KONTROLA VO

VEREJNEJ SPRÁVE
2022/2023
Kontrola

■ Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti, v tomto zmysle aj

predmetom záujmu viacerých vedných disciplín.
■ Skúmanie a analýza tejto aktivity patria aj do správnej vedy a vedy správneho práva.
■ Efektívna a účinná kontrola je predpokladom riadneho výkonu verejnej správy.
■ Legálne vymedzenie pojmu kontrola v aktuálne platnej právnej úprave neexistuje.
■ Oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ, ktorý môže byť
obsiahnutý v osobitnom právnom predpise, alebo môže byť súčasťou riadiacej
kompetencie.
Kontrola
■ Kontrolu možno definovať ako formalizovaný postup (proces) vymedzený časom, miestom
a predmetom kontroly smerujúci voči konkrétnym kontrolovaným subjektom, spočívajúci
v zisťovaní plnenia povinností stanovených alebo vyplývajúcich z právnych predpisov,
alebo ktoré boli na základe týchto predpisov uložené.
■ Cieľom kontroly je zistenie, či kontrolovaný subjekt v určitom čase dodržoval, alebo
porušoval určitú množinu svojich právnych povinností a pôsobí tak na zmenu skutočného
(nevyhovujúceho) stavu a posúva veci smerom k dosiahnutiu žiadúceho stavu.
■ Kontrolu možno zároveň chápať ako druh pôsobnosti v oblasti verejnej správy vykonávanej
orgánmi verejnej správy tak, že predmetom kontroly je dodržiavanie verejnoprávnych
povinností, t.j. povinností vyplývajúcich z verejnoprávnych predpisov.
■ Kontrolu možno vo verejnej správe charakterizovať ako samostatný druh správnej činnosti a
v tomto zmysle ako funkciu verejnej správy.
Kroky kontroly

1. Zisťovanie skutočného stavu

2. Analýzu skutočného stavu
3. Porovnávanie skutočného a požadovaného stavu, zhodnotenie skutočného stavu a
zisťovanie príčin prípadných odchýliek
4. Prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za
protiprávne konanie.
Zásady kontroly
■ Zásada objektívnosti – znamená, že prístup kontrolujúceho subjektu má byť nestranný,
zameraný výlučne na obsah kontroly
■ Zásada odbornosti – znamená, že kontrolu má realizovať iba subjekt s príslušnou kapacitou z
hľadiska vedomostí a skúseností
■ Zásada včasnosti – kontrola by mala byť vykonaná včas, tým sa zužuje časový rozsah trvania
nedostatkov a zabráni sa tomu, aby nedostatky narástli do väčších rozmerov
■ Zásada sústavnosti – znamená zabezpečenie možnosti realizovať kontrolu kedykoľvek
■ Zásada účinnosti – kontrola má prispievať k dosahovaniu požadovaných cieľov
■ Zásada hospodárnosti - kontrola prispieva k maximalizácii výstupov a minimalizácii vstupov
■ Zásada efektivity - kontrola prispieva k plneniu úloh správy na požadovanej úrovni, v
požadovanom rozsahu a kvalite vo vzťahu k disponibilným zdrojom
Funkcie kontroly

■ Funkciou kontroly rozumieme základné smerovanie konkrétnej činnosti kontrolných

orgánov
Primárnou funkciou kontroly je:
■ Dosiahnuť rovnováhu medzi žiaducim a skutočným stavom tým, že subjekt odstraňuje
odchýlky, ktoré medzi nimi vznikajú
■ Udržať existujúcu rovnováhu medzi žiaducim stavom a skutočnosťou tým, že subjekt
vracia každú odchýlku od rovnováhy do pôvodného stavu
Funkcie kontroly
■ Poznávacia funkcia – smeruje k poznávaniu skutočného stavu na základe objektívneho
zisťovania reálnej skutočnosti a jej porovnávania so stavom, aký by mal byť podľa
predpokladov.
■ Porovnávacia funkcia – vyjadruje porovnávanie výsledkov, úrovne, kvantity, kvality,
účinnosti, efektívnosti, aktivity orgánov a pracovníkov v skutočnej činnosti s
požadovanými alebo predpokladanými stavmi a požiadavkami. Takisto sa zameriava na
zisťovanie odchýlok, problémov, nedostatkov, ich príčin a dôsledkov, podielu
zodpovednosti príslušných subjektov a pod.
■ Nápravná funkcia – na základe kontroly sa odstraňujú nedostatky ako aj príčiny, ktoré
viedli k ich vzniku.
■ Informačná – na základe kontroly možno získať informácie a poznatky o činnosti
orgánov a jednotlivcov, ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi.
Druhy kontroly

■ Kontrola v oblasti verejnej správy má dvojaké postavenie. Orgány verejnej správy na jednej strane
kontrolnú činnosť vykonávajú a na druhej strane sú samy kontrolované zo strany príslušných
subjektov.

