Funkcia nukleotidov

1. Zložky nukleových kyselín

2. Zdroj energie (ATP, GTP)

3. Metabolický regulátor(cAMP)

4. Aktivované intermediáty v biosyntézach

(UDP-glukóza, CDP-diacylglycerol)

5. Zložky koenzýmov (adenínové nukleotidy sú zložkami

koenzýmov NAD+, FAD, CoA)

6. Inhibítory syntézy nukleotidov

(metotrexát – inhibuje tvorbu dTMP
azidotymidín – inhibítor reverznej transkriptázy)

7. GTP – zabezpečuje pohyb makromolekúl, napr. translokácia

peptidového reťazca na ribozóme
 Biosyntéza nukleotidov

Uskutočňuje sa 2 mechanizmami:

de novo salvage (záchrannými) reakciami

De novo tvorba nukleotidov vychádza z ribózy, CO2, NH3 a

niektorých aminokyselín. Tieto prekurzory sa zložitým sledom
enzýmovo katalyzovaných reakcií navzájom kombinujú za vzniku
nukleotidov ako konečných produktov.

Salvage (záchrannými) reakciami sa voľné bázy, nukleozidy

a nukleozidmonofosfáty, ktoré vznikajú hydrolýzou nukleových kyselín,
znovu transformujú na nukleozidtrifosfáty, čím sa zabráni ich úplnému
rozkladu a vylúčeniu z bunky.
 Biosyntéza purínových a pyrimidínových
nukleotidov de novo

• Biosyntéza purínových nukleotidov je fylogeneticky jeden z najstarších

a najzákladnejších pochodov v živej hmote.
• Purínové nukleotidy nie je potrebné dodávať v potrave, živočíšny
organizmus si ich dokáže nasyntetizovať – majú na to príslušné
enzýmové vybavenie.
• Pyrimidídové nukleotidy sú syntetizované tak, že sú
nasyntetizované ako voľné bázy, ktoré sa potom viažu na cukornú
zložku (fosforibozylpyrofosfát) za vzniku nukleotidov.
• Purínové nukleotidy sú syntetizované od začiatku vo forme
nukleotidov. Purínové jadro je budované priamo na cukornej zložke
(fosforibozylamín) postupne z kyseliny mravčej, CO2, glycínu,
glutamínu a kyseliny asparágovej.
• Nukleotidy sú biologicky aktívnejšie ako voľné bázy a sú využívané pre
syntézu nukleových kyselín
 Koenzým F (formylačný) = kyselina
tetrahydrolistová (tetrahydrofolová)

C1
H
OH O
5 10
N 6
9 H
N3 4 HCH2 N C N C CH2 CH2 COOH
2
1 7 H H
H H COOH
H2N N 8N

H
kyselina
derivát pteridínu p–aminobenzoová kyselina glutamová

Jeho úloha: prenášač jednouhlíkových skupín v polohe 5,10

H H
C H C H
CH3 C C
O NH
H
metyl metylén metenyl formyl formimino
vitamín = kyselina listová
– jej nedostatok spôsobuje anémiu
– jej súčasťou je kyselina p – aminobenzoová,
ktorá je rastovým faktorom pre mikroorganizmy

OH O
N H
N CH2 N C N C CH2 CH2 COOH
H H
H COOH
H2N N N
 Syntéza purínových nukleotidov de novo
IMP
(inozínmonofosfát)

AMP GMP
(adenozínmonofosfát) (guanozínmonofosfát)
ATP ADP + Pi
nukleozidmonofosfátkinázy
ADP GDP
(adenozíndifosfát) (guanozíndifosfát)
ATP ADP + Pi
nukleoziddifosfátkinázy
ATP GTP
(adenozíntrifosfát) (guanozíntrifosfát)
RNA
Regulácia de novo syntézy purínových
nukleotidov
PRPP
amidofosforibozyltransferáza (ART)

5 – fosforibozylamín

IMP

adenylosukcinát XMP

AMP GMP

ADP GDP

ATP GTP
ART:

1. Je inhibovaná produktami celej metabolickej dráhy (AMP, ADP, ATP

a GMP, GDP a GTP).

