Slovensk medzivojnov romn

Hlavn predstavitelia: Milo Urban (romn iv bi), Jozef Cger - Hronsk (romn Jozef Mak)-predstavitelia socilno-psychologickho realizmu, Ladislav Ndai - Jg (romn Adam angala)- predstavite naturalizmu Milo Urban (1904 1982) Patr k prozaikom medzivojnovho obdobia a slovensk realistick przu obohatil o niektor avantgardn prvky. V jeho przach s prtomn znaky expresionizmu a naturizmu (lyrizovanej przy). Romn iv bi s tematikou 1. svetovej vojny je socilno-psychologick romn. Vplyv expresionizmu bada v stvrnen prudkch duevnch stavov postv - konaj pudovo, pod tlakom silnch citov (hnev, lska, strach, nenvis, zlos). Autor asto pouva vntorn monolg zobrazuje psychick svet postv. Vrazn je socilna strnka diela postavy trpia v dsledku vojny hladom, vrchnos im berie aj to posledn, o potrebuj na preitie. Dej je neraz preruovan lyrickmi opismi prrody. V lyrickch opisoch vyuva autor najm metaforu a prirovnanie. Ladislav Ndai - Jg (1866 1940) Bol predstaviteom naturalizmu v slovenskej prze. Naturalizmus sna sa pravdivo zobrazova ivot, ale sstreuje sa viac na zporn javy ivota. Vyjadrovanie a obrazy ivota s vemi drsn, lovek je zobrazen ako hraka spoloenskm pomerov, obe dedinosti a prostredia, v ktorom ije. Napsal romny: Adam angala, Cesta ivotom. Jozef Cger - Hronsk (1896 1962) Predstavite socilno-psychologickho realizmu (predchodca naturizmu lyrizovanej przy). Bol tajomnkom a neskr sprvcom Matice slovenskej. Redigoval detsk asopis Slnieko. V r. 1945 emigroval do Rakska, il v Bavorsku, Taliansku a Argentne, kde aj zomrel. Pochovan je na nrodnom cintorne v Martine. Tvorba: zbierky poviedok a noviel: Domov, Podpolianske rozprvky, Tomkovci, romny: Chlieb, Jozef Mak, Pisr Gr, Svet na Trasovisku, Andreas Br Majster.

Romn je epick prozaick tvar (ner) dlhho rozsahu. Vystupuje v om vea postv, zobrazuje dlh asov sek a hlavn dej je dopan vedajmi epizdami. Jozef Mak socilno-psychologick romn o obyajnom dedinskom loveku. Dej romnu asovo spad do konca 19. a zaiatku 20. stor. Jozef sa narodil ako nemanelsk diea vdove Makovej. V mladosti slil u bau. Zamiloval sa do Marue, rozhodol sa postavi si dom.Neteil sa z neho, lebo musel s na vojnu a 3 roky mu nikto nepsal. Pochopil, e matka asi umrela a Marua na neho zabudla. Cestou domov si zarbal tvrdou prcou, aby nepriiel bez peaz a po nvrate zistil, e Marua sa vydala za jeho brata Jana a bvaj v jeho domci.

Marua sa zmenila, po chorobe opatnela, zaala pi a mu ju bil. S dieaom jej pomhala kalika Jula. Jozef mal s Julou scit a zobral si ju za enu. Povolali ho ako zlonka do Komrna a tu ho uvznili, lebo politizoval poas sluby. Jula ho s dieaom verne akala. Po nvrate domov striehla naho Marua. Jozef jej nedokzal odola, ale neskr si uvedomil, e to u nie je t mlad Marua, ale znetvoren ena, ktor strca kontrolu nad svojm citom. Jula sa mu odcudzovala. Opit Marua sa utopila pri pran bielizne. Jula akala alie diea a a po jeho naroden sa na smrtenej posteli zmierila so svojm muom. Jej srdce nevydralo a zomrela. Meno Jozef Mak je symbolom jednoduchho slovenskho loveka, ktor prijma beh dejn tak, ako prichdza a ije svoj poctiv ivot. Je to usilovn lovek lovek miln = mak, ktor prijma svoj osud, kon v slade so svojou povahou a znesie vetky ivotn trapy: zradu milej i brata, matkinu i eninu smr. Ak vzdoruje, tak iba mlky alebo prleitostnmi vbuchmi. Je pasvny, ale zrove naplnen vntornou silou heroizmom, ktor ho znovu a znovu postav na nohy a pomha mu prei. Jeho vekos je v tomto nevedomom, bezprostrednom prijman a preit ivota. V zvere sa autor-rozprva priamo prihovra Jozefovi slovami: Trp, Jozef Mak. lovek milin si, nu vydr vetko, kee nie je pravda, e najtvrd je kame, najmocnejia je oce, ale pravda je, e najviac vydr na svete obyajn Jozef Mak. V diele je vea lyrickch pas, prroda je personifikovan, autor vyuva epitet, prirovnania, metafory-(predchodca naturizmu-lyrizovanej przy).