■ Základnými kritériami pre klasifikáciu kontroly sú:

a) Predmet a rozsah hodnotiacich kritérií
b) Časová súvislosť kontroly
c) Z iniciatívy koho sa vykonáva
d) Subjekty, ktoré ju vykonávajú
e) Právne vzťahy kontrolujúceho a kontrolovaného
Druhy kontroly

Podľa predmetu a rozsahu hodnotiacich kritérií rozlišujeme:

■ Všeobecnú kontrolu - Predmetom všeobecnej kontroly je všetka činnosť
kontrolovaného subjektu a zo všetkých požadovaných hľadísk
■ Špecializovanú kontrolu - Špecializovaná kontrola je determinovaná určeným
okruhom otázok alebo ide o kontrolu len z určitého hľadiska.
Druhy kontroly

Podľa časovej súvislosti rozlišujeme:

■ Predbežnú kontrolu – je realizovaná pred výkonom činnosti, ktorá je predmetom
kontroly
■ Priebežnú kontrolu – je realizovaná v priebehu a nezávisle od činnosti, ktorá je
predmetom kontroly
■ Následnú kontrolu – je realizovaná po ukončení činnosti, ktorá je predmetom kontroly
Druhy kontroly

Podľa toho, na základe koho iniciatívy sa kontrola vykonáva, rozlišujeme:

■ Kontrolu vykonávanú z vlastnej iniciatívy - orgán kontroly koná na základe vlastných
zistení alebo na základe stanoveného plánu
■ Kontrolu vykonávanú na základe iného podnetu – orgán kontroly koná na základe
podnetu iného orgánu, príkazu nadriadeného orgánu alebo aj na základe podnetu
fyzickej osoby
Druhy kontroly

Podľa subjektov vykonávajúcich kontrolu, ich pôsobností a právomocí, rozlišujeme:

■ Kontrolu vykonávanú subjektmi, pri ktorých je výkon kontroly jednou zo zložiek
ich pôsobnosti a právomocí
■ Kontrolu vykonávanú subjektmi, pri ktorých je výkon kontroly výlučnou alebo
dominantnou zložkou právomoci a pôsobnosti – v tomto prípade môžeme hovoriť o
špeciálnych kontrolných orgánoch, tzv. inšpekciách
Druhy kontroly

■ Podľa kritéria vzájomného vzťahu kontrolovaného a kontrolujúceho subjektu

rozlišujeme:
■ Vnútornú kontrolu – uskutočňuje sa v organizačných vzťahoch podriadenosti a
nadriadenosti v rámci toho istého organizačného systému. Vnútornú kontrolu
vykonávajú orgány verejnej správy ako úlohu v rámci riadenia v príslušnej oblasti
verejnej správy.
■ Vonkajšiu kontrolu - je vykonávaná vo vzťahu k subjektom, ktoré nepatria do
organizačnej sústavy kontrolujúceho subjektu, tzn. voči organizačne nepodriadeným
osobám
Medzinárodný aspekt kontroly - Medzinárodná
organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií

■ Organizácia, ktorá združuje najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov

■ Založená v roku 1953
■ Slovenská republika je jej členom od roku 1993 a je zastupovaná Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej
republiky
■ Organizuje medzinárodné semináre, na ktorých môžu kontrolóri jednotlivých členských štátov prerokovávať témy
spoločného záujmu a zároveň informuje o najnovšom vývoji kontrolnej činnosti, platných medzinárodných
normách a najvhodnejších postupoch kontrolnej činnosti.
■ Poukazuje na kľúčové problémy, ktorým jednotlivé kontrolné inštitúcie čelia a pomáha svojim členom vyvíjať
nové riešenia. Podporuje teda spoluprácu kontrolných orgánov, výmenu skúseností a podporuje medzinárodný
aspekt kontrolnej činnosti.
■ V roku 1977 prijala Limskú deklaráciu o pravidlách kontrolnej činnosti, ktorá ustanovuje základný rámec
filozofického a koncepčného postupu kontrolnej činnosti na základe nezávislosti a demokratických princípov. Táto
deklarácia je záväzná pre jednotlivé členské štáty, ktoré sú povinné tieto princípy zakotviť do vnútroštátneho
práva.