze
z kvdsku potrebujeme na peienie aZ 5 PL, tak ho jednoducho o 2 PL raZnei chlebovei
mlky a 2 PL vody dokimime viac. PremieSame, vieiko pohdra nepritiahneme, ale len
jemne potoZime a nechdme na kuchynskej linke pri izbovejteplote zdvoin1sobif svoi
objem. Potrvd to I - 12 hodin v zdvislosti od sily kvdsku, kvality pouZitei mAky a okoli-
tejteploty v miestnosti. Vznikne ndm namnoieny matersky kvdsok.

Ako darujem matersky kvdsok?

Na to, aby sme sa podelili o kvdsok, potrebujeme len iisty pohdr s vieckom a 2 poliev'
kove lyZice. Z na\ho materskdho kvdsku odoberieme 1 PL, ddtme do iisteho pohdra
a vieikom uzatvorfme. Tento odobrany kvdsok daruieme.
Aby sme ndsmu kvdsku vrdttilito, io sme mu vzali, doplnime mu 1 PL m1ky a 1 PL
vody. Premie\ame ho, vieiko len jemne poloZlme na vrch pohdra a nechdme na ku-
chynskejlinke pri izbovejteplote prekvasif I - 12 hodfn. N1sledne vieiko utiahneme
a matersky kv€tsok ddme do chladniiky.

Obdarovany si prinesie domov kvdsok, doplnl mu 2 PL mAky a 2 PL vody, premie*a,

vieiko len jemne poloZf na vrch pohdra a nechd na kuchynskej linke pri izboveiteplote
prekvasit'9 - 12 hodin. Ndsledne vieiko utiahne a matersky kvdsok dd do chladniiky.
O tento kvdsok sa star6, pecie z neho a dokrmuie ho.
 Prikrmovanie kvdsku
Tak ako kaZdy organizmus pocit'uje

hlad, aj kvasok reaguje na to, ii ma

co "jest"'. ei ma dostatok muky. To,
ako casto mdme kvasok prikrmovat',
zaleii ajod konkretneho druhu
mAky, ktorou kvasok prikrmujeme.

V pripade, 2e mame matersky kva-

chlebovej mAky, KorA
sok z raZnej
odporlcame, starame sa o kvasok
nasledovne:

>Ak nepeiieme iasto: Pre udrZanie Zivota bakteril raz za 7 dni do kvasku
pridame 1 PL raZnej chlebovej muky a 1 PL vody. ZaleZl vSak od jednotlivych
Specifik konkretnej mAky. Riadime sa Zelanou vyslednou konzistenciou, mala by
byt'husta. eim redsi budeme mat'kvasok, tym bude skor hladny a nachylny na
skazu. Po dokimenf m1kou a vodou a naslednom premie*anf iistou tyZicou ho
nechame postdt'12 hodln na kuchynskej linke pri izbovejteplote. Vieiko na po-
hari nechame vofne poloZene. Nasledne viecko dotiahneme a nakrmeny kvasok
dame do chladnicky, kde bude nachystany na pouZitie nasledujucich 7 dnf.

Ak peiieme kedykol'vek poias 7 dni od dokimenia: Bez akehokot'vek

o

otepl'ovania kvasku odoberieme z neho 1 PL do rozkvasenia- do Startdra (resp.

odoberieme tolko polievkovych lyZfc, kofko kaZe receptArfl. Aby sme si matersky
kvdsok neminuli, pracujeme sp6sobom: kolko PL sme odobrali do receptu, tolko
PL mu vratime naspdt'do pohara. Priklad: Ak odoberieme 2 PL kvasku z pohara
do receptu, do zvysneho kvasku v pohari doplnime 2 pL muky a 2 pL vody. Zmes
zamie*ame, vieiko len vol'ne poloZime na pohar a nechame vykvasit'na kuchyn-
skeilinke cca 12 hodin. Po uplynut[ daneho iasu vieiko zatiahneme a pohar
s kvaskom dame do chladniiky. Tam nam kvasok vydrZf maximalne 7 dni. Potom
potrebuje opdt' prikrmif .

Tymto sposobom starania sa o kvasok zabezpeiime druhovA cistotu kvasku, stabititu

a jeho univerzalnost'.
 Ako sa starat'o kvdsok tak, aby to bolo 6o najpraktickeiSie, naiiednoduchiie a
najlepiie
Rokmi overenymiskusenosf'a mi vdm prin1Same ndvod, ako sa starat' o kvdsok tak,
aby sme my nebolijeho otrokom, ale kvdsok bol naSim pomocnlkom.

1. O kvdsok sa stardme v samostatnej nadobe. V menSom uzatvdratefnom poh6-

ri skladujeme aspofi 2 - 3 polievkov6 lyZice kvdsku. To n6m umoZni naraz robit'ai 2 - 3
recepty (do receptu sa zvykne ddvat'len 1 - 2 PL kvasku) alebo m62eme z kvdsku 1 PL
niekomu darovaf.
2. Ked'ideme piecf: vyberieme kvdsok z chladnicky a bez otepfovania z neho
odoberieme do 5taft6ra tofko, kofko ie naplsan1 v recepte (zvyiaine 1 - 2 PL). Ddme
ho do misy (najlepSie sklenenej), kde pridanim mIky a vody zaroblme Start6r (druh a
mnoZstvo mAky a vody zvolime podla receptu). So Stafterom nardbame dalei podla
ndvodu v recepte.
3. Do zvySn1ho kvdsku, ktory sme vybrali z chladniiky, priddme to, io sme mu
zobrali, ciZe primie*ame 1 PL mlky faZnej chlebovej) a 1 PL vody (studeno-vlaZnei,
max. 34"C). Zamieiame iistou lyZicou a nechdme kvdsok v nddobe (s votne poloZe-
nym vieikom) prekvasit'pri izbovejteplote I - 12 hodfn (napr. na kuchynskei linke).
4. Po 9 - 12 hodinitch: vieiko uplne zatvorf me a kvdtsok ddme naspdt do chlad-
niiky. Tam na nds poik6 kfudne aj7 dnf. Samozrejme, kedykolvek rn6Zeme z neho
odobrat' na datsie peienie. Kvdsok je v chladniike neustdle pripraveny na pouZitie
do receptu
5. V prfpade, 2e nestihneme do 7 dnf kvdsok pouZit', vytiahneme ho z chlad-
niiky a prikimime ho 1 PL mlky a 1 PL vody. Po zamieSanf ho nechdme ,ies( mAku"
pri izbovejteplote I - 12 hod[n, priiom vrchndk na nddobe je len poloZeny. Potom n6-
dobu vrchndkom uzatvorfme a ddme ho naspdf do chladniiky.na d'alSfch 7 dni. Ak by
sme odobrali z kvdsku do receptu aZ 2 lyZice, doplnfme mu 2 PL mAky a 2 PL vody.
6. Aby sme nemuseli mat' jednu poliiku v chladniike zapratanA rOznymi druhmi
kvdskov, majme jeden univerzdlny kv*sok - raZny CHLEBOW kvdsok. RaZny kva-
sok je najuniverzdlnejSl, najstabilnejii, najmenej ndroiny na starostlivost a naimenei
nachylny na pokazenie. V pripade celiakie doporuiujeme mat'v chladniike eite ieden
kvdsok: cisto bezlepkovy.
7. RaZny CHLEBOVY kvasok je vhodny do receptov so pSeniinou, Spaldovou
i raZnou mAkou. Je vhodny na roZky, kol6ie, celozrnn1 chleby a podobne. Priklad:
ldeme robit'5paldov6 biele roZky. Na Start6r si do misy navdZime Spaldovu muku a
vodu podfa receptu a priddme 1 PL raZndho chlebov1ho kv6sku. Po prekvasenf bude-
me mat Spaldovy 5tart6r. Ak by sme pouZili nie chlebovy, ale raZny celozrnny kvdsok,

24
 コー﹃ヨ
roZky by nebolitak6 nadychan6, ale hutnejsie a bola by na nich vidiet'celozrnnost'.
8. Ked budeme chcie( celozrnny 5tart6r, lahko si ho vyrobime z ndsho univer-
zdlneho raZneho chlebov6ho kvasku. Na Starter pouZijeme celozrnnA mAku a vodu a
priddme 1 PL raZneho chleboveho kv1sku. Po prekvaseni zlskame celozrnny Startdr.
9. O raZny chlebovy kvasok sa staii postarat'raz za tyZdefi. Spaldovy a pSenicny
kvasok je hladnejsi, ten je potrebne prikimit'iasfeTsie, cca kazde 4 dni. Bezlepkov1
kvasky sd e5fe viicsi hladoii. Aj preto je dobr6 udrZiavat' jednodruhovost' kvdsku.
)力 6-

l-3 je najlepil, pretoZe:

RaZn,i chlebovy kvdsok
1Pと
o stacl ndm jeden kvasok, je univerzdlny a tahko sa pretransformuje.
o Je nenaroiny na starostlivost', pretoze ho staci prikimit'raz za tyzden.
o Tym, 2e sa ofi starame vo zvl65( pohari, zachovame si ho v iistom jednodru-
hovom stave a zabranime ajtomu, aby sme zabudli z neho odobrat'na d'al1ie peie-
nie.

リ
Priprava Start6ra
￨リ

Je to pruy Akon pri kv6skovych receptoch, kedy zmieSavame mlku s vodou a mater-
skym kvaskom. Starter 1e najlep1ie zamiesat' do sklenenej nadoby, aby sme videli, ako
kvitsok v m1ke pekne pracuje. Starter v miske treba prikryt' potravinarskou foliou, aby
1許
neobschol, nepadla do neho Spinka a aby v hom zaialo prebiehaf mlieine kvasenie.
Hmotnosti muky a vody na Startdr sa plSu vZdy v recepte. Vo vdi\ine receptov je po-
mer mlky a vody 50/50, t.j. ak pi1e recept 150 g aktivneho kvasku, znamen| to, ze
na Starter je potrebne dat' 75 g muky a 75 g vody + 1 PL matersk1ho kv6sku. Takto
pripraveny Start1r nechame pracovat' pri izbovej teplote na kuchynskej tinke g - 12
￨“

hodin v zavislosti od sily kvasku a teploty v miestnosfi. eim bptejiie v miestnosti

la‐
mdme, tym kvdsok pracuje rychlejSie.
,y

Akrt muku je najlepiie pouZit'do Start6ra?

耐 み

Prizakladani Start1ra je dobre zvolit'si m1ku, z ktorej chceme ziskaf najviac dobra.
RaZne a celozrnne muky su najviac zdraviu prospeSne. eim dlhsie je mlka fermento-
ソ ”

vana (kvasena pomocou kvasku), tym viac AZitku z nej m1Zeme ziskat'.

Ako spozndme, 2e itart6r uZ je sprdvne vykvaseny?

Vediet'rozpozna( kedy je starter pripraveny na d'atSi akon, je znain1 casf |spechu
celeipripravy kvdskoveho receptu. V pripade, Ze budeme pokraiovaf prfliS skoro,
teda Startdru nedame dostatok iasu na rozkvasenie sa, produkt prifinalnom kvasenf
わ―
nebude chcief rasf. Ak Starter naopak aZ moc prekvasi, riskujeme kydA chut'upeiene-
)κ

25
ho produktu alebo "jaskyfiu" v striedke chleba (oddelenie korky od striedky za vzniku
vel'kej medzery).

Akurdtne vykvasenie itart6ru zistime tymito 4 spdsobmi:

1. Vofnym okom: Postupom iasu sa n65
zrak stane citlivl! na rozpoznanie toho sprdvneho
okamihu. Sledujeme zospodu misky mnoZstvo a
velkos( bubliniek a aj prebublanie Start6ra na jeho
povrchu. Najmit pri redSlch Start6roch (pSeniinych a
Spaldovych). V momente, ked je na poruchu pena, ii
hladina Staftera klesla, Start6r uZ prekvasil.

2. Zdvojndsobenfe objemu: Starter si pripravime

do adekv6tne vel'k6ho poh1ra s rovnymi stenami. ZmieSame
muku s vodou a materskym kvitskom a zo stien zoSkrabeme
zvySky Start6ra tak, aby bol cely Start1r zarovnany v jednej
vyike. Na pohdr si umiestnime gumiiku presne vo vySke, kde
siaha 5tart6r. Sledujeme, kedy sa jeho objem zdvojndsobi.
Vtedy je Start6r sprdvne vykvaseny.

3. Zarovnand 6iapka: MAku s vodou a materskym

kvdskom zmie*ame v sklenenej miske. Starter bude rdsf,
a pritom bude vytvdrat'akoby vypuklu "iiapku". Ked sa iiapka
zarovna, Start6r je pripraveny na peienie. Ak by sa iiapka uZ prepadla, Startdr ndm
prekvasil. Toto platf pri hustejSich Start6roch, napr. z muky raZn6ho typu. Na red*[ch
Start6roch sa pri prekvasenf na povrchu vytvori pena.

4. Sktiika udrZania Start6ru na vode: eajovA $Zicku si

namoilme do vody a pripravime si skleneny 2 dcl pohdr so sfu-
denou vodou. Mokrou lyZickou odoberieme kAsok z vykvasen6-
ho Start6ra a opatrne presunieme do pohdra s vodou. Sprdvne
vykvaseny Start6r plava na hladine. Je to znak, 2e je dosta-
toine prebublany a teda pripraveny na pecenie. Pokial klesne
rychlo ku dnu, eite potrebuje kvasit'. Ak sa vo vode rozpASta, je
prekvaseny.

Dd sa zachrdnit' prekvaseny Start6r?

Ano, dd. Ak ndm v1ak nevadi kystejiia chuf vysledn6ho produktu, m62eme v prdci

26

lt?lL ,gH W 6r\ - ,rs t t.r, ru-

 T-
I

I
I
s cesfom pokraiovat'aj s prekvasenym Starterom. V opainom pripade doplnime do
I Starlera 2 - 3 PL mAky a vody, premieSame a nechdme prekryt6 foliou prekvasit'uZ
', len chvit'u pri izbovejteptote. Spozname to v momente, ako vidime bublinky, t.j. prejav

aktivity kvasku. Vtedy mOZeme pokraiovat'v recepte.

Autolyza
Ak pri priprave cesta najprv zmieiame vyhradne len 2 suroviny, muku a vodu, ne-
chame ich postat'v miske, zaine v zmesi prebiehat'chemicky proces zvany autolyza.
Poias tejto fazy zainA enzymy v mAke rozkladat'1krob a bielkoviny, aby vytvorilijedno-
duch6 cukry a vznikla kvalitnejSia Strukt1ra bpku. Vytvorisa cesfo, s ktorym sa l'ahiie
pracuje, je menej lepiv6 a pri peieni bochnik lepiie rastie do vyiky. Pri pouZiti autolyzy
鶉跛蜃司瑠Ｊ

je celkova kvalita chleba vy*5ia. MnoZstva mlky a vody volime podl'a receptAry. Autoly-
zu nechavame prebehnAf cca 20 - 30 minAt pri izbovejteplote.
Autolyza pri receptoch nie je povinna. MoZeme, no nemuslme ju robit'.

Zardbanie cesfa
K akuratne vykvasenemu Start1ru a k mAke s vodou (s autolyzou alebo bez autolyzy),
priddme ostatne suroviny v recepte: sol', rasclt, semienka, orechy, mak, med, slad a po-
dobne (podlb recept1rfl. Vodu pridame najprv len cca 90% z doporuieneho mnoZstva
v recepte a aZ poias miesenia postupne pridavame v prlpade potreby zvySne mnoZ-
stvo. Je to preto, Ze ten isty druh mAky, ale od roznych vyrobcov, moZe byt'namlety
inak, a tym padom aj inak saje vodu. MnoZstvo vody preto prisposobujeme vyslednej
hustote cesta, ktorA si Zelame dosiahnut'. Cesfo porovndvame s fotopostupom.

Preio sa do cesfa priddva sol'?

Na vyrobu poctiveho tradiineho chleba ndm staiia 3 suroviny: m1ka, voda, sol'. V tych-
Ｌ曖 雖 魏 写 ■ ■ Ｆ

to 3 surovinach je obsiahnuty uZ aj kvasok, pretoZe aj ten sa sklada len z muky a vody.

Sol nie je len ochucovadlo cesta, bez ktoreho by sa cesfo nezaobi*lo. Sol' je y cesfe
potrebna. Reguluje biochemick1 pochody, aktivitu mikroorganizmov a latok, ktore
ovplyvnuj0 fyzikalne vlastnosti cesta, jeho textAru.

Sol'cesfo ochuti, ale aj:

. pomdha zvyraznit'farbu chlebovej korky
. spevnuje lepok, a tym podporuje nadychanost'upeieneho vyrobku
, pozitivne vptyva na cesto ako konzervant, io sa prejavuje v predlZenejtrvanti-
vosti
. spomaluje fermentaciu, je hygroskopickd (pohlcuje vodu z prostredia). Ked'
sol'a kvdsok slperia o vodu, sol'vyhrdva T:im sa aktivita kvasiniek spomal'uje.
 Avilak bakt6ri6m mlieineho kvasenia sol nevadl. Podporuie mnohd druhy bak-
t6rii, ktore sa podiefaju na procese mlieineho kvasenia mAk. Nepochybne tak
prispieva k zdrav1iemu chlebu.

Sol by nemalaprist do kontaktu so Start1rom. V niektorych receptArach sa priddva aZ

po prvom zmieianl surovin. Pri sotije namieste striedmost', opatrnosf a primeranost'.

Kol'ko soli md byt'v recePtrtre?

MnoZstvo soliv receptAre je vecou jedineinosti chute a naiich osobnych preferencii.
Zdktadnou koncentrdciou soli v ceste je 0,8 %o. Hodnota sa po upeceni cesfa vplyvom
straty iasti vody zvy1i na 0,9 %;o. Nie je ndhoda, Ze tato hodnota ie rovnakd s hodnotou
soli vo fyziologickom roztoku fudskeho teta. Dd sa povedaf, Ze tdto koncentrdcia soli
je minimdlna a je vhodnd i pre deti. Hornd hranica koncentrdcie iedlei soliv ceste, pri
ktorejeite dokdZu bakt6rie fermentovat', je 12 %. V naSich recept1rach pouZlvame
koncentrdciu soli 1,0U 1,30 %6.

Typick€ znaky neosolen6ho cesta s0: Typick6 znaky presolen6ho cesta sfi:
. cesfo ,,teiie" (mit mafu Pevnost) * cesto
ie vlhkd
. cesto je m6lo elastickd * dozrievanie cesta sa velmi predl-

. kvasf velmi intenzfvne 2uje

. pri spracovani sa lepi * cesfo kvasf velmi
PomalY
. objem cesta ie malY * peiivo md maly obiem

. k6rka peiiva ie blela * k6rka peiiva rychlo hnedne

. k6rka peiiva sa faZko ldme * striedka peiiva m6 hrube
Pory
. peiivo chutf fddne. * vyrobky chutia
Presolen1.

eo je to stad a preio sa priddva do cesta?

Slad je druh sladidla. tde o vyt'a1ok z nakticen1ho obilia. Naiiasteiiie sa na vyrobu
sladu pouZiva iaimefi, v bezlepkovei
forme sa stretneme so sladom z ryZe.
Konzistenciou sa podobd medu.
Vy ritb a sa p ri iodze nou fe rme ntdci o u,
bez pouZitia chemickych latok. Sklada
sa z fruktozy, glukozy, maltozY a Po-
lysacharidov. Sacharidy zo sladu sa
do krvi vstrebavai1 postupne. Preto
slad nezat'aZuie pankreas, Pomdha
obmedzit'vykyvy chuti na sladke iedla
a zmeny ndlady. Je vhodnY ai Pre

w lt\ R I r tt I * Yv @t a- ,'r\
ludi s vysokym krvnym tlakom, migrenami a aj pre diabetikov. Vyhodou sladu je jeho
zlozenie. Okrem cukrov obsahuje i bielkoviny, vitaminy a mineralne latky. V obchodoch
najdeme dve formy sladu: tekufu a sypanA formu. Obe majA rovnake posobenie a vyu-
iitie v ceste.

S/ad sa vyborne hodi na peienie. Podporuje kvasny proces, a tym ovplyvnuje nady-
chanost'a vlainost ces/a. Korke dodava pri peceni krdsnu farbu. Zvyiuje trvanlivost'
a stravitel'nost'produktu. Po otvoreni sladu v tekutej forme ho skladujeme v chladniike.

Miesenie cesfa
Miesenim cesta zabezpeiujeme dokonale spojenie vietkych surovin. Miesenie trva
-
cca 10 15 minut. eas zaleZi podt'a sposobu miesenia.

4 sposoby miesenia cesfa.'

, 1. Ruine. Najlepii, no zarovefi najpracnejSi sposob miesenia. Jeho vyhoda
tkvie v tom, 2e cesfo cltime svojimi zmyslami, najmd hmatovymi, a tak praxou sa
nauiime dokonale odhadnut'potrebu dosypania mlky alebo priliatia vody. Je to
vyborna relaxaina technika. Navy1e: chlieb vymieseny teplom a laskou naiich
rlk je ovel'a kvalitnej1i a chutnejSi.
> 2. Kuchynskym robotom. NajrychlejSi sposob miesenia, pri ktorom nevyvi-

nieme Ziadnu namahu. Hnetaci hak pohanany motorom vymiesicesfo za nas.

, 3. Mix6rom s hnetacimi hdkmi. Pohodlny sposob miesenia, kde mixer drZlme
v ruke a dva hnetacie haky mieSajA cesfo.
,4. V pekdrniike. Prakticky sposob miesenia, ktory sa podobd mieseniu ku-
chynskym robotom.

Ked je cesfo pri mieseni lepiv6, mOiem dosypat'muku? Na io si mdm d6vat'

pozor?
Ano, do cesta moZeme poias miesenia pridat' muku, ak je vel'mi lepive. Neskor (pri
tvarovani cesta) pridavaniemuky u2 nie je vhodne, lebo kvasok vtedy uZ nebude mat'
dostatok iasu spracovat' novu dosypanA mAku.
Rozna lepivosf'ceslaie sposobena jedineinost'ou kaZdej znaiky danej muky. Zaroveh
aimedzi SarZamijednotlivych znaiiek je rozdiel. KaZda mAka je inak namleta a ma inA
savosfl Preto ak robime ten isty recept, len s mAkou od ineho vyrobcu, vysledok moZe
byt'iny.

Savost' miky je ovplyvnend :

, mnoZstvom zraZok poias pestovania obilia
. sposobom skladovania obilia
 . vlhkost'ou ovzduSia poias mletia obilia na m1ku
. dfZkou skladovania mlky.

Je preto dOleZite poznat'cesfo, chdpaf ho, cfti( ho v rukach a vediet', akA Strukturu chle-
ba chceme dosiahnut'. ei nadychanejsiu alebo hutnejsiu. Podla toho dosypavame po
malych eastiach muku podta potreby a cesto dobre vymiesime. MAku zapracuvavame
postupne, aby sme sa vyhli zaiarovanemu kruhu dosypania mAky a prilievania vody.

Preio je miesenie cesfa ddleZit€?

Aby sme dobre rozvinuli lepok. Md v ceste doleZifu (tlohu: vytvorif ,,sief" zachytdvajAcu
bublinky, ktore kvasok produkuje. Ajvd'aka kvalitne vymiesen1mu cestu, resp. vd'aka
kvalitne rozvinutemu lepku, m62eme oiakdvat pekny narast cesta do vy1ky a "okat1"
striedku.

Dd sa cesto vymiesit' aZ prili1?

Ano, ajto je moZn6. Miesenim a teda pracovanim s pevnost'ot) ,,siete" lepku by mohta
siet' jednoducho praskn1t', pretoZe by nemala sa uZ ako viac spevhovat'. Vtedy cesfo
pod rukami zrazu zostane riedke. AvSak, skor ndm asiodpadne ruka, neZ by sme cesfo
premiesili :) Premiesenie hrozi najmd privykonnych kuchynskych robotoch.

Ako spozndme, 2e cesto je sprdvne vymiesen6?

Cesfo sa poias miesenia stdva vl6inym, no zarovefi aj pev-
nfm a odlepuje sa od stien misy. Pri niektorych recepturach
sa odlepuje aj od rIk. Povrch spravne vymieseneho cesta je
krdsne hladfii.

Prtrd doba kvasenia

K Startdru priddme do misy surov1, kvdskom zatiaf nenatrdve-
nA m1ku a ostatn€ suroviny podla receptu. Vymiesime cesfo.
Toto cesto v mise prikryjeme potravinovou f6liou a nechdme ho kvasif. Cesfo kvas[, io
znamena, 2e kvdsok spracAva mAku, ktorl sme doplnili.
Prve kvasenie trvd cca 2 - 3 hodiny pri izbovejteplote 22'C. Poias tejto doby vznikd
zaklad truanlivosti. Z uvedeneho vyplyva, 2e cesto, ktore kvasi v tejto prvej dobe kva-
senia a2 3 hodiny, bude kvalitnej1ie a truanlivejSie neZ to, ktore kvasilo kratSie.

Preio sa cesfo prekryva f6liou?

Cesfo v miske prekryt6 f1liou nemd prlvod kyslfku. V ceste bez privodu kyslika prebie-
ha tzv. mliedne kvasenie.
 Bakt6rie ml iecneho kvasen ia splsobuj 0 :
>degradaciu roznych antinutriinych latok (btokujAcich vstrebavanie
Zivin do or-
ganizmu), proteinov a tukov
)> zmeny zloZenia v mlkach a sacharidoch.

Prostredie kvasku s nedostatkom kyslika umoznuje fermentaciu,

no mnozenie kvasi-
niek a rast plesni nepodporuie. V iase nailich babiiiek, ktore akffvne pieklijedine
s kvaskom, potravinove folie nepoznati. Vtedy namiesto
nich cesto zasypali mukou
a misu prekryli vlhkou utierkou.

Prekladanie cesfa
V pripade, Ze nam recept hovori, Ze poias prvej

doby kvasenia mame ces/o pretoZit, (poprektadat),

znamena to, 2e cesto z kaZdej strany v miske na_
tiahneme trochu do vySky pomocou pekarenskej
stierky a preloZimena opainu stranu tak, aby sa
vytlaiil CO, a bakteriam sa I'ahilie pracovalo. Navyle
priprekladani cesta pokraiujeme v praci s lepkom.
Pο σas ρ veJ σοbyた yaseρ た,cesrO ρrek/aσ jtte 2-3-k触 ちσ レθたa′ dフcわ 3θ -6θ ′ ηゎ′ r.

Ⅳa ρttrekradaη ゎ cesra οσottvぃmez“ ′ syわ /iu.Cesゎ ρορrettaσ d177e a Zρ Oソ υρ‐ e_

崚 ■
meわ 〃ου.7o ρrerO′ aby ρrebノ e/7a/0′η′ eσ ρe々 νaseρ ′
′ e a cesrο ηeο bsc/7′ 0.

Stdcanie cesfa
Vykvasene cesfo si preloZime na pracovnu dosku.
Receptura nam napovie, iije potrebne dosku aj
pomiiit', alebo je ces/o v danom recepte nelepive.
Platipravidlo: iim menej surovej, t.j. kvaskom nena_
travenej muky zapracujeme pri staiani do cesta, tym
je to lepiie. Cesfo na pracovnej doske rukami
vymie_
sime, priiom spoT cesfa sustredime na jedno
miesto.
yyl1/aruJθ
meわ οσο″ ρ´ゎげροσοby aノ οノFme do ρ´σοbyン 々rOrげ ゎυde″ ρj//7e々 yas′
だ
Plalル

) cesfo na chlieb dame do osatky arebo misky spojom

nahor
> alebo cesfo na chrieb dame rovno
do nadoby, v ktorej sa bude aj piecf, are
v tomto pripade spojom nadol
> peiivo ddme na prech vysilany papierom
na peienie spojom nador.
 he) kvasenie
Fi ndl ne (dru
Findlne kvasenie je doba, kedy kvaskovy produkt kvasi pred tym, nez ho d6me piec(.
Pri tomto kvasenf cesfo na chlieb cca zdvojnasobf svoj objem. Pri peiive a koheoch
vidlme vofnym okom mierny narast cesfa. Finalna doba kvasenia trua 1 - 3 hodiny
(v zavislosti od sily kvdsku, spravne vykvasen1ho Startera a okotitejteploty miestnosti).

Ako spoznat'sprdvne vykvasen€ cesfo vhodn1 na peienie?

PomdZe nam Prstov,! test:
Vykvasen1 cesfo v oiatke jemne stlaiime pom1eenym prstom.
MoZu nastat 3 moZnosti:
* Cesfo
sa rychlo vracia naspdt'= eSfe potrebuje kvasit'.
* Cesfo sa vracia pomaly
= m62eme daf piecf.
* Cesfo
zostane preliaien1, nevracia sa naspdt'= cesto je prekvasen1.

Poznamka: Prstovy test nie je smerodajny pre cestdt, ktord sme nechali kvasit'v chtad-
niike, alebo pre menej lepkove a bezlepkov1. Takto vykvasene cestd pruZia menej
alebo vObec.

Chladniikov6 kvasenie
Cesfo nemusi kvasif len pri izbovejteplote. Platl pravidlo: iim vylilia teplota, tym
qichleiSie kvasenie (na Ikor kvality) a iim niZ1ia teplota, tym je kvasenie pomalSie (v
prospech kvality).
Kvasenie cesfa pri zniZenej teplote (tzv.retarddcia) sa m6Ze vyuZi( aj s ciefom pomocf
si pri prfprave cesta pri bbZnllch situaciach Zivota. V praxito znamena, Ze nemusime
odbiehaf z prdce alebo ponocovat', aby sme upiekli chlieb, ale cesto poias kvasenia
vloZlme do chladniiky (v oSatke prikrytej potravinovou f6tiou alebo tenkou ciapkou
na sprchovanie). Tym predi2ime dobu kvasenia v naS prospech.
Chladniikove kvasenie prebieha optimdtlne pri 8oC, pri stariich typoch chladniiiek
na urovni "medium" alebo prostrednom iisle v iiselnom rade. Vyhodou chladniikoveho
kvasenia ie iednak vdti*ia nutricnd hodnota produktu, ale i iasova sloboda pekdra.

Klasick6 kvasenie a chladniikov€ kvasenie je moZn6 medzisebou l'ubovol'ne

kombinovat'podl'a naiich potrieb. ei chceme kvasenie urychtif atebo spomalif.
Prlklady:
' Startdr pripravime pri izbovejteplote, prue kvasenie pri izbovejteplote a findlne
kvasenie pri izbovej teplote.
' Starter pripravfme pri izbovejteplote, pru6 kvasenie pri chladniikovejteplote a
findlne kvasenie pri izbovej teplote.

32
 , Starier pripravlme pri izbovejteplote, prve kvasenie pri chladnickovejteplote a
finalne kvasenie pri chladniikovej teplote.
-
Pre jednoduchsie pochopenie to moZeme vidiet' na nasledujAcich dvoch priamkach:

Chladniこ ka
l" Kvasenie ll. Kvasenie
12-16 hod. ■2‐ 16 hod.

Pozn,: Kaidy matersky kvasok je jedinecny original a nemusf dobre reagovat' na chlad-
niikovd kvasenie. Dovodov moZe byt'viacero: slaby *tar7er, nekvalitnd mAka alebo
nekvalitny matersky kvasok. Aj tu plati, 2e cesto treba pochopit' a mat' ho "v rukach a
v okLi" a odporuiene casy kvasenia brat' ako pomOcku pre lep1iu orientdciu.

Co s prekvasenym cestom?
Finalne kvasenie trva spravidla 2 - 3 hodiny. Velmi vSak zdleZi od sily kvdsku, kvality
pouiitych muk, vlhkosti vzduchu a okoliteiteploty.
Ak sme zistili, 2e cesto prekvasilo (napriklad pomocou prstov1ho testu), mdme viacero
moinosti:
rukach bez pridania muky premiesime a zmotdme do oSatky.
1. Cesto opdt' v
Nechdme opdt'kvasit', no staii u2 len cca t hodina. Chlieb moZe byt'na chut'kyslejSi.
2. Prekvasen1 cesto roztiahneme na plech a urobfme z neho focacciu, ochubnA
chlebovA flacku.
3. Upeiieme ho. Cesto sa pravdepodobne rozleje a vznikne nizky, plosky chlieb.
4. Upecieme ho v meniej nddobe alebo pomocou obruie (str. 363).

4tipy,ilm prikryt'cesfo poias kvasenia:

l.Potravinovd folia
)iatku alebo misu s cesfom prikryjeme potravinovou
foliou. Folia sa vd'aka svojej pril'navosti pekne na

misu alebo oiatku prichyti. PotravinovA fofiu dostat'

kupit'v ktoromkol'vek hypermarkete alebo v dom6-
cich potrebach.
2. Tenk6 igelitov6 vrecko
Ako jednoduch6 rieSenie ndm vie posl1Zif ajtenkit
iista igelitka. Je dobra najmd na prekrytie viiiSfch
plechov (napr. pri pedenf roZkov). Nechdme z nej
nad cestom vzduchovA bublinu. Nakofko cesfo
poias kvasenia dos( podrastie, neprilepf sa ndm tak
ako prif6lii.

3. eiapka na sprchovanie
Chodievate do hotelov a v k1pelni v(ts zvyknl pri-
vitaf mal6 krabicky s kApacimi ciapkami? Od teraz
sa im vZdy poteSite a budete si ich brat'domov ako
Sikovnl pomocku pri peienf. Vyhodou ciapok
na sprchovanie je, Ze majA na spodu jemnA gu-
miiku. lch nevyhodou je, 2e hotelov€ k1pacie iiapky
sA jemnd a po pdr razoch sa vdm roztrhnl. TakZe
bud'musime zdjst'znovu niekde do hotela alebo si ich kApit'v domacich potrebach.

4. Viiiiia miska
OSatku prikryjeme vefkou misou otoienou hore
dnom tak, aby sa vdiSia misa dotykala kuchynskej
linky. Vytvorfme tak,,sklen[k" a cesto v o*atke m62e
krdsne nardsf.

eo urobit', ak sa ndm cesto prilepi na oiatku?

Viac hydratovan1 cestit majA bndenciu prilepif sa na
oiatku. Preto je vhodne vysypat'oiatku dokladne Skrobom (zemiakovym alebo kukurii-
nym), ktory sa do cesta nevpija. V pripade, Ze sa chlieb v oSatke prilepil, je dobre cesto
premiestnit'na pracovnA dosku, premiesit'ho v rukdch a dat'do novej oSatky kvasit'
eite raz, maximalne vSak na t hodinu.
O*atku so zbytkami cesta nechame na vzduSnom a teplejSom mieste, aby cesto vy-
schlo. Ndsledne zbytky cesta z oiatky zoSkrabeme jemne kefkou alebo noZikom.

POZOR: O*atku nenamdiame do vody, zniiili by sme ju. V pripade potreby, navlhcime
kefku, oSatku vyiist[me a ddme ihned'vysuiit' (na slnko alebo do mierne teplej rArfl.

34

w 0t a- /rs
F,=,,*'
ff:t#:"#;:;i!;::ff";:#:;t':"n:;fii;:,':,2:r::?:;:,'::;;:,-::::'
m,;;")u",",o*pracujemenasledovne:Dostredururyd6meplechalebokamen,
G;;;;;;;"r" piecr. Zdroveh na dno rary umiestnime stary ptech atebo nadobu,

G;;; oti"r" po umiestnenf chtebika na ptech vytievat'2 dcl hrncek studenejvody,

ru,aparente. tlaliata voda sa okamZite premenl na paru, ktora kondenzuje na povr-
ruesn" zwacnuie
E^^^r^ -.,tAxx.,:^ L^ ^ ..,^^^!'..!-
ho !- r- t---v:-
a umoZfiuje mu-- tak --.- --
lepiie rozpinanie sa do objemu. Cim viii\f
--^'^,^^i^r\ ,..: dostedneisi
^.^:^:^;,^:^^ tym .^--^::^-^,,,-,-..
by sme . --,,-:",
^^-: mati byt'v zaparovant.
ry :::,::::me,
ffi
-
G" T:Itr::",^.::',J:;:r2::::,",!{,i!,i;il1;'.J;:,:!:zi::';:;;::#'

Zmeny y cesfe poias peienia

Ked'cesto dosahuie 60 - 70'C, nastava denaturacia bielkovin (zmena priestoroveho
usporiadania peptidoveho ret'azca vplyvom vonkajSlch faktorov) a mazovatenie Skrobu.
To a ustalenie objemu cesfa.
sposobuje vznik striedky
Peienim sa z cesta odpari asi 10 %o hmotnosti z dovodu straty vody. upeiene cesto
dosahuje vnutri asi 95"C. No aj napriek tomu sa v striedke nachadza dostatoine
mnoistvo vody, ktora bude sAiast'ou obrannych mechanizmov bakterii striedky. Teptota
upeieneho povrchu je aZ 145 - 160,C, vtedy sa stava korka chrumkava.

Poias celeidoby peienia prebiehaju v ceste chemicke procesy, ktore zainA byt'inten-
zivnei1ie v momente, ked'zaiina hnednAf korka (nad 120"C), tzv. Maillardove reakcie.
Vtedy vznikajA Wky, ktore:
. tvoria vonu a chut'
, dodavajA farbu
, su zdraviu prospeSne
, su zdraviu Skodlive"
MedzinebezpeinA a zdraviu Skodlivu latku patri potencialny karcinogen akrytamid.
Nachadza sa v tepelne spracovanych potravinach (nad 120'c). Teda aj cipsoch,
hranolkach, suSienkach a mnohych d'alSich i kupovanych potravinach. vyznamnym
zdrojom akrylamidu je aj cigaretovy dym.

Nazniienie ieho obsahu pri peienije potrebna predlZena fermentacia (kvasenie), sol',
zniieniepH cesta a posobenie enzymu L-asparaginazy" lVaSf'asfie vSetky tieto spomi-
nan6 ochranne mechanizmy voci akrylamidu vznikaju prave pri vyrobe chleba

zrain1ho kvasku. Preto je z hl'adiska akrylamidu kvaskovy chlieb bezpecnejsl.

 Test sprlvneho upeienia chleba = Iesf zaklopanim
-
Na spodnl iast' upeieneho chleba ihned' po vybrani z rury zaklopeme. Ak je zvuk
iasne duty, chlieb je spravne upeieny. V inom prlpade vratime chlieb este na pdr minut
dopiect'.

Peienie peiiva
RAru si vyhrejeme na poZadovanu teplotu napisanu v recepte. Peiivo findlne kvasi
na plechu vystlanom papierom na peienie. Plech prikryjeme potravinovou foliou alebo
ho cely vloZime do igelitoveho vrecka. V pripade, Ze receptlra hovori, Ze pri peieni
mame pouZit'aj zaparenie, pri zaplnanf rAry umiestnime na dno rury aj stary plech. Ta
sa rozpali spolu s teplotou rury. Po rozhorAieni rury dame z plechu dole foliu a plech
s peiivom vloZime do strednej iasti rury. Nasledne vlejeme na spodny plech hrniek
(200 ml) studenej vody a dvierka rury ihned'zatvorime. Voda sa premeni ihned'
na paru. Pomaha peiivu narast'do vySky a vytvorit'tak Ziadanu mdkk1 korku.

utie u peden6h o ch leba/pei iva

C h I ad n

Upeceny chlieb alebo peiivo vyberieme z rAry a poloZime na mrieZku, aby vlhkost'a
horlinost'mohli z upeceneho cesta odchadzat'rovnomerne. V opainom pripade nam
hrozi "zdrcnutie" cesta, mokrost'striedky alebo vlhka iiara pod korkou v mieste, kde
para nemala moZnost'odist'. Chladnutie cesta je rovnako doleZity proces ako samotne
peienie. Poias chladnutia sa eS/e stale dotvara striedka, jej vlainost'a pruZnost'.

Zabitie chleba
Je to realny pojem, ktory vznika v pripade, ked'chlieb nakrojime este pred Aflnym vy-
chladnutim. Striedka sa stdva mokrou, mrvivou a chlieb je gumovy.

Skladovanie chleba
Spravne skladovanie chleba a peiiva je jeden z doleZitych aspektov, ktory vplyva na
jeho trvanlivost'. Zabaleny chlieb/peiivo skladujeme v kuchynskej linke alebo
v drevenom chlebniku. Neskladujeme ich vol'ne na linke. Chlieb nebalfme do igelito-
vych vreciek alebo inych nepriepustnych materialov, nakol'ko by l'ahko podl'ahli ples-
niam.

Pri skladovani doporuiujeme pouiit':

1. Eanov€ alebo pl6tenn6 utierky
2. Eanov€ alebo konopn6 vreckd na chlieb
Vrecka a utierky menime kaZde 2 dni. Ak to neurobime, budu vlhke. Vlhke utierky
rychlo vymenime za suche. lnak by mohla vznikat'plesen.

6l - a- ,r\
r
!i, ui sme nasli u mamy l'anovd plachty atebo pldtno, je potrebne sa o ldttku starat'tak,
*AV ndm zaistila zdravohA nezdvadnost'skladovan6ho produktu a podporila truanli-
Xrosti Ako sme uviedlivySsie, vreck6, resp. latky, v ktorych sA chbby/ peiivo zabalen1,

fr;;::t::'-::::;;;;*,:;i::::;'::;",;:,",:;,":;tr;;::::T#ti:z:"!,1
nmtto priptade postupujeme tak, ako to robiti nase babicky: ddme ich vyvarif do hrnca
J
Is vodou, t.j. latku nechdme prejs( varom. Ndsledne vyZmykame a nechdme vysu1it'.
btky neperieme v praike, pretoZe voda nedosiahne bod varu. IJriite neprida-
]recte/
Jame do vody prd5ok alebo aviv62. Vrecko nie je 5pinav6, chceme ho len vydezinfiko-
abv n6m chtieb vonat po prdsku atebo avivdzi'
^'r'::::r'ir'n""*"'
J'
ft:,!;;'l:"';:;:y,;::l"x;;;",:l::;;"i:,:';":;:!.:::z':i:::"y'!:l.napus'[e.
] roznVch velkostiach a druhoch. peiiva,
Je vyborny na balenie chleba, no i syra, ii
Chlieb alebo inA potavinu oballme do neho jednoduchym teplom naSich
fieleniny.
J;;::'t::;;iiy;i:::';:i:"i?;;r::i:;:":;i;:::i?:;"::::'::t'J":::;:,

3it{MYxilxx,:l:{::rniif:;tr:tr!i:i,:

.111ti
 Pre be2n6ho iloveka je iasto zloZit6 vyznat' sa v mAkach. Preto srne sa opytali
priamo odbornlkov z mlynu Mlyn Pohronsky Ruskov, a.s na vSetko, io ie o mukach
dob16 vediet'.

Na 6o su urien€ jednotliv6 druhy muk? Na 6o s0 vhodn€ z hl'adiska zomletia?

SXata mtynskych vyrobkov zo pienice, ale i z inych obilnfn, je vel'mi pestrd. Dovodom
je mletie p\enicn1ho zrna a doslednd separdcia jednotlivych frakcil mletia od naiiem-
nejSich po najhrubiie. Podta toho sa mlynske vyrobky zo p1enice delia na: krupice,
hrubA mAku, polohrubl mAku a hladke pekarske mAky.

Hladk6 mrtky sa delia na z1klade obsahu popola na 3 zdkladn€ typy:

o PSenicna mAka hladkit Special pekdrska (00 Extra) s niZ1im obsahom popola.
Je vhodna na jemne peiivo, kysnute koldie, pizza, listkov6 cesfo.
o Pieniind mAka hladka (T 650). Je vhodnd na pr[pravu bieleho chleba, suSie-
nok, medovnfkov, osAchov.
o Pieniina mlka hladka chlebovd tmav6, ktord md najvy*Si obsah popola a je
vhodnd na pr[pravu tmavdho chleba.
Obsah lepku je vZdy najvyS1i v hladkych pekdrskych mAkach. Obsah lepku v krupici a
hrubej m1ke klesit.

eo znamen1 T- k6dovanie?
lde o tzv. typov1 oznaienie mAky. Typove oznaienie m1ky - ciZe T + iislo vyiadruie,
kolko popola ostane po spaleni 100 g mAky. Naprfklad: ak md muka 0,650 % popolovin
v suiine, oznaiuje sa: typ 650 = T 650.
lnak povedan6: T-k6dovanie oznaiuje, aky je obsah minerdlnych littok v 100 g mAinei
suSiny. e im p iisto vy11ie, tym je vy55i obsah mineralnych littok ako aj inych zloZiek
pochddzajucich z obalovych vrstiev p5enicneho zrna.

Ako sprdvne skladovat'muky v domdcnosti?

MAky je potrebne skladovat'v suchom prostredl, dobre uzatvoren1, podl'a moZnosti
chranene pied slnecnym Ziarenim.

Akdt je vyhovujuca trvanlivost' mfik pre zachovanie kvality?

MAka ako vyrobok ma dhA tvanlivost', pri dobrych skladovac[ch podmienkach vydrZi
aj rok. Optimalna doba skladovatelnosti je vSak do 6 mesiacov. Vtedy si zachovdva
1
optim1lne pekdrske vlastnosti.
Tipy na pouiitie jednotlivych muk:

Typy“ jκy lch pouZitie

〃ruわ j′η cestoviny, haluSky, prilohy do polievok atd'.

`ka
Po′ oわ rυ わj′ ηj々 a z6kusky, piSkotove cesto, biibovka, rOzne sladke peiivo atd'.

sladk5 peiivo, kysnut€ cesto na kolit-

pSeniin6 mlka hladkd
ie, pizza, slan6 pecivo, listkov6 cesfo,
00 Extra
Hratt6 mυ ″ atd.
geη ′ adk6
σnd m′kaわ ′ domdci chlieb, medovniky, langoSe,
ρ
765θ osAchy, atd'.

θわOy6
びη6′ η′々acわ ′
ρSe月 ′
domdcitmavy chlieb
アイθ5θ

Je moin6 zistit'zmyslami, 6i je muka kvalitn1?

Kvalita muky je vZdy vel'mi Siroky pojem, ktory zahrna splnenie roznych poZiadaviek
kladenych na vyrobok, ii uZ senzorickych, fyzikalno-chemickych alebo reologickych.
Zdkaznik na zaklade zmysloveho posAdenia dokaZe ohodnotit'len senzoricke vlastnosti
muk, ako je farba, vona, chut'. Priiom farba beZnych p*eniinych mAk by mala byt' biela,
krdmovd s naZltlym odtienom, vona by mala byt'prirodzena po zdravom obili.
Zmyslami dok62eme posAdif charakter muky, ii sa jedna o hrubo mletu m1ku, polo-
hrubu alebo hladkA. No na to, aby sme dokazali posudit'uZ rOzne fyzikalno-chemicke
poiiadavky, pripadne reologicke vlastnosti mAk, potrebujeme vysoko Standardizovane
laboratorne zariadenia, ktore nie sA beZne dostupne pre koncoveho zakaznika.

V iom su muky z Mlynu Pohronsky Ruskov jedinein6?

Mlyn Pohronsky Ruskov, a.s. pon1ka na slovensky trh najiirii sortiment obilnych vyrob-
kov. Spraclvame pSenicu, raZ, ovos, Spaldu, pohdnku a tvrdu pSenicu. Okrem r1znych

druhov muk ich ponukame aj vo forme vloiiek.lVa5ou prioritou je starostlivy vyber

surovin, ktore triedime podl'a kvality. Obilniny spracovavame najmodernejSou techno-

logiou mletia a iistenia. Zrno pri spracovavani kontrolujeme najmodernej1im optickym

cistiarenskym zariadenim, ktore vie spol'ahlivo rozpoznat'akekol'vek najmeniie zmeny

na obilnom zrne a vytriedit' ich. Vd'aka tomu Standardne dosahujeme vysoku kvalitu

vyrobkov.

Ak6 pridavn6 latky ovplyvfiujuce vlastnosti muk priddvate do vaiich muk?

NaSe m1ky, ktore dodavame do maloobchodnych sieti, su vZdy bez pridavku aditivnych

ldtok. Nakol'ko viak spolupracujeme aj s najvdiSimivyrobcami pekarskych vyrobkov na

Slovensku a ajv zahranici, pripravujeme im muky podla ich Specifickych poZiadaviek.

Menia jednotliv€ druhy mrtk chut'cesta?

Ano, kaZdd obitnina md svoju SpecifickA chut', ktorou menl senzorickd vlastnosti cesta
a ndsledne z nej upeienych vyrobkov.

Za odpovede d'akujeme lng. Livii Belanovej, veducejvyroby a mana26rstva kvality,

Mlyn Pohronsky Ruskov, a.s.

Pieniind celozrnnd m uka

Pienica patri od nepamdti k zdkladom l'udskejvyZivy, ie zdroiom energie, vlakniny,
vitamlnov a mineralnych ldtok. NajvyZivnejSia a najhodnotnej*ia je vo svoiei celozrnnei
podobe, kde si zachovdva najviac zo svojich Zivin a vitaminov. Zo Zivin sA b naimd
kvalitne sacharidy a bielkoviny, z vitaminov hlavne vitaminy zo skupiny B. Z minerdlov
sA v nej zastApend najmd horifk, Zelezo, zinok, draslfk a vapnik.
Preio je celozrnnd mrtka bpiia ako mfika biela?
Celozrnnd mAka vznika zomletim celeho zrna, iim obsahuje viac vl1kniny, vitaminov a
minerdtnych latok. Tie s0 potrebne pre spravnu funkciu naSejtraviacej sAstavy. Vhodnd
je najmd na prlpravu domdceho chleba, peiiva, suSienok, pizze a kol6iov.

Pienidnd muka Semolina

Tajomstvo p\enicnej muky Semolina spoilva v jejvy11ej nutricnej hodnote, ktord ie
dand vysokou kvalitou bielkovin. Je zdrojom vitam[nov skupiny B a minerdlnych l6tok:
horiik, fosfor, Zelezo, vapnik, draslik a zinok. Ma niZ1l glykemicky index neZ mAka
z beZnej p\enice, preto je vhodna pre udrZanie si telesnej hmotnosti a vykonnosti
ludskdho organizmu. DalSou jej prednost'ou je jej krasna jemne Zltd farba, za ktoru
vd'ail obsahu karotenoidov (prirodnych farbiv).
Vhodnd je najmd na prfpravu chleba, cestovin, kolaiov, palaciniek a pudingov.

Spatdovd celozrnnd m 0 ka
Spalda je prastary neil'achteny druh pienice. V suiasnosti je povaZovand za zdrav*iu
alternativu 1l'achtenej pSenice. Je l'ah*ie stravitelna. Obsahuje kvalitn6 tuky s vysokym
obsahom nenasytenych mastnych kyselIn, sacharidy, minerdly (horiik, vdpnik, dras-
lik, fosfor, zinok) a vitaminy predov1etkym skupiny B. Spatdova mlka ie okrem toho
dobrym zdrojom bielkovin, ktorych obsahuje aZ 15 - 17 %. Uveden6 bielkoviny maiA
ine zloZenie aminokyselin ako bielkovina z klasickej pSenice, io zvySuje jej nutriinA
hodnotu. Je vynimoind svojim zloZenim i zaujlmavou orie1kovou chut'ou. V ceste vel'mi
dobre kvasi.

4,ii

*-t!'
 Vhodna je najmd na pripravu domdceho chleba, kolaiov, buchiet, pizze, palaciniek a
cestovin.

lvsend celozrnnd muka

)vsena mAka sa vyznaiuje zvySenym obsahom mineralnych ldtok: vapnik, horifk, fos-
for, draslik, 1elezo, zinok a vitaminov najmd E, PP, 81, 82, 86, a kyseliny pantotenovej.
Je vybornym zdrojom nenasytenych mastnych kyselin. Ovsena vlaknina sa odliSuje
od vl1kniny obsiahnutej v inych obilninAch, nakol'ko sa jednd o rozpustnu vlakninu,

ktord je tahiie stravitel'na pre I'udsky organizmus. Obsiahnute beta-glukdny sa podie-

patria medzi imunomodulatory,

l'aji na zni1ovani ,,zl6ho" LDL- cholesterolu a zaroven
nakolko stimuluju obranne mechanizmy organizmu a posil'nujA imunitny system.
Pri peieni odporuiame nahradit' 5 - 10% pSeniinej mAky mAkou ovsenou, ii uZ

pripriprave chleba, peciva, kolaiov a pizze.

Vedeli ste, ie:

Celozrnne mlky majl niZSi glykemicky index, io znamena, 2e sA bpiie pri chud-
? nuil. eim vySii gtykemicky index, tym ,,horSia" potravina pri chudnuti.
te Celozrnne mAky maju kratSiu trvanlivost'. Peiivo z nich je vyZivnejiie, vydrZi dlhSie
jemne. Bude v*ak tmavSie a s vyraznej5ou chut'ou.

Raガ ″jc力 rebο ソ j“ jka

Rai je prastard obilnina, ktora v sucasnosfi zaZlva ndvrat do naSich jedalniikov. Je nu-
tricne vyZivnejSia. Zo vSetkych obilnln obsahuje najvySSi podiel aminokyseliny lyzinu.
le tiei zdrojom komplexu vitaminu B, vitaminu E, Zeleza a niekol'kych druhov minera-
lov. ma vyhodnejSie zloZenie, jej skladba je pre iloveka
Vzhl'adom k traviacemu traktu
priaznivejSia. Obsahuje menej lepku, preto sa s nou obtiaZnejiie pracuje a iasfo sa
v receptoch kombinuje s viac lepkovymi mAkami (pSeniina, Spaldova).

V'irobky z raZnej mAky vydrZia dlhSie ierstve a vlaine. RaZna chlebova mAka ma v po-
rovnani s klasickou mAkou tmavSiu farbu a hrubSiu StruktAru, aby naviazala viac vody

a ces/o z nej je potom hutnejSie.

Vhodna je na prlpravu domaceho chleba, najmd kvaskoveho.

lvplyvnuje muka silu kvdsku?

V obchodnych ret'azcoch najdeme mAky od roznych vyrobcov. V bio obchodoch kA-

pime mAku bez tol'kej zat'aZe postrekov, iiZe v bio kvalite. V poslednej dobe rozmachu

domaceho peienia chleba ponAkaju uZ aj samotne mlyny odber mAk priamo od nich.
9′

V snahe zistit', aka mAka je na kvaskovanie ta najlepSia, sme vyskASafi vel'ke mnoZstvo
 m*k. Potvrdilo sa ndm nasledovne:
1. Sila kvasku ie ovplyvnend znaikou m1ky. Kvdsok sa sktada z m1ky a vody.
Bakt1rie, ktor6 sa v kvdsku, pochddzajl najmd z muky. eim p lepsia mlka, tym je
lepSia aj kondfcia kvasku.
2. Sila kvasku ie ovplyvnend ierstvost'ou muky. MAka, ktorejtruanlivost'konii, je
viac zoxidovan1. Pri kvdskovani sa s nou horSie pracuje, tebo uZ m6lo kvasi.
3. S/a kvdsku ie ovplyvnend poiasim poias mletia zrna na mjku. Vlhko a daZd'
dozretemu zrnu odoberaiA z kvality. eije mlka zomletd za vthkeho poiasia, alebo bolo
slneino, aito hra niekedy Alohu. Preto aj v ramcijednej znaiky moZno vidief odchytky
v sile kvasku.
4. Sila kvasku ie ovplyvnend kvalitou zrna pred zomletim na muku. Kedy a
za ak6ho pocasia sa obilie zbieralo, kofkokrat zmoklo, neZ ho kombajn pozbieral, ako
sa zrno skladovalo. To vSetko ovplyvhuje kvalitu mAky, a tym padom aj silu kvasku.
5. S/k kvasku ie ovplyvnend kvalitou naiej starostlivosti. Kvdsok ma rad pravi-
delnost'pri kimenf a iistotu, ale nie zasa prehnan1. Teda aj my m1Zeme prispiet'k sile
kvdsku tym, ako dobre sa ofi stardme.
6. S/k kvasku ie ovplyvnena frekvenciou n65ho pouZfvania. S kvaskom je to
ako so svalmi. Ked'svaly posilhujeme pravidelnym cviienim, rastA ndm, su vdisie a
silneiiie. V pripade kvdsku platito isl/-. eim viac z neho peiieme, varfme, smaZfme,
teda cim viac ho pouZivame, tym je silnejii. Jeho silu m62eme vidief v diZke kvasenia
jednotlivych krokov prfpravy a v nadychanosti kvaskoveho produktu.