2. Inhibícia purínovými nukleotidmi má synergický charakter, t.j. v

prítomnosti obidvoch typov purínových nukleotidov je inhibícia
vyššia než v prítomnosti jedného typu nukleotidov.

3. Rozvetvené dráhy podliehajú 2 regulačným mechanizmom. Jedna

vetva vyžaduje ako zdroj energie konečný produkt druhej vetvy.
Táto reciprocita udržiava rovnováhu v produkcii guanínových a
adenínových nukleotidov.
Biosyntéza pyrimidínových nukleotidov

NH2 COOH
N
C O CH2
+
O CH NH2 N
P COOH
karbamylfosfát
karbamylfosfát kyselina asparágová kyselina asparágová

O
HN
+ PRPP
fosforibozylpyrofosfát
O N COOH
H
kyselina orotová
UMP (uridínmonofosfát)
UDP (uridíndifosfát)

UTP (uridíntrifosfát)
aminácia
RNA
CTP (cytidíntrifosfát)
 Syntéza deoxyribonukleotidov

1. 2.
záchranné (salvage) de novo syntéza
reakcie redukciou ribonukleotidov

jediná biosyntetická cesta pre ich vznik, a preto

má rozhodujúcu úlohu pri syntéze DNA a delení
buniek
ribonukleotidy

ribonukleotidreduktázy

2' – deoxyribonukleotidy
 Ribonukleotidreduktázy -
enzýmy premeny „sveta RNA” na „svet DNA”

cukry
aminokyseliny
energia CO2

báza báza
ribonukleotidreduktáza
fosfát O fosfát O

2´ 2´

OHOH OH H

ribonukleotidy deoxyribonukleotidy

RNA DNA
 Ribonukleotidreduktázy -
enzýmy premeny „sveta RNA” na „svet DNA”

Rozdielne vlastnosti:
a) stupeň fosforylácie ribonukleotidov
b) prítomnosť odlišných kofaktorov, na základe ktorých sú
rozdelené do 4 tried:
1. trieda – nehemové železo (E.coli)
2. trieda – 5' – deoxyadenozylkobalamín (koenzým B12)
obsahujúci kobalt (L.leichmannii)
3. trieda – mangán (B.ammoniagenes)
4. trieda – S – adenozylmetionin a železo (archaebaktérie
a E.coli kultivované v neprítomnosti kyslíka)
c) odlišná primárna a kvartérna štruktúra enzýmov

Spoločné vlastnosti:
a) zložitý radikálový reakčný mechanizmus
b) alosterická regulácia kontrolujúca substrátovú špecifitu
Spoločné vlastnosti ribonukleotidreduktáz

Zložitý radikálový reakčný mechanizmus

X X Ha X
Ha Hb Hb Ha Hb

OH OH OH OH OH H
SH SH SH SH S S
Redukcia ribonukleotidov je postupný proces, pri ktorom dochádza k
prenosu protónov z NADPH na tioredoxín a z neho na ribonukleotidy.

P P P O H2C báza
O
2'

OH OH
oxidovaný
ribonukleotid glutation
NADP+ tioredoxín – glutaredoxín – GSSG NADPH
– (SH)2 – (SH)2
I. II. III.
NADPH tioredoxín – glutaredoxín – NADP+
2GSH
– S2 – S2
redukovaný
P P P O H2C báza glutation
O
2'

