1.

Náklady, výdavky, vecné a časové rozlíšenie nákladov a výdavkov.

- Náklady ( predstavujú peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov,
v účtovníctve sa chápu ako zníženie ekonomických úžitkov, ktoré sa dajú
spoľahlivo oceniť )
- Výdavky ( predstavujú úbytok peňažných prostriedkov, napr. úhrada faktúry
dodávateľovi )
- Medzi vznikom nákladov a výdavkov môže nastať :
- Vecný nesúlad – ak vznikne výdavok, ktorý nie je nákladom, alebo vznikne náklad,
ktorý nie je výdavkom, napr. úhrady faktúry pri obstarávaní dlhodobého majetku
je výdavkom, ale nákladom je príslušný odpis tohto majetku v danom roku
- Časový nesúlad – ak náklady a výdavky vzniknú v odlišnom období. Rozlišujeme:
a) Náklady budúcich období – ak najskôr vznikne výdavok, potom náklad
( vopred zaplatené nájomné )
b) Výdavky budúcich období – aj najskôr vznikne náklad, potom výdavok
( nájomné platené pozadu )

1. Členenie nákladov z rôznych hľadísk.

 Podľa druhov ( druhové členenie ) :
- Prvotné ( externé ) náklady predstavujú spotrebu výrobných faktorov pri ich
vstupe do podniku ( spotrebované nákupy, náklady, náklady na externé služby,
osobné náklady, dane a poplatky, odpisy, finančné náklady , mimoriadne
náklady )
- Druhové ( interné ) náklady predstavujú spotrebu výkonov iných
vnútroorganizačných útvarov ( odovzdanie výkonov medzi jednotlivými útvarmi
podniku ). Označujú sa ako zložené náklady, lebo ich možno rozdeliť na pôvodné
nákladové druhy.
 Podľa kalkulácie ( kalkulačné členenie ):
- Priame ( jednotlivé ) náklady možno určiť priamo a presne na jednotku daného
výkonu ( spotreba látky na 1 výrobok ). Patria sem : priamy materiál, priame mzdy
a ostatné priame náklady.
- Nepriame ( režijné ) náklady sú spoločné pre viacero druhov a rôzny počet
výkonov a nemožno ich určiť priamo na jednotku daného výkonu ( spotreba
energie na chod strojov )
 Podľa závislosti od objemu výkonov :
- Fixné náklady sú stále, ich celková výška sa pri zmene objemu výkonov nemení
( absolútne fixné náklady ). Čím je objem výkonov nižší, tým je podiel fixných
nákladov na jednotku výkonu vyšší a naopak. Patria sem : nájomné, vykurovanie,
upratovanie
- Variabilné náklady sú premenlivé, ich celková výška sa mení podľa toho, ako sa
mení objem výkonov. Môžu byť : proporcionálne ( menia sa v tom istom pomere
ako objem výkonov ) alebo nenocionálne ( menia sa v inom pomere ako objem
výkonov )
- Môžu byť :
- Progresívne – ich celková výška rastie ako objem výkonov a klesá pomalšie ako
objem výkonov ( mzdové zvýhodnenie za prácu )
- Degresívne – ich celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov a klesá
rýchlejšie ako objem výkonov ( náklady na bežné opravy a udržiavanie strojov )
 - Regresívne – ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese
objemu výkonov rastie alebo sa nemení ( mzdy zamestnancov
vyplatené za prestoje )
- Súčet fixných nákladov a variabilných nákladov predstavujú celkové náklady.
- CELKOVÉ NÁKLADY = FIXNÉ NÁKLADY + VARIABILNÉ NÁKLADY
 Podľa charakteru činností ( účtovnícke hľadisko ) :
- Náklady na bežnú činnosť – súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou, členia sa
na: náklady na hospodársku činnosť ( spotreba materiálu vo výrobnom podniku )
a náklady na finančnú činnosť ( platené úroky za poskytnutý úver )
- Náklady na mimoriadnu činnosť – súvisia s náhodnými udalosťami, napr.
živelnými pohromami.

1. Položky kalkulačného vzorca.

 Priamy materiál ( spotreba materiálu )
 Priame mzdy ( mzdy na výrobných robotníkov vrátane nákladov na zdravotné
a sociálne poistenie
 Ostatné priame náklady ( náklady na licencie )
 Výrobná prevádzková réžia ( spotreba energie, odpisy ) súčet 1.-4. vlas. Náklady.
Výroby
 Správna réžia ( náklady na poštovné ) súčet 1.-5. vlastné náklady výkonu
 Odbytová réžia ( náklady na reklamu ) súčet 1.-6. úplné vlastné náklady výkonu
 Zisk - súčet 1.-7. predajná cena výrobku bez DPH
 DPH – súčet 1.-8. predajná cena výrobku s DPH

1. Kalkulačné metódy.
- Pri stanovení nákladov na kalkulačnú jednotku podnik používa viaceré kalkulačné
metódy. Sú to :
- Kalkulácia jednoduchým delením – používa sa, ak podnik poskytuje len jeden
druh výkonu ( jeden výrobok, jedna služba )
- Kalkulácia delením pomerovými číslami – používa sa, ak podnik vyrába viac
druhov výrobkov rovnakým alebo podobným technologickým postupom, ktoré sa
odlišujú napr. hmotnosťou, veľkosťou, prácnosťou,
- Prirážková kalkulácia – používa sa, ak podnik poskytuje rôznorodé výkony,
priame náklady sa vypočítajú priamo na kalkulačnú jednotku podľa noriem
spotreby a nepriame náklady sa určujú pomocou režijnej prirážky alebo režijnej
sadzby.
- Režijná prirážka vyjadruje, koľko percent z režijných nákladov pripadne na
každý druh výkonu.