LEPOK V MUKACH
V dneSnei dobe plnej alergii a intolerancii sa rozhodneme iastokrat aj dobro-
vol'ne, Ze sa vzdame niektorych potrav[n. Niektorym pride futo zvierat, a tak sa stan7
vegetaridnmi. Niektori su presvedieni o Skodlivosti mlieka pre ludsky organizmus,
a preto vyllcia mlieine potraviny. lnl nechcu telo zahlcovat'lepkom, a tak vyradia
mAine jedla obsahujlce tepok.
I

Lepok (gluten) je bielkovina obsiahnuta v obitninovych zrnach. Zaist'uje Struktlru, etas-

|
ticitu a nadychanosf pekdrskeho produktu. Lepok sa prirodzene vyskfiuje v pienici,
Spalde, raZi,;jaimeni a ovse.
I

Kvatitu chteba a peiiva, predovsetkym jeho objem, ovplyvfiuje vo vel,mi vyznamnej

I
miere bielkovinovy komplex surovin pouZitych na ich vyrobu. NajdlleZitejlou vlastnos-
|
t'ou bielkovinie ich schopnost'tvorit'tepok. Ten md schopnosf napuiiava( vo vodnom I
prostredi a zvdiSova( tak svoj objem. Je nesporn|, 2e ma kflcovl Atohu pre kvalitu
I
,:u,* Jeho vyznam pre pekdrsku technologiu spoifva v tom, ze pri vypracovan *",

I
43
v domdtcom prostredf overfme spravne rozvinutie lepku ajtymito sp1sobmi:
o cesfo sa pri mieseni odliepa od stien misy
o cesto je na povrchu hladke.

Ako pdsobf lepok v l'udskom organizme?

Z fyzik1lneho hladiska ie lepok lepkava hmota, lepidlo, ktore posobf na vystelke ten-
keho creva ako Smirgef alebo ako virus. DokaZe preniknAf do bunky a ndsledne ju
zniiit, ifm vytvara miniaturne zapalove loZiskd. Vysokou konzumaciou lepku v potrave
draZdime a po1kodzuieme naie ireva, iim zvySujeme ich priepustnost'. Do kruneho
obehu sa tak dostava nielen agresivny lepok, ale ajvirusy, bakterie, plesne a vydo-
bytky tejto doby- farbiva, ko'nzeruanty a podobne.
Lepok d'alej sposobuje oslaben1 produkciu Zlie, cim sa zhorSuje metabolizmus tukov.
vitaminy rozpustne v tukoch (A, D, E a K) nie sa bda spravne prijimane do tela, s ilm
sAvisf kvalita zr1Zanlivosti krui, pevnost'kostl, kazivosf zubov, vyierpanosf aj kvalita
pleti.

´
・
Je nejak6 rieienie?

´
ANO. Kvdskovanie. Bakterie obsiahnut6 v kvdsku degradujA doZite StruktAry bpku

﹂
na jednoduchSie. Tym sa stava m1ka pre n6s stravitefnejsia.

′
 蔦‐
t

一 ●一 ´
シ■

・ ´‘ ・
￨

一み一
一¨
・ 一．
一 一
一
・ ｆ一
″
．一¨・
﹂． ﹁
¨´
，
ヽ葬
,

ｔ
，

、
,1,

111
■
「

事
11'
11

￨タ

轟‐ ￨=.
Ｉ．
，
￨,￨,

‐
11
1■
√
警

￨
゛一

'
tl・
いＦ●

t'
﹁●■ ，
．一一 一・、
一一一 一
´． 一 ¨・
一
■

ノ
1111111

￨ _ ヽ‘
・ 計ず
`
■

ヽ.、
ｙム
１ ．
・ 毎
，

ヽ1
■
，
こイー

:,1.
Ji
 MLYNY V SR zasielaju
po5tou
odber na
predajni =VЧ
v obchod- vedraiも ie
刊
nich siet'ach produkty

ぽけ
Mlyl■ P出 nle nle nle ano ano

Mlyn Trendan nle ano ano ano ano

′
ａ ・
ｎ
。 聰
amlyn Pie5t'an nle ano nle ano

Ｏ
α
K.K.V UNION 6no
nle ano ano ano
Lchnlce zn.Latra
Mlyn Spadince nle ano ano nle nle

Mlyn Kol6rovo nle nle nlc

6no
ano
zn.Vitafloru
Mlyn Monika Ko- ano
nle ano nle ano
vdtov6, Dedinka (od 5kg)
lMPc CESSI
Spi6sk6 1ヾ Ov五 、石 nle nle nle ano nle
es

P.R. Mlyn Nov6

nle ano nle ano
Mesto n/V (od 5kg)
MlynZrno
ano ano ano nle ano
Velk6 Hoste
Mlyn Kazda 6no
ano ano ano ano
Bonunice zn.Gazdovski
Mlyn Thebery
nle ano ano ano ano

徊 潔In nle ano ano nle ano

Penam Nitra nle ano ano ano ano

鵬 鮮W
ano
nlc nle nle nle
(od 50域 )
叩 yll Ⅵtiel nle ano ano
Cereiany nle ano

Biolllila Rudnik ano nle ano ano ano

J.Vince
ano ano ano ano ano
Kr6lovd n/V

B&B voznica nle ano

.■ IIP―
ano nle ano
(od 4kg)

@ trl rD IiR- I Y r r -Qfrr' eJtt 4,\ a- ,r\

ー

psenicne こpa:dov6 razne L=し ド r｀ V▼ vinimodnost'

m`ky m`ky m`ky m`ky muk a ich vfroby

ano ano nle ano modern6 technol6gia mletia

ano ano ano ano dodivatelia zrnalen zo SR

nle nle nle ano

ano nle nle ano dod6vatelia zrnalen zo SR

nle
rodinnf mlyn, regi6n. dod6vatelia
ano nle ano
zr na, tr adr(n6 technol6 gia

ano ano ano nle modern6 technol6gia mletia

dod6vatelia zrnalen zo SR, bez

ano nle nle nle
pridavnych l6tok, pliev a vody

ano nle ano nle modern6 technol6gia mletia

tradidn6 technol6gi a, b ez pridav-

ano ano ano nle
nych l6tok, lok6lni dodavatelia

ano ano ano ano

dod6vatelia zrnalen zo SR, zrnltej-

ano ano ano nle
Sie mriky

ano ano ano ano bezpridavnych l6tok

dod6vatelia zrnalen zo SR, bez

ano nle nle nle
pridavn.lich l6tok
dod6vatelia zrnalen zo SR, bez
ano nle ano nle
pridavnych letok, tradidn6 tech.

ano nle nle nle

doddvatelia zrna zo SR, tradidn6

ano ano ano nle
technol6gia, pizza mriky

ano ano
kamenw mけ n,BIO,bez prida■7-
ano ano
nych latok
balenie mrik aj v bio kvalite,bez
ano ano ano ano
pridavnych l6tok
kamenlサ mlyn,bez pridⅣ ll,ch
ano nle ano nle
litok
 】

nezov mlyna
zasielajf odber na v obchod- vedl'ajこ ie
poStou predajni malopredaj nfch siet'ach produkty

h留
薦肥)r町 nle ano ano nle ano

Mlyn PD Sokolce
vlT,vw.pdsokolce.sk
tel. 0908 791 361 ano ano ano ano nle
email: pdsokolce@
pdsokolce.sk

aF

Tento zoznam vznikol na5ou osobnou iniciativou a komunikaciou s jednotlivymi mlynmi

na Slovensku. V tabul'ke ndjdete dostupne mlyny v SR a informdcie o tom, ak6 muky
a vedlajSie produkty vyrabajA. V bbu|ke zfskate aj informaciu, v iom je vyroba mAk
v jednotlivych mlynoch vynimoina a dobrd a ii zasielajl svoje vyrobky aj poitou.

Niektor6 z mlynov predavajl svoje mAky v obchodnych siet'ach (pod roznymi znac-
kami), ale umoZhujl aj maloobchodny nakup priamo u seba v podnikovej predajni. Ak
mate niektore mlyny blfzko seba, je super ziskat'kvalitne m1ky priamo od nich.

Tabufka ma informatfvny charakter. V zozname chybajA mlyny, ktor6 Zial ukoniili svoju
aktivitu a mlyny, ktor6 sA suiast'ou vdi*ich mlynov. Takisto ajvelmi male mlyny, ktord
nefig uruju na internete.

Verfme, 2e vam zoznam prinesie kvalitnd mAky do vaiich kuchyn a domovov.

為 ゥの タノ
珍 ′ タ ノψ 減 。

-a-rlsr
psenicne こpaldov6 razne bezlepkov6 viinimodnost'
m`ky mttky m`ky m`ky mfk a ich vfroby

潔霊普
ittI:聞 ゝ
Ⅷ
戸ぬ
d。 ez
ano ano ano ano m轟
'Httmd∝'翼
宙
温n柵 h° t
ano ano nle nle
器
鞣謂等
 podl'a toho, dat'sa do peienia.

11 tipov v 6om alebo na iom sa d6 piect,kv1skov,i chlieb:

1. Plech
Pecenie chleba v rAre na obyiajnom plechu je
najklasickejSf splsob, ktory sa da zrealizovaf
v kaZdej domacnosti. Vhodn1 je zvotif si plechy
z hrubsieho materidlu, inak n6m mo1u chteby pras_
kat'na miestach pozdlZ ptechu. Rlru predhrejeme
aj s plechom na peienie na najvySsiu mo1n7 bplo_
tu. To preto, aby sa rozhorliila cesfo sa po vtoZeni pekne nadvihlo. Na
spodok rAry
vloZlme ai starif plech, ktory bude dlZit'na zaparenie rAry. Vyhodou peienia
na plechu
ie, 2e plech ma kaZda domacnost', a preto nemus[me na peienie chlebikanii kupova(.
Nevyhodou ie, 2e nekvatitny plech nam mOZe splsobovat'praskanie
chtebika zospodu.
chlieb nemusi pekne vyrast'a spodn| korka nemusf byt,az taka pekna.

TIP:
Ako piect'dva chleby nVtaz na jednom plechu
Upiect'dva chleby narari le vetmi n6pomocn6
na ias a prakticke n/spotrebu elektriny aj nailu
namahu. Ako Oruer/e doteZite pritoZenim oilatiek
na peiiacu ploc/u zistit', ii sa ndm cesfo dvoch
bochnikov z(sti naraz spolu do rAry.
/.
Postup je j/dnoduchy:
VSetky suroviny, ktore s0 spominane v receptare zdvojnasobfme, aj
suroviny v Starteri.
Teda urobime jedno vel'ke cesto. AZ v momente, ked,cesto vyktopime pracovna
na
dosku, rozdel[me ho na dve casti. KaZdA cast'zvl65f eilte premiesime
v rukdtch a vyfor-
m,uieme do oSatky. Chleby pecieme naraz pri rovnakych teplotach
a iasovych dlzkach
ako pise receptara G.i. dl1ku peienia zachovdvame ako pii pecenijedn6ho
chleba).
2. Liatinovf plech
3. Liatinovli hrniec s pokrievkou
Liatina je vel'mi odolny material, ktory znesie vel'mi

vysokd teploty. Nahrieva sa rychlo a dobre akumu-

luje teplo, takZe chleby pekne vyskoiia. Pozor vSak:
vyvarujme sa prudkych zmien teplot, aby nedoilo
k naruSeniu Strukt1ry, pripadne a2 popraskaniu
materialu. Riad z liatiny je vel'mi taZky, preto s nim
manipulujeme opatrne.
Pouiitie liatinoveho hrnca je vhodne pre tych,
ktor[maju stariiu a nerovnomerne peiiacu ruru
s odokrytymi spodnymi Spiralami. Jednoducho

nechame hrniec s pokrievkou v r0re rozohriat'aspon

30 min1L potom pokrievku odokryjeme, vloZime

do nei cesto na chlieb aj s papierom na peienie a nechame piect' (pod|a konkretneho

receptu). Nasledne odokryjeme pokrievku, zniZime teplotu a dopekame. Rozohriata

liatina simuluje prostredie pece, teplo sala rovnomerne a cesfo sa nema kam rozliat',

takie sa dd pouZit'aj na vysoko hydratovane cesta. Pri peieni chleba v liatinovom

hrncimoZeme zabezpeiit'zaparu pomocou kociek I'adu. Dame ich pod papier ci foliu
napeienie, ktora je pod cestom.
)ietrovanie liatinoveho riadu a priprava pred prvym pouZitim: Liatinovy riad pred
prvym pouZitim starostlivo umyjeme v horucejvode. NepouZivame saponaty, ani

hrubd umyvacie pomocky (drotenku). ldealna je mitkka kefa na riady alebo jemna
hubka. Umyte liatinove riady ihned'poriadne osuSime. Potom vnutorny povrch riadov

dokladne potrieme rastlinnym olejom bez pridanej soli. MoZeme pouZit'aj stuZeny
tuk, ktory rozotrieme a nechame ho prehriat'. Prebytoiny tuk zlejeme. Pre dosiahnutie

idealneho efektu moZeme tento postup pred prvym pouZitim 2 - 3-krat zopakovat'. Na-
koniecvytrieme papierovou utierkou. Spravne pripraveny liatinovy riad bude dokonale
nepril'navy. Riady udrZiavame stdle mierne mastne, podporujeme tym ich nepril'navost'.
Zdroven zabranime pripadnemu vzniku korozie.

4. Kamefr na pedenie
Nie kaZdy kamen je vhodny na peienie do rury. Len
niektore su vhodne pre styk s potravinami a takisto
musia zniest'vysoke teploty. Vhodne kamene sA
napriklad Zula, lavovy kamen. Spravny kamefi ma

byt'dostatocne hruby (idealna hrubka sA 2 - 3 cm),

inaknam po iase praskne. ldealne je datsi ho
namerat'priamo v kamen1rstve, aby ndm urobilivefkost'presne podfa naSej rAry. Je
dobr6 si zvolit Sfrku kameha po celej Sfrke r1ry. VyuZijeme tak peiiaci priestor naplno.
Pred peienfm je potrebn6 kamefi postupne rozpdlif v rlre po dobu aspofi 30 - 45
minlL Kameh nemd rad tepelne 5oky, preto je potrebne sa vyvarovat'napr. polievaniu
kameha vodou v priebehu peienia. Chlieb zaparujeme radiej pomocou star1ho plechu
vloZen6ho na dne rury. Po upeceni nechame kameh dOkladne pomaly vychladnA(
a umyvame ho iistou vodou a2 po Aflnom vychladnuti.

5. Samotov6 doska
Samotova doska na peienie optimalne a na dlho
absorbuje teplo, ktor6 ndsledne pomaly opdtt'
odovzddva. Chlieb alebo pizza upeien6 na Samo-
tovej doske sA obzvl1St'chrumkave - ako z kamen-
nej pece. SA idedlne aj na peienie rediieho cesfa.
Doska je vhodn1 pre v*etky beZne predajn1 rAry
na peienie. ExistujA na thu aj glazurovane verzie,
ktor6 sA bhke na cistenie. V niektorych obchodoch
sA aj vrdtane drevenej lopatky, ktora je Sikovnou
pom5ckou na sddzanie chleba a pizze do r1ry.
O b ch od M iel e www. e m-sh o p. sldm iel e -h b s-60

6. Jensk6 misa
Je to zapekacia misa )o skla, ktore vydrZi vysoke
teploty. Postup pri peienf chleba v jenskej mise je
nasledovny: RAru si predhrejeme aj s jenskou misou
na najvyS1iu teplotu (250'C). Ked je rAra vyhriata,
pomocou chnapiek opatrne vyberieme jensk6 sklo,
ddme dole vrchnak a premiestnime do nej chlebik.
Misu nevymazavame, nekroplme (mohla by prask-
nAfl. Na dno pod cesfo m62eme nasypat'za hrst'
Spaldovych alebo pohankovych vlociek. Chlieb m62eme do jenskej misy preniest'aj
na papieri na peienie. Misu potom prikryjeme, dame naspdt'do r1ry, znlZime teplotu a
peiieme podl'a receptu. Na konci pecenia rAru otvorime, trochu vyvetrdme a zniZime
teplotu. Vrchndk z misy ddme dole a eite chvll'u chlebik dopekdme. Po upeienf chle-
bik vyberieme a nechame vychladnut'na mrieZke. POZOR: Pocas peienia sa nesmie
do misy liat'voda, hrozi prasknutie misy. Peienie v jenskejmlse sa iasto pouZlva
na peienie viac hydratovanych chlebov, ktorych cesto je redSie a v jenskejmise sa
nerozbiA. Nevyhodou jenskej misy je vznik hrubej spodnej korky.
52
7. Rimsky hrniec s pokrievkou
Rrmsky hrniec ie nadoba vyrobena z neglazovanej keramiky, iiZe z hliny. Hlina vSak
musi mat'schopnost' nasiaknut'vodu. Hlinena nadoba je i napriek vypaleniu por6zna.

Ked'sa hrniec ponori do vody, pory nasiaknu vodu, ktora z hrnca poias peienia a va-
renia unika v podobe pary, iim zabezpeiuje pokrmu

vlhkost'.Namoienie nadoby neutralizuje akekol'vek

vone, ktore do hrnca pormi nasiakli poias pred-

chddzajAceho peienia.
Pouiitie hrnca je v podstate jednoduche. Nesmieme
vSak zabudnAf na niekol'ko pravidiel a postupov, aby

ndm hrniec poias pripravy nepraskol:

, Hrniec muslme VZDY pred pouZitim NAMO1 fi aspon na 15 minfi do vta2nej

vody. Cim dlhsie je ponoreny, tym je to tepiie.

, Hrniec ponorime cely a dovnutra nalejeme vodu. Namoiit'musime aj pokrievku,

pokial'vieme, ze ju budeme potrebovat'. Ak by sme tak neurobili, hrniec by v rure
praskol.

, Hrniec vzdy vkladame do STUDENEJ rary. Teplotu zvysujeme poias peienia

postupne aZ k najvy1Sej poZadovanej teplote. Najvhodnejiia je teplovzduSna rAra.
, Pri peceni v hrnci podlievame jedine vlaZnou vodou.
,> Rimsky hrniec po vybratf z rury pokladame vZdy na utierku
alebo na podloZku
pod hrniec.
, Umyty hrniec ukladame na vzduSne miesto a neprikryvame ho pokrievkou.
> Hrniec umyvame len vlaznou vodou s trochou soti, pripadne octu, pomocou

mtikkejkefky. ,
, Hrniec nikdy nedavame na horucu platnu elektrickeho sporaku alebo na plynovy
horak, hrniec patrl iba do studenej rAry.
Pripeceni v rimskom hrnci si musime dafpozor na akAkofvek nahlu zmenu teploty.
Moie sposobit', Ze hrniec praskne. Do studenej nadoby patri jedine studena voda,
dohorucej nadoby v rure patri iba horaca voda. Pokial'si nedame pozor, mozeme
ohrniec ve|mi rychlo prist'. Nie je vhodny do umyvaiky riadu. Medzijasne vyhody
hrnca patrl uchovanie Zivin.

Keramickyi pek6d
y pekdi s vnAtornou glazArou je vyrobok
prirodneho materialu. Keramika vyborne vedie
, a preto pecenie v keramike je ekonomicke-
. Je vSak nutne dodrZovat' uriit6 zasady
'imanipulacii s tymto riadom. Pekai pred varenlm
 ロ

namoifme na niekofko minut do vody. Vyrobok md vel'mivysok6 pnutie, nezndia preto

okamZite rlchle teplotnd zmeny - tepeln6 *oky. Medzi pekdcom a dnom rury musl byf
zabezpeiend prAdenie vzduchu, preto vZdy pekai ddvame v rure na mrieZku.
Najlepiie je da( studeny pekac do studenej rAry a a2 potom ju zapnAf. Pripravovany
chlieb podlievame jedine horlcou vodou. HorAci pekitc po vybrat[ z rury nikdy nedd-
vame na kov, kameh, dlaZdice - vZdy len na drevenl podloZku. Pekitc nie je vhodny
do umyvacky riadu, moZno ho pouZit'v plynovej, elektrickej ajteplovzduSnej rAre.

9. Remoska
Mal6 elektrickd piecka, ktorA zvykli pouZivat'uZ naie
mamiiky i babicky. Pre6o? M62eme s fiou piect'
mimo domu (ocenime najmd v lete). Rozohrieva sa
podstatne kratSie neZ rAra a nezanedbatefna je tym
pddom aj Aspora elektrickejenergie. Jej nevyhodou
je, Ze v nej upeiieme len gul'at6 bochniky. V re-
moske m62eme piect'akekol'vek druhy chleba, ii uZ
p*enicnd alebo raZn6. ExistujA 2 vel'kosti remosky
vhodnd na peienie chleba. Vyber zdleZf na tom,
ak6 vel'k6 chleby chceme piect'. V tzv. "malych" remoskdch s priemerom cca 24 cm
peiieme chleby s hmotnost'ou 1000 g, idedlne 800 - 900 g. Dat'do nich viac cesta nie
je vhodn6, zvrchu sa cesfo potom m62e pripalit'. Vo "vefkych" remoskach s priemerom
cca 32 cm peiieme chleby s hmotnost'ou aZ 1500 g, idedlne 1300 - 1400 g.

Ako na pedenie chleba v remoske

Najprv si spoi[tame vdhu surovfn v recepte, ktory sa chystdme piect'. Prepocitame
ich na takd mnoZstvo, ktore je idealne na peienie v naSej vel'kosti remosky. Ak ma
remoska hlinikovA misu, vymaZeme ju. Alebo spolu s cesfom vloZime aj papier ci foliu
na peienie. V pripade teflonovej misy nie je potrebne vymazanie a ani papier
na peienie. Nddobu mOZeme vysypat'napr. Spaldovymi otrubami. Chlieb sa vd'aka
nim neprilepf , lebo otruby cesfo do seba "nenasaje".
Vymiesen6 cesfo vytvarovand do gul'at6ho bochnika vloZlme do studenej remosky.
Lepiie je vloZit'mierne nedokvasene cesto, nakol'ko pri postupnom zohrievanl remosky
eite trochu dokvasi.
V pripade, 2e cesto vkladdme uZ do rozhorAienej remosky (pozor pri manipul€tcii),
tak cesto ma byt'akuratne vykvasene. Ked'mdme nddobu rozhorAienl, cesto do nej
vyklopime. Vrch bochnika nareZeme vel'mi ostrym noZ[kom alebo Ziletkou. Prikryjeme
pokrievkou a zapneme peienie. Teplota poias celej doby peienia v remoske je
rovnaka, cca 180'C. Cesfo pri peceni v remoske nezaparujeme. Tym, 2e je remoska
zatvorena a z cesta sa poias peienia vyparuje voda, vlhkost' na maly priestor

s ,R. ry_ 7r-

 v remoske staii. Pokial' sa otvory vo vrchndku upchajA, je dobre ich Spaidl'ou poias
- peienia preiparat', aby para mohla unikat'.
V malej remoske je ias peienia chleba cca 45 min1L vo vel'kei cca 50 - 55 minlt.

(V teflonovej remoske zvyknu byt'iasy pecenia o trochu dlhSie neZ v remoske

hlinikovej). l.Jpeieny chlieb vyberieme a nechame na mrieZke vychladnut'. A2 dokonale

vychladnuty chl ieb nareZeme.

10.Domica pek6rei
Domaca pekdrniika chleba je prfstroj, ktory zaisti v1etko: od miesenia cesta, cez

kvasenie aZ po upeienie. Alebo ju moZeme vyuZit' len na iiastkovy Akon, napr. na vy-

miesenie cesta a nasledne pokraiujeme klasickym sposobom peienia v rAre.

Na pekarniikach sa daju nastavit' konkretne programy podl'a typu chlebika, ktory

peiieme, takisto aj iasy peienia a tmavost'korky. Jej nevyhodou ie, Ze v nei upeiieme
vzhlbdovo vZdy rovnaky tvar chleba, tzv. tehliiku.
Na s/ovenskom trhu existuju aj kvalitn6 domace

pekdrniiky priamo uriene na peienie kvdskov€ho

chleba. Su Specialne tym, 2e maju plne nastavitel'nd
programy podl'a toho, ake parametre potrebujeme
prikonkrdtnom kvaskovom recepte. Da sa na nich
nastavit' presna teplota peienia, rychlost' miesenia,
dlika kvasenia i viacfazov1 kvasenie cesta. tVie sme
pri nich ob m e d ze n i p re d n a stave n y m i p rog ra m a m i.

Programy upravujeme podl'a toho, ako potrebujeme

adokonca si ich moZeme uloZit'aj do pamdte
pekdrnicky. Obchod www.extradarcek. sk

piect'v pekdrniike
Ako

Neexis/uie univerzalny navod pre peienie chleba vo vietkych druhoch domdcich

pekdrniiiek. Zakladne pravidld vSak platia pre v\etky.
Cely proces peienia chleba realizujeme priamo v nadobe pekarniiky. Od zaloZenia

Startera, miesenia cesfa, aZ po upeienie chleba. Nddobu s hnetacimi hdkmi vyberieme

aodvdiime do nejvodu. Priddme muku na Starier a eSfe matersky kvasok (mnoZstvd

podl'a konkretneho receptu). Nddobu so surovinami vloZlme do pekarniiky, poklop

zatvonme a spustime program "miesenie". Nechdme premieiat'cca 5 minAL

Pekarniiku vypneme a zatvorenu ju nechdme kvasit'pri izbovejteplote I - 12 hodln.
Starldrsa pekne prebulbinkuje a zvdi1l svojobjem.
Kvykvasenemu Stafteru priamo do nddoby pekarniiky pridame ostatn6 odvaZene
suroviny. Najprv pridame vodu, potom ostatne suroviny a aZ nakoniec sol'. Stlailme
 I

program "cesto" a tentokrat ho nechdme pusteny aZ do konca. Na zaiiatku programu

m62eme pekdrniike pomoct'gumovou stierkou cesfo zo stien davat' smerom do stredu,
aby nikde nezostala sucha muka. Ak je cesto hust6, prilejeme trochu vody. Ak je riedke,
priddme trochu mlky. Cesfo md byt'huste, no nie aZ prili1. Hnetai ho musi vl6dat'vy-
miesit'. Cesfo sa md odliepat'od stien nadoby.
Poiastohto programu sa cesfo len miesi, eSfe sa nepeiie. Po skonieni miesenia
pekdren vypneme a vyberieme hnetacie hdky.
(V tejto faze moZeme cesfo vyklopit'z pekarniiky, stoiit'ho do oSatky, nechat'
pri izbovejteplote vykvasit'a piect'ho v klasickej rAre.)

Po vybrati hnetacfch hakov povrch cesta mokrymi rukami uhladime do roviny. Pekaren
zatvorime a cesfo nechame kvasit' priamo v nddobe pekarne na teplom mieste 5 - 9
hodln (zaleZi od teploty miestnosti a sily kvasku). Dobre vykvaseny chlieb narastie
o pribliZne polovicu objemu. Vd'aka bublinkam v ceste pri kvasenivznikne porovity
povrch a to je znamenie, 2e moZeme ist' piect'.

Pekarefi zapneme na program "peienie" (na naiej pekdrniike je program i.12), ktory
uZ cesto nemieia, ale len peiie. Nastavlme si ias peienia 60 minAt a farbu korky
stredne hnedA @bbo tmavo hnedl, zaleZl od konkretnej pekarniiky). V prlpade, 2e sa
ndm na konci zdd chlebik eite mdlo upeieny, prediZime program "peienie" o 10 minut.
Po skonieni programu nechdme pekdren aj s chlebom eite pdr minAt zatvorenA.
Po vybrati z pekarne ho nechame na mrieZke dokonale vychladnAt.
11. Pec
Mat'doma pec na pecenie chleba, peiiva ii pizze
je snom kaZd6ho zanieten6ho pekdra. No aj
pri peienfv peci platia uriitd pravidl1. Tu sA fipy
a rady, ako postupovaf a na io si d6vat'pozor:

V oSatkdch mdme pripravene vykvasen€ bochnfky.

Bochnlky ostriekame vodou, aby sa prfliSn1 teplo
pri vloZenicesfa do rozhorAienej pece zmiernilo.
Pomocou dlhej sadzacej lopaty ddme bochniky do vyhriatej pece. Peienie trvd cca 1,5
hodiny, priiom chlebiky poias pecenia obias postriekame vodou. Po vybratf z pece
nechame bochniky vychladnAt'. DoleZita je sprdvna teplota pece (cca 250'C- 300'C) .

Sprdvnu teplotu v peci spozname viacerymi sposobmi:

> Pec je na vietkych miestach rozpdlend do ieruena. Ak sA rohy alebo niektor1
miesta pece tmav6, nie je eSte dobre rozohriata.
;

56

(ff ,l!
^
 i,w;"*:#:.x,
W*WWW*,,fr
rozhorucend pec vedie k tomu, 2e dutiny y cesfe sa rychlo rozpinaiu, plyn a para
PriliS

uniknu a chlieb "spadne", tzv. "vyfuii". Je plny trhlin, vo vrchnei iasti ma odtrhnutA
korku a v spodnej iasti je striedka zrazena (vznika tzv. mokrd iiara). Chlebik nie ie
klenuty, ale je spadnuty. Dobre upeieny chlieb v peci ma vrchnu korku vyklenufu, ie

peknejhnedastejfarby a po zaklopani na ieho dno znie duto.

 V

V UYYVYYY, t

Dovody, preio zaiiname s kvdskovanim, byvajA rozdielne, no naiiasteiSie ie to

dOvod priniest'zdravie pre naSu rodinu a deti. Chceme im daf to najlepSie z nailep1ie'
ho. S urcitost'ou vdm m62eme povedat', 2e kvdskovanie prospieva zdraviu n65mu ai
naiich detf . Tu sA d6vody, preio ie tomu tak:

je bez akychkofvek 6iok a chemickych aditiv. Kto kvaskuie doma, md

1. Chlieb
abso0tne pod kontrolou, io bude chlieb a peiivo obsahovat'. Detitak chrdnime voci
protiptesnujAcim zloZkdm, pekdrenskym zlepSovacim prlpravkom a r6znym emulgd'
torom.

2. Kvdsok rozkladd kyselinu fytovA. Kyselina fytov€t sa nachddza v obale zrna,

teda v celozrnnych mukach. ViaZe na seba doleZitl minerdly- vdpnik, Zelezo, horiik
a zinok, ktor6 su potrebne pre zdravy vyvoi organizmu. Kv(tsok, ktory svoiou poma-
lou prdcou kyselinu rozklad1, neguje jej Aiinok. Minerdly, ktor6 ndm obal zrna ponA'
ka, vie telo lepiie prija(. Pre deti sA fieto minerdly klAcove pri ich raste. Kv(tskovanim
vieme tento fakt vyuZit'v n65 prospech.

3. Kvaskovy chlieb upravuje peristaltiku iriev. Vd'aka vi)c\ejvyuZitefnosti vita'

minov a minerdlov sa irevd precist'ujA, io sa prejavuje zlepSenlm vyprdzdrtovania.

4. Kvdskovy chlieb nds nenafukuje. Velky rozdielv praci kvdsku a kvasnic

spociva aj v tom, 2e definitfvny koniec Zivota kvdsku nastdva priteplote 50 - 60'C.
Kvasnice resp. droZdie preZfvaju aZ extr1mne teploty, po upeieni chleba / peiiva
ostdvaju eilte naZive, a tak kysnute vyrobky s prfdavkom droZdia nafukuiu.

5. Vyrobky majA ni25l glykemicky index. eo b pre nds znamen6? Hladina

cukru v krvi nest1pa tak extrdmne rychlo, preto sa vdaka kvdskovaniu deti kvalitne
zasytia ajz menSieho mnoZstva, sA dh1ie zasyten6 a ich chute su pod kontrolou.
Pre tento fakt je kvdskovanie vyhladdvand ai u detf s diabetes mellitus.

6. Kvdsok nabArava zloZitu stavbu lepku. Lepok je bielkovina, ktorA fudsky or-
ganizmus nevie dobre strdvit. V irevdch p1sobl ako Smirgef, io mOZe viest'k zdpalo-
vym loZiskdm. Z toho vyplyvajA komplikacie: alergie, ekzdmy, zhorSend vstrebavanie
vitam[nov a minerdlov. Kvdsok rozkladd zloZifi Strukturu lepku na jednoduchSiu tak,
aby irevami preSiel a neubliZil im.

¨ a`、
 7. Chlieb je lbh1ie stravitel'ny. Vd'aka pomalej praci kvasku v ceste vieme zAZit-
kovat'vSetko dobro, ktord ndm obilie ponAka.

chutifamozne. Det'om chlieb a peiivo vel'mi chutia.

8. Kvaskovy chlieb
Prisprdvnom postupe nie su kysle, ale majA bhodnA, flnA chut'a s0 nadychan6.

Nazaklade vy.5Sie uvedenych dOvodov vidlme, 2e kvaskovanie je vhodnd aj pre deti.

NielenZe je pre nich vhodne, ale aj zdravotne pr[nosne.

Kvdskovanie pomdha:
o mat'silne kosti a zuby
o spravnemu fungovaniu krvotvorby
o spravnemu fungovaniu nervovej sAstavy a svalovych vzruchov
o mat dostatok energie
o mat'silnA imunitu"

V neposlednom rade, pri domacom kvdskovani deti vidia, ako chlieb a peiivo vznika,
prelo si ho viac v62ia. Ak zavol1me deti ku kvaskovaniu a nechdme ich aktfvne sa
podiefat'najeho priprave, podporujeme ich sebavedomie a pocit zadost'uiinenia, 2e aj
ony aktivne prispeli k tomu, aby ich bruSka boli spokojne a plne. Takyto nimi pripraveny

chlebik alebo peiivo im bude uriite aj viac chutit'.

物 鰊 ″ '昴力 れのみ綸 ・
 CEL′ДKJA Д KИ SOK
ceriakia Jie aυ わ′υ
ρ′lη 6 ocわ orenわ ソsj1/iSrOSI s ρrOreわ om pazフ yanフ m reρ ο κ
“
ktory obsahuie napr. pSenica, jaimefi, raZ a ovos. Ked'celiatik prehltne tento protein,
imunitny syst1m omylom napada klky v jeho vlastnom tenkom ireve, io spOsobuje
kaskadu vzniku roznych zdravotnych problemov. Preto pre osoby s citlivost'ou na
by malo byt'nevyhnutne ho Aplne vylAii( zo stravy. Av1ak v poslednych rokoch sa vy-

く 、 一耳 、
naraiA vedecke stldie a davajA nadej milionom fudi, ktori sa doteraz domnievali, 2e ui
nikdy nebudu moct' zjest' dobry chlebfk.

Nedb1/na vedecた ´ぷ
l′ dia σOた jzara,2eた 咤,skο 、
わ fermeρ cわ 1/aseρ ′
り m6Ze
na zaσ わ 旅 υ bezrep々 O1/eJ “
d′ 6ヶ υ″ C力 ril'ゎ 0」 ieρ わ σreya υ ル σF s ceriakiOυ .Daだ f rFm
“
skAmd vplyv bezlepkovych mAk a mliecneho kvasenia prebiehajAceho pri kvaseni
pomocou kvasku na sliznice pacientov s celiakiou. Z ich vysledkov vyplyva, Ze mliecna
fermentacia ponAka jednoduchy a efektivny sp6sob, ako urychlit'zotavenie irevneho
zapalu u celiatikov so zaiinajAcou bezlepkovou di6tou.

Datiia europska vedecka StAdia v roku 2011 dokazala, Ze kvaskovy chlieb vyrobeny
kvaskovym procesom iiastoine aj zo pSenice, je tolerovany cetiatickymi pacientami.
SkAmany chlieb tvorilo 30 % p*eniinej muky a kombinacia ovsa, prosa a pohankovej
muky. tJcastnici boti na bezlepkov1 di6tu tiecenl najmenej 5 rokov pred St1diou. I ked
strtdia bola uskutoinena len na 17 pacientoch, dokazuje zaujimavy vystedok. Najpru
boli dobrovol'niciotestovanf na reakciu na lepok. V experimente pokracovalo 13 z nich,
ktori na lepok viditel'ne reagovali. Experiment prebiehal 60 dnl, pocas ktorych davati
dobrovol'nfkom iest'dany kvaskovy chlieb. Vedcitymto experimentom potvrdili, 2e
Ziadny z Aiastnikov nevykazoval negatlvny vplyv na svoju irevnA priepustnost'. Preto
vedci dospeli k zdveru, 2e chlieb, ktory vyuZiva mliecne kvasenie (prebiehajuce
pri peieni z kvasku) a okrem toho pouZiva netoxicke mAky a dhA dobu fermentacie,
ie novym ndstrojom pre zniZenie htadiny lepku u l'udi s intoleranciou na tepok.
Vyskum publikovany v Applied and Environmental Microbiology ponAka moZne vysvet-
lenie. Vedci zistili, Ze ked' je chlieb dokladne fermentovany, obsah glutenu klesa od pri-
bliZne 75,000 ppm aZ na 12 @a Aroveh, ktora je technicky povaZovan1t za be

璃
Klliom k Aspechu je dlhy proces kvasenia pomocou kvasku.

′ ‐
ked's′ 1/ys′ edky[フctt10 yedecκ フ
Cわ ぶ
オ′σ′
F1/iac re2 zaυ ′
ima1/e′ 1/erFrη e′ 老
e1/bυ djc― ず
ρos〃 sa 1/o s1/ere yykoρ aJi′ a」 i山 暦′
e rozsb力 ′ ′die.Do1/1eo/by borO naJileρ sFm
げぶわ ぶオ
rreSeρ im′ aby s′ ceノ ′
aric′ ρrrpra1/o1/a〃 たソasたοy6 ρeσ ′
1/o z bezノ eρ たo1/yc/7′ η′た POυ 乏〃ルη
bez′ epkOyycヵ ′
η a bezrepkoy6カ o々 ソjs々 ys′ mOttυ aJ ορ′ροcわ υlη arna σο 6com
`々 “
cわ ′
eb`た υ.

60

M tr\ o) Ia tYlr, * w
 ・ ー‐
・
__ヅ
l , ・
●
i
 ＩＮ 一
＼
ソ
Ｇ
７ ， ０
■

揚
鋼

禦 率 ´
…・ …… … ・… … … …… … … … … … 'ヽ
…

0.
●

〕
0

3
:
 滋
Ⅳ′ eた θo/Jie mene」 i Иac.Na ρ r/ρ ra1/υ doわ た/70 a Cわ υm6わ οz6解 aσρ 6カ οkソ6skOソ 6カ Oc力 ′ θ…
わ′た aρ jm sね σ
′ a3sυ ro1/inr mjた a,1/oda a soκ Ⅳ′ σソ′ac ρ erreba,ρ rerο ノ e aJiた ソ´sOた ヵ
′en m′ た aaソ ο da./v naρ rFeた z´ k/adη 6“ υzノ OZenノ υcttυ オ Fren10 cゎ 〃 eわ malフm′ ソ eノ 噌m.」 e

1/bOσ ρフρre mer75わ σθ″Oσ ρ″/Cわ ρ 「■k「mOИ 」 ノρj a sフ

e/70Cわ t/r'Jie ρ ra.ス ′zeノ e z6kla俳
ρ スノ ea」 iメ 9わ ον,力 り
οdarttο dF sa k ttetkフ m drυ ゎοηJiedjノ .
`ο

Ara Sね 慮ぅ
r ροfrebJ」 iemer
― ― 陶
・′
20 g sρ a′ do1/eJ cわ ′
ebο 1/eJ“ υ
κ/
・′
20g1/ooy
・ イPと marers々 6ゎ οkyう s々υ

Sυ royliny sporJ ρremゎ ぶame y“ たe

・
a ρriky」 ieme ρOfravinο yoυ わrioυ ′

√ 摯 ｒ与
aby Sfattr neο bscわ ο′a々 たsp“ 1/re pracο 1/ar.Prliレ わOveJ leρ jore
22° C力 o necわ "sο odfη
1/as′″9-72カ .

`meた
Dare」 idO cesね ρOfrebJJiemef

0 380 g sρ ardoyeJ cゎ ′
ebο 1/eJ“ υ
κ/
O f80 g yoα
ン
・ 2Cと sO〃

る祐 め
∠ bゎ
"″
ざ ―

POσ eff fたs

OSalkar 75θ g
Pre鍬 )ο kradand σοba ρ ρra1/ysね ″6rar 9-′ 2わ Odlη
r′

oslama ρredρ ο kradand doba ρ rゎ raッ∫ 5-6カ OdFn

3′

00ρ οttσ any cas ρ eσ enわ f3θ 加

“ `オ
64
 ∬∬
.翼
じ dO“ っ
zalvOrer
yё ιprem
peiiet

dedne ru
kaFne(

vybranI
秋 V%
ジkLI.K′
chtli

Do 2 - 3 dcl pohara si odvaZime vodu, pridame do nei sol'a mieiame dovtedy, kym I

sa so/' rozpusti. Osolenu vodu spolu s vykvasenym Stafterom dame do vdcSei misy
a premie\ame. Do misy po tretindch priddvame mAku. Vytvori sa kompaktnd cesto,
ktore sa miesenfm stane hladkym. S cesfom sa dobre pracuie, ie tvdrne, poddaine,
takmer nelepive. Ruine miesenie je u tohto receptu velkym relaxom. Misu s cestom
prekryjeme foliou, aby cesto neobschlo a nechdme pri izbovei teplote oddychovat'2 - 3
hodiny. Poias tejto doby cesfo kaZd1 hodinu premiesime do vSetkych svetovych stran.
Ndstedne cesto premiestnime na pracovnA dosku. MAky na podsypanie cesta stacllen
malicko. Cesfo rukami premiesime a vytvaruieme podl'a tvaru oSatky ii nadoby,
v ktorej bude finalne kvasit'. Pritomto stacan[ cesta dbdme na to, aby vSetky spoie
cesta boli sustredene na jednom mieste. To nam zabezpeil, Ze chlebik poias peienia
v rlre nepopraska. Vytvarovany bochnlk cesta dame do zemiakovym Skrobom vy-
sypanej oiatky spojom nahor a prekryjeme foliou. Nechdme zdvoindsobit'obiem, podl'a
sily a teploty to potrvd 1,5 - 3 hodiny pri izboveiteplote.

Rozohrejeme r1ru na 250'C s tym, 2e do stredu ddme rozpdlif plech, na ktorom bude'
me piect'a na dno rAry ddme starii plech alebo nddobu na zaparenie. Po dosiahnuti
teploty poikdme eSfe 5 - 10 minAt, aby boli plechy poriadne rozZhaven1. Blfzko rAry si
pripravlme hrniek vlaZnei vody.
 ftkvaseny bochnik vykloplme na kuchynskej linke na papier na peienie, ostrym
ateno Ziletkou ho ozdobne nareZeme a pomocou sddzacei lopaty ho prene-
lZom
ヽ Ｌ 国 封 囃同口 野

jme do rury. Chlebik prenesieme aj s papierom na peienie na rozhorAieny plech a

pd zatvorenim dvierok rAry vylejeme na spodny plech pripraveny hrncek vody. Voda
premeni sa na paru. Dvierka rychlo zatvorfme, aby para zostala vo vnutri. Pri
]syci,
oeiieme 10 minut.

f?"C
psledne ruru otvorfme, vyberieme plech s vodou a teplotu stiahneme na 200"C.
haekdme cca 20 minlt.

I
p vVbrani chleba z rAry nah zospodu zaklopeme. Zvuk ma byt'iasne duty. Ak nie ie,
pchnik vrdtime eSte na pdr minft na dopeienie. Upeceny chlieb ddme vychladnuf na
Krdiame, aZ ked'ie dokonale vychladnuty.
lrie1ku.
nobru chut'!

3
n.
)n
´
．一一

frb
蛹 Ludia Zijuci na severe Europy si dajA zabZat'na kvalite, i co sa tyka gastronomie.
摯
Skrdtka si vedia vybrat'kvalitne a dobr6 jedlo. RaZny chlieb s ndzvom Rugbrod ie u
nich vet'mi obfubeny. Je plny semienok, jadierok, orie1kov ai ovocia. Je iednoduche
upiect'si ho aj doma. Staci len par surovln a trochu trpezlivosti s minimom namahy.
Chlieb chce svoj ias, za ktory sa ndm odvd'aii vel'mitypickou chut'ou a AZasnou trvan-
livost'ou. Nepotrebujeme ani 1iaden robot, chlieb sa iba premieSava. Jeho dokonalost
tkvie v tom, Ze sa suroviny merajl v mililitroch a nepotrebuieme vdhu. Atak, ak nem6-
me po ruke vdhu, moZeme zamiesit'. Aj pAt'dni po upeieni vobec nemenf svoiu itruk'
firu. Tento chlieb sa hodi k nakladanym rybdm, vaiciam, syrom, kavi1ru i morskym
plodom

Poiet:1 ks
Vefkost' plechu: 23 x I cm
x 13 11稗貯 鬱
Predpokladand doba pripravy Startera: I - 12 hodin =i勝
Ostatnd predpokladand doba prlpravy: 12,5 hodiny
OdporAiand doba peienia:70 - 80 minlt
Auttor receptu: Mad{
68

ω イ
ト 0 ^` 凩k lマ lrr ″ ヽ ― aa ″ヽ 1 1,′ ' ^ o - ttl
 Ore
leρ ノ
y
ρrFρ a
V mο
“
10′ げ ρ′ ￨

formυ l

Pο yrc力

οtr色わ′ l

ソdbka
arebο (

7,5わ 0(
bt/b〃 ρノ

ρ′
ecオ l

KL/ko/
PO yyl
Peσ ′
eF
/7a78(
PO“ 0(
a lakノ

ρ″ reρ
necわ a
υρeOc

ρre′ ο乏
lakfo l

鰺闊鷹魃 は米忙予
Dο brd

Nabobtnane semienka zlejeme z vody a prepl1chneme. Zrno si posekdme v kdvovom

mlynieku na men1ie kusky. Starter v mise zmieiame s pivom, zrnom, semienkami,
orechmi a vloikami. Premie1ame, prikryjeme foliou a cefu zmes nechame pri izbovej
teplote stat'8 hodfn, resp. cez noc.
Ndsledne do tejto tekutej zmesi priddme mAku a sol'. PremieSame tak, aby v ceste ne-
boli Ziadne such6 miesta a suroviny boli dobre prepojenl. Dbdme vSak na to, aby sme
cesto nemiesili, inak by sme tym chlieb znicili.
Takto premie*ane cesfo prikryjeme foliou a nechdme 3 hodiny kvasit' pri izbovej
teplote. Cesto je spravne vykvasene, ked' je eite trochu mokre, ale bude drZat'tvar.
V pripade, 2e je cesto tekutejiie, priddme trochu m1ky a nechame eite odstdt'.
V momente, ked'ma ceslo spravnu konzistenciu, dame ho do maslom alebo mast'ou
je vhodny) vymastenej formy o vel'kosti 23 x
(olej nie 13 x B cm. Prlpadne m62eme
formu vystlat' papierom na peienie.

Povrch chleba rovnomerne uhladime mokrymi rukami a posypeme zmesou semienok,

otrib, vlociek, maku a podobne. Semienkova ozdoba bude na chlebiku dobre drZat'
vd'aka mokremu povrchu, ktory vznikol pritvarovanl. Formu s chlebom zakryjeme foliou

alebo dame cele do igelitoveho vrecka. Pri izbovej teplote nechame finalne kvasit'cca

1,5 hodiny. Dobre vykvaseny chlieb narastie do vyiky cca o polovicu objemu. Vd'aka

bublinkam v ceste pri kvaseni vznikne porovity povrch a to je znamenie, 2e moZeme ist'
niarl'

Ku koncu kvasenia zapneme r1ru na 220"C. MrieZku si dame do spodnej iasti rury.
Po vykvaseni odstranime z formy foliu a chlieb vo forme ddme do rAry bez zaparenia.

Peiieme pruych 10 minut, nasledne otvorime ruru a trochu vyvetrame. Teplotu zniZime
na 180"C a peiieme d'alSich 45 minut.

Pomocou rukavic chlieb vyberieme z formy. Semienka z povrchu zainu opadavat',

atak je to najlepSie urobit' nad drezom. Vratime ho do rury na mrieZku a dopekame

priteplote 180'C eSte pribliZne 1 5 minut. Chlieb s orechmi a semienkami je vhodne

nechat'vo vypnutej rlre s otvorenymi dvierkami cca 10 minlL aby sa zniZila vlhkost'.
Upeieny chlieb vyberieme z rury na mrieZku. Zvrchu a zo stran ho prekryjeme dvojmo
preloienou utierkou, aby sme zabranili zraZaniu vlhkosti odspodu bochnika. Nechdme
lakto vychladnut B - 12 hodin.

DobrA chut'!

■群 、本
 滋

ガＦ
Ked sa povedia anglicke rafiajky, vybavim sivajfiko, slaninku, pdrky, chlieb a neviem
preio, ale aj Sir Winstona Churchilla. Asi preto, 2e tak ako Sir Churchill, tak ai anglickd
ranajky s0 zndme v celom svefe.
Tento Churchillov chlebik md masivnejSiu korku. Je obohateny o sytu chut' syru iedar a
zvyrazneny vOnou chrumkavej upecenej slaninky. Chute, ktor6 n6ts prenesA do Anglic-
ka. DobrA chut'k anglickym ranajkdm s Churchillom.

バ¨

C/7″
にゎぁ ン
)h、.sb

Poσ e″ ′たs
yekosf'oSatky:75θ θ g
Predρ ο〃adand doba ρrttraッ ごla″ 6rar 9-′ 2わ Oσ わ
Osfatt6 ρre針,okradand doba ρrrpra1/yfa5-乙 5わ Oσ′ ρy
Oα ροだ夕σara dOba ρeび enね fイ θ-5θ わ
“ `f
Ar,rtor receptu: DanieQ
 1‐
′
■
1:
り ・
Ｌ
Ｆ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

一
Ｉ

ヽ
‐ずIL亀
■ヽ
Ｉ

I徊 ′
11
ト
ー

鬱
ー
ー
︻
Ⅷｌｌ＝＝＝＝＝＝＝＝＝︱
ｌ

Ｎ
２
balej na cesto potrebujeme:

吃 Ｐ
. 275 g Spaldovej hladkej mrtky
︲
︱

. 275 g Spaldovej celozrnnej muky

Ｚ
. 1 kelimok 14% kyslej smotany (250 mt)

屹
. l00 g vlaZnejvody

ρ
ο
. 10 g olivoveho oleja
. 1 eL mbtejrasce
. 1 eL morskej soli Ce
vyl
Na posypanie: hrubu morsku sor, sezamov| semienka, fanov| semien- ML
ka, cell rascu os
do
tep
prii
ren,

spr
sac
pier
podt
dvie
bocl

l/ds/
Ked'
piect
dok t
Chlet
vSetk
Dobrt
sCh

Vo v!)iiei mlku na cesto a 220 g vody a nechdme 30 minht odpocivaf

mise zmieSame
pri izboveiteplote 22"C. Zatiat'si nastr1hame na hrubSom strlhadte syr. Staninku
na-
kraiame na mal6 kAsky a osmaZime na panviike. NeosmaZime ju uplne a2 do chrum-
kava, lebo v chleblku sa esfe trochu upeiie. staninku nech1me vychladnaf.

e fR- t?til
 Ndsledne priddme do cesta sol', syr, slaninku a 1tar7er. ZvySnych 50 g vody pridavame
- pomaly a cesfo dobre vymiesime. Pridame len tol'ko vody, kol'ko je potrebne na to, aby
vzniklo od stien misy a ruk odliepajAce sa cesfo"
Prikryjeme potravinovou foliou a nechame prekvasit'2 - 3 hodiny pri izbovejteplote
22'C, priiom kaZdych 30 - 45 minut cesfo v mise prekladame v*etkymi smermi(cesfo
vidy nadvihneme na jednej strane a natiahneme smerom na opainl stranu). Cesfo
poias prekladania krasne zhustne a prestava sa lepit'.

Cesto vyklopime na jemne pomiienA dosku a premiesime rukami. Vzniknuty bochnik

vytvarujeme pribliZne do tvaru zvolenej o*atky. Cesto jemne na povrchu pohladime
mukou a vloZlme do oSatky vysypanej zemiakovym Skrobom.
)\atku s cesfom prikryjeme potravinovou foliou alebo celA o1atku aj s cestom vloZime
do igelitoveho vrecka. V prikrytej o1atke nechame prekvasit' 3 - 4 hodiny pri izbovej

teplote 22"C. Asi 30 minut pred koncom kvasenia dame rozohriat'ruru na 250'C,
priiom do jej stredu vloZime aj plech alebo kamen na peienie. Spodny plech na zapa-
renie v tomto recepte nepouZijeme.

Sprdvne vykvasene cesfo v o1atke spozname tak, 2e jemnym vtlaienlm prsta do cesfa
sa cesfo pekne preliaii a vracia sa pomaly naspdt'. Chlieb vyklopime z oSatky na pa-

pier na peienie, ktory mame poloZeny na sadzacej lopate alebo inej tvrdej nehorl'avej

podloZke. Supneme rychlo do rAry na rozhorlceny plech alebo kamen na peienie a

dvierka rychlo zatvorime. Peiieme 10 - 1 5 minAt pri 250"C, priiom poias tejto doby
bochnik 2 - 3-krat postriekame vodou z rozpraSovaia.

Ndsledne znfZime teplotu na 190oC, rAru tochu vyvetrdme a pecieme 30 - 35 minut.

Ked'sa nam poias peienia zdd korka chlebika priliS tmava, ale chlebik by sa mal eSte
piect', prikryjeme bochnik zvrchu alobalom. Na zaver urobime test poklopkania na spo-

dok chlebika. Zvuk sprdvne upeieneho chleblka je duty.

Chlebik nechame vychladnAt'na mrieZke, aby sa odvetrala nadbytoina vlhkost'zo

v\etkych strdn.
chut'k anglickym ranajkam
DobrA

sChurchillom:)
Ajv6s tak oiarila chut'a v6ha ierstvych byliniek? Ja by som ich dala asi viade. Preto
sorn sa dlho pohrdvala s my1lienkou skombinovat'chut'kvdskov6ho chleba s jedinei-
nos(ou ierstv6ho rozmarlnu. V6fia a chuf tejto ierstvej bylinky dopraje p62itok naSim
zmyslom.

ヽ ．，
=
Na SFa漁 うr ρOrrebtr」 iemer …
―
efイ θ
g rattη e」 ic力 FebOyeJi ttjκ y
e f60 gソ Oα y
・ イPと maわ rs々6わ 0た νask″

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22° C tto nec力 dtte々 yasil'9-′ η
2わ Oσ ′ .

蹂プ ￨:

Pο びerr fたs
yekosf′ 0ぶ atky:′ θ θθg
Pre鍬 )ο kradand dOba ρrrpraw sla″ 6raf 9- f2わ OσFn
osraゎ ´ρredpokfadaρ j doba ρ ρra1/yf 3′ 5 -5′ 5わ odFη
r′

00ρ ο″びand doba ρeσ erb」 3θ mわ ′f

ALrtor receirtut : Katar(na

_ AR :マ 1'1 - ‐甲口 "ヽ

 PO zdν (

ho zO ν
SpOJο F
Prikryよ

zislim(
sa nar

R′ rυ (

bυ der
jel
cゎ ′

plecわ

aby ρ
znfZル

Po υ l

necわ
DOb′

働 磁 0 「 マ ヽア l "― い
V misezmie*ame vare1kou mAky, vodu, Start1r a vychladnuty tangzhong a nechame
30 minft odstdt'v prikrytej miske pri izbovej teplote. Nasledne pridame do cesfa so/

avypracujeme vlacne cesfo, ktore sa bude odliepat'od rAk aj misy. Cesfo prikryjeme
foliou a nechdme oddychovat'2 hodiny pri izbovej teplote, kedy zdvojndsobi svoj
objem. Poias tejto doby kvasenia je vhodne cesfo zoparkrat prelo2it'a to tak, Ze cesto
rukou povytiahneme zo strany a vtlaiime do stredu.