OH H
2' - deoxyribonukleotid
I. tioredoxínreduktáza II. ribonukleotidreduktáza III. glutationreduktáza
 Hlavné bunkové
disulfid-redukčné systémy

glutaredoxínový systém tioredoxínový systém

N
A
glutation- tioredoxín-
D
reduktáza reduktáza
P
H

glutaredoxín glutation tioredoxín

proteíny a metabolity
 Tioredoxíny
• univerzálne termostabilné proteíny
• aktívne miesto tvorí charakteristická konzervatívna
sekvencia

32 35
Cys X X Cys

SH SH

V evolúcii sa objavujú u aeróbov v dôsledku

adaptácie na prostredie obsahujúce kyslík ako
nešpecifické prenášače vodíka potrebné na udržanie
stabilného redukčného vnútro-bunkového prostredia.
 Funkcie tioredoxínu
Zúčastňuje sa mnohých tiol-disulfidových oxidačno-
redukčných reakcií v rôznych katalytických a regulačných
procesoch v odlišných kompartmentoch bunky a
metabolických reakciách:

Redukcia ribonukleotidov na zodpovedajúce deoxyribonukleotidy.

Redukcia metionínsulfoxidu v proteínoch na metionín.
Redukcia inzulínu.
Aktivácia chloroplastových enzýmov v rastlinách.
Multifunkčná úloha v procese replikácie a reparácie DNA.
Proteíndisulfidizomerázová aktivita.
 Rozdelenie tioredoxínov
Bakteriálne:
sú z fylogenetického hľadiska rozdelené na:
- fotosyntetické červené baktérie a heterotrofné baktérie
- fotosyntetické zelené baktérie
- sinice (kyanobaktérie) a eukaryotické riasy
Živočíšne:
- cytoplazmatické
- mitochondriálne
Rastlinné:
- cytoplazmatické (tioredoxín h)
- mitochondriálne
- chloroplastové: tioredoxín m (aktivuje MDH)
tioredoxín f (aktivuje FBP)
 Tioredoxíny v rastlinách

SVETLO H 2O
½ O2
2H

tioredoxín tioredoxín
(2 SH) (S-S)

aktívny enzým inaktívny enzým

(2 SH) ½ O2 H2O (S-S)
TMA
 Aplikácie tioredoxínu v technológiách

Zlepšenie kvality potravinových cestovinových produktov v dôsledku

pôsobenia tioredoxínu na disulfidové väzby proteínov múky –
glutenínov a gliadínov.

Výroba potravín so zníženým obsahom alergénov (najmä mlieka a

zrna).

Výroba potravín so zvýšenou nutričnou hodnotou.

Nadprodukcia ekonomicky dôležitých proteínov...

 Aplikácie tioredoxínu v medicíne
Pôsobenie proti určitým jedom slimákov, škorpiónov, včiel.

Inaktivácia neurotoxínov.

Inaktivácia fosfolipázy A2 (faktor zápalových ochorení).

Liečba niektorých vírusových ochorení.

Využitie oxidačno-redukčnej aktivity tioredoxínu pri liečení

ľudských chorôb súvisiacich s vyššou koncentráciou oxidovaných
metionínových zvyškov (napr. šedý zákal).

Ochranný účinok tioredoxínu proti letálnemu vplyvu niektorých

druhov žiarenia, ako aj mechanizmu indukcie HIV...
Biosyntéza tymínových nukleotidov
Tymidylátsyntetáza a dihydrofolátreduktáza sú cieľovýni
enzýmami v chemoterapii rakoviny.
Fluorodeoxyuridylát inhibuje metyláciu dUMP.
Analógy folátu aminopterin a metotrexát blokujú regeneráciu
tetrahydrofolátu.
 Fluorouracil, alebo fluorodeoxyuridín – antikancerogény sú
in vivo premieňané na fluorodeoxyuridylát.

Tymidylátsyntetáza je ireverzibilne inhibovaná fluorodeoxy-

uridylátom (F-dUMP). Tento analóg tvorí kovalentný komplex so
sulfhydrilovou skupinou enzýmu aj s metyléntetrahydrofolátom.

