FUNKCIE MANAŽMENTU

Manažérska funkcia – typická (relatívne uzavretá a oddelená) skupina činností manažéra v

procese jeho práce.

Obr. 1: Proces manažmentu ako sústava manažérskych funkcií

Plánovanie – proces, v ktorom manažér formuluje ciele, ktoré chce podnik resp. jeho časť
dosiahnuť a cesty k ich naplneniu,
Organizovanie – stanovenie úloh jednotlivcom alebo tímom, ktorí vo vymedzenej oblasti
svojej práce zabezpečujú plnenie plánov,
Zabezpečenie a udržiavanie personálu – ide o zabezpečenie plánovacích a organizačných
procesov ľudskými zdrojmi,
Vedenie ľudí – ide o ovplyvňovanie správania sa personálnych zdrojov podniku tak, aby
efektívne plnili úlohy, potrebné na splnenie cieľov podniku,
Kontrolovanie – je procesom porovnávania dosiahnutých výsledkov s plánovanými
a prijímania záverov vyplývajúcich zo zistených odchýlok.

Obr. 2: Podiel vynaloženého času na manažérske funkcie

 ROZHODOVANIE
Rozhodovanie je základom každého riadenia, pričom rozhodnutia predstavujú hlavný produkt
riadiaceho systému. Je to činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém rozhodovania, určuje
možné varianty jeho riešenia a podľa určených kritérií volí jeden z variantov, a to
najvhodnejší variant.
Z časového hľadiska možno rozdeliť rozhodovanie na:
• Strategické – využíva dostupné prostriedky na dosiahnutie zvolenej stratégie,
• Taktické – obmedzuje mieru neistoty, znižuje riziko prijímaných rozhodnutí
a využíva možnosť prenesenia právomoci pri rozhodovaní na nižšie zložky. Ide
o rozhodovania s kratším dosahom, opakované a niekedy aj rutinné.
• Operatívne – v rámci neho sa vykonávajú bežné, každodenné rozhodnutia
s krátkodobým dosahom.
Podľa počtu subjektov rozhodovania, kde merítkom je to, či rozhodovanie vykonáva
jednotlivec alebo kolektív rozoznávame:
• Individuálne rozhodovanie – je vhodné tam, kde sú potrebné rýchle rozhodnutia, kde
rozhodnutie nie je zložité a náročné a kde je dôležitá individuálna zodpovednosť. Jeho
hladnou výhodou je rýchlosť a pružnosť v prijímaní rozhodnutí. Nebezpečenstvom
tohto spôsobu rozhodovania môže byť subjektivita jednotlivca.
• Kolektívne (skupinové) rozhodovanie – vychádza z rastúcej zložitosti riešených
problémov, keď oblasť problémov presahuje možnosti jednotlivca, alebo keď takýto
spôsob rozhodovania je v určitých situáciách daný legislatívou (napr. rozhodovanie
valného zhromaždenia akcionárov). Prednosťou tohoto spôsobu je skutočnosť, že
máme k dispozícii viac informácii, viac zorných uhlov pohľadu na riešený problém.
Na druhej strane je nevýhodou kolektívneho rozhodovania zložitosť a náročnosť
procesu prijímania rozhodnutí.

Typ rozhodovania Výhody Nevýhody

Individuálne • rýchlosť a pružnosť, • subjektivizmus,
• jednoduchosť, • individuálny
• jednoznačnosť “nedostatok” informácií,
zodpovednosti, • stres.
neovplyvniteľnosť
rozhodnutia.
Skupinové • viac informácií, • kolektívna
• možnosť konzultovať zodpovednosť,
rozhodnutie, • zložitosť a náročnosť
• objektívnejšie procesu rozhodovania,
rozhodovanie. • možnosť
„prehlasovať“ správny
názor.