Po zdvojnasobeni objemu v miske cesfo vykloplme na pracovnA dosku, poprekladame

zo vSetkych svetovych strdn a zvinieme do zemiakovym Skrobom vysypanej oSatky

Prikrytd potravinovou foliou nechame finalne vykvasit' 1 - 3 hodiny. Prstovym testom

istime sprdvnost'vykvasenia a to tak, 2e si spravime prstam jamku do cesta a cesto
nam pomaly vratitakmer naspdt'.

Ruru si rozohrejeme na 250"C s tym, Ze do stredu rAry umiestnime plech, na ktororn

budeme chlieb piect'a na dno rAry dame sfarSi plech, ktory bude sllZit'na zaparenie.

Chlieb vykloplme z oiatky a prenesieme pomocou sddzacej lopaty na rozhor1ieny

v strede rAry a do spodneho plechu vylejeme pohdr vody. RAru rychlo zatvorime,
para zostala vo vnAtri a peiieme 10 minut. Nasledne plech s vodou vyberieme,
ime teplotu na 200'C a dopekdme eSfe cca 20 minlt
upeieni na chlieb zospodu zaklopeme. Zvuk ma byt' jasne duty. Upeceny chlieb
vychladnA( na mrieZke.
cわ υr7
 δ笏 馘 滋

劇
﹁．︲
７一
Rada vymy1fam nove recepfury a sk1\am kombinaciu chutf . V tomto chtebiku som
spoiila dve zdraviu prospeine veci: cesnak a keffr. Vd'aka nim je dobre stravitel'ny,

．
．
striedku ma nadychanl, vlainu, smotanovA, po cesnaku vofiavA a korku chrumkavu a

．
pevnA. Pre tychto 7 dovodov dostal meno Sedmokraska.

Ⅳa sra“ぅ
rρ οね by」 ietter

i75θ g rattneJi ceroz“ ″eJi m′ κy

・ イ65 gt/Oiv
・ 2 PL marerskёゎο々yjs々 υ

suroviny spolu premiegame v mise a prikryjeme potravinovau foriou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. pri izbovejteptote
22"C ho nechdme kvasif I - 12 hodin.

batej na cesfo potrebujeme:

. 300 g rainej chlebovej muky

. 270 g Spaldovej celozrnnej m1ky
. 180 g pSenicnej chlebovej muky
。イアOg々 eitru
・ 25Cと so〃
・ 2Cと rereJi rasce
05-6 radroわ
“ ροna々 anフ Cわ ο ぶψ ρan′cわ
str色びiko1/cesna々 υ “
`γ

Seび 〕kraska
Poσ eff fたs “
osarkar f5θ θ g
Preρ Okradaρ 6 doba
ρrrpravy sra■6rar 9_′ 2わ Oσin
Osね 的うρre碑,Okradaρ ´σoba ρrrpra1/yf 3-6わ Oσ わ
Oα ρO涌 σ
and doba ρeσenb∫ 52“ 加jr
80 Autor receptu:Jitha

ψ ヘ 0 ^´ 庶 :マ 1,′
 Y
tVds/e
dopet
Upe1
striea
DObrl

写Ｆ隧鱚嘔嘴口ＦＬ
V miske spojime so Start1rom vSetky suroviny okrem cesnaku. Vymiesime vldine, nie
prlli| hutn6 cesfo, ktor6 sa odliepa od stien misy. Misku s cesfom prekryieme foliou a
nechdme 1 - 2 hodiny vykvasit'.

Nasledne d€tme cesfo na mierne pomAien1 pracovnA dosku. Cesfo posypeme cesna'
kom a miesenlm ho do cesfa zapracujeme. Vytvarujeme podl'a tvaru oSatky, ktorl sme
najprv vysypali zemiakovym Skrobom. Bochnik umiestnime do oiatky spoimi nahor a
prekryjeme foliou, aby cesto neobschlo. Takto nechdme findlne vykvasit'2 - 4 hodiny.
Cesfo zdvondsobi svoi obiem.

Pred koncom kvaSenia si rozohrejeme rlru na 250'C aj s nddobou, v ktorej budeme

chlieb piect'(plech, kamen na peienie, jenskd misa). Umiestnime iu do stredu rury.
Do spodnej iasti rAry ddme sfar5i plech, ktory bude slAZif na zaparenie.
Chlieb vyklopime na kuchynskej linke na papier na peienie, nareZeme ho ostrym noii-
kom alebo Ziletkou. Premiestnime do rAry a do spodneho plechu vylejeme hrniek vody,
Dvierka rAry rychlo zatvorime, aby para zostala vo vnltri. Pecieme 12 minAL

aeq ,a\ t . .. t t t1
Ndsledne ruru otvorlme, vyberieme nadobu s vodou, teplotu stiahneme na 190"C a
dopekdme eite cca 40 minut. Po upeieni ma chlieb po zaklopani zospodu zniet'duto.
Upeieny bochnik dame na mrieZku, aby teplo odchddzalo prei, inak by mohla byt'
striedka mokra a drobiva.
DobrA chut'l
 贔

餃可壇巫
Som vyucend pekdtrka, preto mdm k peieniu chleba a peiiva vefmi blfzko. Prdca
s cesfom ma bavf, je to pre mfia priiemny relax. A naimd to napiitie, ked'pri peieni
prve minaty iak6m, kofko chlebik narastie do vySky a ii sa poprask1 :)
Ku klasickej, zaktadnej chutitohto pieniino - raZn1ho chlebika som pridala plnost'
vtoiiek. Chut' je |Zasnd a vitanit pre vSetkych. V chlebiku citi( poznanA klasiku, i silu
vtoiiek. Chute sa navzdiom nebiiA, ale pekne doplnap-

夕¨

● ．〓
こ織 し，

・ 一．
¨
．
．
´
，
，

1 ・■1・

Pο σe″ ′ks
yettosr'oぶ arkyfィ 5θ θ g
管7θ 縫妨初
'夕
Predρ οkradanj σοba ρrrρ ra1/y Sla″ 6rar 9-f2わ Oσ わ
Osね 的 ρ
j redρ οk/adand dο わ a ρ rrρ raッfイ ー 7カ Oσ わ
′
Odρ οづσand dOわ a ρ eσ enわ fイ 5-52“ 加jl

A.utor recrptu:Jitha

凩k iマ 1'′
 /asenフ bOChn
lek vOdya r`l

摯
・■一
椰
edne Plech

﹃
kろ me aSI

りや
一
b zosPodu'
ieike.
ru chut'!

Do vdcsej misy nav62ime suroviny, priddme Starter a vymiesime cesfo. Nesmie byf
tuh6, md byf vtdtine. V prfpade potreby priddme vodu alebo kefir. Misu s cesfom
prekryjeme fotiou a nechdme pri izbovejteplote kvasif asi 2 hodiny. Poias teito doby
cesfo rukou alebo pomocou stierky preloZime do vSetkych svetovych strdn.
Cesfo preloZime na jemne pomAien1 pracovnA dosku. Rukami premiesime a vYtvaru-l
jeme podla tvaru oSatky, resp. nddoby, v ktorei bude cesto findlne kvasit'. Pritvarovanil
db6me na to, aby v*etky spoje boli sustreden1 na jednom mieste. OSatku si vysypemel
zemiakovym Skrobom. V pripade, 2e nemdme o\atku, pouZiieme vhodne velku misku,
ktorA vystelieme bavlnenou utierkou a tu vysypeme Skrobom. Vytvarovany chlieb ddme
do oSatky spoiom hore.

O1atku s cesfom prekryjeme fotiou alebo aj s o*atkou ddme do igelitov6ho vrecka a

nechdme pri izbovejteptote fin€ttne vykvasit'2 - 5 hodfn (zdleZi od teploty v miestnosti
a sity kvdsku). Spravne vykvaseny bochnfk spozndme podfa prstov6ho testu (iamka od
prstu pri sprdvne vykvasenom ceste sa pomaly vrdti naspdt).

RAru vyhrejeme na 250.C aj s plechom alebo kamehom, na ktorom budeme chlieb

piecf a aj so starym plechom na dne rary, ktory bude slaZit'na zaparenie.

,R rtril
vykvaseny bochnik prenesieme do rozohriatei rury, do spodneho plechu vyleieme
hncek vody a ruru rychto zatvorime, aby
para zostala vo vnutri' Peiieme 10 - 12 minut'

N|stedne plech s vodou vyberieme, ruru trochu vyvetrame, teptotu stiahneme na 190"C
adopekame asl35 - 40 minut. spr|vnost'upeienia chleba
si overlme zaklopkanlm na
illeb zospodu. Zvuk ma byt'iasne duty. Po vybrati z rury
nechame chlieb vychladnut'
namrieZke.
Dabru chut'!

僻︱
︱
︱
︱︱
︱︱
︱
︱︱
︱ｌ
ｌｌ
ｌｌｌｌ
越目目目目
ｌｌ
ｌ︲︱︱
︱
︱
■

︱
￨・

・
´
P$eno (v ce*tine jahly) je obilie Slovanov a patrl medzi pseudoobilniny. Je to proso bez
Supiek. Slovania ho casto konzumovaliv podobe ka*i, placiek a kol6iov. V siiasnosti
sa pouZlva Zial'malo. No nakolko ma vel'mivela dobrych nutriinych vlastnosti, je dobrd
ho do naSho jeddlniika zaradit'. Je vefmi dobre strdvitel'n6, prirodzene bezlepkov6, a
■
preto vhodne aj pre celiatikov a fudl s intoleranciou na lepok. Ma priaznivy pomer biel- 窪

￨
kovln, tukov a sacharidov a obsahuje vefk6 mnoZstvo vitamfnov skupiny B. Je vynika-
jAcim zdrojom Zeleza a kremfka. Jeho najvdi*im pozitlvom je, 2e ide o obilninu, ktord
je ako jedind z obilnin z6sadit6, io prospieva naSmu organizmu. Podfa starej mediclny 摯掌
chrdni naSu slezinu a pankreas. P6sob[ aj proti Anave a depresi1m. Jedl6 zo pSena su
vhodne najmd pre deti, starifch fudi, Studentov, Sportovcov, iit'aZko pracujucich.
ち 1鑓

鰺 辱九
亀 塁碑

. 160 g Spaldovej celozrnnej m*ky

. 164 g vody
. 1 PL materskeho kvdsku

Suroviny spolu prernie*ame v mise a prikryjeme potravinovou f6liou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22° Cわ O ρecわ dme々 1/asだ 9… ′2わ Od′ η .

褐″
々
ο¨蓄敬駆敬
P06e″ 了たs
yettosf′ OSatky:75θ
g
Preф οkradand dο ba ρ ρra1/y sfa″ 6rar 9-72わ Odわ
r′

OSrafr76 ρredρ οkradand doわ a ρrゎ raッfイ ー6わ Oσ わ

OdpO′ づび and doわ a ρeσθρわf25-3θ 加′f
“
88

周k :マ 1「 ′
 -r'-

閥面蔀
Dalej na cesto potrebujeme:

. 200 g Spaldovej chtebovej mhky

. 40 g Spaldovej celozrnnej muky Cesl
. 100 g p1enovej hladkej muky nej i
. 150 g vody
. 2 eL sladu (jadmennilho alebo ryZoveho) rycht
pekr
. 1 eL,soti
Nds/
dnor
Pokl
chle,

Bocl
teplc
s ilr
Dob

V*etky suroviny vratane Startera ddme do misy. Poslednych 30 g vody pridavame

postupne podla potreby. Vietko poriadne vymiesime. Cesfo sa ma pekne odliepat'
od rAk i stien misy. Misu prikryjeme potravinovou foliou. Nechdme kvasit'2 - 3 hodiny,
pricom kaZdych 30 - 45 minAt cesfo prekladdme na protifahle strany misy.

Vznikne ndm hladk1 cesto, ktore preklopime do maslom vymasteneiformy na

biskupsky chlebik. Povrch chleba rovnomerne uhladime mokrymi rukami. CelA formu
vloZime do igelitoveho vrecka alebo prikryjeme potravinovou foliou. Nechdme prekvasit'
2 - 3 hodiny pri izbovejteplote 22'C.

'-nl, lf.\ aa, ,a\ t t ,t t .14

 koncom kvasenia chleblka si rozhorAiime rAru na 250oC, priiom nechdme rAru
-- ed

-- ';;:;'".:ff ";:",',lrl'x!',:i:l:::"svetietkaNadnoraryddmerozhoracir
I,ff
-
Cesfo vo forme (bez folie) vloZime do rury na mrieZku alebo plech umiestneny v stred-
nejiasti rAry, priiom do spodneho rozhorAieneho plechu vlejeme za pohar vody. RAru
rlchlo zatvorime, aby para zostala vo vnutri. Peiieme 10 minAt pri 250'C. Chlebik sa
pekne vo forme zdvihne do vySky.

Nasledne zniZime teplotu na 190oC, vyberieme spodny plech a chlieb vyklopime hore
dnom priamo na mrieZku. Peiieme d'alSich 1 5 - 20 minut pri 190'C.
Poklepanim na dno chlebika skontrolujeme spravnost' jeho upeienia. Ked' je zvuk duty,
chlebik je sprdvne upeieny.

Bochnlk vyberieme a nechdme niekol'ko hodin vychladnAt' na mrieZke pri izbovej

teplote, aby sa odvetrala nadbytoina vlhkost'ajvo vnAtri chlebika. Nakrdjame a zjeme
siim len chceme :-)
DobrA chut'!
 任瀦%′ ′
Domace pekarnicky v mnohych domdcnostiach zapadli prachom. Dlho tak bolo ajv tej
naSej, no znovuobjavila som jej iaro. Je neocenitelna najmd vtedy, ked'nechcem cesto
miesit'rukami. A io je vefkym plus: pri prlprave Stariera a peieni chleba si zaipinime
len jednu nddobu: fu z pekarniiky. Pekarniiky sA super pomocnikmi nielen pri miesenl
cesta, ale celkovo pri priprave a peieni chleba.

Ｆ一
r ρOfreby」 iemer
Ⅳa sra“ぅ
饉

．
．
・
．４
．
．
・
・
0 90 g ra2neJi c力 rebο ye」 im′
″
0′ ′Og1/ody

・ イPと marersk6ヵ ο々yas々 υ

Suroviny odvaZime priamo do nadoby z pekarniiky, kde si nechdme

aktivovat'kvdsok. Ako prv* nalejeme do nddoby vodu, aZ ndsledne
ddme muku a kvdsok. Pekarniiku zatvorime a zapneme program "ces-
to" (u mfia program i.13), poias ktordho sa Startdr 5 min1t mieSa. Po
vypnuti mie*ania pekarniiku otvorime a stierkou zmes dame dole
z bokov nadoby. Ak vidime eSfe suche miesta s m(tkou, pridame 10 g
vody. Znovu pustime program "cesto", ktory zmes 5 minht mieSa. Pri
izbovejteplote necheme Start1r kvasit'priamo v nddobe pekarnicky
9 - 12 hodin. Objavia sa v fiom bublinky a zvi)iii svojobjem.

Poσ eff f ks
yekosl'ρ jσObyf f2θ θ
g
Pre鍬 )ο kradand dOba ρriloraッ ぶla″ 6rar 9-′ 2わ Odわ
osramj ρredρ οkradand doba ρ ρra1/yわ οd′η
/6-fθ わOσ わ
r′

Oα ροだ7σ aρ j σoba ρeσeρ わf6θ -7θ mわ ′オ

92 kutorreceptu: Danil

′´A21口 麻 ,lR I I l' t * ,F ttl

 Poia:
balej na cesto potrebujeme: pekar
z pek'
. 400 g pSenicnej chlebovej mrtky
Povrc
. 200 g pSenicnej hladkej m(tky
. 380 g vody necht
'

. 3 Pl- kvalitneho oleja teplol

. 1 PL vlitkniny psyltium objen
. 2 eL soti nie, 2
. 1 eL mletej rasce
Pek6
ale rc

lma1/
et
c力 ′

一短・
Po sI
P0101
′
cわ ′ e
r7ag
DOわ ′

饉
K vykvasenemu 5taft6ru priamo do nddoby pekarniiky odv62ime najprv vodu. AZ
ndsledne v1etky ostatnd suroviny a nakoniec so/l A/a pekarniike si zvolime program
"cesto" a tentokrdt ho nechame pusteny aZ do konca. Na zaiiatku programu gumovou
stierkou pomdhame pekarniike pekne rovnomerne premieSat'cesto, aby nikde
nezostala such(t maka. cesfo ma byf hustejsie, no ma byt'tvdrne, poddajne a m6 sa
odliepat' od stien nadoby. Ak je cesto hust6, prilejeme trochu vody. Ak je riedke, tak
pridame trochu mAky.

′コ ″ 磁 り ^ハ がR Iマ 1,′ 4aa ,l\ t t ,, t ttl

 tohto programu sa cesfo len miesi, e5fe sanepeiie. Po skonieni miesenia
vypneme a vyberieme hnetacie haky. V tejto fdze mOZeme cesfo vyklopit'
6rnicky, stoiit'do klasickej oSatky a pokraiovat'v klasickom peienl v rAre.
cesta mokrymi rukami uhladime pekne do roviny. Pekdreh zatvorime a cesto
kvasit'priamo v nadobe pekarne na teplom mieste 5 - t hodin (zaleZI od
miestnosti a sily kvasku). Dobre vykvaseny chlieb narastie pribliZne o polovicu
. Vd'aka bublinkdm v cesfe pri kvaseni vznikne porovity povrch a to je zname-
2e moZeme ist'piect'.

zapneme na program "peienie" (u nas program e .12), ktory uZ cesfo nemieSa,

len pecie. Nastavf me si ias pecenia 60 minAt a farbu korky stredne hnedl @lebo
hned1, co zaleZi od konkretnej pekdrniiky).V pr[pade, 2e sa nam na konci zdd
υρe6eρ スρredレ″
eSre m6ノ O ηe ρrogramつ eσ eρ た〃o fθ η づカコ l.

skonceni programu nechame pekdren aj s cestom eSfe 5 - 10 minAt zatvorenl.

vyberieme formu s chlebom z pekdrne a po asi 2 minutach z nejvykloplme
Zo v*etkych strdn potrieme iistou vodotr, aby bola k6rka jemnej1ia. Nech1me
mrieZke aspofi 3 - 5 hodln dokonale vychladnlt'a mOZeme krajat a podavat'.
cわ υfr

llo cesfa moZeme pridat'aj uvareny nastrAhany zemiak a r6zne

,Va s/ovenskom trhu existujit aj domdce pekdrniiky priamo urien6

,sa pecenie kvdskov1ho chleba. Dd sa na nich regulovat'teplota i AIZ*a
xvasenia.
Remosky boli kedysivelmi popul1rne a teraz sa ich 6ra vracia spdt'. Mala prenosnd
"piecka", vd'aka ktorej upeiieme obed hocikde. SA dobrd nielen na peienie masa, ale
i na peienie chleba. Cel6 peienie v remoske je vefmi praktick6. Aby chlieb vySiel po
upeien[ ako krdsny nadychany balon, je lepiie ho dat'piect'ako mierne nedokvaseny.
Vyhody remosky su: nlzka spotreba elektriny, pecenie mimo domu a i red5ie cesfo sa
nemd kam roztiect'. Navy*e k6rka, ktorA chfieb po upeienf m6, je proste geni1lna. Jedi-
nym minusom je, Ze v nej upeiieme len gulaty chlieb.

Ⅳaぶ fa″6rρ Ofrebttemer

―
サ
陶
・ f00 g raZreJi cerOzrF7ne」 im′ ″
・イ 00 gt/ooy
・ イPと ′ηalersk6わ 0た ソ
bskυ

Suroviny spolu premie1ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Start1r neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22"C ho nechAme kvasif I - 12 hodin.

remosk6iik

P06erf f κs
yettosr οSalky:イ 2θ θ
g
Predpokradand dOba ρrrρ ra1/yぶ la″ 6raf 9-′ 2わ Odわ
osramd ρredρ ο kradana dOba ρ rrpra1/yfイ カod′ ρ
j/

Odρ οだiσ aρ 6 σοゎa ρeσ enわ fイ 5m加 ′f

96 kutorrcceptu:Darvll
 ム 撤 絆
ー

Na zdparu potrebujeme:

∞ ｚ
. 40 g Spaldovej celozrnnej m*ky
. 20 g vloiiek (podfa chuti)

。 均
. 2 PL slneinicovych semienok
. 2 eL fanovych semienok

″ ツ Ｈ 訓 熙 焼
・ ′Cと rasce
・ イ50g1/ody
02Cと sO〃

Ziiparu si urobime v ten isty 6as ako Starter. Nechdtme si zovriet'vodu.

V miske zmieSame ostatn1 suroviny. Vriacou vodou suroviny zaleieme,

ｃ ” Ｒ 欧
ｅ
poriadne premieSame a zmes nechdme vychladnut'.

batej na cesto potrebujeme:

. 130 g Spaldovej celozrnnej muky

. 250 g Spaldovej chlebovej mhky

■ ■ ■
. 225 g vody

壼 蜆 灘 翻 吻 囃 鰈 ｍ ｙ ● 雛 厖 ■ Ч
裔 ￨￨
￨:￨‐

ｒトーＬ

ち和 ″ a、 ― ハハ ー ,■ ￨￨' ▼ 暉 i taa ,a\ .11

v mise zmiesame vSetky suroviny aj so Starterom a zaparou a vypracujeme cesto,
ktord sa odlepuje od stien misy. Ked' je cesfo pekne vypracovane, prikryjeme ho potra-

vinovoufoliou a nechame cesfo odpocivat'2 hodiny, kedy cesto kvasi. Poiastejto doby
cesto prekladdme kazdych 30 - 40 minaL kedy si pomahame svetovymi stranami:

zoseveru na juh a z vychodu na zapad, z juhu na sever a zo zapadu na vychod.

Vykvasene cesto dame na pomuienu pracovnu dosku. Na pom1ienie v tejto faze u2
pouiivame minimum miky. Cesfo vytvarujeme a vloZime do oSatky, ktoru sme si najprv
vysypali zemiakovym Skrobom. Do o*atky dame cesfo spojom nahor. Cesfo

voiatke eite jemne posypeme mukou a prikryjeme foliou, aby cesto neobschlo
akvasok spravne pracoval. Podl'a sily kvasku nechame prekvasit'cca 2 hodiny. Cesfo
md dvojnasobit' svoj objem.

Ndsledne prelozime vykvaseny bochnik do studenej remosky a to tak, aby bolo dno

cesta v oSatke v remoske navrchu. Cesfo na povrchu Ziletkou nareZeme. Remosku

prikryjeme vrchnakom a nastavime iasovai na 45 minut.

Pozazvoneni chleba vyberieme a nechame vychladnut'na mrieZke.
Dobru chut'!

一
ヽ奮

Na vysypanie oSatky mOZeme pou2it'aj pohankovA celozrnnA mAku

rqg
alebo inA cebzrnnl mAku. Chlebik bude po upeieni este viac chrumkavy.
Hrat'sa s recepturami, nahradzovat'muky, menit'ich pomery, iivylepSovat'cele postu'
py je jedna vel'ka vd\en, ktord sa dostavi zvdi1a praxou. Niekedy nas k tomu donuti
na|a komora, ktora zahlasi, 2e nami hl'adand muka ie minutl. Vtedy vznikaiA nove
recepty, ako je ajtento.

Mohto by sa zdat', 2e hrubsie pomletd muka semolina, uriena na vyrobu cestovin, ie

chybou v recepture, ale ma svoj vyznam ajtu. Chut'aj StruktAra sA ine, no chlieb ie
st6le krdsne nadychany. Ma Specificku chut', ktoru by bolo Skoda prebliat'inymi ko-
reninami, preto sol na dochutenie uplne staii. Tento recept sme si u nas doma vel'mi
zamilovali. Super na tomto chlebiku ie, 2e ho moZu ai mal6 deti.

辟¨
￨

ト
Na Sfa“ う
r ρofreby」 iemer

0 90 g cerozttne」 i ra2reJi m′ κy
e90 g yody
Oイ Pと たyaskυ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22oC ho necheme kvasit'9 - 12 hodin.

Po6eff fた s
ye′ 7(osi'oSat町:′ θθθ
g
Predρ οkradan6 dOba ρrrρ ra1/ySね ″6raf 9-f2わ odわ
Osね 加6 ρ redρ Okradana dOba ρ rrρ rav/fイ …5わ Odわ
Odρ οπ76and σOba ρeσeρ わfイ 5mわ
`オ
￨￨￨ ￨￨‐
- a- tl\
 ・ ′Ｒ
褐

￨1111
一
一
一
一一
一一
■■一
，饉一．一●一一．

蜀
卜
，
 Suroヽ

Ara semο flinOソ ′kaSυ ρofrebu」 iemer od sII

eЛη
ノ e
0 60 g semο ri1701/eJ m′ κy prek′ ￨
O f50 g yody ZO S(

KaSυ s′ υrobFme y ten′ s″ ёas akο Sね 籠 κ1/η レたOmわ rnc′ ″yarFme Prek
たaSο 1/if′ zmes a lo faれ をeZ鯛 わSame m′ たυa yodυ a ρOσ as zOわ rreyanわ
sypa
たaSυ neυ s“re mゎ same aZ dο zttυ shυ fia.N6sredne necゎ ぅme ψρhe
yycわ ′adr7`こ ρOρ ´
Poyr
うare」 ina cesro ροfrebttemer m′ k(
0 23θ
g ρSen′ 6ne」 icわ rebο 1/eJ“ ′
κy Alec′

・イO g semOrinO1/eJ m′ κ y Od sl
・ 22θ g yody dob`
02,5 CL sO〃

い面糊訥励

■ ″ 益 ψ ^´ 魚 :マ 1,' ▼ r "・ r.・ ‐ ″

^、
￨● ・ ´ ′ ・
Suroviny zmieSame so Starterom a ka*ou a vymiesime cesfo, ktore sa odlepuje
odsfien misy. Ked' je cesfo pekne vypracovane a odliepa sa od stien misy, prikry-

leme ho potravinovou foliou a nechdme kvasit' cca 2 hodiny. Poias tejto doby cesfo

kaZdych 30 - 40 minut, pricom si pomahame svetovymi stranami:

severu na juh a z vychodu na zdpad, z juhu na sever a zo zapadu na vychod.

Prekvasen1 cesto dame na minimalne pomAienu pracovnl dosku. Alebo ak na pod-

ie nepouZijeme mAku, ddme si na ruky i na dosku trochu oleja. Cesto eite raz
a pekne stocime do bochnfka tak, aby mal hladny povrch.
Povrch bochnika jemne pomuiime mukou a spojmi hore vloZime do semolinovou

mAkou vysypanej oSatky. Chleblk v oSatke jemne posypeme mAkou a prikryjeme foliou.

Nechdme finalne vykvasit'cca 2 - 3 hodiny pri izbovej teplote. aiZXa kvasenia zavisi
od sily kvasku a okolitej teploty (iim vySSia teplota a silnejSi kvasok, tym staci kratsia

doba kvasenia).

Vykvasend cesfo dame do studenej nadoby remosky a to tak, aby spodok cesta z
'y bol v remoske na vrchu. Cesfo na vrchnej iasti nareZeme ostrym noZikom alebo
. Prikryjeme vrchndkom remosky a nastavime peienie na 45 minlt. Po uplynuti
chlieb vyberieme a nechdme vychladnAt'na mrieZke.
´
DOわ ′
′0わ υオ
7

ir
Vo vdisine prlpadoch sA deil motivdciou, preio si ndideme ias na kvdskovanie. 26-
leZi ndm na ich zdravf a chceme im da( len to najlepSie. Preto je toto chlieb, ktory ie
venovany na1im najmenSim. Ale aj dospelf sa ochotne stanA defmi :) Jeho striedka
je miikuckit, vl1ina a pln6, korka ie akurdtna na to, aby iu vedeli poZut'ai deti. Chlieb,
ktory sa udomdcnil vo vela domovoch, ie na vaie Zelanie ai v teito knihe.

DeiS,3ゎ
rieb

Pο びerf fたs
osarkar fθ θθ g
Predρ ο kradanj σοba ρrrρ ra1/yぶ ね籠 rar 9-72カ Oσ わ
Osfatta ρre研〕 οkfadand doba ρr′ρrav/f イー6わ Od`η
Oα ρ οだiσ ary caS ρe6eρ ゎf3θ mわ コf
 dt
balej na cesto potrebujeme: -
C,
. 250 g Spatdovej htadkej muky
NL
. 50 g Spaldovej chlebovej muky
. vt
100 g raZnej chlebovej m1ky
. 120 - 1409 vody Bt
. 1,5 eL soli bc
. 1 stredne vetky uvareny zemiak 1

. 1 eL dadu (jaimenneho alebo ry1oveho)

. 2 eL masla (ak uZ deti maju v jeddlnicku) Rr
pl,
sf,

α 働“ 巌 洗 蛛 帥 秋

Vietky mlky pridame ku Starteru. Vody pridame najprv len 120 g a v pripade potreby
e1te doplnime zvy1ok. Uvareny vychladnuty zemiak oSApeme a nastruhame najemno.
Pridame slad, ktory nam pomoZe zjemnit'orieikovo-horkastu chut'Spaldovych muk a
prida chlebu d'al1ie vitaminy a mineraly.

S cesfom sa vyborne pracuje. Po vymieseni sa krasne odlepuje nielen od misy, ale iod
ruky. Vymiesen6 cesfo prikryjeme foliou a nechame 3 hodiny oddychovat'" Poias tejto
doby cesto 3-krdt preloZime do v1etkych stran, cca kaZdych 40 minAL

Cesto nasledne dame na nepomAienA dosku. Nelepi sa, preto nepotrebuje Ziad-
nu d'al\iu surovA, kvaskom nespracovanu m1ku. Cesfo efte premiesime v rukach a

vytvarujeme bochnik podl'a tvaru oiatky. OSatku vysypeme zemiakovym Skrobom.

Bochnik dame do oiatky spojom hore, prekryjeme foliou ci ciapkou na sprchovanie ale-
bo vloZime o*atku do igelitoveho vrecka. Nechdme finalne vykvasit' pri izbovej teplote
1 - 3 hodiny. eas zateZi od teploty v domacnosti a sily kvasku.

Rozohrejeme rAru na 250"C aj s nadobou, v ktorej budeme chlieb piect'(jenska misa,

plech, kamen na peienie). Umiestnime ju do stredu rAry. Do spodnej iasti rAry ditme
stary plech, ktory bude dAZif na zaparenie.

Chlieb vyklopime na papier na peienie, nareZeme ostrym noZikom alebo Ziletkou. Pre-
miestnime do vyhriatej rAry a do spodn6ho plechu vylejeme hrniek vody. Dvierka rAry
rychlo zatvorime, aby para zostala vo vnltri. Pecieme 10 minAL
Ndsledne rAru otvorime, vyberieme nddobu s vodou, teplotu stiahneme na 200'C a
dopekame eite cca 20 minut. Po upeieni chlieb po zaklopanl zospodu znie duto.
Upeceny bochnlk ddme na mrieZku, aby teplo odchddzalo prei, inak by mohla byt'
striedka mokra a drobiva.
DobrA chut'!

L ヽ
 (」 ,1ク ′二(1,17り を
繊多
`′
`
Byt'oslobodeny od pekarni a piect'si chlieb a peiivo doma sa zdd byt'pre niekoho ne-
moZne. Vediet'zosAladit'Zivotny ityl, tempo dneSnej doby, potreby nas samych a nailej
rodiny je naozaj naroine. Dobra sprava je, Ze vietko sa d6, ked'sa chce. Je to
o na1om rozhodnutf . Ked' pozname nejake figle v kvaskovani, tak to ide. Jednym z nich
sA nemiesene chleby. VSetky suroviny sa len spolu zamiesajl a my kl'udne m1Zeme
odfst'do prace. Kvasok medzitym bude pracovat'tieZ: na naSom chlebiku. Po navrate
z prace urobime s cesfom len par Akonov a ierstvy domaci chlieb plny chute prevonia
n65 dom.

ECG FREE

【 ノ

ニ
搬
物 ‐
賜 cゎ ゐゎ

…
凝踏

Poσ e■ ′た s
Precttf forma na bた たνρsκ フOttrebk 26 χf2 x 9 cm
Preα ρ οkradaη 6 σοba ρrrρ ra1/y cesfarア イカοdFη
Oα ρ οttσ aρ ′σas ρeσeρ ねf3θ …イ θm加 ′オ
108 Autor receptu:l!
 ー

Suroviny zmieSame spolu v mise tak, aby nikde nezostalo suche miesto. Misu s ces-
tom prekryjeme foliou a nechame na linke pri izbovejteplote kvasit'cca 12 hodin. Cesto
bude prebublane, na prvy pohl'ad akoby tekutejSie.

Formu na biskupsky chleblk vymastime olejom a vysypeme krupicou. Cesfo v mise

lyZicou poriadne premieiame, vytlaiime z neho v\etky bublinky. Priamo z misy ho
vySkrabeme do vysypanejformy. Neutl'apkavame ho, nechame ho samotne si vo forme
"sadnlf". Prekryjeme foliou, aby cesto neobschlo a nechame finalne 2 hodiny kvasit'
pri izbovejteplote. Cesfo zvdi1i svoj objem.
RAru vyhrejeme na 200'C. Formu s chlebom ddme piect'do rury na 30 - 40 minut
bez zaparenia.
Po upeienlje chlieb odlepeny od stien formy, da sa I'ahko vybrat'. Na chlieb zaklopeme
zospodu, zvuk ma byt'duty. Takto upeieny chlebik dame na mrieZku a nechame doko-
nale vychladnAf.
DobrA chut'!

POZNAMKA: OIZ*a peienia zavisi aj od materialu, z ktoreho bola forma na peienie

vyrobena. eip zo skta atebo plechu. Preto pri peieni chtebik v rure stedujeme.
 14
￨￨ ■ ￨.:￨￨::

勇
１ ∃
 Om`′%η
SA recepty, ktore sapo iase udomacnia tak, 2e sa stanl tvalou sAiast'ou n65ho pe-
kdrskeho umu. Je jedno, kde naderpdme inipirdciu, ci na YouTube, Facebooku alebo
na Googli. Svoj najobl'Abenej\f recept v1ak nie je lahk6 najst'. KaZdy pekdr sa k nemu
iasom dopracuje a to tak, 2e p1vodny recept "pilLtie", vylepSuie a ozvlditnuie. Hrd sa
s pOvodnou recepfirou tak, aby mu vysledok vyhovoval. A presne fo sa sfa/o mne pri
nasledujucom recepte, ktory povodne pochddza z fantastickych rlk Trevora Wilsona.
Chlapa, ktory to s cesfom proste vie. Milujem sa stdle uiit'nieio nov6! Samozreime
k tomu ndsledne pridavam aj svoie vlastne ndpady, menlm postupy a podobne. Vysk1-
Sajte moju verziu tohto vyborneho chlebika. Je nddherne vypeeeny v odtieni gastano-
vejfarby, korka je tenkd a pritom krdsne chrumkav1. Oplati sa byt'trpezlivy.

Na Starter potrebujeme :

. 25 g raLnej celozrnnei muky

. 25 g vody
. 1 eL materskdho kvdsku

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme patravinovou foliou,

aby Startdr neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22° C力 O necわ dme々 yas〃 '9-f2わ odFη .

t・ it説 ‐

Chtieb pre
tOeztivli66
鶉
POび ett f ks
yelkosr Oぶ at町:75θ g
Predρ b〃 adanj σοba ρr′ρra1/yぶ ね″6rar 9-12わ Oσ わ
Osiatnd 5-6イ カ
ρredρ okradand doわ a ρ ρra1/yf 3θ ′
r′ Oσ 胸
Odρ ο びand dOわ a ρ eσeρ わfイ 5m加 ′ ι
“ Autor r"eceptu: l\4ad[
 わ ７
,are」 ina cesわ ρο
trebJJiemα

農
0 290 g yody arebO」 iabた η abtto1/y′ ηυ

ん
6カ O cidery=kyasenフ ノ Sf
・イ reOsbfe」 iρ Senた neJiわ radkam`κ y

農
36 g ρ
0 24 g cerOz“ ne」 im′ ″ rpSen′ σ η銭 ra2neJi arebO sρ a′ dOyり

レ
・ イOgわ ′
ma′可 Ske」 i rJZο 1/eJノ emneJi sO〃

ソ ｚ
ρ
ソ Ｆ
た
Ak pridavame ako napln orechy, vopred si ich na pdr hodln

Ｆ
namoiime do studenei vody, ndsledne preplachneme a osuilme.

〆 た σ
ｏ
Ｓ
ａ
7

ρ (

C
1/1

２
ソ ｐ た Ａ 切
ρ た
ｚ

114
 Tvrdy syr je vhodne nechat' chvil'u ohriat' pri izbovej teplote a rad\ej ho rukami nadro-
nei ho nakrajat' na kocky, nakol'ko osfreySie hrany kociek nakrajaneho syru maju
bit',

tendenciu vyliezat' z cesfa.

Mrazend brusnice nechame roztopit'a l'ahko ich osuSime. Su5en6 ovocie zalejeme
teplou vodou, nechame 20 minut odstat', zlejeme a I'ahko vyZmykame.

Vodu (tekutinu) a obidva druhy muky bez soli zmiesame v mise rukamitak, aby nam
vznikla hmota, ktora v sebe nema suche miesta. Cesfo vSak nemiesime. Misu s cesfom
zakryieme a ddme do chladniiky pokojne na 12 hodln pri teplote do 4'C. Bude to ve|mi
pomala autolyza v chlade. Ak mame menej iasu, staiia aj 3 - 4 hodiny. DlhSi ias tu hra
v naS prospech. Vysledna textAra chleba bude vyrazne jemnejSia a nadychanejSia.
Po 12 hodinach vyberieme misu s cesfom z chladniiky a ponechame ju zakryta pri
izbovejteplote d'alSich I - 12 hodin. Cesfo len vyberieme a nii s nim nerobime.

Potomto iase opatrne primieSame \tafter, ktory kvasil 9 - 12 hodin a prstami ho

iemne zapracujeme do cesta. Nechame cesfo 30 minut stdt'zakryte na linke, aby zaiat
kvasny proces. AZ teraz do cesta mokrymi rukami zapracujeme sol' alebo ju prisypeme
po iastiach poias miesenia v robote. Aby sme nahu nezabudli, pripravf me si
do cesta
odvaien1 sof hned'k robotu.

Samotny proces hnetenia je v pripade tohto cesfa dosf' odliSny od toho beZneho. Pre-
bieha v 3 fazach:

1. faza = hnetenie: Cesfo

hnetieme 3 minuty na najniZsej rychlosti a potom ho
nechame 10 minAt odpoiivat'. To cele zopakujeme trikrat a postup je potrebne dodrZat'.
cely proces hnetenia vratane iakania zaberie 39 minft a ma to vet'ky vyznam na
vyslednu kvalitu cesfa. Bude sa s nim vel'mi dobre pracovat'.

2, prekladanie: Cesfo nechame prikryte odpoiivat' 2 hodiny. Nasledne cesfo

fdza =
v mise poprekladame do vSetkych svetovych stran (vZdy povytiahneme clp cesta a
preloZime na opainA stranu). Prekladanie cesta opakujeme trikrdt, vZdy po 2 hodinach,
teda celkom 6 hodin z nasho iasu, ale samotna praca nam zaberie max. 3 minuty.

Akbudeme do chleba pridavat'nejaku napln, napr. tvrdy syr, olivy, brusnice, orechy,
bylinky a podobne, tak ich postupne po iastiach zapracujeme v kaZdejjednotlivejfaze
prekladu. Ked'povytiahneme clp cesta, na jeho povrch rovnomerne rozsypeme zvo-
bnl cast'naplne. Zapracovanie si rozdelime na 2 - 3 iasti. Na konci prekladania misu
zakryjeme potravinovou fol iou.
3. faza = stoienie cesta do oiatky: Oiatku si poriadne vysypeme zemiakovym
Skrobom alebo ryZovou mAkou. Najskor si cesfo stoefme do poZadovan6ho tvaru
bochnlka, priiom pri stdiani priddme na podsypanie uZ bn Aplne minimum mAky. Skor
pracujeme so stierkou a s vodou alebo olejom navlhienymi rukami a ai pracovnou plo-
chou. Pri stacani cesta pracuieme zt'ahka a iemne. Ziadne prudk6 pohyby, "hadzanie"
cestom o pracovnA plochu, ttaienie 6i vytlacanie bubliniek z cesta a podobne.

Ndstedne cesto nechdme na pracovnej doske zakryte misou odpocfvat'minimdlne

30 - 60 minAt. IJrcite nepodcenujeme a nepreskakujeme tento krok. Poias teito fazy sa
y cesfe opdt'vytvoria bublinky, ktore na povrchu fahko prepichneme, aby sa v striedke
nevytvorila zbytocne vet'kd diera. Potom uZ staci bochnik dotvarovat'pdr t'ahmi. Tym
vznikne povrchove napdtie cesta, ktor6 ma zdsadny vplyv na findlnu podobu cesfa.
AZ potom cesfo vtoZlme do oSatky spoiom nahor, ktory prstami dobre pospdiame.
Cesfo v o|atke prikryjeme foliou a nechdme kvasit'cca 2 hodiny pri izboveiteplote.
Alebo ho nechame pri izbovejteptote len cca 45 minft a potom ho ddme do chladniiky
priteplote 6"C, kl'udne aj na B - 30 hodin. Okrem dlhei autolyzy na zaiiatku receptu
ajtento krok mit vyborny efekt na kvalitu striedky, na ovel'a lepSiu chut'chleba, vdi*ie
okd, vlacnost' a podobne.

RAru predhrejeme na 250"C spolu s tiatinovym hrncom a pokrievkou. MrieZku umiest-

nime v rure na najspodnejiiu prieiku. Zaparovaci plech netreba, nakolko zaparovanie
sa bude odohrdvat'vo vnAtri nddoby na peienie.

Bochnik cesta vyklopime z o\atky na papier na peienie, ktory mdme poloZeny na 臓

sddzacej lopate, ii inej tvrdej podtoZke vhodnei na prenesenie. Bochnlk ocistime Stet-
com (pierkom) od ry1ovej mAky $krobu) a opatrne vloZime do horlceho hrnca, ktory
na chvf1u vyberieme z r1ry za pomoci chrtapiek. Cesfo nareZeme Ziletkou (skalpelom
alebo ostrym noZlkom) do poZadovandho vzoru. lhned'po narezanIvhodlme
3 - 4 kocky ladu priamo do rozpdlen6ho hrnca pod podloZku na peienie (pod papier) a
obratom hrniec s cesfom prikryjeme pokrievkou. lhned'premiestnime do rozpdleneirAry
a peiieme zakryty 20 minut na 250"C. Potom pokrievku odstrdnime, r1ru vyvetrdme,
zniZime teptotu na 200"C a dopekame d'al1ich cca 25 minAL
プ 餃デ

Po vybrani chlebika z rlry poklopeme na ieho dno, ii znie krdsne duto. Vtedy ie
sprdvne upeieny. Nechdme vychladnut'na mrieZke aspon 2 hodiny.
Prajem chrumkavA dobrA chut'!

116
 Nd{
Do cesfa sa oplati namiesto vody pouZit' jabtkovy c:ider (dostat' ho v SR w
C8,た ο ″Syo」 iOυ ηdσわe“ Oυ Иう ガουa bυ わ am′ ο
rlirPた zノδ ぶ ゎ′Jiemρ 6 ceslo a
esle o kasok lepsie sa s nim pracuje. Ak nemame cider, tak dobr6 je aj pivo
alebo srvdtka.
s naplnou chleba sa nebojime experimentovat'. vynikajuca je kombina-
ciaierstveho citronov1ho tymianu s jemne strahanou citr6novou k6rou a
ruzovym korenim pomletym nahrubo. Alebo brusnice s iedarom a orechmi, ii
pred poslednym prekladanlm potrieme cel1 ptochu cesfa zelenym bylinkovym
pestom. V striedke ziskame nadhernA farebnA d1hu.

一
鐙ヽ
苺
ヽ ●

一
凛
 露予
滋
Deti napodobfiuj1 svojich rodiiov. Je to prirodzend a sprdvne. Ked'Ze u nds doma sa
st6le chutnaj7 nove, mnou vymyslen6 jedl6, deti zaiali robit'to iste. Vymy*fail recepty.
Raz prista za mnou moja najstarlia dcera a vravela o mrkvovom chlebe, ktory prave
vymystela. A kedZe eilte pdr rokov potrv6, neZ bude dospell a moZno napiSe svoiu
kuch1rsku knihu, prosila ma, aby som iei recept vyskaSab a sp[sala ia. Aby ho niekto
"nevynaiiel skOr" :-)

Na Start6r potrebuieme:

. 150 g raznei celozrnnei mhkY

. 250 g domiikka uvarenei mrkvy
. 100 g vody
. 2 PL kvdsku

Mrkvu po uvareni zleieme (zliatu vodu si ponechdme v pohari) a neche-

me mierne vychtadnrtf. Ndsledne iu mixerom rozmixuieme na hladku
kalu. Do misky ddtme m(tku, rozmixovanu mrkvu, iistA vodu a kvirsok.
Poriadne premieSame, aby sa vsetko spolu dobre prepoiilo. Misku pre-
kryjeme foliou proti obschnutiu a nechdme rozkvasif pri izboveiteplote

Emkin mrkvouy
chlieb

Po6effイ たs
ogarkar fθ θθ g
Predρ ο 〃adar7´ doba ρrfρ ra1/yぶ la″ 6raf 9-72カ Oσ わ
Osた ,1月 jρredρ ο〃adan6 doba ρrrρ raJv■ 5… 5 わ
6′ odiny
00ρ οr′ 6and doba ρeσ enfar イ ¨
θ イ5′ η′ρ′オ
Ar,ttor receptu: Nal
118
 Ol

sl
-
C
ol
Pt
kt
S/,

却
疑 ´
κ
Ｒ り ”
ｚ ρ ＆
ο
Pr

Orechy si rukami podrvime na mensie kusky, ale nie aZ priliS mal6. Vo vdc5ei mise
zalejeme mAku vychladnutou vodou z varenia mrkvy. Premie*ame a necheme
20 - 30 minfi oddychovat'. Najprv nalejeme len 100 g vody a pridAme v\etky suroviny
vrdtane mrkvov6ho Startera a nal1manych orechov. Ak je potrebne, tak eite priddme
z mrkvovej vody. Sprdvne hust6 cesfo sa odliepa od stien misy a ai od ruky. MnoZstvo
prid|tvanejvody zavisi od pouZitej mrkvy. Kupovand mrkva md voii doma vypestovanei
y sebe viac vody, preto s priddvanim vody treba byt'vel'mi opatrnf . Vysledn1 cesto md
byt' vl1ine, pruZn6,. hydratovanejSie, ale dostatoine pevn6. Vymiesen6 cesfo prekry-
jeme foliou a nechame 3 hodiny prekvasif . Poias tejto doby cesfo kaZd1 hodinu v mise
poprekladdme do vietkych svetovych strdn.

Pracovnu dosku si pomliime a namuienymi rukamicesfo na nei premiesime.

Ndstedne vytvarujeme bochnfk podla tvaru o*atky. Pritvarovani cesta dbdme na to,
aby v\etky spoje boli na jednom mieste. Oiatku treba pred vloZenim cesta vysypat',
aby sa chtieb o nu neprilepil, najlepSie zemiakovym Skrobom. V prlpade, 2e nemdme

t28
oiatku, zvolime si vhodne velkA nadobu, ktorA vystelieme utierkou a fu vysypeme
Skrobom.

Chlebiknechdme finatne vykvasit'v oiatke spojom nahor. Potrebuie zdvoinasobit'svoi

objem. Di1ka kvasenia zavisi od sily kvasku, kvality muky a teploty,
cca 1,5 - 3 hodiny'
Pred koncom kvasenia si vyhrejeme rAru na 250"C ai s plechom alebo
kamenom, na
ktorom budeme piect'. Na dno rury umiestnime stary ptech alebo nadobu,
ktord bude
sluiit'na zaparenie.

Akurdtne vykvaseny bochnik vyktopime z o\atky na papier na peienie, ozdobne ho

nereieme a dame do rary. Do spodneho plechu vyteieme hrniek vody a dvierka
rary

rychlo zatvorime, aby

para zostala vo vnutri. Takto peiieme 10 minut. Nasledne ruru
otvor[me, chvlt'ku vyvetrame, vyberieme spodny plech s vodou, teplotu
stiahneme na
190'C a dopekame 30 - 35 minlL

Po upeceni zaklopeme na chlebik

zospodu, zvuk md bYt'dutY. VtedY

1e chlieb spravne uPeienY.

Ddme ho vychladnut'na mrieZku.

Prajem dobrA chut'!

颯
・

轟
・
一 ・
・
 ρ′
Bor′ aノ e“ ηa′
j dedir7ka υrosfred η
ρ ´σわerne′ ρrヵ ■ 9まv、 」ednaカ ノ a1/na cesra a r7a1/0た 0ノ ノ
θη
ノ
esy ρ Oノ 19,ノ ′ム
04 ρ O〔 Oσ ′
κ″ cわ O a kttσ .AJi ρrero dOs19′ lerro cゎ ′
eb力kρ 力 9フ カarm6ρ ′ eaノ em‐
ρげZem′ rげ cゎ υ″ρ jzOソ
ρねし ρOttb rげrο ded′ /7κ y」 e ρe絶た
/e 力
?フ ρ re rフcわ ′k`ο ″ο わルわ可′
力υオ
ne」 s′ ecわ /eby s yyrazr7eJSOυ cttυ rbt/ρ f■foまv_

P′ kOぶ kaf

Иere οゎ ,ze ρesρ ノ σka"y σ ηjcが ;た わ涌 Sρ わソ

ο〃 a Karo′ Dυ cttOガ ,ノ eρ ソe o re」 i10 de_
“
dinke?ハ υrorゎ υ
σby rolレ k〕 ′eソ Bο ″ηke fリ “
グ

Ｌ周 ■
EGG FREE

. 150 g raZnej chlebovej mhky '

. 150 g vody
. 1 PL matersk6ho kvdsku

Suroviny spolu premie*ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22° C力 O necttdme kyas〃 '9-イ 2カ OdFn.

Poσ eff fた s
oぶarkar 75θ g
Predρ οkradan6 σοわa ρrrρ ra1/ySね ″6raf 9- f2わ odわ
osfam6 ρreα ροkradan´ dο ba ρrrpraッ f5- 6 わOσ ′
η
Odρ ο′
づ6and σοba ρeσ enわ f3θ わ′f
“
Arttor receptu: Naty
 VSel
Dare」 ina cesfo ροfrebげemer vym,
rozv
・ 20θ g ρ Serた ne」 icわrebο yeJifma1/eJ y
m′ κ necl
・ 5θ g spa′ dO1/eJ graわ amο yeJ“ y prelr
・ 5θ g sρ a′ doyeJ c力 ′
ebο 1/eJ“ υy
κ
`κ

・イ 5θ g1/ody
/1た
02カ rsre ροヵ6ρ kOyyc力 1/1oび ′
eた
Jic

esre
・ fわ rsr semわ ρο
た ЮZρ ycわ druわ 0り
。2Pと わned6カ οねρυφOdVen6ゎ οソmaZね り 1/ysy
`m放 prr′ z
・ ィ0と ce′ irasce
e」

・ 2 CL sO〃
R′ ん
ρaた 1

PO σ
σO Sメ

Peσ 彙

ρノ
ec′

POソ ￨

0わ 〃el

DObr
 suroviny spojime s vykvasenym Stafterom a v robote, alebo najlep1ie rukami,
cesfo. Ked'Ze raZ je vel'mi lepiva, miesime dlhiie, aby lepok bol sprdvne
a s cestom sa poias celej pripravy dobre pracovalo. Vymiesen6 cesfo
v mise prikryte f6liou kvasit'cca 3 hodiny. Poias tejto doby ho v mise
4-krdt z kaZdej strany.

je cesto dobre vymiesen€, dosku nemusfme mlcif, cesfo sa nelepi. Na doske ho

premiesime, vyformujeme bochnik a dame finalne kvasit'do zemiakovym Skrobom
io1atky. Cesfo v o*atke prikryjeme potravinovu foliou a nechdme kvasit'

sizapneme na 250"C s tym, 2e ddme do rAry zdroveh nahrievat'i plech,

ktorom sa budeme chlieb piect'a na dno rAry aj stary plech urieny na zaparenie.
dosiahnut[teploty poikdme e5fe 5 - 10 minAL Chlieb vyklopime na plech,
spodn6ho plechu vylejeme hrncek vody a rychlo zatvorfme, aby para zostala v rAre.
ieme 10 minAL Nasledne rAru otvorlme, trochu vyvetrame a vyberieme zaparovaci
s vodou. Teplotu zniZime na 200'C a dopekdme e5fe cca 20 min1L

vybrati z rAry zaklopeme na bochnik zospodu, zvuk ma byt' jasne duty. Vtedy je
σOわ re Jpecery.Nec/76“ e1/ycわ ′
adn′ r na mrieノ ke.
cわ υ17

靱 絣 詢 靡 ψ 滋 巫 .
0.
●
 ゾ

/
Zofia Bosniakova bola uhorska Sl'achticn1, ktorA dobre pozndme z dejepisu. MoZno
prdve pre jej Stedrost'a obetavost'sa vryla vSetkym do pamdte. Poddanym a chudob-
nym totiZ rozddvala male chlebfky Predpokladdm, Ze boli kvaskove, lebo kvasnice
vtedy svetu eite nevl1dli. Bolito prdve bosniaky. Male hutne chleblky, s mdkkou stried-
kou a pevnou korkou. Na povrchu posypan1 solou a rascou. V suiasnosti ich milujeme
vydlaban6 a naplnend polievkou.

rva sfa“ ぅ
r ροfrebJ」 iemer

O f20 g
ρSen′ σne」 i cttreわ oyeJi m′ ″
・ f20g1/ooン
・ イPと malerskёわο kyasktr

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22"C ho necheme kvasif I - 12 hodin.

あ ゎ θb。
磁、

POび erf 3たs

Predpokradand σοわa ρrゎ ra1/y SIa″ 6rar 9-′ 2わ odわ
osramj ρredρ οkradand doba ρrrpraッ f4-5わ Oσ わ
Odpor′ σary cas ρeびenrar 2θ -25′ η′ n′ f

128 Auttor receptr,u Naty

 ｙ ．加
Dalej na cesto potrebujeme:

れ
. 130 g pSeniinej

虎
chlebovej muky
. 250 g raZnej chlebovej mhky

＆
. 180 g mlieka

ａ
. 1,5 eL soli

μ Ｒ
. 1 eL dadu (jaimenneho atebo ryZoveho)

Na posypanie:
hrubozrnnl sol a cell rascu P(
ηC

み
Za
Dc
 Vykvaseny Starler zmieiame s ostatnymi surovinami a vymiesime nelepive, vcelku
hutne cesto. Cesfo ddme do misky, prekryjeme foliou a nechame pri izbovejteptote
kvasit' 2 - 3 hodiny. Nasledne dame cesfo na pracovnl dosku a rozdelime na 3 rovnake

iasti. Z kaZdei iasti vytvarujeme bochnlk a uloZime na plech s papierom na peienie.