THF
O O- O
C C Metylén C CH2
HN C F E-SH HN C F THF HN 5C F !
6 H
O C CH O C C O C C H
N N SS-Enzym (TS) N SS-Enzym (TS)
R R R

Metylén metyléntetrahydrofolát
THF
 Biosyntéza deoxyribonukleotidov

ADP RR
dADP dATP
RR
GDP dGDP dGTP
CDP RR dCDP dCTP
dCMP RR-ribonukleotidreduktáza
TS-tymidylátsyntetáza

dUMP TS dTMP dTDP dTTP

THF DHF
RR
UDP dUDP dUTP
 Salvage (záchranné) reakcie

1. Premena bázy na ribonukleotid

O
-
O P O H2C nukleotid-
O O O
O- - pyrofosforyláza
O P O P O + purín
fosforibozyl-
OH OH O- -
O transferáza
PRPP

O
- purín
O P O H2C
O
-
O + PPi
P ῀ Pi
OH OH
pyrofosfatáza
ribonukleotid
2. Vzájomná premena báz a nukleozidov

HO H2C nukleozid- HO H2C báza

O O O
fosforyláza
- Pi
O P O + báza +
OH OH O- OH OH
(H) (H)
(deoxy)ribóza – 1 – P

HO H2C A Pi A HO H2C HO H2C T

O O T Pi O
O
O P O
Pi A T Pi OH H
OH H OH H O
deoxyadenozín deoxyribóza – 1 – P tymidín
 3. Premena nukleozidov na nukleotidy

špecifické na bázu
nukleozidmonofosfátkinázy
nešpecifické na pentózu
Kinázy
nešpecifické na bázu
nukleoziddifosfátkinázy
nešpecifické na pentózu

Premena tymínu na nukleotid

a) tymín + deoxyribóza – 1 P
tymidínfosforyláza
tymidín + Pi

b) tymidín + ATP
tymidínkináza

dTMP + ADP
4. Výmena bázy v deoxynukleozidoch
báza X + deoxyribonukleozid Y
nukleozidtransglykozylázy

báza Y + deoxyribonukleozid X

5. Zmena bázy
adenín hypoxantín
deaminázy
cytozín uracil

6. Reutilizácia nukleotidov
kinázy
 Degradácia (katabolizmus) nukleových
kyselín a nukleotidov
Enzýmy, ktoré katalyzujú štiepenie nukleových kyselín hydrolýzou
fosfodiesterových väzieb sa nazývajú nukleázy.
Klasifikácia nukleáz:
1. na základe substrátovej špecifity:
nukleázy
ribonukleázy (štiepia RNA)
nešpecifické špecifické
štiepia RNA,DNA deoxyribonukleázy (štiepia DNA)

2. na základe účinku: nukleázy

endonukleázy exonukleázy
(štiepia polynukleotidy (štiepia polynukleotidy z
vo vnútri reťazca) jedného konca)
3. na základe spôsobu štiepenia fosfodiesterovej väzby:

báza1
O
a) štiepením sa vytvára 5′ – fosfát
a koncová 3′ – OH skupina
(5′ – nukleázy) O OH
-
O P O
O H2C báza2
b) štiepením sa vytvára 3′ – fosfát O
a koncová 5′ – OH skupina
(3′ – nukleázy) O OH
5′ – nukleázy:
- štiepia z 3′ – konca
- vyžadujú voľnú 3′ – OH skupinu
- tvoria 5′ – mononukleotidy

P O H2C báza1
O

O OH
5′
HO P O H2C báza2
O
O
3′

OH OH
3′ – nukleázy:
- štiepia z 5′ – konca
- vyžadujú voľnú 5′ – OH skupinu
- tvoria 3′ – mononukleotidy

