Samuel Beckett : akanie na Godota

Autor : Samuel Beckett, franczsky prozaik a dramatik rskeho pvodu

- Nzov diela : AKANIE NA GODOTA
- Lit. druh : drma
- Lit. forma : drma
- ner : divadeln hra, dve dejstv
Divadeln verzia: prvkrt sa hrala v Pari v roku 1953, reakcie chvla a uznanie,
nepochopenie aj zarazen publikum prekvapen hrou s nejasnou vpoveou.
Tma : bludn kruh ivota ud (po vojne), hrza z nepoznanho sveta, pasivita ud, ktor nie
s aktvni vbec v niom, len akaj, ako sa vetko vyvinie
Hlavn postavy:
Tulci a vern kamarti, s na sebe zvisl:
Estragon je zbudliv a nikdy si nepamt o robil predol de
Vladimr vetko Estragonovi pripomna
Vedajie postavy:
Pozzo pn prechdzajci okolo, je bohat
Lucky nem sluha Pozza, rob len to, o mu Pozzo prike, dokonca aj rozma na
pokyn, je stle unaven pomedzi rozkazy driac svoj nklad postojaky sp, ( je
pravdepodobne postihnut )
Lucky a Pozzo maj vemi pecifick vzah s vlastne zvisl jeden od druhho. Luckyho m
Pozza priviazanho na povraze a vdy ke mu chce da rozkaz nm trhne, aby ho zobudil.
Lucky m od toho krk zodrat do krvi. Ale Pozzo trvd, e mu Lucky prejavuje stlym
dranm batoiny ( nikdy ju nepolo na zem ) vanos za to, e mu me sli.
Chlapec pracuje u Godota a prina od neho sprvy Estragonovi a Vladimrovi, e pn
Godot u urite zajtra prde
Godot postava, ktor sa ani po dlhom akan nedostav, ( m biele fzy )
Dej: Hra sa odohrva v neuritom ase a priestore na vidieckej ceste, kde je len jeden strom.
Stretn sa tam dvaja tulci Estragon a Vladimr. Postupne sa dozvieme, e akaj akhosi
Godota, ktor m vyriei ich situciu tm, e im porad. Ved vemi zvltne rozhovory,
takpovediac o niom. A pokia nebud prechdza okolo Pozzo s Luckym, centrom deja je
to, e si Estragon vyzva topnku a e akaj na Godota. Okolo neskr prechdza udn
dvojica Pozzo a Lucky. Nehovoriaceho Luckyho nesceho kufor, rozkladaciu stoliku a k
s jedlom m Pozzo priviazanho na povraze ako psa. Pristavia sa a Pozzo vedie s Estragonom
a Vladimrom absurdn rozhovor okrem inho aj o Godotovi tie ho pozn a tvrd, e by ho
tie rd akal. Po odchode Pozza a Luckyho prichdza na scnu chlapec, ktor im oznmi, e
pn Godot im odkzal, e dnes neprde, ale e zajtra u urite. Druh dejstvo je skoro
rovnak. Je na rovnakom mieste, v rovnak as, len Pozzo medziasom oslepol a strom nie je
vyschnut, ale zelen. Pozzo tm, e je slep, je zvisl od Luckyho a oboch tulkov.

V zvere hry op prichdza chlapec, ktor im oznmi, e pn Godot dnes neprde ale, e
zajtra u urite. V hre je dialgmi Estragona a Vladimra naznaen, e toto nie je len druh
de, kedy sa toto akanie na Godota odohrva, ale e sa to u deje dlh dobu kad de a e
to bude pokraova aj v budcnosti. Estragon s Vladimrom sa na konci hry poksia o
samovradu obesenm, lene sa nemaj na o obesi. Povrzok vytiahnut z nohavc bol prli
tenk a roztrhol sa. Napokon uvaovali o odchode, ale zostali len nehybne st.
- Hl. mylienka diela : cel hra vyjadruje absurdn situciu ud po vojne absurdnm dejom.
Hra je prakticky o niom, autor v nej chcel pravdepodobne ukza ako udia ij; stle
akaj, e nieo prde, o zmen ich ivot k lepiemu, ale sami neurobia ni, aby svoj ivot
zmenili. Godot je to nieo na o akaj, ale nevedia, i naozaj prde a keby aj priiel,
nevedia, i im porad a aj keby im aj poradil ako alej, nie s nim viazan k tomu, aby
urobili tak, ako im porad. Nakoniec Godot im vlastne ani nikdy nesbil, e im porad. Tak
radej teda ni nerobia, len pasvne akaj. ivot je bludn kruh, z ktorho niet niku.
Krtka ukka:
Estragon: Ja u takto alej nevldzem.
Vladimr: To sa len tak hovor.
Estragon: o keby sme sa rozili? Mono by to bolo lepie.
Vladimr: Zajtra sa obesme. Ak, pravda, neprde Godot.
Estragon: A ak prde?
Vladimr: Budeme spasen. (D si dole klobk, nazrie do, vytrasie ho a znova si ho nasad.)
Estragon: Ta o, ideme?
Vladimr: Vytiahni si nohavice.
Estragon: o?
Vladimr: Vytiahni si nohavice.
Estragon: Mm si stiahnu nohavice?
Vladimr: VY-tiahnu!
Estragon: To je pravda. (Vytiahne si nohavice.)
Vladimr: Tak ideme?
Estragon: Pome. (Ani sa nepohn.)