Bochniky kladieme dostatoine od seba, pri kvasenl podrastu. Plech prekryjeme fotiou
anechame finalne vykvasit'2 hodiny pri izbovejteplote. Foliu odstranime, bochniky
pofikame vodou a nareZeme do kriZa. Povrch jemne posypeme sol'ou a celou rascou.
Peiieme v rozohriatej rure na 200.C cca 20 - 25 minut.

Povybrati z rAry zospodu zaklopeme na bosniak, zvuk ma byfduty. tJpeiene bosniaky

nechame vychladn ut' na mrieZke.

Zieme vydlabane a naplnene cesnakovou polievkou alebo ten take suche, ako kedysi
za iias Zofie Bosniakovej.
Dobr1 chut'!

・
■
ヽ・
‐ Fヽ 1
・
Ⅲ :

豊:￨∵ 1 ,
一● ・ 一
繊整

ヽ一

，
一

″ 鶴
ず ぜ一一
ュ
″ 一
償● 一

¨〓、
メ ・
．

111'
， 一
■ ．
一
一一
一・
■ ●刊

｀
α
r`′ ・ :
 勅
Ked' mdme chut' na fahky obed alebo veieru, ii si so sebou nieio zabalit' na vylet, pita
chliebje dobrd vofba. Extra jemny vo vnltri a na povrchu chrumkavy. Vetmijednodu-
chy, kvdskovy a s minimom ndmahy. Zvl1dnu ho aj zaiiatodnici. Vdi1inu prdce za nds

瘍 一．
urobi kvdsok. Ked'mu doprajeme dostatoine dlhu dobu kvasenia, prfprava nds bude

．
stdt'mitlo energie. Je vhodny aj na spotrebovanie prebytodn1ho kvdsku. Pita chlieb sa

鶴．
Ｌ
dd dokonca ajzamrazit'a po lahkom dopecenf v r1re bude ako ierstvy.

蜃
d//70″
L確斃d

Poiet kusov: 4
Predpokladand doba prfpravy cesfa; 24 hodfn
OdporAcand doba peienia: 3 - 4 minAty ￨´ ―
Ⅲ ‐

t32 Autor. rccertu: Mad{a

 p

- V,

p,
P
le
cl
a
ul
H
zt

Ｋ Ｅ
晟 Ｄ
V miske s vodou rozpustime kvdsok, matersk1 cesfo (ak ho pridavame) a prideme olei.
Do inej misky preosejeme muku a pridame sol'. Tekutinu s kvaskom a oleiom prileieme
k muke a premiesime, aby sa suroviny v ceste dobre spoiili do zl'ahka lepivei, ale
zamatovej hmoty. Taketo cesfo premiestnime do olejom vymastenej uzatvaratel'nej
nadoby a nechame na linke kvasit'24 hodin pri izbovejteplote. Pracu kvasku moZeme
na konci kvasenia skontrolovat': v ceste su vidno bublinky.
Do r1ry dame na 30 minfi rozhoruiit'plech alebo kameh, na ktorom budeme piect'.
RAru zapneme na maximum. Poias rozohrievania rlry premiestnime cesto
na pomuienu pracovnu dosku a rozdelime ho na 4 rovnak6 iasti. KaZdd ma vdhu asi

100 gramov. Z kaZdeho kusku vyformujeme 1 pita chlieb a to nasledovne: Prstami

povytiahneme kAsok cesfa a preloZime ho do stredu. Cesfo pootoiime a preloZenie
zopakujeme. Pokraiujeme v tvarovani, aZ nam vznikne krasny bochniiek. PoloZime ho
na okraj pomuienejdosky a prikryjeme bavlnenou utierkou. Nechdme ho 10 - 15 minut
，
電

oddychovat'. Takto spracujeme vietky iasfi cesfa.

ＦＩＩＬ

Po oddychu zoberieme vZdy jeden bochniiek a na pomuienei doske ho prstami

opatrne sploStime do gul'ateho tvaru (moZe byt'aj nepravidelny tvar). Ndsledne cesto
valiekom len vel'mi zl'ahka rozval'kame do finalnei podoby tak, aby mal hrubku
3 - 4 milimetre. Ten1ie cesfo uZ nema tendenciu sa nafAknut' a urobit'tak "ta1ku",
do ktorej dame napln. To iste by sa ndm stalo, ak by sme pita chleby formovali len
prstami. Cesfo by tak nebolo rovnomerne a pita chlieb by sa nenafukol cely. Po vy-
val'kani nechdme pita chleby na 5 minut znovu oddychnut'. Budu sa /ep5ie nafukovat'
pripeienl.
pripravene pita chleby sadzame do rury tak, aby sa v rAre navzdiom nedotykali. VZdy
len 1 - 2 kusy naraz. Zaparenie v tomto recepte nepouZivame. OiZka
peienia kaZdeho
chlebika je 3 - 4 minuty so zretel'om na individuatnost'kaZdei rAry. Je dobre stat'pri rAre
a sledovat', ako sa pita chlieb nafukuje a zafarbuje, aby sme odsledovali ieho spravne
upeienie.
Horuci pita chlieb opatrne vyberieme z rury a zabalime do dvoch iistym utierok, aby si
zachovali svoju vtainost'a teplotu. lhned'ddme do rAry d'al1ie kusky. Takto upeiieme
vietky 4 kAsy.
ESte vlaZny pita chlieb prieine par centimetrov nareZeme. Otvori sa nam "taSka", ktorA
naplnime podt'a nailej chuti Satatom, kebabom s tzatziky, ci chrumkavym falafelom.
Dobru chut'!

k:巖∫
彎
嚇
お 磯 亀 lt

`渕

,‐

Nezjedli ste vSetok pita chlieb? zabal'te ho do utierky a uskladnite v

竹物
° jケ Sめ ′
e
βkυ ,Na dryわ フdeガ わO Sfaё ′0わ rial'ソ re na 75θ C as′ 3-イ わ
“
わυde vlう Ony a 1/eル η′dobrr “
 1蝙
Ulahodit'det'om na desiatu je niekedy zdzrak. Treba maf vefkA ddvku trpezlivosti, krea-
tivity a motivdcie. Vymy1lat stale nieio zaujlmave a chutn6, aby detiv Skole desiatova-
li, jedlo nenosili naspdt'domov, ii nekupovali si ho v bufete.
U nas sA v oblube uzly. MajA zaujlmavy tvar, sA nadfchan6, vlaine, s mlieinou chut'ou.
Ked'som ich upiekla po prvy raz, det'om som pripomenula rozprdvku. V nej si pekdr
uviazal pre istotu, aby nezabudol, uzol na vreckovku. A preto, aby oni zvl1dli v Skole
v\etko "l'avou zadnou" a spomenuli si na v*etko potrebn1, maju tento desiatovy uzol.

TIP: Staii potriet'cesnakom a mdme nami dospel1kmi milovane Cesnakov6 uzly.

Desiatove
uzly

Pο σe■ 6 κs
Predpokradand dOba ρrrpra1/yぶ ね″6rar 9-′ 2わ Oσ わ
osrarr7´ ρredρ οkradand dOba ρrrpra1/yfイ 770diny
Oα ροttσ an′ σ
as ρeご enわ「25mわ ′オ
136 Arl.tor" receptu: Naty
 Ｓ ∝ Ⅳ
―

欲︲
,370g sρ ardO1/eJ ροrOゎ rJbe」 im`κ /

:f00g′η′ ′eka

К
7 60 g yody
0 50 g masra

助
・ 2Cと so〃

ｐ
・ ′Pと sraσ υ6iaσ menη 6わ οarebO γzο hり

均 仰
“

Ｒ ２
ｚ Ｄ
‐
1 _鱚
‐

守瑯鰯ぎ ヽ ￨

由■ ■回 璽畷 瓢翻 難
■■■■■■■﹁
﹁︱ ︱ ︱ ︱ ＝ ︱ ︱ ︱ ︱ ︱

Suroviny spojime so Starterom a vymiesime krasne hladkd a od stien sa odlepuiAce

cesto. Cesfo v mise prekryjeme foliou a nechdme kvasit'2 hodiny pri izboveiteplote.
Ndstedne rozdelime cesto na dve polovice a kaZdu polovicu na d'al1ie tri iasti. Takto
dostaneme 6 rovnakych iastl cesta.

Kaidu iast'vytvarujeme rukami do valceka s hrubkou asi 1,5 cm. Muku na pod-
sypdvanie nepotrebujeme, cesto nie je lepive.Valcek zmotdme do uzla, konce skryieme
popod uzot. Presne ako ukazuje fotopostup. Takto zmotan6 uzly ddme na plech

vystlany papierom na peienie. VyjdA na jeden plech. Plech prekryieme foliou a

nechdme finalne 2 hodiny kvasit' pri izbovei teplote.

RAru vyhrejeme na 180'C. Foliu odstranime, uzly potrieme olejom a nech6me piect'
25minut. lJpeiene uzly su zvrchu aj zospodu krdsne hnede" Po upeieni ich potrieme
znova olejom a nechame na mrieZke vychladnAf.
Dobrl chut'!

Ndi
Cesnakovd uzly pripravlme: Do oleia na potretie roztlaifme 3 str0ciky
ilp
cesnaku a Stipku soli a vzniknutou zmesou potrieme uzly po dopeieni.
 ・ 一
一一
・・聯
・・
・
Anivel'k6, ani mal6. Tak6 akurdt, aby sa zmestili do desiatov6ho boxu pre deti do fkoly.
Bagetka akurdtna do boxu, i do ruky. Sezam, rasca, ii sezamove semienka ju robia
atraktfvnu na chrumkavom povrchu a pouZitd raZnd a Spaldovd mlka ponAkne hutnost',
sytost'a miernu chlebovA chut'. Spatdovd mAka je pre nal organizmus |ah1ie strdvi-
telna a zasyti nds na dlhSl cas. Tieto bagetky majA bn jednu "chybu": zahadne miznA
hned'po vychladnutl. Aspon u nds doma :)

〆叫
■■
ｈ︼
ｈ“

一
︱
■り ■
■り
a

Bagetky
S*otaety

POσ eff fθ …′2たs

Preα ρο kradand dOba ρrゎ ra1/y Sra″ 6raf 9_チ 2わ Odわ
ρredρ okradand dο ba ρrfρ ra1/yf 2-3わ od′ ηj/
Osfalr76
OdpOれ ard doba ρeび enわ 」′8-23mわ ′
'σ `
140 Autor receptu: Daniela
 Dare」 i na cesfo ροfrebJJiemeJ ノ
′
・ 275 g ψ ardOyeJiわ raJtti“ ′″
ハ
im′ κ
ardOyeJi cerozrr7ne」
/
`275 g sρ ρ
・ イ々e′ ο κ′
イ%kysre」 ismο rany ρ50“ リ
ん
・′ `“
00g1/rattη eJ 1/ooy
OfOgO〃 1/oy6カ 0 0reJia 唆

`′
Cと rere」 irasce 咤

ρ “ 加
b′ Cと mOrske」
“ isο 〃

Ce
Cc6
7re(

ρO刀
た力
`

わagl

Prec
a/s農
Peσ 農

V■eit
′
ZOS`θ

腫
t/peceJ
kフC/7s`

Do vdi*ei misy dame Starter a vSetky suroviny na cesto. Dobre vymiesime. Dostaneme
kompaktne cesfo, ktor6 sa pekne odliepa od stien misy i od r1k. Misu s cestom prikry-
ieme potravinovou foliou a nechame prekvasit'cca t hodinu pri izbovejteptote 22"C.
Cesfo poias kvasenia zvdi1i svoj objem.
- Nasledne cesto rozdellme na 10 - 12 rovnako vel'kych kusov (cca 100 - 120 g cesta).
KaidA cast'vyformuieme do maleho bochnicka a poukladame na pracovnA dosku.
Na pracu s tymto cestom nie je potrebne posypat' dosku makou, s cesfom sa dobre
pracuje. Ak sa predsa len trochu lepi, na podsypanie pouZijeme len minimum maky.
Ndsledne valiekom na val'kanie rozval'kame bochnliky a to tak, ze 2l cesta roz-
val'kame na hrAbku 1 cm mierne do Spicu a /s nechame hrubA nevyval'kanA. Z nevy-
val'kanei iasti stocime cesfo smerom cez vyval'kanA iasfl. Cesfo este parkrat rukami

iemne poval'kame rukami o pracovnu dosku, aby sa vrstvy pekne spojili prenesieme
na plech vystlany papierom na peienie, priiom koncovou iast'ou cesfa otoiime

bagetky smerom dole.

Cely plech s bagetkami prikryjeme foliou alebo vloZime do igetitoveho vrecka na

cca 1 - 2 hodiny (cas zaleZi od teploty v miestnosti). Spravne vykvasene bagetky su
vtedy, ked' po jemnom stlacenf cesfa prsfo m sa v hom urobia priehlbinky, ktore sa
pomaly vratia spdt'. Bagetky postriekame pomocou rozpra1ovaia vodou. posypeme
ichhrubozrnnou solou a semienkami (sezam, I'an alebo rasca). Pred vloZenim do rury
bagetky nareZeme Ziletkou alebo ostrym noZikom.

Pred koncom kvasenia bagetiek si zapneme rlru na 2s0"C, pricom na dno rary dame
ajstary plech, ktory bude sl1Zit'na zaparenie.
5 minlt pri 250oc, priiom zdroveh po vtozeni plechu s bagetkami do rury
do spodneho plechu pohdr studenejvody a rychto raru zatvorime, aby para
1/O1/4′ rri.

plech s vodou vyberieme, teplotu znizime na 17s,c a peiieme

5 minatach
f3- 1B minat. spravne upeiene bagetky maja zniet'po zaklopanf na dno duto a su
Z/arO/7月 ed6.

bagetky po vybratl nechame vychtadn0t'na mriezke, aby sa odvetrali zo viet-

strdn. NareZeme ich a2 Aplne vychladnute.
cゎ υr7
 ●●●■■ず１
１
︲
︲●● ■囃■鷲鷲● ・
ゾ￨うOρ e,naJ,cttaρ 6 a ρゎ6 cttυ re′ 」 edρ ο συc/70`heわ たた o1/ρ aρ υtte'1 7o s′ ′υρaσκ %k10た
m〃 げ′mげ e de″ ′ maρ zer.Ked'Fctt cttcem ρ οreS′ kry」 iem σo1/p′ fra σ οたοbσ υ,σ ′σO―

macυ ρ υre′ υ./110わ y sre ma〃 1/idier:akο ″Cわ /Oρ■ `;υ

2ρ ′fリ ス々 ed'sa yynectt6 c′ ρo%

１．
`ん

１
ぶ ′
re r7alimeρ ご

︲．
rbya,s′ 1/bodn6 a′ ρ e deri.

， ●︱
一´
Araぶ ね融ぅ
rρ οfrebJ」 iemer

・ 9θ g SpardOye」 iゎ radk可 y
・ 9θ g yoα y “`κ
O f PL malersk6わ οたソdskυ

Suroviny spolu premieSame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote

/Veゎ esk6 upθ

び
々/

Pο σerf 8たs
Predρ ο ρrrpra1/y Sla″ 6rar 6-9カ odわ
ttadaη 6 doba
oslarρ ´ρreσ ρ σοba ρrrρ raJv■ イカOdiny
Okfadanj
Odρ ο
′づσ
and σοわa ρeσeρ ねf25mわ ′f
144 Antor receptu: Naty
 いＦ一
・移、
出ダ “
‐
聟ゞ1念

ヽ
P,‐ ●ε

総島毎 .=ヽ
・
筆 山
二
=轟

撃 .1彗 ‐‐

‐
 ー

balej na cesto potrebujeme:

. 360 g Spaldovej hladkej m1ky

. 110 g mlieka
. 10 PL olivoveho oleja
. 1 PL medu
. 2 PL trstinovdho cukru (pre slad5iu chut' 4 PL)
. 1 PL citronovej 5t:avy
. 1 Zitok
. Stipku soli

Na potretie:
1 ks vajce, nemlety mak

146
Suroviny na cesto priddme k vykvasenemu Starteru a vymiesime kompaktne, hladkd
cesto. Spr|vne vymiesen1 cesto sa nelep[ ani na misu, ani na ruky. Takto vymiesen1
cesto nechame v mise prikryte foliou oddychovat'cca 2 hodiny pri izboveiteplote.
Ndstedne cesto vyklopime na pracovnu dosku, ktorA bn minimalne posypeme mAkou.
Rozdellme na B rovnakych iasti (cel6 cesto na polovicu, tie na polovicu a tie op?tt'na
potovicu). KaZdu iast'premiesime v ruk6ch a vytvarujeme maly bochniiek. Bochniiky
nechame p6r minut oddychnut', len io po sebe v kuchyni poupratuieme. Cesto sa ndm
bude I'ah iie formovat'.

Nds/edne poloZime na pracovnl dosku jeden bochniiek, mierne ho pritlaiime dlanou

a z dvoch tretin cesto rozval'kdme. Zvinieme smerom od seba, teda od nevyval'kanei

iasti smerom k vyval'kanei.

Lupaiku eite poval'kdme na doske, aby sa spoie dobre spoiili UloZime spoiom nadol
na plech vystlany papierom na peienie. lnak by sa pri pecenl otvorili. Prekryieme foliou

a nechame 2 hodiny finalne vykvasit' pri izbovei teplote.

Ruru sivyhrejeme na 200"C. Potrieme ich roz1l'ahanym vajiikom, posypeme nemletym

makom a dame do rury piect' na 15 minAL
Ndsledne ptech otoiime, aby vonkajiia strana plechu bola hlb1ie v rAre a dopekitme
este 10 minAt. Zospodu aj zvrchu sA upecen6 lupacky nadherne hnede. Nechdme ich
vychladnAf na mrieZke.
Dobr1 chut'!

N;i{
ffp r
Chcete ajvy vyskA\a( plnend lupaiky? Privalkani bochnieek
do trojuholnika, v Sniei iasti ddme napln a zroluieme smerom od seba.

ノ
路し
Ako naplh m62eme da( aj domdcu nutelu. Na ieivyrobu ndm staif 2
mandl'ovd maslo zmieSan1 s iavorovym sirupom v mnoZstvdch a pomere
podla chuti.
Zemliiky idedtne na raitajky. Ocakavajme pri nich sytejsiu a lahodnu chut. ei uZ si ich
ddme s pravym maslom a domdcim dZemom, alebo s ndtierkou a zeleninou, pochutf-
me si. Myslim, 2e nielen det'om, ale aidospel1kom sa z nich zbenu slinky.

辟 ヽ

Na Sfa“ う
r ροfrebJJiemer ＼
ёne」 icわrebο yeJi m`″
O f70 g ρSe″ ′
・ イアO g yooソ
・ ′Pと malersk6わ oた yasku

Suroviny spotlu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

aby Start6r neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
27C ho nechAme kvasit'9 - 12 hodin.

Dalej na cesto potrebujeme:

.350 g p*eniinej hladkej m0ky

・ ′60 g yody
OfOと frs″ ηοソ0わ οcυ ttu
・ ′′5 CLsO〃
・ 21Dと ο〃yO1/eわ O οre」 ia

%2θ″物

POё erf 9_7θ ks

Predρ ο kradanj dο ba ρ ρra1/y
r′ sfa″ 6rar 9-f2カ Oσ わ
ρy
Osfaわ 6 ρredρ οkfadand dο ba ρrゎ raッf3,5わ Oσ′
Oα ρο 6ana dOba ρe6enわ ff7-23m加 ′f
148 “ Atttorた ccp七 ば■ ca
lal・

舅
 __

Na potretie:
1 ks vajce

Na posypanie:
mak
sezam
lanovd semienka

警111‐
'k

Vo vdiSej mise spojlme muku s vodou, premieSame, zakryjeme potravinovou foliou

a nechame postdt'pribliZne 30 minAt pri izbovejteplote, aby sa lepiie rozvinul lepok.
い ノＵ

Potom priddme ostatne suroviny a miesime dovtedy, kym sa nam cesto zaine odle-
povat'od stien misky.

Cesfo prikryjeme foliou a nechame 2 hodiny kvasit'. Pocas tejto doby cesfo 3-krdt pre-
loZime do vsetkych svetovych stran. Prekvasen6 cesto ddme na pomlienA pracovnu
dosku. Rozdel[me si ho na 10 rovnakych dielov, z ktorych vytvarujeme bochnicky.
Bochniiky uloZlme na plech vyloZeny papierom na peienie. Prikryjeme foliou a
nechame t hodinu findlne kvasit'. RAru sivyhrejeme na 190"C.

Z plechu dame dole foliu. KaZdy bochniiek potrieme roz5l'ahanym vajiikom a po-
sypeme celym makom alebo inymi semienkami.
Plech dame do rozohriatej riry a peiieme 17 - 23 minlt. Upecend Zemliiky majl
nddhernu zlatistl farbu. Nechame ich vychladnAf na mrieZke.
DobrA chut'!

@"
o
Tradicny recept na velmi chutne peiivo francAzskej kuchyne, ktor6 sa pripravuie na-
stadko i naslano. Je zndme uZ niekofko storoii a obfAben1 v celom svete. SA b sladkd
jemne Zemliiky s maslovou striedkou a hrozienkami. ldealne na sladk6 rahaiky s /?oas-
lom a domdcim dZemom.

秘 ηGjzsた
ゎ″b約
P00eff f ks
1/el'kosl'ρ ′ectttrf 3θ x′ fx8c“
Predρ ο kradan6 σ οba ρrrρ ra1/y Sta“ 6rar 9‐ 72カ Oσ わ

osra加 ´ρredρ οkradand doba ρrrρ ra1/yf 4- 6,5わ odiny

Odρ ο σand doba ρ e6enね f4θ mわ 虜 オ

152
“ Autor receptu: Katari{
 balej na cesto potrebujeme:

. 400 g Spaldovej hladkej muky

. 1 Zitko
.. 150 g trstinoveho cukru
, 70 g mlieka
. t hrsf namoienych hrozienok (vo vode alebo v rume)
. 70 g masla
. Stipku soli
′

Na potretie potrebujeme :
1 vajce (

■、
.IⅢ 、

154
Skor neZ zaineme pripravovaf'cesfo, do vlaZn1ho mlieka primie1ame cukor a
nechdme ho rozpustit'. Mlieko s cukrom nechame vychladnAt'na izbovA bpbtu.
Ked' m6me vSetko predpripravene, m62eme zardbat'cesfo. V mise zmieiame mAku,

Starter, tangzhong, mtieko s cukrom a Zitko. Vare1kou zmes zamieSame a nechame

v uzavretej mise odleZat'cca 30 minut. Priddme zmdknute maslo, hrozienka zbaven1

vody a Stipku soli. Vymiesime vlline cesfo, ktore sa odliepa od rAk aj stien misy. Cesto
prikryjeme foliou a nechame zdvojnasobit'svoj objem. Pri izbovejteplote to potrva cca
2-3 hodiny.

Nasledne cesto vyberieme na pracovnu dosku a rozdelime na 3 rovnak1 iasti.

ZkaZdej spravlme bochnliek a na povrchu ho trochu pomuiime. Bochnliky uloZime
do vymastenej a mukou vysypanej vySSeiformy" ldedlny rozmer formy ie
30 x 11 x B cm. Formu zakryjeme igelitovym vreckom alebo foliou a nechame findlne

vykvasit'tak, aby cesfo zdvojnasobilo svoj obiem (cca 1,5 - 3 hodiny).

Dostatocne vopred si ddme nahrievat'ruru na 180'C. Pred peienim dame dole foliu a
brioSky potrieme rozSl'ahanym vajiikom. Peiieme cca 40 min1L Aby sme zistili, iiie
brioSka dobre prepecena aj vo vnAtri, staii do nej pichnAt'1pajdtu, ktora zostane pri

sprdvnom upeienl sucha. Vyberieme z rury a nechdme v plechu mierne vychladnlt'.

Potom z plechu vyklopime a nechame vychladnAt'Aplne.
DobrA chut'!

:=警 √ 亀

1lLゝ
《
`L
Pri ochutnanl tychto croissantov sa v momente prenesieme do stylovejfranc1zskejka-
viarniiky plnej neodolatelnej vOne kavy a koldiov. Tit chut' je fantastick1. Croissanty su
chrumkave, a pritom jemne, s podt6nom masla. Aj napriek ich zdihavejSiemu postupu
sa oplatia vysk1Saf a ochutnat'.

%ノヒミsa/7/」 /s/a“
Pο ごerf fθ たs ‐
Pre味 )ο 〃adand doba ρ ρra1/ysね ″6rar 6-9カ οσわ
r′
`
osrama ρre針〕 οkradand doba ρrrpra1/yf 27… 28カ Oσ わ
Odρ ο′
づσand doba ρeσeρ ね」3θ 加コf
“
156 Ai,rtor. recep t ut: lGtarina
 Nasl
mυ s
z′ ο乏
・ 灯
￨

凛 s,ck

Ces
Pol(
Ces
｀
ヽ
υro
、
わr′ ￨

lro」 il

l1/al

Z“
ya」 ,

ρ01

Cn
ρe(
Fc力

Dc

ｒト Ｉ Ｌ
V mise zmieSame vietky suroviny na cesto vratane Startera a vymiesime hutne cesto.
Vymiesene cesfo dame do uzavretej nadoby alebo prikryjeme foliou a dame do chlad-
niiky na 24 hodin zdvojndsobit' svoj objem. Ndsledne cesfo vyberieme a nechdme asi
45 minut pri izbovejteplote.
Ｆトーｌｌｌｋ

Medzitym siz masla pripravime plnku, ktorA budeme prekladaf's cesfom.

Do uzatvdratel'neho igelitoveho vrecASka Stvorcoveho tvaru ddme zmdknute maslo.
Valiekom ho rozval'kdme. Ak nam maslo vel'mi zmdklo, ddme ho stuhnlt'do chladniiky
na tak dlho, aby sme ho vedelivybrat'z vrecAika. Dbdme na to, aby cesto ai maslo
mali pribliZne rovnakA bplotu. Je to doleZitd pre sprdvnu StruktAru croissantu.
Ndstedne rozvalkame cesfo na Stvorcovy tvar. Do stredu dame maslovu kocku' cesfo
musl byt'take vel'ke, aby maslo prekrylo zospodu ai zvrchu ako
postova ob6lku' Takto
dlhy kla-
zloZene cesto rozvat'kame znovu na obdiZnik, priiom df1*a bude taka, ako ie
sicky valiek na val'kanie. Ak sa cesfo tepl, podsypeme
ho trochou maky

cesto pretozime na 3 iasti a dame obalene vo fotii do chtadnicky na cca 30 minut'

potom ho znovu vyvat'kdme na obdiZnik tak, aby spoie tvoriti u25iu iast'obdiLnika'
Cesto preloZime znovu na 3 iasti a opdt'dame do chladniiky
na 30 minlL
urobime tak ajtretikr6t a d6me vychladit'. Nasledne cesfo vyval'kame
na obdiZnik o
povykraiuieme
hrubke cca 0,4 mm s rozmermi pribliZne 25 x 50 cm a po ieho Sirke
do
trojuholniky. Sir5ia iast' troiuholnika ma asi 10 cm. KaZdy troiuholnik zroluieme
tvaru croissanta.

zmotane croissanty dame na plech s papierom na peienie. Potrieme

ich roz1l'ahanym

vajiikom a nechilme ich 1 - 2 hodiny vykvasit'pod foliou. Pred

peienim ich opdt'
potrieme vajiikom. Ruru si dostatoine dopredu nahreieme na 220"C.

peiieme pri 220"c cca 5 minut. Nasledne zniZime teplotu na 190'C a

croissanty
pecieme asi 25 minut, az kym croissanty ziskaia ilatohnedu farbu. Po vybrati
z rury
ich nechame vychladnAt' na mrieZke.
Dobru chut'!

竹物 7

瞥物」

v prfpade, 2e chceme mat'croissanty dlhi;ieho tvaru: cesfo zo strany, 鰈 5

z ktorej budeme croissant rolovat" nareZeme v strede asi 1 cm- cesfo
roztiahneme do 5irky, aZ potom roluieme.
 %%減
Croた san4/t/peび eη 6 doma zた ソ
6skυ si s1/oJOυ Oわ LJfbυ aぶ frukオ ′roυ zFskaJυ Jp′ ρθkaガ d6「
わo.′ ctt cttυ l'Jie 1/eル η′
」iemρ j aぶ オ
ρriam de′ ′
た´ma.y leJiわ sraneJi 1/erz〃 s′ ρrr7en6
rυ kf′ ra

fノrd,m sfr′ 力anフm SyrOm.S croた sanlam′ i beZρ ′de力 sa Sfaneィ フ

a」 ρ′mο σ ρユ

鷲躙
rV「 ぶfa″6rρ OfrebJ」 iemer 黎瞼
瞼蟷
鰈蝙
餃漑
・ ′25 g ρSenた ne」 i cttrebο veJ“′κ/
・ 55g1/ody
0 25 g maFerskё わoた y6skυ

Sυ royliny spO′ υ premわ ぶame y“ たeaρ ″kryJeme ρOfra1/inο 1/oυ わrioυ ′

aby Sfaだ Or reο bscわ ο′a ky´ soた sρ だ 1/ne pracο 1/al Prliレ boye」 i leprofe
22° Cわ 0″ ecわ 6meた 1/as′ r6‐ 9わ odFη .

Dare」 ira ceslo ρOfrebttemer

05θ θ
ρぶ
g erた re」 icわ FebOyeJ“ ′
κ/
・ 2θ 5g″ 7〃 eka
・ 7θ g yody
e f5 g sO〃

Na plnku potrebujeme:
. 300 g masla
. 100 g tvrdeho str0han6ho syru 噸 ﹃﹂
Na potretie:
1 ks vajce

3ね′
ssanf」 /s/a/7き

POσ eff′ θたs

PredρOkradar76 doba ρrrρ ra1/y Sra″ 6raf 6-9わ Oσ わ
Ostatnd ρredρ Okradanb dο ba ρrrpra1/yf 27-28カ Oσ わ
O鍬)ο σan6 doba ρeσenわ f3θ 加′f
“ “
160 Autor receu tct : Katar (na,
I
 ---

/1

a
a
p
F
C

２
α力
カ
κ ル
Ｒ わ ｕ Ｄ
￨
Suroviny na cesto zmieiame v mise s vykvasenym Starterom a vymiesime nadherne
t'ahave cesfo, ktore sa odliepa od stien misy. Vymiesen6 cesfo ddme do uzatvaratel'nej
nadoby a ddme do chladniiky na minimalne 12 hodin, pokojne aj 24 hodin. DOleZite je,
aby cesto zdvojnasobilo svoj objem.

Nasledne cesfo vyberieme z chladnicky a nechdme 45 minft pri izbovej teptote.

Medzitym si z masla pripravlme plnku, ktorA budeme prekladaf's cesfom.
Najpraktickejiie je pouzit'uzatvaratel'ne vrecko Stvorcoveho tvaru, tzv. zippabag.
Dojeho vnAtra ddme trochu zmdknute maslo a valiekom ho rozval'kame. Ak ndm
maslo ve|mi zmaklo, dame ho vo vrecku stuhnAf do chladniiky, aby sme ho potom ve-
‘υ
う‘
deliz vrecka vybrat'. DoleZiteje, aby cesto i maslo mali rovnakA bplotu. Cesfo tak bude
mat' sprdvnu croissantovA ilrukt} ru.

Ndsledne si rozval'kame cesto na Stvorcovy tvar. Do stredu si ddme maslovy Stvorec.

Cesto musi byt'take vel'k6, aby maslo prekrylo zospodu, z vrchu, ai z bokov - ako

obalku (vid'fotopostup). Nasledne cesfo rozval'kdme na obdiZnik, ktory je taky dlhy

asiako klasicky valiek. Ak sa cesfo lepi, tak ho trochu podsypeme mAkou. Cesfo
preloZime na 3 iasti a ddme obalene vo folii do chladniiky na 30 minAL
Potom ho znovu vyval'kame na obdfZnik, aby spoje tvoriti u25iu iast'obdiZnika.

Cesto preloZime znovu na 3 iasti a znovu dame do chladniiky na 30 minAL

Spravime tak ajtretikrat a dame vychladit'.

Ndsledne cesto vyval'kdme na obdf1nik o hrlbke cca 0,4 mm s rozmermi pribliZne

25 x 50 cm a po Slrke povykrajujeme trojuhotniky. SirSra cast'trojuhotnika ma mat' asi
10 cm. KaZdy trojuholnik posypeme nastruhanym syrom a ndsledne zrolujeme do tvaru
croissanta. PreloZlme ich na plech vystlany papierom na peienie. Potrieme ich
rozil'ahanym vajiikom, prikryjeme potravinovou foliou a nechdme 1 - 2 hodiny
findlne vykvasit'. Pred peienim ddme dole foliu a opdt'ich potrieme vaiiikom.

RAru si dostatocne vopred vyhrejeme na 220'C. Croissanty peiieme 5 minlt a znlZime

teplotu na 190"C. Peiieme eSte 25 minut, aZ kym croissanty ziskajA dailstu farbu.
Upeiene croissanty nechame vychladnAt' na mrieZke.
Dobrl chut'!

ζ
Na pripravu je moZn6 pouZit'aj SpaldovA chbbov1 muku. NajlepSiu '唯 物7
Strukturu docielime mukou manitoba.

Mi{ ilp
V prfpade, 2e chceme mat'croissanty dlhiieho tvaru: cesfo zo strany, z
z ktorej budeme croissant rolovat', nareZeme v strede asi 1 cm. Cesfo
roztiahneme do 1frky, aZ potom rolujeme.
 g/η
Na kvalite jedla zdleZi. VZdy, ked' si rodina pyta nieio mal6 pod zub, tento recept ie
Zollk. lch chut' je naozaj skvel6. Mal6, ploske bochniiky plne semienok sA vltand
u kaZd6ho. Vyborne sA s bryndzovou natierkou, cesnakovym pestom alebo s klasickym
maslom a zeleninou.

亀 ・
〓Ｌ
ダ 〆饉GG FREE
lVa Sfa慮 多
rρ οfrebJ」 iemer

O f20 g sρ ardO1/eJゎ radktt m′

″
20g1/Oo/
・′
・ ′Pと marersκ 6ヵ ο ky6skυ

Suroviny premie\ame spolu v miske a prekryjeme foliou, aby Starter

neobschol a kvitsok sprAvne pracoval. Pri izbovejteplote ho nechdme
kvasit'9 - 12 hodin.

Pο σeff f2た s
Predρ Ok/adand doba ρr′
ρra1/y sra″ 6rar 9-72カ Oσ わ
osfamj ρredρ ο j
〃adaρ σOba ρrゎ ra1/yf 3-5カ od加
Odρ οづ6and dOba ρeσeρ わf20… 25 mttjオ
′
Autor receptu: MonihN
 ギ

０例μ乃りψ岬．
Dalej na cesto potrebujeme:

. 200 g Spaldovej hladkei m(tky

. 80 g Spaldovej celozrnnei m(tky
. 1 vdcSiu cibufu
. 80 g vlaZnej vody

肌助如
. 40 g olivov6ho oleja
. 12 g soli
. 1 PL fanovych semienok
. 1 PL slneinicovych semienok
. 1 PL sezamovych semienok

恥”
. 1 eL mbtej rasce

レ
Ｃ
. 1 eL mbt1ho koriandra

Ｃ
Pο し
SO z(
z/ara
DOわ r

〉
￨

Cわ J
ρOレ ッ

166
 ∵F ‐
憮

―
Cわ υルηakraa177θ βttemβ ο.Sυ roy′ η yン κaraη e cゎ υ
/e sρ ttime SO Sra′ 16rOm 1/0痰 ,σ
ぶげ
ノSe θyyr77わ S孵 袷 Oσ sι ノ
eρ οd/eρ げjce Sa cesゎ Misυ rewぃ
“ ρ meゎ /i9υ a rectt6“ e
re々 Ю s〃 'ρ rliレ
ρ ilep/oゎ
ゎο/e」 _2カ′οσ′ ρy Pο σas reJilo doby cesrOヵ deη たrtt
ρremわ 3ame.
σοbe cesrο ρre/7eSノ eme raプ emη θ ο ′σёρ′
Pο leitο
ρ ρracOt/n′ dOskυ ,た de/70
y/yakj/77e na力 ゎた “ョσたου ηa cesゎ
υ cca 7_′ ′ 5c/77.yykra」 io唆 jrikο
a/ebο ροゎ 177
Sρ ″
e/77erOm Cca“θc“ yykroJiル ηe々ο〃
es々 θ,た ゎた ρrenesre177e ηa ρ
erom ρa ρeσeρ ゎ .P/ectt ρreヾ
/ectt 1/ysrraρ
′
ρ″ ′
vie177eわ /1iOυ a ηecttjme ρreた L/as〃 '2-3わ οσ′
ρy
ρ〃ノわ οyeJi reρ ノ
Lζ Ore.
Raru zatial'rozohrejeme na 2s0"c, priiom na dno
rary vrozfme starsi prech, ktory
bude sluZit' na zaparenie.

Pθσわme5“ ゎ′ ri 25θ ° c,ρ σ οtt ρ″1//02θ ρ′

ρ/ecわ υσο ぅ/1グ′ げe“ θρa sρ οσρ′
わ
ρ C力 ′ρOわ jrン `ρ
Oα/a σylierka ttry
`′
ttρ
eぴ zar1/Or`me,aby ρ“
ara zο sね /a yOt/n′ ∴ rκ

Po uplynutfteito doby znf2ime teptotu na 200"c,

vyberieme zaparovaci plech
so zostatkovou vodou a dopekame esfe
1s - 20 minht, az kym cibut,|tky ziskajh
zlatavy odtien. vyberieme z rary a nechame
vychladnat,na mriezke.
DobrA chut'!
醸
警﹁
¨ ・

cibulaky mozeme vytvarovat'aj na hrubsie zemrieky.

Tie sa daju
po vychladnuti rozkrojit'a natierku tak m1zeme
natriet,dovnhtra.
Kto md doma chlapov, cesnakove uzliky sa budA aj u neho piecf vefmi iasto. Velkf
chlapi i mati chlapci ich jednoducho miluju. ei uZ na rafiajky, desiatu, olovrant alebo
k "dzobnutiu" vo chvllach pohody. Takisto aj poias ndvStev sA zjeden6 medzi prvlmi.
Aj preto ich robievame men*ie, nech sA Sikovn6 do ruky.
Tento recept je urobeny v zdravSej verzii. Vd'aka pouZitej Spaldovej m1ke ziskavajA
jemnl orie*kov1 chuf a zniZuje sa ich glykemicky index, iiZe zasytia nds na dlhSi cas.

｀
1"ロ ロ
腱￨

Cesnakov6

Poσ e■ 2イ た s
Predpο kradaρ j dOba ρrゎ raッ ぶね″6raf 9-′ 2わ Odわ
osram´ ρredρ οkradaЛ j σοba ρrilora1/yfイ ー6わ Oσ わ
Oα ροだiσ aρ ´σοba ρeσenわ f f3-′ 5mわ ′オ
Auto r receptr,t: Monikr
 ―

DareJi na ceslo ρofreわ J」 iemer

i`25θ o lρ ardOye」 i ρο y
fOわ rubeJi m′ κ
1 0 75θ g sρ ardOye」 i cerOzrnneJi m′ κ
/
イθO g masra
:・

0 2 Zrfky
-8θ g st/e〃 6わ ορ′
・ 6θ ya
・′ イ ′
gわ ma′ ″Ske」 iso〃
: ・ ′Cと frsrinOソ 6ヵ οcυ kry

‐rva cesna々 0ソ ρofreby」 iemer

`zmes

Ｊ た
Oイ strttσ l町 OSttpa″ 6わ O cesnakυ
・ 2Pと

た
o〃 1/oν 6カ 0 0re」 ia
,2 PL masra

η
・ ′CL sO〃

●
Ｐ
ル
ま Ｐ
霰 Ｄ

170
 tuhiie, no hladk, a od stien
viny spojime so Start,rom vo vdiftei mise a vymiesime
odlepujacesa cesfo. Misu s cestom prekryieme
fotiou a nech^me prekvasit'
- svoi obiem'
3 hodiny pri izbovei teplote' Cesfo zvdiSl

na
to vyklopime na pracovna dosku, ktoru nie ie potrebne pomuiit'' Rozdelime ho
KaZdA polovicu ruka-
polovice. S cesfom pracuieme rychlei'ie, nech neobschne'
rozlFaわ 77eme na k
οわdl乏ρ′ S rozmerm′ f2cr7 X 4θ Cr7 a Sわ r′ bkο υ CeSia cca r cr7 a
uzly boli pribliZne rovnakei
me na 12 pirsikov. Tak zabezpei[me, aby iednottiv|
i. Kaldy p6sik vySatame na cca 16 - 18 cm,
stoi[me do uzla (ako vo fotopos-
a premiestnime na papierom na peienie vysttany plytk!' plech'

rc uzliky d^vame na plech dostatoine d'aleko od seba, nakofko pri d'al'om

eflte zvdc'ia svoi obiem. cety plech prekryieme
fotiou alebo vloZime do igeli-
RAru rozohreieme
vrecka nech,me pri izboveiteptote prekvasif 2 - 3 hodiny.
a
180.C a peiieme cca 13 - 15 minft v stredneiiasti rury, a2 ki'm uzllky ziskaiu
isI′ farbυ .

peienia siv malom hrnci pripravime cesnakova zmes na potretie uzlikov'

rozpustime a po vypnutf ohrevu prid1me olivovy olei
a cesnak rozotrety so
si
zmesou'
lJpecen' uzliky vyberieme z rury a eilte tept6 potrieme cesnakovou
vydrZat" pokiaf aspoh trochu vychladnu. To zvykne byf u
nits
uz musfme ten
fdzou tohto recePtu :)
クOttυ 17

Ndi
ilp
Do cesnakovejzmesi na potretie uzlikov m'zeme pridat'ai nasekana
ierstua petralenova vfiat" ii in6 obfuben' ierstv' bylinky.
A pokial' uzl[kov

ndhodou urobime vel'a, mOZeme ich zmrazit'a potom len

vybrat'a ohriat''
︱︱ヨ
Kedysi sme mohli o hamburgeroch len snivat'. No dne*nd doba je ind. PrinaSa velkd
moZnosti, jedlo je vel'mi pestrd a napadite. Ako v*ak spojit'dokopy, aby pestre a napa-
dit6jedlo bolo aj chutn6, zdrave a nadychane? Ano, pdn kvdsok sa o to postar6.
A tak som sa dala do testovania a skASania. Po vel'a pokusoch a omyloch som upiekla
nadychane vl1ine Zemle, ktore priam volali po plittku mlet1ho mdsa a kope zeleniny.
Kto kvaskuje, pochopi m6jjasot, ked'sa recept vydari. Zemle, o ktore sa doma bijeme.

■■口■ ″わな
“

一
一■一一一
銀

．
一一一一一一一 一一一一・
．
、
．
，

DOるnψ
b“
御 ′

PoOeff f2た s
Preα ροkradan6 σοba ρrゎra1/yぶ ね rar 9-72カ Oσ わ
Osiatnd ρreαρokradanddoba ρ ρ ra1/yfイ _5,5カ Odiny
“
r′

Odρ ο σ
anフ σ
aS ρθσeρ わ
「′ ′ -73mわ ′f
“ Autor. receptu: Naty
 __

i
potrebuieme: k
Qalei na cesto
S
. 600 g pSeniinej hladkej muky 0
. 270 g uody
. 40 g olivov1ho oleja
. 1 vajce
1,5 eL soti
c / PL trstinw1ho cukru

Na posypanie:
sezamovl semienka

MAku preosejeme do misy cez jemn6 sito. Priddme k nei vodu, olei, sol', cukor a
Startdr. Vajce si ddme najprv do hrnieka, rozhabarkujeme ho a % z neho vylejeme do
cesta. Ostatnd si nechdme na findlne potieranie. Vymiesime hydratovand cesto, ktord
sa odliepa od stien misy. Prekryjeme foliou a nechdme pri izbovejteplote kvasit'3 - 4
hodiny.
Ndsledne si pomliime pracovnl dosku. Cesfo vykloplme na dosku a rozdel[me ho na
2 rovnak6 iasti. KaZdu cast'rozdelime znova na polovicu. Dostaneme tak 4 rovnak6
 KaZdA rozdelime este na 3 iasti. Finalne tak dostaneme 12 rovnako vel'kych
casti.

khskov cesfa. KaZdy klsok v rukach premiesime a vytvaruieme bochnicek'

Pracuieme
systematicky a sustredene, cesto ie lepive. Prilil pomala prdca sposobl 2e sa do cesta
dostane vel'a muky navySe, io nechceme.

Bochniiky ulo\ime dostatoine d'aleko od seba na plech vystlany papierom na peie-

nie. vyjda nam 2 plechy po 6 kusov. Foliu, ktorou budeme
plech prekryvat' na finalne
kvasenie, pollchame o pomuienu pracovnA dosku, aby sa na hu
prilepila muka a folia
sa neprilepita na bochniiky cesta. Pri izboveiteplote nechame findlne
kvasit' 1 - 1'5
hodiny.

RAru rozohrejeme na 250"C. Z bochniikov odstranime foliu, postriekame ich vodou a

d6me ich piect' na 6 minut. Pripravime si sezam a zostatok z vaiiika.
Po 6 min1tach vy-
tiahneme plech so Zemlamiz rury, potrieme ich vaiiikom a ihned'posypeme
sezamom'
posypa-
vajiiko na horucom povrchu Zemle rychlo zasychd, preto potierame a hned'ai
vame vZdy jednu Zeml'u po druhej. Pracujeme io nairychleiSie.
Zemle vratime do rAry a
peiieme esfe 5 - 7 minut podt'a toho, ake tmave Zemle chceme mat'.

Povytiahnuti z rury ihned'zemte prikryieme bavlnenou utierkou, nailepSie ai dvoma.

Ddme piect' ai druhy plech" Postupuieme rovnako.
Zemlenechame pod suchou utierkou do uptndho vychtadnutia. Budu dokonale vlaine,
nadychane a mdkke
Dobru chut'!

Oor,
ou4t_
r
 ヽ
，
０ ０ｂ

１
0

σ )

0.
●

鮎
Velka perina, drevend postel', svieZe rana plne Stebotania vtdiikov a lekvarove buchty
s iajikom alebo kakaom. To je spomienka na detstvo u babiiky snad'kaZddho z nas.
Nadychane, vohave a plne ovocneho lekvaru. To s0 tie prav6 babiikine peiene buchty.
A aj prostrednictvom kvasku si ich vieme spravit' doma a zaspominat' si na krasne
detske iasy.

AFaぶ ra″6r ροfrebJJiemer

陶
e2009ρ ぶenた ne」 ροfOわ rabeJi
i m′ κy
0 2θ O g yoα y
OfPと malersk6わ oた ソ6skυ

Suroviny spalu premie*ame v mise a prikryjeme patravinovou foliou,

aby 5taft6r neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22° Cわ O recわ Ome々 yasた '9-′ 2わ OdFp.

Poσ eff 22た s

P′ ecわ s1/ysSim′ οkra′ ′
η′fイ θχ 23 cm
Predρ οkradand dOba ρrrρ ra1/yぶ fattrar 9-72わ Odわ
osfarnd ρredpο kfadaρ j σOba ρrrρ rarv■ イわοdi77y
Odρ O′づびand doba ρeσeρ bf′ 6… 2θ mわ jl
,Autorreceptu: Danid
balej na cesto potrebujeme:

. 400 g pSeniinej polohrubej muky

. 50 g vlaZndho mlieka
. 2 PL masla
. 2 PL braviovej masti
. 2 zitky
. 4 PL trstinov6ho cukru
. 1 vanilkovy cukor

Ｆ
. nastruhand k6ra z 1 ks biocitronu

ρ β
. Stipku sali

ｂ
Na ροfref′ θ」

Ｃ
′たs ya」 ice

fPと masra

ρ た
Ara ρわen′ e ροfrebJJiemer

ρ だ
︲
ゎυsゲ rekν づr arebο dを em′ maκο Orecわ ο σ′ryarOゎ 0"ρ わたυ′ρ ρaφ
r′

ne drobre oyocre "′ "フ

尺
И Ｎ
α
ｐ
Ｐ
ｄ
Ｄ
 pridame k Start€ru do vdiSej misy a vymiesime jemn6, vldine cesfo. S ces-
sa krdsne pracuje a dobre sa odliepa od stien misy. Vd'aka nastr1hanej citronovej
aj krasne vonia.
s cesfom prekryjeme potravinovou foliou a nechdme 2 hodiny oddychovat'pri
vejteplote, aby sa na*taftovalo kvasenie. Poias kvasenia cesfo 1 - 2-kritt v mise
a to natiahnutim z jednej strany smerom na opainA stranu. Cesfo poias
′azしめσ ぶ F s1/oJ Oり em.Ⅳ ぅsノ edρ e cesわ yyk/oρ ル
ηe ra rブ bme ρο ′σeρ ′ρ raco1/nj
a vyval'kitme na hrAbku cca 1 cm. “

ぐ ｐに ３
︲
vykrajovacky alebo pohdrika vykrajujeme kolieska. V tomto recepte bol
i pohitr s priemerom B cm. Do stredu vykrojenych koliesok ddme husty lekvdr
lekvaru zvolime podta toho, ii mdme radi vel'a alebo menej lekvarove
). Zvolfme si lekvdr alebo hust'i dZem, priliS riedky by ndm z buchiet vytiekol.
s lekvarom zabalfme tak, Ze kraje prstami zlepime spolu. Takto zlepen6 buchty
ime spojom nadol na plech pokryty papierom na peienie (alebo do vymas-
jenskej misy). Buchty umiestnujeme na plech s men*lmi medzerami, nakol'ko
d'al\om kvaseni eSte podrastA. Cely plech s buchtami prekryjeme potravinovou
a nechdme prekvasit'cca 2 hodiny pri izbovejteplote.

ddme vyhriat'na 250"C. Z plechu ddme dole foliu a buchty potrieme roz1lahanym
piect'do stredu rAry na B minAt pri 250'C.
. Ddme
znlZime teplotu na 200'C a plech s buchtami prikryjeme alobalom. Peiieme
θmゎ jr.odsf`jρ mea/obar a bt/cヵ ヶ eさ わ σορeたjme ρrireρ/Ore 2θ θ°
′ C.Cas z´ ノ
ettF

farby: aZ do zlatist6ho odtiena buchiet.

vytiahnutl z rAry potrieme buchty rozpustenym maslom. Zatial'io buchty budu

a rozvoniavat', urobime si dobry iajik alebo kakao :)
cゎ υr7

,,t n*s
/Vamiesfo lekvdru m62eme dat'do buchiet aj ine druhy plniek: tvarohovI w
s hrozienkami, tvarohovA s ovoc[m, makovA atd'.
Babiikine buchty m62eme spravit'aj zo Spaldovej mlky. Stailvymenit'
pSeniinA mAku v rovnakom mnoZstve za SpaldovA, no vtedy je potrebn6 si
dat'pozor na pridlvanie mlieka. Priddvame ho postupne a zakaZdym riadne
vymiesime, aZ kym vznikne jemne nelepive cesfo.
同憫 旧 ︱
︱旧旧旧牌
︱

Krdsne, vefmi chutnd a vlaine mini bitboveiky. ldedlne na desiatu do 1koly, ku kdve,
ii na oslavu. Hotov6 sA pomerne rychlo. lch chut' je podmanivd, zamiluje si ich sndd
kaZd,!. Ved kto by protestoval, ked'sa mu nAka bkdto dobrota?

物bぁ。
にぶ

POσ er′ 2たs

Predρ Okradand dOba ρrゎra1/yぶ ね層 rar 9-72わ Odわ
Osね 的6 ρ redρ οkradand dOba ρrゎ raッff,5カ Oσ′
ρy
Odρ οだiび aρ j doba ρeびenわ f3θ ―イθ わ′オ
“
182 ,{ulor r"eceptu: Natdlia
 ―

batej na cesto potrebujeme:

. 150 g pSenicnej hladkej muky

. 100 g pSenicnej hrubej muky
. 180 g masla izbovej teploty
. 4 vajcia
. 200 g praSkoveho cukru
. 0,5 eL vanilkovdho extraktu
. 200 g smotany na *l'ahanie
. dZ.em (nemusi byt')

幣軒ず
Smotanu troiku zohrejeme v hrnci. Do vlaZnej smotany pridame Starier a rozmieSame
V miske vymieSame maslo s cukrom do peny, postupne priddme Zit*a piet*a si dame
do zvlaSt'misky), smotanu s kvaskom a zakaZdym zamieSame. Priddme preosiatu

muku a nakoniec pomaly vmieSame bielka vySl'ahane po peny ai so Stipkou soli.

Cesto nechame odpoiivat' na linke asi 1,5 hodiny. Cesto je hustejiie. Do formiiiek ho
ddvame naberaikou. Do stredu cesfa moZeme dat'ajjahodovy alebo malinovy dZem
(na dno dame troiku cesfa, potom dZem a znovu cesfo).

Pecieme na 190"C asi 30 - 40 minut. Cesfo otestujeme Sparadlom: ak sa po vpichnuti

do cesta nan neprilepi, bdboveiky su hotove. Po vybrati z rAry chvil'u poikdme, kym
vychladnA a vyklopime ich z formiiiek.
Dobr1 chut'!

惚
物

ゝ
 δ蛛 彦
Toto s0 rohliiky, ktore miluje m6jsyn. Robievala mu ich moja maminka, vychyrena

ｒ 一
﹂
cukrdrka. Poznala rOzne vynikaj1ce recepty a mne zanechala zo1it, ktory je pokladom
v mojej kuchyni. Recepty v zo1ite doplfiam a prerabam na kvdskov| verzie, aby zoiit,
ktory raz zdedi moja dc6ra, bol pokladom aj v jej kuchyni. Tieto rohliiky od mamicky
嘲卜
vydrZia v sklenenej uzavretej nddobe od Vianoc aj do Silvestra, teda ak sa medzitym ぃ 構
nezjedia:)
〉
`

P06eff f8 ks
Preα ρο〃adan´ σOba ρrfρ rayyぶ ra″ 6rar 2イ ー3θ わOσ わ
osraゎ j ρredρ οttadaρ ´σοわa ρrrρ ra1/yfイ ,5… 6わ Oσわ
00ρ ο″6aρ j σOわ a ρeσ enわ f f5-2θ 加′オ
“
Autor receptu: Helena
 ― J

′
J

Na plnku potrebujeme:
. 2 PL kakaa
. 60 g struhan6ho kokosu

Na potretie:
0, 5 rozSlah an6ho vajiika
Do misy dilme ostatne suroviny cesfa. Vymiesime cesfo, s ktorym sa dobre
Starter a
pracuje. Rozdelime ho na dve iasti a do iednei zapracuieme kokos a do druhei
kakao'

KaZd6 cesto dame zvldst'do misy a prikryjeme foliou. Nechame kvasit'3

- 4 hodiny pri
izbovejteplote.

po vykvasenf kaZde cesfo rozdellme na tri bochnliky a kaZdy bochniiek vyvalkAme

na kruh o priemere cca 20 cm. Na biely kruh polozime tmavy
kruh a iedenkrdt po nich
prejdeme valiekom, aby sa cestd spoiiti. Radietkom ich rozkroifme na 6 rovnakych
casti (trojuhotnikov) a do stredu ka\deho troiuholnika uroblme
po dva z6rezy. Rohllcky
zrolujemeod Siriei iasti a vytvaruieme do roZteka'
Vyformovane roZteky ddme na papier na peienie, ktory ie na sddzacei lopate
alebo
a nechdme
inejtvrdej podloZke. Prikryjeme foliou atebo ddtme do mikrotenoveho vrecka
findtne vykvasit'na 1,5 - 2 hodiny pri izboveiteptote. RoZteky odokryieme a potrieme
druhou polovicou roz1lahaneho vaiiika'

Ptech si umiestnime do dotneitretiny rary a vyhreieme na 220"C. Potom teplotu

plech,
znfZime na 1gT,C. RoZteky pomocou sddzacejlopaty premiestnime na horAci
na boky rary vstrekneme rozpra\ovaiom vodu a rychto zatvorime.
Peiieme 15 - 20
minut. Spravne upeienie rohtiikov sleduieme na bledom cesfe' Rohliiky
sA

napovrchu ai zospodu krasnei zlatisteifarby.