5′
HO H2C báza1
O

3′
O OH
HO P O H2C báza2
O
O

O OH

HO P O H2C
O
 Odbúranie purínových báz

6 7 7
1 5 7
8
8
8
2
3
4 9 NH3

adenín hypoxantín

xantínoxidáza

NH3
xantín guanín
 OH xantín
H
C7 xantínoxidáza (XO)
N
8
N
N O
N
H HN NH
allopurinol
(kompetitívny inhibítor XO) O kyselina močová
– analóg hypoxantínu
N N O
H H
XO

OH urikáza
H CO2
C
N
N
HO N O
N
NH2 NH
H
Alloxantin (oxypurinol) alantoín
O N N O
Jeho naviazaním do aktívneho (iné cicavce)
H H
miesta XO sa bráni premene
Mo4+ Mo6+
 H2O
alantoináza

NH2 COOHNH2

O alantoínová kyselina
N N O (niektoré ryby)
H H

H2 O
alantoikáza

NH2 H2N (vtáky

O COOH
C + + C O obojživelníky
NH2 CHO H2N ryby)

(morské
2 NH3 + CO2 2 NH3 + CO2 bezstavovce)

guanín u niektorých pavúkov

Allopurinol ako prostriedok proti dne pôsobí najprv
ako substrát a potom ako inhibítor xantínoxidázy.
Alloxantín sa pevne viaže do aktívneho miesta enzýmu a bráni
premene Mo4+ Mo6+ v katalytickom mieste xantínoxidázy.

Syntéza urátov z hypoxantínu a xantínu klesá hneď po podaní

allopurinolu.

Guanín

Xantín Uráty

Hypoxantín inhibícia
allopurinolom
Dna je ochorenie spôsobené zvýšenou hladinou urátov (kyseliny
močovej) v krvnom sére.
HGPRT
Hypoxantin + PRPP IMP + PPi
HGPRT
Guanin + PRPP GMP + PPi

HGPRT = hypoxantin-guaninfosforibozyltransferáza
(katalyzuje salvage reakcie vzniku IMP a GMP)

1. Deficiencia HGPRT vedie k redukovanej syntéze IMP, GMP.

2. Zvyšuje sa hladina PRPP, čo spôsobuje indukciu biosyntézy
purínov de novo reakciami.
Odbúranie pyrimidínových báz

cytozín
NH3

uracil

O
CH2
HN
CH2
O N dihydrouracil
H
H2O

H2N C NH CH2 CH2 COOH β – ureidopropionová

O kyselina

NH3 + CO2 + H2N CH2 CH2 COOH β – alanín

 Odbúranie pyrimidínových báz

tymín

O
HN CH CH3
CH2
O N dihydrotymín
H
H2O

H2N C NH CH2 CH COOH N – karbamoylizomaslová

O CH3 kyselina

NH3 + CO2 + H2N CH2 CH COOH β – aminoizomaslová

CH3 kyselina
Vzťah medzi katabolizmom nukleových kyselín a
resyntézou salvage reakciami

NK
endonukleázy
oligonukleotidy nukleozidtrifosfáty

fosfodiesterázy
nukleozid-
H2O monofosfáty
nukleotidázy
Pi ADP PPi
nukleozid-
ATP
kinázy
NUKLEOZIDY
fosforibozyl- PRPP
Pi transferázy
nukleozid-
bázy
fosforylázy
ribóza – 1 P purínové pyrimidínové

kyselina β - ureidopropionová
močová β – ureidoizomaslová
Syntéza nukleotidových koenzýmov
 Koenzým A (acetylačný)=CoA

NH2
kyselina pantotenová
N N
adenín
O H CH3 O- O-
N N
C CH2 CH2 NH C C C CH2 O P O P O H2C
O
O OH CH3 O O
3' 2'
NH
O OH ribóza-3'-fosfát
CH2
merkaptoetanolamín O P O-
CH2
O-
SH
̴ OC CH3

reaktívna skupina AcCoA

 Nikotínamidové nukleotidy
H
H H NH2
CONH2
+ A N N
+
N
N N
CH2 O P O P CH2
HO HO O
O O
2′
HO P OH
OH OH
(O P) OH

