Erich Maria Remarque

Na západe nič nové

 *1898 – †1970
- nemecký medzivojnový spisovateľ;
- zúčastnil sa osobne prvej svetovej vojny;
- pracoval aj ako novinár;
- bol známym pacifistom (odmietal vojnu),
kritizoval nacizmus = zbavili ho nemeckého
štátneho občianstva;
- často sa nesprávne priraďuje k americkým spisovateľom
stratenej generácie zúčastnili sa na vojne , ťažko sa im
hľadal návrat života . (Hemingway, Passos, Fitzgerald).
Nepatril k nim, len mal s ich prózou spoločné znaky (pocit
stratenosti a neschopnosť zaradiť sa po vojne do
normálneho života, novinársky štýl);
- najznámejšie diela: Na západe nič nové
Cesta späť
- obdobie expresiuzmu – pre tento smer je
typická subjektivizácia , prevládali
Literárny smer, formoval sa v nemeckých
krajinách , subjektivizácia jazyku
- Sú protiklady , jazyk je expresívny – používa
rôzne jazykové prostriedky
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní – myslím, že sme stratení.“

• epiteton „stratení“ použil ako prvý na vyjadrenie mladej

generácie, ktorá bola poznačená 1. svet. vojnou. Od
tohto epiteta vzniklo aj pomenovanie stratenej generácie
(amer. spisovateľka Gertrúda Steinová – majiteľka
salónu v Paríži, patrónka mladých Američanov v
Európe).
Na západe nič nové
 „Táto kniha nechce byť ani
obžalobou, ani vyznaním, chce
sa iba pokúsiť vydať svedectvo
o generácii, ktorú – poznačila
vojna – i keď unikla jej
granátom.“
 Dej
Odohráva sa na bojisku. Retrospektívne sa dozvedáme, ako sa
rozprávač príbehu (v 1. os. sg.), Paul Bäumer, dostáva spolu so
spolužiakmi na vojnu (v maturitnom ročníku ich svojimi
ideologickými rečami presvedčil triedny profesor Kantorek, s
ktorým sa neskôr stretávajú na bojisku a v tábore). Rýchlo
však vytriezvejú. Vojna sa pre nich stáva večným bojom o život,
musia zabíjať, aby sami neboli zabití. Poznačila ich natoľko, že ani
počas návštevy domova nedokážu už normálne žiť, stále myslia na
hrôzy a nezmyselnosť vojny. Paul ostáva nažive jediný zo svojich
spolužiakov (7), avšak nie nadlho. Jeho vojnové zápisky (a
zároveň koniec románu) dokončí neznáma postava:
„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký
pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu: Na
západe nič nového.“
Hrôzostrašné obrazy vojny (bombardovanie,
plynové útoky, ranení, znetvorení a zomierajúci
vojaci, desaťtýždňový tyranský výcvik
desiatnika Himmelstossa, smrť francúzskeho
vojaka v zákope, hlad, choroby, vši...) trošku
zmierňuje postava staršieho vojaka Kata (vedel
zohnať jedlo, bol optimista, vyznal sa vo
všetkom) a stretnutie s francúzskymi dievčatami
(za jedlo im poskytnú nehu a rozkoš).
 Román poukazuje na:
• každodenný život vojakov (hlad – najedia sa len
vtedy poriadne, keď si niečo ukradnú alebo keď
padne väčšina vojakov; boj o prežitie; neschopnosť
normálne sa zaradiť do života a zabudnúť na obraz z
bojiska; obraz zomierajúcich kamarátov...);
• mladých chlapcov 18 – 19 ročných, kt. namiesto
toho, aby žili naplno, zomierajú v nezmyselnej
vojne;
• vnútro vojakov cez Paula, ich city, myšlienky, sny,
vnútorné monológy;
• na silu kamarátstva.
 „Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci.
Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom.
Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať
svet a bytie, museli sme však na to strieľať. Prvý
granát, čo vybuchol, trafil naše srdce ...
Veríme vo vojnu.“

„Stali sa z nás nebezpečné zvery. Nebojujeme,

bránime sa. Keby z druhej strany prichádzal tvoj
otec, neváhal by si hodiť mu granát do pŕs.“
„Vidíme žiť ľudí, čo nemajú hlavy. Vidíme bežať
vojakov, ktorým odtrhlo obe nohy ...“

„Mne pripomína front strašidelný vír. Aj keď je

človek ešte ďaleko od jeho centra, v pokojnej
tíšine, cíti už jeho saciu silu, čo ho pomaly,
neodvratne, bez veľkého odporu priťahuje.“

„spomienky – mlčanlivé zjavenia“

„front – krátermi posiate územie ničoho“

Film (1930)