Po upeceni ich nech€tme vychladnut'na mrieZke a posypeme praikovym cukrom'
Ro1teky su mdkk6 ai na druhy den. Pod|vame s dZemom, domacou nutelou
alebo len

tak ku kdvicke, mlieku alebo caiu.

DobrA chut'!

189
U nds doma je vel'ky probl6m ulahodit' jednym kolaiom v1etkym ilenom rodiny. Jedno
□
diet'a nemd rado dZemy, d'al1ie tvaroh a d'al1ie orechy. No tento kolacik md u nds vy-
nimku. Dokonca moje ,,nedZemove" diet'a sa pyta, kedy uZ urobfm znova ,,kolaiik s tou
mrieZkou". Chut'kolaca je vyborn1, osvieZujAco sladk1. Je mdkky a krehky zdroveh,
spina dokonalost' masloveho cesfa. A mne osobne pripomina chut' detstva. □

Mね芝07/7々
脩１ １

Pο σeff f κs
yekosl'ρ ′
ecttυ ∫37χ 26cm
Predρ οkradana dOba ρ rrprafv■ 3′ 5カ Odiny
Odρ ο″σ anフ σaS ρeσ enb」 3θ -35 mttjオ

190 Autorreceptu: Naty

 助 ｂ 仇
饂 躇 写 塵 冒 鸞 蟄
識
日 肇 ざ曹 圏 目 藤 Ｌ 日 ヽ
Surov| vajcia rozbijeme do misy, priiom posledn6 vajlcko si oddelime: Zitko ddme
do misy a bielko ddme do zvl65t'pohdrika. Bude ndm d1Zif na potieranie. Do misy
priddme aj ostatn6 suroviny, okrem dZemu, zmie*ame ich a misu prekryjeme foliou.
Nechdme pri izbovej teplote oddychovat' 2 hodiny. Ndsledne ddme misu s cestom na
30 minut stuhnAf do chladniiky, aby sa s cesfom dobre pracovalo.

Cesfo vyberieme z chladniiky a vyklopime ho na mierne pomuienA pracovn1 dosku.

Rozdelime priborovym noZom na % a % . ViicSiu iast'cesta poloZime na kuchynskei
linke na papier na peienie, prekryjeme ho d'al1im papierom na peienie a rozvafkdme
na vefkost'menSieho plechu (podfa rozmerov n65ho plechu). Vrchny papier opatrne
stiahneme prei a.cesto pomocou valieka prenesieme na plech.
Cesfo potrieme dZemom. MnoZstvo dZemu zvolime podfa na5ejchuti, no oplati sa
neietrit'.

Zvy\nu % cesta vyvalkdme dthy Azky onAiZni* s hrAbkou asi 3 mm a vrubkovanym ko-
lieskom alebo noZikom ho nakrdjame na dlhe pasiky. Tie kladieme na lekvar do Sikma
tak, aby sme z nich vytvorili mrieZku. Cely plech s koldiom zakryjeme foliou a nechdme
finalne t hodinu postdt'pri izboveiteplote.
 reyeme na f8θ °C.yrcわ ρ′′
R′ rtr rozο わ ηrieZkυ ρa κο′j6′
ρofrieme rozttabarko1/anゞ m bFer―
わm a ρeσ わme 3θ -35m加 コl.Po1/ycわ /adη υオ′Jiempe ροsypeme ρragko1/ym cυ krom.
Dοbr′ cttυ 17
 漏
Kedysi bol kvdsok suiast'ou vena, ktord dostavali mlade dievky od mamy privydaji
do daru. Aby sa vedeli postarat'o svoju rodinu. A prdve nevestam je venovany tento
recept. Ako pocta kvasku a jeho tradicii. Mlad6 dievky byvali pri vydaji krdsne vyzdobe-
ne, plne nehy a odakdvani, ich vrkoi bol korunou ich krasy. Ajtento kvdskovy
vrkoi je plny krasy, chuti i neodolatelnejv6ne. Jeho chut' je plnd a jemn6, Strukt1rou

Ｆ ／
je nadychany a mdkky. Vynimocny zjavom i chut'ou ako deir, ked'mama darovala
kvasok dc6re.

ｆ．
Na sra“ ぅr ροfrebJJiemer
陶
・イ
00 g sρ aFdoye」 i ροfoわ 紹beJi“ ′κy
・′
00 g yο iv
・ イPと ′
ηalers々 6わ οたソas々 υ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryjeme potravinovou f6liou,

aby Start1r neobschol a kvdsok spravne pracoval. Pri izbovejteplote
22° C ttO nec力 dme κ1/as″ '9-′ 2カ OdFr.

Nevestin
vrkoi

Pο σe″ fたs
Predρ οkradaρ 6 σοba ρrゎra1/yぶ ね″6rar 9-′ 2わ Oσ わ
osrattj ρre針,ο ttadaρ d doba ρrrpraィ /」 3,5-5カ Oσ わ
Odρ οttσaρ ′σ as ρeび θηわf3θ 加′r
“
Autor receptu: Naty
 -
Dare」 ina cesfo ροfrebttemer
. 300 g Spaldovej polohrubej mhky
. 100 g mlieka
.70 g masla
. 30 g trstinov6ho cukru
. 2 vajcia
. 1 PL smotany na Sfahanie

Na plnku potrebujeme:
.3 PL miikkeho masla
.3 PL extra tmavdho karobu (alebo tmavdho kakaa)
.3 PL mletdho cukru

雉一
7

ledno vajce rozhabarkujeme v hrnieku. Druhe vajce pridame k Stafteru aj s ostatnymi

surovinami na cesto. Do cesta pridame eite polovicu vajiika z hrnieka, priiom zvySnu
polovicu vajiika nechame v hrnieku na finalne potretie.

Zo surovin na cesto a Startera vymiesime vlaine, hydratovane cesto. Na povrchu je

krdsnehladke, odliepa sa od stien misy. Cesfo nechame kvasit' prekryte foliou
2-3 hodiny pri izbovej teplote. Zatial' si v miske zmieSame suroviny potrebne na plnku.
Vznikne nam tmava pasta sladkej chuti.

Po vykvaseni cesfo vyklopime na pomAienA pracovnu dosku a rozval'kame ho do

Stvorcana hrAbku 1 cm. Na ceslo nanesieme rovnomerne plnku a zrolujeme ako zavin.
Koniec cesta na jednej strane riadne pritlaiime, aby boli spoje dokonale spojen1.
)strym noZom alebo pevnou stierkou zrolovane cesfo zvislo prekrojime na polovi-
Najlepfi vysledok dosiahneme, ak zaineme krajat'od nespojeneho konca a to
cu.
meniimi, ale rychlymi a pevnymi rezmi. Na pevne spojenom konci nechame cesfo
neprekrojene. Prekrojenim cesta sa krdsne odokrylijednotlive vrstvy cesta a plnky.
1be prekrojene polovice natoiime smerom navrch vrkoia, aby vyniklijednotlive vrstvy
a obmotame ich okolo seba. Spodny koniec vrkoia poriadne stlaiime, aby cely drZal

spolu. Vrkoi prenesieme na plech vystlany papierom na peienie.

PotravinovA fofiu, ktorou idemeprikryt'plech, najprv poSuchame po m1ke na pracovnej

doske, aby sa na nu prilepila a l'ahko sa potom odstrahovala z cesta. Nechame finalne
kvasi( 1,5 - 2 hodiny pri izbovej teplote.

Ndsledne vrkoi potrieme rozSl'ahanym vajiikom, ktore nam zostalo v hrndeku a ddme
piect' do vyhriatej rury na 180'C cca na 30 minAL aZ kym vrkoi dosiahne krdsnu zlatistl

farbu. Po vybrati nechame vychladnAf.

DobrA chut'!

r:l
 ψ
Keぴ cttceme deli ρoreS′ 1'cttυ lρ Oυ ′
ηaぶk″ Oυ ′kinder Ⅳafrar7F sa′ ″7υ 燿ツle za1/dbσ ime.
Mo」 ie de″ skj6υ od raσ ost ked'′ Ctt 1/idia na raガ aJiko1/om slore′ ροィ フbο 6 Stt aJi
na dersk6 0sra1/y7σ ′ρa desbre dο ぶ
たo4/Prゎ ra1/aJie nenaroσ /7j′ ρO ρ “
OC/71/ara οσdefF
1/ettj.4」 ilak6fο mal%κοsf roわ わ deガ kraysFm.

rvaぶ fa“ ぅ
r ροfreわ J」 iemer

・ 6θ g sρ ardOye」 iゎ radkeJi m`″

・ 6θ g yody
OfPと marers々 6ヵ ο kydskυ

Suroviny spolu premie*ame v mise a prikryjeme potravinovou f6liou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22"C ho nechdme kvasit'6 - t hodin.

Kinder wafle

POσ eff 6-2θ たs

Preα ρο〃adand doba ρrゎ ra1/yぶ ね″6rar 6-9わ Oσ わ
Osね 的j ρredρ Okradand dOba ρrゎ ra1/yf 9-′ 2わ odわ
Odρ οttσ anフ σ
as ρ θσeρ わf2-3mわ ′ ry

Autor receptu: Naty

 -lr=

・
・
一¨一一
鰤舞

VSetky suroviny zmie1ame v mise, priddme vykvaseny Startdr a cesto dobre pre-
mieiame. Prekryjeme foliou a ddme do chladnicky prekvasi( na 9 - 12 hodin.
Ndsledne rozohrejeme waflovai a cesfo ddvkujeme do stroja. Cesfa ddvame len tak
akurdt, co zaptnf priestor waflovej plochy na peienie. Cesfo prudko rastie (vidno ajvo
fotopostupe). Ak mdme waflovai, ktory ma otvory na vloZenie paliiky fAiky na wafle),
tak po naliaticesfa poloZime paliiku na cesto tak, 2e asi % je v ceste a % vytiiaj0
z waflovaia von. AZ potom waflovai zatvorime a cesfo pecieme.

Ked kontrolka upeienia vypne a nanovo sa zapne nazeleno, mdme hotovo. Waflovac
otvdrame opatrne, inak ndm hrozi ich pretrhnutie. Jednotliv6 polovice wafle by ostali
prilepen6 na plochach na peienie.

Na peienie waflf m62eme pouZi( aklkollek waflovai, no pri peieni berieme ohfad
na jeho Specifik1.
Poddvame s dZemom, preliate iokol1dou alebo s ierstvym sezonnym ovocim.
Dobrl chut'!

POZN.: Findlny pocet wafll zdvisi od velkosti ploch na peienie pouZit6ho waflovaca.

200
 鶴

ヽ 、
 σ磁4励蒻ノ タ
Ked'boli moje deti mal6, ako vSetky deti milovali sladk6 jedb. V \asovejtiesni som
zvykla siahnut'na tento recept mojej maminky. Jej gulky vZdy chutili ai mne, naviac
sA s mininom prdce: staii zarobif, nechat'prekvasi( a dat'varit'. M62eme ich poddvat'
na rOzne spOsoby. S posypkou, dZemom, grankom, joguftom, kyslou smotanou
a ovocfm, ktor6 m62eme aj skry( do vn0tra guliek.

Ⅳa cesfo ρOfrebttemer

, ・ 25θ g Sρ a′ do1/er Ce′ οZκ ηre」 i Krup′ ce

e25θ g」 iettη 6わ 0わ rudkOy′ 力o fyarottυ
・ イPL maわ rsk6わ O ky6s々 υ “
・ 2 rozぶ わわan6 1/aJc′ a
・ イPと frsflinoソ 6カ O cυ krJ
・ z“ ′eσ ka zイ yar7〃々 sた υ
οy6カ 0′ υ koリ
e Sfilob sO〃
`aFebO f 1/artilko1/y cυ

Na ρosソpた υρο frebJ」 iemer

g sρ a′ dO1/e′ ce′ οZrr7re′ Krup′ ce __

0 7θ
。2 cm力 陶bフ ρ僣ゎたmasfa rcca 50g9

Na pomastenie potrebujeme:
maslo alebo olej

物 ゎ ヵ。
%ゝヾ、

P06erf 20-2イ たs
osralη 6ρredρ οkradand doわ a ρr′ρra1/yf 2-3カ οdiny
Odρ οttσ aρ a dOba 1/arenわ f5-8mわ
`オ
Autor receptu:Helena
 ―
ＦＦＦ卜Ｌ

V mise vymieSame kvasok s vajiikami, cukrom, vanilkou a tvarohom. Pridame krupicu

a sol'. Vypracujeme huste cesfo, ktore nechame prikryte oddychovat 2 - 3 hodiny pri
izbovejteplote.

Dame si zohriat'vodu v hrnci s 0,5 eL soti. Pokial' nam zaine voda vriet', mokrymi ruka-
mi si vytvarujeme z cesta gul'ky vel'ke ako golfova lopticka. Gul'ky si ukladame na tacku
alebo inA podloZku posypanA krupicou.
Ked'zaine voda vriet', vloZime do nej gul'ky, premieSame a plamen ddme na slabsie,
aby prlliS silno nevreli. Varime 5 - B minAL podl'a vel'kosti guliek. Uvarene gul'ky vypla-
vaiA na hladinu. Uvarene gul'ky vyberieme dierkovanou vareikou do nadoby, kde ich
premieiame s rozpustenym maslom alebo olejom.

Na panviike si urobime posypku: rozpustime maslo, pridame krupicu a opraZime

do zlatistejfarby. Gul'ky poddvame posypane posypkou a podl'a sezony doplnen6
o biely jogurT, dZem, ovocie, *l'ahaiku, iokoladovy toping. Komu sA malo sladke,
moZe si ich posypat'eite aj cukrom.
DobrA chut'!
-
f* tt|
Ovocie m62eme dat'ajdo vnutra guliek. Gul'ky vytvaruieme do placky
a mensie ovocie (alebo kAsok ovocia) do nei zaballme a ddme varit'.

*
Leto, prazdniny u babiiky a jej 1t'avnaty kolai s mnoZstvom ovocia z jej zahradky.
Ako deti sme vZdy dostali za ulohu nazbierat'v zdhrade ovocie na kolaiik. Nakofko
v zahrade mala babiika vela sezonneho ovocia, kobeik bol vZdy iny. Raz s rfbezfami
a marhul'ami, inokedy s jahodami, ii malinami. To sA spomienky na detstvo, na ktord
sa nezablda a tento St'avnaty kol6i Zahrada mi ich pripomina. Spaldova m1ka doddtva
sladk6mu kol1iu neopakovatehA orie1kovA chuf a vd'aka nejje kolitc vlainej1i
a aromatickejSl. ldealny na posedenia v rodinnom kruhu.
‐

「
llll

蔚
一
．

冨
Poσ e″ ′たs
1/ettosf'ρ ′
ecttυ ∫イθχ2イ cm
Preα ροkfadar76 σOわ a ρr′ ρra1/y sra″ 6rar 9_ ′2わ odFη
osrama ρre研〕 οkradaρ j dο ba ρrゎ ra1/yfイ ′ 5 -5,5/70diny
0α ρο′
づσ j
aρ σ οba ρeσeρ br 35¨ イ5“ 加 jオ

206 Lutot, r e ceptu: Dan iela

b
 ―
(
Dare」 i na cesfo ρofrebJJiemer 月

／
,25θ g ρSenた ne」 i ρOJoわ rybeJi m′ κ/
・ 2θ θg spardoye」 i ροroわ rJbeJi m′ κy

ｃ
0 2θ θ
g yra老 月6ゎ 0′η′′eたa

ｓ
085g koたOsο ソ6わ 0 0re」 ia

ａ
・ ′ks ce′ 61/aJce

カ
・ イksガfko

ハ
Oイ 々s1/ar7ilkOν 6わ O cυ krJ

ｃ
0 2 PL frsflinOた わοcυ krJ

ｓ
・ Q5CL sO〃

η
Na ρosypkυ ροfreわ iemer

η
J」

0 60 g kras,cた oわ O mas′ a

Ｆ
・′ Oθ g ρ Serた ne」 ρο foわ ryわ eJi m`κ y farebο ぶρardOyeJi ρο/oわ ″beJi m′ ′
ω

ａ
i

・ 70 g frstinο ソ0わ οcυ krJ

・ f-2々 1/aρ κ /feκ υfeJi vanilkoyef eSenc′ e rarebο ο ,5わ a′ ka vanilkoν 6わ 0

Ａ
cυ たり,
`σ

η
“

ｏ
Na vrch kolaia potrebujeme:

ｉ
cerstvd sez6nne ovocie alebo zavdrand ovocie

ｚ
´
Ｅ
￨■■ず
￨￨‐ ￨￨￨‐ ‐
.

Starter zamieiame v mise spolu s ostatnymi surovinami cesta, priiom z vlaZneho

mlieka pouZijeme najprv len 150 g a cesto dobre vymiesime. ZvySnych 50 g prilievame
pomaly podla potreby. Vysledn6 cesto je hladk6 a dobre sa odliepa od stien misy.
Misu prikryjeme potravinovou foliou alebo cely plech vloZlme do igelitov6ho vrecka
a nechdme prekvasit'pri izbovejteplote cca 3 - 4 hodiny (zaleZi od teploty v miestnosti)
 by malo zdvojnasobit'objem a vytvoria sa v hom bublinky. Zatial si nachystdme
iiku a plech.

mdme radi koldie s nlzkym cestom, pouZijeme vefky nizky plech s rozmermi
35 x 40 cm. Ak mdme radi vy\Sie cesfo, pouZiieme plech s vySSimi okraimi
rozmermi cca 24 x 40 cm. Plech vymastime oleiom. Cesfo na neho vyleieme
naolejovymi rukami ponat'ahujeme na cefu plochu plechu tak, aby malo rovnakA
po celej ploche.
cesto nahusto poukladdme umyte a nakrdjan1 ovocie (v pripade zavaran6ho ovo-
ho najprv odkvapkdme). Na ovocie prstami pomrvime pripravenA mrueniiku. Pokial
pouZiti kyslejilie ovocie, pripravime si s/adSiu mrveniiku. Pokial sladk6 ovocie,
′
σka sra6F mene」 s′ adk6.L/robル ηeノ υraκ Ze dO z“ Jたρυ 力O masla nasypeme
“
, cLtkor a vanilku a prstamivSetko spolu vymiesime na mrvivA hmotu.
prikryjeme potravinovou f6liou alebo cely plech vloZime do igelitovdho vrecka
nechdme prekvasit'cca t hodinu.

tym si ddme vyhriat rlru na 200"C. Pri zapnutl rAry vloZlme na dno ai stary
i ptech na zaparenie. Plech s kol1com vloZfme do stredu rAry a pred zatvorenfm
vylejeme do spodn5ho plechu hrniek vody. Peiieme 10 minft pri 200"C.
teplotu znlZime na 170oC, vyberieme spodny zaparovacl plech a peiieme e1te
…35′ η′
nコ l.

ぐ鈍 ame′ a′ たeぴ jρ tte 1/yc力 ′

aσne.

cわ υ″

ζ
Tento koldi m62eme urobit'ai z iisto Spaldovych m1k abbo z '躊 物
jた .た eρ
ρrisp6soわ ルηe rη nottsオ 1/o′ η′
′ η′、 _
θka ρodた フz1/o′ en6わ οdrJわ υ′
“
Mlieko priddvame postupne, cesfo v1dy dobre vymiesime aZ potom prileieme
daliie mnoZstvo mlieka. Aby sme dosiahlivl1ine hydratovaneJSie cesto.

田
 杉 ι燿″ 脇 ′笏
Doma nds bolo Sesf'sdrodencov. Na Vianoce sme mali radi kopu kol6iov, zakuskov a
najmd, aby ich bolo vela druhov. NaSa maminka bola vychyrena pekarka, kuchdrka a
cukrdrka, ktord zvykla piect'aj na svadby. Namiesto Samroliek piekla kysnute trubicky
s penou. Jej povodny recept som vylepSila na kvaskovy, ktory je ovel'a chrumkavejSi a
eite chutnejSl. Vyborna ma1krla ku k6ve alebo caju.

▼暉 降
Naぶ fa慮うrρ oFreby」 ietter

093gρ ぶer′6ne」 ροroゎ rJbeJi

凱
i m′ κy

・
・ 62g′ η〃eた a

礁 燿
CfPと maFerskёわoたソasktr

Suroviny spolu premieiame y mise a prikryjeme patravinavau faliou,

aby Starterneobschol a kvdsak sprdvne pracoval. Kvali absahu mlieka
ddme kvasit'do chladnicky na 24 - 3A hadf n.

一一
一 彦 〓 経〓

Ｊ﹁１メ■響．
苺薦

物
Zi智
penou
1%

∫ わ
僣
驚動蒲/∫ l悧
210 Autor receptu: Hetelra
 ソ
ー

此
うare」 ina cesわ ροfrebJJiemα

ｚ
. 187 g p5,enienej polohrubej muky

疑 ３
. 100 g masla
. 40 g pra*kov6ho cukru

ゎ
. 2 Zltky

И
. nastr1han0 kOru z 1 ks bio citrona

ｓ だ
. Stipku soli
. 1 ks vanilkovy cukor

れ
Ｎ
Na penu potrebujeme:

μ ル
. 3 bielka
. 250 g kryStdtlov6ho cukru
. 15 ks suSenych marhhf (vopred namoeenych v studenei vode)
. 1 PL citronovej 5t'avy

Ｒ
よ り Ｒ が 改 層 Ц
Ｍ И
ｚ ａ 熙 ｙ ．ま
り Ｄ

212
-- V miske vymieSame maslo s praikovym cukrom, pridame Zltky (bielka odloZime
do kovovej misky), citronovu koru, vanilkovy cukor a sol'. Do vymieSanej hmoty
zapracujeme muku a Starter. Cesfo miesime rukou asi 15 minut. Cesto je tuhiie,
nelepi sa na steny misy. Misku prikryjeme foliou a nechame pri izbovejteplote kvasit'
3 - 5 hodin. Poias tejto doby cesfo zvdiSi svoj objem len malo, nakol'ko je malo

hydratovane.
Vykvasene cesto preloZime sa pomAienA pracovnu dosku a rozval'kame na obdiZnik
s hribkou 0,5 cm. Radielkom si vykrojime 3 - 4 cm Siroke a asi 13 - 15 cm dlhe pasiky,
ktore si namotame na kovove trubiiky" Spoie cesta prekladdme cez seba. Zvy1ne
kusky cesta si znova premiesime a vykrojlme z nich d'al5ie pasiky.
Namotane trubiiky poukladame na plech vystlany papierom na peienie. Dbame
pritom, aby spoj cesta bol dolu. Takto pripravene trubiiky nechAme pri izbovejteplote
finalne vykvasit' 2,5 - 3 hodiny.

Povykvaseni sivyhrejeme rAru na 190"C. Pokial'sa zohrieva r1ra, oddelime si bielok

od pridame k ostatnym bielkam, ktore nam ostali pri prlprave cesta. Zftok
Zitka. Bielok
vymieSame, natrieme nim trubiiky a posypeme mandl'ovymi lupienkami.
Peiieme 7 minlt pri 190'C, potom stiahneme teplotu na 150oC, prikryjeme ich
alobalom a pecieme eite cca 7 minut. Nasledne alobal odstranime a podl'a potreby
dopeiieme do zlatisteho odtiena. Po upeieni stiahneme upeiene ces/o z trubiiiek,
ide to l'ahko. Upeiene trubiiky sA chrumkave. Nechame vychladnA( na mrieZke.

Upeiene trubiiky sA chrumkave.

MARHIJLOVA PENA
Veier namoien1 marhule zlejeme a cez sitko ich prepasirujeme. Do hrnca ddme
zohrievat'vodu. V momente, ked'zaine vriet', poloZime nahu kovovu misku s bielkami
acukrom. Elektrickym 1l'ahaiom Sl'ahame minimdlne 10 minAL a2 kym sa urobi
na pene lpic. Stahame uriite viac ako 10 minAt, aby bielka preSli tepelnou Apravou.

Vy\|ahany sneh zloZime dole z ohha a pri*|ahame prepasf rovane marhule a citronovu
it'avu. Penu dame do cukrarskeho vrecka s ozdobnou Spiikou a naplnime hou
vychladnute trubicky. Naplnene trubiiky cez sitko posypeme pra1kovym cukrom.
DobrA chut'!

ノ
路し
Namiesto su1enych marhuf mOZeme pouZit 2 PL lekvdru akejkofvek
obfubenej chuti a namiesto citronovej *t'avy mOieme daf 1 PL rumu.
Ak ndm pena zostane, odloZfme ju v uzatvdratel'nej miske do chladnicky.
MoZeme ju pouZit'na palacinky, lievance alebo 5i5ky.

SNr,.
 -z

najoblabeneiilich zilkuskov, ktory sa peiie na sviatky poias celeho

roku'
Jeden z
naozaivynika-
Vyzera zloZito, ale v skutocnostiie nendroiny na pr[pravu a chut'ovo ie
jaci. Netreba Setrit'orechmi a ani lekvarom, pretoze toto ie ma1kfta, po ziedeni ktorei
si obl[Zeme vietkY PrstY.

￨￨￨

Zeめ 6 rezJ/

Vefkost'plechu: 40 x 29 cm
Predpokladand doba prlpravy Startdra: I - 12 hodln
Ostatnd predpokladand doba pripravy: 2 hodiny
OdporAcand doba Peienia: 40 minAt
Au[or receptu: Natdl
 ―

ヽ
‘ ｔ轟 諄 ロ ヨ 彊 ■ ﹄ 爾 ｕ︺・
Dalej na cesto potrebujeme:

. 400 g pienicnej polohrubei m1ky

. 100 g pSenicnej hladkei mhky
. 1 vajce

Ｌ ” ﹄ 瞑 盪題 畷、
. 250 g miikkeho masla
. Stipku soli
. 140 g praSkoveho cukru

ｒ
Ｌ
Na plnku potrebujeme:

ν
. 450 g dZemu

女
. 300 g orechov

´
. 150 g praSkoveho cukru

Ｃ
ｒ
Na polevu potrebujeme:

Ｃ
. 250 ml Slahaikovej smotany
. 200 g 52% horkej cokolady

く、
. 2 PL praSkov6ho cukru

ζ
. 1 PL masla (nemusi byt)

¨ｚ
ｚ

216
Do vdiSej misy vsypeme preosiatu muku so Stipkou soli, pridame mdkk6 maslo, cel6
vajlcko, 5tar76r acukor. Vietko spolu ruine zmieSame a urobime mastneiSie ces-
to, ktor6 nechdme prikryte na kuchynskej linke 2 hodiny odpoifvat'. Ndsledne cesfo

rozdelime na tri rovnake iasti, kaZde s vdhou cca 310 g. Cesto ie mastneiSie a
dobre sa s nim pracuje. Na dobre pomAienej doske vyval'kame tri rovnako vel'k6 plitty.
Nevadi, ak nebudu uplne dokonale. Na plech poloZime papier na peienie a ieden plat
cesta,poriadne potrieme dZemom a posypeme nasekanymiorechmi zmieSanymi
sprdskovym cukrom. PoloZime d'al*i plat cesta, potrieme dZemom a posypeme
orechmi s cukrom. Na vrch poloZime posledny pl6t cesta.
Zerbo nepotrebuje finalne kvasit'. VloZime do predhriatej rury a peiieme pridiZne
40 minut na 190 - 200"C.

Poias peienia si v rajnici pripravime polevu. Smotanu zohrejeme, pridame nalamanu

iokoladu a nechdme rozpustit'za stdleho mie1ania. MoZeme pridat'2 PL praSkoveho
cukru a tro1ku masla pre kraj1i lesk iokol1dy. ESte teply kolai poleieme polevou,
nechdme vychladnut'a moZeme ozdobit'nastrAhanou iokol6dou, mandl'ovymi lupien-
kami alebo nasekanymi orechmi.
Dobr1 chut'!

t
Ked sa povie slovo Vianoce, vybavia sa ndm vianoin1 trhy a vOne, ktor6 sa Siria
po celom okoti. eo na trhoch vonia najviac? No predsa boZsk6 trdelniky. Je to slce iba
"kus cesta", ale vohav6ho, lahodndho, chrumkav6ho i miikuek1ho.
Od teraz uZ nemusime 6akat na Vianoce alebo jarmok, boZskd trdelniky si mdZeme
upiect' doma v lete i v zime.

Na sra慮 ぅrρ οfreby」 iemer

i O f66 g sρ ardOveJ ρο
fottrJわ i孵 ′
κ/ e」

・ f6θ g′η〃eka
02Pと malerskёわο々ソdskυ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryjeme potravinovau foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok spravne pracoval. Kvoli obsahu mlieka
ddme kvasit'do chladniiky na 24 - 30 hodin.

batej na cesto potrebujeme:

. 334 g Spaldovej polohrubej muky

. 40 g mlieka
. 36 g trstinoveho cukru

Na obalovanie potrebujeme:
1 ks vajce
trstinovy cukor
ceylonsk* Skoricu
Bο2S絡
縫ein`時

POσ e″ 5たs
Predρ οkradaρ j σοわa ρrrρ ra1/yぶ ね″6rar 2イ ー3θ わOσ わ
ostarρ j ρ redρ okradana dο ba ρ rrpraJvi 3-3′ 5 カOdiny
Odρ ο j
ttσ aρ σ οba ρeσ enわ f25-3θ mttjf
218 Autor receptu:Helena
 __

ぬ ぬ 屁 抽 ｋ 開 ｍ 甲Ｒ Ｒ
Uy
al

叩 称
М
烈 γ М
姥
晰 Ｄ
Vykvaseny Startdr spojime v mise s ostatnymi surovinami a vypracujeme cesto.
MieSame ho najprv varechou a postupne prejdeme do ruin1ho miesenia. Vymiesime
krasne vllcne cesfo, ktore sa odlepuje od stien misy aj od rAk. Trvd to asi
10 - 15 minlL Nasledne cesfo prikryjeme foliou a nechdme kvasit' 2,5 - 3 hodiny
pri izbovejteplote. Cesfo sa krdsne zdvihne.
Pripravime sitrdl6, iiZe formy na trdelniky. Trdla z dreva natrieme olejom alebo mas-
lom. Budeme potrebovat'hlboky plech, do jednej misky cukor, do druhej misky cukor
so Skoricou, do poharika vySlahane vajce a vodu s rozpra*ovacom. Je potrebn1 maf
vietko po ruke.
Zapneme rlru na 180'C a do niZ$ej iasti rlry aj plytky plech. To pre prlpad, keby sa
cesto zo1uchlo dole z trdla. Ked' uZ mdme cesfo vykvasen6, ddme si ho na pracovnA
dosku a rozdelime na 5 rovnakych kAskov, ktore kaZde zvlaSt'vymiesime. KaZdy
bochnliek ma vahu cca 196 g.Na doske si nechdme len tol'ko bochniikov, kol'ko
mame trdiel. S cesfom sa pracuje dobre, no musf sa rychlo. lnak prekvasl a zaine sa
trhat'. Preto i zvySne bochniiky dame zatia|v prikrytej nadobe do chladniiky.
Trdla si poloZime na hlboky plech. Z bochnlika cesta rukami uiAfame valec dlhy

B0 - 90 cm, ktory namotame na trdlo tak, Ze cesfo mierne prekladame cez seba. Konce
na obidvoch strandch zastri[me pod cesto. Valiek jemne pogAlame po doske, aby sa

spoje dobre prepojili. PreloZlme na hlboky plech tak, aby sa cesfo nedotykalo plechu.
Potrieme zo vSetkych stran rozSl'ahanym vajiikom a posypeme trstinovym cukrom.
Peiieme vo vyhriatej rAre pri 180"C cca 25 - 30 minlt.

Upeien1 trdla vyberieme z rAry, znovu poloZime na hlboky plech, postriekame vodou
a hned' posypame cukrom zmieianym so Skoricou. NoZom si uvol'nime okraje, trdelnik
opatrne s rukavicou na ruke zosunieme z trdla. Ddme chladit'na mrieZku.
Trdld, na ktord budeme namotavat'd'alSie cesfo, nechame vychladnlf.

Ndsledne trdl6 ocistime a natrieme maslom alebo olejom, vyberieme zvyine bochniky
zchladniiky a hned'z nich rukamivy*Ahme dlh6 valieky. Postupujeme rovnako ako
pri prvych trdel n i koch.
Nechdme vychladnAt'a poddvame. V letnych mesiacoch moZeme podavat's ovoclm,
kdvou, ii pri oslavach aj s vlnom. Cez chladn1 mesiace naprlklad s puniom, varenym
vinkom alebo iajom.
Dobr1 a vonavl chut'flnA tadlcii.

惚
Cわ 力 aJi´ 彪 mν たυcttyη ′origttarr7e lだ16 ηa ramo“ 1/aρ わ?Ne1/adi 物
Alobalom oballme prdzdne plechovky od piva a vyrobime si svoJ'e domdce
trdl6. V tomto pripade ich povrch natierame studenym maslom a peiieme pri
190"C cca 15 - 20 min1L
 ″
Ked si odhryzneme z tohto zavinu, prenesieme sa do iias, ked' ndm ho piekla naSa
mami\ka, ii poias prazdnin babiika. Vohave cesfo pln6 poctivej *t'avnatej makovei
plnky. To je tradiiny makovy zdvin, aky ho mdme uchovany v spomienkach. Je vhodny
k iajiku, kakau, ii k nedelnej poobednej kitvicke. Poctivd chut', ktord nikdy nesklame.
A vd'aka kvasku a prevahe Spaldovej mAky si ho teraz m62eme dopriat'v o trochu
zdraviejverzii. Tradicny makovy zdvin nds chytl za srdce.

Po6er 2 ks TradiinJi
makor. rrrln
P′ ecわ fイ θχ 23 cm
η6dOba ρ ρra1/y sra″ 6rar 9_ f2カ OσFn
Pre昧 )ο kra崚 〕 r′

oslama ρre針,ο kradanj dOba ρrrpraィ/f2- 3わ Odiny

Odpο だiσ and doba ρeσenね f25-3θ 加′f
“
222 Auior receptu: Daniela
 鰍 ．
″ 鷹 Ｑ
lVa ροfrerier
fたs ya」 ice

Ara makο ソ fr7kυ ρOfrebJ」 ieme ρ Za1/in〃 r

Ｒ ・
`ρ
・ 3θ O g1/ooy
O f 70 g trsfinOy6わ o cυ kru

爾 “ 硼欧 柊 劉Ю 釧 ッ
・ 3イ θg′ηrefOわ ο′ηaκυ
・ イKL ρernfた οtだ わ0々 Orenb
め na
O nastr白 わan′ k6“ υzイ たsb′ Oc′ ι
・ 2-イ Pと わrozわ ρOk
・ イー2 PL rJmυ ρrebο rumο yeJ ρrFcわ υfe9
0f-2Pと medυ
O f ks yanilkoν 6わ οcυ kru
。2 PLs〃 1/koソ6わ 0わ υs“力0′eた ソarJ

ρ
ｃ
ｃ
ｃ Ｐ
Ｗ 机
月 が ３
ｇ ａ Ｒ
∝
Ｃ
ｎ だ
Ｚ︲ 力
Ｐ

Suroviny na cesto pridltme k Starteru do vdc1ej misy a vymiesime iemne vl1ine ces-
ｃ
Ｉ Ｄ

fo. S cesfo m sa krdsne pracuje a dobre sa odliepa od stien misy. Vdaka nastrAhanei
citronovej k6rke ai krdsne vonia.
-7- Mlsu s cesfom prekryjeme potravinovou foliou a nechdme cca 1 - 2 hodiny oddychovat'
priizbovej teplote, aby sa naStartovalo kvasenie.Poias kvasenia cesfo 1 - 2-krdt
v mise poprekladdme a to natiahnutim z jednej strany smerom na opainA stranu.

Cesfo poias kvasenia zvdiSi svoj objem.

Pokial cesto kvasf v mise, pripravime si makovu plnku. Najprv si v iistej vode premy-
jeme hrozienka a v malej miske ich zalejeme vriacou vodou. Nechame par minlt

nabobtnat'. Potom vodu z hrozienok poriadne scedime, v miske ich pokvapkdme

rumom (alebo rumovou aromou) a nechdme vychladnAf.
Do menSieho hrnca (lepSi je ni25i a Sirii tvar) ddme 300 vody a nechdme ju zovriet'.

Vsypeme do nej cukor a rozmieSame ho. Do sladkej vriacejvody pridame mlety mak
amieiame cca 1 minutu. Ohrev vypneme. Pridame pernikov6 korenie, nastrAhanl
koru z citrona a med. Nasledne priddme hrozienka, vanilkovy cukor a slivkovy lekvdr

adobre premieiame. Vzniknufu hustejiiu makovA plnku ddme nabok a nechdme Aflne
vychladnAf .

Prekvasene cesfo z misy rozdellme na polovicu a jednu z nich vyklopime na jemne

pomlienA pracovnA dosku a vyvat'kame na obdi1nikovy tvar s hrAbkou cesfa
cca 0,5 cm. DiZku ces/a sl zvolime podl'a dlZky plechu, aky doma mame. Sirku cesta

vyvafkame na taky rozmer, aky ,,hruby" zavin chceme mat'. eim bude cesto Siriie, tym
bude vysledny zdvin v priereze zatoienejSi.

Plnku rovnomerne nanesieme na cesto po celej diZ*e (cca 1 cm na pravom a I'avom

okraji nechdme bez plnky) Na jednej strane Sirky cesta nechdme vdi*i okraj bez plnky.
Smerom k danej strane budeme cesfo stdiat'. Cesfo stoilme tak, aby okraj cesta
po celej dfZke zavinu zostal na spodnej strane. Pravy a I'avy okraj cesta rukou spojime
azohneme smerom dole. Zavin prenesieme na papierom na pecenie vystlany plech.
Rozval'kanie cesfa, jeho naplnenie a zrolovanie zopakujeme aj s druhou polovicou
cesfa.

Celyplech prekryjeme potravinovou foliou alebo vloZime do igelitoveho vrecka a

nechdme t hodinu prekvasit'pri izbovejteplote. Pred koncom kvasenia si ddme zohriat'
ruruna 180'C. Ndsledne ddme dole foliu a zdviny potrieme rozSlahanym vajfikom.
Zdviny vloZime do stredu rAry a peiieme cca 25 - 30 minlL aZ kym zdviny zlskajA
krdsny zlatisty odtien.
Po vybrati z rury nechdme vychladnAt'. Pred podlvanlm m62eme posypaf pr11kovym

cukrom.
DobrA chut'k tradiindmu poctiv6mu makov1mu zdvinu!
 Ь鴨 ″タク物

﹂卜﹂い障ト
piroZky sA pre mha spomienkou na strednA \kolu. KaZdy defi som mdvala na desiatu
moj oblubeny piroZtek s orechovou plnkou a k nemu kefir. Pamdtdte sa aivy? Td
AZasnd v6na, slce nie vefmi zdravdho ma1krtenia s rOznymi plnkami. Orechovou, ma-
kovoLt, tvarohovou, ii s lekvarovou. Pred|vali ich v jednom kamennom stdnku
po cesfe

do ikoly. VZdy sme sa s babami smiali, 2e polovica triedy mdme rovnakA desiatu :)
V dospe/osti som sa ich nauiita robit'. Naiprv kvasnicov1 a teraz tieto kvdskov6, ktor6
su ovefa chutnejiie. A zdhadne, ked ich robievam, mOi brat k n6m chod[ iasteiiie :)

Na sra″6r ροfrebJ」 iemer 陶 ´

場

・ イ66 g ρSen′ σne」iρ O′ 0わ rabeJi m′ κy

O f66 g′ ηFieた a
02Pと maFersk6カ ο kyas々 υ

Suroviny spotu premiesame v mise a prikryieme potravinovou f6liou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Kv6li obsahu mlieka
ditme kvasit'do chtadniiky na 24'30 hodin.

Poσ eff fイ ¨76た s

Preσ ρ ο〃adand doba ρrrρ ra1/ySね ″6ra」 24‐ 3θ わOcrわ
Oslalnj ρredρ O〃 adand doba ρrfρ ra′Vi 3-イ カOdiny
Odρ οttσ and doba smattenわ 」3m的 ′fy z kaZσ げ sfrany
226 Autor receptu:Helena
 うare」 ina cesfo ρOfreわ JJemeJ

οわrJbeJi m`κ y
0 340 g ρSenた ne」 iρ ο′
O f34 g mrieた a
・ イ1/aJce
・ イPと 0′ e」 ia

;httλ哩囃胤ρtts"山 e“Ю
三
O Sfilpκ υ sO〃
y

し
ρ
jVa′ηakο y′
ρわkυ ρOfrebyJemer

Ｅ
O f00 g′ η′e“ 力ο′ ηakυ

ａ
・ 2 PLs〃 ykOy6f70′ eた ソaru

力
・ イPL rumυ

Ａ
・ ィ00 g kγSfa′ οソ6ゎ O Cυ krJ
・ nastr白わan`た Orυ z f ks b′ OC′ :わ na
ハ
Ara Orecゎ οy′ ρrr7κ υροfrebJJemer ヽ
0 20θ
g′ η′
etゥctt Orecわ ο1/
ヽ

三 夕
;視 滸明鶏鶏 anね sk ′

eka
・ 75g m′′ "ル
':肥

228
Uvarime si zemiak v *upke. Nechame ho vychladnlf, oSlpeme a nastrAhame
najemno. Kl'udne ho moZeme uvarit'aj den vopred.
Do misy ddme mlieko, v ktorom rozhabarkujeme vajce, olej a cukor. Priddme Starter

a dobre rozmieSame. Pridame mAku, nastrlhany uvareny zemiak a sol'. Vypracujeme

hladk1 cesfo. Prikryjeme ho foliou a nechame pri izbovej teplote kvasit' 2 - 3 hodiny.
Medzitym si pripravlme plnky

MAKOVA PLNKA
V hrnci zohrejeme lekvdr a nasypeme do neho mak, cukor, rum a citronovl koru. Dobre
vymieSame. Plnka nesmie mat'suche miesta a byt'riedka. Sprdvna plnka je ako hustd
kaia. V pripade, Ze je plnka riedka, pridame eite mak. Ked' je husta, pridame lekvar.

ORECHOVA PLNKA
V mlieko a vsypeme do neho najemno pomlete orechy.
hrnci nechame zovriet'
MieSame do vtedy, aZ orechy obebjA. Vbdy zloZime z ohna. Priddme cukor, vanilku
adobre premieSame. Hustotu plnky doladime ako pri makovej. Ked' je riedka, priddme
orechy a ked' sA v nejeSfe suchri miesta, prilejeme trochu mlieka.

Ked'uZ mame ceslo vykvasene, vyklopime ho na pomAienA dosku. Premiesime ho

a nechdme prikryte misou hore dnom cca 20 minlt odpoiivat'pri izbovej teplote.

Ndstedne ces/o rozgAhme na hrAbku 7 - 10 mm a vykrojime obdlZniky vet'kd

12x B cm. Do stredu obdiZnika navrstvlme plnku a stoiime. Kraje pritlaiime k sebe
avaliek eite pogAhme, aby sa spoie dokonale spojili. PiroZky nechame na pracovnej
doske spojom dole finalne vykvasit'30 - 40 minAL
V hrnci dame zohrievat'vdiSie mnoZstvo oleja, piroZky musia v oleji plavat'. NesmA

klesnAf na dno. VysmaZame na strednom stupni z kaZdej strany cca 3 minuty.

PiroZky vyberieme na papierovu utierku a popichdme Spajdl'ou, aby z nich unikla para.
Nechame troSku vychladnAt', aby nds plnka nepopalila.
DobrA chut'!

■ 磯
SA obdobou talianskych "bomboloni". U nds im moie deti nepovedia inak neZ bam-
bule. Dokonca aj mdj svokor, ktory zdsadne kvdskovd veci odmieta, mi zavolal, 2e io
za vybornA dobrotu som mu to poslala. Nechcel verit', 2e zjedol kvdskov1 vec s takou
chufou.
lch genialita je ukryta v mAke manitoba. S obl'ubou iu pouZfvaiA v Taliansku, no dd
sa k1pif aj u nds. Priprava je o nieio ndroinejSia na ias i zruinost', no po ochutnanl
kaZdy uzn6, 2e to stojl za to. Syfosf'bambuf ie vefk6, preto ak prdve nemame hostl,
stadf aj poloviind ddvka. Bambule totiZ chutia Aplne dokonale, ked'sA ierstv6. Je to
vynimoind mlska na vynimoin€ chvlle.

Bθ ゎ./es
Poσ e″ 2θ κs l
“
Preα ρο〃adana doba ρrrpra1/ySね ″6rar 9-f2わ odわ
osfam6 ρredρ Ok/adan´ dο ba ρriloraッf f6-2′ わOσ わ
Oα ροtt6anフ σas smattenb∫ 2“ 加′ry z kazde」 i sfranj/
230 futtor r"eceptu: Naty

￨
 Na naplnenie potrebuieme:
dZem, domdcu nutellu
-

Na obalenie potrebuieme :
trstinovy cukor, suien(t vanilku

Na smaZenie potrebuieme :
olej vhodny na fritovanie

232
=
Muku, cukor, vajcia a sol'spoiime so StarT1rom a nailepSie robotom vypracuieme
n1dherne t'ahave cesfo" Je viac hydratovan| vd'aka vaiciam, na ktorych vel'kosti vel'mi
zdleZi. Ak by sme pouZiti vdisie vaicia, budeme musiet'dosypat'trochu mlky
Ked'sa cesto odlepuje od stien misy, zaineme pomaty do cesta pridavat'mdkke maslo.
Vidy po kuskoch tak, 2e aZ ked'ie ieden kusok zapracovany, aZ potom priddme d'al1i
kusok. Takto vymiesen| kompaktne cesfo ie nadhernei iemne Zltei farby. Nechame ho
prikryte fotiou 2 hodiny oddychovat' pri izbovei teplote. Ndsledne cesfo znova
premiesime a preloZime do vyoteiovanei misy. Cesto prekryieme foliou a dame
do chtadnicky na 12 - 16 hodin. MAka manitoba potrebuie pomale a dlh6 kvasenie,

za io sa nam odvd'aii dokonalou Strukturou kaZdei bambule.

Vykvasen1 cesfo si rozdelf me na pomucenei doske na 20 rovnakych iasti o vahe
50 g. Z ka\dej vytvaruieme krdsny bochniiek, ktory potoZ[me na mukou
posypanu plo-
chu. Tym zabrdnime prilepeniu bochnika o pracovnA pbchu
poias finalneho kvasenia.
Foliu, ktorou vytvarovane bochniiky budeme prikryvat', po\Achame o
pomuienA pra-
covn1 dosku.Folia sa tak neprilepl na cesto a bochnliky nepo1kodi. Foliou zakryte
bochniiky nechame finatne kvasit'pri izboveiteplote 2 - 3 hodiny.
V miske zmieSame trstinovy cukor s vanilkou, v ktorom budeme bambule po usmaZeni
obal'ovat'.

Do htbsieho hrnca s hrubym dnom ddme otej vhodny na fritovanie a nechame rozpdlit'.
Ndsledne ohen stlmime na stredny aZ mierny plamen a bambule smaZime z oboch
strdn do zlatohneda, cca 2 minAty z kaZdei strany.

Prvd strana, ktord sa smaZi, ie vZdy strana bochnicka, ktora bola na pracovnei
doske na vrchu. Ta ide do oleia smerom dole. Tak sa ndm nebudu bambule
pri
smaieni spontanne otacat' same.
pripragme sitanier s papierovymi utierkami na odsatie prebytocn6ho tuku, vedl'a tohto
taniera sidame misku s vanitkovym cukrom a treti si nachystame tanier alebo nadobu
na hotovd bambule.

Ked' je bambula usmaZena krasne do zlatohneda z oboch strdn, vyimeme iu

z oleia a
hned' ju zbavime prebytoin1ho tuku na prvom tanieri. Nasledne iu hned'obalime

v trstinovom cukri na druhom taniei a poloZime na treti tanier, kde trochu vychladne.
Takto vysmaZime vSetkych 20 bambAl.
pustime sa do ich naplnenia. Zboku kaZdej bambule urobime malym noZikom zarez,
aby sme vytvoriti miesto na plnku (dZem, domacu nutellu). Pokoine z6rez
moZeme
zvdi1it'aj prstom, bambute sa nam tak budu plnit'pohodlnei1ie. NaipraktickeiSim
sposobom je davkovat'naptn cukrarskym vreckom. MnoZstvo naplne zaleZi na na*ei
chuti. Naplnene bambule ktadieme do nadoby zarezom smerom nahor, aby ndm ndpln
nevytiekla.
lJi len sadnut' k stolu a dobrA chut'!

233
Q
 ι
Estrag6n je liecivit bylinka, ktora ma ostru aromatickA chut'. Ked'm6me chut'na sytu
polievku jedineenej chuti a pestrofarebnosti, ragu polievka je vofba iislo jeden. Ndzov
ragl pochadza zo starejfrancAz#iny, sloveso ,,ragoAter" sa prekladd ako "povzbltdit"'
ii "nadchnAf chut"'. Na tuto polievku to dokonale sedl.

Pο freわ J」 iemer
陶
Of′ 5Pと rattη 6わ ο々ν6skυ
・ 500 g yykosわ ηフcわ たィracた ゎsfe力 わ″
O f ve旅 ′cわ υル
・ プmaけ Zerer
・ 3 mttyy
・ プρef″ rer
・ ィたareだ ゎ
°SO′
・ σ′eme々 οrenie,σ e“ en′ ′
η′efj s′ adkj ρaρ rrkυ
02 gυ わOκ οたわ 0たOrenね
/η
・ 2たs bOb々 0ソ6わ O risIJ
0 25θ
g samp′ ガ6ρ O1/
・′
′5′ yoψ
. 1 PL ghee masla alebo olej
. su5eny alebo ierstvy nasekany estragon
. 1 ks 40%o smotana na Sfahanie (250 ml) 壌

Mnοガsr1/o「 2… 2′ 5と
Predpokradand dο ba priloraッ f f5“ わ′f
O鍬)ο びan6 σOわ a1/arenわ f6θ -90m加 ′f
236 “ Awtorreceptu: Nal{lia
Cibufu najemno nakritjame a vo vdi1om hrnci opraZ[me dosklovita na ghee masle
alebo oleji. Priditme nakrdjan€ mdsko, osollme a okorenlme. Priddme mbtA ieruenl
papriku a duslme cca 15 minlt. Medzitlrm nadrobno nakrdjame zeler, mrkvu, kalerdb
a petrZlen. VSetko priddme k mdsku. Tro*ku zamie*ame a dusime. Zalejeme 1,5 L
vody, priddme nov6 korenie, bobkovy list a estragon. Do polievky za stdleho mieSania
priddme zmes 1,5 PL raZn6ho kvdsku, ktory sme siv malej miske rozmie*ali v 2 - 3 PL
vody. DOleZit1 je ho dobre rozmieSaf, aby sa nevytvorili hrudky.

Ako posledn6 priddme oiisten6 a nakrdjan1 Sampihony. V5etko uvarlme domdkka a

priddme eite trochu estrag6nu. Zalejeme Slahaikovou smotanou a privedieme

／ プ● 一
do varu. Dochutime podfa chuti. Poddvame s ierstvym alebo opeienym kvdskovym
chleblkom.
Dobrl chut!
Pagdce pozname vietci. Hodia sa na kaZdl poriadnu oslavu ii ndv1tevu. V tomto
recepte s0 obohatend o chut' syra a farbu paZitky, ktore im ditvajA punc jedineinosti.
SA vhcne s vyraznej\ou sytou chut'ou. S cesfom sa vyborne pracuje, preto ich zvlddne
urobit'i zaiiatocnik.

Na Sta“ うrρ οfrebJ」 iemer

0 80 g raZne」 icわ rebOyeJi m′ y

κ
%
・ 90g1/ody
OfPと marerskёゎο
・raZη 6わ ο kyaskυ

Suroviny spolu premieiame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
27C ho necheme kvasit'9 - 12 hodin.

Poび erf 25-3θ ks● riemerイ crリ

yettosrρ ′
ecゎ υfィ θx 32 cm
Predρ οkradand dOba ρrrρ ra1/y Sfa″ 6raf 9-′ 2わ odわ
osfarnj ρredρ okradanj σOba ρrrρ raノvi 3カ Odiny
Odpor′ σara dOba ρe6en′ af 2θ -25′ ηわjι
240 Autor r ec ep tw: Katar(na
 Ｄ
ｄ
Dare」 i na cesfo ρorrebJJiemer

ρ
︲Ｃ
0 270 g Sρ ardο 1/ey Cわ rebο 1/eJ m′ κy ttrebο ρsenた ,(リ

ρ
・ 0,5Cと sO〃
・ θO g sfυ den6カ ο′ ηas′a naκ r`γ aρ 6わ οna′ ηa′ 6々οcκ y
O ffO g」 iempe rasfr′ わ anё わοl1/rd6わ O syru“ aJFeρ さわ lypυ ρarmezaり

Ｆ
。30 g r7aSeた ane」 i σersf1/eノ ρa老 〃κy(ク οわaral

ν
`ρ

ｆ 〆 κ
lVa ρOfreFlier
f ya」 ice

rva ρOsypanわ ∫
rascυ ,syr arebο sezamο 1/e sem′ en′ 僣

Ｆ
emυ Sね byり

わ
“

Ｅ
■￨■ く‐
{
Do misy ddme mAku a na kocky nakrajane studene maslo, ktore ruine zapracujeme
do mAky. Potom pridame nastr1hany syr, nasekanA paZitku a sol'. Nakoniec do cesfa

primie*ame 5tar76r a vypracujeme tuhe ces/o, ktore sa pekne odliepa od stien misy.
Cesto prikryjeme potravinovou foliou a nechdme oddychovat'cca 2 hodiny. Pritomto
pagdiovom cesfe sa objem nezvdiSi tak vel'mi, ako pri inom kvasenom ceste.

Potom cesto na doske vyval'kame na hrAbku 2 - 3 cm a povykrajujeme kolieska.

Vel'kost'zavisl od naSej chuti. Pagaie poukladame na plech vystlany papierom
na peienie a nechame zakryte foliou oddychovaf'eSfe t hodinu. Medzitym si vyhre-
jeme ruru na 180"C. Nasledne ddme dole foliu, pagaie potrieme roz1l'ahanym vajii-

kom a posypeme rascou alebo syrom, popripade sezamom.

Pecieme v strede rury pri 180'C cca 20 - 25 minut podl'a vel'kosti pagdiov. Pagaiiky su
hotov6, ked'maju krasny zlatisty odtien. Nechame vychladnlt' a moZeme jest'.
DobrA chut'!

ノ
路
Ak sichceme pripravu pred oslavou ul'ahiit', tak si zarobfme cesto 1 し
vopred. Po 20 - 24 hodindch ho vyberieme z chladniiky, povykrajujeme,
nechdme prikryte 2 hodinky nakvasit'a m62eme piect'.
Tento chrumkavy druh chlebika maiA u nds doma vietci radi' Po ieho dopeieni
dospetdci otvarajA vfnko a atmosf6ra veiera ie priam dokonal1. V severskych
krajinach tdto pochutina obfAbend vo vefkom. PochutndvaiA si na fiom
je
s ndtierkami, r1znymi dipmi, no i samotny ie fam6zny.