NAD+ - nikotínamidadeníndinukleotid
NADP+ - nikotínamidadeníndinukleotidfosfát
H H NH2
CONH2
N N

N
N N
CH2 O P O P CH2 + A + H+
HO HO O
O

OH OH

NAD+ + AH2 NADH + A + H+

Ich funkcia v systéme prenášačov vodíka spočíva v prenose na akceptory s vyšším

oxido-redukčným potenciálom.
 Flavínové nukleotidy
NH2
N N
OH OH OH [OH]
CH2 CH2 O P O P O CH2 N N
O
H3C N N O H
A
* NH
H3C N H OH OH
O

FMN - flavínmononukleotid
B2 - riboflavin NH2
FAD - flavínadeníndinukleotid N N
OH OH OH
CH2 CH2 O P O P O CH2 N N
H O
H3C N N O

NH
H3C N OH OH
* H O FADH2

FAD + AH2 FADH2 + A * izoaloxazínové jadro

 Syntéza nukleotidových koenzýmov
-
1 tryptofan COO
+
- P O H2C N
COO O
PPi
PRPP
+
N
N OH OH
nikotinát nikotinátribonukleotid

NH2
COO-
N N
PPi +
ATP
N N
O CH2 O P P O H2C O N

OH OH OH OH
desamido - NAD+
 NH2
O
C
NH2 N N
+
N N
O CH2 O P P O H2C O N

OH OH OH OH
NAD+
2 riboflavín + ATP riboflavín – 5'– P + ADP

riboflavín – 5'– P + ATP flavínadeníndinukleotid + PPi

FAD

3 4' – fosfopantotein + ATP defosfokoenzým A + PPi

ATP
ADP

koenzým A
 Stratégia metabolizmu

1. Tvorba a funkcia ATP

2. Redukujúce látky
3. Stavebné jednotky pre biosyntézu
4. Kľúčové substráty a metabolické dráhy
 1. Tvorba a funkcia ATP

ATP vzniká oxidačnou alebo substrátovou fosforyláciou.

Vysoký fosfátový prenosový potenciál ATP umožňuje jeho využitie
pri svalovej kontrakcii, aktívnom transporte, biosyntézach, zosilnení
signálov...

Hydrolýza ATP mení rovnovážny pomer produktov

k reaktantom
Termodynamicky nepriaznivá sekvencia reakcií môže byť pozitívne
ovplyvnená spojením s hydrolýzou ATP, napr. sú potrebné 3 molekuly
ATP na premenu mevalonátu na izopentylpyrofosfát v syntéze
cholesterolu).
 2. Redukujúce látky

NADPH
Je najdôležitejší donor vodíka pre redukčné biosyntézy:
- biosyntéza MK

Vznik NADPH
- pentózový cyklus
- citrát-malátový cyklus
- v reakcii katalyzovanej MDH v cytoplazme
 3. Stavebné jednotky pre biosyntézu

Metabolické dráhy, ktoré regenerujú ATP a NADPH poskytujú

zlúčeniny pre biosyntézu zložitejších molekúl, napr.

dihydroxyacetónfosfát (syntéza fosfolipidov)

sukcinylCoA (prekurzor porfyrínov)
ribóza-5-fosfát (syntéza nukleotidov)
metyltetrahydrofolát (donor metylovej skupiny pre tvorbu
S-adenozylmetioninu)
 Metabolizmus

Je vytvorený anabolickými a katabolickými dráhami, ktoré sú väčšinou

odlišné, čo im umožňuje byť termodynamicky priaznivými počas celého
priebehu, napr.
- biosyntéza a degradácia MK
- biosyntéza a degradácia glykogénu