1. Kritický objem výroby.

- Kritický objem výroby ( nulový bod, bod zvratu ) predstavuje množstvo výrobkov
( služieb ) , ktoré musí podnik vyrobiť a predať ( ponúknuť ), aby nebol stratový. Je
to hranica objemu výkonov, pod ktorou podnik vykazuje stratu a nad ktorou
vykazuje zisk.
1. Rezervy a prostriedky znižovania nákladov.
- Rezervy znižovania nákladov – sú zistené nevyužité možnosti podniku. Sú to
napr. lepšie využívanie dlhodobého a krátkodobého majetku, zvyšovanie kvality
výkonov, znižovanie prestojov.
- Prostriedky znižovania nákladov – sú konkrétne opatrenia na využívanie rezerv.
Sú to napr. lepšie organizácia práce, nová technika a technológie, zvyšovanie
kvalifikácie zamestnancov.

1. Výnosy a príjmy. Vecné a časové rozlíšenie výnosov a príjmov.

- Výnosy – sú realizované výkony vyjadrené v peniazoch. V účtovníctve sa chápu
ako zvýšenie ekonomických úžitkov podniku, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť.
- Výnosy posudzujeme:
- Z hľadiska podniku ako celku – predstavujú zvýšenie niektoré druhy majetku
alebo zníženie záväzku podniku v eurách, sledujú sa vo finančnom účtovníctve.
- Z vnútroorganizačného hľadiska - vznikajú vo vnútri podniku pri odovzdávaní
výkonov medzi útvarmi podniku, sú to vnútroorganizačné výnosy.
- Príjmy – vznikajú pri inkase pohľadávky ( úhrada faktúry odberateľom )
- Medzi vznikom výnosov a príjmov môže nastať:
- Vecný nesúlad - ak vznikne výnos, ktorý nie je príjmom alebo vznikne príjem,
ktorý nie je výnosom
- Časový nesúlad - ak výnosy a príjmy vzniknú v odlišnom období. V Tomto prípade
rozlišujeme :
a) Výnosy budúcich období – ak najskôr vznikne príjem, potom výnos
b) Príjmy budúcich období – ak najskôr vznikne výnos, potom príjem

1. Členenie výnosov z rôznych hľadísk a spôsoby ich zvyšovania.

Podľa druhov ( členenie vychádza z účtovnej osnovy ) Sú to:
- Tržby za vlastné výkony a tovar,
- Výnosy zo zmeny stavu vnútroorganizačných zásob,
- Výnosy z aktivovania výkonov vlastnej činnosti,
- Iný výnosy z hospodárskej činnosti,
- Finančné výnosy,
- Mimoriadne výnosy
- Podľa pôvodu realizácie výkonov :
- Tržby – vznikajú pri predaji výkonov mimo
- Vnútroorganizačné výnosy – vznikajú pri odovzdávaní výkonov medzi
jednotlivými útvarmi podniku, napr. výnosy zo zmeny stavu vnútroorganizačných
zásob,
- Ostatné výnosy – nevznikajú pri bežnej činnosti podniku, napr. prijaté zmluvné
pokuty.
- Podľa charakteru činností ( účtovnícke hľadisko ):
- Výnosy z bežnej činnosti - súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou, členia sa na :
výnosy z hospodárskej činnosti a výnosy z finančnej činnosti
- Výnosy z mimoriadnej činnosti – vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí, napr.
prijaté náhrady od poisťovne za škody spôsobené živelnými pohromami.
1. Výsledok hospodárenia a opíšte postup jeho zistenia.
- Výsledok hospodárenia je výsledok činností podniku dosiahnutých za určité
obdobie.
- Výsledok hospodárenia ( VH ) sa vyčísľuje z každej činnosti samostatne, t. j.
členení:
- Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti,
- Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti,
- Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti.
- Platí vzťah :
- VH z hospodárskej činnosti + VH z finančnej činnosti = VH z bežnej činnosti
- VH z bežnej činnosti + VH z mimoriadnej činnosti = celkový výsledok
hospodárenia
- Výsledok hospodárenia podlieha dani z príjmov. Podnik vyčísli výsledok
hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením a výsledok hospodárenia
z mimoriadnej činnosti pred zdanením.
- Položky zvyšujúce základ dane z príjmov sú napr. rozdiel medzi účtovnými
a daňovými odpismi, cestovné náhrady poskytnuté nad limit stanovený zákonom,
- Položky znižujúce základ dane z príjmov sú napr. rozdiel medzi účtovnými
a daňovými odpismi , strata z hospodárenia za minulé zdaňovacie obdobie.
- Zo základu dane z bežnej činnosti vypočítame výšku danej z príjmov z bežnej
činnosti a zo základu dane z mimoriadnej činnosti vypočítame výšku dane
z príjmov z mimoriadnej činnosti.
- Sadzba dane z príjmov právnickej osoby je 22 % .

1. Výsledok hospodárenia po zdanení ( použiteľný výsledok hospodárenia ) sa:

- Rozdeľuje ( v prípade zisku ),
- Uhrádza ( v prípade straty ).

- Rozdelenie zisku ( rozdelenie zisku závisí od podniku, jeho cieľov , právnych

noriem a musí byť schválené príslušným orgánom . Podnik rozdeľuje zisk napr. na
výplatu dividend, na investovanie do rozvoja , tvorbu fondov,

- Úhrada straty ( vyrovnanie sa so stratou závisí od typu podniku. Možno ju

uhradiť napríklad z nerozdeleného zisku z minulých rokov, zo zákonného
rezervného fondu, vkladmi spoločníkov alebo sa prevedie ako neuhradená do
ďalších rokov. )