Ara Sra“ ぅr ρOfrebJ」 iemer

. 100 g raznej celozrnnei mukY

%
. 100 g vody
. 2 PL materskdho kvdsku

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22oC ho nechdme kvasif I - 12 hod{n.

balej potrebujeme:

・ 250 g spardο veJゎ ′

adktt mυ κy
e5θ g1/ody
Of CL sO〃
・ イO g sezamLr .
・ 80 g kys′ e」 iρ οcわ ′Fko1/eJ smο lary

C/7
´″
釉

Po6e″ 3θ ks
Predρ ο〃adand doba ρrrρ ra1/yぶ la″ 6rar 9-′ 2わ Odわ
osfarnd ρredρ οttadand dOba ρrrρ raごv■ 2,5わ odiny
OdpO“ びan6 doba ρe6enね f7-7θ m加
`l:
244 Autor receptu: Marceta
VSetky suroviny spolu so Starterom vymiesime vo vdi1ei miske na vlacne cesto, ktor6
sa odlepuje od stien misy. Vymiesen1 cesto nechame odpoclvat'2 hodiny pod foliou
pri izbovejteplote.

Nasledne cesfo vyval'kame na hrubku asi 2 mm. eim bnSie cesfo vyval'kame, tym
chrumkavejSi chtebik vznikne. Cesfo rozkrdjame na obdiZniky 5 x 10 cm. Obdi1niky
pouktaddme na plech vystlany papierom na peienie. KaZdy kusok popichame
niekol'kokrat vidtiikou. Nechdme 15 - 30 minut finalne vykvasit' na plechu prikryty foliou
a peiieme vo vyhriatej rure na horAcom vzduchu pri 220"C pribliZne 7 - 10 minlt.
VychladnA velmi rychlo.
DobrA chut'!

246

Ji
 σ
Mal6 slan6 peiivo, ktord nielen dobre vyzer6, ale ajvynikaj0co chutf . A pritom priprava
je vefmijednoduchit. SA idealnou pochAfkou k vfnku, ci len tak na "dzobkanie", ked
prlde ndtvSteva. Ale pozor: Je to nieio. io sa nedd prestat iesf :)

■
1肇 ゴ
1無
y,
S/an6 jednohubky
i

Pο σe± ecわ y
2-3ρ ′
Predρ οkfadand doba ρrゎ ra1/yぶ ね rar 9-72カ Oσ わ
raFv■ 2わ Odiny
osfarn6 ρredρ Okradand dOba ρrrρ“
Odρ ο 6and doba ρeσenfarイ 5-2θ ′ η′nコ l
`′
248 Autor receptu: Natilia
 Da′ e」 i na ceslo ροfreblJJiemer

i:500 g ρSenた re」iわ radkeJi m`κ y

.1 250 g masraレ bο 1/eJ feρ fofy
O f5θ
g kysre」 ismο lany
0 2θ
aO l1/rd6ゎ O ra」 iemη οnasI“ 力a″ 6わ o syrJ(″ bο m6Jieゎ bわ dcね aJi

.s`deめ フm syrO″ “
・ ′乏itko '
:′
;50と SO″
｀
‐rva ροfreflier
′21kO,stilpka sο 〃

lVa 2dobenわ r
mandre′ nemfe″ maん Sezam

250
VSetky suroviny v mise zmieSame so Start1rom a vymiesime cesto, ktore prikryt6 foliou
vloiime do chladniiky na 2 hodiny. Po vybrati z chladniiky cesto vyval'kame na jemne
pomlienej doske na hrAbku 4 - 5 mm a vykrajujeme formiikami male tvary. Na jeden
plech ukladame vzory cca rovnakej vel'kosti. S cesfom sa vyborne pracuje, je hladke
a nelepiv6.

Vykrojene jednohubky uloZime na plech vystlany papierom na peienie, potrieme oso-

lenym Zltkom a posypeme zrnieikami podl'a chuti. Peiieme v rozohriatej r0re
15 - 20 minAt na 190"C. Krasna zlato-hneda farba prezradi, Ze jednohubky sA uZ

hotov6.

DobrA chut'l

11■ ■￨:

￨￨■
．
¨ 誓ｒ
一
〓﹄．
 ■1兼

」鶴瀦夕 為′α
物タ

應撃 豪 褥
Od maliika jedavam paradajkov1 pofievku len s tymito krupicovymi haluSkami. lch chut'
je poctiv6, na povrchu su prijemne vldine a vo vnAtri pevn6. Zasytia ovela viac neZ
ryZa alebo cestoviny. Stacl do nich pridat'nasekanA petrZlenovA vnat'alebo inA obfube-

・
褥爾
nu bylinku a sA super do akejkolvek polievky.

飩
予

可aluskyめ

MnoZstvo: na 2L polievky
Predpokladand doba prfpravy cesfa; 2 - 3 hodiny
OdporAiand doba varenia: 3 - 4 minAty
Autor receptu: Helena
Suroviny zmie\ame v miske a vytvorf me tak kompaktn6, hydratovan1 cesto. Misku
s cesfom prekryjeme f6liou a nechdme na linke pri izbovejteplote kvasi( 2 - 3 hodiny.
Za ten ias si uvarfme paradajkovu alebo inA pdievku. Sprdvne vykvasen1 cesfo
spozndme podfa zvdiSenia obiemu. Na povrchu sa obiavia bublinky.

Ked je polievka uvarena, preloZ[me si vykvasen6 cesfo na plytky tanier a priborovym

noZfkom odkrajujeme podlhovast6 halu1ky priamo do hrnca s polievkou. Vefkost'a
hrubka haluiiek zdtvisl len od naSich preferenci[. V momente, ako halu1ky vypllvaiA
na povrch, nechdme ich eilte 1 - 2 min1ty povarit'a m62eme servirovaf.
Dobrl chut'!

υsκ y sυ yフbο κ
7iero tta′ ef町、
η6 dO akげ たori/e々 ρO′′
ydbka nルηρ′ eノ e ρOfreわ η er、 ′
6ρ O′ ′ nak Zaゎ υslb1/ari

254

｀
山
 凛

K nezabudnutefnym z62itkom mojho detstva patri nakladanie kapusty. Pdiilo sa miju

Sliapa( v sude, ochutndvaf ju, ale najviac som zboZhovala v6fiu maminych kapustnikov.
Jej recept som upravila na kvdskovy, no ich chu( a v6fia zostala nezmenen1. Tradicne
jedlo pln6 chuti a spomienok.

Ⅳa sra″6r ροfrebJ」 iemer

・ 50 g ρSeη たre」 i cttrebOyeJ m′ κy

・ 50g1/razre′ 1/ody
OfPと malersk6わ 0た ソうskυ

Suroviny spolu premieSame v mise a prikryjeme potravinavou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok spravne pracoval. Pri izboveiteplote
22"C ho necheme kvasif I - 12 hodin.

KaFustniky

POご e″ 2θ -2イ たs
PreO炒 οkradaρ 6 dο ba ρr′ρra1/y sfa″ 6rar 9-′ 2カ Odわ
osrama ρre碑,ο kradand σοba ρrゎ raッf2-2′ 5カ Odiny
づσand dOba ρeσeρ br 2θ
Odpο′ -25mわ ′l
hutor r e cep tu: Natrilia
 batej na cesto potrebuieme:

ｆ
600 g pSenicnei hladkei m1kY
. 250 - 300 g vlaZneivodY

レ
. 2 PL olivoveho oleia

ｒ
. 1 cel6 vajce

κ
. 2 eL soli

Ａ
ｒ
Na plnku potrebuieme:
. 500 g kystei kapusty (atebo menSia hlavka ierstvei kapusty)

ｔ
ノ
. slaninku (mnoZstvo Podfa chuti)
. 1 PL kryStitloveho cukru
. 1 PL masla

６‘
Na potretie cesfa;

‘
1 PL masla, tri str(tciky cesnaku, Stipku soli

Л
Ｆ
Ｆ
火
Ｅ
“■■■■■﹁

258

鮨
Vo s vodoLt, pridame olej, mAku, so/ a cele vajiiko.
vel'kej mise rozmieSame Starler
VSetko spolu zmieSame a urobime cesfo, ktore nechame odpoiivat'cca 2 hodiny
na linke prikryte misou hore dnom. lVa cesfe vidime ndrast objemu.

Poias kvasenia cesta si pripravlme plnku z kyslej alebo ierstvej kapusty. Na pan-
vici nechame skaramelizovat' cukor (rozpustit' cukor na horucej panvici), do ktoreho
pridame lyZicu masla a nechdme ho rozpustit'. Pridame kyslu kapustu bez \t'avy alebo
nakrajanu ierstvu kapustu. Ochutime sol'ou, iiernym korenim a podusime domdkka.
Moieme podliat'troSkou vody alebo 1t'avou z kapusty. Na d'al1ej panvici opraZime
na kAsky nakrajanA slaninku a priddme do hotovej kapusty. Nechame vychladnAf .

Vo vypeku od slaninky si rozpustime cca 1 lyZicu masla a pretlaieny cesnak. Zmes

jemne osolime. Touto zmesou budeme kapustniky potierat'.

Cesto ddme na mierne pomlienu dosku a vyval'kame na hrubku pribliZne

3 - 5 mm. Cesto je nelepiv1, plne malych bubliniek a vel'mi dobre sa s nlm pracuje.
Cesto rozdelime na Stvorce a plnlme vychladnutou kapustovou plnkou. Skladame
na trojuholniky. Okraje zatlaiime najprv prstami a potom popritldiame vidliikou.
PreloZlme na plech vystlany papierom na peienie.
Peiieme na 190'C cca 20 - 25 minut. Po prvych 10 minAtach peienia potrieme cesna-
kovym maslom a peiieme d'alej.
DobrA chut'!

Do cesta m62eme pridat'aj I'anov6 alebo slneinicov6 semienka,

sezam, ci mbtA rascu a koriander.

259

t
 オ
彎
S臨

﹁
Neditvno som bola na ndviteve matej budapeStianskei pekdrne a domov som si od-
niesla vyborny chteblk s paprikovou prfchufou. Tdto chut'ma in1pirovala k vytvoreniu
tohto chutn'ho, chrumkav6ho z62itku. Slnko vndsa do naSich Zivotov teplo a Asmev.
Tak nech toto kvdskov6 rozZiari a spestrf kaZdy stol, piknik a oslavu.

Ⅳa Sね 慮う
r ροfrebJ」 iemer 陶
e5θ g ρSeniёne」 icわ rebο yeJ“ ′κy
050g1/razne′ yody
・ ′Pと marerskёゎο raZⅨ拗0れ だskυ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

轟霧 愛
aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22"C ho nechAme kvasif I - 12 hodin.

batej na cesto potrebuieme:

. 300 g pSeniinei hladkei mukY

e f75 g yraZne′ ソοdy
・ イPと 0〃ソ0ソ6J70 0re」 ia
。20と mfete」i sradkeJiび e″eneJi paρ ″κy
ef CLsO〃

Poσ eff f ks
Predpokradand dOba ρrrρ ra1/yぶ ra″ 6rar 9¨ イ2わ Odわ
Oslaina ρredρ οkradana dOba ρ 5 わ
rrρ ra1/yf 3,5-イ ′ Odiny
00ρ ο涌び and doba ρeσ enbr 3θ … イ θ m加 所
 -
Na ozdobenie:
1 hitko, Stipka soli, sezamov| semienka

Na plnku potrebujeme:
. 4 - 5 ks menSich zemiakov
. 100 g bryndze
. opra1enl nadrobno pokrajanl cibufu

Zemiaky v Supkeyvarfme v osolenejvode a po vychladnuti ich oS1peme a rozpuiime.

V mise rozmiesame Startdr s vodoLt, priddme olej, mAku, sol a papriku. Vietko spolu
zmieiame a uroblme cesfo, ktor6 nechdme 0,5 hodinu odpoifvat'. Ndsledne cesto
ruine dohladka vypracujeme na jemne pomAienej doske. Zaberie to asi 5 - B minAL
Cesto je vl1ine, velmi jemne lepiv1. Tak6to cesfo nechdme odpoifvat' na linke zakryt|
f6liou pribliZne 3 - 4 hod. Na ceste je vidiet' jasny ndrast objemu. Zatiaf si pripravlme
plnku jednoduchym zmie*anfm surovin.

口
Po prekvasenf ddme cesfo na nepomAienA pracovnA dosku. Rozdellme ho na dve
casti. Cesto je nelepive a ve|mi dobre sa s nim pracuje. Vyvafkdme dva rovnako vel'k6
kruhy. Priemer kruhov zvolime taky, aby sa nam zmestil na plech do rAry. Jeden kruh
cesta poloZime na papier na peienie a potrieme plnkou. Prekryjeme druhym kruhom.
)kraje zatlacime najprv prstami a potom pritlaiime vidlickou.
Do stredu kruhu poloZfme pohdr ako pomOcku na rozdelenie l1iov. Cesfo nareZeme
od pohara smerom von, do tvaru trojuholnlkov (fotopostup). Llce jemne zatoiime

do ipiraly. /VaSe s/nko preloZf me aj s papierom na peienie na plech, potrieme Zltkom

a posypeme sezamom. RAru zapneme na 190'C. Po vyhriatf vloZime slnko do rlry a

peiieme cca 30 - 40 minAL

DobrA chut'!

´″
´′
´´

/´

「
■ト
￨.,議議
//1‐ 釘
タ ‐

￨‐ frlち.朴 ‐

艤 .

ノ
路し
Plnku dame len do okrajov a do stredu na vrchn€ cesfo poloZ{me ieden
plesnivy okrAhly syr. Po upeienl odfupneme vrch syra a iednotliv€ chlebovd
Mce do neho namdiame. Mnam!
Raz som sa rozprdvata s priatelkou uZ medzi dverami, ako sme sa nevedeli rodrtiif'
poznitte to: s niektorymi fudmi ias akosi rychlo beZi. Pri odchode mi vsadila chrobdka
do hlavy. Jej muZ bolv Gruzfnsku, kde majA AZasny chlieb. Nenatiera sa na povrchu,
ako to zvykneme robit'my, ale pekilri skryvaia veb syru do ieho vnatra. A namiesto
kr1jania noZom ho strihajA noZnicami. Ako pekdrka som ho hned vysk1*ala urobit'a
zistita som, 2e je ndkazlivo dobry. Jeho chuf ie pln6, syta, iemnd a naozai peffektn1'
A noZnice ako sp1sob krdjania s0 rozhodne kreatfvne :) Je vyborny ako tepld veiera,
ked'chceme rodine ponAknut'nieio netradiin1. Atebo vo vychladnutom stave ie vybor'
nou desiatou.

︱トトいい阿﹄ぽ︱︱

Chaiapuri

Po6eff 2 ks
Predρ Okfadanj doわ a ρrrρ ra1/yぶ ね″6rar 9-′ 2わ Odm
osram´ ρredρ οkfadand dOba ρrrρ rav/f 3′ 5-イ ,5カ Odir7y
Odρ ο σanフ σaS ρeoenわ 」イ θmわ ′l
“ Autor receptu: Nail
 ー
[

うare」 i na ceslo oο frebJJiemer

′

′
. 380 g p1ehicnej hladkei m1ky
. 2 PL mlieka
. 4 vajcia vefkosti M
. 60 g rozpustendho masla
. 1 eL ioti

Na plnku potrebujeme:
. 500 g syra rOznych druhov (aspon polovicu ndplne by maltvorit'slany
syr, napr. feta alebo niva)
. \erstvd bylinky (mnoZstvo a druhy podla na*ei chute)

Na potretie:
1 ks vajce, 2 - 3 PL masla

266
Do misy dame Starter s d'alSimi surovinami na cesto. Vymiesime krdsne cesfo siem-
nou a vlainou texturou. V ruke citime, 2e je dostatoine hydratovane. Vymiesene cesto
prekryjeme foliou a nechame 2 - 3 hodiny vykvasit'pri izboveiteplote.

napln. Syry rozmrvime, nastrAhame, pridame bylinky a dokladne

Zatial'si pripravime
premieSame, aby sa chute prepojili

Cesfo po prekvaseni ddme na pomuienu pracovn1 dosku a rozdelime na dve iasti.

Kaidu iast'vyval'kdme do kruhu. e im bniie cesfo vyvalkame, tym viac bude chrumka-
vy. Uspech tohto chleba tkvie v Sikovnosti pekara vyval'kat' cesfo tak, aby po vyformo-
van[ chaiapuri bolo z oboch strdn rovnako hrube. Je preto dobrd vyval'kat'konce cesfa

na tenSie neZ stred cesfa.

Do stredu kruhu dame polovicu syrovej ndplne a okraje cesta spojime ako velkA buch-
tu. Prenesieme ju na papier na peienie, ktory mdme poloZeny na kuchynskei linke.

Prstami cesto roztlaiime do io najtenSej placky. MoZeme si pomoct'valiekom.

Pri druhej polovici cesta postupujeme rovnako.

)be pripravene chaiapuri prekryjeme foliou, aby neobschli a nechame ich na kuchyn-
skejlinke finalne 1,5 hodiny prekvasit'.

Ndsledne potrieme chaiapuri rozSl'ahanym vajiikom a peiieme na dobre rozpdlenom

plechu alebo kameni priteplote 250'C cca 10 minAL Prihliadame pritom na hrAbku

chleba: iim hrubSije chlieb, tym dlhiie ho peiieme.

lhned'po vytiahnuti z rAry potrieme povrch rozpustenym maslom, aby ostal krdsne
vl6iny. Chaiapuri porcujeme iistymi noZnicami a podavame s ierstvym Salatom.
DobrA chut'!
構物

Do plnky m62eme pridat'aj 1unku, klobdsku alebo cili.

Na chut'sitak pride kaZd,!.
 猾
昴 瀦 影ん
Spenat a cesnak vel'a deti nemd rado, tak ako to ie ai u tych moiich. No mail radi
omdiky a knedle na rOzne sp6soby. Zapracovala som Spenat aj s cesnakom do knedll.
eo sa stalo? Deti sijedlo zamilovali, hociie so Spendtom ai cesnakom :)

Speniibv6
knedle

Poiet: 6 ks
Predpokladand doba pripravy Start1ra:9 - 12 hodin
Ostatnd predpokladana doba pripravy: 3 - 4 hodiny
OdporAiand doba naparovania: 15 minAt
Ar.ttor recep tu: Helena
 ―
Z

ノ
ヽ

eerstvy Spendt si umyjeme, odkvapkdme a 2 - 3 minuty podusime v panvici na oleji.

Lfstky Spenatu vyrazne zmen1ia svoj objem. Nechdme vychladnAt'. Zo Start6ra a v*et-
kych surov[n vrdtane Spendtu sivypracujeme cesto, ktore sa odliepa od misy i od rAk.
Prikryjeme potravinovou foliou a nechdme kvasit'2 - 3 hodiny pri izbovejteplote.
Vykvasen6 cesfo preloZime na pom1ienu dosku. Rozdellme si ho na 6 rovnakych
kusov. KaZdl kus premiesime a nechdme ich postat' 10 - 15 minut na pracovnej
doske prikrytd misou, v ktorejsme cesfo mieiali, otoienou hore dnom. Ndsledne si
z kaZd6ho bochnika urobime valieky. Prikryjeme foliou a nechdme eite prekvasit'
cca 30 minAL

270
 *i :ii ffi
ili; : i
# ::T r r:';:ff""
;::;'

@ - --

□
νροわ′m′ ソdersf1/em〃 O1/anj′ 加ym′ zarracO1/an6 ζ σЮZdby6 ρ´riettal Pama“ fe s′ ?
Nο kattσOρ adη θ」 iedr7odυ ctta,a ρrttο y′ bO“ うo'Cわ fa ndlietta.と en samOzreJme n′ e

Ａ轟懸ご禽．
“ ne rattrυ ―
alrref'skυ わσ
Q are z kyjskυ .D6saノ esf'feρ b′ slυ dera.Oρ rarF saノ υρ
z k1/asρ ′

bO′ 6′ υ′ρa ttrianκ y arebο σersfリ タたソ 6SkO1/yc/7′ ebFた

.

Kvdskovd
Ghb* _% niifferka
z vajec

MnOZsi1/orイ θ θg
Predρ ο kfadana doba ρrゎ raッf5-イ θmttjf
Odρ ο tt6and σοba 1/arenわ f2-5m加 ′l
272 Autor receptu: Daniela
 -

V miske si vymieSame zmes kvdsku a mlieka v pomere 1:1 (3 PL kvdsku : 3 PL mlie-

ka). Cibufu o\Apeme, nakrdjame na mal6 kusky. Velkost'klskov zdleZl od toho, ako
mdme cibufu v ndttierkach radi. Nakrajanl cibulu spenfme na panvici na rozpdlenom
masle spolu s o1Apanym a prelisovanym cesnakom.

Ndstedne k cibuli prilejeme osobnA a okorenenI zmes kvdsku, vody (mlieka) a rozSfa-
hanych vajec. Miesame aZ do zhustnutia. Vznikne ndm husteiSia kaSovitd hmota.
Panvicu odstavime a zmes nechdme Aplne vychladnAf. Do vychladnutei zmesi
vmie1ame horiicu, ierstv1 alebo suSen6 bylinky a m1Zeme aj prisolit'alebo okorenit,
ii zjemnif eite trochou masla.

Premieiame a poddvame na ierstvom chlebiku alebo hriankach. Ozdobfme ierstvou

paZftkou alebo petrZlenovou vfra(kou. V chladnicke ndm tato natierka vydrZi 1 - 3 dni,
ak ju v*ak nezjeme sk6r :)

Dobru tradiinA chut'!

Ak mdme radi skor jemnd typy ndtierok, klsky cibul'ky v ndtierke

rozmixujeme ponornym mix5rom. Dostaneme nittierku iemnei konzistencie.

274
Poctivd chut', ktora zasyti a zdroveh pohladi duSu. To ie kuchyfia naSich mdm a babi'
iiek, pretoZe varili pre nds s ldskou. Mha tieto pagaie vZdy prenesI v spomienkach
do detstva. lJ nds doma ich robievam pravidelne a sA vychyrene na*iroko-nad'aleko.
Mdlokto by povedal, 2e sA upecen1 doma a z kvdsku. SA miikuck1 i chrumkav€
zdrovefi.

jVa Sfa慮 う
rρ ofrebJ」 iemer

・ 200gぶ ρardOveJ cerOz“ ne」 im′ ″

・ 20θ g sfJder6カ 0′η″eた a
・ イPLた ryrcわ o1/a僣 嫁 ′
cり
"skυ
Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,
aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Kvoli obsahu mlieka
d6me々 yas″ 'do cわ ′
adn′ σ
κy na 2イ ー30わ Od`n.

/DOC″
峰 ρag6δ
θ

Poび e± 3θ たsρ -3 ρrecわ ″

Predρ οだadar7´ dOba ρrrρ ra1/y Sfa″ 6rar 24-3θ ttOdわ
oslamb ρredρ ο 〃adaρ j σOba ρrゎ rav/fイ ′ y
5カ Od′ ρ
OdpO“ 6anフ び
aS ρe6enわ f fθ ―イ
5mわ コf
276 Ar,rtor r"eceptu: Naty
 ―

Starter spojime so surovinami na cesfo a vymiesime priiemne, nie priliS tuh6 cesto.
Prikryjeme f6liou a nechame ho 20 minfi oddychnut'pri izboveiteplote.
Cesfo prektoplme na mierne pomAcenA dosku a rozvafkdme na hr1bku 0,5 cm'
A/a cesfo rovnomerne rozotrieme mlete o1kvarky.
-_ Takto natrete cesto ideme "listovat"'.
PreloZime ho na tretiny, prekryjeme foliou, aby
cesfo neobschlo a nechame t hodinu oddychnut'pri izbovejteplote. Po hodinke cesfo
rozva|kame a znova preloZime na tretiny. Optlt'prikryjeme a nechame t hodinu
je uZ ine. Cesfo vyval'kame na hrAbku 1,5 cm. Ani viac
oddychnut'. Tretie rozval'kanie
animenej (2 cm je vel'a a 1 cm je malo, nie sA potom take chutne). Ostrym noZom
uroblme po povrchu mrieZku.

Z cestapovykrajujeme kolieska s priemerom 6 cm a poukladame ich na plech vystlany

papierom na peienie. Odrezky nepremie*avame. VyjdA nam dva plechy pagaiikov a

leden men1i plech s odrezkami. Ked'Ze je cesto listovane, ma jednu nevyhodu: odrezky
sa nedaju spojit' do d'al1ieho cesfa. No i tieto odrezky sA vefmi obl'ubene.

Plechy s pagaiikmi prekryjeme foliou a nechame findlne 2 hodiny vykvasit'pri izbovej

teplote. RAru si vyhrejeme na 220'C. Pagaiiky potrieme roz*l'ahanym vajiikom a
peiieme 10 - 15 minlL Znakom upeienia je ich jemne zlatista farba.
Pagaiiky nechame vychladnut' na plechu.
DobrA chut'!

rrs fip
Nechce sa vdm namahat's listovanfm pagitcikov? V tom pripade
Supneme priamo do cesta a cesto nechdme po vymieseni v prikrytej mise
2 hodiny oddychovat'pri izbovejteplote. Nasledne rozvalkame na hr1bku

1,5 cm a pokraiujeme podfa receptu.

\f, I
V pr[pade, Ze hladdme na posedenie s priatefmi nieco meneitradiineho, ale pritom
velmi chutn6ho, tieto kol1ciky su super. SA naslano, s nddhernou v1fiou karamelizova'
nej cibule, zfahka vytadenei nastadlym tonom balzamika. To vSetko
pod6van6
v chrumkavom batoZteku kvaskovych kotdiikov. Chce to trochu trpezlivosti, ale vysle-
dok je uZasny.
Vyhodou tohto receptu je moZnost'kolaiiky si predpiect', zamrazit'a dopiect'ich, aZ ich
budeme potrebovat'. Napln je tieZ variabitn6. Ak neholduieme cibuli, nahradimeiu su5e'
nymi paradajkami, olivami, bylinkami, ii syrom. ZateZi len na fantazii a moZnostiach.

菫GG FREE

る ゎ働

Po6eff fθ た s
Predρ ο kradand dObaρrrρ ra1/yぶ la“rar 9-72わ Odわ
osram6 ρredρ Okradand doba ρ ρra1/yf 7-8わ odわ
r′

Odρ ο σana dο ba ρeσ enbr 2θ 的

“ `f
280 “ Autor receptu: Madla

子,I:
 Ｚ ｄ ν
―

■ DareJi na cesfo ροrreby」 iemer

: わイOθ ρsenた ne」 im′ ″ bOyoわ フ 茂わ rajぉiaCわ rebο ソ

ρ
リ

︲■
g
0 27θ
g」 iab′ σ
ρ6わ O clidery=々
`ル
1/asenフ “
JiabrkOl″ υsf"ri10adne ya,yOdyj
ρ′
・ ′θgbο 〃 “

０ ・
´ た ２ た
Suroviny spolu premie*ame v mise a prikryjeme potravinovou f1liou,
aby.Start6r neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
.22"C ho nechdme kvasit'9 - 12 hodin.

Na napln potrebujeme:

ν
. 3 stredne velk6 1eruene cibule

ｎ
. 1 PL'masla alebo ghee masla

ａ ね′ ｐ ｈ
. 1 PL oleja
. 3 PL octu balsamico
. so/'a ierstvo mlete korenie podfa chuti
.6erstv6 alebo su5en6 bylinky podl'a chuti (tymian, Salvia, oregano)

２
︲
Ｏ﹀
Ｃ
ａ
ｇ Ｏ
ａ
ソｌ α
И Ｋ ｈ
ν ｄ
Ｄ
r
ZmieSame jalbiny ocot a zmes pSeniinej hladkej a chlebovej mAky. Nemiesime, len
dobre premieSame. Misu zakryjeme a nechame zriet'1 - 2 hodiny pri izbovejteplote.

Vykvaseny Start6r postupne preloZime do cesta. Urobime to mokrymi rukami, ktord

proces u|ahiujA. Postupne pridame po malych ddvkach aj sol'. Rukami miesime asi
10 minut alebo v kuchynskom robote s hnetacim hakom cca 4 minAty na najniZ*ej
rychlosti alebo 2 minuty na rychlosti i.
2. Struktura cesta ma byt'vel'mi vlaina a oddel'u-
je sa od stien misy. Nasledne misu s cestom prekryjeme a nechame kvasit'pri izbovej

teplote cca 5 hodin. Cesfo zdvojnasobl svoj objem. Poias tejto doby kvasenia cesfo
2-3krat preloZfme do vSetkych svetovych strdn. Vd'aka prekladaniu sa krdsne vyvinie
lepok, io priaznivo ovplyvni pruZnost'cesfa.

Vykvasene cesto ddme na zl'ahka pomuienu pracovnA dosku. Cesfo rozdelime

na9 - 10 rovnakych iasti. Z kaZdej iastivytvarujeme bochniiek a to tak, Ze
zoberieme okraj cesta a natiahneme ho do stredu bochniika. Toto robime aZ dovtedy,
kym ziskame pekny gul'aty tvar. Vytvarovan1 bochnicky uloZime spojom nadol a jemne

popr1Sime mukou. OdloZlme ich bokom, zakryjeme foliou a nechdme asi t hodinu
kvasit' pri izbovej teplote.

Cas kvasenia vyuZijeme k priprave cibule a rozpdleniu rury na 240"C vratane plechu
alebo kamena na peienie. Cibufu si nakrajame na polmesiaiiky a asi 25 minut ich
pomaly opekame na panvici s kAskom masla alebo oleja. AZ pri konci opekania cibul'u
osolime a okorenime. Cibul'a postupne stmavne, ale nebude sa pdlit'. Iesne pred kon-
com karamelizacie pridame ocot balsamico, premieiame a nechame asi 1 - 2 minuty

ame troch u vych ladit'.

varit'. Nech

Kaidy bochniiek otoiime pomAienou stranou nadol a sploStlme ho dlanou. Prstami

ho vytvarujeme do kruhi s hrubkou 1 ,5 - 2 cm. V strede urobime priehlbinu, do ktorej

ddme skaramelizovanA cibul'u a podl'a chuti posypeme bylinkami. Pecieme asi

20 minut na 240'C.

V pripade, 2e chceme kolaiiky len predpiect'a zamrazit'na neskor, peiieme ich

otretinu iasu krat1ie. V mrazniike ich uchovavame vo vzduchotesnej nddobe alebo
v zip sdiku, z ktoreho slamkou odsajeme vzduch. Po vytiahnuti ich eite zmrznute

dopeiieme v rozhoruienej rAre na 200"C cca 10 min1t.

Dobru chut'!

Napln moZeme pred peienim posypat'eSte aj syrom feta alebo syrom

s modrou plesnou. V1lsledok je vynikajAci.
Ked sa kamardti zldu a otvorl sa pivko iiv[nko, Ziada sa nieio pod zub. Zvdi*a chlapi

siahajA po iipsoch, tyiinkdch, chrumkdch a inych nevhodnych pochutindch. Daime im

lep1iu a zdravSiu maSkrtu, ktora ich presvedif, Ze nielen pre zdravie, ale i viac
ie lepiia
chuti. Z jednej ddvky receptu vyjde 12 velkych klskov. Vyhodou dlhych tyiiniek ie, 2e
sa nemusfme naiahovat kaZd1 chvlfu :) No ak sa chysta velkd chlapskd akcia, dopo-
ruiujem z nich urobif aspoh dvoin1sobok. Preio? Lebo sa "samoiedky" :)

θO g ρο
・ィ y●ρardOveJ
fottrube」 im′ κ areわ ορsen′ ё
βり
%
・ イ00 g yody
・ イPtt marerskttο れたsκυ

Sυ ro1/irPy sρυρrerブ bSame y mた e a ρttk弓乃わ′

O′ ηe ροfravir7070υ たりioυ ′
aby Sfar6r neο bscわ 0′ aたЙ sο たsp晨熟/ne ρracOソ al Prliレ bO1/eJ leprole
22° C/70 neCわ ame々 yasだ 9-′ 2カ Od′ ρ .

'ヽ ゾじn、

Poiet ks: 12
6 dob a p rf pravy 5tart6 ra : 9-′ 2わ odわ
P red pokl ad an
Ostatna predpokladand doba prlpravy: 2-2,5わ odiny
OdporAiany cas Peienia: 30 minAt
284 Autor receptu: Naty
 --

Dalej na cesto potrebuieme:

. 2OO g polohrubei muky (Spaldovei alebo pSeniinei)

. 1 zitok
. 1 PL kyslej smotany
. 90 g klasick6ho masla
. 1 eL soti

Na potieranie potrebuieme :
100 g vody
1 PL kryStitlov1ho cukru
hrubozrnnI sol

K vykvasenemu Starteru priddme d'al\ie suroviny a vypracuieme vlaine a hebke cesto.

Spociatku sa cesfo dost'lepi, no poriadnym miesenim sa stane nelepive a poddaine.
Velmi dobre sa s nim pracuje. PreloZime ho do misky, prekryieme foliou, aby
neobschlo a nech1me t hodinu oddychnut'.
Ndsledne ddme cesfo na pracovnA dosku a rozdelime ho na polovicu. KaZdu polovicu
rozdelime na 3 rovnak1 iasti (vznikne ndm 6 rovnakych kAskov cesta) a tie znovu
na polovicu (mdme 12 kAskov) KaZdy kAsok cesta rukami vyilfame na valec. Jeho

dliku zvotime podla Sirky naSho plechu. Hrubka tyiiniek je pred upeienim asi ako uka-
zovdk dospel1ho cloveka. Treba poiitat' s tym, 2e tyiinky v rlre eite trochu zhrubnl.
Tyiinky kladieme na plech s malymi odstupmi, 12 kusov sa nam zmesti na jeden
plech. Plech s tyiinkami prekryjeme foliou a nechame findlne vykvasit' 1 - 1,5 hodiny
priizbovej teplote.

Ruru rozohrejeme na 200"C. V miske rozpustlme cukor vo vode. Tyiinky odokryjeme

a pierkom na potieranie kaZdA tycinku natrieme sladkou vodou a posypeme hrubozrn-

nou sol'ou.

Pecieme v rozohriatej rlre bez zaparenia asi 30 minAL Upeiend pafty tyiinky majA
krdsnu zlatistl farbu. Po upeieni ich nechame vychladnAf na plechu. DobrA chut'!

Ak chceme inA chut', staii pred pecen[m tyiinky posypat'celou rascou 竹物

alebo ich obalit'napriklad v sezame. Dostaneme d'al1ie vyborn1 alternativy.

、 、 ■ ‐
`
ozdra1/o1/a〃 Sfe kyasok a Osfaro y6m z neゎ O1/eね ?ν 6me ρre 1/as sk1/eヶ fi10 na cわ υtt6
1/yJZ′ ffer kソ askOソ 6 cesfo1/iny.Posfaσ ′
a rer7 ¶usa mOZeme
z6k′ adn6 sυ ro1/i17ya O c力 ヾ

l1/aroy a 1/eル osfi

ροCわ 咤 ど6ersf√Ψmi Ceslo1/inam′ Юzρ
yctt
'〃

c′ la.Areρ Ofrebt/Jemeガ adneぶ ρ e‐

■ヽ οdOυ た1/asko1/ycわ CesfoyFnノ e icわ 1/ra6ρ Osr a eras″
cbhe ρrFsfrore 6′ triky_
'″ kj1/ya′ 山
Posfυ ρ zOStt1/a ro1/naκ ′ akO ρri beZnフ ctt Cesfo1/inacわ .Sra6F s′ ren yyhm′
ォ

sa na lo′

・ 20θ m′ κ aσ κ
ρattο veJ力 ′
y rareゎ 。ぶ eJi m′ κ
〃
g ρSenた ne」iわ radkeJi
・ f… 21Dと ο〃1/oveわ O οFeJa
・ 60 g kνaskυ
・ yacs′υSfilDた υsO〃
O froc力 υyoα y
Om′ kυ na ρOdsyp`1/an′ e
0ソ6カ 0 0re」 ia na ο
・ fPと 0〃 ソ masわ ρわυVarerフ c力 Cesloν 船
囃ざ不曖吻

J,S′ edn6 θg
mr7ο ttsf1/of 3θ

Predρ οだadand doba ρ mわ コl

rrρ ra1/yf5θ

00ρ ο び and doba 1/arenわ f2… 3mわ ′ly

288 “ Autor receptu:Madb.
 -

V hrnieku si rozmiesame vajcia s kvdskom a olejom. /Va sf6/ alebo do misky nasypeme
m1ku do tvaru pyramidy, v strede v nei urobime dieru. Vznikne n6m akoby sopka.
Do krdttera vylejeme kvitskovI hmotu a priddme sof. Pracuieme naipru vidliikou. Mrtku
opatrne zapracuvdvame do kvdtsku s vajciami. Ako tekutd zmes hustne, vymenime
vidliiku za ruky.

Akje mAka prili| sav6, tak este poias zmieiavania surovfn priddme par lyZic vody.
NeskOr pridand voda by urobila hrudky v ceste. Vymiesenie trvit asi 15 minlL Sprdvne
vymiesenl cesto ie hebk6, nelepi sa na ruky, ani na pracovnu dosku.

Cesfo nechdme na doske, prekryjeme ho miskou, v ktorel sme ho miesili. Len misku
otoiime hore dno.m a ponad cesfo. Nechdme oddychovat' pri izbovei teplote cca
30 minlt. Vdaka oddychu bude elastickei*ie a fahiie spracovateln€.

Zatial si do hlbok1ho hrnca ddme zohriat vodu a priddme do nej sof. Oddychnut6 cesto
rozvafkdme na pom06enej pracovnej doske na vefmitenkl nepravideln1 placku. Jei
hrlbka zdvisf od naiej chute. Treba viak pamdtat'na to, Ze cesfo pri varenl
zdvojndsobl svoj obiem.
Cesfo rozkrdjame ostrym noZom alebo kolieskom na pizzu na rezance so Sfrkou podla
W;yy::'(!!!:Y:'i!!!v:!::v::.

｀こ
・ 々ら7

′
路し
Chcete si urobit'cestoviny do zdsoby? Vyrobene neuvaren6 2
cestoviny ddme na iist1 btku alebo ich prevesime vol'ne do priestoru tak,
aby sa po usuSeni nelepili. VysuSen$ ich d6me do vzduchotesnej nddoby
a uskladnime v chladnicke. lch varenie trvd o pdr minAt dhSie.
 例ん びν/

V momente, ked' som zistita, ako vel'mi je univerzalne toto cesfo, vyuZlvam ho vel'mi
iasto. Ved dobrdt gazdinka musi mat'v zdsobe nejaky zlepSovak. Vefakrdt zarobim
cesto a e1te ani neviem, io presne idem z neho robit'. Nakoniec z jednei ditvky spravim
viac druhov peiiva a pote\im tak vietkych ilenov rodiny. OdporAiam ho na chleba,
pizzu, langoSe, pizza Stangle, bagety a Zemle. Cesto ie vd'aka tangzhongu iemne
a vtdine. Rafinovane je do neho zapracovand celozrnnd m1ka, ktora doda cestu
prospesn6 latky a na vlainosti a chuti mu neuberie. Kto ie vdi1lm milovn[kom
pienicnej muky nad Spaldovou, m62e v recepte pouZit'pSeniinA chlebovA mAku.

rρ ο
AFa Sra慮 ぅ frebJ」 iemer

イO
・イ g ra2ne」 id,rebο veJ m′ κy
O f60 g yody
ef PL′ ηarersた 6ゎ O kyasた υ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

aby Startdr neobschol a kvitsok sprevne L.--
ρraco1/a′ .Priレ わοveJね ρfofe 22° Cわ 0
necわ dme κyas″ '8-72770d`n. ヤ´
一
．鰺彙

】
ヽ sセ61ne ces7。
δ t/′

Univerzdlne cesfo 6 v 1 ie vhodne na recepty:

1. Chtieb- 1 kg oSatka, pr[prava 35,5 hod, peienie 30 min
2. Pizza -cca 4 ks, pr[prava 34,5 hod, peienie 3 min
3. Pizza Stangte - cca 40 ks, priprava 34,5 hod, peienie 3 min
4. Zemle - cca B ks, prlprava 35 hod, peienie 15- 20 min
5. Bagety - cca 4 ks, prlprava 35 hod, peienie 20 min
6. Langoile - cca 10 ks, prlprava 34,5 hod, smaZenie 1 min z kazdei strany
 Na tangzhong potrebujeme :

. 50 g celozrnnej Spaldovej m1ky

. 250 g vody

Tangzhong si pripravime ndsledovne: Do rainice si ddme zohriaf vodu

cca na 60"C (voda nesmie vrief). Odstavime a vmie*ame do vody pri-
pravenu m1ku. Dobre premieSame a nechdme vychladnuf.

Ｆ
Dalej na cesfo potrebujeme:

ｏ ρ Ｏ レ
. 450 g Spaldovej chlebovej m0ky
. 50 g vody
. 1 PL olivoveho oleja
. 15 g soli

ρν た
ｌＣ
ｍ ａ
■ 勧 りれ Ｒ 此 釧”
２ 乙 山 酬 “ 引 阻め

294
―

Povykvaseni Staftera si priprav[me cesfo. V mise zmieiame vareSkou mAku, vodu,

olej, Startera tangzhong. Nechitme 30 minft odstdt'v uzatvorenej miske (alebo mise
prikrytejfoliou). Ndsledne pridame do cesta sol' a vypracujeme vl1ine cesfo, ktore sa
odliepa od r1k aj stien misy.
Vypracovane cesfo dame do uzavretej misky a nechdme 20 - 24 hodin oddychovat'
v chladniike. V prlpade, Ze nechceme tak dlho iakat', cesto nechdme pri izbovei

teplote prikryt6 foliou cca 2 hodiny. Poias kvasenia mOZeme cesto zopdrkrat po-
prekladat'a to tak, 2e cesto rukou zo vSetkych strdn natiahneme a vtlacime do stredu.
Cesto by malo poias kvasenia zdvojnasobit'svoj objem. Po zdvojndsobeni objemu v

miske si cesto vyklop[me na pracovnu dosku. Tu sa postup uZ rozdel'uje podl'a konkrel

neho receptu.
ヽ日︱︱■︱■熙鸞■■轟■■■■■フ

1. Chlieb
lLniverzdlne cesto poprekladame a zvinieme do 1 kg oSatky. Prikryt€ foliou ho nechdme
vykvasit'. Prstovym testom zistfme spravnost'vykvasenia. OiZ*a kvasenia zateZi od

teploty a sily kvdsku, cca 2 - 3 hodiny.

Peiieme v dobre vyhriatej rure 10 minft pri 250'C, priiom zaroveh s vloZenim chleba
doruryvylejeme do stariieho rozhorAieneho plechu, ktory je na dne r1ry, 1 poharvody
arychlo dvierka zatvorime. Potom zniZime teplotu na 200'C a dopekdme eSfe
20 minAL Vyberieme a nechame vychladnut' na mrieZke.
批購撃

2. Pizza
ＦＬ

Zuniverzalneho cesta si spravime tol'ko bochnickov, kol'ko a ake vel'kosti pizze

Bochniiky trochu poprekladame zo strdn do stredu. Nechdme cca t hodinu
● Ｌ鮮 ‰ Ｆ ●

chceme.

oddychovat'zakryte foliou alebo igelitovym vreckom. Medzitym si vyhreieme rAru

na maximalnu teplotu, aka nam ide. Najlepiia ie funkcia gril a 275"C. Do rlry dame

ajplech alebo kameh na peienie pizze, aby sa ndm poriadne rozpdlil. Tesne pred
︲

peienlm sl cesfo olejovymi alebo pomAienymi rukami chytime za stred a vyt'ahame

do kruhu s tym, 2e okraje nechame o troSku hrubiie. Cesfo si poloZime na papier
na peienie, ktory je na lopate na pizzu alebo inej tvrdej podloZke. AZ ked'ie na lopate,
ozdoblme pizzu podt'a chuti. Pomocou lopaty prenesieme pizzu ai s papierom do rury.
Peiieme asi 3 minAty, aZ kym ziskame zlatisto-hned6 okraie. Vyberieme a poddvame.

3. Pizza Stangle
Z univerzalneho cesta si spravime bochniiky vo vel'kosti Stangli, ak6 chceme urobit'.
Tie trochu poprekladame zo strdn do stredu a nechdme cca t hodinu oddychovat'
zakryte fotiou alebo igelitovym vreckom. Medzitym si nahreieme ruru na maximalnu
teplotu, akd ndm ide. Odporuiame funkciu gril a 275'C. Do rury ddme ai plech alebo
kamefi na peienie, aby sa nam poriadne rozpdlil.Iesne pred peienim sizoberieme
cesfo do olejovych alebo pomuienych ruk a z cesta opatrne spravime Stangle (dlhSie
tenke valieky). Pomocou podtoZky alebo lopatky prenesieme Stangle na papieri
na peienie do rAry. Peiieme cca 3 minuty, aZ kym ziskaiA zlatisto-hnedu farbu.

4. Zemle
Z univerzalneho cesta si spravlme bochnicky vo vel'kosti Zemli, ake chceme urobit'. Tie
trochu poprektadAme zo stran do stredu a vyformuieme do tvaru Zemle. Nechame cca
t hodinu oddychovat'zakryt6 foliou atebo igelitovym vreckom. Medzitym si vyhreieme
ruru na 230.C. Do rury dame ptech na peienie a na dno m6Zeme dat'ai plech na zapa-
renie rury, aby sa nam poriadne rozpalili.
Iesne pred peienim potrieme Zemle vodou alebo roz*l'ahanym vaiiikom a posypeme
semienkami, ake mdme radi (sezamove, I'anov6, nemlety mak). Pomocou podloZky
alebo lopatky na peienie prenesieme Zemle na papieri na peienie do rAry a stiahneme
teptotu na 200'C. Peiieme asi 15 - 20 minut, aZ kym ziskaiu peknl zlatistohnedrt farbu,

5. Bagety
Z univerzalneho cesta si spravime bochnik, ktory poprekladdme a zmotdme do tvaru
valca / bagety. Posypeme Skrobom alebo mukou a trochu poval'kdme po linke. Dame
na plech s papierom na peienie a zo strdn ju podloZime zabrannym predmetom tak,
aby drZala tvar. Rozohrejeme si zdroven rAru s plechom na zaparenie na 230'C. Ked'ie
r1ra i peciaci povrch rozpateny, zniLime teptotu na 200"C, d6me prei zabranny pred-
met a bagety na plechu prenesieme do rozhoruienej rury. Na spodny zaparovaci plech
vylejeme hrniek vody a peiieme cca 20 minlL

6. LangoSe
Z univerzdlneho cesta si sprav[me bochniiky podl'a poitu a vel'kosti lango1ov, akd
chceme. Tie trochu poprektaddme zo stran do stredu a nechame cca t hodinu oddy-
chovat'zakryt6 foliou alebo igelitovym vreckom. Iesne pred smaZenfm zoberieme ces-
fta*{rw,t'*rrr*
Univerzalne cesfo nam
Dobru chut'!
uietri vel'a iasu. Da sa z neho vieliio vyk1zlit'.
 7

0.
●

● o
‐ ヽ
一 ヽ輝 ミ
 ― 滋
VSeobecne je vZitit predstava, 2e bezlepkov6 chleby nemajl chuf. NavySe u bezlepko-
vych chlebov platl, 2e rychlejSie tvrdnA a sA viac mruive. Preto je vhodn6 ich piect'rad-
iej men1ie, ale iastejiie. Tf , ktorf s(t na ne odkdzanf , sA iastokrdt ostatnymi futovan[.
AvSak ak sa vhodne namieSaj1 prirodzene bezlepkovd m1ky, vznikne harmonia chuti,
ktorI si zamiluj1 v\etci od prueho zahryznutia. Tento chlebik k nim uriite patri.

Na sra″ёrρ οfrebtr」 iemer

陶
. 190 g ryhovej hladkej celobo celozrnnej muky
. 160 g vody
. 1 PL bezlepkoveho kvitsku

Suroviny spolu premie*ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neabschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22"C ho nechdme kvasit'9 - 12 hodin.

Dalej na cesto potrebujeme:

. 180 g pohankovej muky
. 100 g iirokovej mrtky
. 260 g vqdy
. 2 eL fanovich semienok
. 1 eL mbtejrasce
. 1 PL iierneho sezamu
. 2 eL soti

ν ‐
%腸y』
ttЮ
Pο σer」 ィks
yettOsl'ρ recヵ υf 2イ xイ 2x6cm eb
forma na bお kυρsκ フcわ 〃 炒
Predρ οkradand dο ba ρrrρ ra1/yぶ ね″6rar 9-′ 2カ odわ
osrattj ρredρ Okradand doba ρrrpraッ f3-イ わOσ′ ρy
Oф οttσ and σOわ a ρe6enわ fイ 5-5θ 加′f
“
300 Autor receptu: MGa
 ―

︱
Suroviny zmie1ame s vykvasenym Start1rom vo vdiseimrse. Cesf o musi byt'redSie,

・
・
#ruktAra by mala byt'ako hustejiie cesfo na palacinky. FormLt, v ktorei budeme piect',

・
由
vymastime olejom a vysypeme krupicou alebo hrubou bezlepkovou mlkou.

Do vymastenejformy nalejeme spracovane cesfo a prikryieme foliou. Takto nechame

kvasit'3 - 4 hodiny pri izbovejteptote. Cesfo by sa malo zv)rcSit'cca o tretinu svoiho
objemu. RAru si vyhreieme na 210'C s tym, 2e ddme vyhrievat'do stredu r1ry plech
na pedenie a na dno rAry ai plech na zaparenie'

Po dosiahnutlteploty v rAre pofikame cesfo vodou, ddme do rAry a do spodn6ho

plechu nalejeme pohdr vody. Dvierka rAry rychlo zatvorlme, aby para zostala vo vnutri'
Zaparovaci plech nechame v rAre poias celei doby peienia.

priteptote 210"C peiieme 10 minAt, ndsledne teplotu znlZime na 190"C a peiieme

e5fe 35 - 40 minut. Upeieny chlieb vyberieme z formy a nechame dokonale vychladnu(
na mrieZke.
DobrA chut'!
 滋 ι
Mdme v pl6ne grilovacku a chceme hosti niecim novym prekvapif? Tak tento chlebik
s pivkom je to prav6. Ked'Ze je to bezlepkovy chleb[k, treba dat'pozor, aby aj pivo bolo
bezlepkov1. Alkohol z piva pri peceni vyprch1, striedka chlebika je vldina a chutnd.
V kombindcii s tmavymi mAkamivyzerd zaujimavo. K opeien6mu mdsu ii len k uvare-
n6mu vajiiku na mdkko je super.

=GG FREE
陶
. 2 PL bezlepkoveho kvirsku

Suroviny spolu premie*ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby itarter neobschol a kvitsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22"C ho nechdme kvasit'9 - 12 hodln.

mθ ィレc/7//eわ
「 sρ ノ
70/77

Poσ eff′ たs
yekosf'oSatky:′ θθθg
Predρ οttadand dOba ρrゎra1/y Sla″ 6raf 9- f2/70dFn
OSb1/7a ρre針)ο kfaσ aρ j σOわ a ρr′ ρra1/yf 4- イ,5わ Odiny
Odρ ο′
づσand dOba ρeσeρ わf5θ -55mわ ′オ
Awtor recelctu:Lenha
日＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝

Na zdparu potrebujeme:

. 2 PL vlakniny psyllium
. 225 g vody

．ｚ １
Zaparu si pripravime suiasne so Start1rom. psyltium ddme do misky,

′
zalejeme vodou a premiesame. Nechdme napuiaf rovnaki ias ako

′
Startdr.

ｓ
batej na cesto potrebujeme:

Ｆ ・ ｒ﹂
. 100 g m1ky Schdr Brot-Mix dunkel
. 50 g muky Schdr mix B
. 50 g pohankovej muky
. 50 g fanovej m(tky
. 250 g bezlepkoveho piva
. 2 PL oleja
. 1 eL soli

仄酢 卜露 盛Ｆ Ｌ パ
話 01鰹∫
宦

Vietky suroviny spolu so Stafterom a zaparou zmiesame vo vdcsej mise. PouZijeme

ruinl robot alebo ruky. Zfskame kompaktne cesto, v ktorom sA v1etky suroviny doko-
nale prepoiene. Cesto nechame odpoilvat'prikryt1 potravinovou foliou pri izbovej
teplote asi 3 hodiny.
Ndsledne cesfo vyklopime na pomaienu pracovna dosku, vypracujeme cesfo a
vytvaruieme do bochnlka. Tvar bochnlka vollme podl'a tvaru oiatky. Oiatku sivy-
Poupeien[ preloZfme na mrieZku, prikryjeme mokrou utierkou a nechame vychladnut'.
DobrA chut'!
 れ
Od teraz si aj celiatici m62u dopriat'na rahajky sladke peiivo pln6 noblesnei chuti.
Striedka je sytiv6, vofia podmanivd a ku kave na rafiaiky uplne idedlna. Koneine
recept z bezlepkovych mlk, ktory si radi na tanier naloZia nielen bezlepkaci.

jVa Sfa慮 う
r ροfreby」 iemer

o f00 g
νZo1/eJ ttraぅに lm′ κ/
・ イθO g kο ze」 isⅣ ´rky
・ イPと bez′ eρ たοソ 6わ o々 yaskυ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22oC ho nechdme kvasit'9 - 12 hodin.

ｔｒ姦
ヽ 膨
・
ヽ 電
Raね
akoИ 6ρ θ
駆

Pο ごeff 4た s
Predρ οkradand σοba ρrrρ ra1/y Sfa"rar 9-72カ Oσ わ
osね m6ρ redpο ttadan6 σ οba ρrゎ ra1/yf3-5カ Odわ
00ρ οr6こand doba ρ eσeρ わ∫35‐ イ θ 加コl
“
Autor receptu: And;rea
 --lF

batej na cesto potrebujeme:

. 1 vajce
. 3 PL jogurtu
. 50 g kozej sru1tky
. 3 PL medu alebo cukru
. 3 PL cicerovej muky
. 3 PL ryZovej mhky
. 3 PL tapiokovej mhky
. 1 PL vl1kniny psyllium
. 1 PL olivoveho oleja
. 1 vajce na potretie
. nemlety mak na posypanie

Suroviny na cesto si rozdelfme do dvoch misiek: do men5ej misky ddme suchd surovi-
ny a do vddSej misy ddme mokr6 suroviny vratane 5tart6ra. Suroviny v kaZdej miske
dobre premie*ame. Ndsledne misku so suchymi surovinami postupne zapracujeme
k mokrym surovinam. Cesto je spoiiatku dost'riedke, no postupnym mie*anlm a na-
bobtnitvanim vl1kniny psyllium zaine zmes hustnAf, a2 vznikne hustej1ia kaia.
Vzniknute cesto nechame v odokrytej miske este 10 - 1 5 minut oddychnut', nakol'ko
psyllium bude eite pracovat' a hustnut'. Vysledne cesfo v miske Skrabkou upravlme
do tvaru bochnlka.

v pripade, 2e je cesto vel'mi tuhe, namoiime si ruky do iistej vody a cesfo v miske

pdrkrat poprehadzujeme zo strany na stranu. Kvoli kvaseniu je lepSie, aby cesto bolo
skor o trochu redSie, neZ privel'mi huste.

Takto pripravene cesto prekryjeme v miske foliou a nechame 2 - 3 hodiny kvasit'pri

izbovei teplote. Spravne vykvasene cesfo narastlo do vy1ky, na povrchu je porovite,

nelepive, drZi tvar a je pruZne.
vykvasene cesto prelozime na pracovnu dosku pomaienu bezlepkovou mukou.
Zcesta si rukami vyval'kame valieky s dlZkou 30 - 35 cm. Zaptetieme ich do tvaru
pletienky (foto postu p).
Pletienky poukladame na plech vystlany papierom na peienie a nechame prikryte
foliou kvasit'1 - 2 hodiny pri izbovejteplote. Po vykvaseni potrieme rozSl'ahanym
vajiikom a posypeme nemletym makom.
Predhrejeme si ruru na 220"C, priiom na dno rary vloZime menSi stary plech, ktory
bude sl1Zif na zaparenie. Peiieme cca 20 minut, priiom zaroven s vloZenim plechu

do rury vyleieme do spodneho plechu za pohar vody. RAru rychlo zatvorime, aby para
zostalavo vnltri. Nasledne znlZime teplotu na 200"C a dopeiieme esfe 15 - 20 minut.
Vyberieme a nechame vychladnut'na mrieZke.
Dobru chut'nielen k ranajkam!