Rýchlosti metabolických dráh sú riadené najmä aktivitami kľúčových

enzýmov.
 Spôsoby metabolickej regulácie

1. Alosterické interakcie – pôsobením alosterických enzýmov, napr.

fosfofruktokináza (glykolýza)
acetyl-CoA-karboxyláza (syntéza MK)

2. Kovalentná (chemická) modifikácia enzýmov, napr.

glykogénfosforyláza a glykogénsyntetáza – modikácia fosforyláciou a defosforyláciou
glutamínsyntetáza – modifikácia adenyláciou a deadenyláciou

3. Rýchlosť syntézy a degradácie enzýmov

4. Kompartmentizácia bunky
cytoplazma – glykolýza, pentózový cyklus, syntéza MK
mitochondrie – KC, oxidácia MK, syntéza ketolátok
cytoplazma aj mitochondrie – glukoneogenéza, syntéza močoviny

5. Metabolická špecializácia orgánov – orgány majú v organizme odlišné

metabolické úlohy
 Metabolické dráhy a kontrolné miesta

Glykolýza
Hexokináza, fosfofruktokináza, pyruvátkináza.

Krebsov cyklus
Citrátsyntáza, izocitrátdehydrogenáza, alfa-oxo-glutarátdehydrogenáza.

Pentózový cyklus
Je kontrolovaný hladinou NADP/NADPH.
(Fosfátová skupina v NADPH, ktorá ho odlišuje od NADH umožňuje v tom
istom kompartmente bunky mať vysoký pomer NADPH/NADP a NAD/NADH,
čo má za následok, že pentózový cyklus a glykolýza môžu prebiehať súbežne
vysokou rýchlosťou).
 Metabolické dráhy a kontrolné miesta

Glukoneogenéza
Je recipročne regulovaná s glykolýzou.
(Kľúčový enzým v regulácii je fruktóza-1,6-bisfosfatáza. V prípade
nadbytku glukózy, vysoká hladina fruktóza-2,6-bisfosfátu inhibuje
glukoneogenézu a aktivuje glykolýzu).

Syntéza a degradácia glykogénu

Dôležitým intermediátom je UDP-glukóza.
Enzýmy syntézy a degradácie (glykogénsyntáza a glykogénfosforyláza)
Sú recipročne regulované fosforyláciou a defosforyláciou a alosterickými
interakciami.
 Metabolické dráhy a kontrolné miesta

Syntéza a degradácia MK

Syntéza MK prebieha v cytoplazme

AcCoA z mitochondrií je prenášaný do cytoplazmy citrát-malátovým
člnkom.
Vysoká koncentrácia citrátu stimuluje kľúčový enzým biosyntézy MK
acetyl-CoA-karboxylázu.

Degradácia MK prebieha v matrix mitochondrií

Rýchlosť degradácie je spojená s potrebou ATP.
Produkt degradácie MK AcCoA vstupuje do KC, alebo sa premieňa na
ketolátky.
 4. Kľúčové substráty metabolizmu

Glukóza-6-fosfát
Odbúranie glykolýzou
Substrát pre syntézu glykogénu
Substrát pre pentózový cyklus

Pyruvát
Môže byť syntetizovaný z glukóza-6-fosfátu, alanínu, laktátu
Jeho využitie:
- karboxylácia na oxalacetát v mitochondriách v glukoneogenéze
- transaminácia na alanín
- oxidačná dekarboxylácia pyruvátdekarboxylázou pre vznik AcCoA
- redukcia pyruvátu na laktát enzýmom laktátdehydrogenázou
 Kľúčové substráty metabolizmu

AcCoA vzniká:
- oxidačnou dekarboxyláciou pyruvátu
- beta-oxidáciou MK
- degradáciou ketogénnych AMK

Úloha AcCoA v metabolizme:

- vstupný substrát pre KC
- prekurzor biosyntézy cholesterolu a látok steroidného charakteru
- prekurzor biosyntézy ketolátok