ヽ 絲 ぶ て ヽ月 ヽ ヽ
11
t Dare」
i
ρOfrebJJiemer
O fθ O g所 ′κ/SC力 ar m放 B
・
、20 9 clirOkOyeJ m`κ y
0 20 g
νttOveJ“ y
_020gね ρわたοヽ
だわO Skrobυ
/ 1
`κ

三 :省
j鰤
易属争
OfPと Ore」 ia
ィ0と sο 〃 ヽ
・ `貿
￨ ・′30 g nakttane」 ρrerasteneJi ο
i ra1/skeJi sranわ ″
・ βO gた υた υ rrce
｀
・ βO graた 可 ane」 i mfadeJi cわ υtty
.080-′ θθg yOdy
Jrrrn, suroviny spoluso itart.rom a zdparou vymiesame v mise tak,aby sme dostali
ltomOaXtn| cesto. Cesfo vmise nechdme odpocivat'pri izbovejteplote pod potravi-
foliou 1 - 3 hodiny. Vykvasen| cesfo vykloplme na pomAienA pracovnA dosku,
lnovou
:;t;: L:ff:;;::; ; :T: ;: : :i:!::: :: {,
!l'!rpeienie e,. vy p, e c h vy s,, a n y p a p i e r. m
g

na prikryte
a foliou nechame finalne kvasit'pri izbovej teplote 1 - 1,5 hodiny.
Cesto zvdiSf svoj tvar.

RAru predhrejeme na 200'C, bagety nareZeme, postriekame vodou a vloZlme

do vyhriatej rAry. Peiieme po cely cas pri teplote 200"C cca 40 minAL Po upeieni
vyberieme a nechame vychladnAt'na mrieZke.
Dobrl chut'!
．
．ｒ■■
・
一
■で

315

G-<EElr\rgtNr \,.ra, a
 劉

ψ ″ )蜘鰤
Doprajme si nadychand Zemle v bezlepkovom prevedeni, ktore si m1Zeme naplnit'ilm
len chceme. KaZd! ilen domdcnosti podfa svojich preferencif a chutf. ei uZ s mdskom,
alebo vegetari1nskou, ii
dokonca vegdnskou ndhradou zo strukovin. Alebo len bez-
lepkovou Sunkou a syrom. K tomu kopec zeleninky a "hamburger" je hotovy. Kvalitny,
domdci, bezlepkovy, kvdskovy.

Na gra“ ぅr ροfrebJJiemer
な
0 60 g
γttOyeJ ttraSお ′κy
・′00gたOze」 is″´lky=“
OfPと bezfeρ koに わOk"sku

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryjeme potravinovau f6liou,

aby Starter neobschol a kvdsok spravne pracoval. Pri izbovejteplote
22"C ho nechdme kvasit'9 - 12 hodin.

朽 ゎJ勺ね
pre be奇
“ 緒 びbン

P06el∫ 6 ks
Pre鍬 )ο kradand dOba ρrゎ ra1/yぶ ra″ 6rar 9= 72カ Oσ
oslama ρredρ οkradan6 σOba ρrrρ ra1/yf3¨ 5カ OdFn`η
00ρ οだiσ and dOba ρeσ enね f3θ mわ ′l
316 Autor receptu: Andrea
 ---

Ndsledne na cesto potrebuieme:

1

. 60 g ryZovej polohrubei mhky 1

. 60 g kukuriinej hladkej mhky

. 60 g tapiokovej m(tky
. 2 PL jogurtu
J

. 200 g kozej srvifiky l

. 100 g vody
. 2 PL vlakniny psyllium
. 2 eL scili

Na posypanie: I'anove semienka

I
T

Suroviny na cesto si rozdelfme do dvoch misiek: do menSej misky d6me such6 surovi-
ny a do vdcsej misy ddme mokr6 suroviny vrdtane Startera. Suroviny v kaZdei miske
dobre premie\ame. Ndtsledne misku so suchymi surovinami postupne zapracuieme
k mokrym surovindm. Cesto je spoiiatku dost riedke, no postupnym mieSanfm a
nabobtndvanim vldkniny psyllium zaine zmes po par min1tach hustnA(, aZ vznikne
hustejsia kala. Vzniknut6 cesto nechdme v odokrytej miske eite 10 - 15 minfi oddych-
nuf, nakolko psytlium bude este pracovat'a hustnut. Vysledn6 cesfo v miske Skrabkou
upravlme do tvaru' boch nIka.
V pripade, Ze je cesto velmituh6, namoiime si ruky do iisteivody a cesto v miske
parkrat poprehadzujeme zo strany na stranu. Kvoli kvaseniu je lepSie, aby cesto bolo
sk6r o trochu redSie, neZ privefmi hust6.
Takto pripravend cesto v miske prikryjeme f6liou a nechdme 2-3 hodiny prekvasit
pri izbovejteplote. Dobre vykvasend cesto je pruZn6, nelepivd a md bublinky. Preto ie
dobr6 pouZlvat'priesvitn6 misky, aby sme mohli sledovaf, io sa s cestom deie.
Vykvasene cesfo preloZime na pracovnu dosku jemne posypanl bezlepkovou mAkou
- pouzitou v tomto recepte). Rozdelime ho na 6 rovnakych kaskov a vyfor_
rukami male bochnicky. Tie ulozime do silik6novejformy na bochnfiky. Formu
je potrebne vymastit'. (v pripade, 2e formu nemame,
m1zeme pouzit,i klasicky
ih.)

posypeme l'anovymi semienkami. cela formu s cesfom vlozime

do uzat-
plastovej nddoby alebo do vypnutej rary s hrniekom horacejvody,
aby sme
ivlhkd prostredie, v ktorom kvdsok lepsie pracuje. Nechilme finatne vykvasit,
-2 hodiny. Na bochniikoch vidime n1rast objemu.

sivyhrejeme na 220'c. Na dno rury umiestnime starsi plech, ktory n6m bude
ρa zaρ areρ わ.1/ykyaseη 6ゎ οcゎ ρ /djme tt S fOttο υσO rozο ttriare」 i“ Om
彰 ρ〃σ
spodn6ho rozhoraieneho ptechu vylejeme
`κ
hrniek vody. Dvierka rury rychto
, aby para neunikla. Peiieme 30 minut. Nakolko je kazda rara specifickL,
pripade potreby upravfme teplotu, ale ias v1dy nech1vame.
Neskracujeme dobu
ia, Zemle by boli nedopeiene.

vytiahnutf z rary zemle potrieme vodou a nechdme vychladnat,na mriezke.

,cttυ
`γ
 額

Mal6 slan6 pote*enie, ktor6 nielen dobre vyzer6, ale aivynikaiAco chuti. A pritom
prlprava je vefmijednoduch1. Je idedlnou pochAfkou k vlnku, ii len tak na "dzobkanie",
ked'pride ndv\teva. Ale pozor: Je to nieio, io sa nedd prestat'iest' :)

rva sra″ 6rρ oFrebJ」 iemeJ

・ 3θ g γtto1/eJわ Fadke」 im`κy

不
%
・ 50gたοze」 is″dlky
OfOと bezノ eρ koソ 6わ οたy´ skυ

Suroviny spolu premiesame v mise a prikryieme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izboveiteplote
22oC ho nechAme kvasif I - 12 hodfn.

Pο σeff fたs
Predρ οkradand dο ba ρrrρ ra1/y Sfa″ 6rar 9-′ 2カ Odわ
osfam6 ρredρ ο ttadaη 6 σ Oba ρ y
rttra1/yf3-5,5カ Od′ η
Odρ ο ‐
だiび and dOba ρedenわ ∫3θ 35m加 コオ
AuLorreceptu: Andvea
 --_

balej na cesto potrebuieme:

. 30 g pohdnkovei m1kY
. 30 g tapiokovei mukY
. 30 g fanovei muky
. 2 vajcia
. 100 g kozei sruatky
. 1 PL oleja \

. 1 PL vlakniny psyllium I
. 0,5 eL soli r
. 1 vajce na potretie ti

Na plnku potrebujeme:
. 120 g kyslei smotany
. 1 vajce
. ierstvy kopor (mnoZstvo podla chuti)

・
〃ｒヽ
ν
ｆ
“■ ■ ■ ﹁
Suroviny na cesto si rozdelime do dvoch misiek: do menSeimisky ddme such6
suroviny a do vdrcsej misy ddme mokre suroviny vrdtane Startdra. Suroviny v kaZdei
miske dobre premieSame. Ndsledne misku so suchymi surovinami postupne zapracu'
jeme k mokrym surovindm. Cesto ie spociatku dost' riedke, no postupnym mieianim
a nabobtndvanfm vlltkniny psyllium zaine zmes po pdr minutach hustnA(, aZ vznikne
hustejsia kafla. Vzniknutd cesto nechdme v odokrytej miske eite 10 - 15 minlt oddlfch-
nut', nakol'ko psyllium bude eite pracovat' a hustnAf. Vyslednd cesfo v miske Skrabkou
upravfme do tvaru bochnika.

V pripade, Ze je cesto vefmi tuh6, namoif me si ruky do cistei vody a cesfo v miske

322
 poprehadzujeme zo strany na stranu. Kvoli kvaseniu je lep*ie, aby cesto bolo
θ′ηeZ ρri1/eル η′わLrsた
οrrOcttυ redぶ ′ .

pripravene cesfo prekryjeme v miske foliou a nechdme 2 - 3 hodiny kvasit'

izbovej teplote. Spravne vykvasene cesfo nardstlo do vy1ky, na povrchu je porovit1,
ive, drZi tvar a je pruZn6.

'asen6 cesfo preloZime na pracovnA dosku pomAienA bezlepkovou mAkou.

valieka si bochnik jemne vyval'kame na hrAbku 1 cm do tvaru, aky chceme
(napriklad kruh). Prekryjeme foliou a nechdme 1 - 2,5 hodiny kvasit'pri izbovei

d'aliej miske vymieSame smotanu s vajlckom a nasekanym k1prom. Zmes

na vykvasene cesto, priiom okraje nechame vol'nd a potrieme ich
'ahanym vajickom.

peiieme vo vyhriatej rAre na 200"C cca 30 - 35 minAL V pripade, 2e rAra peiie

;dl乏たυρeび en′ a necわ ame,zmenFrη e 1/yskυ leρ ノ
0`/ 」peσ en)7ρ os′ Cわ necわ ame

0わ υ″

Do smotany m1Zeme pridat'aj kAsok nakrdjanej paZitky alebo cibul'ky.

323

-' 'G",.drlf,Illal(Ptfm. -'',.*i a tf

 Toto je genidlny, nendtroiny recept. Tyiinky jemn6, chrumkav6, no zdroveh vl1ine.
sA
A aj ked' posobia ako dokonaly snack k telke, zasytia nds na celkom dhA dobu.
KaZdy si na nich pochutnd a dokdZu nahradit'fahkl veieru. Prepojenie chuti v tyiin-
kitch v5etkych milo prekvapi.

﹄
ガ
%

︲
Na Sfa触 うrρ ofreわ J」 iemer

e3θ aS場 υκy

g ρο力dη 々OveJ力 ′
・ 5θ g k)ze」 is″ ´rky =“
OfCと bez′ eρ κOソ6わ O kyaskυ

Suroviny spolu premie1ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Startdr neobschol a kvdsok spravne pracoval. Pri izbovej teplote
27C ho nechame kvasif I - 12 hodin.

‐―
l 3-― __

﹄
一磯一

P06err f2た s
￨￨ Predρ οttadana doba ρrrpra1/ySね ″6raf 9-f2カ Oσ わ
osraゎ 6 ρre鍬)ο kradaρ j σοba ρrrρ ra1/yf3-5わ Odわ
Odρ ο′
づびar7j σOba ρeσeρb」 3θ …35 mmコオ
Autor receptui: Andrea
 Dare」 i na cesfo ροfrebJJiemer 1

メ
0 30 g rerOye」 ifmaveJi m′ y
κ ′
・ 30gゎ ηο1/eJ m`κ /
￨・ 3θ gね ρb々οye」 im`κy
O f yaJce J

。200g′οze」 isⅣdlky F
efPと 0〃 1/oソ 6わ 00′ e」 ia
Z
OfPと viaた ρinyρ SyfrlL″ η

７
・ Q5CL sO〃

κ
Ｆ
７
ソ
Ｅ
Suroviny na cesto si rozdelfme do dvoch misiek: do menSej misky dame suchd
suroviny a do vd65ej misy ddme mokr6 suroviny vrdtane 5tart6ra. Suroviny v kaZdej
miske dobre premieiame. Ndtsledne misku so suchymi surovinami postupne zapracu-
jeme k mokrym surovinam. Cesto je spoiiatku dost'riedke, no postupnym mieSanlm
a nabobtndvanlm vldkniny psyllium zaine zmes po pitr min(ttach hustnAf, aZ vznikne
hustejSia kaSa. Vzniknut€ cesto nechdme v odokrytej miske eite 10 - 15 minft oddych-
nut', nakol'ko psyllium bude eite pracovat' a hustnut'. Vysledn6 cesfo v miske Skrabkou
upravime do tvaru bochnlka.

V prlpade, Ze je cesto velmituh6, namoifme si ruky do iistej vody a cesto v miske

parkrdt poprehadzujeme zo strany na stranu. Kv6li kvaseniu je lepiie, aby cesto bolo
skor o trochu redSie, neZ privefmi hust6.
Takto pripraven6 cesto prekryjeme v miske foliou a nechdme 2 - 3 hodiny kvasif pri
izbovejteplote. Sprdvne vykvasen6 cesfo nardstlo do vyiky, na povrchu je p6rovit6,
nelepiv€, drZ[tvar a je pruZn6.

326
 ﹁︱︱︱︱︱︱︱
:,,,
1,*',:,:,;:i:::::;',ffi:z'tr:,:;::"::xflzr::T;';:::::';:"::ff

*
$ru;;l*;;;r i*rr r :: !r r: :,

3*::::::*:*y:::
!rru,ru, budu poias peienia tmavna( a tvrdnut', no napriek tomu
upeient nechdme tvcinkv vvchtadn^t na ptechu
nie je vhodn6 skraco-

3:::x::::;::;,'"
瞑■■
Ked ndm zdhrada pon1ka vSetky svoje poklady, hladdme moZnosti, ako ich kreatfvne
a chutne zAZitkovaf. Sladk'i kolac je vyborn1 vofba na letn6 maSkrtenie. Prijemne kysl6
chut'ovocia kraluje na jednoduchom liatom cesfe. ei uZ pouZijeme ribezle alebo slivky,
na chuti mu to len prospeje. A tak ci uZ pride ndvSteva, alebo si chceme dopriat' ku kd-
viike luxusnA chut'ovocia, tento kolai je vZdy vitany. V zime m62eme ovocie nahradi(
domdcim komp6tom. Liaty bezlepkovy kolacik ie naozai vyborny.

Poiet:1 ks
Vefkos( plechu: 27 x 36 cm
Predpokladand doba pripravy Start6ra: 9 - ′2わ Oσ lη
Ostatnd predpokladand doba prfpravy: 2 - 3カ odiny
Odporliand doba peienia: 30 - 40 minut
328 Autor" receptu: M[]a
 レ
Ｆ
２
. 280 g pohankovejjemne mtetej muky
. 230 g ryZoveho mli,eka

Ｚ
. 80 g ryZoveho sirupu

ｙ ・
. 30 g rozpustendho ghee masla

／ ″
. nasti1hanu koru z 1ks biocitrona
. Stipku soli

ル
Na mrueniiku potrebujeme:

リ Ａ
' . 8 PL ryZovej alebo pohankovej muky
. 4 PL ry1oveho sirupu

Ｎ
. 2 PL ghee masla

ｄ
. Stipku mletej Skorice

Ｃ
Na ozdobenie:

ИフＤ
sezonne ovocie podl'a ponuky a chuti

ｉ
Ｖ

330
 vdiSejmise so surovinami cesta a dobre premie1ame.
Vykvaseny Starter spojf me vo
Plech sivystelieme papierom na peienie a cesto nan vylejeme. Nechdme kvasit'
2 - 3 hodiny.

Zatial si pripravime datl'ovy krem a mrveniiku. Namoien6 datle rozmixuieme vo vode,

v ktorej sa namaiali, na hladke pyre Dbame pritom na pozostatky kostok z datli. Ai

leden maly kAsok vie pokazit'cele pyre. Do rozmixovaneho pyre pridame kokosove
mlieko a puding. Dokladne vietko premieiame.

l,llrveniiku si pripravfme v rajnici (malom hrnci), kde si roztopime ghee maslo, pridlme
ryiovy sirup a len prehrejeme. Prisypeme mAku a Skoricu a vSetko dobre premie*ame.
Na vykvasend cesfo opatrne nanesieme datl'ovy krdm, na ktory nasypeme ovocie.
Na ovocie rukami rovnomerne namrv[me mrveniiku. Takto pripraveny koliti dame

do vyhriatej rAry na 170"C. Pecieme 30 - 40 minAL

)vocie je krasne prepeiene a okraje cesfa su zlatistej farby. Upeieny kolac nechdme
vychladnut'.
Dobrl chut'!
 瑣
%a rtnlrfrly r, hrtadhn/,?o

Tieto kol1ciky sa dajl serufrovat'na ranajky, desiatu alebo len tak ku kdve alebo iaju,
ab sA hkd vynikajAce, 2e kfudne sa hodia aj na oslavu. MajA vyraznl makovA chuf

鰤 鰊囃聾
a ak na ne ddme kyselkavy lekvdr, vznikne maSkrta, na ktorejsi vSefci bezlepkdii
jednoznaine pochutia.

Alakove
Oo,rU,O

P06eff 6々 s
Pre鍬 )ο kradand dο ba prrpra1/y sla″ 6rar 9-f2わ Oσ わ
￨
osfama ρredρ οkfadand dOba ρrゎ rav/f3-5カ Odわ
Odρ ο′
づ6an6 σOわ a ρθσenbf3θ mわ コオ
,A.utor receptu : Andrea
 =機

颯
許lm
罹

￨‐ 1111‐
lt t
 ---

ｌ．
-t

レ
Dalej na cesto potrebujeme:

ル
Ｓ
.'60 g pSenovej m0ky

７ ．
. 50 g kukuriinej m1ky

・
ル
. 20 g makovej m1ky

κ
. 20 g tapiokovej mhky
. 1 vajce

、
. 50 g kozej srvdtky

６
. 50.9 mlieka

Ｆ
. 1 PL oleja _

. 100 g praskoveho cukru

ρ
. 7 PL vlilkniny psyllium

負
. Stipku soli
. 7 vajce na potretie

ｆ・
︶
Ｃ
' Na-ptnku potrebujeme:
domdci lekvdr
\,
n
c
L

Suroviny na cesto si rozdelfme do dvoch misiek: do menSej misky ddme such6

suroviny a do vdi5ej misy ddme mokr6 suroviny vrdtane 5tart6ra. Suroviny v kaZdej
miske dobre premie1ame. Ndsledne misku so suchymi surovinami postupne zapracu-
jeme k mokrlm surovindm. Cesto je spociatku dost riedke, no postupnym mieSanfm
a nabobtndvanim vlakniny psyllium zaine zmes po pdr minAtach hustnAf, aZ vznikne
hustejSia ka1a. Vzniknutl cesto nechdme v odokrytej miske eite 10 - 15 minut oddych-
nut', nakolko psyllium bude eite pracovat' a hustnlt'. Vysledn5 cesfo v miske Skrabkou
upravfme do tvaru bochnfka.

?74
t-
prfpade, Ze je cesto vetmi tuh6, namocime si ruky doiistei vody a cesfo v miske
kvaseniu ie lepiie, aby cesto bolo
irkrdtt poprehadzujeme zo strany na stranu. KvOli
o trochu redSie, neZ privelmi hust6.
pripraven1 cesfo prekryjeme v miske foliou a nechdme 2 - 3 hodiny kvasit' pri
r teplote. Sprdvne vykvasene cesfo nardstlo do vySky, na povrchu ie porovite,

, drZi tvar a je pruZn6.

,asene cesfo preloZime na pracovnl dosku iemne pomAienA bezlepkovou mAkou

z receptu). Pomocou valieka cesto iemne rozvafkdme na 0,5 - 1 cm hrAbku.
formiiky s priemerom I - 10 cm vykroifme mal6 kolieska. Vykroiene kolieska
na plech vysttany papierom na peienie a plech prekryieme potravinarskou
Nechdme prekvasit 1 - 2 hodiny pri izboveiteplote.

vykvasenlvytlaifme pomocou pohdra stred kaZdeho kolaiika smerom dovnAtra,

vznikne jamka na plnku. LyZicou navrstvfme do iamky lekvdr.

okraje kolaiikov potrieme rozSlahanym vaiiikom a ddme piect'do vyhriatei rlry

200"C po dobu 30 minAL Po upeienf este horuce kolaiiky posypeme pr11kovym
a nechdme vychladnA(.
cttυ オ
7

a, @A ,ris
 Ｒ
．．．
・・
・
．
′

Sladke dobroty v bezlepkovej forme je dostat'k1pi( vel'mi mitlo. Nauime sa preto jednu
z nich upiect doma. Kakaovy veniec je vyborny na rafiajky, ci sladkA veieru. Jeho ces-
to je univerzdlne a fahk6 na kombinovanie s rOznymi sladkymi plnkami. Md len jednu
nevyhodu: je taky dobry, 2e sa rychlo zje.

Ⅳaぶ ra“ ぅ
r ρOfreわ げemer
陶
・イ 00g“ ′κy SC力 ar鯛 放B
. 100 g vody
. 1 PL bezlepkoveho kvdtsku

Suroviny spolu premie1ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Starter neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22'C ho nechdme kvasit'9 - 12 hodin.

Na zdparu potrebujeme:

. 1 PL vlakniny psyllium
. 100 g vody

Zdrovefi so Startdrom si do inej misky

pripravime zdparu. Zmie*ame psyllium
s1/odoυ a rec力 dme raρ υびal'fθ ―イ2わ odfη
ρriレbo1/eJ leprore.

Kaka。
り 聡ηゎθ

Poσ θ″ fた s
Predρ οkradandσοbρ ρrrρ ra1/y ζ
ra″ 6rar 9-′ 2わ OdFη
Osfa“ 6ρredρ οttadan6 σoba ρrrρ raッ イーイ′5カ Odir7y
f

′
Odρ οづ6and dOba ρeびeρ ねf3θ 鯛わ′r
336 ftutor recelttu:Lenha
 ―

balej na cesto potrebujeme:

. 200 g muky Sch€tr mix B

. 150 g vlaZneho mlieka
. 50 g kryStaloveho cukru
. 60 g oleja
- 0,5 eL soli

Na kakaovu napln potrebujeme:

. 50 g kakaa
[
. 5 - 8 PL kryStalovdho cukru
C
. 80 g rozpustendho masla

Na potretie potrebujeme :
rozpustend maslo

Ｆ
圧
Do misy dame vlaZne mlieko, pridame cukor a nechame ho rozpustit'. Pridame muku,
olei, Start6r a napuiane psyllium. Vietko spolu vymiesime do kompaktneho cesfa.

Cesfo v mise prikryieme foliou a nechame kvasit'pri izbovej teplote cca 1,5 hodiny.
Nasledne pridame so/'a cesfo opdt'premieiame, aby sme sol'do cesfa dobre zapraco-
vali. Takto nechame pri izbovej teplote prikryte kvasit'este 1,s hodiny.
Vykvasene cesfo dame na pomAienu pracovn1 dosku a rozdelime ho na 2 r6zne
velke casti: 4/5 a 1/5. obe iastivyval'kame na obdfzniky s hrabkou cca 0,s cm, vdcii
rozmerovo cca 20 x 30 cm. Cesta potrieme rozpustenym maslom, posypeme kakaovou
zmesou a eSfe maslom pofikame. Cesta zrolujeme do zavinu, ktory znova potrieme
rozpustenym maslom. Vznikne nam maly a vel'ky zdvin.

vefky zavin rozkrojfme po dlZke na dve casti. polozime ich prieine cez seba a
vytvorime kriz. od krfZa prepletieme obe casti smerom nahor aj smerom nadol.
Konce spoiime k sebe, cim dostaneme jeden zapleteny valec. Valec prenesieme na
plech vystlany papierom na peienie a vytvarujeme ho do tvaru venca.
To iste urobime s malym zavinom a nakoniec nim vyplnime vnutorny priestor

vo vdi5om venci. Prekryieme foliou a nechame finatne vykvasit' pri izbovej teplote

1 - 1,5 hodiny (v zavislosti od teploty v miestnosti).

Ruru vyhrejeme na 200'c. Pred vlo1enim do rury veniec potrieme rozpustenym

maslom a peiieme 30 minut. Po upeienf vyberieme plech z rAry a veniec nechame
vychladnAf na mrieZke.

Predpoddvanim posypeme praikovym cukrom.

Dobrl chut'!

339
Cejlonskd Skorica je jedinein1. Pomenovana je podla star4ho ndzvu ostrova Ceilo-
nu, dneSnej Sri Lanky. Po zomletije jemne pikantn1, bez stopy horkosti. Je exotick1,
lahodne sladk1, hrejivd a intenzivna. Aj bezlepkovym jedldm, ako sA tieto osie hniezda,
dodd vynimoinl chut'i vofiu.

ダ一
Na cesfo potrebujeme: \
. 120 g m1ky Sch1r mix B
. 10 g tapiokovej m(tky
0 90 g mfieκ a rarebο yOd〃
・ イθgた υたυrrcn6カ oぶ kroわ υ
Oイ O g brezO1/ettο cυ krJ
0 25 g masfa
OfPと bezノ eρ kOν Oわ o kydskυ

Na z6ρ aru ρofrebJ」 iemer

OfOた y′うた,加 y psyrfium
e75 g yoα y
spο ′
Suro1/ir7y z″ 7′ eSame υy′η′ ske a necわ dme nabο わnar'3θ ′
オ η′η
`i
Na plnku potrebujeme:
. 15 g cejlonskej mletej Skorice
. 35 g trstinov6ho cukru

Qね ゎηねzぬ

Po6e■ イks
Pedpο kradand σοba ρrrρ ra1/y cesね f26わ odわ
Odρ οだiσ and doba ρeσ enb∫ 2θ 鯛加′f
kutorveceptu: Rendta
 藤珈鯰
¨
・ ■ ¨一〓 一 ． ・

.4.

Suroviny na cesto poriadne v miske zmie1ame, aby bolo v5etko dobre prepoiene.
Misku prekryjeme f6liou a ddme do chtadniiky kvasit'na 24 hodin. Na druhy deh dAme
vykvasen1 cesfo na mierne pomuienA pracovnI dosku. Cesfo v rukdch trochu pre-
miesime. Pomocou valieka rozvalkdme cesfo do Stvorca na hrAbku 0,5 cm. Pokropime
ho vodou a posypeme Skoricou zmieSanou s cukrom.

Cesfo zmotame do valceka, no nedotoilme ho Aflne. RozreZeme ho na 4 rovnak6

casti a prenesieme na plech s papierom na peienie tak, Ze nedotodenA easf ddme
pod cesto. KaZde hniezdo trochu rukou roztla1lme a plech prekryieme foliou. Nechdme
findlne 2 hodiny vykvasit' pri izbovei teplote.
Pred koncom kvasenia rozohrejeme rAru na 250'C. Na dno rAry umiestnime stary
urieny na zaparenie.

Plech s vykvasenymi osimi hniezdami ddme do rAry, na spodny plech vyleieme

t hrniek vody a ruru zatvorime. V tomto momente stiahneme teplotu na 230'C
a pe1ieme 10 minAt. Ndsledne ptech vyberieme a dopekdme eSfe dalSlch 10 minut.
upeiene osie hniezda pofikame vodou a nechdme vychladnjt'na plechu.
DobrA chut'!
 Sladkf peiivo s makom je u nds doma vel'mi obfAben1. Mak md nfzky obsah sachari-
dov, ale vysoky obsah bielkovin, tukov a vl1kniny. TaktieZ je bohat'i na vdpnik a horc[k.
Konzumdcia maku md blahodarne liinky na vlasy, nechty a zuby, obsahuje doleZite
latky plsobiace proti andmii, osteopor6ze a sfresu. Preto stadke peiivko s makom ie
u nds iastou sAiast'ou rafiaiok alebo desiat.

Ru乏 ky
POσ eff 2イ たs =ё

Predρ ο 〃adaρ d dο ba
ρrゎ ra1/y Srattrar 9_ 72カ Oσ
Oslattj ρreαρOkradan6 σOba ρ ρravyfイ ーイ,5カ Odiny
r′ `η

Oα ρο涌びand dο ba ρe6enわ 」2θ 加′f

“
344 Autor receptu:Lenha
 ―

balej na cesto potrebujeme:

'.
400 g mlky
Schdr mix B
. 35Q g vlaZn6ho mlieka
. 50 g kryStaloveho cukru
. 120 g oleja
. 0,5 eL soli

/Va makovu naptn potrebuieme:

' . 150 g pomleteho maku

.,60 g horuceho mlieka
_ . 3 PL kryStalov6ho cukru

Na potretie:
100 g tuku (maslo, ghee)

ノ￨

′
(

ι
J

Do misy dame vlaZne mlieko, pridame cukor a nechame ho rozpustit'. Pridame mAku,
olei, Start1r a napuiane psyllium. VSetko spolu vymiesime do kompaktneho cesta.
Prekryieme foliou a nechame kvasit'pri izbovejteplote 1,5 hodiny. Nasledne priddme
so/a cesfo opitt'premie*ame, aby sme sol do cesta dobre zapracovali. Takto nechame
kvasit' prikryte este cca 1,5 hodiny. Zatial' si pripravlme makovA napln jednoduchym
zmieSanim surovin.

Cesto vyklopime na mierne pomAcenA dosku a vyval'kame na hr1bku 0,5 cm do tvaru

Stvorca. Radielkom si nakrajame Stvorce vo vefkosti asi 10 x 10 cm. Nastedne kaZdy
itvoriek nareZeme prieine od rohov smerom k stredu, nie v*ak Aptne. Do stredu pojde
ptnka. Stvorieky potrieme rozpustenym tukom, do stredu ddme lyZiiku makovej plnky
a poskladdme jednotlive lupene. Zaineme vrchnym lupienkom, potom spodnym, tretl

zaloZlme l'avy a nakoniec pravy s tym, Ze okraje zaloZime pod ruZu. Takto bude kvietok
dobre drZat'.

Hotove kvietky poukladdme na plech vystlany papierom na peienie. Cely plech prekry-
ieme foliou a nechdme findlne vykvasit'pri izbovej teplote 1 - 1,5 hodiny. Dbame na to,
aby sa folia neprilepila na cesfo.

Raru vyhrejeme na 200'c. Kolaiiky potrieme rozpustenym maslom a pecieme

cca 20 minAL kym kvietky zfskajA zlatistrt farbu. Po upeienivyberieme plech z rAry
a kvietky nechdme vychladnat'na mriezke. Pred podavanim posypeme praskovym

cukrom.
DobrA chut'!
SA dni, kedy mdme chut'na nieco sladk6, vofiavl a hrieine dobr6. Donuty su
na tento liel uplne trefn6. M62eme ich poditvaf namdian6 v horkej iokoldde a posy-
pan6 r6znymidrobnymi sladkymidekordciami, mletymiorechmi, kokosom alebo bielou
cokol1dou. V pripade, 2e ich nestihneme zjest'naraz, nenamoien6 a vychladnut6 ich
ddme do uzatvdratefnej d6zy a zmrazfme. A ked'nds na budlce znovu prepadne chut'
na nieio sladk6, len ich vyberieme z mrazniiky a pri izbovejteplote nechdme volne
rozmrazit'. Ved'aj bezlepkdii si moZu obeas zamaikrtit'.

Naぶ ね うr ρofreわ J」 iemer な

―
“
.75 g muky Schdr mix B
. 75 g vody
. 1 PL bezlepkoveho materskeho kvdsku
.. 1 PL bieleho jogurtu alebo poch(tt'kovej smotany

Suroviny spolu premie*ame v mise a prikryjeme potravinovou foliou,

aby Start6r neobschol a kvdsok sprdvne pracoval. Pri izbovejteplote
22"C ho nechdme kvasit'9 - 12 hodin.

Na zdparu potrebujeme:

0′ PL viうたρわy ρsyfrliυ
・ ′00 g sttdere」i1/ooy “

zarOyeガ sο ぶra“ rom s′ dO′ neJ m′ s″

pripravf me zaparu. Zmie*ame psyllium
s1/odOυ a nec力 dme naρ υёar'9-′ 2カ Odfρ
ρ″レbOye」 i reprOfe.

DO/7″
ヶ
Poσ e″ ′イks
Predpokra(ヵ ρj改)ba ρ″ρra1/y sfattrar 9 ¨イ2カ Oσ
0sfaわ ´ρredρ οkradand doba ρrゎ rav/fイ ―イ,5わ Odiny
`η

OdpO“ びand doba smaを eρ ねf2‐ 5鯛 わ .

348 Autov receyttu:LenLa

 Ｄ
｀

″ ａ Ｐ Ｃ
´ うare」 i na cesfo ρofrebJJiemer
. 180 g muky Sch€tr mix B
. 20 g-kukuriinehoikrobu Zlaty ktas
. 25 g kryStaloveho cukru

α Й
. 7 vanilkovy cukor
: 20 g masla

И ｎ 翻 鳳 И ね
. 50.9 mlieka
. Stipku soli
. 1 PL rumu
. . 1/2 eL gumy guar
.. 1/2 CL postruhanej citr6novej kory z chemicky neo\etrendho citr6na

ま 欲
Na dekordciu potrebujeme:
. 100 g horkej cokolady
. 20 g masla

Ｎ
■ lVa ροsypanわ r

Ｓ ａ ゞ Ｄ
rozne fareわ ne ρosyp″

t'
- Do misy ddme vlaZne mlieko, v ktorom sme rozpustili cukor a vanitkovy cukor. pridame
mrtku, zlaty klas, roztopene maslo, rum, itarter, sol', guarova gumu, citronova k6ru
a napuiane psyllium. VSetko spolu vymiesime do hustejsieho kompaktneho
cesfa.
Prekryieme foliou a nechame kvasit'pri izbovejteptote 2,s hodiny.
cesto vykloplme na mierne pomacena dosku. Z cesta vyval,kame cesfo hrube
cca 0,7 cm a vykraiuieme formickou atebo poharikom kolieska s priemerom B cm s tym,
ie v strede vykroif me male koliesko (bud' malou formickou alebo nam postaci aj
vrchnaiik z PET ffaSe). Takto vykrojene donuty utoZime do hlbsieho plechu s papierom
na peienie, prekryjeme foliou a nechame kvasit' 1,s - 2 hodiny. Do vysiej panvice

alebo hrnca si dame rozpalit'olej. Musi ho byt'dostatocne mnoZstvo, aby sa donuty

nedotykali dna. Pripravfme sitdcku atebo vekA misu, na ktoru poloZlme aspoh dve
vrstvy papierovych kuchynskych utierok. Tie nam bud1 dA1ifna absorbciu preby-
toineho oleia. Vd'aka rumu v ceste sa donuty privysmaZani nenap'rjA blko oleja a nie
s0 t'aZke a mastne. Ked' uZ mame olej rozohriaty, m1Zeme donuty smaZit'z oboch
stran
dozlatista. Po vybrati ich ukladame na misu s kuchynskymi utierkami.

Na dekoraciu donutov si v kovovej miske nad parou roztopime hork7 cokotadu

s maslom. Namoilme do nei len vrchnl polovicu donutov a utoZime ich
na rovny tanier
nenamoienou stranou. Po polozeni ich posypeme posypkou a iokolildu nechame
stuhnAf .
DobrA chut'!

Z tohto ist5ho cesta je moZne urobit'aj sisky. postup je rovnaky ako u 瞥物

tov, len cesfo rozvalkame na hrabku 1 - 1,2 cm a vykrajujeme kotieska
s priemerom B cm bez vnatornej dierky. Z cesta vyjde cca 10 sisiek.

F,-+tqirffir?
 ０ ０
ι
」ツ
ケ

0.
●
、
﹁
︱０ ︲
サ 一 ヽ翻
イ0

NI
 ―

′PRACr
マ S BttzLEPKOyvM CFS70″
Prdca s bezlepkovym cestom je dost'ndtrocn1. Ale ak sa naui[me, akd vlastnosti
maju rOzne bezlepkovd m1ky, prdca s bezlepkovym cestom bude pre n6s radost'ou.
Dole2it6 je uvedomit'si, Ze v bezlepkovych mAkach chyba lepok, ktory zabezpecuie
elasticitu a sudrZnost'cesta. Preto potrebujeme in6 spojovadlo. Pri peienf chleba a
peiiva sa na tento Aid pouZfva napr. vl1knina psyllium.

Pre6o sa do bezlepkovdho cesta priddva psyllium?

Psyllium alebo skorocel indicky pomdha pri praci s bezlepkovym cestom. Je to vldk- (
nina, ktord sa v spojenf s vodou premeni na 96l. V bezlepkovom ceste md funkciu (
podobnA ako lepok v lepkovych mAkach: drZaf cesfo pohromade. Okrem toho m(t 火
ako vl1tknina vyborn1 benefity aj pre nd1 organizmus. Л

Ak psyllium netolerujeme, m62eme ho nahradit':

. Mletymifanovymisemienkami. Ale nikdy ich nekupujeme uZ namlet6, lebo
6asom horknI. Lepiie je si ich namlie( vZdy cerstv6. Ak nemdme mlyniek, tak
ich rozdruime v maZiari. V porovnani so psylliom z nich do receptu priddvame
dvojndsobnd mnoZstvo.
. Guar gumou. S cesfom, v ktorom je pouZitd, sa dobre pracuie, no vysledok ie
v porovnanl so psylliom mierne suchsi. Do cesta ju priddvame v pomere 1 eL
na cca 500 g mAky. ハ
Pri pecenf kol1iov a inych sladklch jeddl sa dd cestu AspeSne pomoct'vaiiikom, 圧
jogurtom, smotanou, ii dokonca mliekom. MoZe byt aj sru1tka, ktord ie nielenZe μ
nutriine vyborn6, ale aj pomdha kvdsku v kvaseni. Je len na nds, io zo spomenut6ho 力
uprednostnime. Datifm pomocnym prukom je zamenit'v sladkych receptoch cukor 11

za vieli med, eite lepSie za ryZovy sirup. Pom62u ndm s konzistenciou a dostaneme ai 1/

trochu zdravSie verzie koldcov. 晨

Ako zistime, Ze je cesfo v jednotliv,fch krokoch sprdvne vykvasen€? 」

Doporuiujeme pouZlvaf priesvitn1 nadoby a to aspon pri pruych krokoch kvasenia. ソ
Cez misu je pekne.vidno bublinky vznikajuce v cesfe pocas kvasenia. Tak vieme, 2e ど
kvdsok cesfo pekne prebubl1va. Poias kvasenia bezlepkov6 cesfo zvdi1l svoj objem. メ

ノ(
Sprdvne vykvasenie zistime nasledovne: ρ
. Pri Startdri sa vieme uistit'o sprlvnom kvasenltak, 2e lyZicou jemne prejdeme
stredom cesfa. Ak je cesto sprdvne vykvasene, je pevn6 a pln6 bubliniek. Ak je ´
malo vykvasene, bubliniek je pomenej. Ak je cesto uZ prekvasen€, pri preideni ス
lyZicou cesfo klesne.
 ' Poias pruei doby kvasenia cesfo tieZ narastie a bublinkuje, ale zdroven je dost'
pruZn6. Ak ie tuh6, chce eite rdst'. V pripade, 2e cesfo ma tendenciu padat' alebo
roztekat'sa, je pravdepodobne uZ prekvasen1.
' V oiatke, iiZe poias findlneho kvasenia, sa dd spravne vykvasene cesfo vypo-
zorovat'ndrastom obiemu. V pripade chleba je doleZit1 sprdvne vybraf nadobu
alebo o1atku, v ktorejcesfo kvasf .lVesmie byt'aZ prllif velka a plytk6, aby sa
cesto nezvdi1ovalo do strdn alebo do diZky, ale smerom dohora. Vtedy vznikne
pekny vysoky bochnik.

Co ak nejakd iast'pripravy prekvasf? De sa to zachr6nit'?

obias sa stane, 2e povinnosfl nds natol'ko zamestnaja, ze zrazu zistime, ze nam
kvdskove bezlepkove cesfo prekvasilo. Bud'me bez obdv. V kaZdom kroku kvasenia je
moZnost', ako cesto zachranit'.
. Starter: Ak prekvasf 5tart6r, vidlme to na jeho najvrchnej\ej vrstve.
Tzv. "spadne", klesne a je redSi. Zachranime ho tak, Ze ho trocha zahustfme
m1kou a nechdme kvasit'. Pokraiujeme ihned', ako uvidime aktivitu (bublinku).
' Cesfo; Prekvasenie cesta zistime tak, 2e po vybratl z misky sa rozteiie.
Zachranime ho pridanim tro*ky mAky, ktord je pouZitd v recepte. Dame ju na
pracovnl dosku, na ktorej budeme s cesfom pracovat'. Postupne zapracujeme
male mnoZstvo mIky do cesta.

Na 6o dbat'pri kombindciilch bezlepkovych milk?

Bezlepkove mAky su dosf'Specificke. KaZdit z nich md in6 zloZenie a aj in6 vlastnosti.
Kvoli nutriinym hodnotam je vhodn1 v rdmcijedn6ho receptu kombinovat'niekofko dru-
hov spolu, aby vo vysledku bolo dobre zast1penie Skrobov, bielkovin, vlakniny, ate aj
tukov. Takisto ie potrebne mysliet'na Specifickl chute bezlepkovych m1k. Preto zosta-
vit'dobry bezlepkovy recept nie je len tak, je to kumSt. Praca s bezlepkovym cestom je
lahSia, ak je v fiom dostatok bielkovf n, Skrobov a aj tukov.

Je rozdiel piect'z bezlepkovych zmesi a z prirodzene bezlepkovych mrtk? Ak6 srt

v1lhody a nev,fihody?
Lahiie sa peiie uZ z hotovych zmesf. USetri nam to ias a m6me zaruieny vysledok.
Ale ak mdme svoiu otestovanl vlastnI kombindciu mAk v dobrom recepte, jej vyhodou

1e,2e presne vieme, co obsahuje a ak6 md nutriine hodnoty. Preto pecenie z prirodze-
ne bezlepkovych muk je nutriine vyZivnejsie.

Ako sa sprlvne uskladfiuje bezlepkovy chlieb

KaZd'! bezlepkovy chlieb a pecivo je potrebn6 nechat' Aplne vychladnuf. V pripade, Ze

ヽ ` ^ r_ ″,― 嗚′
'′
 _.-z_

chlieb zvykneme zjest'do 2 - 3 dni, zaballme ho do pl1tennej utierky a skladujeme v lin-

ke iiv chlebniku. Ak si chceme zachovat' jeho absolAtnu ierstvost'po dlhSi cas, chlieb
po vychladnuti nakrajame na krajce, ddme do mrazniiky a vyberame vZdy len tolko
krajcov, kol'ko zjeme. Chlieb potom I'ahko a pohodlne rozmrazime nad hriankovaiom.

Ako dlho vydrii bezlepkovy kvdskovy chlieb?

Spravne uskladneny bezlepkovy chlieb vydrZi 2 - 4 dni. Ak mame radi ierstvy chlieb,
tak rad*ej peiieme men*ie bochnlky a casteiSie.

eo d'al1ie je dobr6 pridat' do bezlepkov6ho cesta?

Niektore suroviny vyiaruju hoci z obyiajneho cesta neobycajny chlieb. Okrem roznych
semienok mOZeme vmiesenim do cesta pridat'napriklad suSeny cesnak, nasekan1
ierstve bylinky, nakrajane suSen6 paradajky, ii opraZenA cibul'ku. Olivy a tvrdy syr
je tieZ jedna z vybornych kombinacil. Zdroven moZeme do cesta pridat'ai suroviny
na zvySenie hydratdcie, napr. varenA abbo surovA nastruhanA mrkvLt, cviklu, zemiak
alebo batdt. Ak vSak pridame do cesta suroviny, ktore zvyiia hydrataciu cesfa, vznikne
rediie cesfo. Preto musime pridat'aj trochu mAky. lnak by sa ndm cesfo mohlo rozte-
kat'. Ak naopak pridame do cesta suroviny pohlcujAce vlhkost'(napr. pohankov6 vloc-
ky), adekvatne musime pridat' aj vody.
Autorka textu: Andrea Siddall Kovacovd

ｒ
ｒ
くヽ
，
メ
C

《
′
■￨■■ⅢⅢⅢⅢヾ熟゛ふヽ■111■■■￨ヽ 11■￨
′
ι
―

Co je to hydratdcia a ako sa podita

Hydratacia cesfa oznaiuje pomer vody a m1ky v recepte. Uddva sa v percentdch.
Ak mdme napriklad 1000 g mlky U00%) a priddme 700 mlvody, tak hovorime o 70%
hydratacii. Plati, 2e eim je cesfo hydratovanejSie (ciZe obsahuje viac vody v pomere
k mAke), tym je red*ie, lepivej*ie a v upeienej striedke mdva vd65ie "oka". Naopak:
cim je hydratacia niZ1ia, tym je cesfo tuh1ie, hustejiie a vo vyslednej striedke s men1i-
mi"okami". AvSak vSetko zdleZi aj na vlastnostiach konkretneho pouZit6ho druhu m1ky.

Ako pracovat' s hydratovanym cestom

Hydratovan1 cestit sa pouZivajA najmd pri peieni bagiet, ciabatty, ale aj niektorych
druhov chlebfkov. Prdca s hydratovanym cestom je o tro1ku ndroinejSia. Tieto cestd
sA bpivejSie. Lepia sa ndm na ruky i na pracovn1 dosku, preto sa ndm Ziada pridat'

do nich muku. No prdve to je pointou: naviac mAku nepridaf a nechat'cesfo vysoko

hydratovan6.

3 tipy a rady ako pracovat' s hydratovanym cestom:

o Pri pracis cesfom pouZijeme

tvarovae cesta (stierku na cesto).
c eim viac cesto nat'ahujeme a
prekladdme, tym viac nabera na sile,
pevnie a kaZdym d'alSim preloZenim sa
s nim t'ahilie pracuje. Preto prekladanie
je u hydratovandho cesta ZiadAce.
o Pri praci pouZijeme pracovnl
dosku, ktoru mOZeme jemne potriet'
olejom. Olejom si potrieme aj ruky.

Vysledkom vysoko hydratovan6ho cesta je krdsna chrumkavd kOrka a striedka s vel'ky-

miokami.
Autorka textu: Natdlia Maurerovd

Cim nahradit'vodu v cesfe

Namiesto vody moZeme do cesta pouZit': keffr, cmar, srvdtku, mlieko, jogurt, Tibi hubu,
pivo, ovocnl nakvasenu vodu. No vzhfadom k ich hustote je potrebn1 v recepture
upravif aj mnoZstvo mAky.

\tr, (t q, ao ,A: *,id*il-iffiflNf =..rd A t'

 ―

C
ρ

Orゎ er
`ル ′ dOυ g力 "`ν O σ″ e`物 arersk6 cesro"fA/oノ eソO Sy可 げ ροdStare Oわ σοゎου

Ｆ
,,sra/て ぅ
ゎοcesrat z1/ar76わ 0ソ ρeノ (arsk(2′ ノ
′
reral′ reゎ ορosρ eys′e ροfranc′zsky`ゎ are FeF

′
〃
6e〃 areわ ο ソ ang〃 σIIne rbノ σ σOυ g力
r77eβ オ fOEり Pο σ ソSerκゥm′ [フm′ rO ρ6z1/a“ ′sa υた4フ ya

ａ
ノ
ed17ο a rO Fsf6f sra“ k1/´ s々 οソ
6 ceslo

ｚ ・
メ Ｆ
γ フ
1/″ 70カ c/7 reCeρ わcわ わορ″deme akο ρ〃daソ οたσοcesra,た 104ン yyrazr7e zノ eρ ぶ eた ya〃 _
可
rυ υ Srry々 r′ rυ cesra,s`″ ecrkaノ e yσ bka
cttreba,ρ OdporyJe reρ ぶ′ nemυ 1/1jσ /7げ ぶ′aacゎ υ r―

ｓ
ρ9ぶ ねa ρeρ osノ edρ om rade z√ yStte″ [Ⅳan〃 ソ
y OSI'cカ ノ
ebtta.」 e ro 1/eノ 祐
η′sra4′ a OSyed_

几
Oeη フSρ OSο わρ redた ソaseρ ′a σas〃 cesra′ ρaた ぅ′sa bο わυZ′ θ′
'dnes rrOcttυ
ρOzabυ ttο
`ο

Pripraソ θ η
alers々6/70 CeSraノ eノ edρ Oσ L/cわ ´ es′ ′
,yyzadし ノ er7 rrocわ υご
asυ a/7aρ ノ
jη Oソ ar7′ a
“
ν arersた o cesk)sa ρripra1/trye z′η′q,ソ οdy a akfFyneわ οたソ´skυ POσ ′ e
er t/03vソ ガ0用 ノ
6θ %fソ ροmere々 mρ οノ sIソ υ ′κソリa υttaσ 6 sa σου
zarソ Orenげ ρノ
asわ ソ げρjσοby na zre― ρ
〃e docわ ノ aσ ρ たκy Tamソ 海 “
ο ρrebeわ ρe ροmab Fermen“ c′ a“ yaseρ ′eり Pο 3-イ σ ガOc力 ρ
ceslo zソ aσ gF syげ “
ο em,a々 rル ´ saソ ヵοη7 Ofrebρ 6 enzymy a′ ηOノ eme/70 Oυ オ 0
り 可 ρ ρ 1'

σo receρ rυ 次

Bυ σ'z nettO ρουZryeme do receρ rL/ノ θρ rroぶ たυ ρa zノ eρ ぶen′ ecわ υ〃 areゎ ο ρου之′ ″e1/acsrettο 0

mρ οZsrya zyr´ σF7e rOZ々 yas〃 'ceslo″ ρa ceυ ノわ b.ソ rο ηIO druわ Om rrlρ adeノ e1/sak ρ 0
Cわ

ροrreゎ ρ6ゎ οyz′ ar'zcゎ ′ aσ ρ ′σχ々

κ ed'ノ e na yrcttο /esソ σげfermeρ raσ ρ げak〃 yiry β._4 deヵ 0

Od σ ttL/mυ zaノ0ノ eρ ′
aり 1/reiv esre r7′ eノ e ρ r〃 ′
ぶοkysreβ ′a reρ ο々ρrilig rozノ 0′ eη フa OSra_
beρ スσ οわ y ο ρryソ ρ〃
γ O r1/arゎ οcttη Fka a grryκ rυ sr″ edκ y (
ycわ ノ
a(メ ηたたe ρ6′ 77ノ レ
′
`´
D√ydr之′け ZCメ eヵ こ 酬 わSFe.POオ υわ´ 々Oρ zな わ ρcね
77 Saノeわ ο 〔
ο′ z′77en′
1′

na rozreσ eη ´ヵ用οrυ reρ οたsa osノ abra rOzノOZり ./Vイ eρ ぶ

′θ」
ieわ O ρreわ sρ orreゎ ο1/al'
σο7[フ乏σ
ガa.
/
ハκo s′ yyroわ ルηe mafersた 6 cesloクηol力 er dO″ g力 〃 pリ C

KνasOk s′ rOzた ソ
asル ηe 8-72わ Oσ わσOρ redυ a ro raた ,ノ e zm′ eSame ―
y● Senノ σ
5θ g m′ 々
n9ノ areゎ ο3ρ θ
′σo1/eル rypυ ゎノ
aσた
j areわ οcゎ ノ
ebOν´
り,5θ gし
/03v a f ma′ ′ly乏′
σたυ′
ηalers々 6- カ
わ0た ソjskυ z c力 /aσ ρ′
σq_Poror7 S′ Zη7′ eSame 85 g zr7akyaseη 6カ ο aた rFyf7ettο たソasたυ′ ′

85 g yOoy aィ アθgノη′ κ /(ο ρ σl'ρ ぶen′ σρ9ノ areゎ O sρ aノ σOソ9〃 a yypractteme/7a ρraCoy/1ガ f

σoske ρeyρ ′ ノgυ たた tr,た lort,σ ar77e dO υ ZayrerO′ ρ ノ

asrOt/e′ σ6可_IVectt6me′ わ οσ′ρυκソ a―
′

s′ r'ρ ″レわOyeJね ρ′οre a ρο Fme na σ した′ e zre〃θσ οcttradrブ σ

κy Ⅳa reρ ねcノ ρaρ わ― C
`Om y10′
″ksノ ρaρ たe“ ηe darυ r77 Zaノ OZeη ′a ttD a ρ″eρ Fme na σ6zυ .Ⅳ a rrerF― ぶr′輛 deガ a cesrο ム

e naκ ysノ Oa
ρttvacs′ υak″ Йlυ θノ “
e ρripra1/e/76r7a ρου
Z′ r′ e dO receρ rO′ 1/Oβ ′
a ρeた η r

1/0ソ ρコオ
r′ Cesla s′ yyl1/oreρ 6わ υb〃 ρ 、Z′ η/70ZSIya lυ ρaρ Fsaρ ё/70/7am 1/zρ ノ
旬 々neん ′
」D f

r7a viac receρ オ

οИSraσ fノ edρ οσυCわ οz ηeわ o rroSkt/ρ ″dal'dO Sra″ 6ra ak6わ ο々οノ
νek re― f
ceptu. Jeho vefkou vyhodou je, 2e v chladniike ndm MD vydrZl vo fdze svoiei maximdl-
nej aktivity aj 2 dni a tak si poias nich vieme napldnovat, 6o v*etko budeme piecf.

Prikfmenie materskdho cesfa

Ak ndm z MD predsa eSfe v chladniike zostane, prikrmime ho 100 g muky a 60 g vody
a mame ho aj na d'al1ie peienia. Po dokrmeni poikame 2 - 3 dni, kym MD nadobudne
znovu svoju aktivitu. Spozname to podl'a bubliniek v hom. Na lepiaci papierik si zapisu-
jeme ajdatumy prikrmenia, aby sme si ich nemuseli pamdtat'.
Rada od skusenych (Madla Sarka Novak): Po mesiaci pouZivania MD ie vhodne zaloZit'
sinove MD, tebo postupne slabne. Pokial'by sme pouZiliviac neZ 6 dnov nedokimene
MD, tak vysledne cesfo sa bude vel'mi lepit'.

KaZdy recept, ktory mame doma v rodinnej kniZnici s pouZitlm kvasnic, sa dd

prerobit' na kvdskovy. lde len o sposob prekyprenia muky, pri ktorom ie potrebne
poznat' na sl ed uj u ce zd kon itosti :
o Kvaskovy recept md technologicky postup: Startdr, prve kvasenie, druhe/ findlne
kvasenie.
o Starter vznika z tretiny obiemu mAky kvasnicoveho receptu.
o Pri zarabani Stariera plati pravidlo: kol'ko muky = tol'ko vody.
o Do 200 g muky v Starieri staii 1 PL matersk6ho kvasku.

Casov6 udaje jednotlivych etap pripravy cesta pri izboveiteplote su:

o starTer: I - 12 hodin
. prve kvasenie: 2 - 3 hodiny
o druhe / finalne kvasenie: 2 - 3 hodiny.
Ak je v recepture pouZite mlieko, 1tafter nechame kvasit'v chladniike, a to 24 - 30 ho'

din. V pripade pouZitia vody do Startdra bude chut' upeieneho drsneiSia a chleboveiSia.

Konkretny priklad: Recept na kvasnicov6 peden€ buchty zmenime na kvdskov6

500 g mAky, 250 g vlaZneho mlieka, t Zit*o, olei, cukor, sol', ndplh, 1/2 kocky droZdia

Postup: V mlieku rozpustime kvasnice, priddme cukor a nechdme naStartovat'asi

5- 10 minAt. Masu vlejeme do mrtky, priddme ostatnd suroviny a vymiesime nelepiv6
cesfo. lVech 6me 1 ,5 - 2 hodiny kysn1f . Ndsledne na pomAienei doske rozval'kdme,
kolieskom vykrajujeme kolieska. Tie plnfme plnkou a kraje zlep[me spolu. Takto zlepe-
n6 ichditme na plech a nechame podkysnAt'eSfe asi 10 minAL Potrieme ich vaiickom.
Peiieme sprudka, na 250"C dohneda asi 10 - 12 minAL
Po pretransformovanl receptury bude postup na kvaskove peiend buchty nasledovny:

359

\t,, - .u .t- q,t ad ,*"flIlI(XtlnN$

166 g mAky ftretina z 5009), 166 g vody/ mlieka (pravidlo kofko muky, tofko vody), ′
1 PL materskeho kvdsku. ノ

Postup 1.6ast': Suroviny premieSame, zakryjeme foliou a nechdme kvasit' pri izbovej ′
teplote 12 hodin alebo v chladniike 24 - 30 hodin.
Ndsledne priddme k Startdru to, io ndm do cesta chyba: ′
334 g mAky 600 g p1vodnejvdhy- 166 g zo Start6ra), 84 g mlieka (250 g p6vodnej ノ
vahy - 166 g zo Startera), olej, cukor, Zftko, sot, ndplfi f

′
Postup 2.6ast': Zo surov[n spolu so Start1rom vymiesime nelepiv1 cesfo. Prekryjeme
foliou a nechdme 2 - 3 hodiny prekvasit'. Ndsledne cesfo rozvalkdme na mierne pomI-
ienej pracovnejdoske. Vykrajujeme kolieska. Do stredu ddme ndplh, konce spojime
a ddme na plech. Prekryjeme foliou a nechdme findlne vykvasif 2 - 3 hodiny. Foliu
odstritnime, buchty potrieme vajlikom. Plech prekryjeme alobalom alebo vhodnou
pokrievkou a peiieme 10 minfi na 250'C. Ndsledne ddme dolu alobal, pr[padne
pokrievku a dopekdme podla farby. Po vytiahnutl z rAry potrieme povrch buchiet
maslom. Plech prekryjeme utierkou a nechdme buchty vychladnA(

PROBLEMY MATERSKEHO KVASKTI A STANTENN

Doma vypestovany kvdtsok sa stdva iastokr1t ilenom rodiny. Je to Zivy, velmi
pestry organizmus. Tak ako ludsky, i kv(tsok vie byf ,,zdravy", no vie i ochoriet'. Jeho
vitalitu rozpozndme podla mnoZstva a vefkosti bubliniek, ktor6 produkuje. Chory kv6-
sok znamen6, Ze zrazu ndm to pri pedenf nejde.

Aby sme vedeli identifikovat', io ndSmu kvdsku je, tu je zoznam najcastej*lch probl6-
´
mov kvdsku a Start6ra z neho pripravendho:
ヽ

ρ
Kvdsok smrdl ako odklakovai:
0
Kvdsok je vyhladovany a potrebuje urgentne nakimit'. Ak to nepom62e, je potrebne
kvdsok aj ozdravif.
し
N(tprava: Nakimime m(tkou a vodou.
F
E
Kvdsok smrdl ako ocot:
火
Tato v6fia je pri kvasku Aflne normdlna. Ked'bakt1rie pritomnl v kvdsku 'ledia" sacha-
ridy, produkujA octovA vonu. VdcSinou sa t6to vOha objavl v prfpade, Ze kvdsok zaine-
me prikrmovat'inym typom mlky. Ndprava: Pokracujeme v pravidelnom kimeni.
Kvdsok smrdi ako alkohol:
Nastava to vtedy, ked'kvitsok prikrmujeme mdlo iasto alebo malym mnoZstvom mAky
a vody. Naprava: Kvdsok pravidelne prikrmujeme a po pdr krmeniach sa vrati k svoiei
povodnej vOni.

Na kv1sku sa vytvorila kOrka (zhrubnutd vrstva):

Ak sktadujeme kvdsok s niZ1ou hydratdciou (hustejii), moZe nastat'tdto vada. S/ane sa
to vtedy, ked'kvasok neprikrmuieme pravidelne a dostatocne iasfo.
Ndprava: Odstranime zhrubnufu vrstvu a pokracuieme v kimeni'

Kvdsok je pomaly:
1. Pravdepodobnou priiinou moZe byt'teplota miestnosti. ldealne ie mat'teplotu
nad 22,C. Pri chladnej1lch teplotdchpracuju mikroorganizmy pr[tomne v kvdsku po-
matiie. Naprava: Po pridani kvasku do Starl1ra ho nechdme kvasit'pri izboveiteplote.
2. PouZiti sme nekvalitne mAky. Naprava: Vymenlme znaiku muky'
3. Kvdsok nemd potrebne zastApenie jednotlivych bakterii a kvasiniek, pracuie
len obmedzene. Naprava: Kvdsok ozdravime.

Kvdsok md na povrchu vrstvu iiernei vody:

Je to prirodzene sa vyskytujlci alkohol, ktory je produkovany kvaskom, ked'kvasok
ui nemd "io jest"'. Ndprava: Tekutinu zlejeme a kvdsok okamZite nakimime mlkou a
vodou. Ak sa tekutina tvori iasto, je to znamenie, 2e kvdsok mdme kimit'iasteiSie. lnak
tdtovrstva sp6sobi,2e kvitsok sa utopi, pretoZe sacharidy pod nou nedostdvail Ziaden
vzduch.

Kvdsok je farebny alebo vyblednuty:

V kvdsku vznikta pravdepodobne pri nepozornej manipul1cii plesen. Ndprava: V tomto
pripade je najbezpeinejSie a najzdraviie kvdsok vyhodit'a zaloZit'si ho odznova. Alebo
oiivit' kvasok, ktory sme,si zamrazili alebo vysuSiliesfe v dobe, ked' bol v poriadku.

V kvdsku sa oddeli voda:

Probt6m nastava, ked' je mAka mdlo sav6. Naprava: Vodu zleieme a kvdsok zahustime.
Dal1ie probtemy matersk6ho kvdsku a 5tar76ra sA popisane ai s radamiv kucharskei
knihe ,,Kvdskovanie 1- Recepty z kvasku".

(lr, d- Tt- qnt

TIPY,TRTKYA VYCI.*YTA}/KY PR'/ P€G6'V/ A SKd.ACCIYAzuf
> Starter zardbame najlep1ie do sklenenej (priesvitnej) misky. Je v nej dobre vidiet'
bublinky a nakvasenie mAky.
> Doporuiene iasy kvasenia v tejto knihe platia pre 22'C. Pokial' mdme doma
teptejilie, tak doporuien| casy skrdtime. Pokial chladneiSie, iasy predfZime.
> Horlci chlieb nechdme riadne vychladnAt' a to poloZeny na mrieZke, aby sa para
z chlebika odvetrdvala aj zospodu. AZ potom ho uskladn[me. Zrazend para totiZ
podporuje rast plesni, znehodnocuje chlieb.
> SfarSi chlieb oZivime nad parou. PoloZfme ho na pardiik, prikryieme a chvil'ku
ohrievame.
> Chlieb a peiivo m1Zeme rozmrazit'ajv teplej rAre. Bude chrumkav6 a vofiav€ ako
prdve dopecene. Zamrazen1 krajce chleba m62eme ohriat'aj nad hriankovaiom.

ea urabit', aby:
obola korka na chlebe chrumkavf:
kvalitny kvdsok, cesfo prikryvame foliou poias celej doby kvasenia, zvol[me si kvalitnA
podloZku na peienie, po upeieni potrieme slanou vodou
obola kOrka na chlebe tenka:
nepeiieme zbytoine dlho, prekryjeme chlieb po upeienl bavlnenou utierkou
o bola korka pekne leskld:

pri peceni pouZijeme viac pary alebo po upeceni potrieme bochnik vodou
mala korka kr6snu farbu upeienia:
o

recept so spr|vnymi pomermi mAk, akuratna dlZka peienia, funkind rlra s dostatoi-
nou vySkou teploty
o boli v striedke vefkd ok6:

pouZijeme vysoko lepkovd mAky, cesfo viac hydratujeme, dostatocne vymiesime

o sa chlieb nemruil:

nechdme poriadne vychladnAf

o cesfo rychlejiie vykvasilo:

cesto premiestnime na teplej*ie miesto

osa cesfo nelepilo na ruky a misu:
ruky sijemne potriame rastlinnym olejom. RaZn6 cesto je prirodzene viac lepiv6, pie-
nicn6 cesto je menej lepive
o cesfo pri pecenl viac podskocilo:

dodrZujeme sprdvnu teplotu pri kvaseni, neskracujeme dobu kvasenia a dodrZujeme

vysokA bplotu pri zaiiatku peienia, zapar[me cesfo poias prulch minut peienia
o y cesfe neboli jaskyne:
pri tvarovani cesta do oSatky podsypdvame pod cesfo len minimum m1ky, dbdme

362
na sprevne vykvasenie Startdra, pouZijeme len potrebn6 mnoZstvo oleia prifinalnom
tvarovani cesta, s cesfom v oSatke zaobchddzame opatrne
cesfe po upeienf neboli vlhkd miesta:
ov
peiieme menei prudko, chlieb nechdme vychladnAt'na mrieZke
sa cesfo neroztieklo:
o

peiieme vo vy1flej nddobe cca rovnakej velkosti ako ie bochnlk cesta, tesne pred pe-
cenim ddtme cesfo v oiatke na cca 30 minut do mrazniiky, pouZijeme papierovl obrui.

TIP: Obrud proti rozliatiu cesta

VynikajAcifip na rediie cesfo; obrui z papiera na peienie. Obrui ie vhodnd privyklo-
peni cesta z o\atky, aby rediie cesfo si pekne zachovalo tvar bochnika.

Krok 1: Papier na peienie 3x preloZime a odstrihneme. Postup zopakuieme s d'al*[m

pdsom papiera, priiom zachovdme rovnakA Sirku pdsika.

Krok 2: PreloZen| a odstrihnutd pdtsy spojime zoilfvackou. Dva pasy stacia na chlebik
do velkosti cca 8009. Na vdiSie bochnlky si urobime tri pasy a spoiime ich zo*lvackou.

¨
Vznikne nam dlhy papierovY Pds.

﹄ て ａ ′ ︱ ︱ １
Krok 3: Pds obopneme okolo cesta,

１
ktor6 sme pritve vyklopili z oSatky.

，
Zo\ivaikou spoiime tak, 2e okolo
蒻 ￨￨￨‐ ,,

cesta vznikne obrui. Chlebik nare'

heme a ddme piecf. Po Pdr minutach
peienia, ked' odstrdtni me zaparenie,
ddme dole aj papier na Peienie. lnak

ｒ Ｌ ■ ■ ■ 鴻 職 鱈 籠 縄 譴 闘 観 ｇ 報 綱 譴 鍋 闘 鐵 劇 悧 旧 躙 園 園 増 ■ 日 ︱ ︱ ■綱旧＝ ド ●
by zostala kOrka pod pdsom nevypeie-
nd a nie takd chrumkav1.
■￨￨￨■
Autorka tipu: Martina Haratikovd

(Ir r 7r Qi, oto ,las .. 'rn,'-affilffiltRf

 =-_

OZDOBI,IE NENTZAVANIE A ZDOBENIE CHLEBA

Doma upedeny chlieb je krdsnym darom

Krdsne vyzdobeny chleblk sa dd venovat'ako ori-

ginalny dariek na narodeniny, meniny, ii k in6mu
sviatku, alebo ako pod'akovanie pani ucitel'ke
v Skole/ v Skolke. Alebo len tak pre poteSenie.
Staii bochnfk pekne narezat', ozdobif, ii napisat'
k nemu mily odkaz pre obdarovan6ho. Takyto rui-
ne a s l1skou upeceny domdci kvaskovy chlebik
zaruiene urobf radost'. A nielen chlebfk m1Zeme
darovaf.
Napriklad kvdskovd 5i5ky zabalen€ v peknej
krabicke uriite pote1ia viac, neZ keby sme dali
kamardtke iokolitdu :)

Narezdvanie chleba
Narezdvanie chlebikov pred peienlm nedl-
2i len ako dekordcia, ale md aj praktick1 vy-
uZitie. Pri pecenf vzniknutymi zdrezmi m62e
unikaf para, vd'aka iomu chlieb nepraskne
na neZiad1com mieste.
Narezdvaf cesfo pred vloZenim do rAry mo-
1eme: Ziletkou, skalpelom, ostrym noZikom.
Narezdvanie sa odporuia vykondvat' aspoh
1 centimeter hlbokym rezom na 1ikmo,

I O.r

I
 o Feda ak Cわ
zゎ rυ ba 1/υ わ′e3θ Ceme,aby Sa ρ eCeガ kね Sne e
rOZr1/Orilj・ Pry農 手′ zbrezy
do cesta budu mat'skor efekt menejvyrazn6ho mafovania, ktord ale moZno zvyraznif
tak, Ze cesfo cez sitko popra5ime mlkou ii nesladenym kakaom a a2 n1sledne nareZe-
me. Doporucujeme rezaci ndstroj pocas narezdvania namdcat'v studenej vode.
ei budeme narezdvat' elte pred vyktopenf m cesfa na plech alebo do hrnca, alebo aZ
po vyklopeni na ne, je iisto na nds. Doporueujeme narezfvat'e1te mimo rAry, aby sme
sa nepopdlili. V prfpade, 2e narezdvame priamo na peiiacom povrchu, je potrebn6
zdrezy robit'rychlo, aby rozohriaty plech alebo hrniec nevychladol.

Na narezdvanie su vhodn6 len akurdtne vykvasene chleby. Ak nareZeme io i len

trochu prekvaseny bochnik, cesfo sa narezan[m rozleje.

Zdobenie chleba
Niti obfubeny kvdskovy chleblk m62eme urobit'na pohfad vynimoiny i ozdoben[m.
Co potrebujeme na zdobenie?
o kakao @Aka alebo nejake sypke korenie: sladkd paprika, kurkuma, a pod.)
c Sabl1nu so vzorom
o Ziletku (obycajna Ziletka Astra)
o sitko na iaj (s malicfiimidierkami).

Ako postupujeme pri nan16ani vzoru?

Prekvasen6 cesfo si vyklopime z oSatky na podloZku s papierom na peienie. Pomocou
kakaa, sitka a Sabl6ny (bud kupovanej- pouZfva sa na ozdobenie kdvy alebo sfaii sl
vyrobit'z tvrdSieho papiera) nasypeme vzor z kakaa priamo na cesto.

Ozdoben1 cesfo m1Zeme do dostatoinej hlbky narezat'krdtkymizdrezmi. Potom uZ

v peeenf postupujeme tak ako inokedy. Len pozor: chlieb nekropfme zvrchu rozpra1o-
vaiom, aby sme si vzor ,,nerozfAkafi". Takymto jednoduchym sp6sobom m62eme urobit
ten isty chlieb zakaZdym inak vyzeraj1ci.

(lr, - -tr Yr
 --

Ozdobenie chleba Eipkovanim

Ak chceme na bochnik chlebika ziskat'nadherny cipkovany vzor, postupujeme nasle-
dovne:

Podla receptu mdme pripraveny bochnfk

cesta, ktory ma fst'na findlne prekvasenie
do oiatky. OSatku sivysypeme zemiakovym
Skrobom tak ako inokedy, no na dno vloZfme
ldtku s iipkou alebo vzorom, ktory chceme
ottadit'na chlebik. eipXu uZ neposypame,
medzi iipkou a cestom nesmie byt'vrstva
mAky $krobu). Rukou obalenou v zemiako-
vom Skrobe alebo v m1ke jemne preideme
po povrchu bochnika cesta a ddme ho
dovysypanej oSatky spojom nahor. Pre-
kryjeme foliou a ddme do chladniiky na vykvasenie (postupujeme podfa konkr6tneho
receptu).

Ndstedne cesfo vyklopime z o1atky na lopatu pokrfiA papierom na peienie. eip*a

bude prichytend tesne na povrchu cesfa. Prostrednlctvom mal6ho jemndho sitka
popraSime vzor iipky mAkou tak, aby bol pomuieny uplne cely vzor. Nadbytoinu mAku
nachddzajAcu sa na iipke jemne zhrnieme pierkom na potieranie. Ndsledne opatrne
odstrdnime iipku prei z cesta. Vzor iipky je pekne otlaieny na vrchu cesta. Prfpadn1
nadbytoinA mAku na okrajoch eite pierkom odstritnime. Cesfo pomocou lopaty
na peienie alebo inejtvrdej podloZky preloZime aj s papierom na peienie na rozohriaty
plech v rAre.

Pozor: Pri iipkovani na chlebfk v rure nestriekame vodu z rozpraSovaia! Vzor by sa

poikodil.

I
Ｖ 一
のの 物 4/杉 y:
2e drZiS v rukdch futo knihu. Znamend to, 2e z nej budeS aj piect'. Prajeme ti, aby sa
tiv kvaskovani darilo. Budeme rady, ked ndm napfiei, ako sa ti dari a io sa v tvojom
Zivote vdaka kvdskovaniu zmenilo.
Pote1fme sa tvojej sprdve na email: kvaskovanie@gmail.com

0軋勒 α杉
PouZit€ zdroje a literatfira:
DruZba, O.: Chl6b & naie zdravf , 2014
HavlenovS,S.:Akrylamid, Bakal1rska prdca, 2009
prof. lng. lvan Michalik, DrSc.; prof. RNDr. Mdria Bauerov1, PhD.- Charakteristika biel-
kovinov6ho komplexu zrnin z hfadiska pos1denia vyZivnej kvality,2016
Smahel, O.: Vliv podilu soli na pekaiske vyrobky, Diptomova prdca, 2010
Peter Socha, Barbara Mickowska, ElZbieta Mazur, Dana Urminska, Ewa CieSlik: Apli-
cation of western blot analysis for detection of prolamin proteins in cereal grains and
bread, 2011
Hulfn P., Dostalek P., Hochel l.: Metody stanoveni lepkovych bflkovin v potravinach,
2007
Boifianska Tatiana, Urminska Dana: lnfluence of natural additives on protein complex
of bread, Potravinarstvo 4/2010
Greenway, T.: Northwest sourdough a Didier Rossada, baking consultant
Modern Baking's Bread and Rolls Handbook
Celiac.com 12/28/2012
www.korenizivota.cz
www.dourdough.com
www.weekendbakery.com
Juornal of food an'd Nutrition Reseasc h: Confirmation of potymerisation offects of so-
dium chlorine and its additives on acrylamide by infrared spectrometry , 2007
https://www.celiac.com/articles/22861/1/Can-Sourdough-Fermentation-Speed-lntesti-
nal-Recovery-in-Celiac-Patients-at-Start-of-Gluten-free-Diet/Page1 .html
Celiac.com 04/19/2012: European journal of nutrition. doi: 10.1007/s00394-012-0303-y
http://aem.asm.org/contenUT0/2/1088.fu11, https://fyiliving.com/dieUspecial-diets/aller-
gies-food-sensitivities/celiacs-can-say-yes-to-sourdough-bread#ixzz2F39mfbDE)
 O AUttORKACH KNIHY

NAry Zutcrova"SrrrrcovA
Som mamou 3 deti, Zenou v domdcnosti a
foodblogger. Vychovdtvali ma k l6ske a Acte
k prirode. Blvali sme v meste, ale kaZdy vikend aj
prdzdniny som trdvila na kopaniciach. NaSiroko-
nad'aleko len lesy, Mky a polia. eerstvy vzduch, spev
vtdkov, v noci pozorovanie hviezd a svdtoj1nskych
mu1iek. Boli sme bez privodu vody, fu sme si
nat'ahalizo studne, ohriali na piecke a preliali
do velk6ho lavora, aby sme umyli riad. Na roli
sme pestovali vSetko, io sa dalo. Trdvu tatino
kosil zavias rdna ruinou kosou. Ndsledne sme ju
obracali, kopkovali a hrabali.
V obchode sme kupovali vZdy len to najnutnejSie.
Tak som vZdy videla, ako sa pripravujA jedla,
ktord inf beZne kupovaliv obchodoch. Domdce cestoviny, chleby, sirupy, dZemy ci
zavdraniny... vZdy som s obdivom nakAkala v kuchyni a chcela io najviac pom6ct'.
Fascinovali ma zautomatizovand mamine pohyby, jej obratnost'a vynaliezavost'.
Vyznala sa dokonale v bylinkdch a hubdch. TAZila som byt takit Sikovnd a znal6
v prlrode, ako ona.
Obdobie dospievania som preZila reb6liou na maminu kuchyfiu. Vadili midomdce
produkty a zdvidela som kamardtkam, 2e ony majl dZAsy, sirupy a nizkotuin€ mlieko
s,,nekoneinolt" zdruinou dobou z obchodu. Sposobom Zivota a stravovania poias
strednej Skoly sa zaiali moje probl1my s trdvenfm. Lekdri dlho nevedeli zisti{ io mi
vlastne je. Travenie jedla mi sposobovali velk6 bolesti. Ked'som nejedla, bolo dobre.
Postupne som zistila, 2e vynechanim mdsa z jeditlnicka je moj stav lepSi. Stala som
sa teda vegetari1nom.
Vtedy sa mi otvoril novy obzor a zaialo ma zaujfmat', ako to so stravou je. Preio na nej
tak z6te2f? eo dokaZe s naSim telom? Patrim medzi fudf , ktori chc(t chitpat podstatu
veci a prdcu chcu odviezt'io najdokonalejSie. Vela samoStldia, rozhovorov a kurzov
viedli k tomu, 2e som sa sfa/a vyZivovou poradkynou a Sportovou dietologiikou, aby
som pochopila podstatu mojho stravovania.
Po piatich rokoch vegetari1nstva som sitrufla na ,,cestu spat"'. Klukatd cesta n1vratu
k mdsu v mojom jeddlnicku trvala tol'ko isto, pdf rokov.
To som uZ bola mamou troch deti. Nad'alej sa snaZim o precfznosf a zodpovednost',

374

' I
preto mi zdleZi na tom, moje deti budA jesfiAsi tuSite, kde som sa ocitla- robim
io
im v1etko domdce. Vyhlbam sa ,,6ikam" a dbdm na kvalitu. Ako moja mama. V tejto
dobe je to in6, akosi tahSie. Nie som vSak otrokom. Strava md byt' na*[m sluZobnikom.
Svojim det'om vZdy poviem pravdu a vysvetllm im, preio sa mi nep66ia lfzanky, cukrfky,
dZ1sy ci pecivo z obchodu. S mottom: ,,Zakazane najviac chtlti", nechdvam rozhodnutie
na nich. Ked'budA pif moj bazovy sirup, tak nech preto, 2e ho sam6 chcA pi(.
Kvdskovanie som objavila v ilenku na internete. Vymenovalv1etky zdravotne probl1my
mojej rodiny- ekz6my, alergie, zle trdvenie. Z poiiatku mi kvdskovanie v6bec neSlo.
Vel'a otdzok, na ktore som nepoznala odpovede, vela chyb, ktorych podstatu som
nechdpala, a preto ich nevedela odstrdnit'. Na internete som naila vel'a met6d, ktord sa
navzdjom nepodporovali. Osveta bola na bode mrazu. ESteZe som si bola vedoma jeho
prlnosom a potrebnost'ou pre mfia, moje deti i manZela a vytruala v peieni.
Umenie krdsnych chlebikov ma stdlo vel'a nepodarkov, sklamani, premyilania a
niekedy i hnevu. Postupne, s pribAdajlcimi sklsenost'ami, som sa odvdZila upiect'
peiivo, kol66e. Som Aplne oslobodend od pekdrni a vSetko peiiem doma, v klasickej
rure- chleby, roZky, vianoiky, buchty, babovky...vSetko prekyprend kvdskom. Vybrala
som si spdsob, ktory ma nezotroil pri troch detoch, domdcnosti a prdci. Aj ked' peciem
takmer denne, kvdskovanie mi prina*a relax, pohodu a rados(. Stale mi napadajI nov6
skratky, no z kvality nepofavujem. lludia sa mi zaiali sami ozyvaf a prosif ma o radLt,
recept, vychytdvky, ci moZnosf ochutnat' jedlo z kvdsku. Dopyt zvonka ma priviedol
k blogu www.chutodnaty.sk a nasledne kurzom kvaskovania. Najprv len v meste mojho
bydliska, neskOr iv mestdch po celom Slovensku. Moju l6sku ku kvdsku som odniesla
viackrdt do televfzie, rozhlasu, pisali o mne a kvdsku v casopisoch i na vyhfadavanych
portdloch. Do umenia kvdskovania sa nechali zasvdtit'pod mojim vedenim aj Spickovi
Sefkuchari, ako Jaroslav Zidek, ii Peter Duransky.
Kvdsok spaja a ja som vd'aka nemLt spoznala Danku, skvelA priatefku. Pozerd sa syef
optimistickym pohfadom. Je zdrojom pokoja a rozvahy. Bola som pocten6, ked'ma
oslovila, aby sme spolu napfsali na1u pruA knihu Kvdskovanie - Recepty z kvasku. Jej
skdsenosfi ako autorky a l6ska ku kvasku, moje skisenosti, zaf1benost'pre kvdsok a
v65efi pre prdcu s cesfom dali dokopy knihu, ktord je kusom z nds oboch.
Vd'aka vdm sa z knihy stal rychlo besfse//er na dlhu dobu a predali sa tisice knfh.
S velkou pokorou a vd'akou sme sa spolu opdt' postavili k rAram a zavolali aj d'atiie
skusen6 kvdskovaiky. Vzniklo tak pokraiovanie knihy, Kvdskovanie 2 - Poklady
z va5ich kuch,lh na d6kaz, Ze kvdskovat'sa d(t aj v tejto upondhfanej dobe.
Verim, 2e recepty, ktord v knihe ndjdete, budA pre Vas motivdciou a in1pir1ciou
v kuchyni.
Dakujem, 2e mi pomdhate splnif moj sen- aby bot kvitsok v kaZdej rodine tak, ako
kedysi, pretoZe kv(tskovat'sa oplati. Dopecenia, priatelia! Naty

.● ■
.
 O AUttORKACH KNIHY
DANIELA RAU
Zdravd strava, zdravy Zivotny 1tyl, Feng Shui,
osobnostny rozvoj, knihy a internet, b sA bmy
mojho profesionitlneho Zivota. Ked som chodila
na strednl a vysokA Skolu a ndsledne pracovala
vo viacerych firmdch, ani som netuSila, ako sa tieto
zdanlivo r6zne t6my u mfia raz vSetky spoja v jeden
celok. Dakujem svojmu Zivotu, 2e mi dopriava hkAto
r6znorodost'. V poslednych rokoch sa vSetko pekne
u mfia sp6ja a zapadd do seba ako puzzle vefk6ho
obrazu. Robim to, io milujem a milujem to, io
robim.
Absolvovan6 gymndzium so zameranlm na pocitaie
miteraz umoZnuje mat pozitfvny vzfah k online
podnikaniu na internete, preddvaniu cez eshopy
brat'poiltaie za prirodzenA sliast'Zivota.
a pfsaniu elektronickych knfh. Nauiilo ma(
Ipreto od roku 2009 mdme s manZelom svoju vlastnl firmu, v ktorej sa venujeme
oblasti internetu a online podnikaniu
MOjZivotny pribeh ma ndsledne zaviedolod poiitaiov ku zdravejvyZive a celkovo
k zdrav1mu Zivotn1mu Stylu: vy1tudovala som potravinitrsky odbor na vysokej Skole
Chemickotechnologickej STU. Poias 1t1dia som sa nauiila vnimat', aky je rozdiel
v jednotlivych potravinach a takisto, io sa s potravou deje v naSom tele. Vtedy som
pochopila, 2e kaZdd jedlo, ktor6 si vloZfme do Ist, m62e byf pre naie telo priatel'om,
ale i nepriatefom. Stravou sa m62eme niiit', ale aj liecit'. Po ukondeniVS som zaiala
nadobudnutd vedomosti o potravindch a ich uiinku na ludske telo postupne aplikovaf
aj vo svojom Zivote. Prechod na zdravA stravu nenastal zo dfra na deh. Bola to cesfa
postupnd, S/a som krok za krokom. A viem, Ze eite stdle neskoniila. Svoje skusenosfi
zdielam na mojom blogu www.danielarau.sk, ktori je o zdravom Zivotnom Stfrle a
osobnom rozvoji.
Vdaka profesiondlnej zvedavostivznikla aj moja vaSefi ku kvitsku a kvdskovaniu.
Najprv zvedavosf, io je to kvdsok a potom vyzva: piect'pre naSu rodinu domdci
kv€tskovy chlieb. No zaiiatky neboli fahk6, moj prvl kvdsok dokonca putoval do koSa.
Nevzdala som sa v1ak a zaiala som z novdho kv6sku skuiaf rozne recepty. Hladala
som, skASala, testovala. A nakofko ak5kol'vek informdcie o kvdsku a sprdvnom postupe
pri prdci s nlm som si taZko vyhfaditvala, skrsol vo mne ndpad na vydanie knihy,

372

π
v ktorejby vietky tieto informdcie boli pohromade. V1etko o kvdsku a kvdskovom
varenf a peienf , v5etky rady, tipy a nitpady z praxe. VSetko od A do Z na jednom
mieste, v jednej knihe. Moja mySlienka na knihu dostala zrazu presnu podobu, ked'som
spoznala Naty. Ona ma sk1senosfi s kvdskovanfm, ja mdm skusenosfi s vyddvanim
knih a obidve mdme vdSen pre kvdsok. A tak vznikla kniha "Kvdskovanie 1- Recepty
z kvdsku". Tdto kniha v1ak nebola mojim pruym kniZnym diet'at'om.
U nds doma sa vZdy vefa iitalo a naozaj uZ od detstva milujem knihy. Ldska k nim mi
zostala aZ do dospe/osfi. Knihy ma obohacujA o mudre rady, a preto tvoria dalil kAsok
puzzle m6jho Zivotndho pribehu. Ldska ku knihdm, mudrost'v nich ukryta a aj prdca
na sebe ako osobe prostrednlctvom r1znych tr6ningov a kurzov osobn6ho rozvoja
ma priviedla k tomu, 2e si ioraz viac v62im to, akd som, reSpektujem svoju minulost'
a svojich predkov. Lebo aj ked' naSa minulos( bola akdkollek, sme jejvdaini za to,
akymi fud'mi sme teraz. KaZd! z nds ma jedineiny Zivotny pribeh a kaZdy z nds si ho
sdm vytvdra. Tento n65 prfbeh je dobr6 odovzdaf aj d'alSim gener(tci6m. Preto som
hrdd autorka a ajvydavatel'ka naSej pruejtlaienej knihy: rodovej knihy ,,Kronika Zivota"
www.kronikazivota.sk Knihy, prostrednictvom ktorej kaZd'! ilovek odovzdd svoj vlastny
iivotny pribeh d'al5fm generaciam
Od vydania rodovej knihy bol u2 len kroiik k vydaniu na*ej druhej knihy: Kuchdrskej
knihy,,Zdrav6 desiate nielen pre deti". Nakolko som ako mama dvoch deti niekolko
rokov rieSila, eo $m na1im chlapcom dat'na desiatu, aby to bolo zdrave aj chutn6,
spojila som svoju l6sku ku knihdm spolu s vedomosfami o zdravej strave, pripojila
spravnych tudI a vznikla kuchitrska kniha www.zdravedesrafe.sk
balSou mojou v65hou a koniikom je Feng Shui, starovekd umenie harmonie byvania.
Vytvara sllad medzi ilovekom, nebom a zemou, upravuje a harmonizuje priestor okolo
nas. Vytvara miesto, kam sa teSlme a radi sa tam vraciame. Pomdha ndm naierpat'
silu a ziskat'novl energiu a ZivohA rovnovdhu. I preto tvori d'al1i kAsok mojho
Zivotn6ho prlbehu. Pred viacerymi rokmi som napisala o fiom 5 elektronickych knfh,
kto re n 6jd ete n a www.fe n g sh u i-byva n ie. sk

A aby puzzle vytvorilo nddherny vysledny a pre mfra zmysluplny obraz, v roku 2017
so/n sa stala Certifikovanou kouikou metody NLP platnou v celej Europe. Vd'aka tejto
psychologickej metode pom1ham ludom ndjsf v Zivote rados( a spokojnost'.
Ako vidlte, puzzle mojho 2ivotn6ho pribehu je naozaj rOznorod6. AZ teraz, ked som
zrel6 Zena, som pochopila, Ze kaZdl k1sok md v fiom svoje miesto. V*etky kAsky su
vefmi dOleZit€, lebo iba tak vytvdraj0 neopakovatefny spoloiny obraz. Takdto Zivotne
puzzle ma kaZdy z nds a kaZd! z neho vytvdra svoj vlastny jedinecny obraz. Je len
na nas, io na tom obraze bude. Ja verfm, 2e aj na tom vaSom puzzle bude jednym
z kAskov novd l6ska a vdieh pre kvdsok. Prajem vdm zdravy, spokojny a naplneny
hivot. S lctou k va5ejjedineinosti, Daniela

373
 O AUTORKACH RECEP丁 OV
AN DREA SI D DALL KOVAEOVA
Pracujem na hematologickom oddelenl ako
Specializovand zdravotnd sestra. Milujem prirodu.
So svojimitroma dc1rami som ,,Lt1la" z bytu
vo vel'komeste do rodinneho domieka obklopenym
zelefiou. Ked'Ze mdm alergiu na pSenicu, snaZlm
sa dbat' na kvalitu a chut'v stravovani. Dvor pri
domceku som naplnila sliepkami a kozami. Vd'aka
koziemu mlieku a vyrobkom z neho som pocitila
velky posun v imunite, no stdle to nebolo Aplne ono.
Chlieb, ktory som si dovtedy piekla doma z kvasnlc,
bol sice chutny, ale probl6my s nafukovanlm a t'aZoba na Zafudku mi prek62ali
vychutnat'si chlieb, ako sa patrf. Na internete som natrafila na kvdsok. Najpru som
mySlienky kvdskovania zavrhla pre jeho dhA prfpravu. No dostupnd ilanky som hltala
s ioraz vdi1im zanietenim a nieio vnutri mi hovorilo, Ze toto je spdsob, ktorym mdm
piect' chlieb. Vybrala som si pdr bezlepkovych receptov, ktord mi odpoiiatku uiarovali.
Chutilifam6zne a po pdr tlZdnoch som si vSimla, 2e vObec nerieiim svoje probl6my s
trdvenlm. Boli zrazu prec. Aj napriek nelspechom som to nevzdala. Kvdsok mivela dal
a stdle ddva. Otvoril mi obzory v peieni, naucil ma trpezlivosti a pomohol mi v zdravl.
Nelutujem defi, kedy sorn s kvdskovanim zaiala. VSetko sa d6, len treba chciet'.

DARINA GALIKOVA
Vol6m sa Darina, no priatelia ma oslovujA Dari.
Po kvitsku som pokukovala dhA dobu, no aZ
posledny rok sa z kvdskovania stalo moje najvdc5ie
hobby. Svojmu kolegovi z prdce vd'aifm za prv6
zozndmenie s kvdskom. lVos/ do prdce v l'anovom
vrecku zabaleny chlieb, ktory rozvohal cel6
pracovisko Vraj nie je len taky hocijaky, ale chlieb,
ktory zvykli piecf naie babky. Ked'som dostala
od neho chlieb do daru, do vOne kOrky, vl1inosti
a chuti striedky som sa hned' zamilovala a tuho
som zaiala premySl'at', ako by som mohla ajja piect'doma takyto chlieb. Vel'a som
Studovala, iftala, zist'ovala si na internete. Kvdskovanie mi priSlo zbytoine pridlhe
na pripravu, no nieio ma t'ahalo aspon to doma vyskASa(. Zaiiatky dopadli
katastrofdlne, o kvdsok som sa nevedela dobre starat'a viackrdt mi zomrel. Pochopila

I
som v*ak, 2e kvdskovanie je o vzt'ahu a trpezlivosti. Dokonala chut'a zdravotne
benefity ma stdle motivovali, aby som sa nevzddvala. Dnes roz1irujem kvasok v\ade
navokol seba. SnaZim sa ludi presvediit', 2e kvaskovanie je laska na cely Zivot a 2e sa
to dd aj popri prdci. Verim, Ze svojimi remoskovymi receptami motivujem ajvas.

HELENA BALAZOVA
Ludia ma poznajA ako tetu, ktord peiie kolace a
zdkusky na svadby. Remeslo mizostalo po mojej
mamke, ktora je pre mfia zdrojom vedomostf a
sklsenostf pri prdcis cesfom. So svojim muZom
a troma dospelymi detmi Zijem v malej dedinke
Ladice. Chlieb si peiiem doma uZ dlhe roky, sprvu
s kvasnicami. Aj ked'Svagrina kvdskuje aktivne
dlho, mne sa do toho vObec nechcelo.
No po jednom rozhlasovom rozhovore s pekarom
sa m1j pohfad na kvaskovanie zmenil. Zacala
som hfadat'informacie o kvasku a kvdskovani. Vypestovat'svoj kvdsok sa mi podarilo
aZ na tretlkrat a peiiem z neho dodnes. Stdle hfaddm informacie o kvasku a svoje
obzory si sfdle rozSirujem. Dostala som sa a2 po Naty a Danielu, kde som pochopila,
ze kvaskovanie je naozaj dar, ktory by sme si nemali nechat' u1'sf. s mojou rodinou
zist'ujeme, 2e naie travenie je lepiie, mne sa vydistila plef, aj nejake kilogramy iiti
dolu. Skratka len to naj. Vd'aka peieniu zdkuskov na svadby mam doma vela receptov,
ktore teraz transformujem do kvaskovej podoby. S mojimi najobfubenej1lmi pokladmi
sa s vami chcem podelit', aby ste ajvy zaklsili, Ze kvdskovaf sa oplati.

JITKA GERESOVA
K peieniu chleba, respektfve k prdci s mukou mdm
vel'mi blizko. Som vyucend pekarka,
pre ktorl je prdca s cesfom relax. Damacim
pedenfm vychytdm vZdy dve muchy jednou ranou.
Vyvetram si hlavu poias pripravy cesfa
z namahavdho dha, a zdrovefi dam na stol chutny a
vlZivny pokrm svojmu manZelovi a dvom chlapcom.
Zilem v eechach a domdce peienie ma vel'mi bavi.
Rada experimentujem vo svojej kuchyni s novymi
chufami. To napdtie, ei sa podarf alebo kolko
narastie chlieb do vy1ky, je niekedy vefk6. No o to vdi1ia radost'nastdva, ked'ma
pochvdlia, Ze toto je super chut'. Ano, stane sa mi obias, 2e praskne, no o prasktiny
majl vsetci zdujem. Sem - tam upeiiem i vianoiku alebo pecivo. lJ nds je viak
domdci kvdskovy chlieb najZiadanej1i. Ma AZasnA chut'a vieme, io sme si don dali.

375
Kvdskovanie je n6kazliv6, preto verlm, 2e aj moie naiobfAbeneiSie chleby prispeiA
k tomu, aby ste dali Sancu kvasku aj vy.
KATAR|NA DARASOVA
,,Maminka ja t'a llbim najviac na svete, lebo ty ndm
varlS sam6 dobroty." Tieto AZasn1 slovd poiAvam
sndd kaZdy defi od mojich 3 deti a manZela
v na5om domieku na okraji Stupavy. Je to pre
mfia najviac, io m6Zem dostat'ako zadost'uiinenie
za energiu strdvenA v kuchyni. Milujem varenie,
peienie, experimentovanie s chut'ami a skAianie
novych veci. Tak som sa dostala aj k peieniu chleba
a kvasen5ho cesta. Zo zaiiatku som pouZivala
doma droZdie. No po kurze kvdskovania u Naty som
sa zamilovala do kvasku. Td chut'a chrumkavost kOrky presvedil h6dam kaZd6ho.
NeAspechy pri peieni ma neodradili. Chlieb sa mi dlhSie rozlieval a nevedela som
prfst'na to, preio. Vytruala som a chlebik sa mi zaial darit'. Nielen jeho AZasnd chut',
ale aj zdravotn1 benefity ma kaZdodenne presviedcaj1 o tom, 2e to bola sprdvna volba
pre celA rodinu. Dnes som od pekdrnf oslobodend a vychutndvame si doma upeeeny
nielen chlieb, ale i peiivo, kohee, croissanty ci lango1e. Svojimi receptami na fb
Recepty od Katy sa snaZfm vSetkych presvediif, 2e ias v kuchynije zdbava. Verlm,
2e sa mito podarf aj s receptami, ktorymi som prispela do tejto jedinecnei knihy.
LENKA GiRETHOVA
Som Lenka a prizndvam, 2e na kvdskovanl a peienf
:.,
som zdvisl6. Zijem v Maftine so svojfm manZelom
a dvoma dc6rkami. Od maliika som mala pozitivny
vzt'ah k vareniu apeieniu vd'aka mojej mamine,
ktoru sme vietcivolati Jajka. eas v kuchynije
vd'aka nej pre mfia velkou radost'ou. Po tom, ako
mojim dc6rkam diagnostikovali celiakiu a diabetes,
som bola nAbnd upravit naSe stravovacie ndvyky.
Zaiiatky bolivelmi ndrocn4. No kaZdym jednym
receptom som odkryvala tajomstvo lspechu a
zlepSovala som sa. Kvdskovanie bolo pre mha vyzvou. Mojou uiitelkou bola vZdy
trpezlivd a skvell Andrejka Siddall Kovdiovdt. Ajvd'aka nej sa moja rodina rozrdstla
o nov6ho ilena, o bezlepkovy kvdsok s menom Hugo, ktory som si sama vypestovala.
Nielen dobroty, vytvoren1 z neho, ale aj mnoh6 ind v dietnych prevedeniach n1jdete
na mojej fb stranke Diaceli dobroty ABRAKADABRA.
Mojim snom je otvorif si cukrdren a pek(tren pre celiatikov a diabetikov, kde by som

376

ヽ
π
piekla aj kvilskove dobroty. Nech cety svet vie, ze ai s diagn6zami ako celiakia
a diabetes sa d6t viesf normdtny plnohodnotny Zivot, tak povediac bez obmedzen[.
MADLA SNNXN NOVAK
Priatelia ma vohiA Madta. Momentdlne Ziiem
so svoiim Vikingom a dvoma maikamivo Sv1dsku
v tesnej blizkosti prirody. Preto sa zo mfia stala
v6Sniva hubdtrka a rybitrka. Okrem toho rada fotim,
mal'ujem, pracuiem v zdhradke a plSem svoi blog
www.korenizivota.com. Zilem pestri a kvalitny Zivot,
aby bolo vZdy na io sPomlnat'-
K tomu neodmyslitefne patri kvdsok. Zaciatkom roka
2015 som spoznala kvdskov| peienie v teoretickei
podobe. Moia tuZba po kvitskovani sa stala
pani z iuhu
skutoinost'ou, ked sa o cenn6 informitcie i kvdsok so mnou podelila iedna
krajiny. tJpiekla som nepodarky i ukaZkov6 chtebiky, tieZ obohatila svoie
telo
o p6r pop1lenfn z nepozornosti. MOi kvasok, vdaka ktoremu som
zakusila ozaistn6
iaro kvdtskovania, sa vol6 Herbert von Monarch. Podarovala mi ho priatelka
z Raklska. peiiem s nfm a viletko, io sa ten d6. Je to ilen naSeidomdcnosti'
stdle
Verfm, Ze ked ilovek naozaj nieco chce, dokdZe to. Je potrebnl
prekroiif svoie hranice
nastavene vo svoiei hlave. Takto ie to ai s kv1skovanim. Ak ilovek chce kv1skovat"
dokdZe to. Verim, Ze ivd'aka moiim receptom naidete v65en pre kvdskovanie'
MARCELA LEHOCKA
Moje detstvo bolo vefmi pestrl. Vyrastala som
v rodine s 5 defmi. Babka Zuzka sa starala o varenie
a peienie a ako naistarliu vnuiku ma uiila vSetkym
zruinostiam, ktor6 ona sama ovl1dala' UZ od
detstva som mala v hlave iasny cief, Ze vyStuduiem
odbor v gastronomii a moiou d'al\ou cestou budl
Tirolsk1 Alpy. Tak sa ai stalo. Niekofkorocn(t prdca
kucharky v Alpach ma mnoh5mu naudila. Okrem
in6ho ajto, 2e pekne naserv[rovane iedlo poteSf
nielen oko a prdzdne brucho, ale pohladi aiduiu'
vsfiasnostiZijem na slovensku, m6m dve detiiky, skveleho manzela a uZasnA
rodinu. varlm u2len rekreaine, ate st6le kreatfvne a s l6skou.
pred 2 rokmi'
Kv1skovanie bolo pre mfia vel'kou vyzvou. Pruykrat som kv1skovala asi
Priznilm sa, 2e pokusy boti nie prifi| Aspeilne. A2 vdaka Danke a Naty som
pochopila
princip. Neviem, s ifm by som porovnala ten pocit sf'asfia, ked som upiekla m1i prvy
dobre upeieny kv1tskovy chlebik. chodita som ako keby som bola
v siedmom nebi :)

J/ /
V mojom Zivote sa riadim mottom: "Ked nieio pre niekoho robi1, rob to tak, ako keby si
to robila pre seba."
MiSA SEDLAEKIVA
Od mali1ka ma fascinovalo, ako z roznych surovin
vznikajA vyborne jedld, ktor6 pripravovala moja
mamka. V kuchyni som stdla od pruejtriedy a ifm
som bola stariia, tym viac som experimentovala
a vymySfala nov6 kombindcie. V dospelosfi som sa
v iase tehotenstva stala striktnou vegetari1nkou
a tychto 10 rokov skfsenostisa sfa/i pre mfia
drahocennym pokladom. Zaiala som Studovat'
stravovanie z pohladu tradiinej iinskej mediciny
a muslm priznat', Ze dodnes je to pre mfia
najucelenej1i zdroj informdcii. Spoloine so Zivotnymi skusenosfami ich vyuZivam
vo svojej praxi. V sdiasnosti pracujem ako lektor varenia v Akad1mii liecivej vyZivy
v Prahe, vystupujem v relilcii "Sama doma" a "KoLtzeln6 bytinky" v eeskejtetevizii.
Zitrovefi pracujem ako celostn,! v,fZivovi poradca a vediem kurzy varenia. Priprava
peiiva z kv1sku ma neprestdva fascinovat'. Od mojho pru1ho kvdskovdho chleba
ubehlo viac neZ 10 rokov a od tej doby ine peiivo nepeciem. Som vefmi rada, 2e som
mohla prispiet'do tejto AZasnej kuchdtrskej knihy, ktord je plna vynikajucich kvdskovych
a aj bezlepkovych receptov Setrnych pre naSe trdvenie. vvww.biomisa.cz

NATALIA MAUREROVA
Pred 2 rokmisom sa vdaka kvdsku vydala na novI
cestu v mojom Zivote. Kvdskovanie povaZujem
za ndvrat ku kvalitnejSiemu a zdrav*iemu
stravovaniu. Je to pre mfia v65eh, vyzva, radost',
nad*enie a AZasn6 hobby. Pochddzam z pekdrskej
rodiny. Moji stari rodi1ia vlastnili pekdrefi a presne
vedia, ako chuti pravy kvdskovy chlieb. SA pre mna
vefkym vzorom v priprave cesta a peceni.
Ked'som sa pred rokom prest'ahovala so svojim
muZom a dvoma defmi z mesta na vidiek, osern
mesiacov sme Zili bez internetu a televfzie. Robila som im veiern€ kino pripravou a
pecenfm chleba. Som vefmi akdn6, netrpezlivd a kvdsok mi pomdha ucit'sa trpezlivosti
viesf'si mal6 peciace pl1novanie. Stdle vymySlam nov6 receptAry, ako vyuZit'kvdsok
v kuchyni. V dneSnej dobe si m62eme lahko klpff iokofvek a hned'bez ndmahy. Preto
ked'si ilovek najde ias a vyrobl nieio sdm, md to pridanA hodnotu pre neho sam6ho
ajjeho okolie. Do knihy "Kvaskovanie- Poklady z vaSich kuchyfi" prispievam naSimi

"1
 rodinnymi receptovymi pokladmi s nddejou, Ze vas motivujem k vareniu a peieniu
s kvdskom s l6skou, chufou a va1nou.
MONIKA CEBAKOVA
Som mamou 3 deti, Zenou v dom1cnosti a byvalou
majitefkou obchodlku Zrnko so zdravou vyZivou
v Nitrianskom Rudne. Ku kvaskovaniu som sa
dostala pred 8 rokmi, ked'som zistila, Ze budem
mamou. A ked'Ze nii nie je v Zivote n6hoda, ekz6m
detl ma donAtil prehodnotif mnoho vec[, vriltane
toho, io
vkladame do Ast a natierame na pokoZku.
Deti ma naucili nestat' na jednom mieste, ale ht,adiet,
vpred. A hfadat' moZnosti, ako sa io dd a nie, io sa
ned6. To je tieZ dOvod, preio svoje deti vzdelavame
doma- Vo vSetkom, io robfm, som sa stretla s pochopenfm, no i s odmietanfm. Tych
8 rokov ma v*ak naucilo doleZifu vec: ak som o svojej pravde presvedien1, oplati
sa
hoci i plavat'proti prldu. Riadim sa heslom: Dobro zasejes, dobro znes. Tesim sa, ze
sa mozem v tejto knihe s vami podelit's kvaskovymi pokladmi zo svojej kuchyne.

RENATA LUKAEOVA
Pred troma rokmi diagnostikovati mojejdc6re
celiakiu. Zivot sa mi prevratil naopak a musela som
zmenit'naS jedalnicek. V Humennom, kde Zijem
so svojim mu1om a Styrmi defmi, som v obchodoch
zhafiala bezlepkovy chlieb a peiivo, no dcere
nechutili. Rozhodla som sa preto piect' doma
v pekarniike. Chleby boli chutnejsie, no mruili sa
a r,lchlo tvrdli. VnAtorn1 vyditky, Ze ako matka
neviem dat'svojmu diefafu chutnu a kvatitnl stravu,
ma priviedlo k napadu vianoineho darceka- knihy,
ktora bude odpoved'ou na vsetko, io htaddm. objavila som knihu ,,Kvdskovanie-
Recepty z kvasku" a bola to l6ska na pruy poht'ad. vd'aka nej som si zatozila
bezlepkovy kvasok a skusila upiect'chlieb. Stzy v oiiach a pocit vft'azstva ma zachvatil,
ked'som z rary vytiahla nadychany, mdkky, vofiavy, skratka a2asny bezlepkovy chtieb
z kvdsku. "Mamka, io keby si piekla takyto chtieb pre vsetky deti ako ja? To by si im
vefmi pomohla", povedala mi dcera. Tato mystienka ma nadchla az tak, ze som odisla
z prace a od okt6bra 2017 vediem vlastn1 pekarefi, ktora ponuka kvaskove peiivo
bez lepku, mlieka a vaiec. Cez strdnku www.kvaskovepecivo.sk je moZne si vyrobky
aj objednat'. verf m, ze recepty, o ktore sa s vami v tejto knihe delim, buda pre vas
rovnakymi pokladmi, ako v mojej kuchyni.

379
 d,
i._

OSatky na chlieb si m62ete klpit'na

www,kvaskovanie.sk
ii sfe v kvdskovanl zaiiatoinik, pokroiily alebo potrebuiete piect'bezlepkovo,
na kurzoch kvdskovania u mfia sa dozviete o kvdskovani v*etko potrebn€ od A po Z.
Vysvetlfme si, preio je kvdskovanie to najlep5ie. Prakticky si aj vyskuSate, ako sa
s kvdskom a kvdskovym cestom pracuje. Na kurze si spo/u upeiieme chlebik alebo
peiivo, aby ste na vlastn6 oii videli i rukami zaklsili cely postup pripravy. Chlebik
ajochutndme.

Kurzy prebiehaju v Stupave. Pri nazbieranf urei6ho poitu zduiemcov aiv inych
mestdch Slovenska.

V pripade zdujmu o kurz sledujte www.chutodnaty.sk. kde ndidete terminy

a informdcie o pripravovanych kurzoch. Alebo mi napi1te sprdvu na email
info@chutodnaty.sk

TeSim sa na vds.
Naty

l
 ・・ 1_J・・
.・
1・ .

ゆ
_゛ "し 鷺 し ￢
口
「 δ Jヽ
∠F O _
゛ 硬ミ
二 巫 “
ロ ゴ A47 1ロ
lll `F「 ‐ lll

KvaskoMa poradha
Mdte otdzky ohfadom kvdskovania?

Online kvdskovd poradha a blogovd strdnka www.kvaskovanie.sk plnd zaujfmavych

ildnkov, tipov, rad a skdsenostf. Naviac eite aj sAfaZe o zaujimavd ceny.

Sledujte nds aj na Facebook strdnkach Kv6skovanie a Kvaskov6 peienie a pochv1lte

sa svojimi kvdskovymi skvostami.

mfacehook
 KU KNIHE ZiSKAVAttE下 lEtt0 2 BONUSY

Srtiast'ou kuchdrskej knihy ,,Kv6skovanie 2 - Poklady z vaiich kuchyfi" s0 ai

nasledujuce dve elektronick6 kuchdrske knihy:

ヽ
BONUS 6,1

︲
KVASKOVANIE BEZ LEPKU

ｏ
Bezlepkov6 recepty pripraven€ s l1skou a bezlepko'
vym kvlskom

Recepty na chlieb, pecivo i kohee pripraven1 expertkami

na bezlepkovd kvdskovanie. Recepty pln6 chute, ktor6 si

●
zamilujA nielen bezlepkitii.

く
︲Ｃ Ｉ
BONUS c.2
AKO VYUztt rVnOSi CUUaA
Recepty z tvrd5ieho kvdskov6ho chlebika

lnSpiratfvne vyuZitie tvrdSieho kvdskov6ho chlebfka alebo

peiiva na rOzne spOsoby. I tvrdSl chlebik sa dd zuZitkovaf
do poslednejomrvinky. Sladke islan6 recepty pre sprdvne
gazdinky.

Kde a ako ziskate tieto BONUSY?

Staii lsf na webovu strdnku: www.kvaskovanie.sUbonusy-k-tlacenei-knihe a stiahnut'si
e-knihy do svojho poiitaia.
κレjskoyanfe 2‐ Pokrady Z Vaζ ′
c力 々″cわin

/1υ lo汁 ng.Danわ ra Raυ ′Araヶ Z′ rekο y6 Srekο ソd a kO′ettFy aυ わroy

′

ROた ■
NSanわ 2θ イ7

◎ Pと υTOS COν 剛 Ⅳγ s.た 0.

O kρ ′
Tもι わυkttp′ fe 1/o1/setk,cわ dobヽヽわkρ Fわ たJpecr1/acゎ 1/cerey s′ ο1/enskeJ reρ υbrike

arebο na t″ v1/レ %k1/asko1/ar7′ e.sk

SBN」 978‐ 80‐ 972085‐ 6‐ イ

′

392
宣 ▲
移
Chlieb kri4at ...
To nie je len tak.
Chlieb neprileti ako vt6k,
jak cudzi holub do dvora.

Na chlebik musi5 poorat'.

A hodny svojho chleba Zit.

Chlebik si treba zasltlZif .

Pluh todit' ako taLky vlak.

鼈
釉躙
Chlieb l<rhjat

籾
喘バ褐
to nie je len tak.

．
Pozn65 raz, Lo to znamen6.

MOj mily, chlieb je odmena.

Preto sa modliS
a ja trei;
- chlieb kaZdodenny d巧 n6m dnes.

(Milan Rufus)
 ￨111).11111

￨￨1虚

趾 1・

「雉
蛉